30. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie som vyšetrovateľ, nie som minister vnútra, nie som policajný prezident, nie som sudca a nie som ani obeť policajného zásahu. Som, ako uviedol pán predseda Národnej rady, predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Som človek, ktorý sa, pokiaľ možno, počas celého svojho života aspoň snažil nejak nezatvárať oči pred krivdami, pred svojvôľou moci a jej nástrahami, nevdojak som celý život stál vlastne na strane tých zraniteľnejších, slabých a aj tých, ktorí boli neraz bití.
Ľudské práva a obzvlášť práva ľudí, ktorí sú v menšine, nie sú téma, vari uznáte, ktorá by žičila popularite či nebodaj rastu preferencií. Dá sa povedať, že skôr naopak. Aj preto by som sa však rád zameral na ľudskoprávny rozmer dôvodu, prečo sme požiadali o zvolanie tejto mimoriadnej schôdze.
Základom elementárnej slušnosti je vypočuť si protinázor, protistranu. Nemusím súhlasiť, môžem však diskutovať. Lebo "demokracia je diskusia", ako hovoril už Masaryk, ale bol to tiež on, ktorý hovoril, že "rozčúlenie nie je program".
V demokratickom štáte je mimoriadne nebezpečným precedensom, ak si vládna moc nevypočuje tých, ktorých úlohou je kontrolovať ju, keď nerešpektuje ústavou definované inštitúcie. Verejná ochrankyňa práv je ústavou zriadená funkcia, má kompetencie, ktoré napĺňa, a som presvedčený, že dňa 8. januára 2014, keď jej bolo odopreté či neumožnené vyjadriť sa k materiálu, ktorý predložila na rokovanie vlády, boli degradované základné demokratické princípy, na ktorých stavia nielen Slovenská republika, ale aj celá moderná, civilizovaná Európa.
Samozrejme, možno poukázať na to, že vláda nie je povinná dať verejnej ochrankyni slovo na zasadnutí vlády. Áno, rokovací poriadok to len umožňuje, neprikazuje. Spravidla však tak z podstaty slušnosti predsedajúci urobí a obzvlášť, ak ide o prerokovanie materiálu, ktorý obsahuje návrhy preventívnych opatrení na zlepšenie vymožiteľnosti práv občanov.
Ombudsmanka v zmysle zákona o verejnom ochrancovi práv podľa § 19 ods. 3, ktorý hovorí, že ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo ak prijaté opatrenia považuje za nedostatočné, vyrozumie o tom orgán nadriadený orgánu verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, a ak takého orgánu niet, vládu Slovenskej republiky.
Teda v zmysle tohto paragrafu sa ombudsmanka obrátila na vládu, tak ako jej to umožňuje citovaný zákon. Keďže sa predtým obrátila na Policajné prezídium, 22. augusta minulého roku, opakujem, 22. augusta, a následne na ministerstvo vnútra 28. októbra, opakujem, 28. októbra, ako na nadriadený orgán a nepovažovala ich odpovede za dostačujúce, tento materiál mala vláda riadne prerokovať.
Prezídium Policajného zboru verejnej ochrankyni práv listom zo dňa 17. septembra 2013 oznámilo stanovisko, že výsledky vybavenia podnetu vzali na vedomie a do legislatívneho procesu pripravuje novelu zákona o Policajnom zbore, ktorej predmetom budú aj ustanovenia o dokumentovaní policajných akcií. Ombudsmanka považovala toto stanovisko za vágne a nedostačujúce s tým, že opatrenia neboli prijaté.
Preto sa ďalej Kancelária verejnej ochrankyne práv obrátila na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré sa v liste zo dňa 9. decembra 2013 odvolalo na výsledky sekcie kontroly inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá žiadne porušenia zákona nezistila, a teda žiadne opatrenia prijímať nebude.
Inštitút ombudsmana, dámy a páni, bol zriadený na obhajobu práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, ak vidí neprávosť zo strany štátnej moci, je povinný zasiahnuť. Vláda svojím prístupom k moci ukázala, že o vypočutie správy ombudsmanky, ktorá nie je totožná s verziou ministra vnútra, resp. inšpekcie ministra vnútra, nemá záujem.
Vyvstáva otázka, prečo vláda a minister vnútra osobitne reagujú takto podráždene. Veď podľa slov ministra Kaliňáka a záverov inšpekcie ministerstva vnútra, ktorá zásah z 19. júna 2013 v Moldave nad Bodvou vyšetrovala, bol tento zásah primeraný, správny a namieste.
Pre policajný zásah v Moldave nad Bodvou sa začne trestné stíhanie. Prešovský prokurátor po preskúmaní spisového materiálu o policajnej akcii z 19. júna 2013 v osade v Moldave nad Bodvou vydal pokyn na začatie trestného stíhania vo veci podozrenia zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, ublíženia na zdraví a porušovania domovej slobody. Podľa posledných informácií je spis už na stole banskobystrickej prokuratúry.
Takže zrejme celkom v poriadku to nebude. Inšpekcia ministerstva vnútra podlieha priamo ministrovi, o nestrannosti tak len ťažko možno uvažovať, pričom inšpekcia vychádzala iba z výsluchov polície, samotné obete vypočuté neboli. Nikoho sa na nič nepýtali, citujem: "Koho chytili, toho zmlátili, vytiahli ma z domu, nadávali mi, že nech teraz zavolám do Bruselu svojich kamarátov. Bili ma hlava-nehlava," opísal verziu tejto razie Milan Hudák, miestny obyvateľ a dobrovoľník mimovládnej organizácie ETP Slovensko.
Trestné oznámenie bolo podané 17. júla na inšpekciu ministerstva vnútra, doložené aj lekárskymi správami, podávali ho z poradne pre občianske a ľudské práva. Vyšetrovateľ toto oznámenie zamietol, zbitého Róma dodnes nikto nevypočul. Jeho prípad má dnes na stole košická krajská prokuratúra.
Tento prípad je, dámy a páni, o to smutnejší, že práve v tejto osade pôsobí od roku 2007 mimovládna organizácia ETP Slovensko, ktorá tu dlhodobo vykonáva projekty majúce za cieľ týchto ľudí integrovať. V inkriminovaný večer dokonca, 15. júna 2013, bol záverečnou oslavou projektu "Čistota okolo nás" v rámci vzdelávacieho programu Romanet.
Opakujem, nie som sudca ani policajt, ale každý, kto si pozrie fotky či videozáznamy obetí, musí uznať, že zásah bol brutálny, bití - podľa dostupných videovýpovedí - boli deti, ženy aj muži. Viditeľné sú otlačky po obuškoch, nikto nemôže naozaj uveriť tomu, že títo ľudia si to vymysleli.
Zásah desiatok policajtov či kukláčov mal charakter policajnej akcie po hľadanom teroristovi či masovom vrahovi, alebo organizovanej drogovej mafii. Doteraz minister vnútra nebol schopný jasne odpovedať, čo bolo dôvodom razie takéhoto brutálneho charakteru.
Už len mimochodom pripomínam, že zásah nadobudol medzinárodný rozmer a o prípad sa okamžite zaujímal vysoký komisár OSN pre ľudské práva či Úrad organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE a prípad naďalej riešia.
Nemožno to preto odbaviť len denuncovaním mimovládnych organizácií či opozície, ktoré údajne dehonestujú políciu chrániacu slušných občanov a teraz nebodaj aj degradovaním správy ombudsmanky.
Nikto netvrdí, že polícia nemá vykonávať svoju činnosť v rámci zákona. Nikto z nás nikdy netvrdil, keď chytili členov organizovanej mafie alebo vrahov, že by s nimi mali zaobchádzať v rukavičkách. Každý takýto zásah si, naopak, zaslúži uznanie, pretože členovia Policajného zboru konajú neraz v takýchto prípadoch priamo s nasadením života. Ale bolo to treba aj v tomto prípade?
Preto rozhodne odmietam tvrdenia o tom, ako my dehonestujeme činnosť polície. Je to zavádzajúce a odvádzajúce od merita veci.
Celková spoločenská klíma voči menšinám, čo si budeme, dámy a páni, navrávať, nie je u nás pozitívna, skôr naopak. Preto je nesmierne dôležité, ako my verejne činní ľudia, politici, k tejto situácii sa postavíme. Či budeme problémové a problematicky aj konfliktné situácie posudzovať z hľadiska momentálnych volebných preferencií a zabudneme na zdravý rozum a udržateľnosť politických rozhodnutí pre obyvateľstvo, inak povedané, či sa budeme viezť na vlne populizmu, ktorý našu spoločnosť môže naďalej iba radikalizovať. Ak pripustíme akceptovanie spoločenskej klímy charakterizovanej eskaláciou nenávisti, intolerancie, vášní, ktoré neponúkajú riešenia za dobrú vec, ale najmä proti všetkému a proti všetkým, ktorí sú iní, ktorí sú slabší, na ktorých útočiť je pomerne jednoduché, ktorí sú v menšine ideovej, etnickej či inej, tak vstúpime na ihrisko, kde nemôžeme zvíťaziť, nech už sme politici vládni alebo opoziční.
Kým totiž protestné hlasy v 90. rokoch boli netolerantné, možno nacionalistické či sociálnopopulistické, dnes sme účastníkmi reality, v ktorej začínajú víťaziť postavy, ktorým otvorene ide o zničenie liberálnej demokracie, parlamentarizmu, ako ho poznáme dnes, o zničenie univerzálneho konceptu ľudských práv, ktorý fašisti pochovali ako prvý.
Otázkou pre nás politikov, a opakujem, je jedno, či vo vláde, alebo v opozícii, je, či sa chceme pozerať na svoj vlastný zánik a naďalej populisticky ponúkať riešenia, ktoré nielenže sú v konflikte so základnými hodnotami dôstojnosti a práv, na ktorých táto spoločnosť od roku 1989 stojí, ale zároveň sú populisticky krátkozraké a ekonomicky neudržateľné. Potrebujeme však štátnikov, nie populistov. Štátnikov, ktorí si uvedomia relatívnu váhu svojej momentálnej popularity a začnú hovoriť ľuďom nie to, čo chcú počuť podľa výskumov verejnej mienky, ale to, čo počuť musia. Takisto treba občanom povedať, že rýchle riešenia neexistujú a musíme platiť za desaťročia nečinnosti a ignorácie problémov vzdelávania a regionálneho rozvoja. Na tejto ignorácii máme totiž podiel všetci bez výnimky.
A to najhlavnejšie, musíme ľuďom povedať, že riešenia existujú, musíme sa len štátnicky rozhodnúť, že nebudeme pokračovať v populistickom ťažení vybudovanom na frustrácii voličov. Ak chceme zanechať demokraciu na Slovensku svojim potomkom, musíme si uvedomiť kľúčový fakt. S extrémizmom nemôžeme zvíťaziť tak, že sa vyberieme jeho smerom.
Vážené pani poslankyne a páni poslanci strany SMER - sociálna demokracia, napriek viacnásobným snahám opozície o zaradenie materiálu "Mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov" ste odmietli o tomto bode rokovať. Tá správa okrem iného reflektuje alarmujúcu skutočnosť aj o pretrvávajúcej segregácii detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Je to problém, ktorý trvá roky, a je to možno prvýkrát, kedy verejná ochrankyňa práv na základe svojich kompetencií jasne poukazuje na segregáciu detí v školskom systéme.
V správe, v ktorej monitorovala 21 základných škôl, navrhuje niekoľko opatrení, ktoré odporúča prijať s cieľom zabráneniu ďalšej segregácie rómskych detí. Vládna väčšina však o nich odmieta čo i len diskutovať.
Nebáli by ste sa, ale možno aj nemali by sme sa báť o spomínaných témach diskutovať práve na pôde parlamentu, keď už o nich vláda nechcela ani počuť. Možno by sme sa mohli vrátiť k politickej kultúre, ktorá práve pri takých univerzálnych témach, ako predstavujú ľudské práva, si možno žiada prístup, ktorý nenadbieha populizmu a lákavým rasistickým, xenofóbnym chúťkam, lacno ohlupujúcim neraz aj väčšinu.
Preto sa nazdávam, že ak verejná ochrankyňa práv si robí svoju prácu podľa zákona a zasadzuje sa za práva občanov, a je jedno, akej pleti, národnosti, náboženstva či inej identity, to v žiadnom prípade nie je politikárčenie. Ak vláda pristupuje k inštitútu verejnej ochrankyne práv a priori s takýmto postojom, je to okrem iného aj veľmi zlý signál pre občanov štátu, nehovoriac už o tom, že v zmysle zákona majú byť inštitútu ombudsmana všetky štátne orgány súčinné. Aj preto si myslím, že je opodstatnený návrh uznesenia skupiny poslancov, ktorý by som si vám dovolil prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochranu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva.
Národná rada Slovenskej republiky
A. vyjadruje vážne znepokojnenie
po prvé nad postupom vlády Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 8. 1. 2014 pri prerokovávaní Vyrozumenia verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19. 6. 2013 v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a vyrozumenia o nesúhlase s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb, ktoré polícia predviedla na policajné oddelenia, a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva;
B. navrhuje predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky
po prvé prerokovať mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov zo dňa 16. 8. 2013 (tlač 675) na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky;
C. žiada vládu Slovenskej republiky
a) uložiť ministrovi vnútra prijať opatrenia na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných akcií,
b) uspokojivo vyriešiť umiestnenie Úradu verejného ochrancu práv vo voľných priestoroch patriacich ústredným orgánom štátnej správy.
Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ak nebudeme my viesť dialóg o ľudských právach, mohlo by sa stať, že to za nás vezmú, ako za posledné storočie prinajmenšom už dvakrát, tí druhí. Nesmieme to dopustiť, nech už sa blížia akékoľvek voľby. Lebo pripomínam znova, s extrémizmom nemôžete zvíťaziť tak, že sa vyberiete jeho smerom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi podať informáciu o rokovaní gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 24. januára 2014 č. 863 prerokoval návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúlade(nesúhlase) so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušovaniu(porušeniu) základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva, ktorý pripravila skupina poslancov a máte ho uvedený v tlači pod číslom 866.
Výbor o tom rokoval dnes na svojej 31. schôdzi. Výbor neprijal uznesenie, nakoľko predložený návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v úvode tejto mimoriadnej schôdze pripomenul, prečo tu vlastne sme.
Kým sa dostanem k správe ombudsmanky a veciam, ktoré kritizuje, kde dáva policajtom vinu bez súdu, bez dôkazov, dovoľte mi malú sondu do toho, akým spôsobom tu na tému diskutujeme.
Pred chvíľou sme počuli príhovor pána poslanca Chmela a myslím, že aj predsedu výboru, ktorý hovoril o veciach, o problémoch s vylúčenými spoločenstvami, o problémoch v rómskych osadách, a mal som chvíľu pocit, že je ako celoživotným bojovníkom v tejto otázke a má prvýkrát možnosť v tejto otázke aj zaujať relevantné stanovisko.
Osobitne sa mi páčili tie vyjadrenia, ktoré hovorili o tom, že je vždy na strane tých zraniteľnejších, čo v prípade ľudí v okolí rómskych osád je veľmi relatívny pojem, kto je v okolí rómskych osád ten zraniteľnejší a kto je konfrontovaný s neustálym porušovaním zákona a neustálym páchaním trestnej činnosti. Je to naozaj relatívny pojem.
Rovnako tak si ale musíme pripomenúť, že pán predseda bol predsa dva roky podpredsedom vlády pre ľudské práva a menšiny. A v tom období sme takýto razantný boj nikto z nás nezaznamenali. Hovoril teda o tej neuspokojivej situácii ako o výsledku svojej práce? Bola to vlastne sebakritika, ten úvod? Asi áno.
Netreba ale rovnako tak zabúdať, že pán poslanec Chmel a pán predseda výboru bol i súčasťou vlády v roku 2002 až 2006 ako jej minister, ako člen vlády. V tom čase, kedy prvýkrát od roku ´89 nasadila vláda proti Rómom a v rómskej osade v Trebišove armádu. Kde vtedy... (Potlesk.) Kde vtedy boli všetky vzletné slová? Kde bol vtedy presvedčený boj za práva tých zraniteľných, keď sám s takýmto postupom zjavne súhlasil? A on vie veľmi dobre, že tú otázku, s touto otázkou nie je konfrontovaný prvýkrát. A zatiaľ som nepočul, že by sa s ňou vysporiadal.
Keďže tu máme takúto situáciu, preto mi aj všetky tie slová pripadajú povrchné, pán predseda. Pripadajú mi proste povrchné v tom, že zvnútra, keď človek naozaj niečomu verí a bojuje za to pravidelne, identicky, nemôže v niektorých situáciách práve preto, že je členom vlády, v týchto svojich presvedčeniach zlyhať a byť ticho. Ale nepamätám si, a lustroval som to niekoľkokrát, túto vašu reakciu som nikde nikdy nezachytil. A teda stávate sa súčasťou politiky a politikárčenia v oblasti situácií, kedy polícia pátra, zakročuje voči páchateľom, a nie preto, že sú z osady alebo mimo osady, sú z väčšinového, majoritného, minoritného spoločenstva, pretože v tomto prípade naozaj rozdiely robiť nesmie. A s tým s vami úplne súhlasím.
Poďme teda ale k samotnej situácii, o ktorej diskutujeme, a určite o tom bude ešte priestor hovoriť vo viacerých prípadoch.
A vrátim sa k tomu, ako ombudsmanka v mnohých prípadoch, aj v tejto správe, nahradila orgány činné v trestnom konaní, nahradila súdy Slovenskej republiky a odsúdila všetkých policajtov za to, že pri preventívnej akcii, pátracej akcii s kódovým označením 100, porušili práva, a teda vlastne majú byť potrestaní.
Dovoľte mi aj takú malú sondu do toho, ako polícia pristupuje k občanom zo sociálne vylúčených skupín, aká je zložitá spolupráca s nimi pri odhaľovaní trestnej činnosti. Pretože si myslím, že niektorí ľudia si samotnú situáciu a s čím sú policajti každodenne konfrontovaní, a nielen policajti, ale aj slušní obyvatelia na východe Slovenska, nevedia si to od stolov v Bratislave ani predstaviť.
Rád by som vám ukázal také malé video, ktoré je zostrihom napríklad aj policajných akcií K100, ktorých sme robili niekoľko desiatok v uplynulom období. A nielen my. Akcie K100 v podstate vykonávala aj predchádzajúca vláda, aj vláda pred tým, pretože ich považujeme za mimoriadne účinné, a o tom svedčia aj ďalšie výsledky a štatistiky, ktoré vám budem hovoriť.
Toto video vlastne pochádza z viacerých lokalít, nielen z Budulovskej a z Drieňovca, tam to je predovšetkým tá prvá časť, záver je aj zo Spišskej Novej Vsi a mnohých iných lokalít.
Policajti v týchto lokalitách dennodenne riešia majetkovú kriminalitu, sťažnosti, priestupky, sťažnosti väčšinového obyvateľstva na svojich spoluobčanov, nielen Rómov, ale aj Rómov. (Reakcie z pléna.)
Rozumiem, že niektorým poslancom sa môj názor nepáči, ale to je vzorom toho, že je demokracia, že môžte pripustiť, že aj ostatní ten názor si v kľude vypočujú. Každý máme v tomto prípade rovnaké práva. (Reakcie z pléna.)
Prepáčte, ak raz... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás. Nie raz, nie dvakrát tu boli použité technické prostriedky. Poprosím.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ale keď mi to chcete zakázať, ja ten zákaz, samozrejme, akceptujem, pán poslanec.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda, pán podpredseda vlády, nediskutujte s poslancami. Nech sa páči, pokračujte vo svojom stanovisku. (Reakcie z pléna.)

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
(Premietanie videozáznamov z preventívnych akcií polície. Minister vnútra sporadicky komentuje videozáznamy.)
Postup pri akciách je vždy identický, vždy rovnaký a veľmi veľa závisí, samozrejme, od prístupu jednotlivých ľudí... (Zvyšok vety ministrovho komentára zanikol vo zvuku videozáznamu.) Toto je osada Budulovská... (Strih na ďalšiu preventívnu akciu polície.) Osada Drieňovec. (Strih na ďalšie tri preventívne akcie polície.)
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
Vážené dámy a páni, myslím si, že chcel som vám naznačiť, a ja verím, že mám právo tiež mať nejaký demokratický názor a hovoriť svoj názor a ukázať vám vlastne dve stránky, ktoré, ktoré hovoria o pokojnejšej atmosfére, hovoria o atmosfére, ktorá nie vždy býva pokojnejšia a ktorú vlastne pravidelne sú policajti, ale aj ľudia, ktorí žijú v okolí osád, pravidelne konfrontovaní.
Preventívnych policajných akcií, ako bola tá v Moldave, sa ročne robí niekoľko desiatok. Počas vlaňajška sme ich po celom Slovensku vykonali vyše 200. Nikdy sa nestali terčom kritiky, až do prípadu v Moldave, najmä preto, že práve tieto lokality za posledné roky zaznamenali pokles kriminality, zaznamenali v mnohých oblastiach aj vďaka týmto akciách zásadné zvýšenie objasnenosti niektorých trestných činov.
Čo bolo jej dôvodom? Podľa správy ombudsmanky dôvod na policajnú akciu v Moldave neexistoval. Napriek tomu, že dobre vedela, že v meste sa zhoršila bezpečnostná situácia. Rovnako o tom, rokovalo o tom aj mestské zastupiteľstvo. Zo štatistík mestskej a štátnej polície vyplynulo, že k najproblémovejším lokalitám v Moldave nad Bodvou patrí práve ulica Budulovská a Drieňovec. V posledných týždňoch tu došlo k nárastu kriminality krádeží a sťažností obyvateľov na agresívnych obyvateľov zo sociálne vyčlenených skupín. Na drobné krádeže, na ktoré boli využívané maloleté deti, a teda nie trestne zodpovedné osoby, ktoré sa sťažovali na tieto veci aj dva obchodné reťazce v meste.
Zaujímavým príbehom je aj príbeh, ktorý sa stal v obci Richnava neďaleko Krompách, kde polícia robila pátraciu akciu a obyvatelia úplne presne nevedeli v tej chvíli, prečo prišli, a jedna z obyvateliek hneď priskočila k policajtom a hovorí, že "to spáchal môj syn". Bolo to prvýkrát v histórii, kedy sme mali páchateľa skôr, ako sme sa dozvedeli o trestnom čine. Mala totiž pocit, že ideme vyšetrovať vylomenie alebo vykradnutie predajne v tejto obci, akurát že vtedy ešte žiadna nahlásená nebola, keďže majiteľ zrejme toto vylomenie ešte nenašiel. Ale už sme mali páchateľa, pričom sme ešte nemali trestný čin. A prvé, čo bolo, čo povedala vlastne aj matka, že teda to bol jej 10- alebo 12-ročný syn.
Poďme však k číslam, reálnym číslam.
V roku 2013 mala polícia 409 výjazdov do osady Budulovská a Drieňovec. Z toho jasne vyplýva, že policajti sú v oboch osadách každý deň. A to nielen kvôli priestupkom, krádežiam, majetkovej kriminalite, ale aj preto, aby počas vyplácania sociálnych dávok dozerali na poriadok v osade, kde dochádza ku konfliktom medzi rómskymi rodinami, čo sme mali možnosť tiež vidieť.
Napriek tomu sa niektorí aktivisti, ale aj samotná ombudsmanka vo svojej správe snažia vykresliť osadu na Budulovskej ulici ako pomaly bezproblémovú komunitu. Počul som od pána predsedu výboru, že občianske združenie tam pôsobí od roku 2007. Ak po šiestich rokoch je toto ten výsledok, nemožno hovoriť úplne o úspechu v tomto prípade.
Dňa do 19. júna 2013 tu polícia evidovala celkom 382 - 382 - bezpečnostných incidentov, teda trestných činov a priestupkov, teda 2 na deň do 19. júna. Dva denne. Každý deň boli obyvatelia Moldavy nad Bodvou konfrontovaní s trestným činom alebo priestupkom.
Kto je teda tá zraniteľnejšia časť v tomto prípade? Koho je teda potrebné chrániť a pred kým a pred čím?
Konkrétne sa teda bavíme o 171 trestných činoch a 211 priestupkoch, teda veciach pri drobných krádežiach, kde hodnota materiálu ukradnutého nenadobudla hodnotu, ktorá je nevyhnutná pre spáchanie trestného činu. Tých 171 trestných činov v prvom polroku bolo o 50 viac ako rok predtým, čiže platí, že sa kriminalita naozaj zásadne zvýšila. Za celý rok 2013 bolo v Moldave 385 trestných činov. Takmer všetky súviseli s obyvateľmi na Budulovskej a v Drieňovci.
Podľa evidencie trvale prihlásených občanov v rómskej osade Budulov žije 735 obyvateľov a ďalších asi 700 žije v nelegálnych chatrčiach a v dreveniciach. Ide o ľudí, ktorí pochádzajú z iných obcí a v Budulove nie sú prihlásení. Ale zo 735, ktorí sú prihlásení na trvalý pobyt v Budulove, je 192 trestne zodpovedných osôb mužského pohlavia. Z týchto 192 osôb ma 115 osôb kriminálnu minulosť, teda 60 %. Dokopy spáchali 675 trestných činov a sú medzi nimi naozaj rekordéri.
U Gejzu M., ktorý má 52, spáchal 28 trestných činov, nás to nemusí úplne prekvapiť. Ale u 22-ročného Filipa T. je pre mňa prekvapujúca informácia o 42 trestných činoch. 17-ročný Roman B. 25 trestných činov. U zvyšných obyvateľov, ktorí žijú v osade bez prihlásenia, nie je možné, keďže nemáme ani presné údaje o osobách, o ich bydliskách a menách, stotožniť práve preto, že takmer polovica obyvateľov osady Budulovská je bez prihlásenia, tak pravidelné stotožňovanie osôb práve cestou pátracích akcií je nevyhnutné, aby sme dosahovali aspoň základnú - základnú - objasnenosť trestnej činnosti, ktorá sa odohráva v Moldave nad Bodvou.
Ak hovoríme o Moldave a týchto dvoch obciach, dvoch osadách, hovoríme o veľkej časti, veľkej časti obcí práve v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom kraji.
Cieľom preventívnej policajnej akcie bolo pátrať po osobách, ktoré boli podozrivé zo spáchania trestnej činnosti po veciach, ktoré pochádzali z krádeží, alebo po osobách, ktoré mali byť dodané do výkonu trestu. Preto boli po príchode policajtov všetky osoby vyzvané, aby sa preukázali občianskym preukazom, tak ako sa to robí vždy, a ako vyplýva z výpovedí policajtov, niektorí z Rómov boli pod vplyvom alkoholu a agresívni a odmietli uposlúchnuť výzvy zasahujúcich policajtov. Naopak, vulgárne im nadávali a púšťali sa aj do fyzických útokov, proti ktorým boli použité donucovacie prostriedky.
Z videa ste mali možnosť vidieť, že naozaj policajti majú zvýšený prah tolerancie voči rôznym a ten zákrok neprichádza po prvej nadávke ani po prvej strkanici.
Asi mi všetci dáte za pravdu, že ak by chcel niekto z tejto akcie vytĺkať politický kapitál, bola by to asi najväčšia rómska strana, ktorá by si takto veľmi ľahko mohla naháňať svojich voličov. Opak je však pravdou. Rómska iniciatíva Slovenska sa od začiatku postavila na stranu polície. Dovoľte, aby som zacitoval z ich stanoviska:
"Rómska iniciatíva Slovenska vyzýva verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú, aby zbytočne nemrhala svoj pracovný čas s údajným porušovaním práv v Moldave nad Bodvou."
Ako ďalej informoval predseda RIS Václav Kappel:
"Iniciatíva je presvedčená, že policajti chránili samých seba pred útokmi Rómov, ktorí im nevhodne nadávali a použili proti nim kamene či palice. Sme presvedčení, že pani Dubovcová má skreslené informácie zo strany Rómov a mimovládnych organizácií, a taktiež máme informácie o tom, že policajti dostali pár úderov od Rómov."
Kappel zároveň dodal, že "RIS verí, že vôbec nejde o Rómov, ale o politiku, ktorá má určité pozadie na to, ako znevážiť prácu ochrancov zákona.
Na základe informácií veríme, že v Moldave nad Bodvou nebol porušený zákon a samotná polícia postupovala v súlade s ním. Preto Rómska iniciatíva Slovenska Janu Dubovcovú vyzýva, aby sa s nimi pre udalosti v Moldave nad Bodvou stretla. Predpokladáme, že stretnutie celú udalosť ozrejmí a prehodnotí jej tvrdenia."
Informáciu o tom, či k takému stretnutiu prišlo, či vyhovela pani ombudsmanka, som doteraz nedostal.
"Rómska iniciatíva Slovenska po rôznych medializovaných polopravdách v rómskej osade Moldava nad Bodvou zaujíma stanovisko, ktoré odsúhlasilo predsedníctvo RIS. Rómska iniciatíva Slovenska má informáciu o celom incidente a nie je pravdou, čo tvrdia niektoré mimovládne organizácie, že polícia zasahovala neprimerane. Pravdou je, že niektorí Rómovia zneužili situáciu po príchode polície a vyvolali rozruch v osade a samotní osadníci začali napádať políciu slovne, ale aj fyzicky.
Rómska iniciatíva Slovenska verí, že sa nerobia žiadne privilégiá pri zásahu polície. Je tu zákon, ktorý musíme rešpektovať bez ohľadu na farbu pleti alebo náboženského vyznania. Zákon je jednofarebný pre každého občana Slovenskej republiky. RIS je presvedčená, že polícia zasahovala v Moldave nad Bodvou rovnako, ako aj v Šarišských Michaľanoch, bez porušenia zákona."
Ten, kto však, koniec citátu, ten, kto však chce z akcie v Moldave nad Bodvou robiť politiku a o čom som jej aj niekoľkokrát, čo som niekoľkokrát vyčítal pani ombudsmanke, si už počas prerokovania správy na výbore pre ľudské práva alebo aj pri našej spoločnej korešpondencii túto aktivitu predovšetkým prejavuje pani ombudsmanka.
My sme vedeli na druhý deň, keď občianska organizácia EPT nám povedala, že jedna z jej čelných predstaviteliek má manžela v Bruseli, a teda že z toho budeme mať problém, pretože oni budú informovať Brusel. Rovnako tak požiadali o stretnutie s ministerstvom vnútra. Napriek týmto veciam, že vlastne od začiatku boli hyperbolizované všetky veci, bolo 80 zranených, boli útoky na ženy a deti, všetky tieto veci, ktoré sa nepotvrdili, a už sa v správe ombudsmanky ani nenachádzajú, boli presne tie, ktoré podávali ďalej. Napriek tomu sa predstavitelia ministerstva vnútra veľmi promptne stretli so zástupcami EPT.
Rovnako tak nie je pravda, pán predseda, že vláda nemala záujem počúvať a diskutovať, pretože určite si spomínate, že sme spolu sedeli vedľa seba na výbore pre ľudské práva, kde sme sedeli, neviem odhadnúť presne ten čas, ale určite to bolo viac ako hodinu, a diskutovali sme o tejto správe. Bol som prítomný, neodmietol som prísť. Neomietol som o tejto téme diskutovať. Snaha obviniť vládu z toho, že nechce diskutovať na túto tému, je falošná, pán predseda. A čudujem sa, že vy, človek s takými skúsenosťami, sa k tomuto znížite. A určite nemôžete poprieť, že sme tam spolu sedeli a diskutovali. (Potlesk.)
Problém, ktorý sa tu snažíte nastoliť v súvislosti s ombudsmankou a samotnou vládou ako kolektívnym orgánom, to už je vec procesná. Vec, ktorá, naozaj môžme do určitej miery tolerovať prekračovanie zákona zo strany ombudsmanky, ale nemôžeme to robiť neustále.
Pani ombudsmanka sa vo svojom konaní rozhodne neriadila vlastným zákonom č. 564/2001, ktorý upravuje rozsah a pôsobnosť verejného ochrancu práv. V zákone sa hovorí jasne, na čo má právo ombudsman a nie ním poverené osoby.
§ 3 ods. 2 hovorí o jeho pôsobnosti, citujem: „Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu Slovenskej republiky, prezidenta, vládu Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad a na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov.“
Zopakujem ešte raz, „na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov“.
Napriek tomu pani Dubovcová poslala 16. júla tohto roku dvoch ľudí, ktorí sa dožadovali nahliadnutia do otvoreného spisu sekcie kontroly inšpekčnej služby. Pracovníkom kontroly SIS sa pritom nepreukázali žiadnym poverením a preukazom, a keď im odmietol vyhovieť, začali sa mu vyhrážať tým, že ho vyzlečú z uniformy, že oni si na ňu posvietia a že teda oni to ešte dajú do poriadku, pretože oni sa nevláčili z Bratislavy, aby obišli naprázdno.
O tomto ich konaní je, samozrejme, spísaných niekoľko úradných záznamov. Pani Bachová a pán Čitbaj vysvetľovali jednotlivým pracovníkom a vyšetrovateľom, že oni to majú dohodnuté s nadriadeným, že majú im okamžite odovzdať spis, že majú všetko predložiť. Napriek tomu, že žiadna dohoda s nadriadeným nebola, a napriek tomu, že im dôsledne vysvetľovali, že nemôžu nepovolaným osobám ukazovať spis, dochádzalo k týmto konfliktom.
Na túto situáciu som ombudsmanku, samozrejme, upozornil. Povedala, že také sa nič nestalo. Napriek tomu sme sa snažili pani ombudsmanke vyhovieť a tie informácie, ktoré sme mohli, hlavne dokumenty, ktoré ich zaujímali, pretože po našom osobnom telefonáte, čiže ešte raz sa k tomu vrátim, nie neochote komunikovať, nie vyhovárať, nie arogancii moci, nie ničomu, ale po našom osobnom telefonáte mi pani ombudsmanka na rozdiel od jej pracovníkov vysvetlila presne, o ktoré dokumenty by mala záujem, a zhoda okolností, ani jeden z nich sa v spise nenachádzal. Boli to úplne iné dokumenty, takže teraz neviem, čo sa presne stalo a čo presne títo dvaja pracovníci ombudsmana žiadali. To, čo chcela ombudsmanka odo mňa počas nášho telefonického rozhovoru, boli veci, ktoré boli voľne dostupné, a keby si ich pýtali páni, určite ich dostanú. Je to problém.
Na základe týchto dokumentov následne spísala správu, ktorá bola prerokovaná aj na výbore pre ľudské práva za účasti vlády, za účasti predstaviteľa vlády pre to zodpovedným. Prijal som pozvanie, bol som tam a zodpovedne som si všetky veci vypočul a diskutoval som. Preto určite dnes budeme počuť ešte v mnohých obmenách, ako ignorujeme, ako nepočúvame pani ombudsmanku, ako s ňou nediskutujeme.
V každom prípade myslím, že toto je dôkazom toho, že diskutujeme. Ak si chcete zatvárať oči pred reálnou pravdou, potom, samozrejme, už nejde o realitu, už nejde o pravdu, už ide o politiku, už chcete robiť politiku, a to z toho všetko, čo som počul od ľudí, ktorým nevadilo, keď vojsko nastúpilo v niekoľko stovkách do osady. To vám nikomu neprekážalo. Všetci, čo sedíte v opozícii, vtedy ste boli súčasťou, mnohí z vás nie, vtedy to problém nebol. (Reakcie z pléna.) To vybavili policajti. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec, máte krátku pamäť, keď na mňa kričíte. Samotné rabovačky vybavili ešte policajti. Ešte policajti. Armáda bola nasadená potom. No.
Ja chápem, že sa, a viete, to je presne ten problém, ja chápem, viete, vy najviac voláte po demokracii, najviac voláte po tom, aby mohli byť uplatnené všetky názory, ale akonáhle hovoríme niečo, čo vám nesedí do vašich kariet a čo sa vám nepáči, ste strašne nervózni, vykrikujete počas príhovoru, furt niečo skáčete, to je presne ten problém. (Potlesk.)
Keď pánovi predsedovi dôjdu argumenty, hovorí, že, no dobre, zákon to síce nehovorí, ale buďme slušní, alebo že sme podráždení, že naše reakcie sú podráždené. Rôzne prídavné mená k tejto reakcii sú. Ale faktom zostáva, že nemám pocit, že my sme podráždení. Mám pocit z toho, že vykrikujete počas prejavu, lebo pán Hlina demonštratívne opustil túto sálu na chvíľu, že nedokázal byť konfrontovaný aj s iným názorom ako svojím.
Jednoducho to sú veci, že dovoľte, keď chcete vy hovoriť svoje názory, aj my môžme. (Reakcie z pléna.) Ďakujem pekne, ale som rád, že mi to potvrdzujete, pani poslankyne. (Potlesk.)
Čiže čo je základný problém? Čo je základný problém tej správy a v čom bolo postavenie a stanovisko vlády správne?
Čiže pani ombudsmanka sa dostala ku všetkým dokumentom, na základe ktorých spísala správu a navrhuje niektoré opatrenia. Svojimi podnetmi a žiadosťami sa neobrátila na nadriadenú inštitúciu, ktorá vlastne vykonávala tie opatrenia v Moldave, ktorým je Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, lebo jej v skutočnosti nešlo o riešenie situácie. Jej v skutočnosti išlo, aby z toho mohla urobiť politiku, preto sa súčasne obracala na Prezídium Policajného zboru a na ministerstvo vnútra.
Z môjho pohľadu dve hlavné veci boli opatrenia, ktoré ombudsmanka navrhovala, aby sme zabezpečili kamerové záznamy pre všetky akcie povinne a kamerové záznamy v celách, kde bývajú predvedené podozrivé osoby.
Ako ste mali možnosť vidieť, tak v niektorých akciách, samozrejme, kamery sú a mali ste možnosť, aj preto som bol rád, že to môžme pustiť, ste videli, aký úzky záber vám kamera poskytuje. Napriek tomu, že na tej akcii, ktoré ste videli, bolo niekoľko desiatok policajtov, viac ako troch-štyroch ste ani nezaznamenali. Aj preto, že je to veľmi náročné.
My sme povedali, áno, kde to môžme robiť, skúšame a robíme. Dokonca mávame 3-4 kamery, ale problém je v tom, že nikdy nezachytí celý proces a v momente, keď tam celý proces nie je, pretože to nie je hokejový zápas, kde môžete nadstaviť 8 kamier a máte prehľad úplne o celom dianí na ľade, aj to niekedy sa niečo vymkne, že tam nie je. Buď je obvinená polícia z toho, že vystrihla nejaký záznam alebo niečo zamlčala, alebo niečo ukryla, to, čo štandardne býva v rámci politických bojov používané.
Preto sme urobili, ale okamžite, práve na základe tejto správy, ktorú ombudsmanka predložila, novelu zákona o Policajnom zbore, ktorá za chvíľku bude aj v parlamente, ktorá práve vyhovuje týmto jej dvom podnetom.
Ak teda sme rešpektovali, že sa neobrátila na krajské riaditeľstvo, na ktoré sa podľa zákona obrátiť mala, lebo to je nadriadený orgán, a v prípade, že by jej krajské riaditeľstvo nevyhovelo, by sa mala obrátiť na Prezídium, potom na ministerstvo vnútra.
Problém je však v tom, že to je jedno, že vynechala tie kroky, veď to nevadí, veď to je také malé porušenie zákona. V záujme súboja so SMER-om a politikou, ktorú z toho chceme urobiť, to sa môže, to sa nepočíta, tam sa odvoláva pán predseda na slušnosť. Veď to nevadí, stačí byť slušný. Ale v ústave je napísané to, čo vy hovoríte, demokratické, že každý orgán má konať podľa toho, čo má v zákone napísané, a ona jednoznačne koná nad rámec. Jej pracovníci konali nad rámec, ale z toho nechcem viniť ju, lebo to nebola ona osobne.
Po diskusii s ňou na telefón si vypýtala iné veci, ako chceli jej pracovníci. Jej pracovníci ju mohli oklamať. Môže byť. Vôbec by som ju z toho neobviňoval.
Faktom však zostáva, že my sme splnili tie požiadavky, ktoré dala, čiže nebol dôvod na to, lebo nedá sa urobiť nejaké rozhodnutie ministra, ktoré je slabšie, a právna norma ako zákon, pretože zákon musí tieto veci upraviť, čiže má nejaký legislatívny proces, keďže sme povedali jasne, že sme to zapracovali. A dokonca v odpovedi prezidenta Policajného zboru túto vec citoval pán predseda, teda sme vyhoveli tým požiadavkám.
Veci, ktoré žiadala v otázke potrestania, to je vec, ktorá ale neprináleží jej, ale súdu. My môžme konať, ak súd rozhodne alebo prokuratúra, ktorá vec prešetruje, zistí, že boli porušené zákony, a dá celú vec na súd a súd rozhodne o potrestaní tých, ktorí mohli spáchať trestný čin, tak potom v poriadku, môže sa trestať, ale v našom prípade na toto, samozrejme, nebolo právo.
Čiže z môjho pohľadu si myslím, že sme splnili všetky tie očakávania, ktoré ombudsmanka mala, a práve preto vláda nemala dôvod, aby rokovala o správe, ktorá ignoruje, že medzičasom vláda cestou ministerstva vnútra vyhovela jej požiadavkám a práve to spravilo z tejto témy politiku.
Chvíľu som uvažoval, prečo, potom som si spomenul, že vlastne pani ombudsmanka tu predsa sedávala v radoch SDKÚ ako poslankyňa za SDKÚ, preto je to politika. Pretože SDKÚ sa nesnažilo nájsť nestraníka. Ale práve teraz vidíme, ako práve cez ombudsmana robí práve politickú hru, ktorú dnes tu všetci vidíme. (Potlesk.)
Neviem o tom, že by pani ombudsmanka sa zaoberala práve právami, ktoré sú pravidelne poškodzované denne. (Reakcia z pléna.)
Ale veď také nič som nepovedal, pani poslankyňa. Povedal som niečo také? Výborne. Bola vo vašom klube? Bola. Veď ja som také nič nepovedal. Dobre. To je úplne zbytočné vlastne na tieto veci reagovať. Zachovajme si teda, samozrejme... (Reakcie z pléna.)
Povedal som, že bola poslankyňou za SDKÚ a to je pravda. Bola poslankyňou za nejakú inú stranu? Prosím? (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa, o toto sa s vami môžem teraz staviť a som zvedavý, či sa verejne ospravedlníte za to, že to, čo hovoríte teraz, nie je pravda. Pozrite si záznam z toho, čo som povedal. Viem veľmi presne, čo som hovoril.
Práve preto hovorím a chápem, že táto vaša obranná nervozita vyplýva práve z toho, že toto je presným prepojením politickým. To je proste politickým prepojením. (Potlesk.)
Dobre, ale dostaňme sa ešte k reálnym veciam, o ktorých tu stále hovoríme, a preto mňa iba zaráža, že pani ombudsmanka sa nikdy nezaujímala práve o práva, ktoré boli v Moldave nad Bodvou a v ostatných obciach ohrozované denne. Denne. Tam tieto veci neriešila. Majoritná spoločnosť ju nezajíma vôbec. To je pre mňa problém. (Potlesk.)
My riešime zákon naozaj bez ohľadu na farbu pleti. To nie je podstatné. Podstatné je, aby všetci dodržovali zákon, a keď ho porušia, aby boli postihnutí.
Dokončím už iba s tým, že táto novela zákona už je v rámci ministerstva pripravená. O potrebe kamerových záznamov nakoniec hovoril aj splnomocnenec vlády pán Pollák a takisto verím, že skúsim urobiť všetko, aby technicky to bolo možné, pojať čo najväčší počet záberu alebo akcií, ktoré sa budú dať. Ale ja si osobne myslím, že je to trochu technický problém, ale verím, že to zvládneme.
Dovoľte mi, aby som, v tej správe predsa len niektoré veci napriek tomu, že mnoho vecí z tej správy odstránila, ostali správy, časti, kde pani ombudsmanka hrubo zavádzala. Pani ombudsmanka tvrdí, že jednak že polícia sa jej pripomienkou nezaoberá, to bola jedna vec, čo som spomínal, ale rovnako tak tvrdí, že polícia potrebovala povolenia, keď vstúpila do obydlí.
Prvá vec je, že polícia do obydlia ani raz nevstúpila v zmysle toho, čo ona hovorila. Jediný prípad, ktorý sa stal, jediný prípad, ktorý sa stal, to nie je ten medializovaný v prípade, keď ich vyzval občan, že keď si chcú niečo skontrolovať, tak majú si skontrolovať dnu, ale to nebol ten prípad, ktorý bol medializovaný. Za žiadnych iných vstupy do obydlia neboli, napriek tomu môže polícia vstupovať do obydlia tak podľa policajného zákona, ako aj podľa Trestného zákona pri splnení určitých kritérií, či už pre udržanie verejného poriadku, jedna z podmienok, alebo pátranie po páchateľoch trestnej činnosti.
Rovnako tak ombudsmanka vo svojej správe tvrdí, že polícia neprimerane dlho, hodiny, držala predvedených na policajnom oddelení. Pravdou je, že na políciu bolo predvedených 15 osôb, a dovoľte, aby som teraz prečítal úradný záznam, pretože pri obmedzení slobody sa musia počítať minúty. Čiže odpoveď na to, že boli držaní niekoľko hodín: Ladislav H. 50 minút, osoby, u ktorých bola skúmaná totožnosť, Karol H. 50 minút, Patrik Mata 55, pardon, Štefan H. 30 minút, Štefan M. 50 minút, Milan H. 15 minút, Július H. 30 minút, Filip B. 30 minút.
To je prvých osem. Ďalší štyria neboli predvedení, ale zaistení. U ďalších troch boli buď vznesené obvinenia, alebo prejednaný priestupok.
Čiže opätovne správa zavádza reálne oproti faktickej skutočnosti a je otázka – prečo?
Prečo vlastne je záujem neuvádzať pravdivé udalosti? Prečo je záujem hyperbolizovať veci, ktoré sa dejú?
A opäť sme pri jednoduchej odpovedi. Politika. Snaha robiť z toho politický kapitál.
Prečo sa niekto ministerstvu vnútra vyhráža, že bude o tom informovať svojich príbuzných v Bruseli? Čo s tým v podstate, je tam nejaký orgán činný v trestnom konaní, ktorý môže niečo prešetriť? V čom je teda ten problém? Alebo je to zlomenie pýchy v tom, že práve tie niektoré incidenty vyplývali z osláv, ktoré boli o tretej ráno organizované práve mimovládnou organizáciou, a že si majoritná spoločnosť dovolila sťažovať sa na rušenie nočného kľudu? (Reakcia z pléna.) O tretej ráno, pani poslankyňa, ale to netvrdíme my, to tvrdí mestská polícia. Pani poslankyňa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Poprosím, pani poslankyne, nie je tu debatný krúžok. A, pán minister, ja vás poprosím, nereagujte.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... buď budete počúvať, čo hovorím, alebo sa nebudete hrať s iPadom a potom môžte reagovať, alebo teda naozaj, lebo hovoríte o niečom inom. Ja som povedal jasne, že v čom bol problém, prečo bolo nevyhnutné sa začať vyhrážať Bruselom, či proste niekto mal s tým osobný problém.
Počty zranených, to bola druhá téma, ktorá sa tu často hovorí. Celej akcii v Moldave nad Bodvou neprospela, samozrejme, ani počiatočná hyperbolizácia problému. Prvé informácie od obyvateľov z osady aktivistov a o správe, ktorú aktivisti urobili hneď na druhý deň, bolo, že tam bolo 80 zranených. Ani jedna z tých správ sa nepotvrdila.
Ombudsmanka nedôveruje ani lekárskym správam, ktoré jasne hovorili o tom, že donucovacie prostriedky boli použité voči ôsmim mužom, ani ženám, ani deťom, a ich zranenia nevyžadovali ošetrenie. To znamená, ich druh zranenia bol taký, aby ďalšie ošetrenie nebolo nevyhnutné.
Myslím si, že spochybňovanie záveru privolaného nezávislého lekára, pretože to nie je ani súčasťou ministerstva vnútra, ani ničoho iného, a je zodpovedný za svoje rozhodnutia, ktoré urobí, práve naznačuje ten problém, že nehodí sa, nehodia sa fakty a skutočnosti o pátracej akcii v Budulovskej k tomu, aký bol cieľ tejto správy. Je evidentné, že pointa bola napísaná dopredu a zvyšok tam už len dopĺňam tak, aby som z toho mohol urobiť adekvátnu policajnú ukážku.
Takisto hovorí správa, že neboli vypátrané žiadne osoby ani veci z krádeží a že polícia, policajná akcia bola zameraná len na čistú represiu. Faktom zostáva, že práve na základe informácií získaných aj z tejto akcie bolo dodatočne objasnených 15 trestných činov, ktoré boli v šetrení, a práve väčšina z tých obyvateľov pochádza buď z Budulovskej, alebo z Drieňovca, alebo z Moldavy nad Bodvou.
Ešte raz by som sa pristavil pri jednej skutočnosti, na ktorú zabúdame, lebo sa často hovorí o desiatkach policajtov, či 50, či 60. Faktom zostáva, že sme si, to treba spojiť s tým, že po prvé je to, patrí to medzi menšie policajné akcie z pohľadu počtu a hlavne je to 60 policajtov kontra 1 400 obyvateľov. Len aby sme vedeli ten pomer. Keby sa nám zdalo, že to proste bola nejaká presilovka alebo niečo podobné, čo sa tu snažila pani ombudsmanka tiež naznačiť.
Poďme k tým 15 trestným činom. Po akcii K100 z 19. júna minulého roku boli objasnené tieto trestné činy:
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Roland Ž., Patrik N., Martin G., všetci bytom Budulovská 32, Budulovská 30 a Budulovská, neoznačená chatrč,
- vlámanie do Pohostinstva u Jána v Moldave nad Bodvou: Ondrej H., Drieňovec,
- vlámanie do Zberných surovín: Štefan B. a Robert H., jeden Budulovská 30, druhý Budulovská bez popisného čísla,
- vlámanie do firmy Autostarko v Moldave nad Bodvou: Robert H., Budulovská bez čísla, Štefan H., Budulovská 26, Roman D., Budulovská 30, Dávid H., Budulovská 26,
- vlámanie do Zberných surovín, upozorňujem, že sú tam troje zberných surovín, oni v jedných vykradnú a potom to odnášajú do iných (zasmiatie sa v sále): Emil H., Budulovská 30, Attila R., Budulovská 30,
- vlámanie do Zberných surovín: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,
- vlámanie do Zberných surovín, opäť: David H., Budulovská 26, Leonard Ž., Budulovská 46,
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave nad Bodvou: Štefan H., Budulovská 26,
- opäť Zberné suroviny: Štefan B., Budulovská 30, Marián R., Budulovská 32, Roman D., Budulovská 30,
- krádež z dvora rodinného domu v Záhradnej: Vladimír L., Vodná 22, Moldava nad Bodvou, Milan H., Vodná 77, Moldava nad Bodvou,
- vlámanie do Zberných surovín v Moldave: Ronald Ž., Budulovská bez čísla,
- vlámanie do obytného domu na Hviezdoslavovej ulici: Imrich H., Budulovská 30, Karol M., Budulovská 32, Richard Ž., Budulovská bez čísla,
- vlámanie do skladu na Bartošovej: Augustín H., Dalibor R., Arnold R., všetci bytom Bartošova,
- krádeže radiátorov na sídlisku z bloku v Moldave: René G., Vodná 72, Ferdinand, pardon,
- to je krádež peňazí z reštaurácie Ferdinand v Moldave: Ronald Ž., bytom Budulovská bez čísla.
Toto sú trestné činy objasnené práve na základe pátracej akcie K100 v Moldave nad Bodvou v dvoch osadách: Budulovská a Drieňovec.
Ešte raz sa k tomu vrátim, vážené dámy a páni, nikto z aktivistov, ani pani ombudsmanka sa nezastala práv ľudí, ktorí sú dennodenne terorizovaní niektorými z členov sociálne vylúčených skupín buď v Drieňovci, alebo na Budulovskej. Na týchto ľudí, ktorí sú práve bezbranní, pán predseda, a ktorých, by som tiež čakal, že sa občas zastavíte a opýtate sa ich na to, aký majú názor.
Kto z vás, ktorí dnes zvolávate túto schôdzu, bol rozprávať s obyvateľmi Moldavy nad Bodvou? Kto bol s nimi hovoriť po tom, ako to tam bolo napríklad mesiac po pátracej akcii, ako sa situácia vyvíjala? Či sú proti tomu, aby tieto akcie prebiehali, alebo nie? Či sa vďaka nim dostáva Moldava nad Bodvou v rámci máp kriminality na 68 % objasnenosti, čiže nadpriemer, čo je nadpriemer v rámci Slovenska. Nikto. (Reakcia z pléna.)
Po akcii, pýtam sa, pán poslanec. Čiže boli proti tomu, áno? No tak vidíte, že neboli. Tak chápem. Pretože ja som s nimi hovoril, a niekoľkokrát. (Potlesk.) Ďakujem pekne, že ste mi dali za pravdu, veľmi si to vážim, že máte tú odvahu a povedať naozaj pravdu.
Takisto platí, že problém je aj v samotnej medializácii. Určite si budete všetci pamätať minimálne 3-4 reportáže z Jelšavy, ako sa ľudia boja chodiť po ulici, ako sa boja ísť po piatej hodine. A práve opatrenia, ktoré súvisia s tými akciami, ktoré teraz kritizujete, páni poslanci, práve tieto lúpežné prepadnutia napríklad v minulom roku znížili. Máme naozaj zásadný počet úbytku, predtým sme sa zameriavali na dennú kriminalitu v oblasti vykrádania chát. Tam sme dosiahli až 45-percentný pokles, čo je veľký úspech. Teraz sme sa zameriavali práve na lúpeže, takisto poklesli.
To sú výsledky, ktoré robíme, ale, samozrejme, to najväčšie riziko, ktoré teraz hrozí, je, že, samozrejme, treba útočiť na policajtov, treba ich vyhlasovať za odľudov a neviem koho, akým spôsobom si dovoľujú pýtať doklady od bezbranných a zraniteľných obyvateľov. Ale potom na konci dňa z nich urobíte alibistov, ktorí práve vtedy, kedy budú môcť zasiahnuť, nezasiahnu, nebudú brániť práva tých, ktoré sú poškodzované, lebo sa budú báť, či ich niekto za to nenapadne.
Vrátim sa ešte raz k tomu, aby som považoval túto schôdzu na záver za úplne úprimnú, musel by som naozaj to počuť z úst ľudí, ktorí ani raz neobišli príležitosť, aby takéto veci kritizovali.
Ak pán minister, bývalý, bez problémov prešiel nasadenie armády proti Rómom v 2004, nepamätám si ani veľké veci, ktoré súviseli s ďalšími udalosťami, a pamätám si konkrétne jedno podozrenie z bitky rómskych detí, ktoré takisto ušlo pozornosti aj vám, aj pani ombudsmanke. Ja chápem prečo, bol rok 2011, rozumiem.
To sú ale všetko veci, ktoré naznačujú, že túto schôdzu nemyslíte vážne, vy ju myslíte iba ako politický útok, potom s vami súhlasím. Je dôležité, aby sme politicky bojovali, pretože každý stojíme na inej strane tábora. Vy pravdepodobne dnes na strane tých, ktorí zákon porušujú. My sa snažíme podporovať, chrániť tých, ktorí sú práve tými, čo porušujú zákon, ohrozovaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)