2. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, slovenčina a jej jazykové bohatstvo, ktoré sa postupne vplyvom času a sveta okolo mení a modernizuje, poznali formuláciu, príde čas rátania. Hovorili sme si to keď nie my, tak naši predkovia v zlých časoch, keď sme k tomu času rátania upierali pozitívnu nádej, keď sme pod časom rátania mysleli to, že "pravda sadne na prestol" a naša vec zvíťazí. Pravda je, že to, čo budem teraz hovoriť, ma tak ako môj prejav po eurovale nebude tešiť. Ale je zrejme osudom niektorých angažovaných občanov, ku ktorým sa rátam, že nám ostáva neradostný pocit, že nám dejiny dali za pravdu, ale nebolo to nič pozitívne. Čas rátania prišiel. Čas rátania prišiel a na stôl dosadá účet. A to, že sme pri proroctve toho času rátania mali pravdu, je slabá útecha. Fidel Castro po súde, po útoku na kasárne Moncada v prvej polovici päťdesiatych rokov povedal pamätný výrok, ktorý v jeho prípade sa nakoniec neukázal pravdivý, ale povedal ho s pocitom, že to tak bude: „La historia me absolvera.“ („Dejiny mi dajú za pravdu.“) Ja som nerád, že nám dejiny dávajú za pravdu, že dávajú za pravdu mojim priateľom z OKS, mojim priateľom z SaS. Nie sme radi, že nám dejiny dávajú za pravdu. Účet padá na stôl a mňa napadá jeden iný všeobecne známy pojem: Účet padá na stôl, ale aký pocit vyvoláva? Ten pocit je zhrnutý v titule známeho českého filmu Vrchní, prchni. Ten účet, ktorý padá na stôl, je skutočne smutný a „prchnouti“ by bolo najlepšie, ale niet kam, lebo to, čo hovorím, to hovorím nielen o občanoch Slovenskej republiky a ich politických reprezentantoch, ale i o Európanoch a ich reprezentáciách.
Bolo neuveriteľné, ako nepochybne vzdelaní a inteligentní ľudia dokázali zatvárať ľudí pred evidentnou realitou, ako si dokázali verejne a záväzne a pateticky klamať do vrecka. Malé dieťatko keď si zakryje oči, tak sa domnieva, že ho nikto nevidí. Pštros strčí hlavu do piesku. Ale toto nerobili malé deti ani pštrosy, to robili ľudia, ktorým ich voliči dali zodpovednosť za svoju prítomnosť a budúcnosť. A bolo neuveriteľné, koľkokrát z početných "postsamitových" eufórií prichádzali reprezentanti krajín s informáciou: „Zachránili sme eurozónu, zachránili sme vaše úspory, zachránili sme budúcnosť.“ Keďže sa trochu venujem histórii, inak čoby lekár z povolania, napadá ma jedna podobná situácia z hľadiska zatvárania očí a patetických slov. Keď sa na jeseň roku 1938 vrátili neslávni aktéri mníchovskej dohody do svojich krajín, privítali ich ovácie nadšených obyvateľov, ktorí im uverili. Na balkóne Buckinghamského paláca stál vedľa Georgea VI. a kráľovnej premiér Neville Chamberlain a oznámil davu pred Buckinghamským palácom, že zachránil mier pre Európu, na letisku mával kúskom papiera, mníchovskou dohodou, keď chcel, zrejme aby i on sám a Briti uverili, že je to tak. Urobil to tvárou v tvár zbrojaceho Nemecka, tvárou v tvár obsadeniu Porúria, tvárou v tvár pošliapaniu všetkých dohôd o armádnych limitoch, tvárou v tvár vybombardovanej Guernice légiou Condor. Urobil to po anšluse Rakúska. Po všetkom tom, čo sa stalo, sa chceli politici sami a potom svoje národy presvedčiť, že zachránili mier pre Európu. V tom čase v britskom parlamente bola aj iná sorta, ktorej reprezentantom bol Winston Churchill. To, čo vtedy hovoril, sa naplnilo, ale mali ho za vojnového štváča. I my sme boli pred časom označovaní za nepriateľov Európy, za tých, ktorí nie sú solidárni, za tých, ktorí škodia spoločnej veci.
Kolega Kollár hovoril o mimoparlamentných zónach. "Mimodemokratické" zóny v Európe už vznikli vtedy, keď euroústava narazila na vôľu občanov, ktorým bola predložená na hlasovanie. Už vtedy cúvli tí, ktorí tvrdili, že Európania to chcú, na vlastnú, parlamentnú pôdu, a nedali občanom možnosť vyjadriť sa. I tento parlament sa stiahol do tejto miestnosti a rozhodol. Urobil tak a mal by aspoň, tak ako iné parlamenty dodržiavať to, k čomu sa zaviazal, t. j. to, že z ústavy platí, nech už sa volá akokoľvek, že je nemožné platiť dlhy za iných. "Európa" nemala guráž predložiť zmenu ústavy v tomto bode na verejné hlasovanie. "Európa" napriek tomu sa rozhodla bez ohľadu na nezmenenosť príslušného paragrafu platiť dlhy za iných.
Kedysi ten tandem merkozy mal pocit, že robí štátnické kroky. Teraz ten tandem bude trhať ojom, možno každý do inej strany. A je pravda, že by to mohol byť aj tandem, ktorý by sme mohli nazvať merkoland. Ale napadá ma skôr to krásne francúzske slovo, ktorým v jednej zo svojich nesmrteľných scén klasik učí nás divákov záhadám cudzích jazykov. (Sám sa priznám, od tej doby viem, že znamená töpörtyű, pre poučenie neznalcov uhorského jazyka, akým som i ja, oškvarok.) A v tejto scéne Julo Satinský bilancujúc poetickosť slova merde hovorí veľmi pregnantne a po slovensky o tom, aké je to poetické a pekné. To, samozrejme, čo sa bude diať teraz, nebude zrejme ani poetické, ani pekné.
A ak sa tu dnes navrhuje znenie textu, kde je miesto slova „zaväzuje“ slovo „žiada“ v súlade s možnosťami, aké máme tvárou v tvár ústave, tak sa domnievam, že i naši kolegovia zo strany SMER, tobôž vo svetle faktu, že tu majú pohodlnú väčšinu, a nech je už diskusia o tom, že sa vláda zaviaže a predloží všetky budúce veci takéhoto charakteru do tohto pléna, tá vláda predsa vie, že tu má pohodlnú väčšinu, prečo teda neprijať v rámci iných úprav ústavy v čo najbližšom čase to, aby tento parlament v tomto bode podobne ako Bundestag mohol rokovať pri absolútnej "hlasovacej bezpečnosti" strany SMER o týchto veciach jednoducho kvôli zodpovednosti pred dejinami, lebo aj naši kolegovia zo strany SMER budú stáť v tomto bode na súde dejín, tak ako to povedal Jan Sladký Kozina, že „hin se hukáže, hdo z nás“ mal pravdu. Takže nemali by sme sa báť diskusie o niečom, o čom sa neboja diskutovať v parlamentoch vyspelých demokracií. A domnievam sa, že to rozhodnutie upraviť ústavu v tomto bode nie je propagandistický manéver v prospech dnešnej opozície, ale je to jednoducho prejav zodpovednosti parlamentu ako zástupcu občanov pred tými občanmi.
Počúvam tu dnes pekné slová o tom, že "máme ovplyvňovať", i keď sme stále malí. Veľmi sa mi to páči. Ja som bol toho názoru, ale vtedy, keď sme to pred necelým rokom hovorili, tak sa mi dostalo odpovede otázkou: "A viete si predstaviť, ako ja predstúpim pred novinárov s tým, že náš parlament povedal nie?" No nie je to veľmi príjemný pocit, ale jednoducho, ak majú malí povinnosť, i keď sú malí, tak by si to mali uvedomovať vždy. Ja som si to, s dovolením, uvedomil, ale bol som poučený, že ak si to uvedomujem tak, ako som si to uvedomil ja, tak som nepriateľ Európy a budem páriom a budem za plotom a budem vyhnanec len preto, že som chcel ako "malý" mať iný názor, ako mali veľkí. A nechajme teraz stranou, či bol správny alebo nesprávny. Ja som pevne presvedčený, že názor tej hŕstky bol správny a že sa mýlila väčšina, ako sa to niekedy stáva, lebo je veľký omyl myslieť si, že vo väčšine je vždy pravda. Väčšina bola v tejto miestnosti i počas noci dlhých nožov a nedá sa povedať, že mala pravdu. Hádam si to tu myslí málokto.
Domnievam sa, že sme zodpovední za budúcnosť tejto krajiny, za budúcnosť všetkých občanov, za budúcnosť ich úspor, za budúcnosť ich kúpnej sily. Gréci, tí, ktorí na to majú, si kupujú nehnuteľnosti v Londýne. Dávajú tým najlepší signál, ako veria tomu, čomu ešte chce veriť zbytok Európy. S dovolením, neverím. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte aj mne niečo povedať k tejto veci.
Na úvod len. Naozaj je ťažké bojovať za veľké veci, keď to mastíme Francúzom, takže preto asi tých ľudí je tu menej. Pán Osuský, aj pán Miškov či poeticky alebo nepoeticky slovo, ktoré ste tu spomínali, je stále nadávkou. A je možno na zvážení, či patrí alebo nepatrí do Národnej rady. To už nechávam naozaj na zvážení každého. Poslanci strany SMER, ktorí ste ešte nešli záhradkárčiť, kľudne to choďte robiť, nič sa nestane, kľudne sa môžete zdržať aj v bufete, tu sa nič nedeje, vážení, tuná sa bijú SaS-kári s SDKÚ a mastia sa hlava-nehlava.
Ja ešte trošku pridám do toho, osvetlím aj čiastočne systém, ktorý je u nás v klube. My poznáme také stanoviská ako väčšinové stanovisko klubu a stanovisko klubu. K tejto veci, k návrhu pána Kaníka bolo prijaté väčšinové stanovisko klubu, to znamená, neboli všetci zaň, ja som bol proti návrhu. A dovoľte mi povedať, prečo som tak urobil. Najlepší spôsob, ako niečo nepresadiť, je predložiť to takýmto spôsobom. Postupnosť sita, a potom hľadáme dohody, proste nefunguje. Ja netvrdím, že som odborník na autorské právo, ale trošku tomu rozumiem. Existuje také niečo, sa to volá, že právo prednosti, vzniká podaním návrhu. Pán Kaník, ak sa tak bojí, že príde o autorstvo toho návrhu, tak nemusí sa báť. Už len podaním návrhu vzniká toto právo prednosti. Čiže kľudne keď má pocit, že prišiel na geniálnu a dobrú vec, mohol zavolať, mohol to povedať, mohli sme diskutovať, mohli sme hľadať. Na konci by sa určite nezabudlo, že pán Kaník bol prvý, ktorý s tým prišiel. Na to však je potrebná trošku taká veľkosť. Ja nehovorím, že pán Kaník ju v sebe nemá, ale je potrebná, ba až nevyhnutná v tom, že mi nejde o autorstvo, ale o to, aby to vyšlo, aby sa to podarilo, obzvlášť, ak je to dobrá vec, ktorá je potrebná a nevyhnutná. SDKÚ nevie počítať. Tento návrh neprejde a v zásade teraz nikoho nezaujíma, či je dobrý alebo zlý, neprejde, lebo SDKÚ nevie počítať. Neprejde aj preto, lebo je predložený tak, že z neho nejde rešpekt. Pán minister pred ním nemá absolútne rešpekt, čiastočne to povedal aj pán Sulík, že sa podobá na trošku bezduchého tigra. Tak to je žiaľ. Túto pravdu si treba povedať. Ja nebudem robiť štatistu pri potvrdení faktu, že SDKÚ trpí schizofréniou. Keď SDKÚ vedela kvôli eurovalu pochovať aj ich vládu, teraz si naivne myslí, že aj iná vláda kvôli SDKÚ pochová euroval. Mne čiastočne SDKÚ pripomína myš, ktorá ide vedľa slona a hovorí, že ale dupáme. A stále sa pasuje. Len žiaľ už nie je. Ja som už aj minule pána Freša na jednom sedení vyzýval, že nech zabudnú na tú rétoriku. Mali ja neviem päť-šesť či koľko percent, no nie sú lídrom. Naozaj k tomu je ešte pre nich veľmi ďaleká cesta. SDKÚ dobre vie, že bez dohody so stranou SMER je toto vyhlásenie len výstrelom do tmy, pričom maximálnym efektom bude možno zopár článkov, a možno ani nie, v niektorom médiu a pomôže tak možno nejakej skupine, ktorá sa profiluje v SDKÚ a bude to potrebovať na sobotu. Tam bude asi to veľmi tesné.
Čo sa mňa osobne týka, ja som to pripravený podporiť, aktívne sa príp. zapojiť do nejakej komisie, možno by stálo za to nad tým pouvažovať, zloženej zo zástupcov možno prierezovo všetkých, ak je naozaj to, čo práve rozprával pán Sulík, nevyhnutné riešiť tak, ako on hovoril, ale to riešenie sa nájde prierezovo, lebo, žiaľ, aj keď SDKÚ nevie počítať, ja počítať viem. V prípade, že by k takejto komisii nedošlo, a ja teda tej naivity už mám čoraz menej v sebe, tak čo sa mňa týka, tak ja sa rozhodnem podľa aktuálne dostupných informácií pri predkladaní, teda ak bol predložený ten návrh, slobodne, samozrejme, vedomý si svojej zodpovednosti. Ale nakoniec poviem, že vážení, ja som tu nebol, keď ste to celé namotali, takže budem to len operatívne vyhodnocovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, už nemastíme, už je remíza a obávam sa, že dopadneme veľmi zle. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, pred časom som sa spolu so zástupcami európskych seniorov stretol v Berlíne s nemeckou premiérkou Merkelovou, ktorá začala prejav tým, že práve telefonovala s americkým prezidentom a povedala mu vtip a začala ho hovoriť otázkou, aký je rozdiel medzi komunizmom a kapitalizmom, komunizmus najprv inštitúcie poštátnil a potom ich zruinoval, v kapitalizme je to naopak, najprv sa inštitúcie zruinujú, potom sa poštátnia.
Slovensko ako člen Európskej únie, myslím si, sa musí viac Bruselu snažiť o zmenu súčasného, najmä svetového finančného systému, v ktorom mnoho stojí na špekuláciách, pričom je odtrhnutý od produkcie a reálnej ekonomiky. Kríza je aj výzva a šanca. Ale málo hovoríme u nás aj tu v parlamente o príčinách, a teda aj o možnostiach riešenia tejto krízy. Za krízou je chamtivosť ľudí, zvyšujúce sa ich nároky napriek obmedzeným zdrojom, život na dlh a nad pomery a najmä finančné špekulácie na finančných trhoch, čo denne je asi 1,3 bilióna dolárov. Dnes keď 1 500 biliónov eur je v špekulatívnych obchodoch s derivátmi, keď HDP sveta je 25-krát menšie, 60 biliónov eur, je to skutočne finančná bublina veľmi nebezpečná, obchod s derivátmi je nekontrolovaný, nezdanený a vykonávaný 24 hodín denne mnohými počítačmi.
Hlavnú príčinu krízy vidím, nielen ja, v nedostatku morálky, to už vedel aj Baťa. Preto okrem eurovalu treba budovať aj morálny euroval, ako som to už spomenul aj vo svojej rozprave k programovému vyhláseniu. Pád veľkých bánk, napr. len v USA ich bolo 111, myslím, doteraz, ale aj krach napr. Enronu z roku 2001, ktorý bol iba špicou veľkého ľadovca, môže hocikedy vyvolať domino efekt, niekedy sa tomu hovorí aj finančný AIDS, alebo kasíno ekonomiku, proti čomu treba niečo zásadné robiť, minimálnym krokom je zdanenie finančných pohybov, obchodov s derivátmi, čo donedávna na Slovensku neplatilo, lebo Slovensko bolo proti.
Stále viac sa najmä v Spojených štátoch, ale aj inde, napr. v Nemecku a Taliansku diskutuje o návrate k tzv. Glass-Steagallovmu zákonu z tridsiatych rokov krízy v minulom storočí, kde sa vlastne jednalo o sanáciu bánk, ktoré sa rozdelili na komerčné a investičné. A tento zákon zakazoval štátu podporovať či zachraňovať banky, ktoré špekulovali na burzách. Tento zákon tým aj chránil vklady ľudí pred špekuláciou bánk. Mnohé hedge fondy, napr. v USA skrachovali, môj dobrý kamarát z Houstonu takto stratil stotisíc dolárov nedávno, ktoré boli určené na jeho budúce penzie. V roku 1999 Glass-Steagallov zákon v USA zrušili, ale teraz už zase veľa kongresmanov a senátorov podpísalo žiadosť o návrat k nemu. O ňom sa hovorí aj v Nemecku, v Taliansku aj v iných krajinách. Myslím, aj u nás by nebolo zlé sa k nemu vrátiť, prečítať si niečo o ňom
Dnes sa tiež veľa hovorí o novej Brettonwoodskej zmluve, ktorá bola schválená, z konca druhej svetovej vojny. Napr. v Taliansku ministri ekonomiky, financií o tom tiež hovoria často. Podľa tejto zmluvy boli peniaze štátov napojené na ich zlaté rezervy. A táto zmluva zakázala tlačiť ničím nekryté peniaze, čo dneska nie je zakázané a sa robí. Takisto určovala pevné kurzy medzi devízami.
Oprávnene sa dnes kritizujú aj ratingové agentúry, najmä zámorské a privátne, ktoré svojimi niekedy z neba spadnutými rozhodnutiami silno ovplyvňujú finančnú situáciu krajiny a jej suverenitu.
Sme radi, že Slovensko je v Európskej únii aj v eurozóne, ale myslím si, že práve preto, že sme tam, mali by nás tam viac počuť aj pri otázkach krízy a jej riešenia. Ja som niekoľko tém k tomuto bodu navrhol. Ďakujem.

Ja len kratučko. Pán Mikloško spomínal, že kríza je šanca. Aj čínsky znak pre krízu sa skladá z dvoch častí, nebezpečia a príležitosti. Čiže kríza je nebezpečná príležitosť, aj.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja začnem skôr tým, čo tu bolo predložené alebo o čom sa tu hovorilo, teda návrhom pána Kaníka od skupiny poslancov. Určite si myslím, že je to dobrý nápad, je to riešenie práve tej zneisťujúcej sa situácie, ktorá vrcholí v Grécku. A je dobré v podstate, aby členovia vlády, minister financií dostal ďaleko väčší mandát, ako ho má doteraz. Určite nie som ani proti tomu, čo tu prišlo zo strany SaS, to znamená proti novele zákona č. 397/2004 Z. z. v súvislosti s úpravou vzťahov medzi Národnou radou Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky. Je dobré, aby sa tieto vzťahy vyjasnili, aj teraz v takej meniacej sa ekonomicko-sociálnej situácii, čo v podstate je globálna situácia vo svete, v Európe, ale aj na Slovensku, aby tie vzťahy boli jednoznačné.
Nebudem prechádzať chronológiou vytvárania tej systémovej pomoci, lebo, samozrejme, to začalo Gréckom, ale od začiatku vlastne sa pripravoval mechanizmus, ktorý by bol riešil komplexnejšie problémy v súvislosti s eurozónou alebo vôbec aj rozvojom finančného sektora, a teda konkrétne problémy niektorých členských krajín eurozóny.
Tá situácia, ako tu už bolo povedané, určite nie je ľahká. A budeme musieť prijímať veľmi závažné opatrenia aj v tej najbližšej budúcnosti. A preto treba, aby sme si uvedomili, v akom vzťahu je aj Slovenská republika ako člen eurozóny, ako otvorená ekonomika, ktorá je ohromným spôsobom závislá od krajín eurozóny, predovšetkým tých silných partnerov v eurozóne. Skutočne musíme sa pozerať aj na seba kdesi v rámci toho celého koláča, ktorý sa nejako pripravuje, pretože my nie sme až tak ďaleko od toho, že budeme musieť alebo teda potrebovať v budúcnosti takúto pomoc.
Pán Kollár sa tu zmieňoval o viacerých aspektoch prakticky viac-menej toho bankrotu. Hovoril, že on je vlastne už spustený tým, že Európska komisia, Európska centrálna banka už do toho napojila vlastne aj súkromný sektor, to znamená, že vlastne ako keby priznala riadený bankrot. Áno, to je v poriadku, ak je to riadený bankrot, s tým súhlasím. Dokonca vraj pod slovíčkom PSI jednoducho zakrývala tento riadený bankrot. Áno, myslím si, že v súvislosti aj s ďalšími aspektmi toho vývoja aj toto je veľmi dôležité.
Mali by sme brať do úvahy jednu významnú makroekonomickú veličinu, ktorá sa momentálne neberie do úvahy. A to je chaos. Viacerí významní svetoví ekonómovia už začínajú aj o tom rozmýšľať a prehlbovať určité teórie ohľadom chaosu. Neviem si predstaviť v podstate, ak by sme pripustili, čo tu bolo viackrát zdôrazňované aj zo strany SaS, že áno, veď aký je problém, jednoducho treba spustiť bankrot živelne, veď niektoré krajiny to už prekonali a čo je na tom, to nie je nič nové, v podstate to nie je súkromná firma, to nie je nejaká eseročka, ktorá jednoducho spadne do problémov insolventnosti, pričom treba v podstate, aby zbankrotovala. Tu hovoríme o štáte, ktorý je prepojený v rámci určitého systému eurozóny, a o tom, čo by spôsobil taký živelný bankrot v súvislosti s tým chaosom. Neviem si tak predstaviť tie návaly obyvateľov, tých sporiteľov na banky, aké by mali dopady nielen v tom samotnom Grécku. Tu by sa spustila ohromná lavína, ktorá by zasiahla predovšetkým, samozrejme, tie choré krajiny, tie krajiny, ktoré konali nezodpovedne a zadlžovali sa, a majú problémy aj teraz, a v konečnom dôsledku aké by to malo negatívne dopady a dôsledky na všetky krajiny eurozóny. V určitých nezávislých štúdiách bolo jasne naznačené, že v silných krajinách, ako sú Nemecko, Francúzsko, odhaduje sa, že tá ekonomika by stratila asi 30 až 40 % na svojej výkonnosti. Tie sociálne dopady, to si skutočne neviem ani predstaviť, hlavne na také tie okrajové krajiny, ako je Slovensko a ďalšie.
Čiže treba, aby sme skutočne hľadali tie cesty, aby efektívnym spôsobom takýto mechanizmus mohol fungovať, aby mohol napomáhať vlastne a stabilizovať situáciu, pretože žijeme vo veľmi neistých sociálno-ekonomických finančných podmienkach, nielen európskych, ale globálnych. Preto treba, aby sme s chladnou hlavou pristupovali k celému tomu procesu, aby jednoducho neprevažovali emócie, pretože to je tá cesta, ktorá nás privedie potom tam, kde nechceme byť, tam, kde Slovensko potom stratí tu výhodu, ktorú má skrz euro, skrz tú spoločnú menu, skrz otvorený hospodársky priestor. Len takto my môžeme a budeme, hovorím, participovať s chladnou hlavou na tomto systéme. Len vtedy môžeme v podstate zabezpečiť stabilnú ekonomickú a hospodársku prosperitu Slovenska. Veľmi pekne ďakujem.

Dámy a páni, to bolo také malé déjá vu (Reakcia z pléna.), déjá vu, nie som francúzštinár, ďakujem.
Pre všetkých, ktorí ste tu nesedeli v minulom volebnom období. Tak takto to nejako vyzeralo v minulom volebnom období. A pripomenul mi to jeden taký pochmúrny, smutný októbrový deň, ktorý končil 22.12 hodinou, dátum si nepamätám, ale si pamätám, hodinu aj minútu, keď padla predchádzajúca vláda, padla vlastne na podobnej téme. Je vidieť, že veľa hriechov ešte visí vo vzduchu. A ja tu nie som od toho, aby som robil konferenciera alebo rozhodcu, ako táto sála zažila veľa a ešte toho veľa zažije aj toho veľa znesie.
Takže k veci ako takej. Jedno snáď len ešte si štuchnem, ak si dovolím z hľadiska motívu toho uznesenia, lebo celý cirkus je okolo uznesenia, sa tešiť, že po víkende bude po 19. máji. Je to tuším ten dátum, keď je kongres jednej bývalej alebo významnej opozičnej strany a potom už snáď kandidáti na predsedu a podpredsedov sa nebudú potrebovať prezentovať napr. takýmito návrhmi na uznesenie a bude tu trošku väčší kľud.
K predmetnej úprave, ktorou sa ale dnes zaoberáme. Chcem vás všetkých ubezpečiť, že dnes hovoríme o predkladanom Rozhodnutí Európskej rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 136 zmluvy. A naozaj neexistuje žiadna priama súvislosť medzi predkladaným rozhodnutím a poskytovaním finančných prostriedkov z mechanizmu pre stabilitu. To, že ide o s ňou súvisiace otázky, je možné poukázať na vecnej, ale aj časovej stránke veci. Proste, kolegovia, momentálne plačete na nesprávnom hrobe. Ja musím naozaj súhlasiť aj s časťou výpovedí predrečníkov, do mesiaca som tu opäť s návrhom ratifikácie skutočnej zmluvy o vzniku Európskeho stabilizačného mechanizmu. A tam je ten skutočný okamih, keď máme hovoriť napr. o vnútroštátnych procedúrach, aký vzťah má byť Národnej rady k jednotlivým rozhodnutiam ministra financií alebo jemu poverenej osoby.
A pre kolegov len pre pripomenutie. Toho, o čom dnes rokujeme, bolo na vláde, sa o tom rokovalo na predchádzajúcej vláde 23. marca 2011. Vláda schválila takýto materiál s uznesením jasným. Dňa 25. marca 2011 toto rozhodnutie bolo prijaté na zasadnutí Európskej rady. Na tomto zasadnutí ho reprezentovalo Slovensko, bývalá premiérka Iveta Radičová. Dňa 17. augusta 2011 bolo prijaté uznesenie vlády, kde bol predložený materiál na návrh na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou takéhoto rozhodnutia, a 19. augusta minulého roku bol naozaj do Národnej rady predložený aj takýto dokument. A od 19. augusta minulého roku tento dokument, ktorý čaká na ratifikáciu, čaká v šuplíku Národnej rady, pretože nebola politická vôľa ho predložiť čo len na rokovanie.
Chcem len pripomenúť všetkým tým, ktorí dnes dopĺňajú uznesenie o ratifikácii ďalšou tvorbou vlastnou, že v celom tomto procese, celé to obdobie od marca minulého roku, to znamená vyše roka, nikdy tu nebola téma vnútroštátneho mechanizmu v súvislosti s fungovaním ESM, Európskeho stabilizačného mechanizmu. Áno, keď vám tieklo do topánok, zachraňovali ste si vládu, vtedy v Papierničke a v iných zariadeniach navzájom ste si to ponúkali, obchodovali ste s tým, ako by ste si mohli zabezpečiť navýšenie dočasného systému EFSF. Ale o tom, ako doplniť trvalý euroval o takýto mechanizmus, nebola nikdy ani reč. Takže otázkou je, prečo je to práve dnes. Ale nevadí, viem, kolegovia, urobiť jednu ponuku, spolu, samozrejme, aj, dúfam, s podporou kolegov z parlamentu a to hlavne vedenia výboru pre európske záležitosti a výboru pre financie a rozpočet. A sľubujem, že sem dovediem živého predstaviteľa Slovenska v EFSF, dočasnom eurovale, ktorým je momentálne pán štátny tajomník Vasil Hudák. Nepamätám si, že by živý Martin Bruncko bol sem dovedený bývalým ministrom financií. A keď sa tak stalo, tak nebol dovedený pred opozičných poslancov, ale ste sa zavreli niekde na vlastnom klube, keď ste si vysvetľovali, o čo ide. Čiže dovediem ho a spolu si to vysvetlíme a spolu sa budeme edukovať vrátane mňa o tom, ako bude budúci trvalý euroval fungovať. A ja vám garantujem, že ako je to dnes navrhnuté, tak to fungovať nemôže, pretože len minulý týždeň zástupca Slovenska v dočasnom eurovale mal 7 hodín čistého času telefonických konferenčných rozhovorov, kde sa prijímali konkrétne rozhodnutia. Technicky nie je realizovateľné z hľadiska fungovania tohto mechanizmu, aby rozhodnutia k jednotlivým operáciám na finančných trhoch, pri všetkej úcte, to urobilo plénum alebo dokonca výbor v týchto dokumentoch. Ale môžeme si dopodrobna rozmeniť na drobné, čo sa bude diať v budúcom eurovale, aké nástroje v akých okamihoch budú používané, akým kvórom sa bude o tom rozhodovať a čo z toho by sme mohli z hľadiska technickej realizovateľnosti presunúť aj na rozhodnutie výborov, pléna Národnej rady, ako z tohto pohľadu budeme hrať s otvorenými kartami a môžeme sa navzájom naozaj pokúsiť o dohodu, ako urobiť čo najpružnejší mechanizmus, aby nebolo zvolávané plénum alebo výbory o štvrtej ráno, čo sa stávalo, proste sa stávalo, že aj v iných krajinách k tomu muselo dôjsť, pretože tie rozhodnutia sú tak pálčivé a tak háklivé a vážne. To je ponuka, s ktorou prídeme spolu s návrhom ratifikácie. Tá ratifikácia začne na júnovej schôdzi, to znamená po 18. júni. Ja som dnes podpísal vlastne odoslanie návrhu do Národnej rady, podpis ešte pripojí pán premiér Robert Fico, bude to doručené do parlamentu, po 18. júni by sa o tomto malo rokovať, spolu so Zmluvou o vzniku ESM bude podaný návrh zákona, ktorý bude akýmsi exekučným zákonom, aby sme dali do súladu našu národnú legislatívu s fungovaním eurovalu ako celku.
Samozrejme, nemôžem si odpustiť jednu vec. Je tu, kolegovia, rozdiel medzi EFSF a ESM, medzi subjektom súkromného práva, dočasným mechanizmom, ktorý bol do istej miery experimentom, ktorý nasledoval po experimente medzivládnej zmluvy o pomoci poskytnutej Grécku, toľkokrát omieľanej aj v tomto parlamente. A toto je proste trvalý mechanizmus, pripomínam kolegom hlavne z SDKÚ, toľkokrát spomínaný aj z tohto miesta, je to obdoba Medzinárodného menového fondu. Proste bude to vážená inštitúcia so závažnými úlohami aj možnosťami intervencie na svetových finančných trhoch. A z tohto pohľadu je to prirovnanie aj k Medzinárodnému menovému fondu, prirovnanie k Európskej investičnej banke, čo sú inštitúcie, v ktorých sa denne rozhoduje o čiastkach rádovo vyšších. A, samozrejme, v týchto organizáciách máme aj my svoj kapitálový podiel a o týchto rozhodnutiach sa neradíme v Národnej rade a dokonca ani vo vláde, pretože tam máme proste mechanizmus, to funguje na báze dôvery a splnomocnenia. Čiže to prirovnanie pre to, ako by to mohlo asi fungovať, je to, že nie sme schopní z hľadiska technického fungovania fondu odovzdať do rúk aj tejto váženej Národnej rady akékoľvek rozhodnutie bez, samozrejme, úmyslu toho, že by sme si chceli uzurpovať takúto právomoc. Ale to naozaj technicky možné nie je.
A vraciam sa opäť ešte raz k tomu, toto uznesenie ako predkladateľ nemôžem podporiť a prihováram sa za to, aby sme si spolu sadli na pôde výboru pre európske záležitosti alebo spoločne dvoch výborov, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti, aby sme si rozmenili na drobné procedúry a aby sme našli spôsob, ako tu spolu rozhodovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne, dozorná rada má 11 členov, predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dozorná rada sa, ďalej, tvorí z troch zástupcov navrhnutých reprezentačnými združeniami odborových zväzov, z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, z jedného zástupcu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou, z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodcovských dávok.
Členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne s výnimkou predsedu volí a odvoláva Národná rada podľa § 123 ods. 4.
Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin.
Na základe uvedeného je Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh na odvolanie a voľbu dvoch zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Navrhnutí kandidáti bezúhonnosť preukázali výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu predložených návrhov.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som podala správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 38).
Podľa § 123 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
Návrhy na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložila Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky, a to v tlači 38.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 36 z 27. apríla 2012 pridelil návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 38) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 3. mája 2012.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval dňa 2. mája 2012 predložené návrhy na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a konštatoval, že boli predložené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení zákona č. 677/2006 Z. z.
Uznesením č. 4 z 2. mája 2012 výbor súhlasil s predloženými návrhmi na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
Výbor uznesením č. 4 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení zákona č. 677/2006 Z. z. 1. odvolať Vladimíra Tvarošku a Patríciu Bojkovú, zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky, z Dozornej rady Sociálnej poisťovne a 2. zvoliť Petra Pellegriniho a Mareka Lendackého, zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky, do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.
V II. bode Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. júna 2011, aby sa odvolanie zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a voľba zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne konala verejným hlasovaním pomocou technického zariadenia, a to spoločne o odvolaní a osobitne o voľbe zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky.
Na zvolenie členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade nezvolenia zákonom stanoveného počtu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne navrhnutých vládou Slovenskej republiky vykoná sa podľa článku 15 citovaného volebného poriadku voľba nová.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci poveril poslankyňu Janu Vaľovú predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh na odvolanie a voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Skončila som, pani podpredsedníčka, poprosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podľa § 35 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov vám predkladám návrh na voľbu predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.
V súvislosti s ukončením funkčného obdobia predsedu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky podávam návrh na voľbu JUDr. Eleonóry Kročianovej do tejto funkcie.
Menovaná spĺňa kvalifikačné predpoklady a má predpoklady vykonávať túto funkciu.
Pripomeniem iba, že tento úrad je veľmi dôležitý z pohľadu opätovného hodnotenia Slovenskej republiky pri vstupe do schengenského priestoru, s ktorým má pani JUDr. Kročianová naozaj široké skúsenosti, preto si myslím, že je najvhodnejšou kandidátkou na túto funkciu. Za podporu ďakujem.