30. schôdza

Ďakujem pekne, ja len tri poznámky. Už ste prestali, kolegovia, vykrikovať, fajn.
Pán kolega, ak by ste boli dobre počúvali pána ministra, tak vy ste boli pochopili, že to video malo za cieľ ukázať, že žiadna kamera, žiadna kamera ani v rukách, ani na helme, nikde, nepreukáže všetko to, čo sa pri zásahu deje. A verte, že kamerovému systému dobre rozumiem, pretože už veľa rokov som sa tým živil, takže viem, čo dokáže.
To malo za cieľ ukázať, a to aj povedal, nech je kamera kdekoľvek, nezachytí všetko. A keď tam máte 30, 40, 25 policajtov, a vy čo, budete skúmať každý jeden záber, ktorý je na tej kamere? To sa nedá, ale dobre.
Ďalej, tvrdíte veci mnohokrát, a aj teraz ste tvrdili, ktoré neviete dokázať. Vy jednoducho rozprávate o mnohých veciach, ktorým niekedy ani veľmi nerozumiete a možnože vám to niekto podstrčil alebo povedal, a navyše si myslíte, že to, čo vy tvrdíte, je len to najsprávnejšie, len vy máte tú absolútnu pravdu a to ostatné, to nie je nepodstatné.
Závisť a nenávisť, tu s vami trošku súhlasím. A viete prečo? Lebo v tomto volebnom období tá nenávisť je tu mnohokrát aj z vašej strany a mnohokrát aj niektorých vašich kolegov z opozície evidentná. Vy jednoducho SMER nenávidíte a hovoríte a robíte všetko preto, aby ste tú nenávisť dostali aj medzi ostatných ľudí. A to sa nepáči naozaj ani mne.
Viete, a ľudskoprávnu agendu, to je tak zložitý problém a tak ľahko zneužiteľný, ako to urobila europoslankyňa za KDH, ktorá povedala, že preto Šatan nebol nominovaný a boli porušené jeho ľudské práva. Veď to je choré! Dajte si radšej pozor, kedy a ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Lojzko, v mnohých vystúpeniach si nás kritizoval, že nepodporíme opozičné návrhy, a keď sa stane, že ich podporíme, tak ako je dnešná schôdza alebo včerajšie návrhy, ktoré boli schválené a boli aj z radov opozície, opäť kritika.
Ty si, Alojz, vôbec neuvedomuješ, že dnes táto schôdza bola kvôli tomu zvolaná, aby bola vlastne zneužitá a aby platforma mohla dnešné stretnutie použiť na to, aby sa mohli zviditeľniť a svojho kandidáta, lebo je volebná kampaň. A pani ombudsmanka má, nech sa to akokoľvek vezme, mala na sebe politické tričko, ktoré v podstate káže to, aby konala tak, ako jej platforma a i dnes, aké pokyny jej dá.
A to, že politici ako sme tu, v Národnej rade, všetci musíme mať zodpovednosť a musíme riešiť rómsku otázku a zodpovedne, to je, naozaj máme na tričku, ak sa nám to nepodarí a v čo najkratšom čase a dobe, tak môže byť neskoro.
Takže, Lojzko, aj ty musíš pozerať aj na dnešné stretnutie nielen z toho, že máš voči určitým ľuďom a je z tvojho rozprávania cítiť, akým spôsobom možno máš nenávisť voči pánovi ministrovi, lebo to sa dalo cítiť ako z tvojej rozpravy, aspoň ja som to tak vycítil. A teraz to beriem, že nie ako politik za stranu SMER, ale ako človek, ktorý tu počúva celý čas.

V zásade som nechcel, ale posledné, lebo, vážení kolegovia, ja naozaj chcem ubezpečiť, že aj pred vstupom do parlamentu a aj teraz v parlamente, fakt ubezpečujem, ja som oprostený dvoch základných emócií bežne sa vyskytujúcich v slovenskej spoločnosti: závisti a nenávisti. Čestné slovo. Čestné slovo chlapa, keď to tak môžem povedať, že stojí to určitý tréning a dá sa to naučiť. Dá sa naučiť, zožiera vás to, keď nenávidíte, zožiera vás to, keď závidíte, dá sa to naučiť, proste sa z toho vyviazať. Nenechať sa opantať s tým pocitom, lebo vám to viaže kapacitu, ničí vám to tvorivosť, je to dosť obmedzujúce. Odporúčam, prípadne, kto má záujem, môžem poradiť ako. Ale čestné slovo, vás ubezpečujem, že netrpím ani závisťou, ani nenávisťou. Čestné slovo. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa na uvedenú tému zopár základnými poznámkami, pretože aj na základe včera prebiehajúcej rozpravy je evidentné, že mnoho ľudí nemá základné informácie o pozícii ombudsmana. Je pomerne ľahké sa dozvedieť z verejne prístupných informácií, že táto pozícia existuje viac než tristo rokov. Už v roku 1713 sa švédsky kráľ rozhodol zriadiť pozíciu verejného ochrancu práv. A odvtedy sa táto tradícia budovala najmä v Európe. Každá krajina Európskej únie si váži svojich občanov. Každá krajina Európskej únie zriadila inštitúciu verejného ochrancu práv. Tak je tomu aj na Slovensku. A chcel by som pripomenúť najmä v tomto prípade poslancom vládnej strany, že ombudsman nie je podriadený vláde. Nezávislá inštitúcia znamená nezávislosť v tom, že inštitúcia nie je podriadená vláde. Teda ani pani Dubovcová, ktorá si zodpovedne vykonáva svoj mandát, nie je podriadená vláde. Naproti tomu vláda sa správa macošsky až arogantne k tejto inštitúcii. A z verejne prístupných zdrojov nepoznáme prípad, keď vláda v akejkoľvek krajine Európskej únie odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv. Je to nielen arogancia voči tejto inštitúcii, ale keďže táto inštitúcia zastupuje práva občanov, je to arogancia voči právam občanov a je to arogancia voči občanom ako takým.
Dovolím si povedať jedno prirovnanie. Kým vláda 8. januára 2014 odmietla rokovať o správe verejného ochrancu práv pri tzv. vyrozumení o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, dva mesiace predtým, presne 6. januára 2013 zaradila na svoj bod rokovanie s názvom informácia o stave rokovaní k návrhu na úpravu nariadenia Európskeho parlamentu. Dámy a páni, viete, kto ho predkladal? Poslankyňa Európskeho parlamentu pani Monika Beňová-Flašíková, ktorá bola v tom čase kandidátkou na župana. Zrejme nie je náhoda, že v ten deň bol posledný deň volebnej kampane do volieb vyšších územných celkov. Hovorím to preto, aby sme si uvedomili ten kontrast. Vláda odmietne rokovať o správe verejného ochrancu práv, ale dva mesiace predtým si zavolá europoslankyňu, ktorá kandiduje na župana, v posledný deň župnej kampane a rokuje o bezvýznamnom bode, ktorý ani pani europoslankyňa nemôže ovplyvniť, pretože všetky informácie sú verejne známe, všetky informácie boli dovtedy poskytnuté a, samozrejme, na tú tému existoval spoločný konsenzus medzi všetkými politickými stranami a medzi všetkými europoslancami, ktorí zastupujú Slovensko v Európskom parlamente. Je evidentné, že vláda na jednej strane ignoruje občanov, ale na druhej strane robí kampaň svojim blízkym. A nebolo tomu tak len v tomto prípade, bolo tomu tak napríklad v mnohých prípadoch aj pri výjazdových rokovaniach vlády napríklad v Trenčíne na podporu kandidáta na miestneho župana za stranu SMER a v mnohých ďalších iných. Koniec koncov vláda sa celé volebné obdobie správa ako keby bola v kampani. Vieme prečo, lebo má na čele prezidentského kandidáta a aj súčasné obdobie využíva ako obdobie pre kampaň svojho prezidentského kandidáta. Na druhej strane v tomto kontrastnom porovnávaní trpia občania, ktorým sa nielen zhoršuje životná situácia, ale sa zhoršuje postavenie aj cez ignoráciu demokratických inštitúcií, akou je ignorácia verejného ochrancu práv. Považujem to za ďalší prejav arogancie moci, ktorej svedkami sme boli v tejto snemovni mnohokrát.
Po voľbách tá arogancia začala tým, že sa nerešpektovalo dovtedy neformálne pravidlo, ktoré rešpektovala takmer každá vláda. A to je obsadenie šéfa Úradu pre verejné obstarávanie z pozície opozície. Vieme, že súčasná vláda sa bojí kontroly, že sa snaží kŕčovite udržať svoju moc, a preto znásilnila aj tento post tak, že ho neponúkla opozícii, ale že si ho obsadila svojím nominantom. Ďalším prípadom bolo obsadenie pozície šéfa Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý nemáme obsadený doteraz. Vieme prečo, je to až trápne vyhováranie sa pri mnohých, mnohých opakovaných pokusoch, keď opozícia predkladala viacerých kandidátov a vládna väčšina ich neschválila, pretože im akosi nevyhovujú. Je to ďalším z prejavov arogancie moci, pretože každá slušná demokratická vláda rešpektuje rozloženie moci a rešpektuje aj kontrolu svojho postavenia. Evidentne táto vláda sa tak nespráva. Ďalším príkladom môže byť generálny prokurátor a situácia okolo vymenovania generálneho prokurátora, ktorý bol legitímne zvolený, žiaľ, nevymenovaný súčasným prezidentom. Vieme, ako to dopadlo. Súčasná vláda na čele s prezidentským kandidátom pánom Robertom Ficom si do pozície generálneho prokurátora zvolila nového človeka, mimochodom, spolužiaka predsedu vlády a prezidentského kandidáta. No a za všetky prejavy arogancie moci musím spomenúť aj situáciu okolo prejednávania najdôležitejšieho zákona roka, okolo zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme prejednávali týždeň, dámy a páni, v tejto snemovni. Za celý týždeň neprišiel ani na jednu minútu predseda vlády podporiť svojho ministra financií, aby sa tento zákon schválil. Považujem to v tomto prípade nielen za ignoráciu celej snemovne pri vyjadrení nedôvery svojmu ministrovi a svojim poslancom, ale za ignoráciu vôbec celého parlamentného rokovania, celého parlamentu ako takého, pretože takisto to bol nebývalý a dovtedy prvý jav. Súvisí to takisto s týmto odmietnutím verejného ochrancu práv na rokovaní vlády, pretože takisto to bola novinka, ktorú doteraz nepoznáme. A je to ďalší v rade z dôkazov, o ktorých som sa zmienil, ktorými vláda sa správa arogantne a ignoruje občanov Slovenskej republiky.
Súčasná vláda, dámy a páni, hovorí o tom, že buduje sociálny štát. Dovoľte mi uviesť zopár údajov, ktoré dokazujú, že tomu tak nie je. Kým na sociálnu ochranu sa vydáva niečo cez 12 % domáceho produktu, v Európskej únii je tento priemer 20 %. Pritom na výdavky na bezpečnosť idú omnoho vyššie percentá, ako je tomu priemer Únie. Dokonca sa zvyšujú, kým v minulom roku išlo z koláča celkového štátneho rozpočtu, z jeho výdavkov na bezpečnosť 5,09 %, tento rok je to 5,27. Pritom priemer Únie je 3,88. Evidentne teda vláda, ktorá tvrdí, že nemá zdroje, a vieme, že je to aj vlastnou vinou, ich nedáva na pomoc občanom, nedáva vôbec na sociálnu ochranu, ale dáva ich na represívne zložky. U nás počet policajtov je jeden z najvyšších v Európskej únii a tento rok vláda tabuľkovo zvyšuje počet policajtov o 1 800 osôb. Nebuduje teda sociálny štát, buduje policajný štát. Svedčí o tom napríklad aj macošský prístup k nezávislým inštitúciám, napríklad aj k inštitútu ombudsmana, ktorého rozpočet išiel dole o 7 300 eur v tomto roku. A, ako som už spomínal, vláda, samozrejme, nemá v láske nezávislé inštitúcie. Ale najmä tento až likvidačný postoj k pozícii verejného ochrancu práv je naozaj zarážajúci. Mimochodom, včera, zaznamenali to viacerí kolegovia, sa stala zaujímavá vec, že kým zo všetkých iných serverov a všetkých sietí fungovala stránka verejného ochrancu práv, tak zo stránky Národnej rady sa k tomu nedalo dostať. Neviem, aký bol dôvod, ale takisto to nepovažujem za náhodu v kontexte všetkých týchto informácií, s ktorými sme konfrontovaní.
Aké je riešenie, dámy a páni? Najmä v súvislosti s krokmi orgánov činných v trestnom konaní a najmä v súvislosti s krokmi polície, ktoré nás znepokojujú, je riešenie nezávislá kontrola, viackrát to naši kolegovia navrhovali, hovoril o tom opakovane aj kolega Martin Fedor, riešením je len a len nezávislá inšpekcia, ktorá bude nezávislá od ministerstva vnútra. Nezávislá, to znamená, že bude nepodriadená ministerstvu vnútra. Mala by prešetrovať prešľapy policajtov, justičnej stráže a colníkov. No a, samozrejme, riešením je aj konečne rešpektovanie pozície verejného ochrancu práv, pretože ten, kto rešpektuje túto pozíciu, rešpektuje aj práva občanov. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame bod, ktorý je veľmi citlivý. Verejná ochrankyňa práv má dozerať na práva a zákonnosť v tejto krajine a chrániť záujem tých najslabších. Verejná ochrankyňa práv nemôže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie žiadneho orgánu. Môže príslušný orgán upozorniť, že jeho rozhodnutie alebo konanie je nesprávne alebo je neúčinné. Je realizátorom tzv. nežného práva, v rámci ktorého svojou autoritou a apeláciou na príslušné orgány zabezpečuje výkon svojej moci a pôsobnosti.
Verejná ochrankyňa práv aj v tomto prípade sa obrátila najskôr na políciu, na samotného ministra a ministerstvo vnútra. A až ako poslednú inštanciu si zvolila obrátiť sa na vládu. Treba povedať, že vláda rokuje v zbore. Pokiaľ ako dvojnásobný minister si spomínam, a dneska ráno som si to skontroloval, rokovací poriadok vlády (čl. I ods. 2) znie: „Schôdzu vlády zvoláva a vedie predseda vlády.“ Ten, ktorý schôdzu zvolá, určuje jej program, ktorý navrhuje. Robert Fico bol tým, ktorý zvolal rokovanie vlády a zaradil bod pani Dubovcovej o kontrole policajných zásahov a vyvodení zodpovednosti za raziu. Premiér Robert Fico však nedovolil pani ombudsmanke na vláde vystúpiť. Z rokovacieho poriadku vlády jednoznačne vyplýva, že nemusel Robert Fico tento materiál a požiadavku pani Dubovcovej vôbec zaradiť. Prečo si to trúfam povedať? Zákon o veterinárnej starostlivosti z dielne ministra pôdohospodárstva je medzi nezaradenými materiálmi od júna či júla minulého roku. Tento materiál predseda vlády neuznal za potrebné zaradiť. Z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je niekoľko mesiacov, skoro dva mesiace materiál nezaradený na vláde, pretože Robert Fico uznal, že týmto materiálom sa nechce zaoberať. Takže Robert Fico mal možnosť ako inteligentný a slušný človek, vážiaci si názor ombudsmanky odmietnuť zaradenie tohto materiálu. Pokiaľ to tak ale tak neurobil a zradil do programu vlády bod navrhovaný pani ombudsmankou a vláda tento program schválila, od tej chvíle ani Robert Fico, ani minister vnútra pán Kaliňák nemajú právo jej nedať slovo, pretože ako vypracovateľka a predkladateľka materiálu má právo svoj materiál, keď bol zaradený do programu rokovania, predniesť. Arogancia moci z dielne Roberta Fica a ministra vnútra sa prejavila v prvom rade v tom, že keď nemuseli zaradiť, zaradili materiál, pozvali si pani ombudsmanku na rokovanie vlády a potom jej nedali priestor, aby vlastný materiál, ktorý pripravila, s ktorým oni súhlasili, že bude zaradený do programu, nedali jej priestor na to, aby si to mohla obhájiť. Toto s demokraciou a s normálnym postupom v tejto krajine nemá nič spoločné. Keď kolegovia zo strany SMER sa pýtajú, prečo je táto mimoriadna schôdza, tak v prvom rade je to preto, lebo je opojenosť mocou a aroganciou, ktorou vládne SMER, že si pozve ombudsmanku, keď ju pozvať nemusí, zaradí to do programu a potom jej povie, že nemôže prehovoriť, a začne ju tam poučovať.
Aký signál Robert Fico, ten najslávnejší človek, ktorý sa uchádza o hlasy občanov tejto krajiny, poslal týmto krokom občanom tejto krajiny? Poslal im odkaz v mojom čítaní, že: „Ľudia nemáte sa kde obrátiť. Môžete sa obrátiť ako kedysi na Ústredný výbor Komunistickej strany, dnes to pomaly bude ústredný výbor strany SMER, pretože aj keď sa obrátite na ombudsmanku, ktorá má chrániť tých, ktorí sú najviac zraniteľní, ani ona nebude vypočutá na vláde.“ Takto sa s inštitúciou, zámerne nehovorím jej meno, inštitúciou, ktorú ona reprezentuje, nezachádza. Táto inštitúcia bola zriadená Ústavou Slovenskej republiky. Konanie vlády je podkopávanie Ústavy Slovenskej republiky, a to tým najhorším zrnom, ktoré si môžeme predstaviť, keď vláda vysiela signál, že tí, ktorí sú na to odkázaní, tí v tejto krajine nebudú vypočutí, nemajú najmenší nárok a najmenšiu šancu na nápravu.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k včerajšiemu vystúpeniu ministra vnútra za týmto rečníckym pultom. Minister vnútra za týmto rečníckym pultom sa snažil postaviť otázku do polohy kolektívnej viny. Kolektívne dáva všetkých Rómov do jedného vreca a hovoríme, že sú zlí. Keď v tejto krajine uplatňovali princíp kolektívnej viny, stále to dopadlo zle. Preto si myslím, že postup vlády, postup ministra vnútra, kde každého jedného Róma dáva do toho istého vreca, je zlý. Nechcem tu chrániť žiadneho zločinca, žiadneho kriminálnika a žiadneho človeka, ktorý porušuje zákony tejto krajiny, ale treba rázne odmietnuť postoj, že každý je zlý len preto, lebo patrí k rómskemu etniku alebo k inému etniku.
Kolegovia a kolegyne zo strany SMER, robíte veľkú chybu, že trpíte takýto postup od ministra vašej vlastnej vlády a takýto postup od vlády Slovenskej republiky, keď vláda vysiela signál, že dovtedy, kým sa verejnosť nedozvie o útokoch neonacistov v Nitre, dovtedy neonacistom žiadny trest nehrozí. Keď sa to zverejní, tak vtedy s tým začneme niečo robiť. Cítil som morálnu potrebu nielen ako poslanec Národnej rady a občan tejto krajiny, ale v prvom rade ako rodič tu vystúpiť, pretože, keď som videl tie záznamy z Nitry, tak je to veľmi smutné, pretože môže nastať situácia, že to bude moje dieťa, vaše alebo niekoho z vašich blízkych, ktoré neonacisti napadnú a zbijú. Keď je možné v tejto krajine po siedmich rokoch na základe zdravotného vyšetrenia od doktora, ktorý pacientku nikdy v živote osobne nevidel, stanoviť, že ona porušila zákon, mám na mysli prípad Hedvigy Malinovej, tak jednoznačne je v tejto krajine niečo choré.
Vláda Roberta Fica vysiela signál, že do tých, ktorí sú slabí a zraniteľní, si môže každý kopnúť. Je to veľmi zlý signál. Vláda a politická strana SMER v prvom rade, pretože vy tu vládnete už takmer dva roky, vysielate týmto krokom signál, že znevažujete pozíciu verejnej ochrankyne práv občanom, tým, ktorí majú sklony ako v Nitre, neonacistom, že si môžu robiť, čo chcú, pretože ich konanie, kým sa to nespublikuje, nebude potrestané. Je to veľmi zlé.
Pán Kaliňák sa tu snažil včera vo svojom vystúpení postaviť všetkých Rómov za zlých vo svojom úrade, pričom jeho vláda, kde sedí, vymenovala za splnomocnenca pre rómske otázky Róma, nášho kolegu pána Polláka. Ja si ho vysoko vážim. A jeho aj ďalších podobných by sme mali ukazovať, že existuje ten vzor, a nemali hádzať ich všetkých do jedného vreca. Kolegyne, kolegovia, aj mne vadí, keď povedia, že v parlamente poslanci sa ožierajú. Uráža ma to preto, lebo nikto z vás ani z novinárov v tejto budove mňa za tých 12 rokov, čo som poslancom, čo som zastával funkciu ministra, nevidel opitého alebo podnapitého. A sme tu takí viacerí. Ale iných zase tu bolo takých vidno. Preto treba pomenovať, kto je ten zlý. Keď pán Kaliňák donesie sem a nám premietne film, kde máme možnosť vidieť zásahy z iných rómskych osád, o to viac nadobúdam dojem, že záznamy z Moldavy nie sú náhodou nevyhotovené. Keď to mohli urobiť inde, pýtam sa, prečo to tam neurobili. Pýtam sa, keď tam ich napadli a vtrhli do domov bez patričného povolenia od súdu, prečo to urobili. Nie sú v tom len Rómovia z osady, zajtra v tom môžete byť vy, môže byť ktorýkoľvek iný občan tejto krajiny. Prečo takto chceme postupovať? Ľudia majú mať dôveru v inštitúciách, ako aj v polícii, aj v súdoch, aj vo vláde, aj v parlamente. Vystúpenie ministra vnútra pre mňa bolo o to zarážajúcejšie, že síce kľudným tónom, ale arogantne poukazoval na to, že polícia mala právo takto konať. Občania nemajú právo protestovať voči konaniu polície. Ale pritom keď som si na minulej schôdzi vypočul kolegu Galka a sám som si to začal preverovať, keď v polícii sú ľudia s pochybnou minulosťou na základe výnimky, ktorú udelil samotný minister Kaliňák, tak si kladiem otázku, jednoduchý občan keď toto vidí, akú môže mať dôveru v inštitúcii, ako je polícia, ktorá má v motte „pomáhať a chrániť“? No veľmi slabú. Poviem vám prípad z Rimavskej Soboty. Polícia naháňala páchateľa, ktorý sa vkrádal do bytov. V radoch polície sa ukázal jeden takýto človek a každý občan na celej ulici, kde polícia hľadala, zatvoril dvere a povedal, že nechce vpustiť políciu blízko svojho obydlia. A ja to plne chápem, pretože keď sa tam nachádzajú takíto ľudia, tak čo má robiť ten občan?
A práve preto považujem za nesmierne zlé, keď v Národnej rade, kolegovia, ste odmietli prerokovať správu od pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv, aby sme diskutovali na tejto pôde, a ona si zvolila ďalšiu inštanciu, ktorú jej zákon dáva, a z toho materiálu explicitne vyplýva, že nechcela kontrolovať, ani kritizovať činnosť vlády Slovenskej republiky, mala záujem poukázať na pochybenia orgánov verejnej moci a ústredných orgánov štátnej správy. A na to má plné právo z ústavy a zákonov, ktoré na to túto inštitúciu splnomocňujú. Práve preto považujem za nesmierne zlý krok prejav arogancie, keď Robert Fico jej materiál zaradil na rokovanie vlády, keď nemusel tak učiniť nemusel, pozvali si ju tam, schválili programu a potom ako predkladateľke neumožnili jej vystúpiť a obhájiť a predniesť svoj vlastný materiál. Toto je najhorší odkaz, ktorý vláda kedy poslala svojim občanom. A ja dúfam, že občania pomaly, ale isto začnú otvárať svoje oči a podľa toho budú aj konať. Ďakujem pekne.

Pán poslanec, pani ombudsmanka bola dvakrát na výbore. Dvakrát predniesla svoju správu. Všetky veci mala možnosť vysvetliť, mala vysvetlené. Ja sa pýtam, lebo miešate hrušky s jablkami, nie je pani ombudsmanka náhodou ombudsmankou aj tých ľudí, ktorí znášajú ujmu z týchto trestných činov, nie je náhodou ombudsmankou každého poctivého občana Slovenska, z ktorého daní a odvodov takíto ľudia žijú, nie je náhodou ombudsmankou aj tých policajtov, na ktorých títo Rómovia útočia pri plnení si služobných povinností, čo ste urobili na ich ochranu alebo čo sme urobili na ich ochranu? Potom si povedzme na tejto schôdzi, ako treba vôbec riešiť rómsku problematiku.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, klamete, keď hovoríte, že minister dal všetkých Rómov do jedného vreca. Ja som počul pozorne jeho vystúpenie a nikde som to nezachytil. On poukázal na tých, ktorí porušujú zákon.
Na základe vášho vystúpenia a ak by som použil váš pohľad na ministrovo vystúpenie, by som mohol povedať, že vy ste teraz na základe nejakých zlých skúseností niektorými jednotlivcami v polícii hodili všetkých policajtov do jedného vreca. To nie je pravda.
A, viete, ja mám rád také veci, ktoré si preverím alebo poznám. A ja som cez Vianoce, aj tento týždeň, v štvrtok, v piatok bol v Moldave, bol som v Drienovci za kamarátmi, za priateľmi a skúste sa ísť tam pozrieť pred obchodný dom TESCO, to je blízko Budulovskej, ako niektorí jednotlivci z týchto radov ohrozujú obyvateľov, občanov, ktorí tam idú nakupovať. Mne sa to tiež stalo osobne. Viete, to nestačí ísť medzi Rómov do Jasova poschodovým autobusom tesne pred voľbami a ísť ich naháňať do košiara, voličov strany MOST – HÍD, ako som sa osobne o tom presvedčil, keď som tam bol. Viete, choďte do prírody na tvár miesta, choďte sa tam pozrieť. A ja by som sa možno opýtal ochrancov, vy ste poľnohospodár, voda patrí do vášho portfólia, ako je znečistená rieka Bodva, ktorá ide od Medzeva cez Jasov, Moldavu, tým, že sú tam skládky. Strašné, strašne to tam vyzerá. Čo ste urobili s tým vy, keď ste boli minister pôdohospodárstva? Prišli ste s nejakým návrhom? Nekydajte. Včera som sa tu vyjadril na adresu nenávisti a z vášho vystúpenia priam sršala.

Ja by som možno trošku nadviazal. Po prvé, samozrejme, akákoľvek paušalizácia je zlá, aj vo vzťahu k polícii. To, či je jednotlivec v polícii, o ktorom hovoril pán poslanec Simon, či tam mal byť prijatý alebo nie, je jedna vec. Ale druhá vec je, že by som bol nerád, keby v snemovni sa evokovala nálada alebo pocit, že polícia prekračuje svoje právomoci, treba ju ešte prísnejšie kontrolovať, lebo potom, musím povedať, že polícia bude menej schopná v ťažkých situáciách zasahovať.
Na druhej strane musím povedať, že tento prípad preveruje krajská prokuratúra. Čiže nie je mi zrejmé ani z jednej, ani z druhej strany, prečo sa k tomu skutku až tak veľmi vyjadrujeme, keď zrejme informácie úplne presné nemáme a prokuratúra je mimo rezortu vnútra. Čiže aj tí, čo obhajujú ten zákrok, aj tí, čo ho kritizujú, si myslím, by mali počkať.
Ale napadlo ma, keď už aj pán poslanec Muňko vystúpil, kolegovia, a minister vnútra tu je pre koho, je tu aj pre tých, ktorí boli bití v Nitre, mladých ľudí, ženu, ktorá bola brutálne dobitá? Ja k tomu vystúpim dnes.
K tomu, čo predvádza zatiaľ minister vnútra. Áno, stane sa chyba, môže byť, že zlyhá okresný riaditeľ v Nitre neviem, ale obhajovať to, že to je správne, lebo chceli prísnejšiu kvalifikáciu, tak debilne, musím povedať, obhajovať nečinnosť polície, to som v živote nezažil. A budem o tom podrobne hovoriť v mojom vystúpení.

Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, snáď v tej vláde, v ktorej som sedel do roku 2012, sme doniesli niekoľko takých opatrení, kde sme pre takýchto ľudí dávali prácu, prácu na čistenie drobných vodných tokov, kde boli zamestnané tisíce ľudí, ktorú vláda Roberta Fica, teda vaša vláda zrušila, neuplatňujete ju. To je toľko k tým čistým vodným tokom a problémom okolo toho.
Ja som nesmierne rád, že viacerí ste na mňa reagovali a že ste si všimli to, kvôli čomu som chcel vystúpiť.
Paušalizácia ani Rómov, ani vytváranie kolektívnej viny alebo kolektívnej zodpovednosti nie je dobré. To znamená, keď to chceme riešiť, tak musíme potrestať tých, ktorí sú zlí, a chrániť tých, ktorí sú na to odkázaní. Ombudsmanka je tu preto, aby chránila tých, ktorí sú najviac zraniteľní a najviac odkázaní. A už ako na poslednú inštanciu sa k nej obrátia. Je tu zriadená z ústavy. A vy ste ju nepripustili k tomu, aby povedala svoje. Nehovorím o tom, že nebola na výbore. Na výbore bola. Ale na vládu Robert Fico, zaradiť jej program nemusel, takisto ako nezaradil program ministra Jahnátka od leta minulého roka do dnešného dňa na rokovanie, takisto ako cez niekoľko zasadnutí vlády nezaradil materiál z ÚRSO, lebo ho nemusel zaradiť, lebo ten, ktorý zvoláva schôdzu, ten o tom rozhoduje. On si ju tam pozval a potom jej ukázal, čo je to opojenosť mocou a arogancia moci a zneužívanie svojej verejnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k tejto téme povedať.
To, že je ombudsman možno v nejakom rozpore s pánom ministrom, respektíve s vládou, nepovažoval by som za nič výnimočné. Však je to normálne. Ja tiež keby som bol ministrom akéhokoľvek rezortu, tak vždycky by som sa zastával toho svojho rezortu a, samozrejme, aj svojich kolegov, pokiaľ by nerobili čosi zlé a to, čo je v rozpore so zákonom. To musí mať mieru. Ono aj ten trest v živote človeka má svoj význam, má svoj zmysel. Oslobodzuje to človeka, lebo veľakrát tou výčitkou svedomia, ktorá ho sprevádza jeho životom, tak v podstate aj prijíma tú skutočnosť, že spoločnosť isté delikty trestá. Ono tuná keď by sme teraz hovorili, že všetci policajti sú zlí a všetci Rómovia sú zlí, tak ako ste tu niektorí naznačili, tak to naozaj nemôžeme tak urobiť. Ale ak by sme možno chceli to tak deliť, tak sú ľudia dobrí a zlí. Najlepšie by bolo ľudí nedeliť na takýchto ľudí, lebo každý človek má ľudskú dôstojnosť a každý človek si zaslúži túto ľudskú dôstojnosť. Veľakrát pri páchaní toho násilia obeťou je ako ten násilník, tak aj tá obeť. Vždycky obidvaja sa stávajú zároveň týmito obeťami. Samozrejme, to, čo sa stalo v Nitre nie tak dávno, a tie útoky, ktoré tam boli, a tú agresivitu, treba to naozaj potrestať. Treba to potrestať tak, aby sa to neopakovalo. A jednoducho nemôže tu byť žiadna rasová motivácia, lebo veľakrát ani to nemá zmysel. A jednoducho sú ľudia, ktorí sú agresívni. Ak sú takí ľudia v našej spoločnosti, jednoducho treba ich izolovať, treba ich potrestať, vždycky, to je jedno, na ktorom tábore sú. Ja môžem za seba povedať aj takú vec, som tiež aj z oblasti, kde je vysoký počet Rómov. A môžem povedať zodpovedne, že aj medzi tými Rómami sú rovnako dobrí, čestní, charakterní ľudia, poctiví, ktorí sa usilujú o konanie dobra, ale sú aj takí, ktorí páchajú kriminalitu. Aby to zase nebolo tak pri tých zásahoch, keď polícia zasahuje, no tak budeme v bielych rukavičkách konať, lebo sú to Rómovia? Nemôže to tak byť. Bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo Nerómovia, jednoducho ak robia zle, polícia je na to, aby zasahovala, ale v duchu toho sloganu, ktorý majú napísaný policajti na svojich autách, neviem, či majú to aj inde napísané, „pomáhať a chrániť“. To je hlboká myšlienka. Pomáhať druhým, tu sme mali včera v podstate tie dobrovoľnícke hasičské zbory, a zároveň aj ich chrániť, to je úlohou polície. Ja keď sa obrátim na políciu aj s akoukoľvek inou pomocou, a to môžem sa ocitnúť v cudzom meste, v ktorom sa neviem zorientovať, a obrátim sa s tým na toho policajta, tak mám to očakávanie, že mi pomôže. Dokonca keď sa aj pomýlim a som šofér a vojdem do nesprávnej tej uličky a proste je tam jednosmerka alebo čosi také, myslím si, že v tej ľudskej rovine aj ten policajt ak je normálny, tak to zakceptuje. Je iné, ak ja som v prostredí, ktoré poznám, a je to domáce prostredie, a zámerne zneužijem takúto vec a vojdem do toho zákazu. Samozrejme, potom nasleduje ten trest. Ale pri tej polícii, keď je to „pomáhať a chrániť", tak v podstate aj tá forma ústneho napomenutia je spôsob, ktorý v podstate môže policajt využiť pri tejto chvíli. Ono je to veľakrát asi ako so svetlom. Svetlo dobrá gazdiná alebo gazda tak nestrčí pod mericu alebo nestrčí pod posteľ. Svetlo je to, ktoré dáva jasno v tej miestnosti. A keď úplne zhasne to svetlo, či už tá lampa alebo to svietidlo v dnešnej dobe, to je tá žiarovka, tak nastáva aj v tej rodine ticho, veľakrát aj ten strach. A stačí zapáliť jednu malú sviečočku, aj celá rodina sa zhŕkne okolo toho malého svetielka. Štát a predstavitelia štátu, to sme aj my a rovnako aj ministri a vláda, majú byť tým svetielkom. Majú vnášať tu to svetlo, svetlo poznania a naozaj byť spravodliví, spravodlivý je byť, hovorím, dobrý otec. Ten je taký, ktorý aj svoje deti potrestá. Nie za všetko ich chváli a všetko im toleruje. Ale ak robíš čosi zlé, tak nasleduje trest.
Tej polícii sa trošku dotknem tiež, lebo aj ja mám s ňou skúsenosť takisto aj pozitívnu, aj negatívnu. A včera to tuná bolo povedané, že pri tých zásahoch má to byť snímané cez tie kamery, kamerový systém, ktorý by mali na tých prilbách, aby tí policajti zasahovali a bolo to všetko zdokumentované, aby nezneužívali svoje právomoci. No mám skúsenosť aj takú, že medzi policajtmi sú aj takíto ľudia, ktorí zneužívajú svoje právomoci, hrubým spôsobom. Zažili sme to aj my, aj ja, na vlastnej koži, či to bolo na ceste pri, dá sa povedať, takej šikane, keď policajti si neoprávnene čosi vyžadovali. Človek keď spácha ten dopravný priestupok alebo urobí ten priestupok, tak, prosím, nasleduje tuná to priznanie. Ale naozaj nemusíte mať to vedomie cez to všetko, že ho spáchate. Ale toto bol prípad, pri ktorom som si ešte uvedomil, že som neurobil žiaden dopravný priestupok, a cez to všetko som bol šikanovaný.
Jednu skúsenosť chcem tak spomenúť. Nebudem ju bližšie uvádzať. Ale ten kamerový systém bol navrhovaný na tých prilbách policajtov pri tých jednotlivých zásahoch, ktoré tuná sú, a mali sme to opakovane, a potom sa vedie polemika, či sú alebo nie sú primerané, a ja ešte by som navrhoval jeden kamerový systém a ďalšiu vec, pán minister tuná nie je, a by to mohlo byť aj hodné zamyslenia, rovnako polícia a vyšetrovatelia keď vedú ten vyšetrovateľský proces, aby aj to bolo natáčané na kameru. Mal som informácie také, keď sa páchalo násilie na tých ľuďoch, ktorí boli vyšetrovaní, zo strany polície, či to boli už verbálne útoky, psychický nátlak alebo dokonca fyzický kontakt. Ja teraz nechcem podľa toho posúdiť, že polícia je teraz všetka taká, určite nie, lebo bol som v situáciách takých, keď naozaj polícia bola práve tá, ktorá mi pomohla, veľmi aktívne. A som im za to veľmi vďačný.
Tuná, samozrejme, je viac emócií a do všetkého sa vnáša politika, učím sa to aj ja už pochopiť, takmer po dvoch rokoch v Národnej rade. A niekedy človek žasne, že aj téma, ktorá je, by som povedal, veľakrát taká čistá, nadpolitická, sa spolitizuje. To je zase vec, ktorá mne sa osobne nepáči, keď spolitizúvame veci a neriešime ten skutkový problém alebo ten skutočný problém. Tradícia verejného ochrancu ľudských práv, ombudsmana, je tuná vyše tristoročná. Aj za tých 300 rokov aj v iných krajinách Európy určite tí ombudsmani sa dostali do konfliktu so svojím panovníkom, lebo oni na jednej strane ochraňovali tie ľudské práva a zase panovník chránil zase svoju krajinu a zas mal iný pohľad na to. To, že dochádza aj tuná k výmene názorov a možno takému sa zaiskreniu, dovolil by som si povedať, je len čosi prirodzené.
Na záver spomeniem len takú krátku príhodu, ktorej som bol svedkom. Zvyknem cestovať vlakom, keď cestujem z parlamentu, nie stále, ale raz za čas. A bola to už neskorá hodina, keď som sedel vo vlaku, takom už lokálnom, osobnom vlaku, a v Huncovciach vystupovala, postavila sa skupina Rómov predtým, než sme vošli na tú zastávku, a nastal veľký hluk vo vlaku, krik, lomoz a odrazu tí Rómovia vyskočili von. Do toho za tým dievča vyskočilo. A teraz aj patričné sprievodné, verbálne prejavy tam boli. Potom taká rozčúlená sa vrátila, musím povedať, aj nadávala. Teda som sa jej pýtal, čo sa stalo, pričom ona povedala, že tí Rómovia jej ukradli ruksak, že cestuje zo školy domov a oni jej ukradli ruksak. A pýtal som sa je: „Máš ten ruksak?“ Ona povedala, že áno, že im ho vytrhla. Ja som bol vtedy tak skutočne rozrušený a tak zároveň nahnevaný, ja som bol v stave, že zastavím aj ten vlak a zavolám políciu, jednoducho aby sa tento problém riešil. Takže zase sú tie skúsenosti rôzne. A sú aj Rómovia takí, ktorí vám oveľa ochotnejšie a skôr dokážu pomôcť ako možno majoritná skupina ľudí, ktorá tuná je. Ale aby sme tak nechodili aj okolo tejto národnosti teraz, že sú to Rómovia, v bielych rukaviciach a teraz sa báli zasiahnuť, keď robia zle, poviem, každý občan tejto republiky je povinný sa podriadiť Ústave Slovenskej republiky a zákonom tejto našej krajiny. A pre toho, kto to nerešpektuje, jednoducho nasleduje trest. Ale to platí pre nás všetkých, rovnako ako pre poslancov Národnej rady, tak aj pre prezidenta alebo vládu. Ďakujem za pozornosť.