2. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, už nemastíme, už je remíza a obávam sa, že dopadneme veľmi zle. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi, ústne prihlásenému do rozpravy.

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, pred časom som sa spolu so zástupcami európskych seniorov stretol v Berlíne s nemeckou premiérkou Merkelovou, ktorá začala prejav tým, že práve telefonovala s americkým prezidentom a povedala mu vtip a začala ho hovoriť otázkou, aký je rozdiel medzi komunizmom a kapitalizmom, komunizmus najprv inštitúcie poštátnil a potom ich zruinoval, v kapitalizme je to naopak, najprv sa inštitúcie zruinujú, potom sa poštátnia.
Slovensko ako člen Európskej únie, myslím si, sa musí viac Bruselu snažiť o zmenu súčasného, najmä svetového finančného systému, v ktorom mnoho stojí na špekuláciách, pričom je odtrhnutý od produkcie a reálnej ekonomiky. Kríza je aj výzva a šanca. Ale málo hovoríme u nás aj tu v parlamente o príčinách, a teda aj o možnostiach riešenia tejto krízy. Za krízou je chamtivosť ľudí, zvyšujúce sa ich nároky napriek obmedzeným zdrojom, život na dlh a nad pomery a najmä finančné špekulácie na finančných trhoch, čo denne je asi 1,3 bilióna dolárov. Dnes keď 1 500 biliónov eur je v špekulatívnych obchodoch s derivátmi, keď HDP sveta je 25-krát menšie, 60 biliónov eur, je to skutočne finančná bublina veľmi nebezpečná, obchod s derivátmi je nekontrolovaný, nezdanený a vykonávaný 24 hodín denne mnohými počítačmi.
Hlavnú príčinu krízy vidím, nielen ja, v nedostatku morálky, to už vedel aj Baťa. Preto okrem eurovalu treba budovať aj morálny euroval, ako som to už spomenul aj vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu. Pád veľkých bánk, napr. len v USA ich bolo 111, myslím, doteraz, ale aj krach napr. Enronu z roku 2001, ktorý bol iba špicou veľkého ľadovca, môže hocikedy vyvolať domino efekt, niekedy sa tomu hovorí aj finančný AIDS, alebo kasíno ekonomiku, proti čomu treba niečo zásadné robiť, minimálnym krokom je zdanenie finančných pohybov, obchodov s derivátmi, čo donedávna na Slovensku neplatilo, lebo Slovensko bolo proti.
Stále viac sa najmä v Spojených štátoch, ale aj inde, napr. v Nemecku a Taliansku diskutuje o návrate k tzv. Glass-Steagallovmu zákonu z tridsiatych rokov krízy v minulom storočí, kde sa vlastne jednalo o sanáciu bánk, ktoré sa rozdelili na komerčné a investičné. A tento zákon zakazoval štátu podporovať či zachraňovať banky, ktoré špekulovali na burzách. Tento zákon tým aj chránil vklady ľudí pred špekuláciou bánk. Mnohé hedge fondy, napr. v USA skrachovali, môj dobrý kamarát z Houstonu takto stratil stotisíc dolárov nedávno, ktoré boli určené na jeho budúce penzie. V roku 1999 Glass-Steagallov zákon v USA zrušili, ale teraz už zase veľa kongresmanov a senátorov podpísalo žiadosť o návrat k nemu. O ňom sa hovorí aj v Nemecku, v Taliansku aj v iných krajinách. Myslím, aj u nás by nebolo zlé sa k nemu vrátiť, prečítať si niečo o ňom
Dnes sa tiež veľa hovorí o novej Brettonwoodskej zmluve, ktorá bola schválená, z konca druhej svetovej vojny. Napr. v Taliansku ministri ekonomiky, financií o tom tiež hovoria často. Podľa tejto zmluvy boli peniaze štátov napojené na ich zlaté rezervy. A táto zmluva zakázala tlačiť ničím nekryté peniaze, čo dneska nie je zakázané a sa robí. Takisto určovala pevné kurzy medzi devízami.
Oprávnene sa dnes kritizujú aj ratingové agentúry, najmä zámorské a privátne, ktoré svojimi niekedy z neba spadnutými rozhodnutiami silno ovplyvňujú finančnú situáciu krajiny a jej suverenitu.
Sme radi, že Slovensko je v Európskej únii aj v eurozóne, ale myslím si, že práve preto, že sme tam, mali by nás tam viac počuť aj pri otázkach krízy a jej riešenia. Ja som niekoľko tém k tomuto bodu navrhol. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Hlina, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ja len kratučko. Pán Mikloško spomínal, že kríza je šanca. Aj čínsky znak pre krízu sa skladá z dvoch častí, nebezpečia a príležitosti. Čiže kríza je nebezpečná príležitosť, aj.

Chce pán poslanec reagovať? Pán Mikloško nechce reagovať, tak dávam slovo poslednému ústne prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Hudackému. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani proti tomu, čo tu prišlo zo strany SaS, to znamená proti novele zákona č. 397/2004 Z. z. v súvislosti s úpravou vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky. Je dobré, aby sa tieto vzťahy vyjasnili, aj teraz v takej meniacej sa ekonomicko-sociálnej situácii, čo v podstate je globálna situácia vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku, aby tie vzťahy boli jednoznačné.
Nebudem prechádzať chronológiou vytvárania tej systémovej pomoci, lebo, samozrejme, to začalo Gréckom, ale od začiatku vlastne sa pripravoval mechanizmus, ktorý by bol riešil komplexnejšie problémy v súvislosti s eurozónou alebo vôbec aj rozvojom finančného sektora, a teda konkrétne problémy niektorých členských krajín eurozóny.
Tá situácia, ako tu už bolo povedané, určite nie je ľahká. A budeme musieť prijímať veľmi závažné opatrenia aj v tej najbližšej budúcnosti. A preto treba, aby sme si uvedomili, v akom vzťahu je aj Slovenská republika ako člen eurozóny, ako otvorená ekonomika, ktorá je ohromným spôsobom závislá od krajín eurozóny, predovšetkým tých silných partnerov v eurozóne. Skutočne musíme sa pozerať aj na seba kdesi v rámci toho celého koláča, ktorý sa nejako pripravuje, pretože my nie sme až tak ďaleko od toho, že budeme musieť alebo teda potrebovať v budúcnosti takúto pomoc.
Pán Kollár sa tu zmieňoval o viacerých aspektoch prakticky viac-menej toho bankrotu. Hovoril, že on je vlastne už spustený tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka už do toho napojila vlastne aj súkromný sektor, to znamená, že vlastne ako keby priznala riadený bankrot. Áno, to je v poriadku, ak je to riadený bankrot, s tým súhlasím. Dokonca vraj pod slovíčkom PSI jednoducho zakrývala tento riadený bankrot. Áno, myslím si, že v súvislosti aj s ďalšími aspektmi toho vývoja aj toto je veľmi dôležité.
Mali by sme brať do úvahy jednu významnú makroekonomickú veličinu, ktorá sa momentálne neberie do úvahy. A to je chaos. Viacerí významní svetoví ekonómovia už začínajú aj o tom rozmýšľať a prehlbovať určité teórie ohľadom chaosu. Neviem si predstaviť v podstate, ak by sme pripustili, čo tu bolo viackrát zdôrazňované aj zo strany SaS, že áno, veď aký je problém, jednoducho treba spustiť bankrot živelne, veď niektoré krajiny to už prekonali a čo je na tom, to nie je nič nové, v podstate to nie je súkromná firma, to nie je nejaká eseročka, ktorá jednoducho spadne do problémov insolventnosti, pričom treba v podstate, aby zbankrotovala. Tu hovoríme o štáte, ktorý je prepojený v rámci určitého systému eurozóny, a o tom, čo by spôsobil taký živelný bankrot v súvislosti s tým chaosom. Neviem si tak predstaviť tie návaly obyvateľov, tých sporiteľov na banky, aké by mali dopady nielen v tom samotnom Grécku. Tu by sa spustila ohromná lavína, ktorá by zasiahla predovšetkým, samozrejme, tie choré krajiny, tie krajiny, ktoré konali nezodpovedne a zadlžovali sa, a majú problémy aj teraz, a v konečnom dôsledku aké by to malo negatívne dopady a dôsledky na všetky krajiny eurozóny. V určitých nezávislých štúdiách bolo jasne naznačené, že v silných krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, odhaduje sa, že tá ekonomika by stratila asi 30 až 40 % na svojej výkonnosti. Tie sociálne dopady, to si skutočne neviem ani predstaviť, hlavne na také tie okrajové krajiny, ako je Slovensko a ďalšie.
Čiže treba, aby sme skutočne hľadali tie cesty, aby efektívnym spôsobom takýto mechanizmus mohol fungovať, aby mohol napomáhať vlastne a stabilizovať situáciu, pretože žijeme vo veľmi neistých sociálno-ekonomických finančných podmienkach, nielen európskych, ale globálnych. Preto treba, aby sme s chladnou hlavou pristupovali k celému tomu procesu, aby jednoducho neprevažovali emócie, pretože to je tá cesta, ktorá nás privedie potom tam, kde nechceme byť, tam, kde Slovensko potom stratí tu výhodu, ktorú má skrz euro, skrz tú spoločnú menu, skrz otvorený hospodársky priestor. Len takto my môžeme a budeme, hovorím, participovať s chladnou hlavou na tomto systéme. Len vtedy môžeme v podstate zabezpečiť stabilnú ekonomickú a hospodársku prosperitu Slovenska. Veľmi pekne ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil žiaden poslanec, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, nech sa páči.

Dámy a páni, to bolo také malé déjá vu (Reakcia z pléna.), déjá vu, nie som francúzštinár, ďakujem.
Pre všetkých, ktorí ste tu nesedeli v minulom volebnom období. Tak takto to nejako vyzeralo v minulom volebnom období. A pripomenul mi to jeden taký pochmúrny, smutný októbrový deň, ktorý končil 22.12 hodinou, dátum si nepamätám, ale si pamätám, hodinu aj minútu, keď padla predchádzajúca vláda, padla vlastne na podobnej téme. Je vidieť, že veľa hriechov ešte visí vo vzduchu. A ja tu nie som od toho, aby som robil konferenciera alebo rozhodcu, ako táto sála zažila veľa a ešte toho veľa zažije aj toho veľa znesie.
Takže k veci ako takej. Jedno snáď len ešte si štuchnem, ak si dovolím z hľadiska motívu toho uznesenia, lebo celý cirkus je okolo uznesenia, sa tešiť, že po víkende bude po 19. máji. Je to tuším ten dátum, keď je kongres jednej bývalej alebo významnej opozičnej strany a potom už snáď kandidáti na predsedu a podpredsedov sa nebudú potrebovať prezentovať napr. takýmito návrhmi na uznesenie a bude tu trošku väčší kľud.
K predmetnej úprave, ktorou sa ale dnes zaoberáme. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že dnes hovoríme o predkladanom Rozhodnutí Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 zmluvy. A naozaj neexistuje žiadna priama súvislosť medzi predkladaným rozhodnutím a poskytovaním finančných prostriedkov z mechanizmu pre stabilitu. To, že ide o s ňou súvisiace otázky, je možné poukázať na vecnej, ale aj časovej stránke veci. Proste, kolegovia, momentálne plačete na nesprávnom hrobe. Ja musím naozaj súhlasiť aj s časťou výpovedí predrečníkov, do mesiaca som tu opäť s návrhom ratifikácie skutočnej zmluvy o vzniku Európskeho stabilizačného mechanizmu. A tam je ten skutočný okamih, keď máme hovoriť napr. o vnútroštátnych procedúrach, aký vzťah má byť Národnej rady k jednotlivým rozhodnutiam ministra financií alebo jemu poverenej osoby.
A pre kolegov len pre pripomenutie. Toho, o čom dnes rokujeme, bolo na vláde, sa o tom rokovalo na predchádzajúcej vláde 23. marca 2011. Vláda schválila takýto materiál s uznesením jasným. Dňa 25. marca 2011 toto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí Európskej rady. Na tomto zasadnutí ho reprezentovalo Slovensko, bývalá premiérka Iveta Radičová. Dňa 17. augusta 2011 bolo prijaté uznesenie vlády, kde bol predložený materiál na návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou takéhoto rozhodnutia, a 19. augusta minulého roku bol naozaj do Národnej rady predložený aj takýto dokument. A od 19. augusta minulého roku tento dokument, ktorý čaká na ratifikáciu, čaká v šuplíku Národnej rady, pretože nebola politická vôľa ho predložiť čo len na rokovanie.
Chcem len pripomenúť všetkým tým, ktorí dnes dopĺňajú uznesenie o ratifikácii ďalšou tvorbou vlastnou, že v celom tomto procese, celé to obdobie od marca minulého roku, to znamená vyše roka, nikdy tu nebola téma vnútroštátneho mechanizmu v súvislosti s fungovaním ESM, Európskeho stabilizačného mechanizmu. Áno, keď vám tieklo do topánok, zachraňovali ste si vládu, vtedy v Papierničke a v iných zariadeniach navzájom ste si to ponúkali, obchodovali ste s tým, ako by ste si mohli zabezpečiť navýšenie dočasného systému EFSF. Ale o tom, ako doplniť trvalý euroval o takýto mechanizmus, nebola nikdy ani reč. Takže otázkou je, prečo je to práve dnes. Ale nevadí, viem, kolegovia, urobiť jednu ponuku, spolu, samozrejme, aj, dúfam, s podporou kolegov z parlamentu a to hlavne vedenia výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet. A sľubujem, že sem dovediem živého predstaviteľa Slovenska v EFSF, dočasnom eurovale, ktorým je momentálne pán štátny tajomník Vasil Hudák. Nepamätám si, že by živý Martin Bruncko bol sem dovedený bývalým ministrom financií. A keď sa tak stalo, tak nebol dovedený pred opozičných poslancov, ale ste sa zavreli niekde na vlastnom klube, keď ste si vysvetľovali, o čo ide. Čiže dovediem ho a spolu si to vysvetlíme a spolu sa budeme edukovať vrátane mňa o tom, ako bude budúci trvalý euroval fungovať. A ja vám garantujem, že ako je to dnes navrhnuté, tak to fungovať nemôže, pretože len minulý týždeň zástupca Slovenska v dočasnom eurovale mal 7 hodín čistého času telefonických konferenčných rozhovorov, kde sa prijímali konkrétne rozhodnutia. Technicky nie je realizovateľné z hľadiska fungovania tohto mechanizmu, aby rozhodnutia k jednotlivým operáciám na finančných trhoch, pri všetkej úcte, to urobilo plénum alebo dokonca výbor v týchto dokumentoch. Ale môžeme si dopodrobna rozmeniť na drobné, čo sa bude diať v budúcom eurovale, aké nástroje v akých okamihoch budú používané, akým kvórom sa bude o tom rozhodovať a čo z toho by sme mohli z hľadiska technickej realizovateľnosti presunúť aj na rozhodnutie výborov, pléna Národnej rady, ako z tohto pohľadu budeme hrať s otvorenými kartami a môžeme sa navzájom naozaj pokúsiť o dohodu, ako urobiť čo najpružnejší mechanizmus, aby nebolo zvolávané plénum alebo výbory o štvrtej ráno, čo sa stávalo, proste sa stávalo, že aj v iných krajinách k tomu muselo dôjsť, pretože tie rozhodnutia sú tak pálčivé a tak háklivé a vážne. To je ponuka, s ktorou prídeme spolu s návrhom ratifikácie. Tá ratifikácia začne na júnovej schôdzi, to znamená po 18. júni. Ja som dnes podpísal vlastne odoslanie návrhu do Národnej rady, podpis ešte pripojí pán premiér Robert Fico, bude to doručené do parlamentu, po 18. júni by sa o tomto malo rokovať, spolu so Zmluvou o vzniku ESM bude podaný návrh zákona, ktorý bude akýmsi exekučným zákonom, aby sme dali do súladu našu národnú legislatívu s fungovaním eurovalu ako celku.
Samozrejme, nemôžem si odpustiť jednu vec. Je tu, kolegovia, rozdiel medzi EFSF a ESM, medzi subjektom súkromného práva, dočasným mechanizmom, ktorý bol do istej miery experimentom, ktorý nasledoval po experimente medzivládnej zmluvy o pomoci poskytnutej Grécku, toľkokrát omieľanej aj v tomto parlamente. A toto je proste trvalý mechanizmus, pripomínam kolegom hlavne z SDKÚ, toľkokrát spomínaný aj z tohto miesta, je to obdoba Medzinárodného menového fondu. Proste bude to vážená inštitúcia so závažnými úlohami aj možnosťami intervencie na svetových finančných trhoch. A z tohto pohľadu je to prirovnanie aj k Medzinárodnému menovému fondu, prirovnanie k Európskej investičnej banke, čo sú inštitúcie, v ktorých sa denne rozhoduje o čiastkach rádovo vyšších. A, samozrejme, v týchto organizáciách máme aj my svoj kapitálový podiel a o týchto rozhodnutiach sa neradíme v Národnej rade a dokonca ani vo vláde, pretože tam máme proste mechanizmus, to funguje na báze dôvery a splnomocnenia. Čiže to prirovnanie pre to, ako by to mohlo asi fungovať, je to, že nie sme schopní z hľadiska technického fungovania fondu odovzdať do rúk aj tejto váženej Národnej rady akékoľvek rozhodnutie bez, samozrejme, úmyslu toho, že by sme si chceli uzurpovať takúto právomoc. Ale to naozaj technicky možné nie je.
A vraciam sa opäť ešte raz k tomu, toto uznesenie ako predkladateľ nemôžem podporiť a prihováram sa za to, aby sme si spolu sadli na pôde výboru pre európske záležitosti alebo spoločne dvoch výborov, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti, aby sme si rozmenili na drobné procedúry a aby sme našli spôsob, ako tu spolu rozhodovať. Ďakujem.