35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja si dovolím veľmi krátko vystúpiť najmä možno k takému zarámcovaniu, o čom sa vlastne rozprávame, keď sa rozprávame o tomto návrhu zákona, resp. zákonov, a budem sa venovať podrobnejšie štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán, pretože kolega Gábor Gál vystúpi a bude hovoriť o viacerých veciach.
Ale to, čo považujem za podstatné možno na začiatku tejto diskusie povedať, ktorá zjavne bude pomerne dlhá, reagujúc aj na predrečníkov, je to, že toto nie je novelizácia, tieto nové volebné kódexy nie sú kódexy, ktoré by menili volebný systém. To treba na začiatku povedať.
Aj keď celá diskusia o týchto volebných kódexoch, vzhľadom na to, že také návrhy tu padajú od jednotlivých poslancov, sa ako keby točila okolo volebného systému a nie o týchto zákonoch primárne, v skutočnosti tieto novelizácie nie sú o zmene volebného systému. A nie sú o zmene volebného systému preto, pretože vláda a strana SMER to na začiatku takto zarámcovala a povedala, že volebný systém nie je téma. A bodka. A to sa vinulo celou tou diskusiou. Napriek tomu, že verejná debata okolo týchto zákonov bola vo veľkej miere o volebných systémoch, tento zákon nie je o zmene volebného systému.
A teraz bez toho, že by som to hodnotila, treba to konštatovať, aby sme vedeli, aké očakávania vlastne mať od týchto volebných kódexov. Čiže to je jedna dôležitá poznámka, ktorú podľa mňa treba povedať.
Čiže aj všetky návrhy, ktoré tu budú padať a budú sa týkať zmeny volebného systému, nie sú návrhy, ktoré by mohli padnúť čo len teoreticky na úrodnú pôdu, pretože SMER, vláda jasne na začiatku povedala, nie, volebný systém sa meniť nebude. Opäť nehodnotím, ale je to tak a myslím si, že je to potrebné nahlas povedať.
Po druhé čo treba povedať, tieto zákony, zmena volebných kódexov nie je spoločné dielo vlády, vládnej strany a opozície. Áno, bola zriadená pracovná skupina, áno, o ix otázkach sa diskutovalo, áno, podarilo sa odstrániť niektoré zjavne zlé veci, možno aj protiústavné veci, možno sa vyriešili niektoré technické detaily, ale to je všetko. Pretože, opakujem, téma volebný systém nikdy nebola predmetom debaty, pretože to vláda a strana SMER zablokovala a povedala, že to nebude téma. Čiže tieto návrhy volebných kódexov nie sú konsenzuálne dielo vládnej strany a opozície. Nie. A to musí byť vopred jasné. To, že sa poslanci opozície zapojili do tej debaty, aby odstránili niektoré zlé veci alebo možno niektoré technické otázky vylepšili, to je druhá vec. Ale to neznamená, že tieto novely majú podporu naprieč politickým spektrom, pretože nemajú, pretože nemôžu mať.
Tretí moment. Á, všetci sme sa zaviazali, všetky parlamentné strany, resp. strany, ktoré boli parlamentnými stranami v predchádzajúcom volebnom období, sa zaviazali pred voľbami v roku 2012 k bodom, ktoré majú stransparentniť financovanie politických strán a kampaní, a zaviazali sme sa, že sa tak stane do roka od volieb. Musím povedať, že vláda a vládna strana SMER predložila tieto návrhy zákonov minulý rok na jeseň, dávno po uplynutí tohto obdobia. Treba zároveň povedať, že opozičné strany, strana MOST - HÍD s SKDÚ a KDH, predložili návrh zákona, ktorý riešil tieto otázky skôr. Ten neprešiel, pretože sa čakalo na volebné kódexy. Volebné kódexy prerokovávame až teraz, čiže riešime aj naše záväzky spred volieb v roku 2012 až teraz. A treba povedať, že je to preto, pretože tieto kódexy prišli až v tomto čase a diskusia okolo nich bola taká dlhá, že pretrváva až do dnešných dní.
Súčasťou záväzku stransparentniť financovanie politických strán a volebných kampaní, ktorý sme podpísali pred voľbami 2012, bolo aj vytvorenie mechanizmu nezávislej kontroly a nezávislej kontrolnej inštitúcie na kontrolu volieb, financovania volieb, financovania politických strán. Tu zase musím povedať, že návrh, ktorý prišiel pred pol rokom, zhruba, do parlamentu, v tejto časti neobsahoval nič. Minister vnútra avizoval, že je pripravený vytvoriť štátnu komisiu pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ale neprišiel s vlastným návrhom. Aj preto to trvalo tak dlho a prerokovávame v druhom čítaní tento návrh zákona až teraz, pretože štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán sa vlastne vytvárala až medzi prvým a druhým čítaním. Ja sa musím k tomu vrátiť, pretože to nie je dobrý základ pre dobrú právnu úpravu. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka. Znova musím povedať. Ak náhodou vzniká dojem, že tak ako je nadizajnovaná štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, ani tá nie je spoločným dielom pracovnej komisie, ktorá zasadala, pretože nie je konsenzus naprieč politickým spektrom nad tým, ako dnes v pozmeňovacom návrhu, ktorý je súčasťou spoločnej správy, je predložená právna úprava štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Že nie je konsenzus, to vyplýva z viacerých dôvodov. A ten prvý a základný je, že vlastne nespĺňa plnohodnotne parametre nezávislej komisie na kontrolu volieb a financovania politických strán. A to, že nespĺňa tieto kritériá, to vyplýva z jej zloženia, tak ako je navrhnuté, z kreovania pozícií predsedu tejto komisie a z ďalších súvislostí na to nadväzujúcich.
Prvá poznámka. V poriadku. V komisii sú zástupcovia parlamentných politických strán v pomere piati ku piatim, piati za vládnu stranu, resp. vládnu väčšinu, a piati za opozíciu. Absentuje mechanizmus zaradenia mimoparlamentnej strany, ale to je len jedna otázka. Dlho sme sa rozprávali o tom, aké má byť zastúpenie tých iných inštitúcií v tejto komisii. Rozprávali sme o tom, že by tam mal byť zástupca NKÚ, možno ombudsmanky, možno niektorých iných nezávislých inštitúcií, aby ten status nezávislosti, okrem toho, že vzájomne sa politické strany kontrolujú, aby ten status nezávislosti dodával tejto komisii aj niekto zvonka. Preto tá voľba padla na nezávislé inštitúcie, ktoré majú status nezávislosti vyplývajúci z ich ústavného postavenia. Nie, ja musím povedať, že trvám stále na tom, že nesúhlasím so zastúpením generálneho prokurátora v tejto komisii. A navrhovali sme a myslím si, že by to bolo lepšie riešenie, keby tam mala zastúpenie ombudsmanka. Ale myslím si, že na to sa treba pozrieť ešte hlbšie, pretože majú tu zastúpenie Ústavný súd a Najvyšší súd.
Vo všetkých systémoch, kde v rôznych typoch nezávislých komisií figurujú súdne inštitúcie, tak tam figurujú preto, pretože majú tam predstavovať práve ten prvok nezávislosti. Ten prvok nezávislosti je daný postavením sudcu v systéme a jeho garanciami nezávislosti. Preto v tých systémoch, kde do takýchto rôznych nezávislých komisií nominujú súdne inštitúcie, sú to sudcovia pre ich status nezávislosti v systéme ako takom. U nás to nie je zvykom. Bol by to absolútny precedens. Musela by sa meniť ústava. Tak potom sú dve riešenia. Buď teda zmeniť ústavu a umožniť to, alebo rezignovať na to, aby nominovali súdne inštitúcie. Pretože tak, ako je to dnes nadizajnované, znamená to len toľko, že pani predsedníčka Ústavného súdu Macejková niekoho navrhne. Niekoho. Vôbec nie zo súdu. Niekoho, ktorý zasadne v komisii a dostane za to odmenu. Rovnako predseda Najvyššieho súdu niekoho navrhne. Ale to potom vôbec nemusia byť súdne inštitúcie, ktoré budú navrhovať, pretože to nebudú zástupcovia súdnej inštitúcie, ktorí niečo reprezentujú, ale bude to nejaká fyzická osoba, ktorú si vyberie. Možno aj z prostredia politických strán, či bližšie, alebo ďalej od prostredia politických strán. A potom sa naozaj len hráme na to, že však tam máme zástupcu Ústavného súdu a Najvyššieho súdu. Hlúposť! Je to naozaj len také mimikry, ktoré tu hráme. To isté v zásade platí pre generálneho prokurátora. Lebo ak tam majú byť tieto inštitúcie zastúpené, tak pretože niečo reprezentujú. A keď niečo reprezentujú, tak to majú byť nositelia toho, čo reprezentujú, ergo naozaj niekto z NKÚ, ktorý sa niečomu rozumie, konkrétne kontrole. Niekto z Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, pretože reprezentuje nezávislosť a proste ten právny poriadok nejakým spôsobom predsa len má iné garancie pre nezávislosť a neovplyvniteľnosť sudcu ako pri akejkoľvek fyzickej, právnickej osobe.
Nehovoriac o tom, že ten výber inštitúcií, tak ako je teraz navrhnutý, v dnešnej podobe, nech sa budeme tváriť akokoľvek, nahráva vládnej strane, nahráva vládnej strane SMER. Ja viem, že sa to môže zmeniť, ale myslím si, že to nie je dobrý precedens - kreovať komisiu, ktorú chceme predávať ako nezávislú kontrolnú inštitúciu na financovanie politických strán, volieb a volebných kampaní, dizajnovať tak, aby vládna väčšina mala výhodu v tejto komisii. Nie je to dobré riešenie. A táto výhoda vládnej väčšiny, dnes strany SMER, je podčiarknutá aj tým, že predsedu tejto komisie volí parlament prostou väčšinou hlasov, pričom je to dôležitá osoba v štátnej komisii, pretože v prípade rovnosti hlasov má dva hlasy a rozhoduje hlas predsedu.
Takto si, takto si naozaj ani ja, ani strana MOST - HÍD nepredstavuje nezávislú komisiu na kontrolu financovania politických strán a volebných kampaní.
A musím povedať, že mne to pripadá, tých deväť stretnutí pracovnej komisie vo vzťahu k tejto téme, ako vlastne premárnený čas, pretože nedostali sme sa ďaleko. A nedostali sme sa ďaleko preto, pretože predovšetkým predkladateľ tápal a nebol pripravený a vidím tam nedostatok záujmu vykreovať naozaj nezávislú kontrolnú inštitúciu.
Toto v tomto momente v rámci tých mantinelov, v rámci ktorých sa pohybujeme, ktoré dala vláda, že nemeníme volebný systém, meníme volebné kódexy viac-menej technicky a plníme si záväzok voči občanom, pokiaľ ide o kontrolu financovania politických strán a volieb, tak v rámci týchto mantinelov musím povedať, že jedna možno z najdôležitejších otázok tejto právnej úpravy nie je vyriešená tak, ako sme sľúbili pred voľbami, a preto ju nemôžeme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka.
No, veľmi pozorne som si vás, pani kolegyňa, vypočul. Nepochybne voľby, teda pravidlá politického zápasu, sú nesmierne dôležité, hrajú v živote spoločnosti veľmi dôležitú úlohu a nepochybne sú, ich charakter, aj predmetom politického zápasu. Len pokiaľ hovoríte o tom, že nemení sa podstata politického systému, veď SMER nemá, ani vláda nemá v programovom vyhlásení, že chce meniť charakter a základné znaky volebného systému. A pokiaľ viem, nemali ho ani iné strany. Neviem teraz za ktorú, či MOST, alebo teda SDKÚ, ale zásadnú zmenu volebného systému som neregistroval ako hlavný problém, ktorý sa má meniť. Nepochybne vláda urobila to, že potrebovala vyčistiť volebné zákony, urobiť akty, ktoré smerujú ku kodifikácii a najviac spornejšie inštitúty, ktoré sa javia zo skúseností, že sú predmetom problémov, ich vyčistiť.
Pani poslankyňa, nepamätám si tak transparentné prostredie, momentálne teda koaličného vedúceho subjektu v parlamente, ktorý by vytvoril taký veľký priestor pre to, aby sa spoločne hľadali východiská. Ale hľadanie východísk neznamená, pani poslankyňa, že prídete a bude sa akceptovať váš pohľad na tento systém. Je to vec kompromisov, hľadania východísk.
Pokiaľ hovoríte, že predkladateľ nebol pripravený a tápal a neviem čo všetko a tak ďalej, je to len politický prístup, nie odborný. A nenaznačuje, že v danom prípade môžme naozaj postúpiť ďalej v hľadaní optimalít.
Nepochybne volebných systémov je v Európskej únii a vo svete hrozne veľa a každý z nás, ktorý si prečítal trošku reprezentatívnejšiu učebnicu, môže vystúpiť a môže neustále chodiť s novými a novými podnetmi z iných krajín na to, aby sme vymedzili tento volebný systém.
Pani kolegyňa, potrebujeme seriózny, korektný, odborný prístup a potrebujeme aj primeranú mieru empatie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No, ja môžem povedať len to, čo ste povedali, pán poslanec, tak si to schválite, no. Tak si to schválite. Ale myslím si, že je dôležité povedať, že proste bude to vaša rekodifikácia volebných kódexov, pretože tá diskusia k takýmto zákonom má podľa mňa prebiehať inak. A keď sa vraciame spätne, tak treba povedať, že za vlády Ivety Radičovej proste pôsobila pri ministerstve vnútra pracovná komisia, kde vtedajší minister vnútra pozval zástupcov všetkých politických strán, a tá diskusia o tom, ktorá je vždy komplikovaná, ja viem, na čom sa dá dohodnúť a ako upraviť volebné kódexy, prebiehala ešte v štádiu prípravy. To, čo sa v tomto prípade nestalo, výsledok je, že to najdôležitejšie z toho, a síce kontrolu financovania politických strán a volieb, riešime medzi prvým a druhým čítaním a som presvedčená, že nie dobrým spôsobom, pretože tá kontrola nebude dostatočne nezávislá. Bodka!

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, vážený pán minister, ktorý sa práve objavil, dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh a rád by som na úvod predoslal, že tých návrhov bude šesť a že tie návrhy nikto nebude môcť prehlásiť za stranícke, za návrhy, ktoré preferujú niektorú politickú stranu, za návrhy, ktoré preferujú moju politickú stranu. Nie. To sú návrhy, ktoré vo svojej podstate nie sú kvalifikovateľné ako stranícke.
Ten komplex pozmeňujúceho návrhu obsahuje šesť bodov:
- Prvým je úplné zrušenie volebného moratória.
- Druhým je zrušenie zákazu vedenia kampane tretími stranami.
- Tretím je zrušenie obmedzení na výšku výdajov na vedenie volebnej kampane.
- Štvrtým je umožnenie finančného prispievania na volebnú kampaň v prezidentských voľbách i občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom v zahraničí.
- Piatym je zrušenie zákazu zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 21 dní pred voľbami.
- A posledným je umožnenie finančného prispievania politickým stranám občanom s trvalým pobytom v zahraniční.
Opäť podčiarkujem, že každé z týchto opatrení je rovnako prospešné alebo neprospešné pre voličov alebo občanov a pre politické strany bez ohľadu na ich politické zafarbenie.
K samotnému zneniu.
Prvý pozmeňujúci návrh. V čl. I v § 2 ods. 2 nahradiť slová "a končí 48 hodín predo dňom konania volieb" slovami "a končí dňom konania volieb".
Vypustiť § 13, ostatné paragrafy primerane prečíslovať.
Vládny návrh zákona zavádza moratórium 48 hodín pred konaním volieb. Počas, podľa návrhu, by malo byť zakázané viesť kampaň v médiách s výnimkou vysielania prostredníctvom internetu. Pričom zákaz vedenia volebnej kampane dva dni pred voľbami a v deň volieb nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava, keď chce obmedziť túto možnosť. Nič z toho volebné moratórium negarantuje.
Znova a znova musím uviesť príklad, ako som videl v televízii švédskeho premiéra Carl Bildta, ako na dohľad od volebného okrsku rozdáva ľuďom idúcim voliť svoje volebné materiály. Sotva niekto prehlási Švédsko za nedemokratickú krajinu, ktorá nevie, čo by mala robiť pre demokratický spôsob volieb. A vidíme, že to možné je, to znamená, že existujú krajiny, kde neexistuje volebné moratórium a nemôžme slovo krivé povedať o tom, že by tam nefungovala demokracia. Toľkoto teda k tomu.
Podotýkam, že vždy znova takéto pravidlo povedie k zvýšeniu prípadov, keď ľudia budú protestovať proti tomu, že im dali niečo niekam a niekde niečo zaznelo, pričom ak zrušíme volebné moratórium, všetky tieto protesty budú bezpredmetné a zaťaženie súdov, ktoré ich majú riešiť, sa tým pádom zníži.
Druhý pozmeňujúci návrh.
V čl. I v § 2 vypustiť odseky 3 a 4.
V § 17 vypustiť odsek 8. Odseky 9 až 11 označiť ako odseky 8 až 10.
V § 18 vypustiť v odseku 1 písmeno b), písmeno c) a d) označiť ako b) a c).
V § 18 nahradiť odsek 2 novým znením: "(2) Za priestupok podľa ods. 1 písm. a) uloží okresný úrad pokutu od 300 eur do 1 000 eur a za priestupok podľa ods. 1 písm. b) a c) pokutu od 300 eur do 3 000 eur."
Vládny návrh zákona vymedzuje, ktoré subjekty môžu viesť volebnú kampaň. Po zaregistrovaní kandidátnych listín a kandidátov by mali viesť volebnú kampaň len zaregistrované politické strany a zaregistrovaní kandidáti. V prípade prezidentských volieb len politické strany a kandidáti. Vedenie kampane inými subjektmi v čase volebnej kampane sa má zakázať. Neexistuje žiadny dôvod pre zákaz vedenia volebnej kampane inými subjektmi. Takýto zákaz by narušoval ústavou zaručenú slobodu prejavu a slobodu šírenia informácií. Preto sa navrhuje príslušné ustanovenia z návrhu zákona vypustiť. Právo vyjadriť svoj názor v predvolebnom čase sa nemôže obmedziť iba na kandidátov a kandidujúce politické strany. Preto navrhujem vypustiť zákaz vedenia kampane inými subjektmi.
V súvislosti s vypustením tohto zákazu sa navrhuje vypustiť z návrhu zákona aj správny delikt a priestupok spočívajúci v porušení tohto zákazu. Podotýkam, že ak nejaká záujmová skupina občanov, ktorá nechce byť politicky afiliovaná, ale má pozitívny alebo, naopak, kritický postoj k niečomu, čo súvisí s tým či oným v aktivite tej či onej politickej strany, je absolútne neprijateľné, aby sme im zabraňovali v súlade so slobodou prejavu, zaručenou v ústave, svoj názor prejaviť. Inými slovami, neexistuje, aby Únia zdravotných sestier alebo Lesnícky zväz nemohol vyjadriť svoj názor na fungovanie ministra zdravotníctva alebo na zákony o lesoch, ktoré prijíma akási exekutíva reprezentovaná prípadne nejakou politickou stranou. Neviem si predstaviť, čím by sme zdôvodnili týmto občanom právo nevyjadriť svoj názor hoc´ i v bežiacej politickej predvolebnej kampani.
Počul som v rámci diskusie o tom, že oni sa majú rozhodnúť pre nejakú politickú stranu, tej dať nejakú sumu, ak chcú, a tá si potom má takýto bilbord spraviť. Nie. Tí občania majú absolútne právo nie vybrať si nejakú politickú stranu a zastávať názor svojho stavu, svojej odbornosti alebo čohokoľvek, či sú to učitelia, zdravotné sestry alebo lesníci, a neafiliovať sa k nejakej strane. Vonkoncom neexistuje ústavný dôvod obmedzovať ich právo, aby sa vyjadrovali sami za seba, bez afiliácie k politickej strane, ktorá v súlade s touto novelou smie jediná viesť politickú kampaň. Je to protiústavné.
Pozmeňovací návrh tri.
V čl. I v § 3 vypustiť odsek 1, v § 5 vypustiť odsek 1, v § 6 vypustiť odseky 1 a 2 a v odseku 3 poslednú vetu. Ostatné odseky primerane prečíslovať.
V § 17 vypustiť odseku 2 písmeno a), v odseku 4 písmeno a) a v odseku 6 písmeno a). Označenie ostatných písmen primerane posunúť.
Vládny návrh zákona stanovuje limity na výšku výdavkov pre jednotlivé typy volieb. Takéto obmedzenie je neopodstatnené. V minulosti existovali limity pre výšku výdavkov na volebnú kampaň, ale reálne sa často objavovali podozrenia, že politické strany, resp. jednotliví kandidáti, tieto limity obchádzajú. Podstatné je zabezpečenie transparentnosti a kontroly financovania volebnej kampane ako z hľadiska jej zdrojov, tak z hľadiska ich použitia. Preto sa navrhuje vypustiť ustanovenia obmedzujúce výšku výdavkov na volebnú kampaň. V súvislosti s vypustením týchto obmedzení sa navrhuje vypustiť zo správnych deliktov aj postih za ich prekročenie.
I ostatná prezidentská kampaň a mnoho ďalších volieb vyvolalo nepochybne v občanoch pocit, že ak vedeli napočítať do štyroch, tak deklarované náklady na kampaň a dodržanie dĺžky kampane a nákladov na ňu v podobe bilbordov, vysielaní a všeho čohokoľvek ďalšieho sa, samozrejme, chronicky a notoricky porušovali.
Tento návrh bedlí len nad tým, nad čím sa bedliť má. Aby to financovanie bolo transparentné, doložiteľné a korektné. Kto koľko financií získa, ak ich transparentne vynaloží a prihlási sa k tomu, a netvári sa, že tie bilbordy so mnou nemajú nič spoločné, to ktosi objednal a ktosi vytlačil a ktosi nalepil a ktosi zaplatil, je trápne a tento pozmeňovací návrh túto trápnosť, ktorá je chronickou trápnosťou našich volebných kampaní, jednoducho ruší.
Štvrtý pozmeňovací návrh.
V čl. I v § 5 ods. 3 v písmene a) doplniť na konci slová "alebo je občanom Slovenskej republiky".
Vládny návrh zákona neumožňuje prispievať na volebnú kampaň v prezidentských voľbách občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Takíto občania pritom paradoxne majú právo voliť prezidenta. Je nelogické, aby bolo občanom Slovenskej republiky upierané právo prispievať na volebnú kampaň vo voľbách, v ktorých majú právo voliť. Preto sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré majú právo prispievať na volebnú kampaň, aj o občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na skutočnosť, či majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Musím povedať, že nie je v nijakom odseku ústavy ani v paragrafe napísané, ani v článku, že existujú občania Slovenskej republiky, ktorí majú iné práva ako iní občania Slovenskej republiky. A táto verzia, že existujú občania, ktorí môžu prispievať a ktorí nemôžu prispievať, je donebavolajúca práve v súvislosti s tým, že všetci ale môžu voliť prezidenta. Neviem si predstaviť, ak by sa rozhodol kardiológ, slovenský občan, bohatý Američan zároveň, prispieť komukoľvek podľa svojej vôle na volebnú kampaň, že má na to menšie právo ako občan Slovenskej republiky, ktorý svoje peniaze zarába v Slovenskej republike. Jednoducho je občan Slovenskej republiky a nemôže byť v inej kategórii občanov, ako je ten druhý.
Piata zmena.
V čl. I § 16 nahradiť novým znením: "V deň volieb je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov."
Pokiaľ ide o informáciu o volebných prieskumoch, je nepochybne informáciou, na ktorú má občan právo. Treba tiež povedať, že ústava a slobodný prístup k informáciám - nikde nie je v zásade racionálne zdôvodniteľne časovo obmedzený, kedy smiem dostávať informácie a kedy nesmiem dostávať informácie. Žiaľbohu, v platnej verzii to tak je.
Vládny návrh zákona zakazuje zverejňovanie výsledkov volebných prieskumov v čase 21 dní pred dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti, ako to predpokladá ústava.
Opäť, ctená snemovňa, buď rozšírme čl. 26 ústavy o tom, kedy možno obmedziť slobodu slova a právo na informácie o ďalšie a ďalšie položky, alebo ho neporušujme svojimi zákonmi. Lebo nič z uvedeného, čo podľa ústavy umožňuje obmedziť tok informácií a slobodu byť informovaný a informovať, sa v skutočnosti nenapĺňa týmto paragrafom. Tento paragraf je absolútne v rozpore s ústavou.
Posledný, šiesty paragraf. V článku, šiesty pozmeňovací návrh.
V čl. II sa bod 17 nahrádza novým znením: 17. V § 24 ods. 1 sa v písmene f) na konci za čiarkou dopĺňajú slová "ani nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky".
Vládny návrh zákona totižto mení okruh osôb, od ktorých politická strana nemôže prijať dar alebo bezodplatné plnenie. Doteraz platné znenie zákona o politických stranách zakazuje stranám prijať dar od fyzickej osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky. Z možnosti darovať politickým stranám sú vylúčené fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale nie sú občanmi Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že môžu voliť a byť dokonca aj volení v niektorých typoch volieb.
Podľa vládou navrhovanej zmeny by darcami strany mohli byť aj fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky. Touto zmenou by však možnosť darovať politickým stranám stratili občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a to opäť napriek tomu, že aj oni majú právo voliť v niektorých typoch volieb.
Pozmeňujúcim návrhom, ktorý podávam, sa predmetné ustanovenie upravuje tak, aby z možnosti darovania neboli vylúčení ani občania Slovenskej republiky s trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, ani fyzické osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky, ale majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Politické strany by mali zákaz prijatia daru iba od tých fyzických osôb, ktoré nie sú ani občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Myslím si, že je absolútne reálne, aby občan Českej republiky, ktorý tu žije, ktorý tu žije roky, ktorý tu platí dane, mal rovnaké práva ako jeho manželka, ktorá je Slovenka a tiež tu žije a tiež tu platí dane. Niet dôvod vyradiť ho z tejto možnosti. A naopak, takisto je úplne primerané, aby túto možnosť mal Slovák, ktorý má slovenské občianstvo a pred ústavou je rovný Slovákovi, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Ani ten nemá byť občanom druhej alebo inej kategórie ako jeho rovnocenný spoluobčan v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som požiadal o otvorenie rozpravy k tomuto zákonu.
Ako dôvod tejto mojej požiadavky uvádzam, že v spoločnej správe zostali niektoré body, ktoré sú duplicitné alebo kontra v iných zákonoch, čiže by bolo dobré, aby pred samotným hlasovaním sa vyčistila spoločná správa tak, aby bola v súlade so všetkými ostatnými právnymi normami.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, ja budem veľmi stručný.
Tak ako už uviedol pán minister, žiadam vyňať bod 10 a 19 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Je to na základe dohody s legislatívnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky v záujme legislatívnej čistoty hlasovania o tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. V rozprave k tlači 724, resp. k uvedenému návrhu zákona o lesoch, vystúpilo 10 poslancov. Pán poslanec Simon podal návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali poslanci: páni poslanci Mičovský, Huba, Fecko, Záhumenský, Gaži, Cicoň a ja. Žiadal som vyňať na osobitné hlasovanie body 5, 6, 7, 9, 10, 16, 19 a 21 spoločnej správy.
Pán predseda, dajte najprv hlasovať o návrhu pána poslanca Simona, vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

Ďakujem za slovo. Rád by som pripomenul členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že schôdza výboru sa koná dnes o 12.00 hod. v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rád by som pripomenul členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcii, že naše rokovanie sa uskutoční dnes o 12.30 hod. v našej zasadacej miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som zase rád pripomenul členom slovensko-japonskej skupiny, že mikrobus, ktorý nás odvezie k japonskému veľvyslancovi, bude 12.10 pred Národnou radou.