2. schôdza

Pán predseda, dámy a páni, tie riešenia v zdravotníctve za tej predchádzajúcej vlády, to bolo, nieže nesúhlasia poslanci strany SMER alebo odborníci za SMER, lebo s tým nesúhlasil nikto vlastne. Tak to aj dopadlo. Celá zdravotnícka obec, obyvatelia tohto štátu proste nesúhlasili s tým. Jednak to nikto poriadne nikomu nevysvetlil, čo vlastne chcete, ako ste chceli robiť akciové spoločnosti z nemocníc, keď ste nemali pripravené financovanie, aký ste mali plán. Ak ste mali plán vytvoriť tri veľké nemocnice, mali ste to povedať. Proste ešte raz, nikto to nechcel, nikto tomu nerozumel, napriek tomu ste to urobili.
Čo sa týka tých nemocníc a ich zadlžovania a tak ďalej, nechcem tu rozprávať dlho. Je to veľmi odborná téma, ale aby bolo jasné, my by sme sa mali pozrieť na alokáciu zdrojov, nielen na to, či sa zadlžuje nemocnica, ale aj tam, kde pravicová vláda rozdala všetky tie čerešne zo zdravotníctva, kde sa teraz robí ten veľký biznis, kde sú zazmluvnené poisťovne absolútne perfektne. To je ďalšia vec.
DRG. DRG je vec, ktorá sa v Nemecku zavádzala 11 rokov. To nie je vec, ktorá sa dá urobiť hneď. A nedá sa o DRG hovoriť to, že operácia žlčníka v Banskej Bystrici, by som povedal, a v Brezne bude za iné peniaze. Viete, teraz sa platí tzv. prípad. Takže tam sú zohľadnené tie ceny, ktoré sú tu teraz, pretože v Brezne napr. nebudú operovať ja neviem rakovinu pankreasu.
Takže, viete, nedá sa proste demagogicky povedať na malom priestore to, že táto vláda by s tým nechcela robiť. Som o tom presvedčený, že práve táto vláda s tým bude chcieť niečo robiť. A budeme sa snažiť tým ľuďom vysvetliť, že chceme dostať to zdravotníctvo tam, aby naozaj bolo dostupné pre široké vrstvy ľudí.

Pán poslanec Novotný, pri vašom vystúpení som mal pocit, ako keby ste prišli ešte len dnes prvýkrát do parlamentu, ba dokonca ako keby ste v živote neboli súčasťou koalície, ktorá riadila zdravotníctvo, skutočne. A preto mi dovoľte, aby som trošku pre osvieženie pamäti aj poslancov, aj všetkých tých, ktorí sa budú pozerať možno na tento prenos, povedal, čo urobila SDKÚ pre zdravotníctvo. Áno, urobila to, že pripravila transformáciu na akciové spoločnosti a následne privatizáciu nemocníc. Urobila to, že všetko, čo bolo schopné a prinášalo financie, tzv. zlaté vajíčka nemocniciam, ste sprivatizovali za vašich dvoch Dzurindových vlád. A pokračovali ste v tom aj v predchádzajúcej vláde. A všetko to, čo nie je lukratívne, ste nechali na verejných nemocniciach. Toto je výsledok toho, čo ste urobili. Ale vy ste ešte išli ďalej. To sa ešte nikomu nepodarilo, aby sa postavili proti sebe dva stavy, lekári a zdravotné sestry. Vy ste to tak krásne vyšpičkovali, že dnes je zdravotníctvo v absolútnom kolapse. A to je váš výsledok.
Pán poslanec, dojemný záujem o regionálne nemocnice z vašej strany, skutočne dojemný. Prečo ste potom hlasovali proti oddlženiu regionálnych nemocníc, keď sa oddlžovali. Kde ste boli vtedy? Na Marse? Vy ste hlasovali proti tomu , aby neboli oddlžené regionálne nemocnice, a dnes chcete niečo hovoriť o tom, že tam nie je o regionálnych nemocniciach nič napísané. Prečo ste hlasovali proti zverejňovaniu zmlúv zdravotných poisťovní a nemocníc, ktoré boli odsunuté, dostali výnimku? Toto všetko ste vy robili. A dnes sa tvárite, ako keby sa nič nedialo, ako keby ste boli najväčší záchranca nemocníc. To, čo je dnes napísané v programovom vyhlásení vlády, je dobré, pretože hovorí o zdravotníctve ako o celku. Nemôžeme rozlišovať regionálne nemocnice a štátne, pretože rovnako poskytujú zdravotnú starostlivosť, ako aj tie druhé. A vy ste preto neurobili absolútne nič. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcel by som len upozorniť predrečníkov, že diskutujeme o programovom vyhlásení vlády Roberta Fica, nie Ivety Radičovej ani nehodnotíme predchádzajúce dva roky.
Všimol som si, že diskusia o programovom vyhlásení vlády je presne v tej istej situácii, ako fungoval SMER v rokoch 2006 až 2010. Čiže na otázku, prečo robíte to a to, odpovedáte: Vy ste to robili zle. Prosím, hovorte o tom, čo sa chystáte robiť v zdravotníctve, lebo občanov to zaujíma, vyhrali ste voľby, dostali ste dôveru a mali by ste rozprávať predovšetkým o tom.
A teraz sa pokúsim veľmi krátko odpovedať.
Viete, zdravotníctvo je v ťažkej situácii, je to fakt. Máme dve možnosti, buď budeme robiť zmeny, reformy, buď budeme meniť veci tak, aby fungovalo lepšie, alebo budeme o tom rozprávať. Keď nesúhlasíte s našimi riešeniami, nech sa páči, je to vaše legitímne právo, prosím, povedzte aké sú vaše riešenia. Nič iné od vás nechcem, len povedzte, aké sú vaše riešenia. My chceme transformáciu nemocníc, my chceme pripoistenie, my chceme spravodlivé odmeňovanie v zdravotníctve prostredníctvom DRG. Aké sú vaše riešenia? Na to som nepočul odpoveď, iba rozprávanie o tom, prečo sú naše riešenia zlé. Ale aké sú vaše riešenia, na to nie je odpoveď v programovom vyhlásení vlády.
A čo sa týka regionálnych nemocníc, no prekvapilo ma hlavne, že pán poslanec Blanár ako župan hovorí, aké je dobré to programové vyhlásenie vlády. Podľa mňa župan z regiónu by nemal byť taký nadšený, keď sa hovorí o posilňovaní štátnych a univerzitných nemocníc a keď nie je ani zmienka o regionálnych nemocniciach. Verím ale, že s vaším návrhom na oddlženie regionálnych nemocníc prídete teraz, lebo máte väčšinu, 83 hlasov, a budete úspešní. Držím vám palce.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi vyjadriť svoj postoj k predloženému programovému vyhláseniu vlády Roberta Fica.
Najskôr chcem začať tým, že chcem zaželať vláde veľa síl a aj veľa úspechov. A myslím to úprimne, pretože Slovensko bude úspešné len vtedy, keď bude vláda úspešná a silná. A nemyslím to s tou silou teraz z pohľadu toho, koľko strán ju tvorí alebo koľko majú vládne strany alebo vládna strana poslancov v parlamente, ale z hľadiska napĺňania zmysluplnej vízie preto, aby Slovensko mohlo byť úspešnou a prosperujúcou krajinou v globálnej konkurencii, ktorá je a bude čím ďalej, tým ťažšia. Zároveň platí, že situácia, v ktorej sa vláda nachádza, je ťažká aj preto a najmä preto, aká je situácia v eurozóne, v Európskej únii, ale aj v celej svetovej ekonomike. Takže treba popravde povedať, že každá vláda, ktorá by v súčasnosti a v budúcich mesiacoch a rokoch na Slovensku vládla, by to nemala ľahké. A tie výzvy, ktoré pred vládou stoja, sú značné. Aj preto som bol veľmi zvedavý na programové vyhlásenie vlády a prečítal som si ho s veľkým záujmom.
Budem možno hovoriť trochu inak ako viacerí moji kolegovia, pretože mne v programovom vyhlásení najviac chýba odpoveď na zásadnú otázku, aké bude smerovanie Slovenskej republiky, aký sociálno-ekonomický model chce strana SMER na Slovensku budovať. Sme totižto na križovatke, keď už sa nedá nič nerobiť a len zotrvačne pokračovať v tom, čo bolo doteraz. A ak by som mal zadefinovať, čo bolo doteraz, tak by som to povedal tak, že doteraz, od roku 1998, nepôjdem do obdobia predtým, ale od roku 1998 doteraz, smerovanie Slovenska určovali stredopravé strany. To si dovolím povedať s plnou vážnosťou, že, napriek tomu, že v rokoch 2006 až 2010 vládla koalícia s dominantnou stranou SMER, napriek tomu smerovanie Slovenska založené po roku 1998 zmenené nebolo. A doložím vám to, ak dovolíte, aj na niektorých číslach a faktoch.
Nebolo toto smerovanie zmenené aj preto, že nemuselo byť zmenené, aj preto, že prvá vláda Roberta Fica pôsobila v prvej časti svojho volebného obdobia vo veľmi komfortnom prostredí rekordných ekonomických rastov, ktoré prinášali vláde omnoho viacej peňazí, ako dokonca predpokladala vo svojich rozpočtoch. A teda bolo možné nerobiť nič, len jednoducho míňať peniaze a aj si kupovať v istom zmysle voličov trinástymi dôchodkami, pamätáme si to, a tak ďalej. Potom keď došlo k tomu, že prišla svetová finančná kríza a zrazu sa príjmy výrazne znížili, nezmenilo sa správanie vlády, pretože už pokračovala v tomto míňaní, ale už na úkor rekordne rastúceho zadlženia v rokoch 2009 a 2010, keď sme mali osempercentné deficity v každom jednom roku a keď, a to je tiež jasný dôkaz, verejné výdavky na Slovensku (v krízových rokoch) rástli najrýchlejšie spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky, aj preto, ale na úkor týchto vysokých deficitov a enormného nárastu dlhu. Takže nakoniec ďalší dôkaz, že strana SMER a vláda strany SMER v tom čase nezmenila smerovanie Slovenska, je aj v tom, že by ste asi ťažko hľadali nejakú zásadnú reformu, ktorá sa uskutočnila. Dobehol vstup do eurozóny, dobehol vstup do Schengenu a nechcem dlho hodnotiť, ktorá vláda na tom má väčší alebo menší podiel, či je to druhá Dzurindova alebo prvá Ficova vláda. Podstatné je, že tieto procesy boli rozbehnuté ešte vo vláde Mikuláša Dzurindu a vlastne len dobehli.
Ďalší jasný dôkaz , že prvá Ficova vláda nezmenila smerovanie Slovenska určené stredopravými stranami, je v tom, že už tak medzinárodne nízky podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, ktorý sme mali, keď končila druhá Dzurindova vláda, sa počas Ficovej vlády ešte znížil. Mali sme a stále máme jeden z najnižších podielov verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. A toto je jeden z určujúcich ukazovateľov, ktorý hovorí o tom, či to smerovanie je pravicové alebo ľavicové, ak chcete, v tomto spektre, pretože ľavicové strany zvyknú presadzovať a mať vyšší podiel verejných výdavkov, silnejší štát z hľadiska prerozdeľovania. Dnes sme teda na križovatke v tom zmysle , že druhá Ficova vláda už nebude môcť neurčiť smerovanie Slovenska do budúcna. Nebude môcť nič nerobiť, pretože na to nebude mať peniaze. Neočakávajú nás rekordné ekonomické rasty, aké sme tu mali v rokoch 2006, 2007, 2008. A zadlžovanie a vysoké deficity tiež nebudú možné, chvalabohu, z dôvodov prísnych európskych pravidiel, ale aj našich vlastných, keďže predchádzajúci parlament prijal veľmi silný a dobrý ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nezodpovedné hospodárenie neumožní. Takže záver z toho je podstatný, nemožnosť ďalšieho zotrvačného pokračovania v tom, ako to fungovalo doteraz, aj preto, že Slovensko v posledných rokoch a zhruba od tých rokov 2007, 2008 strácalo konkurencieschopnosť podľa všetkých relevantných rebríčkov, čiže je to rebríček Svetového ekonomického fóra, ktorý je najkomplexnejší, alebo aj podľa iných rebríčkov. Problém je totiž v tom, že stredopravé strany, ktoré určili smerovanie Slovenska, mali toto smerovanie úspešné, ale to nestačí. Každá vláda musí pokračovať v zmenách a v reformách, pretože svet nestojí, ale ide ďalej a konkurencieschopnosť v mnohých krajinách rastie. Čiže dokonca aj keby neklesala u nás, tak by sme na tom neboli dobre, pretože v mnohých krajinách rastie. A faktom je, že konkurencieschopnosť na Slovensku je založená stále prevažne na masovej priemyselnej veľkovýrobe a že to nestačí, že bude potrebné urobiť reštrukturalizáciu ekonomiky, a na to budú nevyhnutné zásadné zmeny a zásadné reformy.
No a ten zásadný problém, ktorý ja teda mám s programovým vyhlásením vlády, je ten, že som čakal, že tu bude jasne pomenované toto smerovanie Slovenska, že to bude jasne povedané, akým spôsobom chce vláda zmeniť alebo zreformovať alebo upraviť sociálno-ekonomický model, ktorý na Slovensku dnes máme. No a problém je v tom, že sú tu v zásadnom rozpore dve veci. Na jednej strane vláda deklaruje, že prioritou je ozdravenie verejných financií a z dôvodov prísnych pravidiel aj vonkajších aj vnútorných, verím, že to bude musieť naplniť. Na druhej strane chce vláda podporovať všetko. A toto je zásadný problém. Ja som pochopil ten zásadný rozpor, asi aj prečo vznikol. On vznikol asi aj preto, že, ako pán premiér povedal pri svojom vystúpení, programové vyhlásenie vlády vzniklo aj na základe vyše stovky stretnutí s jednotlivými zamestnávateľskými zväzmi, odborovými zväzmi, zástupcami vedy, výskumu, školstva, mimovládnych organizácií. No a presne takto programové vyhlásenie vyzerá, že v zásade si tam každý nájde všetko, čo chce, a v zásade ambíciou je uspokojiť všetkých. Chcem to ilustrovať. Nechcem veľmi dlho hovoriť, ale ilustrujem to tým, že slová alebo záväzky, že vláda niečo podporí, len v kapitole Pôdohospodárstvo sa nachádzajú devätnásťkrát (záväzok vláda podporí, vláda bude hľadať spôsoby podpory). Myslím, že pán poslanec Mikloško včera spomínal, že často je to formulované pomerne opatrne, že bude hľadať možnosti, že zváži, že preskúma, ale v zásade sa tam nájde každý. V tom programovom vyhlásení sa prosto nájde každý.
Zároveň veľmi ľutujem ministra financií, pretože, a pán premiér hovoril aj o číslach a ja sa k nim aj dostanem, v situácii nevyhnutnej potreby, ktorá je vynútiteľná prísnymi pravidlami znižovania deficitu, zároveň nižšieho ekonomického rastu, inými, než na aké sme boli zvyknutí, a zároveň avizovanej podpory pre takmer všetko a takmer všetkých jednoducho nebude možné toto naplniť. A je mi to ľúto, pretože v programovom vyhlásení sú aj veľmi dobré zámery, ktoré plne podporujem, samotný záväzok ozdraviť verejné financie, záväzky v oblasti vzdelania, vedy, výskumu, budovania znalostnej spoločnosti, záväzky a sľuby ohľadne zásadnej reformy verejnej správy, potreba stavať diaľnice, ale aj napr., aj keď je to formulované veľmi opatrne, znížiť počet voľných dní. Toto sú všetko veľmi dobré záväzky. Problém ale je, že ak je aj sebakvalifikovanejšia vláda, transparentná vláda bez rizika korupcie, a ja nechcem prejudikovať, ako sa táto vláda bude správať, ale aj keby sme mali tú najlepšiu, tú najkompetentnejšiu, najprofesionálnejšiu a stopercentne transparentnú vládu, tak naplnenie takéhoto programového vyhlásenia z hľadiska tejto šírky, šírky podpory a zámerov, bude absolútne nemožné.
Dovoľte mi vyjadriť sa ďalej a budem citovať pána ministra financií Kažimíra. Včera na výbore totiž povedal veľmi dôležitú vec a veľmi pravdivú vec. Povedal, že na adresu všetkých vlád, ktoré vládli doteraz, veľa sa doteraz neudialo v tom, aké verejné služby má štát poskytovať, na čo má a na čo nemá štát. Je to svätá pravda. Teda bude nevyhnutné naozaj prehodnotiť to, čo a ako štát bude podporovať. Problém tohto programového vyhlásenia je v tom, že chce podporovať všetko, dokonca vo väčšom rozsahu, ako bolo podporované doteraz. Zároveň musíme znižovať deficit verejných financií. Takže dovolím si povedať, že predpokladám, že vláda bude nútená znížiť deficity z dôvodov, o ktorých sme už hovorili, a teda nebude možné veľkú väčšinu tých zámerov, ktoré v programovom vyhlásení sú, naplniť.
Keď hovoríme o tom, teda čo má byť prioritou a čo nemá byť prioritou, tak dve veci sú zásadné. Hovoril o nich aj predseda vlády. Z nich jedna je to už stále spomínané ozdravenie verejných financií a druhá je, ako ozdraviť verejné financie a zároveň zabezpečiť ekonomický rast, rast ekonomiky a rast zamestnanosti. Na to, samozrejme, musíme zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska. A tu je ten zásadný problém. Po prvé by som chcel povedať, čo sa týka bývalých vlád, resp. čo sa týka výkonu slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky po roku 1998, že toto obdobie, nech si už o tom myslíte, čo chcete, a nech už to budete interpretovať, ako chcete, určený vývoj Slovenska stredopravými stranami po roku 1998 bol z hľadiska ekonomického aj sociálneho veľmi úspešný. Slovensko má po roku 2000 doteraz najvyšší kumulatívny ekonomický rast zo všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky, vďaka reformám a vďaka smerovaniu Slovenska, ktoré bolo určené stredopravými stranami. Ešte raz, od roku 2000 doteraz Slovensko má najvyšší kumulatívny ekonomický rast spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky najmä vďaka reformám, vďaka ktorým napr. poklesla nezamestnanosť z takmer 20 % okolo roku 2000 na menej ako 10 %, potom, samozrejme, po kríze došlo ešte k istému nárastu.
Keď hodnotíme to, ako sa Slovenská republika, slovenská ekonomika vyvíjala doteraz z pohľadu zabezpečenia aj ozdravenia verejných financií a aj ekonomického rastu, tak vám musím pripomenúť, že bývalá vláda, vláda Ivety Radičovej, ktorá síce vládla tak krátko, ako vládla, a vlastne mala k dispozícii jediný úplne celý kalendárny rok, rok 2011, bola v tomto, čo je najväčšou výzvou aj dnes v Európskej únii a v eurozóne, ako šetriť a zároveň dosahovať ekonomický rast, veľmi úspešná. V roku 2011 sme dosiahli tretí najvyšší ekonomický rast z krajín eurozóny a zároveň tretie najvýraznejšie šetrenie, znižovanie deficitu verejných financií. Takže k tejto oblasti, ktorá je najväčšou výzvou aj pre vládu Roberta Fica musím povedať, že vláda Ivety Radičovej, aj keď zďaleka nechcem hovoriť, že sa nám všetko podarilo a že všetko bolo v poriadku, ktorá bude kľúčová, bola vláda Ivety Radičovej úspešná. Zároveň platí, a dávam za pravdu aj ministrovi financií Kažimírovi, ktorý to aj včera aj vo výbore povedal, a je to tak, že to nebude jednoduché, pretože plošné znižovanie deficitu už viac-menej nie je možné. Priestor na ďalšie plošné škrty, či už v platoch alebo v znižovaní bežných výdavkov, bol naozaj takmer vyčerpaný, a preto jediný spôsob, ako pokračovať v úspešnom ozdravovaní verejných financií sú štrukturálne zmeny. Zároveň platí, a tu tiež dám za pravdu ministrovi financií Kažimírovi, že z krátkodobého hľadiska sa konsolidácia nedá v prevažnej miere urobiť na strane výdavkov, pretože ak na plošné škrty už takmer nie je priestor a už sa to dá robiť len hlbšími štrukturálnymi reformami, tie vyžadujú istý čas. Takže je pravda, že ozdravenie v tomto roku a v budúcom roku nebude také jednoduché a že bude musieť dokonca z prevažnej miery byť asi aj na príjmovej stránke.
Mimochodom, bývalá opozícia, teda dnešní poslanci strany SMER nás veľmi tvrdo kritizovali za to, a zaznelo to aj vo vystúpení pána premiéra včera, že sme spomalili ekonomiku, lebo sme šetrili málo na výdavkovej strane a príliš na príjmovej. No tak chcem povedať, že my sme viac šetrili na výdavkovej ako na príjmovej strane. A boli to zhruba dve tretiny efektu zníženia deficitu, v roku 2011 boli dosiahnuté na strane zníženia výdavkov, a len jedna tretina na strane zvýšenia príjmov cez DPH a niektoré spotrebné dane. To objektívne hovorím a priznávam, že takýto pomer nebude možné dosiahnuť. A nevedeli by sme ho dosiahnuť ani my, ak by sme ďalej vládli v roku 2012 a v roku 2013, ale zásadne dôležité bude, zvýšením akých príjmov a akých daní vláda bude riešiť konsolidačné úsilie. A toto považujem asi za najväčší a najdôležitejší problém, že naplnenie týchto dvoch zásadných priorít, je to na jednej strane ozdravenie verejných financií a na druhej strane mať konkurencieschopnú ekonomiku a rastúcu ekonomiku, aby mohla rásť zamestnanosť a životná úroveň, obávam sa, toto nebude možné naplniť tým spôsobom, ako to programové vyhlásenie vlády naznačuje, pretože aj keď je tam toho povedané dosť málo v tomto, opatrenia, ktorými sa majú zvýšiť príjmy alebo znížiť výdavky, sú formulované väčšinou veľmi vágne a napr. ani tá daň z dedičstva a darovania, ktorá zaznela síce vo verejných vystúpeniach, v programovom vyhlásení nie je, tak ten problém je v tom, že to, čo tam je, bude prekážkou rastu konkurencieschopnosti a rastu ekonomiky, a teda aj rastu zamestnanosti. Je tu napr. zrušenie rovnej dane. Slovensko nie je prvou krajinou, ktorá zaviedla rovnú daň, rovnú daň na svete má dnes zavedených takmer 30 krajín. Ale upozorňujem vás, že Slovensko bude prvou krajinou, ktorá rovnú daň zruší. Nikde ju nezrušili, kde ju zaviedli, pretože rovná daň funguje. Dá sa to dokázať na číslach, Slovensko od zavedenia rovnej dane v roku 2004 doteraz malo 3,5-krát rýchlejší nárast výnosu dane z príjmu právnických osôb ako Česká republika a 2,5-krát vyšší nárast výnosu dane z príjmov fyzických osôb ako Česká republika. Rovná daň funguje a aj vďaka rovnej dani sme mali najvyšší ekonomický rast po roku 2000 až doteraz spomedzi všetkých krajín európskej dvadsaťsedmičky. Aj vďaka rovnej dani na Slovensku klesala nezamestnanosť a desaťtisíce ľudí si našli prácu a zlepšili svoj život. Takže nestačí mať plné ústa ľudí a istôt, treba robiť také opatrenia a také reformy, ktoré prinesú reálne výsledky, pretože spravodlivé je to, čo funguje. To, čo funguje, prináša ľuďom prácu a zlepšuje ich život. A to je len prvá vec, zrušenie rovnej dane. Takže s istotou môžeme povedať, že zrušenie rovnej dane zhorší konkurencieschopnosť Slovenska, zvýšenie zdanenia lepšie zarábajúcich ľudí, lebo tým, samozrejme, nepostihnete tých naozaj bohatých, ktorí cez príjmy firiem a cez daňové raje z týchto príjmov uniknú. Ale postihneme tým, samozrejme, kvalifikovaných, lepšie zarábajúcich ľudí. Po druhé, vyššie zdanenie právnických osôb veľkých firiem nad 33 mil. eur zrejme, aj keď tu to nie je napísané, ale predtým strana SMER predkladala takýto návrh, samozrejme, zhorší naše postavenie aj v udržaní investorov, ktorých na Slovensku máme, ale aj v získaní ďalších investorov. A nie je pravda, že sa ich to netýka, že všetci majú daňové výnimky. Aj tí, ktorí majú daňové výnimky, platia časť daní. A týkať sa ich to, samozrejme, bude. Ale nie je to len zrušenie rovnej dane, je to aj zhoršenie pružnosti trhu práce, ktoré je avizované, že sa udeje zmenou Zákonníka práce. Je to ako príklad včera tiež spomenutý znovuzavedenie zdravotníckej služby a podobné veci, ktoré v programovom vyhlásení nájdete. Takže v tomto podľa môjho názoru spočíva hlavné riziko a hlavný problém. Myslím si, že vláda to aj tuší, že ten rozpor a ten problém tam je aj medzi prioritou znižovať deficit a zároveň zámermi alebo sľubmi podporovať všetko, zároveň čo sa týka aj opatrení, ktorými sa to má robiť, preto sa vláda snaží vlastne tú východiskovú situáciu prispôsobovať tak, ako jej to vyhovuje.
Pán predseda vlády povedal predvčerom pri svojom uvádzaní programového vyhlásenia, že musia ušetriť za 20 mesiacov, teda tento a budúci rok, 1,2 mld. až 1,5 mld. eur. A zároveň povedal, že tohtoročný deficit sa zrejme nepodarí naplniť, lebo už sme vraj dosiahli 50 % tohtoročného deficitu, aj keď zďaleka nie sme v polovici roka. Mne je ľúto, že pán premiér asi nemal najaktuálnejšie čísla, ktoré už boli ale v tom čase zverejnené, lebo 30. 4. ministerstvo zverejnilo, že deficit za prvé štyri mesiace bol 31,9 %, nie 50 %. Čiže je adekvátny k tomu, v akej časti roka sa nachádzame. No a k tej sume teda aj by som chcel povedať, že som presvedčený, že aj bez dodatočných opatrení môže byť deficit 4,6 % dodržaný, ale, samozrejme, vláde nič nebráni, aby prijímala dodatočné opatrenia a ešte tohtoročný deficit znížila, ale chcem pripomenúť, že vláda Ivety Radičovej za rok 2011 znížila deficit verejných financií o 2,8 mld. eur. Takže aj vláda Ivety Radičovej bola schopná za jeden rok znížiť deficit verejných financií o 2,8 mld. eur, to je zníženie z 8,1 % na 4,1 % HDP. Tak si nemyslím že je neriešiteľným problémom znížiť ten deficit za 20 mesiacov o 1,2 mld. až 1,3 mld. eur, aj keď uznávam že to napriek tomu nebude jednoduché, že tá suma je menšia, pretože mnohé možnosti sa už vlastne vyčerpali.
Dovoľte mi uzavrieť to moje vystúpenie tým, že často tu zaznieva, najmä z úst teda poslancov strany SMER, aj včera to zaznelo, že ten náš model, ktorý sme budovali, vraj neoliberálny, nech sa páči, že bol zlý, a prečo ho treba zásadne zmeniť. No či bol zlý alebo dobrý, o tom môžeme dlho polemizovať, z hľadiska ekonomického rastu, rastu zamestnanosti, rastu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky bol každopádne úspešný. Otázka je, aký sociálno-ekonomický model ide určiť vláda strany SMER. A viacerí z vás často spomínajú škandinávsky model. Áno, škandinávsky model je úspešný. A dokonca teraz v rokoch krízy a po svetovej finančnej a ekonomickej kríze sa ukazuje byť najúspešnejší. Len vás chcem upozorniť že úspech tohto škandinávskeho modelu do značnej miery stojí na zmenách a reformách, ktoré urobili po roku 2000, keď čelili hlbokej finančnej kríze tieto krajiny, ktoré znamenali reštrukturalizáciu týchto ekonomík a ktoré znamenali posilnenie trhu a oslabenie úlohy štátu. Ak by ste tomu neverili, tak vám to môžem povedať na štyroch číslach. A poviem vám to na porovnaní Švédska a Francúzska, čo, mimochodom, je veľmi zaujímavé, lebo vo Francúzsku budú, ako viete, prezidentské voľby v nedeľu. Ich pravdepodobným víťazom je socialista Hollande. A sú ľudia aj politici, predpokladám, aj na Slovensku, ktorí sa nádejajú aj, že keď vyhrá vo Francúzsku socialistický kandidát, tak že tie pravidlá sa možno zmäkčia a možno nebudeme musieť až tak veľmi šetriť. Hlavný problém ale nie je v tom, keď sú pravidlá, ale aký je stav ekonomiky a konkurencieschopnosti. A na porovnaní švédskej a francúzskej ekonomiky jasne vidno, čo bolo to dôležité, prečo francúzska ekonomika dnes má veľké problémy a prečo Francúzsko stratilo trojáčkový rating a bude musieť robiť zásadné reformy bez ohľadu na to, kto vyhrá francúzske voľby, a prečo Švédsko je jedna z najúspešnejších krajín aj v súčasnosti. A tie čísla sú nasledovné. Sila verejného sektora vo Švédsku od roku 2001 do roku 2011 klesla z 54,5 % na 51,2 %. Čiže to je podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Vo Francúzsku to bolo naopak, verejný sektor narástol z 51,5 % na 56,4 % a zároveň verejný dlh vo Švédsku klesol z 55 % na 36 %, kým verejný dlh vo Francúzsku stúpol z 57 % na 86 %. Tieto čísla ilustrujú, nechcem vás zaťažovať ďalšími číslami, to, že nie sú dôležité nálepky, či to budeme nazývať neoliberálny model, ale škandinávsky model, kľúčové je, či robíme potrebné reformy a potrebné zmeny, či a čo robíme na to, aby naša ekonomika mohla byť v globálnej konkurencii konkurencieschopná, pretože nie je tu len Európa, je tu aj Čína, India, Rusko, Brazília, sú tu ďalšie krajiny, ktoré nestoja. A v tomto spočívajú moje najväčšie obavy z hľadiska budúceho smerovania Slovenska, že ten model tu nijako zadefinovaný nie je. Je to množstvo dobrých zámerov, pri ktorých by som bol veľmi rád, keby sa ich podarilo naplniť v oblasti ozdravenia verejných financií, vzdelávania, vedy, výskumu a tak ďalej. Ale som dosť skeptický, aj na základe skúseností, ktoré máme z minulosti, aj keď nechcem nič prejudikovať do budúcnosti.
Takže dovoľte mi, aby som zaželal vláde napriek tým mojim kritickým poznámkam v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch, ktoré nebudú ťažké, aby napriek tým problémom a tým rozporom, ktoré sú v programovom vyhlásení, bola schopná tie dobré zámery, ktoré v programovom vyhlásení určite sú, a nie je ich málo, naplniť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán kolega Mikloš, len drobná poznámka k tomu vášmu experimentu s rovnou daňou. Hovorili ste, že 30 krajín má rovnú daň. Len upresním. Sú to Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Mongolsko, Trinidad a Tobago, Maurícius a mohol by som pokračovať. V tomto zozname nenájdete ani Nemecko, ani Britániu, ani Švédsko, dokonca ani vaše veľké vzory ako Írsko, Spojené štáty americké, všade tam je progresívna daň. Ale v Albánsku nie je. Takže asi chcete ísť albánskou cestou, že? Čiže väčšina štátov OECD, tých najvyspelejších ekonomík, má progresívnu daň. To je fakt. A darí sa im nepomerne lepšie, než spomínanému Albánsku alebo iným spomínaným štátom.
Ďalšia poznámka. Definovali ste spravodlivosť: "Spravodlivosť je to, čo funguje." Venujem sa teóriám spravodlivosti už niekoľko rokov. Napísal som k tomu niekoľko kníh, môžem vás ubezpečiť, že je to veľmi smiešna definícia. "Fungovalo" aj o otrokárstvo. Definovať spravodlivosť týmto spôsobom? Naozaj, skúste si to trošku naštudovať.
No a či sa vám to páči alebo nie, ste neoliberál. To nie je nálepka, ani nejaké hanlivé pomenovanie, vy ste politologicky neoliberál, či sa vám to páči alebo nie. Skúste sa prestať hanbiť za toto označenie, buďte na to hrdý. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán Mikloš, nie som ekonóm, ale pozorne som si vypočul vaše vystúpenie, pretože ma osobne zaujíma, ako chcete prekorčuľovať medzi kauzami vášho vládnutia, ale i vašimi osobnými. Zaujímalo by ma, ako prežívate svoje kauzy v kontexte toho svojho vystúpenia, keď nás takto poúčate. Máte vy vôbec právo, odpusťte, vystúpiť po kauze daňového úradu v Košiciach? Máte vôbec právo vystúpiť po druhej šanci, ktorú ste dali kamarátovi Mikulčíkovi, pri ktorej skoro ste položili štát na kolená? Máte vy vôbec niektorí žalúdky v SDKÚ, keď práve vy máte obavy o Slovensko?
Pred chvíľočkou ste povedali, že ste od roku 1998 určovali smerovanie Slovenska, jeho vývoj bol najúspešnejší. Samozrejme, pre obyčajných ľudí to bolo neustále uťahovanie opaskov. Mali ste volebný slogan Príležitosť pre lepší život, v roku 2002,. Slovenský plynárenský priemysel, elektrárne, kauzy popísané v Gorile, áno, bol to lepší život pre tých, čo skákali z helikoptéry na Aljaške, nie pre bežných ľudí. V roku 2010 váš predvolebný slogan bol: Slovensko, lepšie miesto pre život. Pre koho to bolo? Pre vás, pre vašich kolegov, pre Radičovú? A v tomto kontexte vaše vystúpenie je naozaj čudné, prečudné, lebo vy ste pre ľudí neurobili nič, absolútne nič. Len ste ich uviedli do absolútnej biedy, aká tu na Slovensku ešte nebola. Dostali ste za ňu vysvedčenie, preto mať v sebe trocha pokory by sme všetci viac ocenili ako vaše poúčanie, pán Mikloš.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, ja by som rád nadviazal vlastne na to, čo u kolegu Mikloša v tom vystúpení zaznelo, že bola nejaká doktrína, ktorá hovorila o rovnej dani a ktorá robila atraktívnym toto podnikateľské prostredie a vytvárala pracovné miesta. Vo vládnom programe je napísané, že túto doktrínu ideme meniť. Nie je mi zrozumiteľné, akým spôsobom ju ideme meniť a kde má vlastne strop. Ja chápem, že keď chceme zaplátať dieru, tak asi prvé je pozbierať to, čo sa dá pozbierať na daňových únikoch. Na tom sa všetci zhodneme. Ale to druhé je, ako chceme daňový systém nastaviť tak, aby nebol demotivačný pre ľudí samotných, ktorí vlastne majú túto spoločnosť ťahať dopredu. Ja by som veľmi uvítal, keby v tejto časti programového vyhlásenia vlády bolo spresnené, aby bolo úplne zrejmé, že to, čo idete zaviesť, ako veľmi môže demotivovať ľudí, dokonca ich motivuje aj k tomu, aby dane obchádzali, ako veľmi ďaleko chcete zájsť vôbec s majetkovými daňami, lebo aj takáto vec sa tam nachádza. A tam špeciálne by som podotkol, že to sa môže dotknúť chudobných regiónov veľmi, veľmi výrazne negatívne a vlastne čo bude tou takou doktrínou zoči-voči aj prostrediu podnikateľskému z celkového daňového hľadiska. Čím skôr túto debatu zvedieme, čím skôr túto debatu dostaneme do nejakých normálnych koľají, ktoré budú potom trvalo udržateľné, aspoň po takú časť, koľko je rovná daň, tak tým skorej Slovensko bude miestom, kde sa bude dať lepšie podnikať.
Ja len pripomeniem, že možno daňový systém je tiež dôležitý, ale ešte dôležitejšia je debyrokratizácia vôbec podnikania ako takého a zamestnávania nových ľudí, lebo len tým, že dostanú ľudia zamestnanie a že budú môcť slušne byť zaplatení, tak dostaneme sa do stavu, že nezamestnanosť bude klesať a celkovo naša krajina bude rásť tak, ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem veľmi pekne.

Ja by som rovnako rád zareagoval na tému rovnej dane. Dnes viaceré ekonomické štúdie poukazujú na to, že zavedenie rovnej dane je vhodné skôr do prostredia, kde ekonomiky rastú. Na druhej strane dnes krajiny Európskej únie, bohužiaľ, znovu upadajú do recesie. A z tohto dôvodu môžeme vidieť, že viaceré vyspelé krajiny Európskej únie ako napr. Holandsko sa takisto zaoberajú a uberajú cestou zvyšovania daní. Holandský parlament nedávno schválil zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Na druhej strane nami koncipované alebo avizované zvýšenie daní sa má dotknúť naozaj iba vyššie zarábajúcich skupín obyvateľstva, takisto právnických osôb, ktoré presiahnu určitú hranicu zisku. Takže toľko k rovnej dani.
Čo sa týka toho smerovania, na ktoré ste poukazovali, myslím si, že vládny program jasne prednaznačuje, akou cestou sa chce uberať a akou formou chce prakticky naštartovať hospodársky rast. Takisto dnes v Európskej únii zaznieva naliehavo, že hospodársky rast sa môže naozaj naštartovať len cestou zvýšenia zamestnanosti a tvorbou pracovných miest a rovnako aj zvýšením produktivity. Z tohto pohľadu programové vyhlásenie vlády jasne naznačuje, že sa budú podporovať oblasti priemyslu s vyššou pridanou hodnotou ako napr. informatika alebo biotechnológia, alebo technológie zvyšujúce kvalitu životného prostredia. Takže myslím si, že je dostatočne jasne poukázané a naznačené, akou formou sa bude vláda uberať, čo sa týka hospodárskeho rastu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, váš zmierlivý tón vystúpenia vo mne evokuje jedinú tézu, a to, že keďže nešírite oheň a síru, znamená, že programové vyhlásenie vlády je dobré. Vy sám ste povedali, že má množstvo dobrých zámerov, a sám ste povedali, že je dôležité to, čo robíme, a od toho sa dajú odvíjať ďalšie veci.
Čo ma už trošku ale prekvapuje vo vašom vystúpení, sú niektoré tvrdenia. A ja sa pokúsim na niektoré zareagovať.
Po prvé, vaše tvrdenie, že progresívna daň poškodí aktívnych a pracovitých. Ja osobne sa domnievam, že aktívnymi a pracovitými sú aj tí alebo predovšetkým tí, ktorí zarábajú okolo 400 eur a majú dve zamestnania vôbec pre to, aby uživili svoju vlastnú rodinu. A myslím si, že ani na týchto netreba zabúdať. Nemôžeme tvrdiť, že len tí, ktorí zarábajú nad 3 000, 4 000, 5 000 eur, sú len tí aktívni a pracovití, o ktorých sa treba starať.
Po druhé, vaše tvrdenie, že vláda Ivety Radičovej bola úspešná a zabezpečila v roku 2011 tretí najvyšší hospodársky rast. No ja vás chcem upozorniť, že slovenská ekonomika, keď vám vládu odovzdával Robert Fico, mala našliapnuté tak, že bolo odhadované, že rast Slovenska v roku 2010 bude najvyšší v Európskej únii. A nechali sme vám ešte aj rezervu. Vaše opatrenia, ktoré ste prijali počas vášho vládnutia, znamenali, že ste spomalili ekonomický rast. A nielen hodnotenie naše, ale hodnotenie podnikateľského prostredia, Podnikateľskej aliancie Slovenska a iných organizácií hovorí o tom, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa za vlády Ivety Radičovej a vašej výrazne zhoršilo.
To, že deficit 4,6 % môže byť v tomto roku dodržaný, je veľmi úsmevné predovšetkým pre to, ak nám zanechávate päťstomiliónovú sekeru za tri mesiace, ak nám zanechávate nefunkčný daňový systém, ktorý znamená kolaps štátu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Mikloš, hovorili ste o dobrých zámeroch v oblasti, ktorá mi je blízka. Je to vzdelávanie, veda, zlepšenie postavenia učiteľa a tak ďalej. Áno, ja súhlasím s tým, že sú to dobré zámery. A som ich ochotný rovnako takto aj vnímať a podporiť. Na druhej strane osobne vnímam a vnímam aj z vášho vystúpenia a z vystúpenia viacerých rečníkov dve kardinálne otázky, ktoré sa celou touto rozpravou nesú v súvislosti s programovým vyhlásením vlády ako červená niť. Ako to chcú urobiť, aké konkrétne kroky budú? Za čo to bude pri znižovaní deficitu? Totiž každé opatrenie obyčajne aj čosi stojí. Na tieto dve kardinálne otázky keby sme dostali odpoveď, tak by sme sa podľa mňa výrazne uspokojili, ale zatiaľ žiadna odpoveď na to nezaznela. Ďakujem.