33. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Spravodajca, keď sem šiel, tak som mu hovoril, avizoval, že pôjdem, celkom vtipne reagoval, že keď musíš, tak musíš. Musím, však hájim farby výboru pre obranu a bezpečnosť ako opozičný, opozičný člen.
V dnešných pohnutých časoch by ste neverili, že bezpečnostná situácia našej krajiny zaujíma jedného poslanca a príznačne pána Lebockého, však on je poľovník, so zbraňami má čo do činenia. Čiže ostatných 82 poslancov SMER-u, pardon a ešte dve kolegyne, ktoré, dobre, tak troch. To len na úvod. (Reakcia z pléna.) Však vy ste podpredsedkyňa, takže vy tu... (Reakcia z pléna.) Vás som už spomenul. (Reakcia z pléna.)
Čo k tomu povedať? Ja sa nebudem opakovať, to sa nehodí, načo? Však to, čo som povedal v prvom kole, že tam sú niektoré veci, ktoré stoja za zamyslenie, tak to nazvem. Oceňujem; však treba aj oceniť, keď je čo; že ste sa vôbec zaoberali mojím snom, lebo mojím snom je, že raz budeme mať komparačnú doložku. Hej? Že bude niekto predkladať zákon a tak jak máme teraz doložku vplyvov, tak bude komparačná doložka vybratých krajín. Nie rovníkovej Afriky, ale že proste niekde krajín, ktorých plus-mínus sa nás to teritoriálne, ale aj historicky nejak sa nás dotýkajú, a priniesli ste niečo, čo sa javí ako niečo také. Tak a to už zaznelo aj na výbore. Tam na tom výbore som bol. Ale nebol by v tom pes, žeby tam nebola aj nejaká chyba.
Len drobnú poznámku si dovolím. My máme systém eliminácie v zákone, ktorý si vyhľadá aj moja dcéra. Hej? Cez, no tak, podľa mňa a neviem, jak to majú ináč riešené. Tak potom, keď ste tie krajiny menovali ako krajina X, Y, tak potom vás z toho, len tak voľne, keď voľne uvažujem, napadá, že my to máme asi zle riešené, keď u nás sa k tejto informácii dopracuje moja dcéra a u vás, vy ste ich predstavovali pomaly pod stupňom vyhradené alebo tajné. Čiže to je len ako na úvahu, drobnú úvahu, hej, že. Ak ste hovorili o krajinách, ktoré asi vám sadli do nejakého vášho, ale aj tak to nevychádza, lebo jedna jediná krajina, ktorá ste hovorili, že je, minister obrany môže poveriť hocikoho, tomu neverím. Hej? Že môže hocikoho. No nemôže. Nechcem sa nikoho dotknúť, kuchárku na ministerstve poveriť. Preháňam, ale však tak to vyznelo, že môže poveriť hocikoho, čiže môže poveriť vybraný okruh osôb. Nemôže poveriť... (Reakcia ministra.) Áno, tak. Ale vy ste, doslovne vás citujem: "Môže poveriť hocikoho."
No tak, tak to tiež treba, nechcem sa chytať za slovíčka, ale prečo to hovorím? Lebo my robíme to, čo je podľa mňa bezprecedentné, že neverím tomu, že existuje v Európe krajina, ktorá môže, v ktorej môže minister školstva dať zostreliť lietadlo. To som hovoril v prvom čítaní a hovorím to aj v druhom čítaní.
A pri tej obhajobe, prosím vás, včera tu bola pani vaša kolegyňa, ktorá doteraz; odbočím, ale to s tým súvisí; doteraz platilo, že keď matka opustila pôrodnicu, lebo ja neviem čo, to sa stáva, verte tomu alebo nie, však človek by jeden neveril, ale stáva sa to, tak za takéto svojvoľné opustenie pôrodnice hrozilo, že nedostane ten, to kočíkovné, zjednodušene. Teraz pani ministerka prišla s tým, že to rušia, čiže môžte opustiť svojvoľne pôrodnicu a kočíkovné dostanete. To je asi rómska reforma, neviem, to sa politicky vysporiadajte s tým vy. A keď som to namietal, v záverečnej reči povedala, čo som už nemohol reagovať, že tie rodičky sa stávajú rukojemníkmi nemocníc. Rozumiete? Že normálne, to som mal otvorené ústa a že či dobre počujem. Čiže to, dôvodom pre to, že prečo sa to zavádza, je, že sa rodičky stávajú rukojemníkmi nemocníc a nemôžu odísť, kedy si zmyslia. Čiže preto to upravujete takýmto spôsobom. No rozum stojí, hej?
Čiže to chcem povedať, že aj vo vašom prípade, lebo zaznelo, okrem tejto komparácie zaznelo z úst pána Koterca u nás na výbore, že nedá sa dovolať. Viete, ja som si myslel, že keď sa nedá dovolať, to poväčšine chlapi, keď sa zabudnú niekde v krčme a povedia, že sa nedalo dovolať, že boli v pivnici, alebo ešte keď robia niečo horšie, no. A, ale že to zaznie na výbore, že nedalo sa dovolať, viete, už aj v Lendaku sa dá dovolať, v Bratislave sa, viete, že dá sa už dovolať, hej, že to nemôže byť argumentačne, že to by, to podľa mňa by malo byť také férové, hej, že ten dôvod prečo. Lebo to bolo, to zaznelo, že dôvodom, prečo upravujete renegáta, dôvodom, prečo môže dať minister školstva a kultúry zostreliť lietadlo, je preto, že sa nedá dovolať.
No, ja viem, že niekde to možno stačí, ale z úcty k nám by sme teda mohli byť trošku profesnejší, že aspoň to ináč povedať, hej, lebo to naozaj neobstojí. Dneska, že nedá sa dovolať, nemôže byť dôvod, prečo to treba takýmto spôsobom upravovať. No.
Ja nebudem protivný, ale aj tak si myslím, že dôvodom na to je, že si to chcete, lebo tak som to minule hovoril, že buď teda sa niektorí z vás boja, že sa roztriasli kolená, že keby to náhodou prišlo, že či by, ja neviem, Počiatek dal príkaz, že zostreľte, alebo Kaliňák, alebo vy. Vy ste možno tvrdý chlap, vy by ste dali, ja neviem, hej? To nikto nevie, to už iba v ten daný moment zistíte to čaro toho, a preto si tú odvahu takto rozdelíte a že keby on náhodou zlyhal, tak Čaplovič to dá. Tak viete, ja neviem, hej, ale neskúšajme niečo. My máme teraz upravovať, dnešným schválením tohto zákona dosiahneme to, že v Európe bude krajina, v ktorej môže dať zostreliť lietadlo minister školstva. Podľa mňa to nesedí. Aj minister kultúry. Podľa mňa to nesedí. To som namietal a verte alebo neverte, budem namietať aj stále, podľa mňa to nie je správne, lebo sa to nehodí, no. Predsa len my sme kultúrne niekde inde, aj tie rezorty majú inú agendu, kde sa nehodia takéto veci. A už nebudem hovoriť o tom dôvode a že prečo, a tam by som bol znova, musel byť protivný, že prečo, hej, aby teda niekto ste mohli k nejakej inej partii na dovolenku, lebo teraz v takej partii nemôžte, lebo jeden z vás tu musí sedieť, aby sa dalo dovolať, no. To som chcel, avšak nič také hrozné sa nedeje. Pozrite sa, verme tomu, že tu nič nepreletí, ale nie je to, podľa mňa to nie je správne, lebo ten typ práce nie je správny, že ako to robiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len preto, že pán kolega Hlina si dáva tú námahu a aj napriek tomu, že už máme niektoré veci vydiskutované, aj napriek tomu tu sedel o deviatej, tak by bola asi neúcta, aby som mu niektoré veci nepovedal. Na margo toho, čo som povedal, zopakujem ešte raz. Toto je najprísnejšia úprava v širokom okolí. Dokonca aj existuje krajina a veľká krajina neďaleko, tu v Európe, členská krajina NATO, kde je vzhľadom na ich ústavu zostrelenie civilného lietadla prakticky nevykonateľné. A ja tu hovorím o tom, že v iných krajinách nepotrebujú ani toho konkrétneho člena vlády, pretože minister môže poveriť kohokoľvek. Samozrejme, súhlasím s vami, asi nie upratovačku, ale to je na jeho, na jeho uvážení a stále hovorím o spôsobilosti. To znamená, každý ten konkrétny člen vlády alebo v tej krajine, ktorej sa to týka, musí byť vyškolený, musí prejsť tým poučením, musí ovládať tú ich príručku a musí vedieť, ako sa zachovať a ako reagovať.
Na margo toho štátneho tajomníka. Možno to bolo zle pochopené, on mal argumentovať určite tým, že aj bez toho, žeby ste opustili krajinu, sú územia, sú územia, kde nie je, ktoré nie sú pokryté signálom - ani teda normálnym telefónnym, 3G sieťou alebo možno aj tou vysielačkou z hľadiska hornatosti -, a že niekedy by možno bolo treba, aj hoci literu zákona nijakým spôsobom neporušujeme, že možno aj vtedy požiadať premiéra o zastúpenie, keby sme chceli byť teda absolútne puntičkárski.
Ale ešte raz chcem povedať, trojstupňové rozhodovanie a ten konkrétny člen vlády dostáva len tú legitímnu a zákonnú otázku, súhlasiť alebo, pán minister, dajte pokyn na prerušenie letu. On už nerozhoduje o tom, či dobre vyhodnotili alebo nevyhodnotili.
A keď teda vy ste chytali tak za slovíčka, tak pri tom prvom čítaní ste neuvádzali ministra školstva, ale ministra pôdohospodárstva Jahnátka.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, viete, aká je súčasná situácia v Afganistane. Prebieha posledná fáza tejto operácie, kde, samozrejme, sa čaká na prezidentské voľby, čaká sa na následný summit vo Walese, ale zatiaľ je mandát do konca decembra roku 2014. V súčasnosti pôsobí v operácii ISAF 291 príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, a to prostredníctvom účasti vo veliteľstvách operácie ISAF, národného podporného prvku, strážnych jednotiek a špeciálnych síl. V roku 2008 prijala vlá..., prijala Slovenská republika politické rozhodnutie vybudovať modul nasaditeľných komunikačných a informačných systémov, takzvané DCM-C, ako príspevok Slovenskej republiky k naplneniu jednej z kľúčových nedostatkových spôsobilostí NATO. Slovenská republika bola preto na základe rozhodnutia veliteľa tretieho spojovacieho práporu skupiny NATO pre komunikačno-informačné systémy, pod ktorý budovaná jednotka DCM-C spadá, požiadaná o nasadenie časti tohto modulu do priestorov operácie ISAF v Afganistane.
Predkladám vám na schválenie návrh na vyslanie do šesť príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF, ktorí budú plniť úlohy poskytovania podpory služieb komunikačných a informačných systémov v rámci spojeného veliteľstva ISAF v Kábule, ako aj podpory rádiových systémov v rámci veliteľstva špeciálnych síl v Kábule. Priestor pôsobenia sa vymedzuje na celý operačný priestor vojenskej operácie ISAF v Afganistane s mandátom do konca vojenskej operácie ISAF.
S predmetným materiálom vyslovila 26. februára 2014 súhlas vláda Slovenskej republiky a následne bol predmetom rokovaní Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážený pán podpredseda, poslankyne, poslanci, týmto vás žiadam o prerokovanie a vyslovenie súhlasu s predloženým materiálom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, bol som poverený predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie ISAF v Afganistane.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 901 z 28. februára 2014 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Oba výbory prerokovali návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane v určenej lehote a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prečítam.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane. Národná rada Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 ods. 5 a 6 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do vojenskej operácie ISAF v Afganistane.
Ďakujem za slovo, skončil som. Otvorte k tomu rozpravu, pán predsedajúci.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pokračovať v mojom príspevku. V tej prvej časti len pár vetami zhrniem, čo som včera hovoril. V prvej časti som hovoril, že tento zákon považujem za veľmi zlý, a venoval som sa genéze, genéze a histórii druhého piliera, ako čo bolo. A teraz mi dovoľte v tejto druhej časti ísť teda aj do tej, do toho konkrétneho súčasného zákona, respektíve novelizácie tohto zákona.
Tak ako som spomínal v tej prvej časti, ako je veľmi dôležité, nemenej dôležité je nielen vedieť, ako sporiť, ale takisto dôležité je, akým spôsobom potom budem môcť čerpať tie financie z toho vlastného účtu, a toto je vlastne táto novela.
Samotný ten zákon, keď bol prvýkrát teraz predstavený novinárom, ja som, ja som tam síce nebol, ale som v novinách čítal, tak na otázku, že prečo je taký spôsob výplaty, že ľudia budú musieť a drvivá väčšina ľudí bude musieť si zakúpiť ten životný dôchodok od, teda dôchodok životných poisťovní, pán štátny tajomník, ktorý má na starosti túto oblasť, odpovedal, že to bola požiadavka životných poisťovní. Ja som trošku bol prekvapený, že proste že toto bolo prvé vyjadrenie. Ja som sa pýtal novinárky, že či to fakt povedal, hovorím, že nebol som tam, ale povedal to.
Samozrejme, potom boli úplne iné vysvetlenia, že prečo musí byť tá povinnosť a tak ďalej, ale nezabudnite, ja sa vrátim veľakrát k tomuto, nezabudnite na túto prvú vetu, že prečo tie pravidlá sú nastavené tak, ako sú. Samozrejme, hneď mi to pripomenulo niekoľko zákonov, ktoré sme už tu schvaľovali, ja len spomeniem zákon o obnoviteľných zdrojoch alebo vysvetľovanie, prečo je nutné kúpiť stratovú divíziu SPP alebo prevziať na plecia daňových poplatníkov a tak ďalej. Samozrejme, to druhé vysvetlenie už bolo také ako kvázi logické, ale, samozrejme, tiež veľmi zavádzajúce a dúfam teda, že aj pán minister - pri všetkej úcte - možno, možno nepozná, nechcem povedať, že nepozná detaily, ale nepozná, alebo verím v to, že ešte je tam priestor proste pre pána ministra zmeniť názor, preto nebudem hovoriť priamo o ňom, lebo aj keď teda má, je politický predstaviteľ, predkladá to, tak jednoducho musíte za to zobrať politickú zodpovednosť.
Druhé vysvetlenie bolo, prečo, lebo jednoducho že tí ľudia sú takí nezodpovední, rozumiete, že ja tiež, hej, som taký negramotný finančne a nezodpovedný, že vlastne ja keby som sa dostal k tým peniazom, čo som si ušetril, tak ja by som ich vlastne na druhý deň hneď prepil a prehajdákal, hej? To znamená, že im, tým ľuďom, netreba dať tie peniaze, ale oni si za tie nasporené peniaze musia kúpiť nejaký produkt od životnej poisťovne.
Ja sa to pokúsim vysvetliť, lebo ono to v tých, tie rôzne tam tie schémy a rôzne produkty a detaily proste, ako sú v tom zákone, sú veľmi zložité, ale ja sa to pokúsim ako vysvetliť ľuďom, ktorí sú teda v druhom pilieri, alebo kto sa o to zaujíma, že čo vlastne, čo vlastne obsahuje tento zákon, hej? Tak v prvom rade tento zákon núti veľkú časť ľudí uzavrieť zmluvu, ktorú môžu a ja osobne považujem za nevýhodnú. Samozrejme, ono je to trošku tak taká habaďúra, že je to tam stanovené, že od toho, keď máte dôchodok viacej ako štvornásobok životného minima, to znamená, teraz je to cirka 800 eur, tak už môžte sa k tým peniazom iným spôsobom dostať, ja len pripomínam, že priemerný dôchodok je 390 eur, to znamená, si viete predstaviť, že aké to dôchodky musia byť, to znamená, že vlastne dostať sa k peniazom navyše alebo k tým vlastným môžu len tí, ktorí skutočne sú veľmi bohatí a veľa odvádzali, je to približne jedno-dve percentá vlastne ľudí.
Ale ja to poviem tak ľudovejšie, že ono je de facto, že toto pravidlo platí, že ľudia majú na výber, len ak majú nad dva metre. Samozrejme, väčšina ľudí má menej ako dva metre, takže tí vlastne musia vlastne používať toto pravidlo, a vtipné, počúvajte ma, viete, čo je strašne vtipné na tom? Že tí ľudia, o ktorých životné poisťovne nemajú záujem, to znamená, tam nevidia toľko peňazí, tak vôbec nemusia si kupovať ten produkt. Hej, o ktorých nemám záujem, tí si môžu už proste k tým peniazom sa dostať, pretože majú akože málo. Takže je to veľmi, veľmi zaujímavé a ja by som to možno ešte prirovnal k tomu, že napríklad havarijná poistka. Máte nejakú základnú, to každý vie, a má možnosť uzavrieť havarijnú poistku a sú niektoré národy, napríklad my Slováci si väčšinou dávame tie havarijné poistky hlavne na tie nové autá, ale sú národy ako v Amerike, tie havarijné poistky vôbec nie sú populárne a tam ani polovica ľudí to nemá. Ale aj napríklad u nás každý, ktorý sa trošku akože vyzná do tej poistnej matematiky, tak veľmi dobre vie, že ak máte auto staršie ako 7 rokov, tak sa už neoplatí kupovať si havarijnú poistku, hej? Proste je to také zlaté pravidlo. Takže tým chcem povedať, že namiesto výberu ľudia majú povinnosť niečo urobiť, uzatvoriť tú zmluvu. Ja si dokonca tvrdím, že keď niekto; aha, takto, aby som povedal, ja okrem kritiky ja dám aj konštruktívny návrh, ako by to malo byť. To hovorím hneď akože po mojom vystúpení, to znamená, že poviem, ako by to malo byť.
Takže teraz si predstavte, že človek, ktorý evidentne vie, že, žiaľbohu, proste jeho zdravotný stav nie je dobrý, tak, a má na účte našetrených zopár tisíc euro, tak aj tak bude musieť kúpiť si nejaký produkt, ktorý jednoducho nemusí byť výhodný a podľa neho nie je výhodný, hej? Ja by som, ja by som možno tak išiel na nejaký konkrétny príklad. Ja teda nie som, samozrejme, som v parlamente, nie som medzi študentami, ale možno by to stálo tých, ktorých to zaujíma, alebo ktorí sú aspoň v druhom pilieri, že zobrať si kalkulačku a začať počítať, že približne teraz verzia je, že tie, tzv. poistka alebo ten doživotný dôchodok, tak že za každých 1 000 euro; hovorím približne, neberte ma za slovo; za každých 1 000 euro vám ponúkne životná poisťovňa 5,4 eura mesačne. Keby ste boli študenti, samozrejme nie ste, tak by som vám odporučil proste vypočítať si tú výhodnosť tej zmluvy, to znamená vydeliť 1 000 euro 5,4 eurami; pozor, tu ešte nehovorím o rôznych poplatkoch, čo určite by boli v prevodoch a ja neviem, čo by sa ešte vymyslelo; a vyjde vám nejaký počet mesiacov, ktoré vlastne by vám tá životná poisťovňa mala ten váš, v úvodzovkách, vklad splácať, a je to viac ako 15 rokov. Takže vy dávate tisícku a tú tisícku vám tá poisťovňa bude vracať viac ako 15 rokov. No a keby ste boli študenti, ja by som vám dal príklad, muž, ktorý priemerne dožije na Slovensku, priemerne životnosť dožitia muža je 72 rokov a odchádza do dôchodku v 62 rokoch, to znamená 10 rokov od toho, ako kúpi si tú anuitu, tak 10 rokov má životnosť a pričom tá tisícka, v priemere tá životná poisťovňa bude splácať 15 rokov. Ja, samozrejme, som si vedomý, aby som zase bol férový, že sú tzv. unisex tabuľky a podobné, hej, poisťovne a tak ďalej, takže nehovorím o tom, ja len hovorím o tom, že každý by mal mať právo neuzavierať zmluvu povinnú, pokiaľ si myslí, že jednoducho je to preňho nevýhodné. Takže nevýhodnosť je napríklad pri mužoch, nevýhodnosť je pri ľuďoch, ktorí evidentne majú pocit, že jednoducho sa nedožijú, to znamená, že sú chorí alebo proste nejako ináč hendikepovaní.
Ďalšie to vysvetlenie, vysvetlenie, že prečo je to tak, teraz to prvé vysvetlenie, že to bol záujem tých životných poisťovní, že už teraz sa nehovorí, že vlastne ten človek, keby mal prístup k tým peniazom, tak vlastne on by nič iného neurobil, len by ich rozflákal a potom, keď on akože príde do toho domova dôchodcov, do toho domova dôchodcov, tak vlastne my na neho budeme musieť doplácať.
V prvom rade chcem k tomuto argumentu povedať, že človek tak či tak má podstatný a velikánsky nárok z prvého piliera a nielen z toho dôvodu, že si šetril celý, teda šetril, ako platil do Sociálnej poisťovne, ale hlavne z toho dôvodu, že druhý pilier, žiaľbohu, už je len príveskom, alebo by som povedal, že apendixom tohto dôchodkového systému, teda že gro, velikánske gro, to najväčšie gro, samozrejme, u každého človeka je to inakšie, ale bude mať z toho prvého piliera a ten druhý pilier je skutočne už len, ani by som nepovedal, že dodatkový. On pôvodne mal mať väčší význam, aj o to sa hralo, aby to malo väčší význam.
Dobre. Ja si myslím, že ešte budem v ústnej debate hovoriť o týchto veciach a podobne a uvádzať viacej príkladov, keďže som aj absolvoval nejakú tú odbornú konferenciu, kde zástupcovia ministerstva práce vysvetľovali, prečo to tak má byť, takže, no, ako by to malo byť, hej? Sú tri kategórie, ktoré patria do výplaty dôchodkov v druhom pilieri. Jednorazový výber, programový výber a kúpa dôchodku, hej? Samozrejme, všetky tie tri alternatívy sú v tom zákone, ale problém je v tom, že sú namiešané úplne v inom poradí a úplne ináč, ako by to v skutočnosti malo byť.
Prvá vec je, vždy, vždy, aj keď sa tvoril ten systém, priznám sa, že keď, ako som spomínal ešte v tej prvej časti, keď sme hovorili ľuďom, že je to zaujímavý produkt a že majú vstúpiť do toho druhého piliera, ja sám osobne vtedy, priznám sa, vtedy som hovoril a propagoval v tom slova zmysle, že ľudia, keď si našetria alebo teda pôjdu do dôchodku, budú mať na výber - a teraz počúvajte - na výber, či si postupne z toho účtu, čo si našetrili, budú čerpať prostriedky, alebo akceptujú ponuku životnej poisťovne na doživotný dôchodok. Takže ešte raz. Človek by mal mať na výber, či chce tým spôsobom si čerpať alebo tým. Toto je podstata, ako by to v skutočnosti malo byť. Inými slovami, keď mám nejakých 1 000 euro, tak nemá ma čo vláda nútiť, alebo akýkoľvek zákon, aby som týchto 1 000 euro odovzdal životnej poisťovni za tých 5,40, 5,40 euro mesačne, ale napríklad; hovorím napríklad; aby som si mohol tých 5,40 napríklad čerpať z toho vlastného účtu. Ten rozdiel je jasný, hej? V prvom prípade, stále zdôrazňujem, to sú dve základné alternatívy. Teraz o jednorazovom výbere nehovorím. V prvom prípade z tých 1 000 euro si tých 5,40 čerpám a tie ostatné peniaze mi zostávajú v súkromnom vlastníctve, to je prvá vec, zhodnocujú sa, ten zvyšok sa zhodnocuje, hej, a, samozrejme, ešte keď sa nahnevám na tú DSS-ku, ako som sa ja nahneval na moju; no nahneval, ja som napríklad zmenil DSS, lebo sa zmenil majiteľ a ja tomu majiteľovi neverím napríklad. Tak ja som osobne zmenil DSS-ku, pretože som neveril tomu majiteľovi tej DSS-ky, ktorý kúpil, to znamená, že ja v nejakých prípadoch, ja neviem, každý, to môže byť individuálny prípad, dôvod, prečo zmení DSS-ku, to znamená, že on by mohol stále zmeniť tú DSS-ku.
Ten druhý prípad, to je tá životná anuita, dôchodok, ako anuita je taký dôchodok, je v tom, že vy, keď už odovzdáte raz tých 1 000 euro nejakej životnej poisťovni, tak v prvom rade, keď na druhý deň zomriete, tak teraz nehovorím o nejakých pozostalostných, ale o princípe, na druhý deň zomriete, tých 1 000 euro je fuč. Ak zomriete o 30 rokov, tak tá životná poisťovňa vlastne, v úvodzovkách, doplatí na to, lebo ste príliš dlho žili. To je poistný systém, hej? Pozor, ja nie som proti životným poisťovniam, aby sme si rozumeli, ja len som proti tomu, že nútiť človeka, ktorý má peniaze v druhom pilieri, kúpiť si nejaký dôchodok alebo podpísať nejakú zmluvu, ktorá nemusí byť pre neho výhodná, alebo ktorú vôbec nechcú. Takže ja nie som proti životným poisťovniam. Ja len hovorím, že potom, samozrejme, tie peniaze sa nezhodnocujú, to znamená, ale to je poistný systém, to je v poriadku, v tej životnej poisťovni, proste ona si vypočíta, tak na týchto zarobím, na týchto prerobím, toto je moja marža, a ony sú, sú de facto vždycky tie životné poisťovne ziskové na tom. Ďalšia vec je už potom, keď raz kúpite ten výrobok, ten produkt, už ho nemôžte zmeniť, životné poistenie, ako ho zmeníte, ako proste? Ani si to neviem predstaviť, keď kúpite proste za tých 1 000 euro nejaký produkt, vám podpíše ten človek, teda tá poisťovňa. To znamená, že v nejakých prípadoch jednoducho budete mať a keď si budete musieť, ale zase, to nehovorím ako negatívne. Ja len porovnávam dve veci. To znamená, že každý človek má právo sa rozhodnúť, že či chce si čerpať týmto spôsobom, alebo týmto.
Budem ešte viacej vystupovať k tomu, takže budem aj v ústnej rozprave, aj v druhom čítaní a zase nechcem vás nudiť v tom slova zmysle, že by som povedal, povedal všetko, vystrieľal patróny, a potom by som opakoval niečo, takže určite. Ináč dneska možno to aj niekto spomenie, tak bude tiež odborný seminár, myslím, že o tretej, na túto tému, takže každý, kto máte záujem, ste vítaný a určite to ešte niekto povie počas prestávky. Ja by som povedal na záver tohto môjho prvého vystúpenia: viete, pre mňa ako politika je dôležitý občan, a to nehovorím teraz akože, aby to znelo, ale v tomto prípade sú občania, občan sporiteľ. A ja si myslím, že prvou, prvou povinnosťou nás politikov je zohľadňovať záujem občana a, občana, v tomto prípade občana sporiteľa. A čo je pre sporiteľa dôležité?
Pre sporiteľa je dôležité mať čo najviac peňazí na účte, však logicky, hej? Inými slovami, čo najvyššiu príspevkovú sadzbu, ktorá sa, mimochodom, znížila, ale tak to už sme o tom hovorili, a mať hlavne na výber. Mať možnosť sa rozhodnúť, čo vlastne urobiť s tými svojimi peniazmi. Takže ja verím, že budeme ešte diskutovať ohľadom tejto témy a veľakrát, takže berte to akože tak, ako som povedal v prvej časti, že si vážim, že som mal tú česť urobiť výkop do tejto diskusie.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca sú faktické poznámky tri, štyri. Končím možnosť.
Ďalší, nech sa páči, Július Brocka.

Pán kolega Švejna, ani by som nereagoval, keby reagoval na vaše vystúpenie pán minister, ale keďže pán minister vás asi menej počúval, tak ja chcem obrániť pána ministra, lebo som zachytil taký titulok z vášho včerajšieho krátkeho vystúpenia v rozprave, že to je najhorší zákon, ako pripravil minister Richter. Predpokladám, že to je nedopatrenie, nielen preto, že to nepripravil pán minister Richter, ale ani nie je pravda, že by to bol najhorší zákon, aký tu teraz prekladá. Ja si myslím skoro opak, čiže to je jedna poznámka
A druhá poznámka, že ste sa pýtali, čo je pre sporiteľa dôležité. Ja si myslím, že pre sporiteľa je dôležité, aby neprišiel o svoje peniaze, a to znamená v konečnom dôsledku, aby nebol zrušený druhý dôchodkový pilier. To je dôležité, to je dôležité a ja sa obávam, že napr. aj tento zákon, ak by som ho ja inak charakterizoval ako vy, tak nezabráni tomu, že napr. táto vláda môže zrušiť druhý dôchodkový pilier.
A posledná poznámka teraz, prv ako vystúpim v rozprave tiež, že to, čo kritizujete, ten programový výber, že to nie je dobre urobené, tak chcem len povedať, pán kolega, že ministerstvo sa veľmi neodchýlilo od toho, čo platí dnes. To znamená, čo sa týka programového výberu, čo schválila naša pravicová vláda, ja si myslím, že ani vy ako poslanec, ak ste desať rokov v druhom pilieri, by ste si nenasporili v druhom pilieri 0,6-násobok životného minima. Čiže keby platilo to, čo je dnes aj v tomto Richterovom zákone, tak ani vy by ste... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Budem pozorne počúvať aj ďalšie príspevky, lebo naozaj si myslím, že toto je mimoriadne dôležité pre veľa ľudí tejto krajiny, a robíme to, čo máme robiť, to znamená, rozhodovať o veciach, ktoré ovplyvňujú ľudia, ľudí tejto krajiny správne, ja len, a to budem, ale teraz sa chcem, len drobné veci zachytiť, čo ste spomenuli, lebo celý ten systém druhý dôchodkový je predstavovaný ako kamenné dosky, nemenné, a tak by to malo zostať.
Ale vy ste v reči spomenuli, že ste nemali dôveru voči jednej, a preto ste sa prehlásili, a to by ma teda naozaj zaujímalo a možno by to zaujímalo aj iných ľudí, že keď Ivan Švejna, odborník, v systéme, ktorý v zásade je kamennými doskami, biblickými, zmení poisťovňu kvôli tomu, že jej nedôveruje, že možno by tá informácia zaujímala okrem mňa teda aj občanov, ale že či vôbec je to možné, aby sme mohli nedôverovať niečomu tak dokonalému, že to zmeníme. No tých otázok je tam asi o niečo viac. Čiže to zjednoduším. Mňa by naozaj zaujímalo, že ktorej poisťovni ste nedôverovali a prehlásili ste sa do inej, a to, že prečo ste nedôverovali, si prípadne, ak to bude niekoho zaujímať, tak by tiež možno stálo za to to povedať, no.
Chcem upozorniť, prečo sa to pýtam, nemám záujem nejakej poisťovni škodiť, ale v zásade... (reakcia z pléna), tak DSS-ky, však nemusíme sa hrať na slovíčka. Chcem upozorniť na ten paradox, že tu bol údajne vytvorený systém, ktorý nepustí, ktorý sa nezmení, ktorý nikto nezbúra, ktorý nemá kameň uholný, nemá nič, a zrazu tu rešpektovaný ekonóm povie, že niektorej nedôveroval, preto sa prehlásil. Podľa mňa to stojí za otázku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Tá prvá, nedá mi, aby som sa nezastal pracovníkov ministerstva, štátneho tajomníka, pretože nechce sa mi veriť, že by niekto bol z nich povedal, že sa to robí kvôli životným poisťovniam. To je prvá poznámka.
Druhá, dotknem sa toho, kde ste hovorili, že my, lebo z tohto zákona vyplýva, že všetci ľudia sú nezodpovední a minú svoje peniaze. Tak ja vám poviem konkrétny príklad z konkrétnej praxe. Predstavte si, že človek dovŕšil 63. rok života, žije sám, rodinu má možno mimo Bratislavy, má niekde inde, nestretáva sa s nimi často, tak sa rozhodne, že ide do domova, buď dôchodcov, alebo domu tretieho veku, alebo seniorov. Jednoducho pôjde, ide tam bývať. Má ale byt, má svoj dom, má svoj majetok, ktorý predá. Tie peniaze možno použije tak, že pôjde ešte predtým na nejakú dovolenku alebo rozdá to prítomným, príbuzným, a potom ide do toho, do toho domovu sociálnych služieb, kde pri jeho dôchodku priemernom povedzme 390 euro sú tam oprávnené náklady povedzme 750 euro a žije tam v pohode, v kľude, pretože ten rozdiel platí niekto iný. A tomuto my chceme zabrániť, aby tí, ktorí majú nízky dôchodok a dostanú tie peniaze, to naozaj nie všetci, ale je tu možnosť to urobiť, tie peniaze minuli, a potom padnú do tzv. sociálnej siete a musí sa starať o nich niekto iný. Preto sa tam objavila táto poznámka.
Ďakujem.