2. schôdza

S faktickou poznámkou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

Richard, ďakujem za veci, ktoré si povedal, lebo vracajú vlastne ten problém, ktorý teraz rezonuje v celej Európe, naspäť tam, kde sme ho videli predtým, než sa na základe neviem čoho, ale nakoniec rozpadla naša bývalá vláda. Mnohí ľudia vrátane našich bývalých koaličných partnerov už chápu, že my sme vtedy mali pravdu, že veci, o ktorých sme hovorili, sa stanú. Keď zástupcovia Európskej únie a Európskej komisie rozprávali o tom, že Grécko podržíme za každú cenu, nie je šanca, že by vypadlo z eurozóny, a my sme vtedy tvrdili, že sa to musí stať, tak už dnes všetko napovedá tomu, že sa to nakoniec stane.
Je zaujímavé rozprávať možno ústami niektorých našich kritikov o tom, že by nemali vládnuť účtovníci. Ja často súhlasím s tým názorom. Ale na druhej strane aj politik alebo štátnik by mal vždy myslieť na to, že má iba obmedzený rozpočet, obmedzený počet peňazí a akonáhle začne svojimi politickými a štátnickými krokmi míňať viac, než si môže dovoliť, tak smeruje presne do toho marazmu, v ktorom je teraz Európska únia a na ktorý mieni naša sociálnodemokratická vláda nastúpiť do vlaku, ktorý sa volá európska cesta. A napriek tomu, že všetci vidíme, že ten vlak sa rúti do nie do pekných miest, tak len kvôli tomu, že má na sebe nápis európska cesta a toto je európska cesta a toto je európsky spôsob rozmýšľania, tak my naň naskočíme a do tých nepekných miest sa na ňom so zbytkom Európy budeme viezť. Výborne.

Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, neviem, či to je dobrá cesta, ktorá sa tu deje, že opozičné strany medzi sebou hrajú pingpong. No tak do toho sa nemienim zapojiť celkom iste. Ale ja vysvetlím, keby tam zostalo to slovo zaväzuje, tak musíme, aby sa dalo to naplniť, zmeniť aj zákon, a to dokonca ústavný zákon, pokiaľ tam bude to slovo žiada, tak to je slabé. A ja s vami súhlasím, že je to slabé, ale je to prijateľné. A nemám problém, ak dáte návrh ústavného zákona, taký ústavný zákon podporiť v tomto smere. A jednoducho, keď prejde, budem rád. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Najprv na kolegu Kaníka. No to navrhované uznesenie už je bezzubé len preto, lebo nahradzuje slovo zaväzuje slovom žiada. Pán poslanec Fronc práve teraz vysvetlil, prečo to je. No len pripomínam, 13. či 14. októbra minulého roku sme behom dvoch hodín dokázali zmeniť ústavu. A keď bola teda všeobecná vôľa všetkých, čiže keby naozaj vôľa bola, toto určite problém nie je. Myslím si, že mali by sme predkladať veci, ktoré sú po odbornej a aj po účtovnej stránke v poriadku a obstoja a nedávať dôvod na to, aby na nás mohli kolegovia ukazovať prstom, že skrátka bezzubé, "diletantično" vypracované návrhy predkladáme.
No a ešte teraz pár slov k pánovi Blahovi. Ale sa nedá dívať na to z pohľadu účtovníka, lebo že som nezohľadnil náklady ekonomické a sociálne, tak som vás teraz citoval. No je jedno, čo ste tým mysleli. Ale, pán Blaha, viete, hráte sa na veľkého štátnika a zabúdate, že o peniaze ide až na prvom mieste. A slovenskí ľudia keď jednoducho budú mať menej peňazí preto, lebo ich postihnú tie vaše istoty, ktoré ste im nasľubovali, tak potom im bude úplne jedno, že vy ste boli za veľkého fešáka v Bruseli a tam sa nechali tľapkať po pleci a veľmi štátnicky ste povedali, že my budeme krvácať kvôli Grékom. Ide vždy o peniaze.
No a posledné sekundy využijem, aby som ešte reagoval na rečníka jednou krátkou poznámkou. Ten § 136 vlastne vytvára predpoklad na prijatie trvalej zmluvy, trvalého eurovalu. A to je čistá záhuba pre celú menu. A preto nebudeme súhlasiť s tým, ani s tým § 136.

Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán poslanec Osuský, pán poslanec Hlina, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Hudacký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Osuskému.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, slovenčina a jej jazykové bohatstvo, ktoré sa postupne vplyvom času a sveta okolo mení a modernizuje, poznali formuláciu, príde čas rátania. Hovorili sme si to keď nie my, tak naši predkovia v zlých časoch, keď sme k tomu času rátania upierali pozitívnu nádej, keď sme pod časom rátania mysleli to, že "pravda sadne na prestol" a naša vec zvíťazí. Pravda je, že to, čo budem teraz hovoriť, ma tak ako môj prejav po eurovale nebude tešiť. Ale je zrejme osudom niektorých angažovaných občanov, ku ktorým sa rátam, že nám ostáva neradostný pocit, že nám dejiny dali za pravdu, ale nebolo to nič pozitívne. Čas rátania prišiel. Čas rátania prišiel a na stôl dosadá účet. A to, že sme pri proroctve toho času rátania mali pravdu, je slabá útecha. Fidel Castro po súde, po útoku na kasárne Moncada v prvej polovici päťdesiatych rokov povedal pamätný výrok, ktorý v jeho prípade sa nakoniec neukázal pravdivý, ale povedal ho s pocitom, že to tak bude: „La historia me absolvera.“ („Dejiny mi dajú za pravdu.“) Ja som nerád, že nám dejiny dávajú za pravdu, že dávajú za pravdu mojim priateľom z OKS, mojim priateľom z SaS. Nie sme radi, že nám dejiny dávajú za pravdu. Účet padá na stôl a mňa napadá jeden iný všeobecne známy pojem: Účet padá na stôl, ale aký pocit vyvoláva? Ten pocit je zhrnutý v titule známeho českého filmu Vrchní, prchni. Ten účet, ktorý padá na stôl, je skutočne smutný a „prchnouti“ by bolo najlepšie, ale niet kam, lebo to, čo hovorím, to hovorím nielen o občanoch Slovenskej republiky a ich politických reprezentantoch, ale i o Európanoch a ich reprezentáciách.
Bolo neuveriteľné, ako nepochybne vzdelaní a inteligentní ľudia dokázali zatvárať ľudí pred evidentnou realitou, ako si dokázali verejne a záväzne a pateticky klamať do vrecka. Malé dieťatko keď si zakryje oči, tak sa domnieva, že ho nikto nevidí. Pštros strčí hlavu do piesku. Ale toto nerobili malé deti ani pštrosy, to robili ľudia, ktorým ich voliči dali zodpovednosť za svoju prítomnosť a budúcnosť. A bolo neuveriteľné, koľkokrát z početných "postsamitových" eufórií prichádzali reprezentanti krajín s informáciou: „Zachránili sme eurozónu, zachránili sme vaše úspory, zachránili sme budúcnosť.“ Keďže sa trochu venujem histórii, inak čoby lekár z povolania, napadá ma jedna podobná situácia z hľadiska zatvárania očí a patetických slov. Keď sa na jeseň roku 1938 vrátili neslávni aktéri mníchovskej dohody do svojich krajín, privítali ich ovácie nadšených obyvateľov, ktorí im uverili. Na balkóne Buckinghamského paláca stál vedľa Georgea VI. a kráľovnej premiér Neville Chamberlain a oznámil davu pred Buckinghamským palácom, že zachránil mier pre Európu, na letisku mával kúskom papiera, mníchovskou dohodou, keď chcel, zrejme aby i on sám a Briti uverili, že je to tak. Urobil to tvárou v tvár zbrojaceho Nemecka, tvárou v tvár obsadeniu Porúria, tvárou v tvár pošliapaniu všetkých dohôd o armádnych limitoch, tvárou v tvár vybombardovanej Guernice légiou Condor. Urobil to po anšluse Rakúska. Po všetkom tom, čo sa stalo, sa chceli politici sami a potom svoje národy presvedčiť, že zachránili mier pre Európu. V tom čase v britskom parlamente bola aj iná sorta, ktorej reprezentantom bol Winston Churchill. To, čo vtedy hovoril, sa naplnilo, ale mali ho za vojnového štváča. I my sme boli pred časom označovaní za nepriateľov Európy, za tých, ktorí nie sú solidárni, za tých, ktorí škodia spoločnej veci.
Kolega Kollár hovoril o mimoparlamentných zónach. "Mimodemokratické" zóny v Európe už vznikli vtedy, keď euroústava narazila na vôľu občanov, ktorým bola predložená na hlasovanie. Už vtedy cúvli tí, ktorí tvrdili, že Európania to chcú, na vlastnú, parlamentnú pôdu, a nedali občanom možnosť vyjadriť sa. I tento parlament sa stiahol do tejto miestnosti a rozhodol. Urobil tak a mal by aspoň, tak ako iné parlamenty dodržiavať to, k čomu sa zaviazal, t. j. to, že z ústavy platí, nech už sa volá akokoľvek, že je nemožné platiť dlhy za iných. "Európa" nemala guráž predložiť zmenu ústavy v tomto bode na verejné hlasovanie. "Európa" napriek tomu sa rozhodla bez ohľadu na nezmenenosť príslušného paragrafu platiť dlhy za iných.
Kedysi ten tandem merkozy mal pocit, že robí štátnické kroky. Teraz ten tandem bude trhať ojom, možno každý do inej strany. A je pravda, že by to mohol byť aj tandem, ktorý by sme mohli nazvať merkoland. Ale napadá ma skôr to krásne francúzske slovo, ktorým v jednej zo svojich nesmrteľných scén klasik učí nás divákov záhadám cudzích jazykov. (Sám sa priznám, od tej doby viem, že znamená töpörtyű, pre poučenie neznalcov uhorského jazyka, akým som i ja, oškvarok.) A v tejto scéne Julo Satinský bilancujúc poetickosť slova merde hovorí veľmi pregnantne a po slovensky o tom, aké je to poetické a pekné. To, samozrejme, čo sa bude diať teraz, nebude zrejme ani poetické, ani pekné.
A ak sa tu dnes navrhuje znenie textu, kde je miesto slova „zaväzuje“ slovo „žiada“ v súlade s možnosťami, aké máme tvárou v tvár ústave, tak sa domnievam, že i naši kolegovia zo strany SMER, tobôž vo svetle faktu, že tu majú pohodlnú väčšinu, a nech je už diskusia o tom, že sa vláda zaviaže a predloží všetky budúce veci takéhoto charakteru do tohto pléna, tá vláda predsa vie, že tu má pohodlnú väčšinu, prečo teda neprijať v rámci iných úprav ústavy v čo najbližšom čase to, aby tento parlament v tomto bode podobne ako Bundestag mohol rokovať pri absolútnej "hlasovacej bezpečnosti" strany SMER o týchto veciach jednoducho kvôli zodpovednosti pred dejinami, lebo aj naši kolegovia zo strany SMER budú stáť v tomto bode na súde dejín, tak ako to povedal Jan Sladký Kozina, že „hin se hukáže, hdo z nás“ mal pravdu. Takže nemali by sme sa báť diskusie o niečom, o čom sa neboja diskutovať v parlamentoch vyspelých demokracií. A domnievam sa, že to rozhodnutie upraviť ústavu v tomto bode nie je propagandistický manéver v prospech dnešnej opozície, ale je to jednoducho prejav zodpovednosti parlamentu ako zástupcu občanov pred tými občanmi.
Počúvam tu dnes pekné slová o tom, že "máme ovplyvňovať", i keď sme stále malí. Veľmi sa mi to páči. Ja som bol toho názoru, ale vtedy, keď sme to pred necelým rokom hovorili, tak sa mi dostalo odpovede otázkou: "A viete si predstaviť, ako ja predstúpim pred novinárov s tým, že náš parlament povedal nie?" No nie je to veľmi príjemný pocit, ale jednoducho, ak majú malí povinnosť, i keď sú malí, tak by si to mali uvedomovať vždy. Ja som si to, s dovolením, uvedomil, ale bol som poučený, že ak si to uvedomujem tak, ako som si to uvedomil ja, tak som nepriateľ Európy a budem páriom a budem za plotom a budem vyhnanec len preto, že som chcel ako "malý" mať iný názor, ako mali veľkí. A nechajme teraz stranou, či bol správny alebo nesprávny. Ja som pevne presvedčený, že názor tej hŕstky bol správny a že sa mýlila väčšina, ako sa to niekedy stáva, lebo je veľký omyl myslieť si, že vo väčšine je vždy pravda. Väčšina bola v tejto miestnosti i počas noci dlhých nožov a nedá sa povedať, že mala pravdu. Hádam si to tu myslí málokto.
Domnievam sa, že sme zodpovední za budúcnosť tejto krajiny, za budúcnosť všetkých občanov, za budúcnosť ich úspor, za budúcnosť ich kúpnej sily. Gréci, tí, ktorí na to majú, si kupujú nehnuteľnosti v Londýne. Dávajú tým najlepší signál, ako veria tomu, čomu ešte chce veriť zbytok Európy. S dovolením, neverím. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil s faktickou poznámkou žiaden pán poslanec, odovzdávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte aj mne niečo povedať k tejto veci.
Na úvod len. Naozaj je ťažké bojovať za veľké veci, keď to mastíme Francúzom, takže preto asi tých ľudí je tu menej. Pán Osuský, aj pán Miškov či poeticky alebo nepoeticky slovo, ktoré ste tu spomínali, je stále nadávkou. A je možno na zvážení, či patrí alebo nepatrí do Národnej rady. To už nechávam naozaj na zvážení každého. Poslanci strany SMER, ktorí ste ešte nešli záhradkárčiť, kľudne to choďte robiť, nič sa nestane, kľudne sa môžete zdržať aj v bufete, tu sa nič nedeje, vážení, tuná sa bijú SaS-kári s SDKÚ a mastia sa hlava-nehlava.
Ja ešte trošku pridám do toho, osvetlím aj čiastočne systém, ktorý je u nás v klube. My poznáme také stanoviská ako väčšinové stanovisko klubu a stanovisko klubu. K tejto veci, k návrhu pána Kaníka bolo prijaté väčšinové stanovisko klubu, to znamená, neboli všetci zaň, ja som bol proti návrhu. A dovoľte mi povedať, prečo som tak urobil. Najlepší spôsob, ako niečo nepresadiť, je predložiť to takýmto spôsobom. Postupnosť sita, a potom hľadáme dohody, proste nefunguje. Ja netvrdím, že som odborník na autorské právo, ale trošku tomu rozumiem. Existuje také niečo, sa to volá, že právo prednosti, vzniká podaním návrhu. Pán Kaník, ak sa tak bojí, že príde o autorstvo toho návrhu, tak nemusí sa báť. Už len podaním návrhu vzniká toto právo prednosti. Čiže kľudne keď má pocit, že prišiel na geniálnu a dobrú vec, mohol zavolať, mohol to povedať, mohli sme diskutovať, mohli sme hľadať. Na konci by sa určite nezabudlo, že pán Kaník bol prvý, ktorý s tým prišiel. Na to však je potrebná trošku taká veľkosť. Ja nehovorím, že pán Kaník ju v sebe nemá, ale je potrebná, ba až nevyhnutná v tom, že mi nejde o autorstvo, ale o to, aby to vyšlo, aby sa to podarilo, obzvlášť, ak je to dobrá vec, ktorá je potrebná a nevyhnutná. SDKÚ nevie počítať. Tento návrh neprejde a v zásade teraz nikoho nezaujíma, či je dobrý alebo zlý, neprejde, lebo SDKÚ nevie počítať. Neprejde aj preto, lebo je predložený tak, že z neho nejde rešpekt. Pán minister pred ním nemá absolútne rešpekt, čiastočne to povedal aj pán Sulík, že sa podobá na trošku bezduchého tigra. Tak to je žiaľ. Túto pravdu si treba povedať. Ja nebudem robiť štatistu pri potvrdení faktu, že SDKÚ trpí schizofréniou. Keď SDKÚ vedela kvôli eurovalu pochovať aj ich vládu, teraz si naivne myslí, že aj iná vláda kvôli SDKÚ pochová euroval. Mne čiastočne SDKÚ pripomína myš, ktorá ide vedľa slona a hovorí, že ale dupáme. A stále sa pasuje. Len žiaľ už nie je. Ja som už aj minule pána Freša na jednom sedení vyzýval, že nech zabudnú na tú rétoriku. Mali ja neviem päť-šesť či koľko percent, no nie sú lídrom. Naozaj k tomu je ešte pre nich veľmi ďaleká cesta. SDKÚ dobre vie, že bez dohody so stranou SMER je toto vyhlásenie len výstrelom do tmy, pričom maximálnym efektom bude možno zopár článkov, a možno ani nie, v niektorom médiu a pomôže tak možno nejakej skupine, ktorá sa profiluje v SDKÚ a bude to potrebovať na sobotu. Tam bude asi to veľmi tesné.
Čo sa mňa osobne týka, ja som to pripravený podporiť, aktívne sa príp. zapojiť do nejakej komisie, možno by stálo za to nad tým pouvažovať, zloženej zo zástupcov možno prierezovo všetkých, ak je naozaj to, čo práve rozprával pán Sulík, nevyhnutné riešiť tak, ako on hovoril, ale to riešenie sa nájde prierezovo, lebo, žiaľ, aj keď SDKÚ nevie počítať, ja počítať viem. V prípade, že by k takejto komisii nedošlo, a ja teda tej naivity už mám čoraz menej v sebe, tak čo sa mňa týka, tak ja sa rozhodnem podľa aktuálne dostupných informácií pri predkladaní, teda ak bol predložený ten návrh, slobodne, samozrejme, vedomý si svojej zodpovednosti. Ale nakoniec poviem, že vážení, ja som tu nebol, keď ste to celé namotali, takže budem to len operatívne vyhodnocovať. Ďakujem veľmi pekne.