29. schôdza

Ja len pár slov, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpil som po prvých dvoch vystúpeniach v rozprave pánov poslancov, lebo tá, tie ich vystúpenia mali hlavu, pätu, konštruktívne riešili problém a ja som sa k nemu pridal.
Samozrejme, ako obyčajne vystúpi pán Simon, ktorý je najmúdrejší, všetko vie a je vždy najspravodlivejší a pouráža každého okolo. Ja už som si osobne na to zvykol, teraz urazil pána poslanca Záhumenského, je to nechutné a myslím si, že tohto by si mohol dospelý človek aj odpustiť.
Ale k tomu, čo ste pán Simon povedal, len prvú takú technickú poznámku. Na Slovensku sa nehovorí, že bol daň, ale bola daň, len tak aby sme si to upresnili. A teraz, teraz k tomu, čo ste k tomu povedal. Vy tu neuveriteľným spôsobom zavediete pojem, že my sme umožnili zahraničným investorom získať pôdu na 25 rokov. Pán Simon, veď to je také klamstvo jak hrom. Vy asi narážate na problém, kedy sme riešili tu otázku prenajímania pôdy a zmlúv o prenájme, aby do toho nevstupovali ďalšie tretie osoby a nepodliezali s cenami pre existujúcich zahraničných investorov, ktorí jednoducho krúžia na tomto trhu, a tam sa cez poslanecký návrh zaviedla podmienka, že pokiaľ je všetko v poriadku a nikto nesignalizuje problém, tak sa môže automaticky táto zmluva predĺžiť na 25 rokov, ale, prosím, pre existujúce subjekty. Otázka zahraničných investorov je úplne iný problém, ktorý budeme musieť ešte riešiť. A vy ste tu teraz zástanca slovenských poľnohospodárov, pritom ste vedel od roku 2002, kedy sa urobila prístupová zmluva do Európskej únie, kde pán vtedajší splnomocnenec za Slovensko pán Figeľ zadefinoval pôdu ako tovar, čiže sme sa stali jednoducho nositeľom tovaru ako pôdy, a nie ako národného dedičstva, ako to majú napríklad Maďari, ale bol ste 6 rokov vo funkcii a 6 rokov ste s týmto problémom nepohol, akurát sa tam urobilo jedno prechodné obdobie nielen pre Slovensko, ale pre všetky novopristupujúce krajiny a dokonca Poliaci si to vydobyli až do roku 2020 a vy teraz kritizujete, ale sám ste za 6 rokov ministrovania nepohol ani prstom, aby ste ochránil slovenskú pôdu pre slovenských poľnohospodárov. My budeme teraz predkladať nový zákon, už by bol v parlamente, boli nejaké problémy s SPPK. Chceme si to v kľude vydiskutovať, ale my predložíme zákon, ako aj chrániť slovenskú pôdu, aby nám to tu rôzni Macedónci, Rusi a neviem kto nevykupovali.
Za druhé. Kričíte, jačíte, že budú odvody za vyňatie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Vy vôbec nechránite nejakých, nejaké parcely pri Bardejove, pri Snine a podobne. Je to váš osobný problém, pán poslanec, lebo každý, kto si prečíta vaše posledné majetkové priznanie, tak zistí, aké obrovské tisíce hektárov pôdy ste zo svojho skromného poslaneckého platu, lebo 20 rokov sa živíte len politikou, koľko ste nadobudli a, samozrejme, že hromadu z tejto pôdy ste chcel preklopiť na investičné účely pre developerov, a teraz došlo nové vedenie ministerstva a kleplo vám po prstoch. Váš biznis sa začína rúcať, čiže asi budete musieť podnikať v poľnohospodárskych činnostiach, ale nie spôsobom, ako to robíte doteraz, že to necháte len na neobrábanú pôdu a inkasujete 206 euro za hektár. No, bohužiaľ, rozpracovanie novej spoločnej poľnohospodárskej politiky vám povie, že už za tú vašu činnosť dostanete maximálne 130 euro. Čiže ďalší mínus vo vašom biznise, ktorý, ktorý ste si zle nastavil, a preto sa tu dneska oháňate doľava, doprava a obviňujete štát z výpalníctva. Pritom sú to len opatrenia, ktoré bránia práve takým špekulantom, ako ste vy, pán poslanec Simon, aby si na úkor štátu robili nepoctivý biznis.
Čo sa týka verejného obstarávania, absolútne s vami nesúhlasím. Pán Simon, ja na rozdiel od vás chodím medzi poľnohospodárov. Vy neviem kde chodíte, ale na každom stretnutí s poľnohospodármi prvá vec, s ktorou sa obracajú tí jednoduchí gazdovia, ktorí robia na pôde, to je jedno, či sú to poľnohospodárske podniky, družstvá alebo samostatne hospodáriaci roľníci, je otázka verejného hospodárenia, obstarávania. Ja som aj na výbore povedal, možno sme trošku necitlivo hodili do jedného vreca všetkých verejných obstarávateľov a teraz si zoberiem, zoberme takého jednoduchého samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý jednoducho nemá šancu urobiť nejaký nákup cez verejné obstarávanie. Veď to nevedia urobiť veľké inštitúcie, ktoré majú niekoľko tisíc zamestnancov, a nie ešte nejaký obyčajný samostatne hospodáriaci roľník alebo včelár. Veď som vám hovoril o príklade. Dali sme včelárom na nákup tých rôznych prostriedkov, ktoré potrebujú, a to sú včelári, jednoduchí ľudia z dediny, ktorí majú tie včely, nemáme evidované žiadne včelárske družstvá, čiže nejaké organizované podniky, ktoré by sa účelovo venovali včelárstvu, tí majú vrátiť teraz 17-tisíc euro len kvôli tomu, že zle urobili verejné obstarávanie. Ale oni ani nevedia, ako majú dobre spraviť. Aj keď to vrátia, aj tak nebudú vedieť urobiť to verejné obstarávanie v poriadku. Čiže zato hovoríme, urobme výnimku tak, ako je to vo všetkých okolitých štátoch, v Maďarsku, v Poľsku, v Česku. Urobme to na ich obraz a dajme rovnaký nástroj pri čerpaní tých malých prostriedkov, lebo hovorím o malých prostriedkoch z Európskej únie, aby si to vedeli zjednodušiť. A nie je vôbec pravda, že už nepôjdu žiadne výzvy. Ja neviem, kde ste to, pán Simon, zobral, ale výzvy idú a pôjdu, veď predsa nenecháme alebo bol by som nerád, keby sme aspoň jedno euro vrátili do Európskej únie a nedali ho možnosť vyčerpať tu našim poľnohospodárom.
Čiže, pán Simon, nesúhlasím s tým a choďte to povedať na najbližšom zhromaždení nejakých poľnohospodárov, čo vám povedia na to, že vy chcete, aby naďalej pokračoval starý zákon o verejnom obstarávaní. A poslednú len poznámku, pán Simon, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. Na výbore som povedal, že možno do pol roka bude nová novela, a vy to tu konštatujete, že presne do pol roka, pomaly označíte ešte aj hodinu, do ktorej to má byť predložené do Národnej rady. Nie, možno bude. Možno to bude neskôr trvať, viete, že to všetko podlieha, hlavne verejné obstarávanie notifikácii v Bruseli, čiže nikto nevie predpokladať, kedy celý ten proces skončí, a práve preto, že nevieme odhadnúť, že kedy skončí notifikácia v Bruseli z hľadiska verejného obstarávania, tak poďme pomôcť aspoň tým, ktorí to dneska súrne potrebujú.
A v tej nepriamej novele verejného obstarávania sú tri okruhy. Sú tam poľnohospodári, tí menší, sú tam umelci, reštaurátori a sú tam niektorí klasickí investori v menšom rozsahu. Nič viac, nič menej. Čiže zjednodušme si život a nekomplikujme, čiže absolútne nesúhlasím s tým vaším znením, aby zákon o verejnom obstarávaní nedospel k nejakým zmenám. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je reagovať na problémy aplikačnej praxe, z ktorých vyplynula potreba zavedenia opatrení, na základe ktorých sa uľahčí a zjednoduší vykonateľnosť povinnosti prevádzkovateľov poskytovať informácie o percentuálnom podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike na celkovom obrate z predaja všetkých potravín spolu za predošlý kalendárny polrok prostredníctvom tzv. polročného výkazu a zverejňovať zoznam prevádzkovateľov s týmto percentuálnych podielom na ich webovom sídle a pri vstupe do každej svojej prevádzkarne.
Úpravou zverejňovania zoznamu len za vlastné prevádzkarne spolu sa predchádza zverejňovaniu zoznamu iných prevádzkovateľov. Takto bude mať konečný spotrebiteľ jasnejší prehľad o podiele predaja potravín vyrobených v Slovenskej republike podľa obratu na potravinách celkovej ponuky predávaných potravín, a to v členení podľa jednotlivých odborov potravinárskeho priemyslu toho-ktorého prevádzkovateľa.
Návrh zákona upravuje aj niektoré nejasnosti a nepresnosti zákona o potravinách, pokiaľ ide o povinnosti prevádzkovateľa a ministerstva pri predkladaní informácie a zverejňovanie zoznamu. Návrhom zákona sa dopĺňa aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecného záväzného právneho predpisu, ktorým sa upravia podrobnosti o označovaní potravín dobrovoľnými údajmi, napr. o zložení a pôvode, napr. slovenská potravina, ktoré slúžia na účely propagácie a marketingu. Návrh zákona upravuje režim pokút pri opakovanom porušení zákona, za ktoré ukladá orgán úradnej kontroly finančnú sankciu miernejším spôsobom v záujme odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe dovolím si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň mi dovoľte vám poďakovať za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za viaceré podnetné návrhy, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, ako aj vyjadriť dôveru v podporu tohto zákona v pléne Národnej rady. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 943 zo 4. decembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Obidva výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 9 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 234 z 28. januára 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte k tomuto mimoriadne dôležitému zákonu niečo povedať.
On je dôležitý, jak by som to povedal, lebo my teda určité predpoklady na to, že či chceme, či nechceme, je to tak a na Slovensku je to ešte o niečo viac ako tak ako inde, že moc predajcu je absolútna. U nás je naozaj, môžme skutočne povedať, že absolútna, čiže oni určujú, a keďže určujú, tak do pátraní určujú aj bytie alebo nebytie častokrát ľudí biednych a núdznych, ktorých jedinou možnosťou je niečo dopestovať, dochovať. No tak to je taký sociálny aspekt tohto celého a je to, žiaľ, tak, takú dobu žijeme. Vy to, síce sa tvárite, že nie, ale vy ju ešte žijete o niečo viac ako my ostatní, ktorí ešte ako-tak sa snažíme tomu trendu toho absolútnej moci kapitálu dávať hranice. Vy ste sa zakryli socializmom, a pritom nekladiete hranice ničomu a to, čo má tendenciu prirodzenú, tak pomáhate tomu. Čiže tento zákon je dôležitý, lebo to, čo sa predá, keď sa to predá, je to komu predať a za čo predať, že niekto za to zaplatí, tak potom to niekto bude chovať a pestovať. Čiže je to mimoriadne dôležité pre našich ľudí sa tomuto zákonu povenovať, povenovať zodpovedne a tu by som si dovolil tvrdiť, že tak nebolo, nebolo vykonané, a skúsim povedať na niektorých, niektorých aspektoch tohto celého, že prečo. My sme tu, teda nie my tu za, to bolo pred rokom či kedy, tu došlo k nejakej, predpokladám, tajnej dohode za niečo, pre niečo, sa vymenili, vykupčili tabule, to bolo, že budú tabule. Všetci sme vedeli, že to je hlúposť, ale bolo dohodnuté, že tabule budú. Už vtedy a to som sa rozprával, niekto aj naznačoval a ja som vtedy na to upozorňoval, už vtedy sme vedeli, že to je hlúposť, a napriek tomu to prešlo. Nuž keď sme si ten kabát hanby už obliekli, tak sme tu znova, a teda už teda priznávame, že je to hlúposť, a ideme dávať niečo, čo by mohlo byť o niečo lepšie, no. A to chcem povedať, čo bolo, bolo, ale treba sa poučiť z toho, čo bolo, a nerobme znova tú istú chybu, to znamená, že ak teraz toto má byť lepšie ako to, čo bolo, tak nech to tak skutočne je. A tam identifikujem, že sú, vážení, či chcete alebo nechcete, nedostatky, lebo teraz tie slávne tabule už hovoria o tom, že nesledujú sa tri krajiny, ale sleduje sa, chvalabohu, už iba jedna krajina a sleduje sa v tom parametri. A pri tom parametri sa chcem zastaviť, lebo ten parameter, tak ako je teraz nastavený, je mimoriadne skresľujúci a v politickej rovine umožňujúci nám prehlásiť, že však nič sa nedeje, však si zoberte, však pomaly 60 % tých výrobkov je od nás. A to, vážení, či chcete alebo nechcete, či veríte alebo neveríte, nesedí, lebo to nie je pravda, to umelo štatisticky, tie štatistiky vždycky majú to čaro, že je radosť s nimi robiť pre politické účely. A tuná je to dokonalé, dokonané v tomto prípade. (Ruch v sále.) Tam bol dokonca taký lapsus ešte pri tých prvotných tabuliach, že to, čo sa už tiež vtedy aj avizovalo, že môže nastať podniková predajňa, aj nastalo, však dokonca v tých štatistikách vyšlo po tom prvom zverejnení, že sú u nás predajne, ktoré predávajú 100 %, myslím, tam bolo, nie, alebo 98 slovenskej výroby a to bola podniková predajňa. No čiže viete, to sú presne tie tie nuansy toho, že nerobíme poriadne to, čo máme. Nuž, ale toto bol exces, hej, to bol totálny exces, to neexistuje, ale aj parameter typu, že je to niekde medzi 50 - 60 %, vážení, nesedí, či chcete alebo nechcete, lebo to nie je pravda. A my ho umelo navyšujeme tým, že čo všetko tam môžme poňať alebo že čo všetko ešte patrí do toho, že to je možné zadeklarovať ako slovenskú potravinu alebo slovenský výrobok. A tu, tu sa pristavím, lebo tá vyhláška, ktorá sa spracováva, je tam ambícia, treba sa tešiť vôbec chuti a ambícii a v dobrom upozorním na určité problémy, ale ten makroproblém je toho, že tak široko poníma (neutíchajúci ruch v sále), a, pani predsedajúca, ak dovolíte, ja to mám na dlhšie a skončím, dobre, že ak budeme hlasovať?
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, nemá to význam, lebo ma tu ruší... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Lebo je tu hluk, súhlasím s vami.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... nikto, všetci si tu, proste ma to nebaví, no. Tak dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, v mene poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST vás chcem požiadať o zvolanie poslaneckého grémia, kde chceme sa dozvedieť viac informácií o nových pravidlách pre zástupcov médií, ktoré boli už tak medializované a o ktorých ste hovorili aj vy sám, že budú preberané na poslaneckom grémiu, takže veľmi radi by sme sa dozvedeli viac informácií. Ďakujem.

Už som to, už som to nestihol povedať. (Reakcia predsedajúcej.)
Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť. S dobrým úmyslom pomôcť, to, čo som hovoril na začiatku, nie tomu, kto potrebuje pomoc, lebo naozaj tí poľnohospodári sú bezradní a bezmocní a slabí, a jak však koniec koncov, jak by mohli byť silní oproti takým gigantom, akí, s akými musia obchodovať, ale tak taký je život, ale našou úlohou je sa snažiť hľadať nejaké riešenia. Čiže k tomu by som sa predsa len vrátil.
Ešte predsa len jednu drobnú poznámku si neodpustím pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, tu to absolútne nemá význam. Neprešiel úplne nevinný, nevinný, jeden z najnevinnejších, tak jak nechcem, aby to nebolo zle pochopené, ale tak nevinný návrh, že aby hausbóty sa vyjadrovali aj obec, žiaľ, je mi to ľúto, no tak to je. Viete, aby to zase nedopadlo tak, lebo my sa tomu budeme venovať, že zas potom pošlete nejakých, máte tu nejakých pikolíkov, ktorí potom sa zrazu zjavia ako, ako Bill Gates a autori neviem akého všetkého možného a budú sa tváriť, že to vymysleli. Mne to je jedno, ale proste, ak to urobíte tak, tak to spravte tak a prosím vás, spravte to, lebo je to dôležité. Čo sa týka tohto, tak keď sme sa zhodli v tom, a verím, že sa zhodneme, a teda nemusíme sa zhodnúť, však to nepriznáte, ale je to pravdou, že to, čo tu bol ten pokus, bol zlý pokus, ten nevyšiel, ale to, čo teraz predkladáte, znova to môže dopadnúť tak, že to znova bude zlým pokusom už len pre jednu vec, ale ja nevylučujem, že ma tu kolega prípadne opraví, že ak teraz ešte nie je jasné, lebo tá vyhláška ešte nie je schválená, ktorá bude schválená na základe tohto zákona. Čiže schválime zákon, vložili sme tam 9-béčku, vložili sme tam 9-béčku, ktorá, na základe ktorej vyrastie tá vyhláška, a tá bude špecifikovať, že čo a ako možno, môžte dobrovoľne označiť, a tá ešte nie je a vyzerá, že to nebude také jednoduché v tom procese, ale my už chceme a zaväzujeme a pod hrozbou drakonických pokút firmy, predajcov, aby nám to, a teraz neviem, že či plnohodnotne, lebo aj tam to nesedí, riportovali v tých tabuliach teraz zmenených. Lebo oni majú riportovať v tých tabuliach, a to je tiež zaujímavé, že majú nám hlásiť na A-trojkovom formáte, že koľko predali potravín vyrobených v Slovenskej republike. No a pri tom sa pristavím, lebo tá vyhláška, ktorá ešte nie je schválená, ktorou už teraz sú avizované chyby, hovorí, že budeme poznať rôzne kategórie. Budeme poznať slovenský poľnohospodársky produkt, budeme poznať slovenskú potravinu, budeme poznať potravinu vyrobenú na Slovensku, budeme poznať regionálny poľnohospodársky produkt a budeme poznať farmársky produkt. Dobre? Toto je, toto sa plánuje. Nuž, ale viete, to je to, čo som, s čím som aj v tej prvej časti môjho hovoril, že je to tak všeobjímajúce, že, a možno je to nápoky alebo naschvál, že aj tá Coca-Cola z tej Lúky je potravina vyrobená na Slovensku. Ona je dokonca, a to chcem upozorniť, v zmysle tej vyhlášky, ona je dokonca slovenskou potravinou. Viete, to znie tak akože nelogicky, ale je to tak, hej, lebo v prvom rade treba povedať, že aj, že aj nápoje sa rátajú medzi potraviny v zmysle tohoto zákona, a tomu nerozumiem, že tá vyhláška hovorí, že teda slovenskou potravinou je niečo, čo má 75 % podielu v časti, ktoré sú tu, mimo vody. To ináč pán Galko spomínal, nebolo celkom, to je, teda na to sa myslelo, čiže vtedy je ním, môže byť. Ale, samozrejme, ako už býva dobrým zvykom v našej krajine, má to nejaké aj ďalšie ustanovenie, a ktoré hovorí, že nemusí to byť, v prípade, že tá tá surovina tu nerastie. A dokonca ja som videl prvú verziu tej vyhlášky, ktorá hovorila, že nerastie v takej kvalite, a to už je alogizmus totálne absurdný, lebo ak niečo nerastie v takej kvalite, no tak keď to chceme, tak robte to v takej kvalite, aby sme to mohli použiť. Chvalabohu, v tej najnovšej, ak sa nemýlim, to už je vymenené, ale stále hovorí, že nie je tu, nerastie alebo nevyskytuje sa. No tak nuž ale povedzte mi, tak načo je potrebné to deklarovať ako slovenská potravina. To mi príde také čudné. Nie? Lebo to je mätúce. V konečnom dôsledku je to mätúce. (Ruch v sále.) Čiže aj takého niečo, čo tu nerastie, a použijete to, tak nemusíte spĺňať ten parameter 75 % a môžte to vyhlásiť ako slovenskú potravinu. Absurdne môžte aj kokos, aj figu, aj neviem čo, lebo však kokosy, figy tu nerastú, v zásade tam asi bude nejaké doplnenie toho, ale mne to príde absolútne nelogické. Skôr je logickejšie, dobre, tak poznáte kategóriu, podľa mňa tiež nie je celkom namieste, že potravina vyrobená na Slovensku, tak už keď, tak tam. Tak to už má skôr logiku, ale tam tiež zase sú úskalia toho, čo ja predpokladám, že Európska únia s tým nemá problém, že, že čo je potravina vyrobená na Slovensku, hej, tam vy máte odvolávku na tú Európsku komisiu, to nariadenie 2913, čl. 24, že ktorá krajina sa považuje za krajinu pôvodu, tam kde došlo k poslednému úkonu významnému spracovateľskému. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Strašne ma to ruší ináč. Ja neviem, ja prípadne skončím, však aj tak to tu nikoho nezaujíma, ale dovoľte mi, prosím vás, povedať to ľuďom. Mne ináč sem-tam niekto povie, že ich to zaujíma a že oni si to pozrú. Tak keď ma chcete rušiť, tak choďte do bufetu, ja, ja, mňa tu zvolili, ja tu môžem za tým rozprávať ešte dva roky určite, keď ma rušíte, tak ma, prosím vás, ma nerušte! Ja to chcem tým ľuďom povedať, ich to zaujíma. Verte tomu! Ja viem, že vás to nezaujíma. Mne bolo povedané, na výboroch sa diskutuje. Ja som dneska v dobrej viere šiel na výbor, prosím vás, tam vašu kolegyňu zaujímalo, že či parlament je v Budapešti. To to je to. Tam, načo zbytočne, tam nikoho nič nezaujíma, tam neprebiehajú, ani tam neprebiehajú tie diskusie. Nikde neprebiehajú tie diskusie. Nikoho tu nič nezaujíma. Tak ma dovoľte to povedať ľuďom. Dobre? Poprosím o zabezpečenie poriadku, pani predsedajúca. Ďakujem. (Krátka pauza.)
Čiže znova. Ak ideme všeobjímajúco povedať, že vyrobené na Slovensku, tak tam všetko môžme teda zahrnúť, lebo ten posledný úkon realizujeme tu, baliarensky a neviem aký. To je, znova je to podľa mňa nie dobre uchopené, lebo podporujeme v konečnom dôsledku tých obchodníkov alebo to preobchodovanie, lebo to, deklarácia tam zostane, a podľa mňa to, čo je skutočný, skutočný výrobok, dávame do formy nejakého takého, že, že farmársky. Keď farmársky, ja by som prípadne aj rozporoval. Skôr v historických súvislostiach je pre nás lepší gazdovský. Ale viete, niekde sa pohybujem aj, aj pred tým, že jak ľudia čo vnímajú. A to vnímanie, že farmársky, má určitý kontext aj anotáciu, ktorá môže byť niekde aj nemusí byť celkom až taká pozitívna, a ako keby dodávame, nie, nie úplne dováračku, to akože marginalizujeme, a to je vlastne ten skutočný, to je ten skutočný produkt, o ktorého podporu by nám malo ísť, ten gazdovský, ten farmársky. A my ho staviame po všetkých týchto kokosoch a figách, hej, tak potom je tu ešte nejaký gazdovský a farmársky a to mi príde proste zle.
A teraz, že prečo je to tak, a nevravím, že to tak je, ale ono to v konečnom dôsledku to spôsobí. Spôsobí to to, že vám tie štatistiky alebo že nám tie štatistiky vyzerajú vcelku dobre. Presne to, že je 60 %, 50 % slovenských, už či slovenských potravín, alebo potravín vyrobených na Slovensku, alebo slovenských poľnohospodárskych produktov, tak je tu 60 %, niekto povie, však vidíte, jak je to super. Dokonca možno prijatím tejto vyhlášky, keď tam zaradíte všetko možné, tak to stúpne a nevylučujeme veľký brífing biľakovský so šúchaním zrna na poli, hej, v lánoch, kde je teda, že jak úspechy hospodárske a politika a stratégia dopadla, že dokonca nie 60, 65, -7, -9, všetci sa tu budeme utešovať, ale to nebude to, čo sme chceli. To, čo chceme. Podporiť toho chudáka (povedané so smiechom), ktorý naozaj ráno ide tomu býkovi vykydať. No, viete, to je to, hej, že to z toho nie je, ale štatisticky vám to bude vychádzať, že ako je to dobre. Ak by sme mali nájsť parametre, ja nebudem negativistický v tom: všetko zlé, všetko zlé, všetko nanič. Je to zlé, vieme o tom, že je to zlé, toto, čo je tu, je rozpačité, už to není zlé, už to je rozpačité, ale keby sme chceli hľadať, ako pomôcť, tak poďme rozprávať, že ako majú tie reťazce, tie, tie giganty, ktoré sa správajú tak, jak sa giganty správajú, a oni sa správajú tak zo svojej podstaty, lebo ich podstata je postavená na tom, ako sa majú správať, to si netreba vyčítať. Ale my, my zákonodarcovia máme určité možnosti, ako môžme tých našich chudákov, ktorí ráno k tým býkom chodia kydať, ako im pomôcť, že toho býčka niekde na ten regál niekto aj vyloží. A nebudú tam operovať poľským a neprebaleným štyrikrát prebaleným mäsom. No a to je to presne, že keď, tak poďme hovoriť o tom, že ako majú deklarovať alebo nedeklarovať, už toto, už toto prejde, to už je, ale do budúcna, že ten prvovýrobca, hej, ten prvo-, prvochovateľ, ten prvopestovateľ a jaký je podiel, lebo to je podľa mňa ukazovateľ, ktorý stojí za to, že ako, koľko Billa nakupuje od prvovýrobcov. Koľko nakupuje Billa od chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku. Koľko nakupuje, a tam, tam potom sa ináč dozvieme krutú pravdu častokrát, že nič, lebo však tu nič není, ale, ale povedzme si, lebo to bude pre nás dobrým zrkadlom. V prvej fáze hovorme o tom, že, že áno, že koľko, a to bude parametricky niečo dobré a potom aj spravte ples v Redute a tým, ktorí nakúpia najviac, aj niečo dajte, kľudne, to je všetko, to má zmysel, toto určite má zmysel pre túto chvíľu. A potom môžme sa dopracovať, keď zvládneme tento stupeň, že budeme naozaj takýto nepriamy, lebo priamy tlak nemôžme, ale nepriamy tlak vytvárať na tie reťazce, že budú chcieť kúpiť niečo od tých chovateľov hovädzieho dobytka, lebo tam v tých tabuliach to musia ukázať, tak my sa potom následne dopracujeme k tomu, kde je budúcnosť, a budúcnosť je tam, kde aj Európska únia hovorí, v dohľadateľnosti tej potraviny. A potom sa dopracujeme možno raz tomu, že v tej Bille bude visieť, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Prečo by sa Záhumenský nemohol pochváliť a všetci by sme nevedeli, že Záhumenského býčky sú v dobrom welfare, dobre chované, dobre živené, zdravé, a ľudia chcú vedieť, od koho kupujú, koho jedia, tam je budúcnosť a tam by sme sa potom už vedeli rozdeliť, že teda, že nakupujú toľko od prvovýrobcu chovateľov hovädzieho dobytka a dokonca od Záhumenského toľko, a my, čo vieme alebo budeme vedieť, on sa nebude hanbiť to priznať, však prečo by sa mal človek hanbiť za to, že jak vie dobre vychovať býka, nemusí to schovávať, tam sa teda k tomu dopracovať, a potom to bude fungovať. Keď budú, a to je, to je cesta, nie cesta týchto hókusov-fókusov, ale potom že keď budeme hľadať, že všetko zlé je na niečo dobré, tak možno nás to len nabudí k tomu, že hľadať riešenia. A tie riešenia sú, i keď je veľa pokazeného, a zo strategického hľadiska to, že sme my dovolili to, čo sme dovolili, to znamená, silným vyrásť tak, že sú tak silní, ako sú teraz, bola veľká chyba. Lebo to je, na to existujú aj také výrazy, že, že, že v čom je to chyba, ale je to obrovská chyba, lebo tej sily oni sa ťažko budú zbavovať, a my už tu moc budeme mať o to slabšiu, s tým sa bude ťažká vec, ale netreba hádzať flintu do žita práve v záujme tých, o ktorých sa tu rozprávame. Veď nehovorme to, že kokos zabalený - ja neviem kde, v Jelšave alebo kde - je, je slovenskou potravinou, no lebo není. Či to bude na A3 alebo na A5 pred Billou, no stále to nebude. Bude to mať význam vtedy a nemusí to byť ani na tej Bille nalepené, ale bude to niekde a oni to budú chcieť komunikovať, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa, v tom je to už konečná fáza tohto, koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Vtedy môžme povedať, že že sme to urobili dobre. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona, najskôr k časti, ktorú pán minister pri pôvodnej novele, ktorú pred časom predkladal, zhruba pred rokom aj niečo, obhajoval vysoké pokuty. Vtedy pán minister zrušil kategorizáciu obchodov - malá, stredná, veľká - a pre všetky obchody aj pre tie najmenšie, v najmenších dedinách na Slovensku, ktorých máme 1 900, aj tam za tie malé dediny dal obchody do tej istej kategórie ako najväčší hypermarket v Bratislave. Vtedy pán minister za týmto rečníckym pultom povedal, že treba dať prísne pokuty a veľké pokuty pre obchodníkov, ktorí predávajú tovar, ktorí porušujú zákon, zákon, predávajú tovar po dobe spotreby, nebezpečný a tak ďalej. Aby som bol konkrétny, § 28 ods. 4. A ako príklad poviem, že za umiestnenie na trh potravín po uplynutí doby spotreby alebo vyrába alebo umiestňuje na trh spotreby, ktoré nie sú bezpečné a sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, používa na výrobu potravín zložky po uplynutí doby spotreby a tak ďalej. Túto kategóriu pán minister vtedy zadefinoval, že potrebujeme sa tohto nešváru zo slovenských pultov zbaviť, a preto je treba, aby pokuta išla na sumu od jedného do piatich miliónov eur pri prvom porušení. Kritizoval som takéto konanie, že táto čiastka je síce vysoká, ale neporieši nám skutočný problém. Pán minister, za týmto rečníckym pultom aj mňa, aj mojich kolegov ubezpečoval, že veľmi striktne a prísne bude vystupovať voči obchodným reťazcom a on sa nebude brániť, báť dať týmto obchodným reťazcom aj 5-miliónovú eurovú pokutu. Dnes, takmer niečo viac ako rok po tomto kroku, pán minister doniesol návrh zákona, kde po novom už hovorí, že keď urobíte takéto porušenie, tak dostanete maximálnu pokutu do dvojnásobku, teda znižuje pokutu na 500-tisíc, teda maximálne za prvé porušenie môže byť milión euro. Prvýkrát sa stane po dlhých rokoch, že zákon o potravinách prichádza do lavíc Národnej rady tak, že zväz obchodu s ním súhlasí. Bodaj by nie, keď mu znižujeme pokuty. Má niekto snáď dojem, že máme menej nekvalitného tovaru alebo menej tovaru po dobe spotreby na našich pultoch? Ja nie. To znamená, že pán minister vytvára pre obchodné reťazce priestor, že môžte porušovať zákon a dostanete menšiu pokutu na prvýkrát, na druhýkrát a potom následne, možnože na tretíkrát, vám dáme 5-miliónovú pokutu. Nechápem. Keď pán minister pred rokom tu obhajoval 5 miliónov euro, tak očakával by som, že pán minister dneska príde s ďalšími opatreniami, ktoré zjednoznačia, resp. spresnia, že v ktorých prípadoch koľko má platiť pokuta. Nedal by takú veľkú diferenciu od jedného milióna do piatich miliónov, že je to ľubovôľa toho kontrolóra, ktorý tam príde, ktorý to v priestupkovom konaní bude posudzovať, pretože on môže za ten istý priestupok dať obchodnému reťazcu návrh na pokutu na milión euro alebo na 5 miliónov euro. Je to na posúdení toho-ktorého konkrétneho úradníka na Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Keby sme zadefinovali, že koľko má v tomto konkrétnom prípade, áno, opäť musím povedať, že nie táto novela, ale tá predchádzajúca zrušila kategorizáciu malá prevádzka, stredná a veľká, čo bolo základom toho, aby sme vedeli rozlíšiť obchod, ktorý je o jednom zamestnancovi, o malej dedine, o malej prevádzke, kde sotva príde denne nakúpiť nejakých 50 až 100 ľudí, s obchodnom, ktorý je v Bratislave v centre, kde za hodinu príde 10-tisíc ľudí. To znamená, keď sme ich dali všetky do jedného, to, čo veľkému obchodnému reťazcu pri stanovení spôsobí len úsmev na tvári, druhého to likviduje, ale likvidujeme pritom malého slovenského. Musím povedať, že, pán minister, nechápem, keď minulý rok ste tu obhajovali 5 miliónov a likvidáciu firmy, tak dneska pre tú istú, ten istý prehrešok, prečo navrhujete zníženie pokuty? Prečo až na druhýkrát až na tretíkrát?
A ostatne by bolo dobré, keby ste povedali, koľko obchodných reťazcov za ten jeden rok, čo ten zákon platil, dostal pokutu milión euro. Toľkokrát ste vystúpili, toľkokrát ste prezentovali porušenie v obchodných reťazcoch, že v Národnej rade by poslanci zaslúžili, keby ste povedali, že tento obchodný reťazec dostal právoplatne udelenú pokutu 5 miliónov eur. Dúfam, že v záverečnej reči, tak ako ste zvykli, sa vyjadríte aj k tejto časti.
Teraz dovoľte, aby som aj k tomu, čo povedal aj kolega Hlina, § 12a, to je ten Matovičov návrh, ktorý sa pri minulej novele dostal do zákona, ktorého proste tak vehementne ste obhajovali, že je to dobré riešenie, dneska predkladáte novelu a chcete ho akýmsi spôsobom modifikovať, jeho modifikácia ale závisí od § 9b, teda oprávnenia a vydania vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky o požiadavkách na dobrovoľné označovanie poľnohospodárskych produktov potravín a ich pôvodu.
A, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že keď kolega Hlina vyslovil obavu, že to nebude fungovať, tak musím vyjadriť, že s kolegom Hlinom v tomto pohľade súhlasím. A to súhlasím preto, lebo zákon tu máme na schválenie v druhom čítaní, ale samotná vyhláška, ktorá má povedať, že čo je slovenské a čo nie je slovenské, je na notifikácii. Je na notifikácii, ktorú napadli Chorvátsko a Francúzsko, a Európska komisia už rozhodla o tom, že termín na notifikačný proces predlžuje do mája tohto roku. To znamená, že vyhláška môže vstúpiť niekedy až v júni do platnosti, to znamená, že keď zákon vstúpi do platnosti, tak naše obchodné reťazce nebudú vedieť jednoznačne postupovať podľa tohto zákona a podľa toho, ako predkladatelia sami navrhli, lebo nebude súlad, nebude v súlade. Musím povedať, musím povedať, že postup ministerstva, a teraz dovoľte, aby som kritizoval nie ani tak samotný zákon, ale priloženú vyhlášku, ktorá je na notifikácii, a aké problémy spôsobuje.
V každom prípade musím povedať, že, kolegyne, kolegovia, snáď táto značka niekomu z vás už niečo hovorí. Táto značka je značka kvality. Bola zavedená do užívania v auguste 2004. Mala za snahu podporiť kvalitné slovenské produkty. Táto značka, prosím, už za svojej takmer desaťročnej existencie je vžitá na Slovensku. Jedna z tých podmienok je, že produkt, ktorý to môže dostať, toto ocenenie alebo právo používať túto značku, je fakt, že musí obsahovať 75 % produktu, ktorá pochádza zo Slovenska, ďalej že je pod kontrolou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Výskumný ústav potravinársky vykoná kontrolu, či tie deklarované parametre, ktoré daný produkt deklaruje, či sú pravdivé a či sú opodstatnené. Pán minister v snahe zadefinovať, čo je slovenský produkt, sa uchopil k tomu, že túto značku budeme uvádzať podľa tej vyhlášky na všetky výrobky vyrobené na Slovensku, ktoré majú 75 % podielu slovenského výrobku. To znamená, že táto značka, ktorá doteraz znamenala aj osobitnú kontrolu kvalitu, stratí punc osobitnej kontroly kvality cez Výskumný ústav potravinársky a Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, pretože ju dostane každý, doteraz len tí, ktorí si o to požiadali a deklarovali, že tie kvalitatívne údaje sú splnené. Po novom už nie. Pán minister pri tej vyhláške, resp. jeho pracovníci vychádzali z materiálu, ktorý pripravili v Maďarsku, pokiaľ ale sa na to pozriem, tak musím dôjsť k záveru, že najväčší problém pri deklarovaní, ktorý obchodný reťazec koľko predáva alebo aký podiel slovenských produktov predáva, bude mať problém. Pretože s touto značkou, prosím pekne, nebude môcť byť označené žiadne víno vyrobené na území Slovenskej republiky. Túto značku podľa návrhu, materiálu ministerstva, ktorá súvisí s týmto zákonom, nebude môcť dostať žiadny výrobca slovenského vína. Tí, ktorí ho majú a majú ho právo používať v zmysle systému značky kvality po novom, keď tento zákon prejde a návrh vyhlášky, ktorú ministerstvo dalo na notifikáciu, túto značku budú musieť zo svojich fliaš zobrať dole. Pýtam sa prečo? Keď vypracovávali ten materiál, tak, samozrejme, pri vypracovaní, pri produktoch, kde musíte použiť vodu, podotýkam, čistú pitnú vodu, je tam daná podmienka pri súčasnej značke kvality, že sa do toho nezapočítava pitná voda, ktorá obsahuje 70 % vody. Ale ono toto ministerstvo prenieslo do celého materiálu takým spôsobom, že jednoznačne vylúčilo z programu aj minerálne vody Slovenskej republiky, ktoré v zmysle značky kvality majú právo používať, a to, sekundu... (rečník listuje v materiáloch na rečníckom pulte), minerálne pramene a žriedla..., Slovenské pramene a žriedla, a. s., a majú ho právo dneska používať na produkty ako Fatra, prírodná minerálna voda sýtená, Fatra extra, Budiš a podobne. Alebo Kúpele Brusno o tieto minerálne vody už naďalej, hoci sú kvalitné, slovenské, nebudú môcť na svojej fľaši uviesť etiketu kvality SK kvalita. Pýtam sa prečo? Keď tieto výrobky vylúčime z objemu slovenských výrobkov, tak jednoznačne klesne aj objem predaja v súvislosti s § 12a, pretože dnes, keď sa spýtate obchodníkov, tak oni povedia, že oni majú 40 % obratu len v týchto komoditách. Minerálne vody a vína. Tieto dve, dva komodity z tej vyhlášky vypadli, teda keď z tej vyhlášky idú von, tak automaticky nebudú sa môcť započítavať ani do tejto tabuľky. Nehovoriac o tom, že áno, táto tabuľka alebo jeho zverejnenie je veľmi zaujímavé, že ktorý obchod aký má podiel, ale aj tak, ako kolega Hlina povedal, v tom nie je povedané, že koľko je masla vyrobeného na Slovensku, pretože v tom bude aj maslo, ktoré je vyrobené v Nemecku, a Rajo ho dáva do obehu s označením 858. Nehovoriac o tom, že zavedieme obrovský chaos, do tej vyhlášky pán minister dal 24 regiónov, kvázi 24 žúp, je tam Liptov, je tam Orava, je tam Spiš, je tam Gemer, je tam Novohrad, sú tam aj ostatné. Ale dnes na Slovensku, kolegyne a kolegovia, musím povedať, že my ale nemáme zadefinované, čo to je Orava. Vieme my povedať presne, Orava, ktorá obec je ešte v Orave a ktorá nie? Ktorá obec patrí do Novohradu alebo do Gemera? Nie. Historicky si to myslíme, ale nikde to zadefinované nemáme. Pán minister, ale do vyhlášky dáva, že regionálny produkt sa môže označiť, ktorý je z Oravy. Aký tu budeme mať chaos, keď Tauris Rimavská Sobota vyrába oravskú slaninu a budeme mať slaninu z Oravy? Keď si myslíte, že to bude to isté, tak sa mýlite. Nebude to to isté. Liptovský syr, syr z Liptova môžte vyrábať na Liptove, ale liptovský syr môžte vyrábať kdekoľvek. To znamená, že opäť to nie je dobre zadefinované. Preto chcem pripomenúť pánovi ministrovi, že je ešte čas na to, aby odstránil ten možný chaos, ktorý sa tu ide vytvoriť, nechal značku kvality bežať tak, ako to beží od roku 2004, ako prežil iks ministrov, a nech zadefinuje iným spôsobom to, čo je slovenské. A nech neobmedzí, že vinárov dáme z toho von alebo nedáme z neho von, pretože aj vína slovenské majú patriť alebo majú mať označenie SK. Naviac musím povedať, že tento zákon kdesi bude obmedzujúci pre slovenských výrobcov potravín, pre všetkých. A to dôvod je veľmi jednoduchý. Paragraf 9b ods. 2 znie: "Požiadavky a podmienky na používanie označenia potravín a poľnohospodárskych produktov údajmi podľa odseku 1 a ich používaní na účely propagácie a marketingu sa vzťahujú len na potraviny a poľnohospodárske produkty vyrábané a umiestňované na trh v Slovenskej republike." To znamená, že keď vyrobíte výrobok, trebárs Horalku, dáte na ňu túto, toto označenie podľa tejto legislatívy a budete ho predávať v rámci Európskej únie, budete porušovať zákony alebo predpisy Európskej únie, pretože my v zákone sme prijali, že s takýmto označením, ktoré sa vydáva na základe vyhlášky, môže byť označený len produkt, ktorý je určený, ktorý je umiestnený na trh v Slovenskej republike. A čo keď sa to predá do zahraničia? Prečo to chceme takýmto spôsobom obmedzovať? Mne sa tu pozdáva, že s dobrým úmyslom ideme likvidovať práve slovenským potravinárom, a to z veľkej miery.
Pokiaľ to chceme odstrániť, tak, pán minister, navrhujem a dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby odstránil tieto nedostatky. O to viac, že samotný notifikačný proces vyhlášky je posunutý do mája, to znamená, že je priestor na to, aby sa tento návrh zákona vrátil, prepracoval a doniesol opätovne do Národnej rady tak, aby naozaj sledoval cieľ pomôcť poľnohospodárom a potravinárom, nehovoriac o tom, že samotná Európska únia ide pristúpiť k zmene smernice o označovaní pôvodu. A tu musím povedať, že za prvej Ficovej vlády postoj Slovenskej republiky vo vzťahu k označovaniu Made in EU bol pozitívny, že my sme za. Zmena, že Slovenská republika nie je stotožnená s tým, aby potraviny boli označené vyrobené v EU, nastala po výmene vlády v roku 2010 a nesmierne si cením, že pracovníci ministerstva do dnešného dňa pod vedením ministerstva pána Jahnátka tento názor naďalej zdieľajú, pretože som presvedčený o tom, že len označené podľa jednotlivých krajín vieme jednoznačne garantovať našim občanom, že ktorý výrobok kde bol vyrobený a akú môže mať kvalitu. Niektoré krajiny dajú viac na kvalitu, niektoré menej. A práve preto aj Európska komisia dnes, ak mám správne informácie, už pomaly pristupuje k tomu, že upustí od požiadavky označovania vyrobené v EÚ. A keď toto sa má udiať, tak som presvedčený, že na toto by ministerstvo malo patrične reflektovať aj v danom zákone. A takisto som presvedčený, že oprávnenie alebo snaha znížiť pokuty, je nemiestna hlavne preto, lebo máme dosť veľa nekvalitných potravín na našich pultoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť len veľmi krátko a mojím cieľom nie je debatovať o samotnej vecnej podstate predloženého zákona, ale predložiť jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ jemne poupraviť, možno vylepšiť predložené znenie v smere, ako som presvedčený, že ani samotní legislatívci z ministerstva pôdohospodárstva pôvodne nemali plán postupovať tak, ako jeho znenie hovorí.
Predložený pozmeňujúci návrh znie nasledovne:
V čl. I sa v bode 3 v § 12a ods. 1 za slová "z predaja potravín" vkladajú slová "konečnému spotrebiteľovi." Koniec pozmeňujúceho návrhu.
O čo ide? Samotný návrh zákona ustanovuje, ako sme už debatovali, nové povinnosti vedenia evidencie slovenských výrobkov, administratívne povinnosti v súvislosti s ich nahlasovaním a zverejňovaním. Tak ako je predložený, je tento návrh zákona určený a namierený na výrobcov potravín, ktorí majú z predaja konečnému spotrebiteľovi obrat väčší ako 10 mil. eur ročne. Predložená formulácia zákona však dopadne aj na podniky slovenských výrobcov, a na ktoré, som presvedčený, nebola pôvodne zamierená. Ide napríklad o príklad slovenského podniku, výrobcu potravín, ktorý dodáva svoje produkty len do veľkoobchodov, avšak má napríklad jednu malú podnikovú predajňu, kde časť svojich produktov v malých množstvách umožňuje nakúpiť si aj zamestnancom alebo ľuďom, ktorí lokálne bývajú v mieste produkcie. Napríklad malý slovenský pivovar v stredoslovenskej obci, ktorý dodáva celú svoju produkciu nie konečnému spotrebiteľovi, ale má možno 10-20-tisíc eur tržby ročne aj z tejto svoje malej podnikovej predajne.
Predložené znenie zákona je formulované tak, že každý, kto predáva tovar konečnému spotrebiteľovi a zároveň má obrat vyšší ako 10 mil. eur, musí napĺňať všetky na stanovené administratívne povinnosti. Som presvedčený, že úmyslom zákonodarcu ale bolo stanoviť tieto povinnosti iba tomu, kto má ten obrat 10 mil. eur zo samotného predaja konečnému spotrebiteľovi, nie celkový obrat, pričom predaj konečnému spotrebiteľom je zanedbateľný. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Som presvedčený, že aj pán minister, ktorý predtým pôsobil na ministerstve hospodárstva, pozná problematiku podnikateľského prostredia. A teda chcem aj týmto poprosiť o zváženie, odstránenie tejto administratívnej povinnosti, ktorá by mohla dopadnúť aj na tých, ktorým nebola pôvodne určená.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu o potravinách. Ja tak v úvode by som, pán minister, si dovolil tak doceniť tú vašu snahu, že máte také úprimné snaženie o to, aby tie potraviny podľa možnosti sa dorábali u nás na Slovensku a podľa možnosti, aby aj ten domáci trh bol čo najlepšie podporený. V tom prvom čítaní chcem poďakovať tuná aj pánu kolegovi Záhumenskému. Ja som dával pozor, ako urobil taký pekný prierez tuná aj toho podielu na tom trhu. Porovnával tie jednotlivé obchodné reťazce. Naozaj tá situácia je taká, že v podstate tie peniaze nezostávajú tu u nás na Slovensku, ale jednoducho tie peniaze idú kdesi mimo. Myslím, keď si to tak pamätám, tú štatistiku, tak Tesco bolo na prvom mieste a potom tie ďalšie, tie hypermarkety Kaufland, Billa bola ďalšia. No to je jeden aspekt, jeden rozmer. Ja tak málinko, len tak mierne by som tak odbočil, ale len zdanlivo. Inak tie hypermarkety už aj tak architektonicky vyzerajú úplne hrozne. My v podtatranskej oblasti, a keď vidíme tie škatule, ktoré sú tam postavené, ak raz budú odchádzať tieto hypermarkety, no neviem, ako to budeme likvidovať tieto budovy. Vyzerá to úplne príšerne. V Anglicku keď som bol, v Škótsku konkrétne, nevidel som jedno Tesco postavené také, aké je u nás na Slovensku, taká škatuľa, ale krásne v historickej zástavbe, normálne tak, ako sú malé obchodíky, tak majú Tesco, pekne je tam zoradené. Tak ako kolega Hlina to tu, Dodo spomínal, naozaj myslím si, že bola veľká chyba toho, že to sme dopustili, že proste nabrali takú silu obrovskú tie hypermarkety, a naozaj teraz to snaženie naše veľmi úprimné, ktoré tuná vidím, aj pána ministra, že ako tento proces zvrátiť aj..., resp. tou legislatívou.
Ja sa dostanem k tomu a uvediem príklad, vo Francúzsku ako sa to podarilo poľnohospodárom, drobným hospodáriacim roľníkom. Začali síce z malinkého, ale predsa sa im to len podarilo. Ja si dovolím ešte pripomenúť tuná vo vzťahu k tomuto zákonu o potravinách, je to naozaj veľmi závažný zákon. Som členom zdravotníckeho výboru a pracujem navyše, starám sa o zomierajúcich ľudí, keď stále nemám zasadnutie Národnej rady, tak v podstate som v hospici. Ja vidím veľakrát tú biedu a utrpenie, ktoré je na sklonku života, a dnes musím povedať a ubezpečiť vás, kolegovia, že nie sú to len starí ľudia. Nemyslíte si a nemyslíme si, že musíme sa dožiť vysokého veku a v starobe, že zomieraš. Zomierajú veľmi mladí ľudia, dokonca, dokonca aj deti. A veľakrát, ja keď to tak dlhodobejšie ako tak pozorujem, naozaj ten trh s potravinami za posledných 20 rokov sa výrazne, výrazne sa zhoršil, čo sa týka kvality. Mysleli sme si naivne, že to, čo dovezieme zo zahraničia, že to je tá kvalita, že to je to najlepšie. Ale veľmi rýchle nás to prešlo. Naozaj my sme mali veľmi dobré kvalitné potraviny, oveľa kvalitnejšie ako tie, ktoré sa dnes ako dovážajú. Potom sa veľmi čudujeme, že v podstate ľudia sú tí, ktorí, alebo mnohí ľudia, ktorí zomierajú ako onkologickí pacienti. Tam to pramení.
Rovnako si nedovolím tuná, že by som si neodpustil poznámku, a to je to, čo v podstate je tuná aj taká hrozba geneticky modifikovaných osív, ktoré sú síce dnes na Slovensku len v podobe nejakých políčok pokusných, ale máme tuná geneticky modifikované osivá. Ja si dovolím povedať, že to je veľká hrozba pre naše zdravie. A ono je ťažko aj udržať tie osivá, lebo to semienko sa prenesie kdesi inde. Áno, bol som ubezpečený o tom, že tieto potraviny, ktoré sa ako dorábajú, sú pokusné a dávajú sa, v potravinárstve sa používajú na tie škroby. Keď takú štúdiu urobili jogurtu firmy Danone, a to robili potravinári, robili to veterinári, tak jednoducho tá štúdia hovorí o tom, robili to v Česku, v Prahe, tak konštatácia ich bola taká, že ten jogurt nevidel mlieko ani z vrtuľníka. Ani z vrtuľníka! Z čoho je ten jogurt? Práve z kukuričného škrobu, ktorý je geneticky modifikovaný. Myslím si, že toto by bola tiež jedna z vecí, pán minister, tak v budúcnosti. Ja vidím, že vám záleží na tom vašom rezorte poľnohospodárskom, aby sme sa zamysleli aj nad takou závažnou skutočnosťou, ako sú geneticky modifikované osivá, ale aj potraviny. Ak príde tuná ktokoľvek z poslancov, pán minister, ak to budete vy, keby sa dalo, tak aj dvoma rukami zahlasujem vám za návrh zákona, ktorý by zakázal tuná tieto geneticky modifikované osivá, a dokonca keby bolo to zakázané aj zákonom, dovoz týchto potravín, lebo tie dôsledky sú potom tie, že máme plné nemocnice. Dovolím si povedať, že aj rezort ministerstva zdravotníctva, aj ten ušetrí na tomto, na liekoch a na mnohých veľmi zložitých medicínskych postupoch, ktoré nie sú ako ľahké. Ale práve to veľmi úzko súvisí s potravinami a nekvalitou potravín, ktoré tuná na Slovensku, žiaľ, máme.
Keď dovolíte, ja sa vrátim k tomu jednému príkladu, keď som mal možnosť rozprávať so súkromne hospodáriacimi roľníkmi a vo Francúzsku, mali obdobný problém, s ktorým možno teraz zápasíme aj my. Tam jednoducho, keď oslovovali poslancov, svojich poslancov národných ako v štáte, štátnych, neviem, ako by som to by som to pomenoval správnejšie, tak chodili aj za ministrami, za vládou a stále nemohli uspieť títo iniciátori, ako dorábať tie kvalitné potraviny. Nakoniec sa rozhodli takou netradičnou cestou obišli poslancov, obišli úradníkov, obišli ministrov a vyhľadávali súkromne hospodáriacich roľníkov. Veľmi ťažko a veľmi prácne ich našli, a keď ich našli, povzbudili ich k tomu, aby začali, aby hospodárili na poliach, ktoré boli tak otrávené, že ani dážďovky tam neboli. Boli mŕtve. Mŕtve boli po tých postrekoch, ktoré sa tam robili. Ten výsledok bol taký, že keď tí mladí ľudia sa do tejto práce pustili a dopestovali prvú papriku a paradajky, samozrejme, neboli to také fabrikované, ako boli v tých hypermarketoch, boli také zdeformované a proste možno ani tú farbu nemali a boli takí znechutení, ale tí, ktorí ich oslovovali, tak ich povzbudzovali. A systém bol taký, že tí ľudia boli ochotní zaplatiť vopred týmto roľníkom, drobným roľníkom, za ich úrodu, ktorú im zaplatili, v podstate oni im to vrátili v naturáliách. Bol starosta obce, resp. mesta, ktorý vytvoril taký priestor v rámci obce, kde oni tie svoje produkty, ktoré oni dopestovali, tak jednoducho doniesli to v tých svojich košíkoch - dobrý deň, dobrý večer, pán minister -, tak keď prišli, tak na tom mieste, ktoré bolo vyčlenené pre tento účel, tak každý bol zapísaný v zozname a už doniesol, ja neviem, košík ovocia alebo zeleniny a jednoducho tak sa to prevádzalo, už sa tam ani nevyplácali tieto peniaze. Bola to veľmi zložitá a komplikovaná cesta, ale je tuná aj taká cesta. Ja som chcel len toľko aj tým povedať, že aj na Slovensku máme zapálených aj mladých ľudí, ale aj v strednom veku, ktorí sú súkromne hospodáriaci roľníci. To nie sú tie klasické družstvá, ktoré sme zdedili ako v minulosti, ale sú to roľníci, ktorí majú, ja neviem, možno 20-40 hektárov alebo 100 hektárov pôdy. To už sto hektárov pôdy, tak to už je pomerne dosť veľa. Táto skupina ľudí tuná na Slovensku je momentálne aj kdesi tak v úzadí. Ale toto je cesta, toto je cesta aj nových pracovných príležitostí. Poľnohospodárstvo na Slovensku, tak je ten odhad taký a ja sa prikláňam ako k tomu, že je skrytých tých pracovných miest možno 80- až 100-tisíc. My plačeme v regiónoch, že my nemáme prácu, sme bez práce, ale ja keď sa pozriem na náš región a na náš okres, okres Kežmarok je s vyše 30 % mierou nezamestnanosti, je to sever Slovenska, je tretí od konca, tretí od konca, úplne na hanbu sveta, na hanbu sveta. Ja sa za to hanbím, že môj okres a mesto, v ktorom som občanom, sme tretí od konca v miere nezamestnanosti. A Tatry máme pod nosom. Len susední Poliaci, ktorí majú len časť Tatier, úplnú časť, to je to Zakopané a kúsok tých Vysokých Tatier, ktoré majú, tak to je naozaj ukážkové, ako oni dokážu robiť jednak biznis, jednak potraviny, ale takisto, keď by ste sa dneska išli pozrieť, dnes večer na Štrbské pleso, dovolím si to povedať, že tam bude mŕtve, a keď pôjdete do Zakopaného, tak to ani v Bratislave takú rušnú ulicu nepoznám. Tak jak je dnes, v túto chvíľu, keď teraz aktuálne hovorím, priamo v Zakopanom. Jak je to možné, že v susednom Poľsku to ide a u nás na Slovensku to nejde? A toto je naša úloha, poslancov Národnej rady zamyslieť sa práve nad takouto vecou, ako ponúknuť a vytvoriť tieto nové pracovné miesta. Aj premiér tejto krajiny takisto, verím, že mu úprimne na tom ako záleží. Ale treba tuná spojiť naozaj tieto sily.
V prvovýrobe, keď od prvovýroby, keď k poľnohospodárstvu sa vrátim až po ten finálny výrobok, tak je tam tých 80- až 100-tisíc pracovných miest. Možnože to vyzerá nejaké tak smiešne, ale to sú pracovné miesta v konkrétnych regiónoch, aj v našom regióne, v chudobnom regióne. Ale naozaj zamyslieť sa nad tým, aby to bolo aj ministerstvo pôdohospodárstva. Ja nie som minister tohto rezortu, a keď aj skromne, keď aj predložíme nejaké tie zákony, tak vieme, ako to ťažko prechádza. Ale ak pán minister, keď ste tuná, tak naozaj sa nad tým zamyslieť, aby tá prvovýroba až teda po ten finálny výrobok, ja som sám ochotný si kúpiť, nieže len podporovať ten domáci trh, že idem a pozerám tie etikety, ktoré sú vyrobené na Slovensku. Musím povedať, že veľmi ťažko sa to hľadá v tých obchodoch. Ja menej chodím na tie nákupy, ale manželka mi hovorí, ako ťažko, prácne hľadá vyrobený výrobok na Slovensku alebo slovenský produkt, ktorý to je. Ale jednoduchšie je to a my sme už teda aj pristúpili k tomu, že my v podstate nakupujeme potraviny a to je ten tzv. predaj z dvora a toto naozaj podporiť a podporovať, lebo toto je aj cesta pre Slovensko. Nemusíme sa za to hanbiť.
Pred dvoma rokmi, keď som bol vo Švajčiarsku, sme prechádzali takou horskou oblasťou, bolo to okolo, už teraz neviem, ale nejakých 1 800 metrov nad morom. Bola to taká dedinka nádherná, šikmé úbočia strmé, ale tie boli nádherne vypasené, vykosené. A synovi som hovoril, vieš čo, Miško, prosím ťa, odboč tuná do kravína, chcem sa pozrieť, ako to vyzerá, jak tí roľníci, jak to tuná fungujú. My sme sa vtedy v podstate na poslednú chvíľu, tak sme sa toho gazdu opýtali, že či nemá na predaj syr. Tak jak dojil tam tie svoje kravičky, zdvihol telefón, zavolal svojej manželke, na motorke prišla, doniesla švajčiarsky syr, krásne odvážený, ofrankovaný, cena a kúpili sme si ten syr priamo, priamo v tej maštali. Ale tá maštaľ bola ukážková. Dneska keď si pozriem niektoré tie poľnohospodárske družstvá, ja nechcem uraziť tých poľnohospodárov alebo tých dobrých gazdov, pán Záhumenský, aby, ja verím, že to vaše poľnohospodárstvo alebo to gazdovstvo, že je tip top a nebrodíte sa po kolená v blate. Ale ja poznám také poľnohospodárske družstvá, ktoré, po kolená v blate sa dnes boríme a sú to pomaly zrúcaniny, kde chováme poľnohospodárske zvieratá, a my chceme čosi rozbehnúť a poľnohospodárske produkty a potraviny kvalitné tuná vyrábať. Ten potenciál, dovolím si povedať, že na Slovensku my tuná máme. Lebo ak by som sa vás opýtal na pôvod, vás, kolegovia, a seba takisto, ak nemáš ten po prvej línii pôvod roľnícky, no tak máš po starom otcovi, takmer všetci sme roľníci. Nemusíme sa za to hanbiť, lebo naša krajina a tá podhorská oblasť je na to stvorená, na tú živočíšnu výrobu, Dolniaky, tá krajina je naša veľmi zaujímavá, čo sa týka toho reliéfu, ale Dolniaky a tu je tá práve dole tá úrodná pôda a úrodná zem, tak tu nech sa pestujú obilniny, nech sa dorába tuná kvalitný chlieb a kvalitné mäso nech sa dorába na severe Slovenska.
Ja len toľko, prepáčte mi, ak to som vás nejak zdržal a to bolo nezaujímavé. Tak Pán Boh vám žehnaj. Ďakujem.