29. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega, dotkli ste sa tu dosť obsažne riešenia sociálno-ekonomických problémov a situácie v Európskej únii cez kreovanie družstiev v rôznych oblastiach tak, aby ľudia sa mohli teda zapájať do riadenia a mali podiel aj na majetku v týchto družstvách. To by v podstate bolo v poriadku.
Ale čo bráni ľuďom na Slovensku spájať sa do družstiev či už v rámci poľnohospodárskej výroby, alebo iných podnikateľských aktivít? Čo bráni? Ja vám poviem, pán kolega, čo bráni. Bráni to isté, čo bráni ľuďom začať podnikať na Slovensku, či už ako živnostník, alebo ako malý podnikateľ, a to je to, na čo dávame dôraz, a to je zlé podnikateľské prostredie. Žiaľ, na ktorom ste sa podieľali vlastne aj vy, na tých zlých zákonoch, ktoré tu vlastne ste odsúhlasili.
Alebo chcete tie družstvá vytvárať, kreovať tak, ako to robili komunisti v 50. alebo v 60, rokoch, že budete nasilu naháňať ľudí a brať im pozemky, pôdu, ich majetky, aby sa takto spájali do družstiev? Toto je riešenie?
Prečo ste napríklad nepodporili môj zákon o rodinnom podnikaní, aby sme napríklad vytvárali sociálne, ekonomicky nezávislých ľudí, ľudí na štáte, ale povedzme aj na nejakých veľkých, ak chcete, nejakých úzkych záujmových skupinách?
Toto je potrebné riešiť na to, aby či už na Slovensku, alebo aj v Únii v podstate tá sociálna, ekonomická situácia sa ďaleko lepšie vyvíjala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ono treba uznať, a ja uznám protivníkove schopnosti, že SMER je chytrý, lebo naozaj v podobe pána Blahu má komunikačne zdatného, zručného, proste vie, ako, koľko mien pospomínať, a dá sa, je to pôsobivé, keď ide človek nie moc do hĺbky. Číž už na to nestačí, naozaj na obhajobu kaviárových socialistov je Číž už slabý. A v pravú chvíľu vás nahradili.
Len, pán kolega, budete to mať ťažké. Naozaj obhájiť, lebo v zásade sa dá povedať, že všetko už bolo vymyslené. A je to o ľuďoch. A vy vlastne aj, aj je to o ľuďoch, ktorí ju predstavujú. Vy, čo predstavujete, údajný, to, čo vravíte, že sociálnu politiku, krásne to majú tí Francúzi, ten výraz, že "kaviároví socialisti", vy budete, máte, udržíte to chvíľku, ale bude to strašne náročné ich obhájiť, tých vašich jastrabov. Lebo tento prúd vyhral v SMER-e, prúd jastrabov.
Číž odstavený, vás sem-tam vyšlú, Maďarič, tuná kolega Blanár sem-tam len si šteknú. Proste "jastrabi" idú a potrebujú a vy im kryjete chrbát. Smejú sa na ľudí tuná z miliónových víl z hradného kopca, hodinky na rukách v cene troch bytov z Humenného a ešte vám Moric príde na váš snem a povie, že treba vyviezť kapitál. Prosím vás, boli ste na tom sneme, keď to Moric povedal? Chvalabohu. Lebo keby ste tam boli a nevykríkli by ste, že zavrite ho, tak by som potom, ste maximálne nekonzistentný.
Viete, vás použijú, možno aj zneužijú na obhajobu a uvedomte si to vy, máte dosť načítané, vyzerá, že na obhajobu kaviárových socialistov. Myšlienka v prapodstate nemusí byť zlá, ale pokazí ju poväčšine človek. Vo vašom prípade úplne geniálne ju a ad absurdne ju pokazili. Jak vaši jastrabi môžu byť socialisti? Jak sa môžte spod Slavína, z tej vily, smiať ľuďom do očí z Kuvajtu, keď... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som najskôr chcel oceniť to, že vaše postoje zjavne sú konzistentné, vyhranené a jednoznačné na rozdiel od, myslím si, že väčšiny vašich kolegov v poslaneckom klube SMER-u. Zároveň ale musím konštatovať, že ste konzistentne a jednoznačne mimo, ale úplne mimo reality, a že nechápete fungovanie ekonomiky, najmä fungovanie globálnej ekonomiky. A doslova platí, že ak by sa vaše názory presadili, tak by došlo k zásadnému poškodeniu ľudí v celej Európskej únii, ale najviac v krajinách, ako je Slovensko. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Po prvé, základným zásadným problémom Európy nie je, že je málo sociálna, ale že je málo konkurencieschopná. Ak vy tvrdíte, že fašizmu, extrémizmu sa najviac darí v krajinách, ako ste spomínali, Grécko a Francúzsko. No tak áno, je to práve preto, že tieto krajiny sú najmenej konkurencieschopné.
Európa nie je málo sociálna. Európa vytvára, má 7 % svetovej populácie, vytvára 25 % svetového HDP, ale zároveň míňa 50 % svetových sociálnych výdavkov.
Takisto vaše ponímanie globalizácie je pomýlené. Áno, robotníci v Číne, v iných krajinách pracujú za podmienok, ktoré nie sú civilizované z hľadiska vyspelých krajín, ale pozrite sa na to, ako sa v takýchto krajinách aj vďaka globalizácii zvýšila reálna životná úroveň. Že tí, ktorí dnes pracujú tých 16 alebo 18 hodín, majú dnes výrazne vyššiu životnú úroveň, ako mali ich rodičia alebo ako mali oni sami, ak sú starší, pred 20 alebo viac rokmi.
No a na záver. Vy tvrdíte, že Európska zmluva podporuje sociálny dumping. Uviedli ste tu dva príklady. Ale ak by ste boli konzistentný, tak by ste potom museli súhlasiť, že aj Volkswagen na Slovensku je sociálny dumping. Aj na tomto vidieť, aké nezmyselné sú vaše tvrdenia.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, naozaj je veľa rozporov v tom, čo hovoríte a aká je oficiálna politika vašej vlády a v podstate vašich poslancov pri schvaľovaní zákonov.
Hovorili ste o ochrane ľudských práv, o sociálnej ochrane. Mne to vyznelo tak, ako keby sme na Slovensku mali naozaj len hlúpych a lenivých ľudí, ktorí sa nevedia postarať sami o seba, a že musíme viacej využiť nástroje Európskej únie. No, to by som povedal, že ani veľmi nemusíme, pretože nám stačí vytvoriť naozaj pre tých ľudí vhodnejšie podmienky a oni sa už dokážu postarať sami o seba. Ale v tomto je naozaj trošku rozpor, lebo naozaj si pripadám, ako keby sme tých ľudí mali naozaj len lenivých a hlúpych, ktorí sa nevedia, a musíme ich nejakým spôsobom dohnať zo strany Európskej únie k tomu. Netuším síce ako, ale dobre, budiž.
Hovorili ste o Ukrajine. Predtým ste hovorili o pochode krajín ku dnu a k podobným záležitostiam, ktoré sa nechávajú ovládať korporáciami. Neoficiálne sa hovorí v súvislosti s Ukrajinou o mocenskom boji Spojených štátov, Číny a Ruska, kedy majú obchodné, obchodné, čisto obchodné, žiadne politické, obchodné záujmy Spojené štáty na odpojení Ruska od trhov v Európe, ale Čína im už tam vyfúkava poľnohospodársku pôdu. Takže by ma teda zaujímalo, že teraz ideme podporovať ten dialóg a kam ten dialóg má viesť. Teda koho ideme podporovať alebo koho sa bude podporovať.
Hovorili ste o podpore Latinskej Ameriky, s tým s vami tiež súhlasím, pretože, alebo teda o dialógu s týmito krajinami. Netreba ich zanedbávať. Áno, samozrejme. Ja by som povedal, že máme tam veľa Slovákov, najmä aj v tej Argentíne, ale doteraz sme ani im nedokázali pomôcť, takže ako ideme pomáhať teraz Slovensku v rozvoji slovensko-argentínskych vzťahov? Takže v prvom rade upracme si na svojom, pomôžme tým našim a potom môžme aj niečo viacej. Ale však súvisí to s tými obchodnými vzťahmi.
No a na záver by som už len v rámci tých vašich rozporov povedal, že už keď máte na prednáške pána profesora Kellera, tak si to pustíte ešte raz, ten záznam, a vypočujte si ešte raz tú časť, kedy hovoril, odpovedal na vašu otázku, a potom si pozrite, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja som dlho rozmýšľal, ako nebyť nejakým spôsobom osobný. Tak chcel by som povedať len to, že nerozumiem reči vášho kmeňa, ale to mi nič nebráni na tom, aby som pozorne počúval, čo je za tým. Ja z toho, čo ste povedali, som nepočul nič, čo by ste zažili vo svojom živote. Počul som hrozne veľa teórií, počul som hrozne veľa načítaného, ale nič z toho, čo ste povedali, som nemal pocit, že je vaše.
Ja by som sa možno len tak opýtal, pán kolega, skúsili ste niekedy podnikať? Skúsili ste niekedy zamestnať čo len jedného človeka a zaplatiť zaňho odvody? Skúsili ste alebo aj na druhej strane, pokiaľ hovoríte o tých zamestnancoch, ktorí sú týraní v tých továrňach, ktorí trpia, skúsili ste si niekedy prácu v nejakej továrni alebo postaviť za nejaký pás, vyskúšať si prácu na tej druhej strane?
Pretože z toho všetkého, čo tu odznelo, ja som mal pocit, že je to všetko, čo ste si prečítali, a nič z toho, čo som tu počul, nemám pocit, že by išlo z nejakých vašich osobných skúseností. Nijakým spôsobom ma to nepresvedčilo.
Takže možno do budúcnosti by som odporúčal vyskúšať si podnikať alebo vyskúšať sa zamestnať reálne a potom sa postaviť za ten rečnícky pult a hovoriť z vlastnej skúsenosti.
Ďakujem.

Pán kolega, ja oceňujem, že ste sa dobrovoľne podujali na tú funkciu fackovacieho panáka, a ja si myslím, že vy to aj naschvál robíte trochu, aby ste nás vyprovokovali, a beriete na seba takú tú úlohu, v ktorej si aj možno trošku hoviete a celkom vám vyhovuje, lebo myslím si, že súdny človek nemôže myslieť vážne to, čo vy hovoríte.
Kolega Mikloško odmeral váš čas, myslím, že to bolo štyridsať minút. Naozaj veľa perál odznelo. K pár z nich sa vyjadrím. To, čo vy nazývate sociálnym dumpingom, tak normálny človek nazýva zdravou konkurenciou. Vy tu používate slovo neoliberalizmus zľava, sprava, ale Európa v dnešnej dobe stráca práve preto, že sa stáva socialistickejšou a že sa stáva menej konkurencieschopnou.
Spravodlivé mzdy, zdravotníctvo. Neviem, ako si predstavujete, že kto to zaplatí alebo odkiaľ prídu peniaze na to, aby si Európa mohla dovoliť platiť také sociálne štáty, aké donedávna ešte platila.
Čo sa týka pravicového extrémizmu, súhlasím, je to niečo, čomu sa budeme musieť venovať. Súhlasím aj s tým, že Európsky parlament bude mať dramaticky odlišné zloženie, ako mal doteraz. Na Slovensku pravicový extrémizmus v parlamente ešte nemáme, zato ľavicový extrémizmus vo vašej osobe tu už tretí rok pomaly sedieť bude. Nezabúdajme, že komunizmus a fašizmus majú spoločné korene. Obe ideológie sú založené na kolektivizme a potláčajú individuálne práva. Obe potrebujú nepriateľov. Fašisti mali svojich Židov, mali svojich Rómov a vy máte svojich kapitalistov alebo, ako to nazývate, neoliberálov.
Čo sa týka Kuby, tak sú tam väzni svedomia, sú tam väznení novinári. Je to jeden z najbrutálnejších, najhorších režimov tohto a minulého storočia. Väčšina ľudí je v ekonomickom vazalstve. A je to naozaj odporný, hnusný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo skutočne veľmi podnetné. Dalo by sa o mnohých otázkach ďalej a ďalej diskutovať.
Ja by som upriamila svoju pozornosť na časť, kde ste sa zaoberali časťou ľudských práv, kde ste vyzdvihli, že veľmi dlho sme v rámci ľudských práv spomínali len občianske práva a zabúdalo sa na tie sociálne.
Sociálne a občianske práva sú ozaj spojené nádoby, žiaľbohu, nie všetci politici sú inteligentní osvietenci a, naopak, sledujú len svoje egoistické záujmy. Ich ústa unisono opakujú neoliberálne dogmy, z ktorých mnohé odmietol už pred niekoľkými rokmi prezident davoského fóra Klaus Schwab, ktorý ich tiež dlhé roky vyznával, ale uznal chybu a povedal, že tieto veci sú dávno, a obzvlášť v Európe, prekonané. Máme totižto to životné šťastie, že sme súčasťou Európy a európske myslenie vychádzajúce z antickej filozofie kladie dôraz na slobodný rozvoj každého ľudského jedinca. Aby bol však človek skutočne slobodný, musí mať zabezpečený určitý životný štandard. Dôstojný život je najlepšou zábezpekou proti negatívnym javom v občianskej spoločnosti. Beznádej a zúfalstvo ženie ľudí do extrémistických a xenofóbnych pavučín.
Ozaj aj myslím to osobne rovnako ako vy, áno, zabezpečenie sociálnych práv občanov Európskej únie zabezpečí aj dodržiavanie občianskych práv.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, dovolím si skonštatovať, že bolo to podľa mňa veľmi zaujímavé, aj rečnícky veľmi dobré vystúpenie alebo výborné vystúpenie. Si dôkazom rozmanitosti názorov v našej strane, čo plne podporujem, a cením si tvoje politologické názory, i keď nie so všetkými súhlasím, samozrejme.
Podarila sa ti tu ale fakt jedna zaujímavá vec. Ja som ešte nevidel, aby pri niekoho vystúpení, čo sa fakt nevidí každý deň, aby si poctivo písali poznámky pán Mikloš, pán Viskupič, pán Štefanec a pán Miškov. Dúfam, že aj niečo si teda aj odnesú odtiaľto.
Na druhej strane nič si z toho nerob, že ťa kritizoval, že si bol kritizovaný za družstevnú formu podnikania. Kolegovia si to nevšimli, že je to aj v Obchodnom zákonníku zakotvené pri obchodných spoločnostiach, ale nič si z toho nerob.
Budem sa venovať, ale iba v krátkosti, kde ťa chcem doplniť vo vzťahu k Ukrajine, čo si mal vo svojom vystúpení. My nielen podporujeme ukrajinský dialóg, ale dovolím si skonštatovať, že my podporujeme hlavne ľudí na Ukrajine. Kde ja som toho názoru a plne s tebou súhlasím, že ľudia by sa mali na Ukrajine sami rozhodnúť, že ktorou cestou pôjdu a či sa budú orientovať na Rusko, USA alebo EÚ. Nechajme to na nich. Myslím si, že nie je dobré chodiť sa tam pretŕčať.
Na druhej strane momentálne je zatiaľ aj výsledok toho celého tam, že Ukrajina rozdelená a Rusko, USA a Európska únia medzi sebou iba súperia a osočujú sa.
Čiže myslím si, že veľmi zaujímavé vystúpenie, obohatilo to dnešný deň a ja osobne myslím si, že aj niektoré veci s tebou ešte si potom osobne prediskutujem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Oceňujem najmä to, že tých osobných urážok bolo menej, oveľa menej než v minulosti, keď som vystupoval, a som naozaj rád, ako ma upozornil pán kolega Martvoň, že si tu kolegovia z opozície písali poznámky. Pozor, keď dôjdete na skúšku, to bude ešte horšie. Ale na druhej strane mrzí ma trošku, že napríklad kolega Miškov alebo kolega Droba si neodpustil naozaj aj tie invektívy. Jediné, čo im, týmto dvom, môžem odporučiť, je to, čo odporúčam aj ich bývalému kolegovi Osuskému: čítať, čítať, čítať, kolegovia, naozaj to veľmi, veľmi silne potrebujete.
Čo sa týka pána kolegu Mikloška, ktorému chýbal Karol Marx v mojom prejave, naozaj je to môj obľúbený mysliteľ. Som autorom knižky "Späť k Marxovi". A viete, čo sa Marxovi podarilo predvídať, resp. čo si myslím, že sa mu nakoniec splní? On hovoril, že kapitalizmus sa zrúti. A viete, kvôli čomu sa zrúti kapitalizmus? Nie kvôli nám. My sme ho udržiavali, sociálni demokrati aj kresťanskí demokrati ho udržiavali v povojnovom období vďaka tomu, že udržiavali sociálnu stabilitu a sociálny zmier. On sa zrúti práve kvôli neoliberálom, ktorí sú chamtiví, pretože nedokážu už sa deliť o nič, o svoje bohatstvo, nedokážu sa deliť banky, korporácie, nikto. Potom samozrejme, že vzniká nestabilita a bez stability nebude fungovať ani ekonomika. Čiže ak niekomu môže ďakovať Karl Marx za to, že sa raz naplní jeho predpoveď, tak je to práve neoliberálom.
Pán kolega Hlina, ja nemám vilu na Slavíne. Ja bývam v dvojizbáku na Novej Dobe. Mám desaťročné auto. Mne naozaj tieto reči o kaviárovom socializme hovoriť nemusíte, ja rozhodne žijem v súlade s tým, čo hlásam.
A, pán kolega Mikloš, aj ja si myslím o vás, že ste konzistentne mimo, ale veľmi mimo. Ale myslím, že sa rozchádzame najmä v tom, že čo vy považujete za konkurencieschopnosť a čo ja. Viete, krajiny ako Rakúsko, Nemecko, Švédsko, Dánsko sú veľmi silne konkurencieschopné. Súhlasíte, že? Majú oveľa vyššie dane pre bohatých, oveľa vyššie regulačné prostredie, oveľa silnejšie sociálne štáty a sociálne dávky. Toto sú krajiny, ktoré majú byť pre nás vzorom. Vaše vzory sú skôr banánové krajiny. To je ten rozdiel. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, na úvod jedno prehlásenie. Nie som, ako je známe, členom ani zahraničného výboru, ani európskeho výboru parlamentu a dokonca ani nekandidujem v blížiacich sa eurovoľbách, takže toto vystúpenie som si prihlásil len preto, že mi téma zahraničnej politiky, pozície Slovenska v medzinárodnom kontexte a najmä globálne problémy a výzvy nie sú cudzie. A keďže na tejto pôde na tieto témy sa pomerne málo hovorí, tak chcem využiť túto príležitosť k niekoľkým poznámkam.
Hneď úvodom by som rád povedal, že za pozitívum správy vnímam už samotný fakt, že vo svojom úvode pripomína odkaz takých kľúčových udalostí novodobých slovenských dejín, ako je nežná revolúcia alebo Slovenské národné povstanie. Zdalo by sa, že tieto udalosti nepatria do tejto správy, ale myslím si, že tam naozaj patria, a to najmä preto, že nie vždy v novodobých dejinách sme stáli na tej správnej strane barikády, a v prípade týchto dvoch udalostí rozhodne platí, že sme na tej lepšej strane barikády stáli a že to malo aj veľký medzinárodný ohlas. A aj vďaka tomu je Slovensko, ako súčasť bývalého Československa, vnímané v medzinárodnom kontexte oveľa pozitívnejšie, ako by bolo vnímané bez nich.
Vcelku pozitívne môžme hodnotiť aj deklarované zameranie bilaterálnej a multilaterálnej diplomacie. Je tu však namieste aj kritická poznámka týkajúca sa napríklad rozvojovej pomoci, lebo táto, čo sa týka objemu finančných prostriedkov, ale aj štruktúry, výrazne zaostáva za oficiálnymi záväzkami i za morálnymi povinnosťami členského štátu klubu hospodársky najrozvinutejších krajín sveta s názvom OECD. K tomu sa vrátim ešte o chvíľu neskôr.
Sympatická mi je aj deklarácia, že naša ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť z celkového počtu pracovných miest, a že Slovenská republika potrebuje investície s pridanou hodnotou, nové technológie, inovácie, spoluprácu našich a zahraničných univerzít v oblasti aplikovaného výskumu. To všetko je iste veľmi pekné. Vieme však, aká je reálna podpora malého a stredného podnikania, a vieme, aký je u nás stav financovania vedy a výskumu. A blízka budúcnosť, žiaľ, ani nesľubuje citeľné zlepšenie v tejto sfére.
Viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020, citujem: "Slovenská republika nasmeruje európske finančné prostriedky do oblastí generujúcich čo najvyššiu pridanú hodnotu pre občana." Koniec citátu. Pričom sa spomínajú prioritné sféry tohto smerovania prostriedkov. Opäť tu však postrádam témy ako podpora udržateľnosti a kvality života vrátane zlepšovania kvality prostredia, v ktorom sa tento náš život odohráva.
A najmä nemôžem si odpustiť kritickú pripomienku v tom duchu, že napriek mojim opakovaným návrhom a žiadostiam poslanci a poslankyne za stranu SMER - SD opakovane odmietli o tejto zásadnej problematike na pôde Národnej rady diskutovať.
V správe sa tiež konštatuje, citujem: "Priemyselná politika Európskej únie musí rešpektovať princípy trvalej udržateľnosti, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Koniec citátu.
Môj komentár: V ešte väčšej miere sa táto požiadavka týka samotného Slovenska, než Európskej únie ako celku, pretože v týchto ukazovateľoch Slovensko za priemerom Európskej únie zaostáva a slovenská prax tomuto poznaniu nie veľmi zodpovedá, a tak sa toto zaostávanie neustále skôr zväčšuje, ako by sa zmenšovalo.
Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Opäť téma, ktorá by mala zaujímať aj plénum Národnej rady. V krajinách, ako je Holandsko, ktoré už predsedali Európskej únii viackrát, by si mohli dovoliť čosi ako rutinný prístup k príprave svojho predsedníctva, ktoré, ako zrejme viete, Holandsko čaká hneď po nás. Ale napriek tomu skutočnosť je opačná. Keď diskutujem s kolegami z holandského parlamentu, zisťujem, že oni sa priamo na pôde parlamentu na toto svoje predsedníctvo už viac ako rok systematicky pripravujú, na rozdiel od nás, nováčikov.
S opatrným optimizmom preto beriem na vedomie záväzok ministerstva zahraničných a európskych záležitostí, že zabezpečí intenzívnejšiu spoluprácu s rezortmi, Národnou radou a predstaviteľmi mimovládneho a súkromného sektora s cieľom skvalitniť a zefektívniť proces tvorby národných pozičných dokumentov.
Pozitívne vnímam aj ambíciu Slovenska aktívnejšie pôsobiť v rámci V4. Opäť mi však medzi spomínanými prioritami tejto spolupráce s našimi najbližšími susedmi chýba zmienka o riešení spoločných environmentálnych problémov. Na strane 8 sa spomína podpora zelených technológií. S potešením beriem na vedomie. Otázka však je, čo si vláda a jednotlivé rezorty pod zelenými technológiami predstavujú a čo do tejto kategórie zaraďujú? Obávam sa, že aj jadrové elektrárne a veľké priehrady.
Na strane 8 sa zmieňuje aj budovanie vedomostnej spoločnosti. Nie tak dávno sme mali aj pre túto problematiku zriadený post podpredsedu vlády. Dnes máme namiesto toho podpredsedu vlády pre veľké investície. Dávam na zváženie, čo je viac potrebné v členskom štáte Európskej únie v druhej dekáde 21. storočia?
A napokon na tej istej strane sa spomína aj požiadavka environmentálnej udržateľnosti energetického mixu. Opäť jedna z tém, o ktorej som neúspešne navrhoval diskutovať tu, v Národnej rade, konkrétne v súvislosti s prípravou novej energetickej politiky Slovenskej republiky. Ak to myslíme vážne s environmentálnou udržateľnosťou energetického mixu, potom by naša priorita v tejto oblasti mala byť jednoznačná: energetické úspory a zvyšovanie energetickej efektívnosti vo všetkých sférach nášho života.
Zaujala ma aj časť správy s názvom Reakcia na globálne výzvy a hrozby, v ktorej sa okrem iného píše, citujem: "Slovenská republika bude na pôde OSN prostredníctvom členstva v ďalších medzinárodných organizáciách a prostredníctvom rozvojovej spolupráce prispievať k riešeniu globálnych výziev, najmä k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien a zvyšovaniu adaptácie na klimatické zmeny, k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti, prístupu k vode, posilneniu postavenia žien a zlepšovaniu správy vecí verejných. Rok 2014 bude kľúčovým pre prípravu novej medzinárodnej dohody o zmene klímy. Slovenská republika bude v tomto smere aktívne pôsobiť v rámci environmentálnej diplomacie s cieľom, aby bola prijatá ambiciózna dohoda s čo najširšou účasťou." Koniec citátu.
Takúto pozíciu Slovenskej republiky vo vzťahu ku globálnym výzvam a hrozbám osobne vítam. Obávam sa však, že v praxi to nebude vyzerať ani zďaleka tak ružovo, ako to vyzerá na papieri.
V správe sa venuje osobitná pozornosť aj rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci. Touto problematikou sa bude podrobnejšie zaoberať moja kolegyňa pani poslankyňa Eva Horváthová. A tak len celkom stručne. Len toľko, že keď porovnáme, koľko finančných prostriedkov by sme mali v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci vynakladať a koľko v skutočnosti vynakladáme, je to naozaj len zlomok. Iste, peniaze nie sú všetko, ale ukazuje sa, že ani to relatívne malé množstvo prostriedkov nepoužívame vždy ideálne a nedostatočne využívame aj možnosti nefinančnej pomoci. Takže aj v tejto oblasti vidím značné rezervy.
V súvislosti s ochranou ľudských práv sa v správe uvádza, že princípy dodržiavania ľudských práv a základných slobôd sú základnými hodnotovými východiskami pri realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Aj tu však vidíme veľké rezervy napríklad vo vystupovaní našich najvyšších ústavných činiteľov vo vzťahu k predstaviteľom režimov, ktoré ľudské práva zjavne nerešpektujú.
Na záver by som chcel povedať, že prácu rezortu zahraničia i samotnú správu, ktorú rezort predložil do Národnej rady, hodnotím prevažne pozitívne. Nespochybňujem ani skutočnosť, že v mnohých sférach medzinárodnej, resp. európskej politiky zohráva Slovensko skôr pozitívnu, než negatívnu úlohu. Máme vo svete v zahraničných službách, ako aj vo sfére rozvojovej pomoci viacero vynikajúcich osobností, ktoré nepochybne robia veľmi dobré meno Slovensku. Ale ako je známe, napríklad zastúpenie Slovenska v bruselských inštitúciách je naďalej nedostatočné. A keby sme sa porovnávali s veľkostne porovnateľnými krajinami, tak v mnohých ukazovateľoch medzinárodných aktivít výrazne zaostávame.
Ale čo mi v súvislosti so zahraničnou politikou vadí asi najviac, to je nedostatok proaktívneho prístupu k riešeniu aktuálnych problémov. Viem, o čom hovorím, pretože som mal to šťastie byť v politike v tom krátkom období na konci existencie Československa, teda medzi Nežnou revolúciou a jeho zánikom, kedy vrcholným predstaviteľom takejto proaktívnej politiky bol hlavne prezident Václav Havel, ale taktiež niektorí ďalší čelní predstavitelia vtedajšej federálnej a českej vlády, občas aj s našou pomocou a podporou, ako napríklad Jozef Vavroušek, iniciátor a hlavný organizátor prvej Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia v Dobříši pri Prahe, a všeobecne akceptovaný duchovný otec dodnes prebiehajúceho procesu Životné prostredie pre Európu, ktorý koordinuje Európska hospodárska komisia pri OSN, alebo profesor Bedřich Moldan, ktorý bol vďaka svojím medzinárodne uznávaným aktivitám a schopnostiam zvolený za viceprezidenta Samitu Zeme v Riu v roku ´92.
Apropo, keď už hovoríme o potrebe proaktívneho prístupu a o dobříšskej konferencii, pred necelými dvoma rokmi sme na pôde Národnej rady uskutočnili na tieto témy pomerne veľkú konferenciu. Jej účastníci a účastníčky prijali odporúčania, v ktorých najvyšším predstaviteľom nášho štátu okrem iného navrhujú, aby sa Slovensko, či už samo, alebo v spolupráci s Českou republikou, uchádzalo o usporiadanie nasledujúcej, už ôsmej, Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia. Bolo by to praktické i symbolické. Konferencia by sa totiž mala konať práve v roku 2016, teda v čase nášho predsedníctva Rade Európskej únie, a zároveň roku okrúhleho, 25. výročia pamätnej prvej takejto konferencie konanej práve na území bývalého Československa. Dodnes sme však na tento náš návrh nedostali ani len elementárnu odpoveď.
Takže za prvý a najdôležitejší predpoklad úspešnej realizácie pozitívnych zámerov a predsavzatí z predloženej správy považujem zosúladenie slov a činov, teórie a praxe a toho, aby ľavá ruka vedela, čo robí pravá.
Ďakujem.