29. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovoľte mi najprv pomenovať politický vývoj, ako došlo k tomu, že na tejto schôdzi Národnej rady máme šesť návrhov zákonov, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú spotrebiteľských úverov, ochrany spotrebiteľa, exekúcií, dražieb. Takže najprv pomenujem ten politický vývoj. Občania majú právo vedieť, že ako k tomu došlo, že dneska máme milión exekúcií na slovenských súdoch, a predsedníčka Združenia sudcov Slovenska hovorí o znefunkčnení súdov niektorými exekučnými úradmi. Až tak ďaleko to dospelo.
Drobná poznámka. Takisto ako občania majú právo vedieť, kto si rozdelil 47 mil. z predaja emisií na Slovensku. Ak švajčiarske orgány informovali slovenské orgány ministerstva vnútra, občania majú právo vedieť, kto si rozdelil tých 47 mil. Preto bola dneska tá mimoriadna schôdza, ktorej program ste neschválili na pokyn pána premiéra, ktorý si to nepraje v predvolebnej kampani. Ale poďme k navrhovanému zákonu.
Podstatný pre tento vývoj, prečo dneska máme milión exekúcií na Slovensku, bol marec v roku 2010. V marci roku 2010 prvá vláda Roberta Fica, konkrétne pán minister financií Počiatek, vtedajší, doniesol do parlamentu návrh zákona, ktorým sa rušili stropy pri spotrebiteľských úveroch. Gestoroval to šéf finančného výboru pán Burian, ale ešte predtým to schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí, ktorej predsedal Robert Fico. Títo traja páni zariadili to, že sa zrušili stropy pri spotrebiteľských úveroch a začal úžernícky Klondike na Slovensku. Som veľmi rád, že aj predkladatelia návrhu zákona už používajú toto slovné spojenie, aj viacerí kolegovia, lebo pred rokom, keď som začal používať tento pojem na Slovensku, teda v Národnej rade Slovenskej republiky, že na Slovensku je úžernícky Klondike, tak viacerí poslanci, hlavne vládni poslanci SMER-u, na mňa pozerali, čo to hovorím. Dneska si ten slovník osvojujú. Je to drobný detail, ale poukazuje na to, že práca opozičných poslancov má občas aj nejaký zmysel. Takže v marci v roku 2010 sa spustil úžernícky Klondike.
Ten zákon, samozrejme, začal platiť tuším od júna 2010. Postupne vznikali na Slovensku firmy, nebankovky, pôžičkárne, ktoré videli, že to je perfektný biznis na Slovensku, že hádam ani predaj drog toľko nevynáša ako takéto nebankovky, keď si môžu žiadať niekoľko stoviek, tisíc percent. Naivní ľudia na Slovensku im to podpisovali. Potom to, samozrejme, nevládali splácať. A tieto nebankové subjekty ich dávali na rozhodcovské súdy, ktoré s nimi v pohode spolupracovali, s tými nebankovkami, a následne nastupoval exekútor, ktorý teda tú, akože oprávnenú, pohľadávku vymáha.
Takto len za rok 2012 vzniklo 540 000 exekúcií na Slovensku. A preto tá poznámka, že prečo sme s tým nerobili nič. Ten vývoj tu nejaký bol. To nevzniklo zo dňa na deň. Spustilo sa to v júni 2010 a postupne sa to nabaľovalo, až odrazu spoločnosť zistila, že je to neúnosné, že to zaťažuje aj naše súdy tak, že už to nezvládajú. A nevraviac o tom, že to zaťažuje našich občanov Slovenska a robí z nich, z tých chudobných ešte chudobnejších, pretože ak niekto nemá pomaly na vrátanie istiny, tak určite nemá na vrátanie niekoľko sto, veľakrát aj niekoľko tisíc percent.
A čo sme urobili opozícia, my? Musím spomenúť, pred vyše rokom, niekedy na jar sme spolu s kolegom Alojzom Hlinom a kolegom predsedom Jánom Figeľom dali výzvu na ministerstvo spravodlivosti, aby aspoň tí ľudia, ktorí nie sú podnikateľmi, sú to fyzické osoby a teda je na nich uvalená exekúcia, aby aspoň tie poplatky platili polovičné oproti napríklad podnikateľom. Lebo vymáhať takúto pohľadávku, exekútor, keď vymáha pohľadávku voči fyzickej osobe, ktorá je niekedy aj dôchodcom, je veľmi ľahké takto vymáhať exekúciu, pretože stačí poslať jeden papier do Sociálnej poisťovne a exekútorovi idú na účet peniažky. Oveľa náročnejšie je vykonávať exekúciu voči podnikateľovi, eseročke, ktorá pomaly už ani neexistuje. Tam ten exekútor určite musí aj oveľa väčšiu činnosť vykonať. A preto sme to navrhovali, aby sa znížili exekučné poplatky. Ďalej sme navrhovali, aby tí ľudia, ktorí poberajú životné minimum, to je 195 eur, veľakrát, znova, sú to aj dôchodcovia, aby im nemohlo byť exekvované to životné minimum. Do jesene 2013 40 % z toho životného minima mohlo byť exekvované. Ak štát raz povie, že má životné minimum a už za menej sa nedá vyžiť, ako to, že im 40 % mohol zobrať exekútor?
Spomeniem ešte ďalšie návrhy aj. A to preto, lebo aj vo vašom návrhu zákona je určitá časť, ktorá hovorí o tom, že malé písmenká, aby neboli. Áno, poslanci KDH na čele s Pavlom Abrhanom na jeseň roku 2012 už navrhovali takýto zákon. Lebo to boli opoziční politici, politici KDH, zmietli ste to zo stola. Od jesene 2012 sme mohli mať takýto návrh zákona. Ja som v máji pred rokom navrhol ohraničiť strop úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Navrhoval som to ako násobok základného úroku Európskej centrálnej banky, ale už pri prvom čítaní som navrhoval vládnym poslancom SMER-u, som ochotný to v druhom čítaní upraviť a urobiť to tak, ako to kedysi bolo do roku 2010 v návrhu zákona. A niečo podobné dneska navrhujete aj vy. Mohli sme to mať v zákone od mája alebo od júna 2013. Trištvrte roka už to na Slovensku mohlo platiť. Ale bol to môj opozičný návrh, zmietli ste to zo stola.
Kolega Alojz Hlina navrhoval návrhy zákonov, kde chcel obmedziť exekútorov inými formami. Nebudem to tu podrobne rozpisovávať. Samozrejme, odmietli ste to. Dnes, keď je situácia veľmi vážna a máme, znova poviem, tých milión exekúcií na súdoch, keď spoločnosť už sa začína búriť proti tomu, verejnoprávna televízia o tom vysiela relácie, s kolegom Hlinom, Kaníkom robili sme nejaké protesty proti úžerníkom, chytili sa toho médiá, kolega Hlina spal pred ministerstvom spravodlivosti, aby takouto formou bojoval proti úžerníkom. Vtedy, po dvoch rokoch, skoro dvoch rokoch vlády, vláda SMER-u prišla s návrhom zákona. Jeden návrh zákona predkladá minister hospodárstva, ten sa naozaj dotýka skôr predaja na diaľku, toho boja proti šmejdom, hoci otvára tam aj ďalšie zákony, ktoré, mimochodom, aj predkladatelia otvárajú tak isto. Takže aj vládni poslanci SMER-u, desiati prišli s návrhom zákona, sami deklarujú, že to pripravovali s ministerstvom spravodlivosti. Ja som tu aj v minulosti niekoľkokrát povedal, že ak má problém ministerstvo spravodlivosti s medzirezortným pripomienkovým konaním, teda s časom, nech príde v skrátenom legislatívnom konaní, my to podporíme. Pretože tu naozaj ide o obrovské hospodárske škody, o peniaze, o ktoré prichádzajú dennodenne občania Slovenska, o nemovitosti, o ktoré prichádzajú, o byty, o domy. Preto som povedal, príďte, a myslel som na ministerstvo spravodlivosti. Alebo spolu s ministerstvom hospodárstva nech prídu so skráteným legislatívnym konaním. Dneska takto cez poslancov SMER-u to predkladá ministerstvo spravodlivosti spolu s poslancami. Dobre.
Poviem, čo sa týka samotného návrhu zákona. Budem hovoriť za seba, ale aj za viacerých kolegov z KDH. Ja podporím tento návrh zákona, aj keď ešte budem ho kritizovať a budem spomínať chyby, ktoré má. Sme v situácii na Slovensku, keď si nemôžme dovoliť luxus nerobiť nič. Ten luxus si dneska na Slovensku nemôžme dovoliť. Poukázal som na tie návrhy, ktoré sme dávali ako opoziční poslanci. Všetko, čo sme robili, odmietli ste to, ale my nie sme ješitní. Podporíme tento návrh zákona a samozrejme budeme sa snažiť ho do druhého čítania vylepšiť. Ak bude komunikácia, ak bude komisia, o ktorej hovorila kolegyňa Lucia Žitňanská a navrhla ju, a pani Laššáková to nepriamo prisľúbila za klub SMER-u, tak budeme aktívni a budeme sa snažiť vybrať z tých šiestich návrhov zákonov, ktoré momentálne sú v pléne, to najlepšie, aby prešlo, aby sa objavilo v druhom čítaní, aby sme to nenechali len na to druhé čítanie a na nejaké naše pozmeňováky. Naozaj si nechceme robiť nejakú, nejaké politické body na tom. Tu ide dneska o občanov Slovenska, ktorí sú likvidovaní týmito nebankovkami a následne exekútormi.
Trošku ma potom prekvapilo, očakával som, že navrhovatelia príjmu túto ponuku od Lucie Žitňanskej, aby to zastrešovalo ministerstvo, a že stiahnu svoj návrh zákona. A my sme boli tiež pripravení stiahnuť naše návrhy zákona a presadiť v tej komisii to najlepšie z týchto návrhov. Ale dobre. Návrh ministerstva hospodárstva je protišmejdiacky, váš je skôr zameraný na nebankovky, spotrebiteľské úvery. Prejde to prvým čítaním, predpokladám, že poslanci SMER-u to podporia a chcem deklarovať, že chceme pomôcť vylepšiť tento návrh zákona.
Pre mňa, keď idem k samotnému návrhu zákona, je kľúčové ohraničiť strop úrokov pri spotrebiteľských úveroch. Naozaj toto považujem v celom návrhu zákona za kľúčové. A pomenujem, ako to bolo roku 2010, čo v určitej chvíli skritizoval kolega Beblavý, hoci sám priznáva, že v súčasnosti Slovensko potrebuje mať ohraničené stropy úrokov pri spotrebiteľských úveroch. A sám s kolegyňou Žitňanskou to navrhuje. A takisto tento bod, tento jediný bod, ako ohraničiť stropy úrokov spotrebiteľských úverov, navrhujem aj ja. A skúsim nejaké porovnanie poukázať a možnože by to bol dobrý základ pre, pre tú komisiu, alebo pre to druhé čítanie, aby sme vylepšili to, čo dneska máme od navrhovateľov na stole.
Do roku 2010 takisto sa v zákone hovorilo o odplate, ktorá bola odvodzovaná od, od dvojnásobku RPMN alebo, alebo zároveň stropom bol štvornásobok vážených priemerov RPMN. Takto to fungovalo do roku 2010. Takže nielen dvojnásobok priemerov RPMN, ktoré zahŕňali všetky spotrebiteľské úvery, nielen bankové, ale zároveň úrok nesmel presiahnuť štvornásobok vážených priemerov.
Pre kolegov, ktorí túto problematiku nepoznajú, musím povedať, že v súčasnosti je vážený priemer RPMN 18 percent. To znamená, aj ja v navrhovanom zákone, kde ohraničujem tento strop, navrhujem, aby bol dvojnásobok RPMN podľa jednotlivých úverov, to znamená podľa výšky, čiastky, ktorú si požičia spotrebiteľ, a dĺžky splácania, alebo štvornásobok RPMN. A po mojich skúsenostiach a debatách s advokátmi, ktorí zastupujú spotrebiteľov, som od nich počul, že veľakrát na súdoch býva problém s pojmom odplata. Bola používaná do roku 2010, aj ja som toto slovné spojenie v máji ešte použil. Odplata, každému človeku sa povie, veď to je jasné, čo je odplata. No na súdoch to vždycky jasné nebolo, pretože veľakrát jeden znalec do toho zahrnul poplatky a, a, a ďalšie, ďalšie finančné plnenie, ktoré spotrebiteľ musel plniť, a druhý znalec do toho nezahrnul všetky tieto náležitosti. A preto keď ja som pripravoval tento návrh zákona, tak som našiel v návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch, že je tam pojem, ktorý je presne zadefinovaný, a to je, celkové náklady spotrebiteľa. Celkové náklady spotrebiteľa, je to § 2 písm. g): "Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver."
Všimol som si v navrhovanom zákone, tak ako to kolegovia predkladajú, že zavádzajú pojem "najvyššia prípustná odplata". A ten som si našiel vo vyhláške, ktorá je prílohou tohto návrhu zákona. A tam v § 2 v ods. 2 sa píše, že táto odplata bude dvojnásobok, aby som to presne prečítal, "dvojnásobok priemernej úrokovej miery požadovanej bankami pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne za každý kalendárny mesiac, štvrťroka, predchádzajúcemu uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy". Je to niečo podobné ako tie celkové náklady spotrebiteľa. Alebo v ods. 3 to pokračuje: "Na účely stanovenia priemernej úrokovej miery podľa ods. 2 sa vychádza z priemerných úrokových mier, z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska." Čiže v tom bode 3 už sa nepíše, či tieto priemerné úrokové miery z úverov sú len z tých bankových úverov alebo zo všetkých spotrebiteľských úverov. Toto je veľmi dôležité presne exaktne zadefinovať.
Preto sa tomu stropu pri úrokoch toľko venujem, pretože zadefinovať ten strop znamená zadefinovať úžeru. Cez aké percentá už je úžera? Kolega Beblavý so Žitňanskou zadefinovali 70 % plus základná úroková miera Európskej centrálnej banky. Ja to definujem ako celkové náklady spotrebiteľa, dvojnásobok RPMN podľa jednotlivého typu úveru alebo štvornásobok vážených priemerov. A znova to vychádza. Ak máme dneska vážený priemer 18 %, strop by bol, maximálne prípustný strop pri všetkých úveroch by bol 72 percent. Vaše definovanie tej najvyššej prípustnej odplaty sa mi zdá vo vyhláške, minimálne poviem, také vágne, nepresné. A keďže to považujem za kľúčové, bolo by dobré, aby to bolo exaktne dané, aby každému na súde sudcovi, advokátovi, znalcovi bolo jasné, ktokoľvek bude požadovať všetky poplatky od spotrebiteľa vyššie, ako je stanovený tento strop, nemá, zmluva je neplatná, tak ako to navrhujem ja v zákone, predpokladám, že aj vy, kto prekročí strop, zmluva bude neplatná a bude mať spotrebiteľ za povinnosť platiť iba základ, istinu.
Takže bolo by to vhodné, aby to bolo jasné, aby nemuseli rôzni znalci k tomu rôzne pristupovať, aby, a je jedno, naozaj, ako to povedal kolega Hlina, či sa to bude volať najvyššia prípustná miera, alebo celkové náklady spotrebiteľa. Vychádzal som z toho, že tie celkové náklady spotrebiteľa sú už dnes, dnes zadefinované v základe, ale nie je podstatné, či tá mačka je biela alebo čierna, či sa volá mačka alebo nejako inak, ale či chytá myši. Takže keď takto exaktne zadefinujeme tento strop, keď to všetkým na súdoch bude jasné, predpokladám, a to predpokladám, že sa určitým nezodpovedným nebankovkám alebo úžerníckym nebankovkám nebude oplatiť poskytovať niektoré úvery. Lebo veľa z tých pôžičkární a nebankoviek dneska žije z toho, že je tam také perfektné zhodnotenie, také vysoké zhodnotenie ich kapitálu, niekoľko sto, niekoľko tisíc percent. Predpokladám, že ak by ten strop bol zadefinovaný striktne, veľa z tých pôžičkární, nebankoviek by ani neexistovalo, lebo pri určitých rizikových klientoch, naozaj pri ľuďoch, občanoch Slovenska, ktorí žijú zo sociálnych dávok, tak je poskytnúť nejakú pôžičku aj riziko zo strany toho podnikateľa, čomu rozumiem. Ale ak ten človek nie je schopný pomaly splácať istinu, ako môže splácať niekoľko tisíc percent? A oni idú práve po tom vysokom zhodnotení.
Niektorí liberálni kolegovia mi namietajú, že nemá byť žiadna, žiaden strop. Nemám obmedzovať podnikanie na Slovensku. Ja si myslím, že prešli tým aj krajiny v západnej Európe a museli pristúpiť tak k nejako definovanému stropu. Prešlo tým susedné Česko, kde museli minulého roku zadefinovať tento strop. Je zhruba na úrovni 70 percent. A Slovensko to dneska naozaj potrebuje. Nemôžeme takto občanov Slovenska likvidovať. Určité nebankovky, určité pôžičkárne, kde im dajú podpísať niečo, čo nie sú schopní splácať a následne prichádzajú napríklad o nemovitosti.
Prepáčte, že som sa tak dlho venoval tejto jednej téme. Venujem sa jej už ako dlhodobejšie a chcem aj navrhovateľov upozorniť na to, že budú atakovaní zo strany asociácie nebankoviek a rôznych lobistických skupín, ktorým sa toto nariadenie nebude páčiť. A je jedno, ako ho nazveme. Nie je celkom jedno, ako ho nastavíme, koľko to bude percent, o tom môžeme viesť diskusiu. Ale nech sú pripravení na to, že tieto nebankovky, pôžičkárne, toto im veľmi vadí. Toto je, kolega Hlina to nazval, to DNA tohto podnikania. Oni sú viacerí pripravení na licencovanie a keď im zadáte nejaké podmienky, aké má spĺňať, oni si niekoho zamestnajú alebo na dohodu zamestnajú, aby na papieri mali príslušného človeka. A o ďalších veciach sa môžeme baviť. Ale toto im neskutočne vadí. Takže pripravte sa, že ten útok pred druhým čítaním príde. Budeme to, samozrejme, veľmi podrobne sledovať aj v druhom čítaní. A ak by k niečomu takému malo prísť, a nemusí to byť od navrhovateľov, môže to byť od hociktorého poslanca Národnej rady, ktorý môže určitým pozmeňujúcim návrhom alebo návrhom na gestorskom výbore, o ktorom sa poslanci v pléne niekedy pomaly ani nedozvedia, budeme to veľmi, veľmi strážiť a sledovať.
Mohol by som hovoriť o ďalších atribútoch, ktoré v tomto návrhu zákona sú. Naozaj, viaceré z nich sa mi páčia, ale ich vykonateľnosť podrobili kritike kolega Kadúc alebo Lucia Žitňanská, ktorí poukazovali na to, že môže dôjsť ku situáciám, keď je váš návrh zákona v kolízii s návrhom zákona ministra hospodárstva alebo so samotnou vykonateľnosťou. Ale keďže ten strop úrokov považujem za kľúčový, tak tým by som chcel skončiť a povedať, že podporím tento návrh zákona.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, ďakujem za korektné odborné vystúpenie. Myslím si, že vo viacerých veciach sa dokážeme zjednotiť alebo zhodnúť. Áno, zhodneme sa na tom, chceme pomôcť občanom a na to sme tu v podstate všetci.
Ja iba trošku z minulosti. Čo sa týka toho RPMN, musíte uznať, že keď sme dávali s kolegom Brixim protišmejdiacky zákon, spolu sme s vami o tom komunikovali. Snažili sme sa už tam nejako to RPMN, len dostali sme z Národnej banky Slovenska na stranu dôvody, prečo sa to nedá. Preto sme išli inou cestou. Išli sme cestou odplaty, ako ste aj vy povedali, že už ktorá tu niekedy bola. Tá odplata má jednu výhodu, lebo my sme ju aj definovali ako pojem v paragrafe, teda v bode 2 ods. 1 toho priloženého nariadenia vlády, kde už je to konkrétne definované, ale má jednu výhodu: tá odplata sa bude týkať nielen spotrebiteľských úverov, ten strop, čo sme tam nastavili, ale aj súkromných pôžičiek, aby to potom nebankovky nemohli obchádzať.
Samozrejme o niektorých veciach, čo ste spomínali, sme ochotní diskutovať. Nemáme problém sa, predkladatelia, s vami súkromne stretnúť a prebrať to spoločne konštruktívne. Čo je ale dôležité uviesť, je to, že ministerstvo spravodlivosti nepredložilo cez nás túto novelu. To chcem na to upozorniť. My sme spolupracovali s určitými ľuďmi z ministerstva spravodlivosti a ani sa nebránime, aj sme ich pomenovali, bol to tím okolo štátnej tajomníčky pani Moniky Jankovskej. Plus mali sme aj externých odborníkov, či už bývalého zamestnanca Národnej banky Slovenska, alebo ministerstva financií.
My sme boli upozornení na to, že práve tá banková asociácia, čo ste spomínali, plus nebankovky majú chápadlá všade, dokonca aj u niektorých úradníkov na ministerstve spravodlivosti, ktorí boli veľmi sklamaní, keď sa nedozvedeli, alebo nemali prehľad, s čím my, poslanci, ideme ako takým a teda samozrejme, banková asociácia Slovenska po, nosí už samé argumenty už kadekomu. Čiže bude to ťažké, na druhej strane ale tešíme sa na spoluprácu, niektoré veci upresniť. A samozrejme, ak si všimnete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja na rozdiel od kolegu Martvoňa by som vystúpenie pána poslanca Zajaca nepovažovala za korektné. Na úvod si myslím, že to bolo také krátke politické školenie mužstva.
A k tomu, k tým drobným detailom. Pán kolega, ten boom alebo Klondike rýchlopôžičkárskych firiem alebo nebankoviek bol v rokoch 2002 až 2008. A preto v roku 2008 bola prijatá vyhláška, ktorou sa zriadila komisia na ministerstve spravodlivosti na ochranu spotrebiteľa a do dnešného dňa táto komisia aktívne pracuje, dokonca poskytuje odbornú pomoc tým, ktorí prišli o strechu nad hlavou práve zásluhou takýchto spoločností. Jej zasadnutia sú verejné. Termíny zasadnutia komisie sú zverejňované na stránke ministerstva spravodlivosti, čiže jej konaní a zasadnutí sa môžeš kedykoľvek zúčastniť.
A pokiaľ ide o to, že sme odmietli všetky vaše návrhy, k tomu by som povedala len toľko: voľbami poslednými strana SMER - sociálna demokracia získala 83 mandátov, prijala programové vyhlásenie vlády, z ktorého jej vyplynuli legislatívne úlohy. My si teraz plníme svoje programové vyhlásenie, svoje legislatívne úlohy. Ak ste vy mali svoje programové vyhlásenie v predchádzajúcich rokoch, tak takisto ste si mohli plniť svoje úlohy, ktoré vám vyplynuli z činnosti exekutívy, a teda ste mali aj možnosť vystúpiť proti nebankovým spoločnostiam, proti rýchlopôžičkárskym firmám v predchádzajúcom období.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ináč je to čosi úžasné, keď človek si to tak uvedomí, že je milión exekučných súdov, to je enormné množstvo. To by bola takmer každá rodina zasiahnutá na Slovensku. A keď nie každá, tak aspoň každá druhá. Ale neuveriteľným spôsobom je to, alebo vecou je to, že akoby štát ťahal za kratší koniec. Tuná v podstate tie pôžičkárne, ktoré sa nazývajú všelijako veľmi krásne, sú to naozaj výpalníci, ktorí sa opierajú ešte o legislatívu Slovenskej republiky.
Ja chcem povedať toľko, že ja podporím tiež tento návrh zákona, nakoľko vnímam tento problém ako veľmi negatívny na Slovensku a naozaj ľudia, ktorí sa nachádzajú v núdzi, veľakrát nerozmýšľajú nad tým, že tie peniaze budú musieť raz vracať. Veľakrát naozaj nemajú na tú istinu a už nehovoriac o tom, že nemajú títo ľudia na samotné pôžičky.
Aj vítam ďalšiu vec, ktorá je, aby naozaj rodina ako taká nemohla klesnúť pod to životné minimum, aby im nebol zexekvovaný dom, byt, strecha nad hlavou. Len tak, ako to navrhovatelia navrhujú. Trebárs to auto ZPS alebo ZŤP, ale ja by som povedal, ja by som tu ešte to doplnil a zahrnul do toho aj rodiny od päť a viac členov, aby ani tým nebolo auto zexekvované, lebo to auto je naozaj tým štandardom. A väčšinou je to tak, že práve tie rodiny viacpočetné dostávajú sa v podstate do finančných problémov.
Ale treba sa zamyslieť aj nad inou vecou, ako zvýšiť životnú úroveň našich ľudí na Slovensku, aby neboli odkázaní na tie rôzne pokútne pôžičkárne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak nám tá debata o úžerníkoch končí a dovoľte mi uviesť nasledovné, aj teda pre zápis, aj pre občanov, že zaujíma piatich poslancov SMER-u. Ono to skutočne, teda plus tu tak ôsmich, čiže 10 percent. Ono to tak v skutočnosti možno je aj pravdou. V zásade, ľudia, verte alebo neverte, SMER nezaujímajú vaše problémy, vôbec ich nezaujímajú. Preto by som aj chcel upozorniť pri prezentácii celej tejto agendy, prosím vás pekne, nehrajte tu hru, že idete bojovať s nimi. Vy ste boli dokopaní k tomu, spoločenská mienka je už tak naklonená, že to musíte riešiť.
Prosím vás, buďme korektní! Ja sľubujem za mňa, že sa budem snažiť byť korektný, keď poviete, že necháte niekoho zaplatiť, v tom, ako to budete prezentovať. Prosím vás, kroťte sa pri vyjadreniach typu, ako idete s kým bojovať a ako s kým vy zatočíte, lebo výsledkom a dôkazom je to, že vás je tu osem, to znamená 10 percent. SMER to nezaujíma, SMER bol dokopaný k tomu.
My ako opozícia, nám zostáva jediné, som rád, že kolega Zajac citoval jeden z výrokov, ktorý môžeme považovať za matku pragmatizmu, Teng Siao-pchinga, ktorý povedal: "V zásade je jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavná vec, že chytá myši." A toto bude aj naša taktika pre tento, tieto návrhy zákonov. Teda minimálne za seba budem hovoriť, čo sa týka opozície. Všetko, čo bude chytať myši, je dobré. Vieme, kde je problém, už je pomenovaný a ideme hľadať riešenie. A naozaj buďme korektní k sebe v tom, ako to idete sa snažiť alebo budete sa snažiť odkomunikovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, áno, hovoríte pravdu, až tak ďaleko to došlo, že súdy sú znefunkčnené exekučnými konaniami. Hovoríte, že príčinou je rok 2010, ale podľa mňa nemáte pravdu. Už v roku 2002, 2005 začal tento úžernícky Klondike, ako ste ho pomenovali, keď Ľudovít Kaník, vtedajší minister sociálnych vecí, znížil sociálnu pomoc, teda sociálne dávky ľuďom. Ľudia žijúci zo sociálnych dávok začali rabovať a vtedajšia vláda to riešila radikálnym zásahom a nie legislatívnym zásahom. Ľudia nemali finančné prostriedky na prežitie a odvtedy je frekventované slovo úžera. Ľudia si požičiavali od tých, ktorí peniaze mali, ale za mimoriadne vysoké úroky. Úžerníci využili ich tieseň, neskúsenosť, odkázanosť, zneužili ich ťažkú sociálnu a ekonomickú situáciu. Som rada, že podporíte tento zákon, lebo tu ide o občanov. A v snahe vylepšiť tento zákon pomôžeme chrániť práva tých najzraniteľnejších.
Banky v dnešnej kríze váhajú poskytovať pôžičky a tu je priestor pre nebankovky. Reklamy ako "peniaze okamžite", "peniaze ihneď na ruku", "peniaze – expresná rýchlosť", to sú hlavné kritériá, pre ktoré žiadatelia uprednostňujú nebankové úvery a pôžičky pred bankovými, ale neuvedomujú si, že pôžičku musia vrátiť aj s neprimeraným úrokom.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, spomínal ste tu už viackrát, že sa, boli podávané návrhy na znižovanie odmien súdnych exekútorov, a to z dôvodu, že sa, kvôli pôžičkám od nebankoviek narastá počet ľudí, ktorí sa dostávajú do exekučných konaní. A práve to bolo naším cieľom, teda aj spolutvorcov zákona, aby sme systémovo zmenili tie zákony, ktoré napomáhajú nebankovkám k tým nekalým praktikám, a odstránili tie príčiny, aby sa ľudia do exekučných konaní nedostávali. A paušálnym znižovaním odmien súdnym exekútorom ten podstatný problém neodstránime, že si ľudia budú brať naďalej pôžičky.
A treba mať na pamäti aj to, že v exekučných konaniach sa vymáhajú pohľadávky voči fyzickým osobám, nepodnikateľom, aj iné druhy. Ľudia neplatia poplatky za odvoz TKO obciam, neplatia nájomné a v globále pre tie obce to znamená obrovský balík peňazí. Treba myslieť aj na to. A práve toto sme chceli aj v tomto návrhu zákona riešiť súbežne v súvislosti aj s inými zákonmi. A riešili sme v zákone aj odmeňovanie, ale súbežne v náväznosti na ostatné zákony. A ešte chcem povedať, zopakovať opätovne, že naša vláda si do svojho programového vyhlásenia dala a má to tam, že chce bojovať s nebankovkami.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým. Tak pani kolegyňa Kučerová, ja som to povedal vo svojom vystúpení, že prvotným, prvotnou príčinou sú tie vysoké úroky, ktoré potom následne ľudia nezvládajú splácať, a cez rozhodcovské súdy následne nastupujú exekútori. Čiže ja tomu rozumiem, že exekútor je na konci, len som povedal, že exekútor má iné náklady a inú činnosť, keď vymáha voči fyzickej osobe a keď vymáha voči podnikateľovi alebo eseročke. To je dosť podstatné. A preto všade vo svete je marža, sa nejako odvíja od nejakého výkonu. Ak má ten výkon úplne jednoduchý, že stačí mu poslať jeden papier, prečo by mal mať takú istú 20-percentnú odmenu, ako keď musí naháňať toho podnikateľa.
Pani kolegyňa Hufková a Vitteková, no, zase som sa dozvedel, že za všetko môže Dzurinda a Kaník v roku 2002. Vy ste nevládli od roku 2006 do roku 2010? Spamätajte sa! Podstatné bolo to zrušenie stropu úrokov v marci roku 2010. Ten spustil úžernícky Klondike. Áno, aj dovtedy už fungovali nebankovky na Slovensku, pôžičkárne, ale boli tie úroky, tie percentá udržané v nejakej hranici. Ale potom sa pustili tie stovky, tisícky percent. To je ten problém. A naozaj má pravdu kolega Hlina, ktorý hovorí to, že aktivitou opozičných poslancov, aj všetkými tými aktivitami, ktoré som spomínal, návrhmi zákonov, ale aj tými protestmi na námestiach, a nasledoval k tomu mediálny tlak, na ktorý je SMER veľmi citlivý, a potom prišlo to vyhodnotenie, že už idete s tým niečo robiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem v prvom rade poďakovať za celý dnešný deň rokovania, aj za piatok. Boli tu viaceré, myslím si, odborné aj viaceré konštruktívne vystúpenia. Myslím si, že všetci sme sa zhodli na tom, že treba v tejto oblasti určite niečo robiť, vylepšiť to a pomôcť ľuďom. Samozrejme tí, čo podali alebo nám teda dali návrh na pomoc niektoré veci vylepšiť, vyprecizovať, samozrejme s predkladateľmi sa tomu nebránime, máme záujem s každým sa osobne stretnúť a prebrať to, nie je problém. Myslím si, že každý návrh, ktorý to môže vylepšiť, tento náš návrh zákona, pomôže.
Na druhej strane chcem poukázať aj na to, že tento návrh zákona v podstate vychádza aj z programového vyhlásenia vlády. Sám pán premiér, ale aj pán predseda Paška avizovali už aj v minulosti, že teda aj my budeme bojovať proti tej úžere, nebankovám, len v podstate museli sme riešiť ešte pred tým iné veci, ktoré nezniesli odklad, a samozrejme budeme aj do budúcnosti prichádzať s nejakými návrhmi, ktoré občanom práve na úseku ochrany spotrebiteľa ešte pomôžu.
Je tu ale jeden taký fakt, ktorý v podstate vnímam ako takú malú drobnú čiernu škvrnu na tom, čo sa tu udialo. Znova podotýkam, väčšina vystúpení bola korektná, odborná, len chcem poukázať na jeden taký zaujímavý fakt konkrétne pri dvoch vystúpeniach. Bolo to vystúpenie bývalých poslancov SDKÚ, pani poslankyne Žitňanskej a pána poslanca Beblavého. Keď si všimnete tie ich vystúpenia, nedotkli sa jednej problematiky, oni ju elegantne obišli, a to boli dražobné spoločnosti. My naším návrhom zásadne meníme filozofiu zákona vo vzťahu k dražobným spoločnostiam, kde sme toho názoru, že od toho roku 2002 sa systematicky prenieslo to, že ľudia prichádzajú o strechu nad hlavou zo strany exekútorov práve na dražobné spoločnosti. Všetky banky aj nebankové spoločnosti pri dražbách nehnuteľností idú práve cez dražobné spoločnosti. A matkou vytvorenia tohto systému dražobných spoločností na Slovensku na základe amerického vzoru, dokonca mala na to ešte grant, bola práve pani poslankyňa Žitňanská. Dokonca to bol aj dôvod, prečo sme my odmietli s niektorými, poviem to takto, úradníkmi z ministerstva spravodlivosti spolupracovať, lebo sme vedeli, že boli členmi toho grantu dokonca. A ona elegantne aj s pánom Beblavým sa vyhla tejto problematike, vedela prečo. Nejdem to rozvádzať, ale práve zo strany dražobných spoločností a zo strany aj bankovej asociácie a nebankových spoločností je toto spôsob, ako našli dieru v zákonoch, ktorú využívajú od roku 2002.
Preto vrátim sa naspäť k tomu, k tej konštruktívnej debate. Máme záujem ďalej pokračovať. Samozrejme nápady, ktoré tu boli povedané, a viaceré návrhy sa nám aj pozdávajú. To, čo pán poslanec Zajac niektoré veci spomenul, čo spomenul niektoré veci pán poslanec Kadúc, aj ďalší vystupujúci. Dokonca v podstate aj z odbornej verejnosti, čo ešte mailom prichádzajú viaceré dobré námety, budeme sa snažiť zapracovať a samozrejme nemáme problém, každý, kto prejaví záujem aj z opozície, aj z koalície a odbornej verejnosti, sa stretnúť a spoločne dotvárať tento návrh zákona.
Opakujem sa. Chcem ešte raz poďakovať za konštruktívnu debatu a zároveň pre tých, čo sa rozhodnú podporiť tento náš návrh zákona, aj za to vopred ďakujem. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Motivácia predložiť tento zákon bola veľmi jednoduchá. Po škandáloch s obsadzovaním pracovných miest na jednom nemenovanom ministerstve sme sa teda rozhodli predložiť takýto návrh zákona, ktorý by v budúcnosti eliminoval netransparentné obsadzovanie miest v štátnej a verejnej správe.
Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, má za cieľ zavedenie transparentnosti a znižovanie miery korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest vo verejnej správe. V poslednom období rezonuje čoraz častejšie na území Slovenskej republiky otázka korupcie pri obsadzovaní voľných pracovných miest, a to v spojitosti so zneužívaním verejnej moci obsadzovaním pracovných miest rodinnými príslušníkmi a známymi. Jedným z dôležitých protikorupčných nástrojov je zabezpečenie transparentnosti výberových konaní na voľné pracovné miesto, zadefinovanie rovnakých možností prístupu ku informáciám o voľnom pracovnom mieste pre širokú verejnosť, stanovenie jednoznačného procesu výberového konania pre uchádzačov, zamedzenie konfliktu záujmov členov výberovej komisie, zhodnotenie výberového konania, jeho zdokumentovanie a zverejňovanie výsledkov a procesu výberového konania nielen pre uchádzačov o pracovné miesto, ale samozrejme aj pre verejnosť.
Návrh zákona rozširuje povinnosť zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní u zamestnávateľov, ktorými sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako aj u zamestnávateľov, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom. Zverejňovanie pracovných miest bude povinné v prípade vytvorenia, respektíve uvoľnenia pracovného miesta vo verejnej správe. Výnimku z povinnosti zverejňovania voľných pracovných miest, ako aj realizovania výberových konaní tvoria pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce, pracovné miesta vytvorené v rámci aktívnych opatrení trhu práce a chráneného pracoviska. Rovnako nebudú zverejňované pracovné miesta, ktoré zamestnávateľ obsadí iným zamestnancom ako dočasné zastupovanie zamestnancov.
Predložený návrh spresňuje proces výberových konaní, kreovanie výberových komisií a zákaz členstva vo výberovej komisii osobe blízkej uchádzačovi o pracovné miesto. Výberová komisia je povinná zhodnotiť výsledok výberového konania a vyhotoviť zápisnicu, z ktorej bude zrejmý celý proces výberového konania od jeho vyhlásenia až po celkové vyhodnotenie a určenie poradia uchádzačov. Po ukončení výberového konania a upovedomenia uchádzačov o pracovné miesto je zavedená povinnosť zverejnenia časti zápisnice o výberovom konaní na webovom sídle zamestnávateľa a v prípade ak zamestnávateľ webové sídlo nemá, zverejnenie zápisnice na mieste verejnosti prístupnom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pani predsedajúca, skončil som.