29. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.1.2014 o 10:21 hod.
Mgr.
Peter Fitz
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálno-právnej stránke všetky náležitosti spĺňa uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení, ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovaní návrhu, ako aj doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. januára 2014 č. 811 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:44
Čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorí sa medzi ľudmi, že ak chceš stratiť kamaráta požič mu peniaze. Že jeden z najúčinnejších spôsobov, ako prísť o kamaráta, je požičať mu peniaze a naviažem na to, čo povedal môj predrečník. V zásade sa vylúčil, povedal, že Bohu na slávu a blížnym na pomoc, združili sa dobrovoľne a bezplatne pomáhali, no však v tom je to čaro. V tom bolo. Ak teraz im idete požičať peniaze, alebo dostávate to do roviny, tak môže to práve naopak celé skončiť úplne ináč, ako sme si pôvodne mysleli. Čiže dovoľte mi len malé, malé upozornenia dať, že či náhodou to nemôže aj skončiť ináč ako plesom Hoří má panenko. (Povedané so smiechom.) Malebný, mi to pripomenulo, keď som tento zákon, žeto presne sa tu hodí. No viete, ja tu identifikujem a robia to dobre, to treba zase uznať. Tu bol zákon o protifašistických bojovníkoch, teraz je tu zákon o dobrovoľnej požiarnej službe. Nuž skôr, kým tu bude zákon o včelároch, o holubároch a neviem ešte o kom, tak k tomuto zákonu nezdieľam teda až tak úplné to nadšenie, ktoré tu tlmočil tak slávnostne pán župan, ale nehovorím, že je úplne zlé. Ale nezdieľam tak úplne to nadšenie, lebo možnože to naopak môže skončiť, skončiť o niečom inom.
Nie celkom tomu rozumiem, ale však asi v tejto krajine netreba všetkému rozumieť. Nerozumiem ani tomu, že čím viac tuná sú ľudia, ktorí čím viac minú, tým viac ušetria. Čiže už tento návrh zákona zakladá nároky niekde na úrovni 5 miliónov korún. Už keď je to teraz 5 miliónov, tak vám garantujem, že to na konci bude radovo viac. Keď je to teraz priznaných 5, tak na konci dňa to bude úplne niekde inde. Ak teraz je niekde x-ľudí, ktorí čakajú na tento zákon ako na spasenie a nemám z toho dobrú obavu, lebo miniete, minie sa to, čo kvôli čomu sa tí ľudia združili, kvôli čomu boli ochotní robiť tie preteky, kvôli čomu urobili plesy v dedinách, zrazu do toho vsuniete ten cudzí prvok toho, že už to má zákon, už môžeš ísť pýtať peniaze, dokonca máš nárok pýtať peniaze a ten, to, na základe čoho to bolo postavené, sa celé vytratí. A čo sú to už nejaké paradesantné jednotky?
Viete, tam aj v tom ustanovení zákona sú ustanovenia, že na základe zmluvy, trebárs aj s vami so župou, títo požiarnici u vás môžu vykonávať iné úlohy, ktorými ich poveríte. No čím ich poveríte? Ja neviem. Poveríte ich čím? Čím sa dajú poveriť takéto jednotky, viete? (Reakcia z pléna.) No veď ale tak to je úplne z tela zákona, ale prečo ešte iné úlohy? Však to máte, v zákone máte, že okrem tých úloh zo zákona o ochrane pred požiarmi, môžte ich poveriť inými úlohami. Tomu nerozumiem. Akými úlohami ich chcete poveriť? Čo budú, ja neviem, chodiť počúvať do krčiem, alebo, alebo, viete, ale je to tam, aj na úrovni župy, aj na úrovni štátu a za náhradu. To je presne to, že na konci dňa z toho, z tých nadšencov, z tých ľudí, ktorí generačne sa tomu venovali, ktorí leštili tú striekačku, ktorí sa boli schopní vyzbierať na guláš, zrazu do toho vsuniete ten prvok toho, že však to treba ísť na Ministerstvo vnútra pre peniaze.
Otváram to ako vec, ktorá neviem, kde žijeme, na konci dňa to tak môže, môže zostať. Že neviem presne teda, že ktorými inými úlohami, ale ešte k tejto veci dovoľte povedať aj takú skutočnosť, počkajte, kde som to tu mal poznačené, že môžem prípadne aj skončiť, nemusím, áno, dobre hovoríte, že nemusím to rozťahovať, netreba. Ja nehovorím, že ministerstvo, alebo vôbec ten popud je kvôli tomu, že teda máte pod kontrolou poľovníkov, teraz budete mať zapichnutú vlajku u požiarnikov a na výbore sa hovorilo o 90-tisícoch, tuná sa hovorí o 35-tisícoch, no tak, či onak je to veľké množstvo ľudí, ktorým keď odkážete, že boli sme to my, ktorí sme vám dali zákon, však dajte im zákon, len aby ste nevyliali, aby ste to nepokazili. Lebo ak doteraz niečo takto plus mínus fungovalo, tak len tým, že chcete zapichnúť vlajku, že boli ste to vy, SMER, vy, Robert Kaliňák, vy a pán župan tou oslavnou rečou potvrdil, aby ste nakoniec tú schopnosť tých ľudí ísť niekde zadarmo nepokazili. Lebo on už potom povie, ja zadarmo nejdem, vážení. Však prečo, no však máme zákon. A už je to kde? Ja nejdem, ja nemám uniformu, ja nejdem, nedali nám to.
Tam sú ešte aj ďalšie otázky, ktoré sa s tým otvárajú, že s týmito paradesantnými jednotkami, ak by som ich takto v určitom momente mohol nazvať, či niekto aj zvažoval tú skutočnosť, že tie nároky na štát nemôžu byť aj v inom. Čo keď sa tým dobrovoľným hasičom niečo stane? Lebo asi štátny hasič je chránený pracovnou zmluvou, má neviem čo všetko a čo keď sa tomu dobrovoľnému na pokyn štátu niečo stane? To je znova tu rituálne, ako už chodíte voziť hore dole, tak to znova budeme proste aj tých možno slabo vyškolených, možno len z nadšenia ľudí, možno aj fyzicky nie tak pripravených, ale s veľkou chuťou a potom, no však, stalo sa, nešťastia sa stávajú. Nechodí po horách, chodí po ľudoch. Potom kto bude zodpovedný, kto potom? Budete sa tu takto okúňať, potom, keď sa to bude hodiť, tak pôjdete odškodňovať, keď sa to nebude, viete, to sú veci, ktoré sa s tým otvárajú.
Ja verím, že možno v záverečnej reči pán minister povie, že úplne zlé, že tie nároky neexistujú, žiaden právny titul, ktorý by mohol zniesť nejaký požiarnik, dobrovoľný hasič, ktorému sa niečo pri výkone tohto, týchto skutočností na základe poverenia štátu alebo na základe rozkazu alebo poslania stane, že nemôže, nezakladá mu to žiaden nárok na odškodnenie, na nič. Neviem. Nezdieľam to úplné nadšenie, ale nehovorím, že tých ľudí netreba oceniť. Viete, niekedy je pamätná tabuľa na kriedovom papieri viac ako peniaze. No tie peniaze, toto je, viete, pokiaľ vašou jedinou schopnosťou zaujať, je len dať peniaze, tak dávajte, ale viete, to vám aj hociktorá marketingová knižka, nemusia to byť od top autorov, to sú aj takí, čo už prekopírujú na trikrát, tí zvyknú povedať, že niekedy menej je viac. Niekedy možno stačí tá spoločenská úcta, ten rešpekt, ako vniesť ten prvok do toho, že dajte im peniaze a už sa rozhádajú načisto, a už budete mať v jednej dedine zbory dva. Nakoniec zistíte, že ani jeden nie je akcieschopný. Nezdieľam to nadšenie a nezdieľam tú výzvu, že pomaly všetci máme zahlasovať za to, aby aby tento zákon prešiel.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte aj po tejto oslavnej óde niečo povedať a možno nie až takom slávnostnom duchu a všeobjímajúcom, ako drobné poznámky. Skôr, ako poviem ešte jednu vec, pán minister, chcem vám povedať, že dneska o jedenástej bude schválený zákon, ktorý bude mať dopad aj pre vás ako pre vašich, váš policajný zbor pod, ktorý patrí pod váš rezort, že keď niekde v nejakom meste bude nejaký chlapík v divnom aute mať divnú prevádzku a bude tam predávať semená, z ktorých neskôr vyrastie marihuana, tak už mu nemôžte nič. To je výsledok dnešného rokovania o zákone, ktorý tu pred chvíľkou doniesla pani Zvolenská. Je to predpotvrdené aj botanikom, ktorý už tu nie je, ale aj kolegyňou, ktorá potvrdila v zásade, že neexistuje rozdiel medzi konopou siatou, indickou, proste, ak chcete a máte záujem skúste si to zistiť, v zásade to hovorí presne to. Čiže, ak z toho semena bude marihuana a tí policajti to budú vedieť, tak nemôžte nič, to je celé.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorí sa medzi ľudmi, že ak chceš stratiť kamaráta požič mu peniaze. Že jeden z najúčinnejších spôsobov, ako prísť o kamaráta, je požičať mu peniaze a naviažem na to, čo povedal môj predrečník. V zásade sa vylúčil, povedal, že Bohu na slávu a blížnym na pomoc, združili sa dobrovoľne a bezplatne pomáhali, no však v tom je to čaro. V tom bolo. Ak teraz im idete požičať peniaze, alebo dostávate to do roviny, tak môže to práve naopak celé skončiť úplne ináč, ako sme si pôvodne mysleli. Čiže dovoľte mi len malé, malé upozornenia dať, že či náhodou to nemôže aj skončiť ináč ako plesom Hoří má panenko. (Povedané so smiechom.) Malebný, mi to pripomenulo, keď som tento zákon, žeto presne sa tu hodí. No viete, ja tu identifikujem a robia to dobre, to treba zase uznať. Tu bol zákon o protifašistických bojovníkoch, teraz je tu zákon o dobrovoľnej požiarnej službe. Nuž skôr, kým tu bude zákon o včelároch, o holubároch a neviem ešte o kom, tak k tomuto zákonu nezdieľam teda až tak úplné to nadšenie, ktoré tu tlmočil tak slávnostne pán župan, ale nehovorím, že je úplne zlé. Ale nezdieľam tak úplne to nadšenie, lebo možnože to naopak môže skončiť, skončiť o niečom inom.
Nie celkom tomu rozumiem, ale však asi v tejto krajine netreba všetkému rozumieť. Nerozumiem ani tomu, že čím viac tuná sú ľudia, ktorí čím viac minú, tým viac ušetria. Čiže už tento návrh zákona zakladá nároky niekde na úrovni 5 miliónov korún. Už keď je to teraz 5 miliónov, tak vám garantujem, že to na konci bude radovo viac. Keď je to teraz priznaných 5, tak na konci dňa to bude úplne niekde inde. Ak teraz je niekde x-ľudí, ktorí čakajú na tento zákon ako na spasenie a nemám z toho dobrú obavu, lebo miniete, minie sa to, čo kvôli čomu sa tí ľudia združili, kvôli čomu boli ochotní robiť tie preteky, kvôli čomu urobili plesy v dedinách, zrazu do toho vsuniete ten cudzí prvok toho, že už to má zákon, už môžeš ísť pýtať peniaze, dokonca máš nárok pýtať peniaze a ten, to, na základe čoho to bolo postavené, sa celé vytratí. A čo sú to už nejaké paradesantné jednotky?
Viete, tam aj v tom ustanovení zákona sú ustanovenia, že na základe zmluvy, trebárs aj s vami so župou, títo požiarnici u vás môžu vykonávať iné úlohy, ktorými ich poveríte. No čím ich poveríte? Ja neviem. Poveríte ich čím? Čím sa dajú poveriť takéto jednotky, viete? (Reakcia z pléna.) No veď ale tak to je úplne z tela zákona, ale prečo ešte iné úlohy? Však to máte, v zákone máte, že okrem tých úloh zo zákona o ochrane pred požiarmi, môžte ich poveriť inými úlohami. Tomu nerozumiem. Akými úlohami ich chcete poveriť? Čo budú, ja neviem, chodiť počúvať do krčiem, alebo, alebo, viete, ale je to tam, aj na úrovni župy, aj na úrovni štátu a za náhradu. To je presne to, že na konci dňa z toho, z tých nadšencov, z tých ľudí, ktorí generačne sa tomu venovali, ktorí leštili tú striekačku, ktorí sa boli schopní vyzbierať na guláš, zrazu do toho vsuniete ten prvok toho, že však to treba ísť na Ministerstvo vnútra pre peniaze.
Otváram to ako vec, ktorá neviem, kde žijeme, na konci dňa to tak môže, môže zostať. Že neviem presne teda, že ktorými inými úlohami, ale ešte k tejto veci dovoľte povedať aj takú skutočnosť, počkajte, kde som to tu mal poznačené, že môžem prípadne aj skončiť, nemusím, áno, dobre hovoríte, že nemusím to rozťahovať, netreba. Ja nehovorím, že ministerstvo, alebo vôbec ten popud je kvôli tomu, že teda máte pod kontrolou poľovníkov, teraz budete mať zapichnutú vlajku u požiarnikov a na výbore sa hovorilo o 90-tisícoch, tuná sa hovorí o 35-tisícoch, no tak, či onak je to veľké množstvo ľudí, ktorým keď odkážete, že boli sme to my, ktorí sme vám dali zákon, však dajte im zákon, len aby ste nevyliali, aby ste to nepokazili. Lebo ak doteraz niečo takto plus mínus fungovalo, tak len tým, že chcete zapichnúť vlajku, že boli ste to vy, SMER, vy, Robert Kaliňák, vy a pán župan tou oslavnou rečou potvrdil, aby ste nakoniec tú schopnosť tých ľudí ísť niekde zadarmo nepokazili. Lebo on už potom povie, ja zadarmo nejdem, vážení. Však prečo, no však máme zákon. A už je to kde? Ja nejdem, ja nemám uniformu, ja nejdem, nedali nám to.
Tam sú ešte aj ďalšie otázky, ktoré sa s tým otvárajú, že s týmito paradesantnými jednotkami, ak by som ich takto v určitom momente mohol nazvať, či niekto aj zvažoval tú skutočnosť, že tie nároky na štát nemôžu byť aj v inom. Čo keď sa tým dobrovoľným hasičom niečo stane? Lebo asi štátny hasič je chránený pracovnou zmluvou, má neviem čo všetko a čo keď sa tomu dobrovoľnému na pokyn štátu niečo stane? To je znova tu rituálne, ako už chodíte voziť hore dole, tak to znova budeme proste aj tých možno slabo vyškolených, možno len z nadšenia ľudí, možno aj fyzicky nie tak pripravených, ale s veľkou chuťou a potom, no však, stalo sa, nešťastia sa stávajú. Nechodí po horách, chodí po ľudoch. Potom kto bude zodpovedný, kto potom? Budete sa tu takto okúňať, potom, keď sa to bude hodiť, tak pôjdete odškodňovať, keď sa to nebude, viete, to sú veci, ktoré sa s tým otvárajú.
Ja verím, že možno v záverečnej reči pán minister povie, že úplne zlé, že tie nároky neexistujú, žiaden právny titul, ktorý by mohol zniesť nejaký požiarnik, dobrovoľný hasič, ktorému sa niečo pri výkone tohto, týchto skutočností na základe poverenia štátu alebo na základe rozkazu alebo poslania stane, že nemôže, nezakladá mu to žiaden nárok na odškodnenie, na nič. Neviem. Nezdieľam to úplné nadšenie, ale nehovorím, že tých ľudí netreba oceniť. Viete, niekedy je pamätná tabuľa na kriedovom papieri viac ako peniaze. No tie peniaze, toto je, viete, pokiaľ vašou jedinou schopnosťou zaujať, je len dať peniaze, tak dávajte, ale viete, to vám aj hociktorá marketingová knižka, nemusia to byť od top autorov, to sú aj takí, čo už prekopírujú na trikrát, tí zvyknú povedať, že niekedy menej je viac. Niekedy možno stačí tá spoločenská úcta, ten rešpekt, ako vniesť ten prvok do toho, že dajte im peniaze a už sa rozhádajú načisto, a už budete mať v jednej dedine zbory dva. Nakoniec zistíte, že ani jeden nie je akcieschopný. Nezdieľam to nadšenie a nezdieľam tú výzvu, že pomaly všetci máme zahlasovať za to, aby aby tento zákon prešiel.
Ďakujem.
Neautorizovaný
9:54
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:54
Juraj BlanárJa som dobrovoľný hasič od malička až dodnes. Robil som aj profesionálneho hasiča ešte predtým ako som sa orientoval trošku iným smerom a viem, aká je to naozaj dôležitá práca a možno povedať aj nezaplatená práca. A vôbec sa nebojte, že či bude vedieť ten, kto môže ich poveriť niečím, že či bude vedieť im dať tú správnu prácu. Oni vedia, čo majú robiť a dokonca sa vedia aj o seba postarať, čo sa týka poistenia, všetko, čo k tomu patrí.
Ale nepovedali ste ten hlavný benefit, že Slovenská republika vďaka zapojeniu toho obrovského potenciálu dobrovoľného hasičstva získa za menej peňazí väčšiu bezpečnosť pre ľudí na dedinách, v mestách. Lebo opačne, keby sme to urobili a prišiel by minister s navyšovaním rozpočtu pre profesionálnych hasičov, tak by ste vyskakovali, že prečo im dávame toľko peňazí a tuto je podľa môjho názoru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2014 o 9:54 hod.
Ing.
Juraj Blanár
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie bolo nesúrodé a opäť rozporuplné a musím povedať a, bohužiaľ, ma to mrzí, že ste začali so znevažovaním. Pretože namiesto toho, aby ste naozaj poďakovali dobrovoľným hasičom, tak ste spomenuli film Hoří má panenko. Mimoriadne dobrá komédia Miloša Formana, ale nemyslím si, že je to reprezentujúce dobrovoľné hasičstvo. Tým ste začali. Potom ste pokračovali ďalej v nedôvere, čím ich vlastne poveríte? Pokračovali ste ďalej, hovoríte o nejakej tejto krajine. Viete, my žijeme v našej krajine na Slovensku, kde dobrovoľné hasičstvo za 150 rokov urobilo strašne veľa a oni sa vedia s mnohými vecami vysporiadať lepšie, ako si dokážete predstaviť.
Ja som dobrovoľný hasič od malička až dodnes. Robil som aj profesionálneho hasiča ešte predtým ako som sa orientoval trošku iným smerom a viem, aká je to naozaj dôležitá práca a možno povedať aj nezaplatená práca. A vôbec sa nebojte, že či bude vedieť ten, kto môže ich poveriť niečím, že či bude vedieť im dať tú správnu prácu. Oni vedia, čo majú robiť a dokonca sa vedia aj o seba postarať, čo sa týka poistenia, všetko, čo k tomu patrí.
Ale nepovedali ste ten hlavný benefit, že Slovenská republika vďaka zapojeniu toho obrovského potenciálu dobrovoľného hasičstva získa za menej peňazí väčšiu bezpečnosť pre ľudí na dedinách, v mestách. Lebo opačne, keby sme to urobili a prišiel by minister s navyšovaním rozpočtu pre profesionálnych hasičov, tak by ste vyskakovali, že prečo im dávame toľko peňazí a tuto je podľa môjho názoru... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
9:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56
František PetroNásledne na to pod gesciou ministra Kaliňáka bola jednotlivým obciam a mestám poskytovaná prebytočná hasičská technika. To znamená, autá, ktoré mohli slúžiť ešte dobrovoľným hasičom pri jednotlivých dojazdoch na miesta požiarov, kde fakticky ušetrili tých profesionálnych hasičov, ktorých dneska možno len 40 % práce je v tom hasení požiaru a zbytok sú rôzne ekologické havárie a záchrany životov pri autonehodách a podobné veci.
Sám predkladateľ zákona minister Kaliňák hovoril o tom, že osemkrát, alebo jedná sa o úsporu značnú, ktorá týmto menším zásahom finančným napomôže nie sprofesionalizovať, ale vytvoriť lepší priestor pre dobrovoľných hasičov, ktorí môžu lokálne tieto požiare urobiť. V našej obci, v obci Poľské v roku 2010 boli povodne jednak prívalovými dažďami a jednak záplavou Torysou, kde aj celé okolie si nevie predstaviť ináč, ale len zásahom, týždňovým zásahom profesionálnych hasičov sa podarilo...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2014 o 9:56 hod.
Ing.
František Petro
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja nechcem hodnotiť vystúpenie pána poslanec Hlinu, ale skúsim povedať svoj postoj, v čom ja vidím pozitíva. Hlavné pozitívum vidím v tom, že samotné predloženie tohto zákona je systémové, pretože myslím si, že ešte v roku 2007 vláda schválila na svojom zasadnutí plošné rozmiestnenie síl a prostriedkov hasičského zboru, ktoré umožnilo jednotlivým obciam a mestám v rámci jednotlivých dojazdov profesionálnych hasičov uchádzať sa o čerpanie fondov z Európskej únie na rekonštrukciu hasičských staníc. To bol ten prvý predpoklad, aby dovtedajšie hasičské zbrojnice, ktoré boli v rôznych kôlňach, v rôznych schátraných budovách, sa mohli zrekonštruovať.
Následne na to pod gesciou ministra Kaliňáka bola jednotlivým obciam a mestám poskytovaná prebytočná hasičská technika. To znamená, autá, ktoré mohli slúžiť ešte dobrovoľným hasičom pri jednotlivých dojazdoch na miesta požiarov, kde fakticky ušetrili tých profesionálnych hasičov, ktorých dneska možno len 40 % práce je v tom hasení požiaru a zbytok sú rôzne ekologické havárie a záchrany životov pri autonehodách a podobné veci.
Sám predkladateľ zákona minister Kaliňák hovoril o tom, že osemkrát, alebo jedná sa o úsporu značnú, ktorá týmto menším zásahom finančným napomôže nie sprofesionalizovať, ale vytvoriť lepší priestor pre dobrovoľných hasičov, ktorí môžu lokálne tieto požiare urobiť. V našej obci, v obci Poľské v roku 2010 boli povodne jednak prívalovými dažďami a jednak záplavou Torysou, kde aj celé okolie si nevie predstaviť ináč, ale len zásahom, týždňovým zásahom profesionálnych hasičov sa podarilo...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
9:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:58
Milan PanáčekTie úlohy, tam je široké spektrum úloh, ktoré môžu tieto dobrovoľné hasičské zbory plniť. Či už sú to pri povodniach, lesných požiaroch alebo teda haváriách väčšieho rozsahu. Ja takisto nesúhlasím s tým názorom, že vyznelo to tu, ako by dobrovoľní hasiči iba varili guláš a poriadali hasičské plesy. To vôbec nie je pravda. Takisto mám v obci u mňa tri dobrovoľné hasičské zbory a viem, čomu sa venujú, aj čo robia, takže vôbec to nie je takto. A celé sa mi zdalo to vystúpenie nejaké také otočenie na, proste úplne iným smerom, také politikárčenie, že proste SMER to prijal a teraz ako dobrovoľní hasiči sú nejak všetci teraz smeráci zaradení, alebo sa budú nejak ideologicky správať alebo, nerozumel som tomu celkom.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2014 o 9:58 hod.
Ing.
Milan Panáček
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Ja len by som možno na upresnenie. Pán poslanec Hlina tu spomínal nejakú pôžičku, alebo niečo, čo by mali teda tieto dobrovoľné hasičské zbory dostávať. Je to úplne inak, je to tam aj jasne napísané. Majú možnosť získavať oficiálne zdroje, či už z obce alebo teda prostredníctvom ministerstva a vlastne sa to nejakým spôsobom inštitucionalizuje, to, čo teraz nejakým spôsobom si zháňajú ako tade, či ich podporí obec, nepodporí. V dosť veľkej miere záleží od poslancov, starostu atď. A týmto spôsobom budú mať garantované určité minimum, ak to tak môžem nazvať, na svoju činnosť a teda hlavne aj na zásahy.
Tie úlohy, tam je široké spektrum úloh, ktoré môžu tieto dobrovoľné hasičské zbory plniť. Či už sú to pri povodniach, lesných požiaroch alebo teda haváriách väčšieho rozsahu. Ja takisto nesúhlasím s tým názorom, že vyznelo to tu, ako by dobrovoľní hasiči iba varili guláš a poriadali hasičské plesy. To vôbec nie je pravda. Takisto mám v obci u mňa tri dobrovoľné hasičské zbory a viem, čomu sa venujú, aj čo robia, takže vôbec to nie je takto. A celé sa mi zdalo to vystúpenie nejaké také otočenie na, proste úplne iným smerom, také politikárčenie, že proste SMER to prijal a teraz ako dobrovoľní hasiči sú nejak všetci teraz smeráci zaradení, alebo sa budú nejak ideologicky správať alebo, nerozumel som tomu celkom.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:00
Štefan KuffaVážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. No, ja sa tak pozerám na život zase cez takú prizmu optimizmu a vždycky na ten budúci deň, ale aj budúcu hodinu optimisticky sa pozerám. Ja keby som tak pesimisticky žil, tak ja by som asi umrel na druhý deň alebo do druhého dňa. Aj keď...
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. No, ja sa tak pozerám na život zase cez takú prizmu optimizmu a vždycky na ten budúci deň, ale aj budúcu hodinu optimisticky sa pozerám. Ja keby som tak pesimisticky žil, tak ja by som asi umrel na druhý deň alebo do druhého dňa. Aj keď musím sa priznať, že nie vždy v živote sa mi darí a všetko to, čo chcem dosiahnuť, tak tip-top dopadne. Veľakrát sa potknem a mám aj nedostatky a tu ma aj vidíte koľkokrát, aj v pléne Národnej rady koľkokrát som kostrbatý a nedopoviem vety a možno aj myšlienky nedotiahnem a niekedy proste skomolím vec, ktorú chcem podať tak jasnejšie.
Ale, aby sme nehľadali na, myslím si, že dobrom úmysle to zlé a možno takú tú prognózu videli v takej tej čiernej farbe. Ja sa budem pozerať na to pozitívne a tá tradícia, ktorá je tuná na Slovensku a ten potenciál v slovenskom ľude, ktorý stále tuná je, tak treba na ňom budovať. Tie peniaze na jednej strane to je pravda, že môžu nás rozhádať a keď chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze. Ten Dodo mal v tomto zase smere pravdu, ale tých 5 miliónov eur, ja si nemyslím, že to je, tie peniaze, ktoré sa dajú konkrétnym ľuďom, ale konkrétnym dobrovoľníckym hasičským zborom a to podstatný rozdiel. A tie peniaze, moja predstava je tá, že to bude na vylepšenie tej techniky, možno tých budov, tak jak to bolo spomínané, aby to neboli tie kôlne. Spomínali ste pôvodne, aj pán minister to spomínal, aj tuná kolegovia z roku 2010. Pán minister spomínal rieku Nitru. Ja som z oblasti Levočského pohoria, okres Kežmarok a my v tomto roku sme zažili tiež obrovskú prívalovú vlnu, kedy sme si mysleli, že sa pretrhla priehrada a zaplavila hneď prvú obec Ľubica. Ja, dá sa povedať, som bol tam aj s mojimi troma synmi, takmer po pás sme boli vo vode a pomáhali sme tým ľuďom pri evakuácii a pobehovali okolo nás hasiči, o ktorých som si ja celý čas myslel, až na druhý deň som sa dozvedel, že to boli dobrovoľníci. Oni boli naozaj aj oblečení v mundúroch, mali aj hasičské auto Renault to bol nejaký dvanásťmiestny alebo šestnásťmiestny, ktorým sa podarilo ten Renault nakoniec tam aj utopiť. Na ulici vleteli do rigolu a proste sa nepohli. Hej, veď samozrejme stávajú sa aj také veci, ale ľudia boli vďační za tú pomoc pri tej evakuácii, ktorá tam bola a ľudia dokážu sa naozaj tak prirodzene zorganizovať a pomáhať si.
Pán Blanár, keď to tak spomínal Bohu nám sláva a blížnemu na pomoc, to nie je taká prázdna fráza. Patrónom hasičov je svätý Florián, hej a to v podstate poveriť ich inými úlohami, tak ja by som Dodovi skúsil takto povedať, že čo ja si predstavujem práve tie iné úlohy, tak iné úlohy, to je napísané v tej druhej časti toho hesla - byť blížnym na pomoc - a to nemusí byť práve požiar, ale to môže byť naozaj snehová kalamita, kedy treba vyslobodiť možno uväznených ľudí na samote a sú bez prístupu potravín a to veľakrát môže byť aj pri iných živelných pohromách, to nemusí byť len požiar, ale to môže byť naozaj aj tá voda, ale môžu to byť veľakrát a to už chodí väčšinou profesionálny hasičský zbor a to sú dopravné nehody, ale viem si predstaviť, že pri takej dopravnej nehode dobrí kvalifikovaní dobrovoľníci - hasiči, aby dokázali pomôcť pri vyprosťovaní. Ja si to viem predstaviť. Ale na to, aby to mohli robiť títo hasiči, tak potrebujú mať aj to náradie, potrebujú mať tú základnú techniku vybavenú.
Pred dvoma rokmi som bol v Poľsku, okrem iného zastavili sme sa aj v Osvienčime v koncentračnom tábore. Nechcem o tom hovoriť, ale to bola taká tá cesta aj v Krakove a dostali sme sa do Nepokalenova. Toto mestečko poľské je príznačné dvomi významnými vecami a súvisí to práve s touto témou. Jedna téma je tá, že preto som spomenul aj ten Osvienčim a chcem spomenúť tuná svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý zahynul v bunkri hladu, hej v podstate od hladu. Dva týždne bol zatvorený tam a zomrel. Bol františkánom.
Chcem to spomenúť v tej súvislosti, že práve v Nepokalenove františkáni, kde som sa bol pozrieť, aj kde žil tento svätec, bol som aj v tej cele, v bunkri hladu, ale boli sme aj u tých františkánoch. Tak oni nám ukázali ten kláštor a okrem iného tam mali proste jednu budovu, v ktorej mali perfektné hasičské auto vyblýskané prilby, proste náradie, zariadenie a techniku a oni ako františkáni, už teraz si to nepamätám, možno to bola nejaká tradícii 120 rokov, kde oni prevádzkovali vlastne ako dobrovoľníci tie hasičské služby. No aká delikatesná vec, úplne super, ale, aby si ty mohol pomáhať ľuďom, no tak dneska už nebudeme hasiť ten oheň s vedrami a budeme si podávať vedrá a budeme takto hasiť, že ale však dneska už máme, nemusia byť zrovna tie ručné pumpy, ale niekedy aj tie sú dobré, keď nie je elektrika a diesel nie je poruke, tak hasí sa aj rukami, aj čo má ruky a nohy.
Takže myslím si, že tie peniaze a tie finančné prostriedky, no dneska bez peňazí sa naozaj ťažko hýbe aj tým dobrovoľníkom, aj všetkým. Ale čo je potrebné ešte viac, aby tí dobrovoľníci mali, ako 5 miliónov eur, pán minister, tak to je nadšenie. A to je nadšenie, to je práve ten prvý predpoklad a na tom treba stavať. A tie peniaze, tie sú v podstate tým takým podporným prvkom. Možno ja si to viem tak aj predstaviť a myslím si, že to aj budete aj realizovať, aj to budete robiť. Dodo tak trošku tak zapichol ako do toho, tak to je aj to zadosťučinenie. A to sú slová vďaky a možno udelenie nejakých vyznamenaní za nejaké výnimočné skutky, ktoré naozaj títo dobrovoľníci veľakrát riskujú svoje vlastné životy, ako ste tu spomínali, sú nonstop v obci k dispozícii, či je noc, či je deň, či s rodinou je zadobre alebo zazle, vždy je k dispozícii pomáhať tým druhým.
Myslím si, že to nadšenie, to je oveľa viac ešte, ako sú nejaké peniaze. Ja spomeniem obec Ľubicu, aj keď nie som rodákom ako odtiaľ, ale je mi blízka táto obec, tak chcem spomenúť, že tam veľmi zaujímavo funguje dobrovoľnícky hasičský zbor a príznačný je aj týmto, ja neviem, možnože nemám také skúsenosti, pán minister by to vedel povedať, ale tam napríklad veľmi aktívne sú dievčatá zapájané do toho, hej, baby a to je úplne super, lebo v podstate je to čosi delikatesné, ak tieto dievčatá trávia voľný čas tým, že sa cvičia pri tých zásahoch. Je to vždycky lepšie, ako dnes, keď ja vidím mladých ľudí a dievčatá a musím to povedať, že aj, žiaľ, tuná aj v Bratislave nie raz, nie dva razy som ich videl, ako pri pive a pri poháriku sedia a vlastne takto zabíjajú nečinne čas.
Tak myslím si, že keď podporíme aj finančne tieto dobrovoľnícke zbory,, nebude to na škodu. Ja chcem veriť, že to naozaj bude dobré. Don Bosco, ktorý bol takým vychovávateľom mládeže 19. storočia, dovolím si ho takto spomenúť, aby som potvrdil v podstate ešte to nadšenie, tak on mal teóriu takú, že vytvoriť podmienky, nechajte ľudí, aby mohli robiť dobre. Vytvoriť im ten priestor. No a myslím si, že pán minister prichádza tuná s týmto návrhom zákona, aby vytvoril tento priestor na to, aby tí ľudia, ktorí sú nadšení a chcú dobrovoľne pomáhať ľuďom, ako ktorí sa nachádzajú v núdzi, veľakrát v ohrození života, tak chcú im pomáhať. Myslím si, že je to dobrá vec a ja tento návrh zákona, určite ho podporím. Ja som ho podporil aj v prvom čítaní, podporím ho aj v druhom čítaní.
Tuná ešte ku kolegovi sa vrátim, tak ja som to už tuná hovoril, ale zopakujem to, len aby sme to tak nezabudli na to, ja to tak aj veľmi často hovorím aj vo svojom živote, nič neni zadarmo, pán minister, naozaj nie je nič zadarmo a všetko čosi stojí. Ani láska neni zadarmo. Neni zadarmo. A láska, tá má vysokú cenu, pán minister, to je obeta, to je oveľa viac ako by sme si čokoľvek povedali. Keď si spomínam na jeden taký príbeh, ktorý sa naozaj ako stal, do kancelárie za mnou prišla žena, mladí manželia a ma oslovili, ja som riaditeľom hospicu a hovoria: "Pán riaditeľ, chceli sme vás poprosiť o jednu láskavosť". Ja si myslím, páni moji, tak že čo je, nech sa páči. Mali sme dievčatko, ktoré bolo telesne aj psychicky poškodené na hospici a oni ma prišli o toto dieťa požiadať a ja som sa tak usmial a hovorím, že Mária, myslíte si, že ja mám takú moc a ona mi to potvrdila, že áno. Tak som tak narástol, si myslím, teda fíha, tak ja môžem rozhodnúť o cudzom dieťati, tak to bolo, hej, tak som si to len tak ako pomyslel a ja tak humorne som povedal a položil som jej otázku: "Dobre, koľko zaňho dáte?" A teraz toto dievča sa zamyslelo a to bola úplne vážna otázka: "Koľko zaňho dáte?" Ja som to povedal tak cez zuby a úsmevne a ona nádherne odpovedala, povedala cenu toho dieťaťa. Keby som sa Helenky pýtal, koľko by si za to dala dieťa? Alebo pán minister, vy by ste koľko dali? A to bolo ešte dieťa, ktoré bolo ťažko choré. Pán spravodajca Milan, ty by si koľko za to dieťa dal? Hovorili peniaze aj všeličo, aj hovorili aj o tej láske, ale toto dievča z fleku povedalo: "Ja dám zaňho život." A si myslím, fíha, tak ty by si bola naozaj veľmi vhodná adoptívna matka.
Takže vidíme, že stále to nie sú len peniaze, čo všetko ako vyvažujú, hej, ale je tu naozaj, to je to nadšenie a to je tá obeta a to je, aj dávam k dispozícii, aj riskujem svoj vlastný život.
My keď sme v Ľubici, si to tak spomíname, je to štyri roky dozadu, keď mi zavolali, že potrebujú dievčatá pomoc a keď v podstate najprv ako s technikou potrebovali pomôcť, aby sme ju evakuovali, ale keď som videl, aká voda sa valí a to bolo v podstate v uliciach obce, celá Kruhová ulica a Vrbovská ulica zaliate a to dole, však niekde miestami bola voda vyše a dva a pol metra a v tých miestach, jak sme my boli, tak bola vyše kolien až po pás a to bola na ulici. No a keď sme prišli, nedalo sa prejsť. Ja som zobral, chlapci naši boli akurát doma, tak som ich naložil do auta a šli sme do tej obce. Ale dostali sme sa len k mostu a teraz sme sa postavili pred ten most a cez most, cez to zábradlie, u nás je terminus technicus, že cez gelender, to je to zábradlie, to je výraz spišský, gelender, tak cez ten gelender, tak sa valila tá voda. A teraz naši chlapci, Miško hovorí, že tatko, čo, ideme na druhú stranu? A trebalo nám prejsť na tú druhú stranu. Vtedy som si tak uvedomil, že je to obrovské riziko. Je to obrovské riziko, lebo tá voda, ja som nevedel, aký je ten most a akú má statiku, starý most to je hej. Starosta nakoniec, my sme zachránili aj ten most a starosta hovorí: " Mali ste ho nechať, nech ho voda zoberie." Pán minister by dal teraz peniaze na nový, no ale zachránili sme ten most, však sme mali dobrý úmysel. Ale to samozrejme až v tej záverečnej fáze, lebo sme najprv zachraňovali ľudí.
Ale to chcem povedať, že to nadšenie a tá ochota pomáhať ako tým druhým a zachrániť tých druhých, tak ja som našim chlapcom, boli traja synovia, hovorím, držme sa tak pokope, a v mene božom ideme na druhú stranu a sme prechádzali cez ten most a búriacu sa vodu, cez túto vec. Takže, vlastne tá druhá časť toho výroku, ktorú mnohí dobrovoľníci - Bohu na slávu a blížnym na pomoc. Ak by sme sa utopili, tak bolo by to Bohu na slávu. Obetovali sme život za niekoho druhého. Niet väčšej lásky, ako položiť život za toho druhého, niet väčšej lásky. A to je rovnako aj v dobrovoľníckom hasičskom zbore. Koľkokrát sú situácie také, a to sú nielen dobrovoľníci, ale to sú aj hasiči, kedy oni riskujú svoje životy a naozaj aj položia život za to, aby zachránili toho druhého. Pán minister, ja tento zákon podporím a nebudem viac rozprávať, aby som tak nezdržiaval všetkých. Sľúbil som, že do 15 minút to zvládnem, tak všetkým vám želám všetko dobré.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.1.2014 o 10:00 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ďakujem za slovo. Písal som si ešte poznámku.
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. No, ja sa tak pozerám na život zase cez takú prizmu optimizmu a vždycky na ten budúci deň, ale aj budúcu hodinu optimisticky sa pozerám. Ja keby som tak pesimisticky žil, tak ja by som asi umrel na druhý deň alebo do druhého dňa. Aj keď musím sa priznať, že nie vždy v živote sa mi darí a všetko to, čo chcem dosiahnuť, tak tip-top dopadne. Veľakrát sa potknem a mám aj nedostatky a tu ma aj vidíte koľkokrát, aj v pléne Národnej rady koľkokrát som kostrbatý a nedopoviem vety a možno aj myšlienky nedotiahnem a niekedy proste skomolím vec, ktorú chcem podať tak jasnejšie.
Ale, aby sme nehľadali na, myslím si, že dobrom úmysle to zlé a možno takú tú prognózu videli v takej tej čiernej farbe. Ja sa budem pozerať na to pozitívne a tá tradícia, ktorá je tuná na Slovensku a ten potenciál v slovenskom ľude, ktorý stále tuná je, tak treba na ňom budovať. Tie peniaze na jednej strane to je pravda, že môžu nás rozhádať a keď chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze. Ten Dodo mal v tomto zase smere pravdu, ale tých 5 miliónov eur, ja si nemyslím, že to je, tie peniaze, ktoré sa dajú konkrétnym ľuďom, ale konkrétnym dobrovoľníckym hasičským zborom a to podstatný rozdiel. A tie peniaze, moja predstava je tá, že to bude na vylepšenie tej techniky, možno tých budov, tak jak to bolo spomínané, aby to neboli tie kôlne. Spomínali ste pôvodne, aj pán minister to spomínal, aj tuná kolegovia z roku 2010. Pán minister spomínal rieku Nitru. Ja som z oblasti Levočského pohoria, okres Kežmarok a my v tomto roku sme zažili tiež obrovskú prívalovú vlnu, kedy sme si mysleli, že sa pretrhla priehrada a zaplavila hneď prvú obec Ľubica. Ja, dá sa povedať, som bol tam aj s mojimi troma synmi, takmer po pás sme boli vo vode a pomáhali sme tým ľuďom pri evakuácii a pobehovali okolo nás hasiči, o ktorých som si ja celý čas myslel, až na druhý deň som sa dozvedel, že to boli dobrovoľníci. Oni boli naozaj aj oblečení v mundúroch, mali aj hasičské auto Renault to bol nejaký dvanásťmiestny alebo šestnásťmiestny, ktorým sa podarilo ten Renault nakoniec tam aj utopiť. Na ulici vleteli do rigolu a proste sa nepohli. Hej, veď samozrejme stávajú sa aj také veci, ale ľudia boli vďační za tú pomoc pri tej evakuácii, ktorá tam bola a ľudia dokážu sa naozaj tak prirodzene zorganizovať a pomáhať si.
Pán Blanár, keď to tak spomínal Bohu nám sláva a blížnemu na pomoc, to nie je taká prázdna fráza. Patrónom hasičov je svätý Florián, hej a to v podstate poveriť ich inými úlohami, tak ja by som Dodovi skúsil takto povedať, že čo ja si predstavujem práve tie iné úlohy, tak iné úlohy, to je napísané v tej druhej časti toho hesla - byť blížnym na pomoc - a to nemusí byť práve požiar, ale to môže byť naozaj snehová kalamita, kedy treba vyslobodiť možno uväznených ľudí na samote a sú bez prístupu potravín a to veľakrát môže byť aj pri iných živelných pohromách, to nemusí byť len požiar, ale to môže byť naozaj aj tá voda, ale môžu to byť veľakrát a to už chodí väčšinou profesionálny hasičský zbor a to sú dopravné nehody, ale viem si predstaviť, že pri takej dopravnej nehode dobrí kvalifikovaní dobrovoľníci - hasiči, aby dokázali pomôcť pri vyprosťovaní. Ja si to viem predstaviť. Ale na to, aby to mohli robiť títo hasiči, tak potrebujú mať aj to náradie, potrebujú mať tú základnú techniku vybavenú.
Pred dvoma rokmi som bol v Poľsku, okrem iného zastavili sme sa aj v Osvienčime v koncentračnom tábore. Nechcem o tom hovoriť, ale to bola taká tá cesta aj v Krakove a dostali sme sa do Nepokalenova. Toto mestečko poľské je príznačné dvomi významnými vecami a súvisí to práve s touto témou. Jedna téma je tá, že preto som spomenul aj ten Osvienčim a chcem spomenúť tuná svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý zahynul v bunkri hladu, hej v podstate od hladu. Dva týždne bol zatvorený tam a zomrel. Bol františkánom.
Chcem to spomenúť v tej súvislosti, že práve v Nepokalenove františkáni, kde som sa bol pozrieť, aj kde žil tento svätec, bol som aj v tej cele, v bunkri hladu, ale boli sme aj u tých františkánoch. Tak oni nám ukázali ten kláštor a okrem iného tam mali proste jednu budovu, v ktorej mali perfektné hasičské auto vyblýskané prilby, proste náradie, zariadenie a techniku a oni ako františkáni, už teraz si to nepamätám, možno to bola nejaká tradícii 120 rokov, kde oni prevádzkovali vlastne ako dobrovoľníci tie hasičské služby. No aká delikatesná vec, úplne super, ale, aby si ty mohol pomáhať ľuďom, no tak dneska už nebudeme hasiť ten oheň s vedrami a budeme si podávať vedrá a budeme takto hasiť, že ale však dneska už máme, nemusia byť zrovna tie ručné pumpy, ale niekedy aj tie sú dobré, keď nie je elektrika a diesel nie je poruke, tak hasí sa aj rukami, aj čo má ruky a nohy.
Takže myslím si, že tie peniaze a tie finančné prostriedky, no dneska bez peňazí sa naozaj ťažko hýbe aj tým dobrovoľníkom, aj všetkým. Ale čo je potrebné ešte viac, aby tí dobrovoľníci mali, ako 5 miliónov eur, pán minister, tak to je nadšenie. A to je nadšenie, to je práve ten prvý predpoklad a na tom treba stavať. A tie peniaze, tie sú v podstate tým takým podporným prvkom. Možno ja si to viem tak aj predstaviť a myslím si, že to aj budete aj realizovať, aj to budete robiť. Dodo tak trošku tak zapichol ako do toho, tak to je aj to zadosťučinenie. A to sú slová vďaky a možno udelenie nejakých vyznamenaní za nejaké výnimočné skutky, ktoré naozaj títo dobrovoľníci veľakrát riskujú svoje vlastné životy, ako ste tu spomínali, sú nonstop v obci k dispozícii, či je noc, či je deň, či s rodinou je zadobre alebo zazle, vždy je k dispozícii pomáhať tým druhým.
Myslím si, že to nadšenie, to je oveľa viac ešte, ako sú nejaké peniaze. Ja spomeniem obec Ľubicu, aj keď nie som rodákom ako odtiaľ, ale je mi blízka táto obec, tak chcem spomenúť, že tam veľmi zaujímavo funguje dobrovoľnícky hasičský zbor a príznačný je aj týmto, ja neviem, možnože nemám také skúsenosti, pán minister by to vedel povedať, ale tam napríklad veľmi aktívne sú dievčatá zapájané do toho, hej, baby a to je úplne super, lebo v podstate je to čosi delikatesné, ak tieto dievčatá trávia voľný čas tým, že sa cvičia pri tých zásahoch. Je to vždycky lepšie, ako dnes, keď ja vidím mladých ľudí a dievčatá a musím to povedať, že aj, žiaľ, tuná aj v Bratislave nie raz, nie dva razy som ich videl, ako pri pive a pri poháriku sedia a vlastne takto zabíjajú nečinne čas.
Tak myslím si, že keď podporíme aj finančne tieto dobrovoľnícke zbory,, nebude to na škodu. Ja chcem veriť, že to naozaj bude dobré. Don Bosco, ktorý bol takým vychovávateľom mládeže 19. storočia, dovolím si ho takto spomenúť, aby som potvrdil v podstate ešte to nadšenie, tak on mal teóriu takú, že vytvoriť podmienky, nechajte ľudí, aby mohli robiť dobre. Vytvoriť im ten priestor. No a myslím si, že pán minister prichádza tuná s týmto návrhom zákona, aby vytvoril tento priestor na to, aby tí ľudia, ktorí sú nadšení a chcú dobrovoľne pomáhať ľuďom, ako ktorí sa nachádzajú v núdzi, veľakrát v ohrození života, tak chcú im pomáhať. Myslím si, že je to dobrá vec a ja tento návrh zákona, určite ho podporím. Ja som ho podporil aj v prvom čítaní, podporím ho aj v druhom čítaní.
Tuná ešte ku kolegovi sa vrátim, tak ja som to už tuná hovoril, ale zopakujem to, len aby sme to tak nezabudli na to, ja to tak aj veľmi často hovorím aj vo svojom živote, nič neni zadarmo, pán minister, naozaj nie je nič zadarmo a všetko čosi stojí. Ani láska neni zadarmo. Neni zadarmo. A láska, tá má vysokú cenu, pán minister, to je obeta, to je oveľa viac ako by sme si čokoľvek povedali. Keď si spomínam na jeden taký príbeh, ktorý sa naozaj ako stal, do kancelárie za mnou prišla žena, mladí manželia a ma oslovili, ja som riaditeľom hospicu a hovoria: "Pán riaditeľ, chceli sme vás poprosiť o jednu láskavosť". Ja si myslím, páni moji, tak že čo je, nech sa páči. Mali sme dievčatko, ktoré bolo telesne aj psychicky poškodené na hospici a oni ma prišli o toto dieťa požiadať a ja som sa tak usmial a hovorím, že Mária, myslíte si, že ja mám takú moc a ona mi to potvrdila, že áno. Tak som tak narástol, si myslím, teda fíha, tak ja môžem rozhodnúť o cudzom dieťati, tak to bolo, hej, tak som si to len tak ako pomyslel a ja tak humorne som povedal a položil som jej otázku: "Dobre, koľko zaňho dáte?" A teraz toto dievča sa zamyslelo a to bola úplne vážna otázka: "Koľko zaňho dáte?" Ja som to povedal tak cez zuby a úsmevne a ona nádherne odpovedala, povedala cenu toho dieťaťa. Keby som sa Helenky pýtal, koľko by si za to dala dieťa? Alebo pán minister, vy by ste koľko dali? A to bolo ešte dieťa, ktoré bolo ťažko choré. Pán spravodajca Milan, ty by si koľko za to dieťa dal? Hovorili peniaze aj všeličo, aj hovorili aj o tej láske, ale toto dievča z fleku povedalo: "Ja dám zaňho život." A si myslím, fíha, tak ty by si bola naozaj veľmi vhodná adoptívna matka.
Takže vidíme, že stále to nie sú len peniaze, čo všetko ako vyvažujú, hej, ale je tu naozaj, to je to nadšenie a to je tá obeta a to je, aj dávam k dispozícii, aj riskujem svoj vlastný život.
My keď sme v Ľubici, si to tak spomíname, je to štyri roky dozadu, keď mi zavolali, že potrebujú dievčatá pomoc a keď v podstate najprv ako s technikou potrebovali pomôcť, aby sme ju evakuovali, ale keď som videl, aká voda sa valí a to bolo v podstate v uliciach obce, celá Kruhová ulica a Vrbovská ulica zaliate a to dole, však niekde miestami bola voda vyše a dva a pol metra a v tých miestach, jak sme my boli, tak bola vyše kolien až po pás a to bola na ulici. No a keď sme prišli, nedalo sa prejsť. Ja som zobral, chlapci naši boli akurát doma, tak som ich naložil do auta a šli sme do tej obce. Ale dostali sme sa len k mostu a teraz sme sa postavili pred ten most a cez most, cez to zábradlie, u nás je terminus technicus, že cez gelender, to je to zábradlie, to je výraz spišský, gelender, tak cez ten gelender, tak sa valila tá voda. A teraz naši chlapci, Miško hovorí, že tatko, čo, ideme na druhú stranu? A trebalo nám prejsť na tú druhú stranu. Vtedy som si tak uvedomil, že je to obrovské riziko. Je to obrovské riziko, lebo tá voda, ja som nevedel, aký je ten most a akú má statiku, starý most to je hej. Starosta nakoniec, my sme zachránili aj ten most a starosta hovorí: " Mali ste ho nechať, nech ho voda zoberie." Pán minister by dal teraz peniaze na nový, no ale zachránili sme ten most, však sme mali dobrý úmysel. Ale to samozrejme až v tej záverečnej fáze, lebo sme najprv zachraňovali ľudí.
Ale to chcem povedať, že to nadšenie a tá ochota pomáhať ako tým druhým a zachrániť tých druhých, tak ja som našim chlapcom, boli traja synovia, hovorím, držme sa tak pokope, a v mene božom ideme na druhú stranu a sme prechádzali cez ten most a búriacu sa vodu, cez túto vec. Takže, vlastne tá druhá časť toho výroku, ktorú mnohí dobrovoľníci - Bohu na slávu a blížnym na pomoc. Ak by sme sa utopili, tak bolo by to Bohu na slávu. Obetovali sme život za niekoho druhého. Niet väčšej lásky, ako položiť život za toho druhého, niet väčšej lásky. A to je rovnako aj v dobrovoľníckom hasičskom zbore. Koľkokrát sú situácie také, a to sú nielen dobrovoľníci, ale to sú aj hasiči, kedy oni riskujú svoje životy a naozaj aj položia život za to, aby zachránili toho druhého. Pán minister, ja tento zákon podporím a nebudem viac rozprávať, aby som tak nezdržiaval všetkých. Sľúbil som, že do 15 minút to zvládnem, tak všetkým vám želám všetko dobré.
Ďakujem.
Neautorizovaný
10:13
Uvádzajúci uvádza bod 10:13
Robert KaliňákTo, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho...
To, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho stretnutia s dobrovoľnými hasičmi asi nie sú pravidelné a časté. Častokrát o sebe hovorí, že je z Oravy. Na Orave sa pred približne štyrmi rokmi, a opäť bez ohľadu na to, ktorí politici boli alebo neboli pri vláde, zrodil tzv. dobrovoľný záchranársky zbor, ktorý sa volá Orava Rescue System, ktorý je, do ktorého ľudia svoje peniaze investovali, do ktorého ľudia investovali svoj čas a častokrát nielen, keďže sú viacej orientovaní na hľadanie nezvestných ľudí. Mnoho akcií skončilo nešťastne, lebo našli človeka, ktorý už nemal v sebe život, ale aspoň pre rodinu to bolo dôležité, aby mali kde svojho človeka pochovať.
Ale mali aj akcie úspešné. Mali akcie úspešné, kedy 40 - 50 členov tohto záchranárskeho združenia hľadalo tri dni a tri noci bez toho, aby dostali akýkoľvek, nejakú akúkoľvek odmenu a podporu. Ale to nadšenie v úvode je nevyhnutné, aby štát dokázal prispieť nie na ich odmenu, to nie je na plat, hovoríme o peniazoch, ktoré riešia ich ochranné pomôcky, ktoré pomáhajú udržovať techniku, ktorú kúpili za vlastné peniaze a podobne, v nejakom chode. V priemere je to 1 300 eur na dobrovoľný hasičský zbor. Ak to sú peniaze, ktoré ich majú rozhádať pritom, či si kúpia modré alebo zelené montérky, alebo či si kúpia k tomu nejaké rukavice, alebo budú mať nejaké, si našetria na nejaké čerpadlo, ktoré im pomôže v dedine čerpať vodu, tak to je o tom. Ale vychádza to z toho, že to nie je o politike. Tá podpora dobrovoľných hasičov je tu desaťročia.
My hovoríme o tom, že systém, ktorý funguje, je skvelý práve v krajinách, ktoré dlhodobo mali šancu rozvíjať dobrovoľných hasičov, či je to Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, je vidieť, v akej mase dokážu nastúpiť vtedy, keď je naozaj ohrozený región, ktorý je práve pri veľkých nepríjemnostiach, ako sú práve povodne. A hasiči samotní plnia vo svojich dedinách nielen boj proti požiarom a boj proti povodniam, ale cez sobotu prídu a starej mame odpracú sneh zo strechy práve preto, že sú hasiči a že ich o to starosta požiada. Toto je ich úloha. A našou povinnosťou štátu je im poskytnúť aspoň základné veci. Preto som porovnal, že ak by som mal mať takto zamestnaných ľudí, tak to proste stojí minimálne 40 miliónov. A tu hovorím o tom, že príspevok ku nim je iba polovička z tej sumy, ktorú odhadujeme, pretože zvyšok môže byť na pohonné hmoty napríklad počas, počas veľkých povodní, lebo to čerpadlo tiež si niečo pýta, nežije zo vzduchu. Ale oni to robia zadarmo, oni, hasiči, to robia zadarmo, ale nielen s holými rukami a práve k tomu, aby boli efektívni, tak musíme im samozrejme pomôcť a vytvoriť im nejaké základné materiálne podmienky, keďže už oni svoj čas a svoju energiu sú ochotní ponúkať tomuto štátu a všetkým občanom zadarmo.
Preto sa čudujem, že vôbec takýto názor akože môže vzniknúť voči veľmi silnej aktivite, ktorá je hodná iba podpory. Ale ďakujem pekne všetkým ostatným, aj pánovi poslancovi Kuffovi. Tu je vidieť, že sa stretáva s dobrovoľnými hasičmi denne a vidí, že to je, to sú ľudia, ktorí nie sú orientovaní ani doprava ani doľava, oni sú orientovaní len na to, aby pomáhali ľuďom. A to je podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, budem veľmi stručný. Je to naozaj zákon, ktorý generálne sa venuje pomoci dobrovoľným hasičom, ktorí odovzdávajú pomoc svojim spoluobčanom. Kedykoľvek a vždy ochotní nastúpiť na pomoc práve tomu blížnemu svojmu podľa toho, podľa svojich hesiel.
To, čo spomínal pán poslanec Hlina, vychádza z jeho už štandardne hlbokej neznalosti samotného problému, lebo jeho stretnutia s dobrovoľnými hasičmi asi nie sú pravidelné a časté. Častokrát o sebe hovorí, že je z Oravy. Na Orave sa pred približne štyrmi rokmi, a opäť bez ohľadu na to, ktorí politici boli alebo neboli pri vláde, zrodil tzv. dobrovoľný záchranársky zbor, ktorý sa volá Orava Rescue System, ktorý je, do ktorého ľudia svoje peniaze investovali, do ktorého ľudia investovali svoj čas a častokrát nielen, keďže sú viacej orientovaní na hľadanie nezvestných ľudí. Mnoho akcií skončilo nešťastne, lebo našli človeka, ktorý už nemal v sebe život, ale aspoň pre rodinu to bolo dôležité, aby mali kde svojho človeka pochovať.
Ale mali aj akcie úspešné. Mali akcie úspešné, kedy 40 - 50 členov tohto záchranárskeho združenia hľadalo tri dni a tri noci bez toho, aby dostali akýkoľvek, nejakú akúkoľvek odmenu a podporu. Ale to nadšenie v úvode je nevyhnutné, aby štát dokázal prispieť nie na ich odmenu, to nie je na plat, hovoríme o peniazoch, ktoré riešia ich ochranné pomôcky, ktoré pomáhajú udržovať techniku, ktorú kúpili za vlastné peniaze a podobne, v nejakom chode. V priemere je to 1 300 eur na dobrovoľný hasičský zbor. Ak to sú peniaze, ktoré ich majú rozhádať pritom, či si kúpia modré alebo zelené montérky, alebo či si kúpia k tomu nejaké rukavice, alebo budú mať nejaké, si našetria na nejaké čerpadlo, ktoré im pomôže v dedine čerpať vodu, tak to je o tom. Ale vychádza to z toho, že to nie je o politike. Tá podpora dobrovoľných hasičov je tu desaťročia.
My hovoríme o tom, že systém, ktorý funguje, je skvelý práve v krajinách, ktoré dlhodobo mali šancu rozvíjať dobrovoľných hasičov, či je to Nemecko, Rakúsko alebo Holandsko, je vidieť, v akej mase dokážu nastúpiť vtedy, keď je naozaj ohrozený región, ktorý je práve pri veľkých nepríjemnostiach, ako sú práve povodne. A hasiči samotní plnia vo svojich dedinách nielen boj proti požiarom a boj proti povodniam, ale cez sobotu prídu a starej mame odpracú sneh zo strechy práve preto, že sú hasiči a že ich o to starosta požiada. Toto je ich úloha. A našou povinnosťou štátu je im poskytnúť aspoň základné veci. Preto som porovnal, že ak by som mal mať takto zamestnaných ľudí, tak to proste stojí minimálne 40 miliónov. A tu hovorím o tom, že príspevok ku nim je iba polovička z tej sumy, ktorú odhadujeme, pretože zvyšok môže byť na pohonné hmoty napríklad počas, počas veľkých povodní, lebo to čerpadlo tiež si niečo pýta, nežije zo vzduchu. Ale oni to robia zadarmo, oni, hasiči, to robia zadarmo, ale nielen s holými rukami a práve k tomu, aby boli efektívni, tak musíme im samozrejme pomôcť a vytvoriť im nejaké základné materiálne podmienky, keďže už oni svoj čas a svoju energiu sú ochotní ponúkať tomuto štátu a všetkým občanom zadarmo.
Preto sa čudujem, že vôbec takýto názor akože môže vzniknúť voči veľmi silnej aktivite, ktorá je hodná iba podpory. Ale ďakujem pekne všetkým ostatným, aj pánovi poslancovi Kuffovi. Tu je vidieť, že sa stretáva s dobrovoľnými hasičmi denne a vidí, že to je, to sú ľudia, ktorí nie sú orientovaní ani doprava ani doľava, oni sú orientovaní len na to, aby pomáhali ľuďom. A to je podstatné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
10:18
Uvádzajúci uvádza bod 10:18
Marek MaďaričPredložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti ich tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorivosti občanov v rôznych regiónoch Slovenska.
V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledky osobitného procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňanú, aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavení a činnosť divadiel a pracovnoprávne vzťahy divadelných umelcov.
Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitý príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.
Navrhovaná právna, navrhovaná úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín, bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako ja na divadlá a hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.
Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti, ktorý predkladám, vypracovalo ministerstvo kultúry na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013. Divadelná činnosť je v súčasnosti upravená zákonom o divadelnej činnosti. V právnom poriadku Slovenskej republiky absentuje právna úprava hudobnej činnosti, postavenie profesionálnej hudobnej inštitúcie, ako aj vymedzenie pojmu "hudobný umelec" a ako ukazuje prax s odstupom rokov, je potrebné nanovo upraviť, respektíve doplniť aj niektoré ustanovenie týkajúce sa divadelnej činnosti.
Predložený návrh zákona upravuje komplexne divadelnú činnosť, aj hudobnú činnosť, pričom rešpektuje osobitosti ich tvorivého procesu. Vytvára podmienky na rozvoj profesionálnej divadelnej činnosti a profesionálnej hudobnej činnosti a dostupnosť umeleckej tvorivosti občanov v rôznych regiónoch Slovenska.
V prípravnej fáze tvorby zákona ministerstvo kultúry prizvalo k spolupráci aj zástupcov profesionálnych divadelných a hudobných inštitúcií, profesijných a odborových združení s cieľom čo najlepšie zohľadniť poznatky z praxe. Ustanovenie týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov konzultovalo v procese prípravy ministerstvo kultúry s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Návrh zákona reflektuje aktuálny vývoj v daných oblastiach umenia, vytvára podmienky na divadelnú tvorbu a hudobnú tvorbu ako výsledky osobitného procesu vzájomne súvisiacich umeleckých, umelecko-technických a organizačných aktivít. V nadväznosti na tieto špecifiká sa navrhovanou právnou úpravou dopĺňanú, aj modifikujú ustanovenia doteraz platného zákona, ktorý upravuje zriaďovanie, zakladanie, zlučovanie, zrušovanie postavení a činnosť divadiel a pracovnoprávne vzťahy divadelných umelcov.
Okrem týchto úprav precizujeme podmienky vzniku nároku na osobitý príspevok pre určené kategórie divadelných a hudobných umelcov, ktorí z objektívnych príčin nemôžu naďalej vykonávať umeleckú činnosť na úrovni požadovaných umeleckých kritérií a zároveň upresňujeme aj okruh poberateľov osobitného príspevku o skupinu umelcov, ktorí boli zamestnancami štátnych divadiel a v súčasnosti sú zamestnancami divadiel v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, ako aj umelcov, ktorí boli zamestnancami Vojenského umeleckého súboru alebo Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu.
Navrhovaná právna, navrhovaná úprava zákona sa vzťahuje na všetky profesionálne divadlá a profesionálne hudobné inštitúcie vrátane divadiel a profesionálnych súborov národnostných menšín, bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom alebo zakladateľom, ako ja na divadlá a hudobné inštitúcie, ktorých postavenie upravuje osobitný predpis, teda na Slovenské národné divadlo a Slovenskú filharmóniu.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:21
Vystúpenie spoločného spravodajcu 10:21
Peter FitzVšeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení, ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovaní návrhu, ako aj doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. januára 2014 č. 811 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.1.2014 o 10:21 hod.
Mgr.
Peter Fitz
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálno-právnej stránke všetky náležitosti spĺňa uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a v súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých uznesení, ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov, vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovaní návrhu, ako aj doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. januára 2014 č. 811 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Vážený pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
10:23
Vystúpenie v rozprave 10:23
Magdaléna VášáryováNovelu, ktorú teraz prerokovávame, už sme zvyknutí, pán minister, že dostávame takéto krátke novely od vás, hoci všetci čakáme na také komplexnejšie zákony a mám vždy pocit, keď vidím váš legislatívny zámer, že vaše ambície sú, teda že chcete byť ambicióznejší, ale samozrejme som rada, že keď netečie, aspoň kvapká.
Fakt, ja za pozitívny fakt, ktorý ste nespomenuli, pán minister, vo svojej úvodnej reči, považujem to, že chcete mať aj na internete, teda na svojej webovej stránke, zoznam všetkých kultúrnych inštitúcií, teda hudobných a divadelných telies. Mám ale jeden problém s § 4. Naozaj nie som proti tomu, aby ministerstvo štátnej správy, teda orgán štátnej správy určil zásadný rámec pravidiel, v ktorom majú fungovať profesionálne inštitúcie bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto ich financuje, lebo veď už dlhodobo žiadame od ministerstva kultúry, aby prišlo do parlamentu s návrhom pokynov na obsadzovanie riaditeľov špičkových kultúrnych inštitúcií financovaných a v pôsobnosti samosprávnych krajov alebo miest. Zatiaľ sme sa toho nedočkali, takže jedna regionálna galéria za druhou stráca svoj špičkový význam a to len preto, lebo páni župani potrebujú vyhrať voľby a potrebujú, aby ich volili aj tí miestni maliari, ktorí si myslia, že keď budú oni potom vystavovať v tej galérii, že tá galéria tiež bude mať ten ohlas, aký mala vtedy, keď tam nemohli vystavovať.
Mám problém s tým, že hoci samosprávny kraj a obce ako zriaďovatelia divadiel a hudobných inštitúcií si nielen musia vyžiadať stanovisko ministerstva, ktoré ide, pokiaľ ide o teleso, ktoré bolo predtým, pred decentralizáciou v správe a v kompetencii ministerstva kultúry. To by som ešte pochopila, ale že si zriaďovatelia musia vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry, ak chcú urobiť nejakú zásadnejšiu zmenu s telesom, ktoré založili a financujú. Chápala by som tento krok, ak by sme vždy mohli dôverovať úradníkom v ministerstve kultúry, že sú v krátkom čase naozaj kompetentní posúdiť situáciu jednotlivého telesa, alebo na druhej strane, že tieto rozhodnutia nebudú motivované prízemnými politickými kalkuláciami. A že sme takýchto prízemných politických kalkuláciách aj v rokoch vašej pôsobnosti ako ministra v ministerstve kultúry boli svedkami, to už čvirikajú aj vrabce na strechách. Zoznam ľudí, ktorí sa znepáčili buď riaditeľom, alebo aj vám osobne, je dosť dlhý a ich výmeny napospol podľa mojich názorov viedli v absolútny neprospech voči fungovaniu a kvalite týchto inštitúcií.
Takže navrhujem pán minister, aby v tomto paragrafovom znení v druhom čítaní, ja to predložím, ak to teda nepredložia vaši ľudia, bolo dodané pár len termínov. To znamená, v druhom čítaní, hej, nebudú jasné, kedy to musia, kedy to musia oznámiť tie samosprávne inštitúcie ministerstvu kultúry a dokedy musí ministerstvo kultúry poslať svoje stanovisko. Pretože už vidím tie procesie prosebníkov húfujúcich sa pred vašim úradom. Naozaj ma vedie len snaha dať do tohto zákona, okrem tých pomerne nič nehovoriacich záväzkov, nejaký termín, aby ten zákon mal aj nejaký zmysel. Teda pokúsim sa to pripraviť, pán minister, aby sme to urobili s vašimi legislatívcami spoločne, bolo by to možno lepšie, ale ide len o pár viet.
Čo sa týka § 5, pristavme sa pri bode 3, to je náš veľký problém už dávnejšie. Nájsť človeka dostatočne kompetentného, ambiciózneho a súčasne aj dostatočne konsenzuálneho voči prostrediu, ktoré ho čaká ako generálneho riaditeľa napríklad v tej kultúrnej inštitúcii, je naozaj hľadanie ihly v kope sena na Slovensku a zatiaľ sme sa nezmohli na praktiku, že hľadáme aj v zahraničí, okrem teda, keď hovoríme o dirigentovi Slovenskej filharmónie, nehľadáme tak ako v susedných štátoch nejakého človeka, ktorý by viedol takúto kultúrnu inštitúciu zo zahraničia.
Možno považovať za pozitívne, že v tomto vašom návrhu, ten, to čo sa tam nazýva štatutárny orgán, dostane zmluvu na päť rokov s možnosťou predĺženia. Proti tomu naozaj nič nenamietam, ale pokiaľ vy ako minister, budete môcť kedykoľvek z dôvodu, či u osobných animozít, alebo odborárskych hnutí, ktoré majú založené priemerní umelci v niektorých inštitúciách, odvolať tento tzv. štatutárny orgán, čoho sme boli veľakrát svedkom, nenájdeme, podpis zmluvy na päť rokov bude len zdrapom papiera. Neistota, ktorú nerieši ani táto novela, znamená totiž jedno, že ambiciózne, minimálne na kultúrny európsky svet napojené osobnosti, sa vyhnú Slovenskej republike oblúkom. Príklady môžeme uviesť, veď je ich dosť a pritom je nám všetkým jasné, že pokiaľ vy ako minister, alebo ktokoľvek, kto bude sedieť na vašej stoličke, osobne nebude ručiť za kvalitu štátnych kultúrnych inštitúcií, tak ako je to v iných kultúrne vyspelých krajinách a za ich neúspech sa nebudete aj ako minister alebo každý iný minister zodpovedať, tak ako sa napríklad zodpovedá španielsky minister kultúry za celé Prado, máme dočinenia zase len s nepotvrdeným kusom papiera. Existuje len už iné riešenie, a to aby sa riaditelia vybraných kultúrnych inštitúcií zodpovedali počas päť rokov funkcie len správnej rade počas jasne stanovených podmienok. Je to jedno z riešení, ale táto novela to samozrejme neobsahuje.
V bode 5 sú aj inštitúcie povinné poskytovať vybraté informácie o svojej činnosti, ale nevieme, aké informácie to majú byť. Aby si nemuseli zamestnať ďalšieho človeka, ktorý bude s nejakým úradníkom ministerstva komunikovať, namiesto toho, aby na stránke ministerstva kultúry bola ikonka inštitúcie, tak ako sa to moderne robí a každý kto má záujem o tú inštitúciu a základné informácie, tak si klikne na tú ikonku a dostane ich a nemusia žiadne inštitúcie posielať nejakému úradníkovi v ministerstve, ktorý do troch - štyroch mesiacoch to nakoniec dá na stránku, takže to je len môj taký ako, pretože som správkyňou mnohých, mnohých, dá sa povedať webových stránok, takto to robíme a funguje to. Takže pokiaľ to nie je samozrejme vedené snahou o cenzúru týchto informácií. Tu by som si dovolila trošku satiricky pripomenúť, že to bolo takto za čias, keď bol pán Sečík ešte v ministerstve kultúry za komunizmu, ale dúfam, že tieto časy minuli, aj keď je tam ten pán Sečík a že sa nikdy nevrátia.
A posledné, pri čítaní § 9, §10, §11, samozrejme je to také pomerne pre mňa smiešne vymenovanie, že kto všetko tam pracuje, možno je to nutné, ale prichádzam k dôležitým § 12, § 13, § 14, pre ktoré pravdepodobne najviac vznikla táto novela a o ktorých ste vy hovorili vo svojej úvodnej reči. Samozrejme prečítala som si smernicu Rady Európskej únie a parlamentu, na ktorú sa vlastne tieto paragrafy odvolávajú, na tie osobitné príspevky, ale bola by som veľmi rada, keby ste, ak budete mať záverečnú reč, pán minister, keby ste nám povedali, čo si presnejšie od tohto sľubujete, pretože teraz máme 21 ľudí, ktorí poberajú príspevok. Či na jednej strane počítate, do akého počtu by to mohlo narásť, ako exponenciálne, alebo či proste si myslíte, že to bude 40 ľudí, lebo tam hrozí samozrejme, a vy sami v dôvodovej správe, ministerstvo, upozorňujete, že to môže mať veľký, veľký nárast.
Chápem, že získanie tohto osobitného príspevku bolo obtiažne a bolo mi to ľúto, my sme nakoniec prijali aj za vášho pôsobenia za prvej Ficovej vlády kvôli baletu, pokiaľ sa pamätám, jednu malú novelu podobného typu. My sme za ňu hlasovali. Myslím si, že bolo by dobré, keby ste aspoň pár slovami, dvoma, troma vetami spomenuli, aké máte proste skúsenosti s touto novelou z vášho prvého pôsobenia, aby sme vedeli si predstaviť asi, čo si myslíte, akú účinnosť budú mať tieto body 12, 13, 14.
Ja by som možno bola radšej, keby takéto body boli súčasťou zákonov o sociálnom a zdravotnom zabezpečení. Možnože by to bolo pre tých umelcov bezpečnejšie, ale to je len také moje, do budúcej debaty taká myšlienka. Ďakujem veľmi pekne, pán minister a zoberiem si knihu, aj toto. Nádherné veci však? Ďakujem. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2014 o 10:23 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predsedajúci. Kým začnem k tomu, aby som vás rozptýlila, pán minister, kým budem hovoriť tu, v predsieni, pred našim plénom sedí pán Stulák z Chebu, ktorý poriada každoročne obrovskú súťaž znalostí v histórii našich študentov. Aj mojím úsilím sa prihlásilo už 50 gymnázií, snáď zajtra prehovorím Sučany, aby sa toho zúčastnili. To len keby ste si to pozreli, čo všetko robí jeden učiteľ a čo všetko spôsobil jeden učiteľ, senzačný. Nie je to len otázka ministerstva školstva, ale aj otázka kultúry a len, aby ste vedeli, aký dar som dostala. Toto je to, čo teraz vydávajú proste aj s pomocou ministerstva kultúry v Čechách. Prosím? (Reakcia ministra.) Nie, nie to len, aby ste si pozreli, kým budem hovoriť, aby som vás rozptýlila. (Povedané so smiechom.)
Novelu, ktorú teraz prerokovávame, už sme zvyknutí, pán minister, že dostávame takéto krátke novely od vás, hoci všetci čakáme na také komplexnejšie zákony a mám vždy pocit, keď vidím váš legislatívny zámer, že vaše ambície sú, teda že chcete byť ambicióznejší, ale samozrejme som rada, že keď netečie, aspoň kvapká.
Fakt, ja za pozitívny fakt, ktorý ste nespomenuli, pán minister, vo svojej úvodnej reči, považujem to, že chcete mať aj na internete, teda na svojej webovej stránke, zoznam všetkých kultúrnych inštitúcií, teda hudobných a divadelných telies. Mám ale jeden problém s § 4. Naozaj nie som proti tomu, aby ministerstvo štátnej správy, teda orgán štátnej správy určil zásadný rámec pravidiel, v ktorom majú fungovať profesionálne inštitúcie bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom a kto ich financuje, lebo veď už dlhodobo žiadame od ministerstva kultúry, aby prišlo do parlamentu s návrhom pokynov na obsadzovanie riaditeľov špičkových kultúrnych inštitúcií financovaných a v pôsobnosti samosprávnych krajov alebo miest. Zatiaľ sme sa toho nedočkali, takže jedna regionálna galéria za druhou stráca svoj špičkový význam a to len preto, lebo páni župani potrebujú vyhrať voľby a potrebujú, aby ich volili aj tí miestni maliari, ktorí si myslia, že keď budú oni potom vystavovať v tej galérii, že tá galéria tiež bude mať ten ohlas, aký mala vtedy, keď tam nemohli vystavovať.
Mám problém s tým, že hoci samosprávny kraj a obce ako zriaďovatelia divadiel a hudobných inštitúcií si nielen musia vyžiadať stanovisko ministerstva, ktoré ide, pokiaľ ide o teleso, ktoré bolo predtým, pred decentralizáciou v správe a v kompetencii ministerstva kultúry. To by som ešte pochopila, ale že si zriaďovatelia musia vyžiadať záväzné stanovisko ministerstva kultúry, ak chcú urobiť nejakú zásadnejšiu zmenu s telesom, ktoré založili a financujú. Chápala by som tento krok, ak by sme vždy mohli dôverovať úradníkom v ministerstve kultúry, že sú v krátkom čase naozaj kompetentní posúdiť situáciu jednotlivého telesa, alebo na druhej strane, že tieto rozhodnutia nebudú motivované prízemnými politickými kalkuláciami. A že sme takýchto prízemných politických kalkuláciách aj v rokoch vašej pôsobnosti ako ministra v ministerstve kultúry boli svedkami, to už čvirikajú aj vrabce na strechách. Zoznam ľudí, ktorí sa znepáčili buď riaditeľom, alebo aj vám osobne, je dosť dlhý a ich výmeny napospol podľa mojich názorov viedli v absolútny neprospech voči fungovaniu a kvalite týchto inštitúcií.
Takže navrhujem pán minister, aby v tomto paragrafovom znení v druhom čítaní, ja to predložím, ak to teda nepredložia vaši ľudia, bolo dodané pár len termínov. To znamená, v druhom čítaní, hej, nebudú jasné, kedy to musia, kedy to musia oznámiť tie samosprávne inštitúcie ministerstvu kultúry a dokedy musí ministerstvo kultúry poslať svoje stanovisko. Pretože už vidím tie procesie prosebníkov húfujúcich sa pred vašim úradom. Naozaj ma vedie len snaha dať do tohto zákona, okrem tých pomerne nič nehovoriacich záväzkov, nejaký termín, aby ten zákon mal aj nejaký zmysel. Teda pokúsim sa to pripraviť, pán minister, aby sme to urobili s vašimi legislatívcami spoločne, bolo by to možno lepšie, ale ide len o pár viet.
Čo sa týka § 5, pristavme sa pri bode 3, to je náš veľký problém už dávnejšie. Nájsť človeka dostatočne kompetentného, ambiciózneho a súčasne aj dostatočne konsenzuálneho voči prostrediu, ktoré ho čaká ako generálneho riaditeľa napríklad v tej kultúrnej inštitúcii, je naozaj hľadanie ihly v kope sena na Slovensku a zatiaľ sme sa nezmohli na praktiku, že hľadáme aj v zahraničí, okrem teda, keď hovoríme o dirigentovi Slovenskej filharmónie, nehľadáme tak ako v susedných štátoch nejakého človeka, ktorý by viedol takúto kultúrnu inštitúciu zo zahraničia.
Možno považovať za pozitívne, že v tomto vašom návrhu, ten, to čo sa tam nazýva štatutárny orgán, dostane zmluvu na päť rokov s možnosťou predĺženia. Proti tomu naozaj nič nenamietam, ale pokiaľ vy ako minister, budete môcť kedykoľvek z dôvodu, či u osobných animozít, alebo odborárskych hnutí, ktoré majú založené priemerní umelci v niektorých inštitúciách, odvolať tento tzv. štatutárny orgán, čoho sme boli veľakrát svedkom, nenájdeme, podpis zmluvy na päť rokov bude len zdrapom papiera. Neistota, ktorú nerieši ani táto novela, znamená totiž jedno, že ambiciózne, minimálne na kultúrny európsky svet napojené osobnosti, sa vyhnú Slovenskej republike oblúkom. Príklady môžeme uviesť, veď je ich dosť a pritom je nám všetkým jasné, že pokiaľ vy ako minister, alebo ktokoľvek, kto bude sedieť na vašej stoličke, osobne nebude ručiť za kvalitu štátnych kultúrnych inštitúcií, tak ako je to v iných kultúrne vyspelých krajinách a za ich neúspech sa nebudete aj ako minister alebo každý iný minister zodpovedať, tak ako sa napríklad zodpovedá španielsky minister kultúry za celé Prado, máme dočinenia zase len s nepotvrdeným kusom papiera. Existuje len už iné riešenie, a to aby sa riaditelia vybraných kultúrnych inštitúcií zodpovedali počas päť rokov funkcie len správnej rade počas jasne stanovených podmienok. Je to jedno z riešení, ale táto novela to samozrejme neobsahuje.
V bode 5 sú aj inštitúcie povinné poskytovať vybraté informácie o svojej činnosti, ale nevieme, aké informácie to majú byť. Aby si nemuseli zamestnať ďalšieho človeka, ktorý bude s nejakým úradníkom ministerstva komunikovať, namiesto toho, aby na stránke ministerstva kultúry bola ikonka inštitúcie, tak ako sa to moderne robí a každý kto má záujem o tú inštitúciu a základné informácie, tak si klikne na tú ikonku a dostane ich a nemusia žiadne inštitúcie posielať nejakému úradníkovi v ministerstve, ktorý do troch - štyroch mesiacoch to nakoniec dá na stránku, takže to je len môj taký ako, pretože som správkyňou mnohých, mnohých, dá sa povedať webových stránok, takto to robíme a funguje to. Takže pokiaľ to nie je samozrejme vedené snahou o cenzúru týchto informácií. Tu by som si dovolila trošku satiricky pripomenúť, že to bolo takto za čias, keď bol pán Sečík ešte v ministerstve kultúry za komunizmu, ale dúfam, že tieto časy minuli, aj keď je tam ten pán Sečík a že sa nikdy nevrátia.
A posledné, pri čítaní § 9, §10, §11, samozrejme je to také pomerne pre mňa smiešne vymenovanie, že kto všetko tam pracuje, možno je to nutné, ale prichádzam k dôležitým § 12, § 13, § 14, pre ktoré pravdepodobne najviac vznikla táto novela a o ktorých ste vy hovorili vo svojej úvodnej reči. Samozrejme prečítala som si smernicu Rady Európskej únie a parlamentu, na ktorú sa vlastne tieto paragrafy odvolávajú, na tie osobitné príspevky, ale bola by som veľmi rada, keby ste, ak budete mať záverečnú reč, pán minister, keby ste nám povedali, čo si presnejšie od tohto sľubujete, pretože teraz máme 21 ľudí, ktorí poberajú príspevok. Či na jednej strane počítate, do akého počtu by to mohlo narásť, ako exponenciálne, alebo či proste si myslíte, že to bude 40 ľudí, lebo tam hrozí samozrejme, a vy sami v dôvodovej správe, ministerstvo, upozorňujete, že to môže mať veľký, veľký nárast.
Chápem, že získanie tohto osobitného príspevku bolo obtiažne a bolo mi to ľúto, my sme nakoniec prijali aj za vášho pôsobenia za prvej Ficovej vlády kvôli baletu, pokiaľ sa pamätám, jednu malú novelu podobného typu. My sme za ňu hlasovali. Myslím si, že bolo by dobré, keby ste aspoň pár slovami, dvoma, troma vetami spomenuli, aké máte proste skúsenosti s touto novelou z vášho prvého pôsobenia, aby sme vedeli si predstaviť asi, čo si myslíte, akú účinnosť budú mať tieto body 12, 13, 14.
Ja by som možno bola radšej, keby takéto body boli súčasťou zákonov o sociálnom a zdravotnom zabezpečení. Možnože by to bolo pre tých umelcov bezpečnejšie, ale to je len také moje, do budúcej debaty taká myšlienka. Ďakujem veľmi pekne, pán minister a zoberiem si knihu, aj toto. Nádherné veci však? Ďakujem. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
Jozef ViskupičÚvodom sa mi možno žiada opýtať pána ministra, keďže na grémiu sme mali ohlásených 18 vládnych návrhov zákona, čo z hľadiska dlhodobej legislatívnej činnosti vlády je výrazný pokles, tak by som sa chcel spýtať možno...
Úvodom sa mi možno žiada opýtať pána ministra, keďže na grémiu sme mali ohlásených 18 vládnych návrhov zákona, čo z hľadiska dlhodobej legislatívnej činnosti vlády je výrazný pokles, tak by som sa chcel spýtať možno pána ministra, ako sa darí v kampani, či to ide. Na jednej strane by som chcel oceniť, že ministerstvo kultúry z 18, predkladá 3 návrhy a môže sa to javiť aj ako legislatívna smršť z tejto oblasti a túto snahu treba oceniť, že ad jedna tak ako je úvodom tento zákon uvádzaný, plní legislatívne zámery. Možnože v tomto duchu je načim sa spýtať tým, že tieto tri, podľa mňa veľmi potrebné zákony prichádzajú, i keď si myslím, že by mohli ísť do väčšej hĺbky, je zaujímavé teda sledovať to, že vláda a niektorí jej členovia sa zúčastňujú volebnej kampane na prezidenta. V tomto duchu možno práve preto prišlo k poklesu, pretože tých 40-45 bodov vládnych niektorí poslanci na grémiu, myslím že to bol pán poslanec Číž, s týmto mali problém a skôr sa javí, že programové vyhlásenie vlády plní v niektorých bodoch viac opozícia, ako priamo SMER.
K zákonu. Mám pocit, že tento zákon, alebo tento návrh sa týkal z môjho pohľadu troch rovín vylepšenia, kreácia, ako keby nových inštitúcií, to znamená v tomto prípade hudobných a ďalej kreácia alebo vytvorenie nejakého, nazvem to všeobecne sociálneho programu pre umelcov, ktorí budú v týchto inštitúciách združení a pre mňa dosť dôležitý bod, ktorý spomínala aj pani predrečníčka, nazvem ho všeobecne politické nominácie v kultúrnych inštitúciách.
Z hľadiska zámeru vytvorenia a určenia pravidiel pri tom, ako bude štát nahliadať na hudobné alebo divadelné inštitúcie tým, že má ambíciu urobiť v tomto poriadok a zadefinovať parametre ako, či už v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, dokonca regiónov a samospráv, tento krok výrazne vítam a mám tam jedinú otázku. Vo viacerých bodoch sa odvoláva na nejaký možný vykonávací predpis. Možno všeobecne keby sa dalo povedať, aký bude duch toho vykonávacieho predpisu, ktorý upraví niektoré podrobnosti, myslím, že sa to týka § 5 a § 6 predkladaného návrhu, kde hovorí, že z hľadiska zberu informácií, ktoré majú prichádzať ministerstvu, bude ustanovený všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo, kde bude teda stanovovať rozsah informácií, ktoré bude žiadať od budúcich zriaďovateľov, ak sa to týka, či už orgánov v pôsobnosti územnej samosprávy, alebo orgánov takzvanej inej osoby, čiže aký plánuje ten rozsah informácií zbierať a aby možno bolo jasné, že čím presne ministerstvo chce vstupovať do týchto inštitúcií a z môjho pohľadu, či to bude dostatočné.
Druhá, druhý okruh problémov, alebo okruh, ktorý som, ku ktorému si dovolím urobiť poznámku, bol podľa mňa veľmi dobrý zámer, keďže umelecká činnosť je veľmi špecifická, či už divadelná alebo hudobná, a možno prináša z hľadiska ľudí, ktorí v tomto, v tejto oblasti pracujú, aj problémy, ktoré vyplývajú z tej činnosti. Boli tu spomínané baletky, alebo teda sú presne definované, že sa tvorí nejaký sociálny program. Mňa len napadá otázka, prečo je to tam expressis verbis napísane v zákone, sa bude tento sociálny program riešiť z kapitoly ministerstva a prečo nie skôr z nejakého štandardizovanejšieho nástroja, zo Sociálnej poisťovne napríklad, alebo z nejakej, z nejakého iného balíka, či nevidí možno pán minister do budúcna i tak napätú kapitolu ministerstva kultúry v tomto ohrozenú, a či, alebo či má nejaké informácie z ministerstva financií, že kvôli budúcim plánovaným, plánovanému rozšíreniu skupiny ľudí, ktorí budú na základe svojej profesnej činnosti, ak teda splnia nejaké parametre, že sa dostávajú do, nazvime to umeleckého dôchodku, keďže z výkonu ich činností síce nenaplnili parameter odpracovaných rokov, ale ich činnosťou sa ďalej tomuto, tejto svojej umeleckej činnosti nemôžu venovať, pretože prišlo k nejakému opotrebovaniu, alebo k nejakej ujme. Či teda ministerstvo financií bude tento váš nový sociálny program zohľadňovať pri vyjednávaní pre kapitolu ministerstva kultúry a tento personálny moment a vznik tohoto sociálneho modelu a umeleckých dôchodkov o túto sumu navýši rozpočet kapitoly ministerstva kultúry, predpokladám, že nejaké výpočty k tomu sú.
Posledný, ja som zachytil teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde je treba veľmi objektívne zhodnotiť, že skutočne niektoré pripomienky boli aj z môjho pohľadu dobré pripomienky prijaté, ale kolega, ak sa nemýlim, keďže on tu je, v tom medzirezorte ako posledný uvedený, dával pripomienku a tá pripomienka sa týkala, všeobecne nazvané, politických nominácií, tá prijatá nebola.
Spomínala tu predrečníčka, ja by som sa možno k tomuto bodu venoval hlbšie a to je, že ministerstvo uvádza vo svojom zámere, priamo v dôvodovej správe, dovolím si tie dve, tri vety odcitovať. Uvádza že: "Ak je zriaďovateľom štátneho profesionálneho divadla alebo štátnej profesionálnej hudobnej inštitúcie ministerstvo, zavádza sa možnosť, aby štatutárny orgán tejto inštitúcie mohol vymenovať minister nielen prostredníctvom výberového konania, ale aj výberom uskutočneným priamym oslovením na základe odporúčania poradného orgánu pre danú oblasť", predpokladám z ministerstva. "Táto potreba vyplýva z aplikačnej praxe, ktorá opakovane poukazuje na skutočnosť" a tak ďalej. "Obmedzenie výberu štatutárneho zástupcu iba prostredníctvom výberového konania vraj zužuje priestor na nájdenie optimálneho kandidáta."
Dovoľte, pán minister, poznámku, čiže ak aplikačná prax priniesla problémy vo výberových konaniach, myslím si, že by sa, že by ministerstvo nemalo opúšťať princíp výberových konaní, ktoré, ktorý narúša politický vplyv nad niektorými inštitúciami a keďže si nemyslím, že divadelné a hudobné inštitúcie, že by im nejakým spôsobom pomohlo to, že politik a politická reprezentácia bude mať moc nad personálnou politikou týchto inštitúcií v tej miere, že bude zadávať priamym výberom možných kandidátov na tieto funkcie. Nemám za to, že by tieto inštitúcie, že by toto v nejakej oblasti verejnej správy, alebo štátnej správy ak chceme, pomáhalo a my sme striktným nechcem používať tvrdé slová, ale vydali sme sa na boj proti politickým nomináciám. Preto nás tento bod absolútne vyrušuje. Nemôžem tým pádom podporiť návrh, ktorý v mnohých bodoch zlepšuje či už postavenie hudobných umelcov, alebo umelcov, pretože nemáme dobré skúsenosti s tým, že politik, či už vo funkcií ministra, môže nominovať ľudí do inštitúcií.
Mali sme tu teda ochranu a využíval sa princíp výberových konaní, ktorý sa týmto bodom ruší a zavádza sa teda princíp politických nominácií do divadelného, aj hudobného sveta. Ja si myslím že rušenie princípu výberového konania, lebo de facto bude iba na vašom alebo uvážení ľudí, ktorí sú vždy blízki vládnej moci, či sa rozhodnú ísť princípom výberového konania, alebo teda priamym oslovením a politické nominácie sú podľa nás rakovinou tejto spoločnosti a preto by nemali čo robiť ani v policajnom zbore a ani v ďalších organizáciach a už vôbec nie nič v divadelných a hudobných inštitúciach, ktoré týmto zákonom kreujete.
Možno, že budete sa snažiť vysvetliť, že teda aplikačná prax priniesla niektoré problémy pri obsadzovaní týchto funkcií a boli, fungovanie tých inštitúcií na základe výberových konaní bolo ohrozené, ale myslíme si, že treba zlepšovať model a princíp výberových konaní na to, aby sa takýmto konaniam a takýmto dôsledkom predišlo, respektíve aby sa naplnil princíp výberového konania, ktorý oslabuje moc politických autorít tam, kde tie politické autority nemajú čo robiť a myslím, že sa zhodneme, že v hudobných a divadelných inštitúciach a v personálnej politike, v tej najvyššej, by mali dať politici ruky preč a spoľahnúť sa na to, že dokážeme vypracovať taký mechanizmu výberových konaní, ktoré nebudú spôsobovať týmto inštitúciám problémy z neobsadenia týchto postov, ale nie rušiť princíp výberových konaní.
Ak sa, ja by som teda navrhoval, či by sa ministerstvo, keďže ona bola dosť podrobná tá pripomienka spracovaná a predpokladám, že buď sa spojíme s poslancami, či už vládnej strany alebo nie a budem sa snažiť a ich presvedčiť o tom, že tento princíp proste nijakým spôsobom hudobným ani divadelným inšitúciam nepomôže a ministri sa menia, môžme teda predpokladať, že to funkčné obmedzenie 5 rokov je dobrý, dobrý bod, ale ambícia rozhodovať priamym oslovením ministra by mohla ustúpiť a skôr sa zamerať na parametre výberového konania, ktoré by malo byť, teda v tomto prípade, úspešnejšie a flexibilnejšie a predložím k tomuto pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
29.1.2014 o 10:35 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanému zámeru vlády, ktorá sa rozhodla upraviť divadelnú činnosť a zaviesť do nášho právneho režimu a do praxe aj umelcov, ktorí pôsobia v hudobnej činnosti.
Úvodom sa mi možno žiada opýtať pána ministra, keďže na grémiu sme mali ohlásených 18 vládnych návrhov zákona, čo z hľadiska dlhodobej legislatívnej činnosti vlády je výrazný pokles, tak by som sa chcel spýtať možno pána ministra, ako sa darí v kampani, či to ide. Na jednej strane by som chcel oceniť, že ministerstvo kultúry z 18, predkladá 3 návrhy a môže sa to javiť aj ako legislatívna smršť z tejto oblasti a túto snahu treba oceniť, že ad jedna tak ako je úvodom tento zákon uvádzaný, plní legislatívne zámery. Možnože v tomto duchu je načim sa spýtať tým, že tieto tri, podľa mňa veľmi potrebné zákony prichádzajú, i keď si myslím, že by mohli ísť do väčšej hĺbky, je zaujímavé teda sledovať to, že vláda a niektorí jej členovia sa zúčastňujú volebnej kampane na prezidenta. V tomto duchu možno práve preto prišlo k poklesu, pretože tých 40-45 bodov vládnych niektorí poslanci na grémiu, myslím že to bol pán poslanec Číž, s týmto mali problém a skôr sa javí, že programové vyhlásenie vlády plní v niektorých bodoch viac opozícia, ako priamo SMER.
K zákonu. Mám pocit, že tento zákon, alebo tento návrh sa týkal z môjho pohľadu troch rovín vylepšenia, kreácia, ako keby nových inštitúcií, to znamená v tomto prípade hudobných a ďalej kreácia alebo vytvorenie nejakého, nazvem to všeobecne sociálneho programu pre umelcov, ktorí budú v týchto inštitúciách združení a pre mňa dosť dôležitý bod, ktorý spomínala aj pani predrečníčka, nazvem ho všeobecne politické nominácie v kultúrnych inštitúciách.
Z hľadiska zámeru vytvorenia a určenia pravidiel pri tom, ako bude štát nahliadať na hudobné alebo divadelné inštitúcie tým, že má ambíciu urobiť v tomto poriadok a zadefinovať parametre ako, či už v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, dokonca regiónov a samospráv, tento krok výrazne vítam a mám tam jedinú otázku. Vo viacerých bodoch sa odvoláva na nejaký možný vykonávací predpis. Možno všeobecne keby sa dalo povedať, aký bude duch toho vykonávacieho predpisu, ktorý upraví niektoré podrobnosti, myslím, že sa to týka § 5 a § 6 predkladaného návrhu, kde hovorí, že z hľadiska zberu informácií, ktoré majú prichádzať ministerstvu, bude ustanovený všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo, kde bude teda stanovovať rozsah informácií, ktoré bude žiadať od budúcich zriaďovateľov, ak sa to týka, či už orgánov v pôsobnosti územnej samosprávy, alebo orgánov takzvanej inej osoby, čiže aký plánuje ten rozsah informácií zbierať a aby možno bolo jasné, že čím presne ministerstvo chce vstupovať do týchto inštitúcií a z môjho pohľadu, či to bude dostatočné.
Druhá, druhý okruh problémov, alebo okruh, ktorý som, ku ktorému si dovolím urobiť poznámku, bol podľa mňa veľmi dobrý zámer, keďže umelecká činnosť je veľmi špecifická, či už divadelná alebo hudobná, a možno prináša z hľadiska ľudí, ktorí v tomto, v tejto oblasti pracujú, aj problémy, ktoré vyplývajú z tej činnosti. Boli tu spomínané baletky, alebo teda sú presne definované, že sa tvorí nejaký sociálny program. Mňa len napadá otázka, prečo je to tam expressis verbis napísane v zákone, sa bude tento sociálny program riešiť z kapitoly ministerstva a prečo nie skôr z nejakého štandardizovanejšieho nástroja, zo Sociálnej poisťovne napríklad, alebo z nejakej, z nejakého iného balíka, či nevidí možno pán minister do budúcna i tak napätú kapitolu ministerstva kultúry v tomto ohrozenú, a či, alebo či má nejaké informácie z ministerstva financií, že kvôli budúcim plánovaným, plánovanému rozšíreniu skupiny ľudí, ktorí budú na základe svojej profesnej činnosti, ak teda splnia nejaké parametre, že sa dostávajú do, nazvime to umeleckého dôchodku, keďže z výkonu ich činností síce nenaplnili parameter odpracovaných rokov, ale ich činnosťou sa ďalej tomuto, tejto svojej umeleckej činnosti nemôžu venovať, pretože prišlo k nejakému opotrebovaniu, alebo k nejakej ujme. Či teda ministerstvo financií bude tento váš nový sociálny program zohľadňovať pri vyjednávaní pre kapitolu ministerstva kultúry a tento personálny moment a vznik tohoto sociálneho modelu a umeleckých dôchodkov o túto sumu navýši rozpočet kapitoly ministerstva kultúry, predpokladám, že nejaké výpočty k tomu sú.
Posledný, ja som zachytil teda medzirezortné pripomienkové konanie, kde je treba veľmi objektívne zhodnotiť, že skutočne niektoré pripomienky boli aj z môjho pohľadu dobré pripomienky prijaté, ale kolega, ak sa nemýlim, keďže on tu je, v tom medzirezorte ako posledný uvedený, dával pripomienku a tá pripomienka sa týkala, všeobecne nazvané, politických nominácií, tá prijatá nebola.
Spomínala tu predrečníčka, ja by som sa možno k tomuto bodu venoval hlbšie a to je, že ministerstvo uvádza vo svojom zámere, priamo v dôvodovej správe, dovolím si tie dve, tri vety odcitovať. Uvádza že: "Ak je zriaďovateľom štátneho profesionálneho divadla alebo štátnej profesionálnej hudobnej inštitúcie ministerstvo, zavádza sa možnosť, aby štatutárny orgán tejto inštitúcie mohol vymenovať minister nielen prostredníctvom výberového konania, ale aj výberom uskutočneným priamym oslovením na základe odporúčania poradného orgánu pre danú oblasť", predpokladám z ministerstva. "Táto potreba vyplýva z aplikačnej praxe, ktorá opakovane poukazuje na skutočnosť" a tak ďalej. "Obmedzenie výberu štatutárneho zástupcu iba prostredníctvom výberového konania vraj zužuje priestor na nájdenie optimálneho kandidáta."
Dovoľte, pán minister, poznámku, čiže ak aplikačná prax priniesla problémy vo výberových konaniach, myslím si, že by sa, že by ministerstvo nemalo opúšťať princíp výberových konaní, ktoré, ktorý narúša politický vplyv nad niektorými inštitúciami a keďže si nemyslím, že divadelné a hudobné inštitúcie, že by im nejakým spôsobom pomohlo to, že politik a politická reprezentácia bude mať moc nad personálnou politikou týchto inštitúcií v tej miere, že bude zadávať priamym výberom možných kandidátov na tieto funkcie. Nemám za to, že by tieto inštitúcie, že by toto v nejakej oblasti verejnej správy, alebo štátnej správy ak chceme, pomáhalo a my sme striktným nechcem používať tvrdé slová, ale vydali sme sa na boj proti politickým nomináciám. Preto nás tento bod absolútne vyrušuje. Nemôžem tým pádom podporiť návrh, ktorý v mnohých bodoch zlepšuje či už postavenie hudobných umelcov, alebo umelcov, pretože nemáme dobré skúsenosti s tým, že politik, či už vo funkcií ministra, môže nominovať ľudí do inštitúcií.
Mali sme tu teda ochranu a využíval sa princíp výberových konaní, ktorý sa týmto bodom ruší a zavádza sa teda princíp politických nominácií do divadelného, aj hudobného sveta. Ja si myslím že rušenie princípu výberového konania, lebo de facto bude iba na vašom alebo uvážení ľudí, ktorí sú vždy blízki vládnej moci, či sa rozhodnú ísť princípom výberového konania, alebo teda priamym oslovením a politické nominácie sú podľa nás rakovinou tejto spoločnosti a preto by nemali čo robiť ani v policajnom zbore a ani v ďalších organizáciach a už vôbec nie nič v divadelných a hudobných inštitúciach, ktoré týmto zákonom kreujete.
Možno, že budete sa snažiť vysvetliť, že teda aplikačná prax priniesla niektoré problémy pri obsadzovaní týchto funkcií a boli, fungovanie tých inštitúcií na základe výberových konaní bolo ohrozené, ale myslíme si, že treba zlepšovať model a princíp výberových konaní na to, aby sa takýmto konaniam a takýmto dôsledkom predišlo, respektíve aby sa naplnil princíp výberového konania, ktorý oslabuje moc politických autorít tam, kde tie politické autority nemajú čo robiť a myslím, že sa zhodneme, že v hudobných a divadelných inštitúciach a v personálnej politike, v tej najvyššej, by mali dať politici ruky preč a spoľahnúť sa na to, že dokážeme vypracovať taký mechanizmu výberových konaní, ktoré nebudú spôsobovať týmto inštitúciám problémy z neobsadenia týchto postov, ale nie rušiť princíp výberových konaní.
Ak sa, ja by som teda navrhoval, či by sa ministerstvo, keďže ona bola dosť podrobná tá pripomienka spracovaná a predpokladám, že buď sa spojíme s poslancami, či už vládnej strany alebo nie a budem sa snažiť a ich presvedčiť o tom, že tento princíp proste nijakým spôsobom hudobným ani divadelným inšitúciam nepomôže a ministri sa menia, môžme teda predpokladať, že to funkčné obmedzenie 5 rokov je dobrý, dobrý bod, ale ambícia rozhodovať priamym oslovením ministra by mohla ustúpiť a skôr sa zamerať na parametre výberového konania, ktoré by malo byť, teda v tomto prípade, úspešnejšie a flexibilnejšie a predložím k tomuto pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný