35. schôdza

Pekné popoludnie prajem. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, no tento návrh zákona, ktorým sa mení zákon o sudcoch a prísediacich a niekoľko ďalších zákonov, ktoré sa menia cez pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, priznám sa, predstavuje návrh, z ktorého mám v tomto momente veľmi zmiešané pocity. A by som to vyjadrila, čo všetko máme v tom balíku, ktorý máme na stole, lebo máme na stole pôvodný návrh zákona, máme na stole spoločnú správu výborov s ďalšími dvadsiatimi ôsmimi pozmeňujúcimi návrhmi a teraz bol predložený ešte pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vittekovej a predpokladám, že budú predložené ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy. Tak tento balík ale čo teraz máme na stole, sa skladá z troch podbalíkov, ak to takto viem nazvať, aj keď tie podbalíky nie sú homogénne z hľadiska obsahu, ale sú homogénne aspoň z hľadiska nejakého časového rozhrania, ako nám prišli na stôl.
Ten základ, ktorý predložili kolegovia poslanci Boris Susko, Anna Vitteková, Otto Brixi a Anton Martvoň, predstavuje vlastne základ, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti, prešiel štandardným pripomienkovým konaním na Úrade vlády. Aj v štandardnom procese mal k nám prísť. Ale keď začala téma ústavy a bolo k tomu treba spraviť vykonávací zákon, tak v zásade tieto dve témy sa spojili a ministerstvo nám nedonieslo ten návrh novely zákona, ale v zásade v spolupráci s poslancami bol tento balík, ktorý sa týka disciplinárnych konaní, niektorých otázok ďalších, ktoré bolo treba možno vyriešiť. Tak to predstavuje nejaký jeden základ, ak to mám takto nazvať. Čiže to je časť, ktorá prešla štandardným legislatívnym procesom.
Potom je tu pribalená ako keby ďalšia časť ešte v tom pôvodnom návrhu, ktorá už vyplynula z toho procesu, keď premiér Fico avizoval razantné zmeny v justícii a v rámci tých zámerov boli teda navrhnuté niektoré opatrenia, ktoré ale neprešli štandardným legislatívnym procesom, ale dostali sa do toho pôvodného návrhu poslancov Suska, Vittekovej, Brixiho a Martvoňa. To sú také, myslím, čo sa týka PN-iek a niektoré takéto veci, ktoré sú, myslím, nad rámec. Ale sú tam nad rámec toho, čo bolo v pripomienkovom konaní.
A potom tu máme ďalší balík, ktorý je súčasťou spoločnej správy, pozmeňujúcich návrhov a doplňujúcich návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Zase vyplýva z toho, že tento zákon je zároveň vykonávacím zákonom k novele ústave. A keďže sa predpokladá, že do novely ústavy budú zakomponované previerky sudcov, tak sa zakomponováva ten výkon previerok sudcov vlastne aj do tohto návrhu zákona. A je to súčasťou spoločnej správy.
A potom musím povedať, že súčasťou spoločnej správy je ešte akoby taký ďalší balíček, nazvem to, akoby taká bokovka, ktorá nesúvisí s ničím z toho, o čom som doteraz hovorila, nebola ani v pôvodných zámeroch ministerstva spravodlivosti, nebola ani reakciou na zámer Roberta Fica čistiť justíciu, nie je ani súčasťou toho, čo potrebujeme v zákone zmeniť, aby mohli vôbec tie previerky sudcov zbehnúť. A to sú návrhy, ktoré nám kolegovia predložili na ústavnoprávnom výbore. A to sú tie návrhy, ktoré hovoria o tom, že napríklad o predsedu Najvyššieho súdu v budúcnosti by sa malo rokovať neverejne.
Čiže máme pred sebou zákon, k tomu spoločnú správu plnú pozmeňujúcich návrhov a ďalší pozmeňujúci návrh, kde časť tejto právnej úpravy prešla nejakým štandardným legislatívnym procesom a tomu zodpovedajúcou diskusiou, časť súvisí s novelou ústavy. A časť sú tu nejaké riešenia, s ktorými, mám pocit, väčšina tejto snemovne nesúvisí. Nesúvisia s ústavou. Neboli pôvodne plánované. Ale, hold, Sobrance asi zamávali, tak treba niektoré rokovania Súdnej rady spraviť neverejnými.
Ja chcem len týmto entrée poukázať na to, že tento návrh zákona spolu so spoločnou správou je jedna neuveriteľná skladačka, plus, musím ešte k tomu povedať, skladačka, ktorá dnes nesedí s tým, čo predpokladáme, že to bude schválené touto snemovňou v novele ústavy, pretože novela ústavy, resp. pozmeňujúce návrhy k novely ústavy, ktorými sa vlastne zavádzajú tie previerky sudcov, tieto ustanovenia boli tuto v procese rozpravy menené novými pozmeňujúcimi návrhmi oproti tým pôvodným. Čiže aj tú časť tohto zákona spolu so spoločnou správou vlastne treba pozmeňujúcimi návrhmi ešte prispôsobiť novele ústavy v znení, ako ju schválime. Hovorím správne, pán predseda výboru? Potrebujeme ešte pozmeňujúci návrh, aby sme tento zákon, keď ho budeme schvaľovať, mali, teraz bez ohľadu na to, či súhlasím alebo nesúhlasím s obsahom, mali legislatívnotechnicky zladený s novelou ústavy, pretože novela ústavy v znení pozmeňujúcich návrhov napríklad hovorí o tom, že Súdna rada dáva stanoviská, tu ešte pracujeme s rozhodnutiami Súdnej rady a tak ďalej, aby nám to korelovalo. Nie som si istá, či nám to naozaj koreluje. A bolo by sa na to potrebné pozrieť. Ja si myslím, že v tejto situácii potrebujeme predsa len trošku času. A teraz to myslím naozaj v dobrom, že môžeme sa rozprávať o obsahu a ja budem rozprávať o obsahu. Ale zároveň aspoň by sme mali pozrieť na to, či nám to aspoň sedí technicky, keď už nie vecne.
Preto si dovoľujem navrhnúť a dávam návrh, aby sme rozhodli o tom, že vrátime ten návrh zákona na dopracovanie predkladateľom. To by bolo asi najčistejšie riešenie. A máme na to čas podľa mojej mienky, pretože návrh je, že novela ústavy bude účinná od 1. septembra. A bude ešte schôdza. Čiže máme čas. Ak neprejde návrh na vrátenie a dopracovanie tohto návrhu, tak navrhujem odložiť rokovanie o tomto zákone na nasledujúcu schôdzu. A to je, myslím, veľmi korektné. Vychádzam z článku 83 odložiť rokovanie. Ak sa vám bude zdať tento návrh racionálny, tak si myslím, že tú zmenu programu aj vieme schváliť alebo viete schváliť, pretože teraz naozaj pracujem s tým, že o 17.00 hodine budeme hlasovať o novele ústavy, hovorím, bude účinná 1. septembra. A aby som mala ako dlhoročná poslankyňa, bývalá ministerka spravodlivosti, právnička k tomu, a už môj podpis na zopár zákonoch bol, aspoň legislatívnotechnické čisté svedomie, tak si myslím, že rozhodnúť o tom, že to posunieme na nasledujúcu schôdzu, a teda naozaj si ľudia k tomu sadnú a bude lícovať s novelou ústavy tento návrh a budeme si tým istí, že lícuje s novelou ústavy, by bolo fajn. Čiže to sú akoby moje procedurálne návrhy. A poprosím o to, aby ste sa zamysleli nad tým, či naozaj nestoja za to.
Myslím si ale v každom prípade, že tvorba zákona spôsobom, aký som vlastne predstavila, nie je dobrá, pretože aj ten pôvodný návrh v rámci pripomienkového konania, keď ho predkladalo ministerstvo spravodlivosti, prešiel technickými úpravami rôznymi, než ho ministerstvo malo pripravené na predloženie a potom odovzdalo poslancom. Musím povedať, že množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré prišlo do výboru, ktoré teraz treba nejakým spôsobom ešte porovnať s ústavou, toto je dnes príklad legislatívneho procesu, v rámci ktorého sa produkujú nekvalitné zákony, či chceme alebo nechceme. A teraz normálne musím vzdať hold aj legislatíve Národnej rady a možno aj ministerstvu spravodlivosti, ak na tom nejakým spôsobom participujú, že proste stíhajú. Ale nech sú akíkoľvek skúsení a šikovní, nech akokoľvek sa budú snažiť, nemajú šancu v tomto tempe a chaose, ktorý sa nám podarilo vyprodukovať v snemovni, vyprodukovať text, za ktorý sa dá dať ruka do ohňa, lebo jednoducho to nevidíte z večera do rána. A ten, kto písal zákon a prešiel legislatívnym procesom, tak vie, že pri najlepšej vôli to nevidíte. Preto ja naozaj apelujem na to odloženie rokovania.
Vecne mám tiež problém so spojením týchto balíkov, tak ako boli spojené, pretože musím sa priznať, že pri tej pôvodnej predlohe, ktorá vzišla z ministerstva spravodlivosti, myslím si, o mnohom by sa dala viesť normálna vecná diskusia a na mnohom by sme sa zhodli... (Hlas v sále.) Prepáč, kolega, vyrušuješ ma. A zrejme pribudne ďalší pozmeňujúci návrh, takže tých tu bude asi viac v priebehu dnešného poobedia.
Ale musím povedať, že najmä z tých návrhov, ktoré prešli v procese tu v Národnej rade, k mnohým návrhom mám veľmi vážne výhrady. A teraz zase začnem najskôr technicky, pretože toto je už ako keby skoro taký apel.
V mnohom, aj pri častiach, ktoré boli pripravované v nadväznosti na ústavu, to znamená najmä časti previerky, sme sa rozprávali o previerkach vecne. Táto téma asi skončila. Ale vôbec sme sa nedostali k tomu, aby sme sa pozreli na to, ako v tom vykonávacom predpise, o ktorom teraz rokujeme, resp. v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú zahrnuté v spoločnej správe k týmto vykonávacím predpisom, máme vyriešené tie niektoré otázky, či vlastne nám ten zákon dáva jasné odpovede.
Poviem vám príklady, ktoré sú ale dôležité z hľadiska praktického naplnenia tohto zákona.
Dostala som otázku, či tým hlasovaním Súdnej rady, ktoré sa predpokladá pri vydávaní stanoviska o tom, či je alebo nie je sudca spôsobilý riadne vykonávať funkciu sudcu, bude sa hlasovať o kladnom stanovisku alebo o negatívnom stanovisku. Pozerám ten text a neviem jasne na to odpovedať, pretože to je rozdiel. Inými slovami, tá otázka stojí takto: Príde podklad NBÚ, o čom bude hlasovať, o akom návrhu bude hlasovať Súdna rada, bude to o tom, že sudca je spôsobilý, alebo stanovisko je, sudca je spôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za návrh, áno, je spôsobilý. Alebo bude to rozhodovanie, sudca je nespôsobilý? Potom potrebujete desať hlasov za nespôsobilosť. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že pokiaľ sa hlasuje pozitívne, sudca je spôsobilý, nemusí nikto byť proti návrhu, ale môže tam niekto nebyť alebo sa zdrží hlasovania. A, skrátka, nebude tých desať hlasov, že je spôsobilý. Ale potom nevieme, aký má status, potom nám visí v lufte. A ja naozaj dnes z toho, ako sú tie pozmeňujúce návrhy v tej spoločnej správe, neviem dať jasnú odpoveď kolegom, ktorí sa ma na to pýtajú, sudcom, ktorí sa na to pýtajú, ako je to myslené, lebo tie dikcie v rôznych odsekoch sú iné a nie je mi jasné, o čom vlastne tá Súdna rada bude rozhodovať, pozitívne alebo negatívne. A je to dôležité a pri tomto type rozhodovania špeciálne dôležité. Čiže to je prvá poznámka, ktorú k tomu dávam. A to už nie je akože vecné, to už je technické riešenie, ktoré má dosah na výsledok.
Moja druhá otázka, ktorú som položila napríklad aj na výbore, a teraz už na ňu vôbec neviem odpovedať, je, čo to je, čo prijíma Súdna rada. Jasné, prijíma svoje rozhodnutia, uznesenia alebo stanoviská, tak ako to predpokladá ústava, že ich prijíma uznesením. To ja viem. Ale teraz máme v ústave, že prijíma stanovisko, prijme ho uznesením. To stanovisko má byť preskúmateľné Ústavným súdom. A teraz ja neviem, čo to je. Má to mať náležitosti správneho rozhodnutia? Viete, akože čo sa bude preskúmavať, pýtam sa, pretože viem, čo je rozhodnutie, aké má mať náležitosti, že musí mať svoje odôvodnenie, a potom poznáme procesný postup z hľadiska toho preskúmania. Ja viem, že tu máme osobitnú právnu úpravu. Ale to nie je osobitná právna úprava. Čiže aj ten Ústavný súd pri tom preskúmaní sa bude musieť k niečomu ako keby obrátiť, či je to správne konanie, občianske súdne konanie, procesný poriadok, ktorý sa použije podporne pri tom rozhodovaní Ústavného súdu. Nie je mi to jasné. Zase musím povedať, že nie je to jedno, pretože Ústavný súd sa s tým bude musieť, keď to neupravíme a nespravíme v tom jasno, nejakým spôsobom vysporiadať. A môže sa s tým pri tomto, keď v tom nebude jasno, vysporiadať aj tak, že jednoducho všetky veci vráti Súdnej rade a povie, že sú nepreskúmateľné. A potom sme akože tu dva dni strávili úplne o ničom, pretože Ústavný súd sa nebude ani meritom toho zaoberať a všetky veci skončia naspäť na Súdnej rade. A čo s tým ďalej?
A ja neviem vám teraz z večera do rána naozaj ani odpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, pretože kladieme si ich s kolegami právnikmi, ktorí proste pozerajú tie pozmeňujúce návrhy. A len mi chrlia tieto otázky. A ja na ne neviem odpovedať. A musím povedať, že majú dosah na to, či to fungovať bude alebo to fungovať nebude, to hovorím aj pre tých, ktorí hlasovali za novelu ústavy, majú dosah na to, pretože pokiaľ tam budú takéto problémy, tak, pochopiteľne, o to viacej proste, však každý sudca, ktorý bude mať negatívne stanovisko, bude mať advokáta, už sa rozbehne procesná procedúra a tie procesy sa budú tak naťahovať. Takže apelujem aj na túto stránku právnej úpravy, ktorá tu je. Takže ja som sa snažila pomenovať proste otázky, ktoré sa núkajú na prvý pohľad človeku, tie pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, ktorými sa vykonáva novela ústavy v znení, ako sme predpokladali jej znenie, keď sme o novele ústavy rokovali na ústavnoprávnom výbore, ktoré bude ale iné, než tu bude schválené o piatej, ktoré sa proste núkajú. A preto znovu vraciam sa k tomu, že možno by bolo fajn, dobré odložiť o jeden mesiac rokovanie o tomto návrhu zákona.
A teraz ešte zásadne vecne s vecami, ktorými nemôžem súhlasiť.
To, že nesúhlasím s previerkami, som povedala pri ústave, nebudem teraz hovoriť o tom, ale o veciach , ktoré sú tu, sú absolútne nad rámec debaty, o ktorej sme pri novele ústavy debatovali a ktoré považujem vyslovene za škodlivé a zlé, škodlivé a zlé, pretože negujeme inštitúty, ktoré fungujú, majú aj protikorupčný efekt, a vlastne zjemňujeme to prostredie. Čiže ideme proti duchu novely ústavy a chceme odstrániť v rámci novely ústavy korupciu, pretože náhodné prideľovanie a verejné rokovania, to sú princípy, na ktorých stála otvorená justícia, ktorých jedným z cieľov bolo cez transparentnosť zúžiť priestor na korupciu.
Už sa o tom hovorilo, hovorilo sa aj o tom verejne, že návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, zavádza spätne neverejné hlasovanie na Súdnej rade v personálnych otázkach. A ja musím povedať, že Sobrance nám ukázali, že verejné rokovania Súdnej rady, verejné hlasovania na Súdnej rade jednoducho majú svoj zmysel. Nie, tu naozaj nejde len o predsedu Najvyššieho súdu, pretože ten návrh je postavený oveľa, oveľa širšie, má sa neverejne hlasovať o vymenovaní a odvolaní sudcu a o vymenovaní a odvolaní predsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní podpredsedu Najvyššieho súdu, o vymenovaní a odvolaní predsedu alebo podpredsedu Súdnej rady, o voľbe kandidáta na sudcu, ktorý má pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne, o voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov a v ďalších prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Ten ďalší prípad ustanovený týmto zákonom je to hlasovanie o tej spôsobilosti, respektíve nespôsobilosti sudcu, dávame za zatvorené dvere personálne otázky. A ja chcem naozaj veľmi pekne poprosiť všetkých členov tohto parlamentu, dajte si ten čas. Okrem toho, že zasadnutia Súdnej rady sú verejné, tak aj sa zverejňujú nahrávky zo Súdnej rady. Sú na internete Súdnej rady. Je to možno strašne dlho veľká nuda, lebo v mnohom sú technické a formálne tie rozhodnutia. Ale potom sú tam aj zaujímavé časti. Keď napríklad si napočúvate, ako rôzne prebieha hearing rôznych kandidátov na sudcov napríklad a aká diskusia sa medzi tým vedie, cez tú nahrávku nevidíte, ako sa hlasuje, ale tá diskusia vám mnohé napovie, čím je vedené potom to hlasovanie a prečo má zmysel, aby to hlasovanie bolo verejné. Dajte si ten čas. Keď pôjdete na to spätne, sú to hodiny. Ale keď rozhodujeme o tak vážnej veci, ja vás veľmi pekne prosím, nájdite si aspoň niektorí ten čas a vypočujte si niektoré tie nahrávky, kým sa dostanete k niektorým zaujímavým pasážam. Preto ja v každom prípade minimálne musím urobiť to, pán spravodajca, že bod 19 spoločnej správy navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie.
A rovnako navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie v bode 27 spoločnej správy, a teraz neviem, či sa to dá alebo nedá, body 5, 6. (Reakcia z pléna.) Tak potom musím navrhnúť vyňať bod 27 celý na osobitné hlasovanie. Prečo? Tu sa vstupuje do pravidiel náhodného prideľovania súdnych prípadov. V odôvodnení sa to odôvodňuje tým, že máme tu nejaké nálezy Ústavného súdu vo vzťahu k náhodnému prideľovaniu v konkrétnych veciach. To je pravda. Ale my môžeme k tomu pristúpiť dvojakým spôsobom, a to takým spôsobom, že budeme jednoducho požadovať od súdov, aby dodržiavali právnu úpravu náhodného prideľovania, aby potom Ústavný súd nemusel povedať, že porušili pravidlá náhodného prideľovania stanovené v zákone, a to vyžadovať sa dá jednoduchým spôsobom, proste pokiaľ to predseda nezabezpečí súdu alebo vydá opatrenie, ktoré je v rozpore s pravidlami náhodného prideľovania, no tak minister má kompetenciu odvolať takéhoto predsedu súdu, alebo máme inú cestu, ktorá bola zvolená tu kolegami poslancami za stranu SMER, a síce, že teda prispôsobíme pravidlá náhodného prideľovania tomu, aká je prax, ktorá bola vyslovená za protiústavnú v zmysle existujúcej právnej úpravy. Ale to je ustupovanie od princípu, ktorý nám zabezpečuje to. To nie je dokonalý princíp, ale zužuje priestor pre korupciu a má svoj význam v súdnictve.
Neviem, či si kolegovia uvedomujete, že napríklad v tom bode 27 (jeho bode 5) spoločnej správy je napríklad vyňaté z náhodného prideľovania komplet náhodné prideľovanie jednotlivých prípadov súdnym úradníkom cez generátor. Čiže podľa tohto keď toto schválime, tak súdnym úradníkom už sa prípady nebudú prideľovať náhodne, ale podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu, čo sa dá zabezpečiť, samozrejme, aj náhodným prideľovaním, ide o to, ako nastavíte koeficient, aby to prideľovanie bolo rovnomerné. Toto je strašne dôležité. Ja neviem, či, dámy a páni, viete v koľkých prípadoch dnes rozhodujú v prvom stupni súdni úradníci priamo zo zákona. V jednoduchých prípadoch v prvom stupni rozhoduje súdny úradník, o všetkých veciach týkajúcich sa obchodného registra, o všetkých plaťákoch napríklad a v ďalších veciach. A pritom tá tendencia do budúcnosti je, aby sa rozširoval register vecí, o ktorých budú v prvom kole rozhodovať vyšší súdni úradníci, pretože je to kvalifikácia, majú právnické vzdelanie a jednoducho je to moderný trend nezaťažovať sudcov jednoduchými, opakujúcimi sa prípadmi, nechať im priestor, aby rozhodovali v závažných veciach. Veď sa už zvažuje, že všetky exekučné veci budú robiť vyšší súdni úradníci. To nie je jedno. Čiže oni nerobia už len pomocnú silu, oni rozhodujú, podľa zákona v súlade so zákonom. Majú na to oprávnenie. A my ich tuto vynímame z toho, aby sa im prideľovali veci náhodným spôsobom. Čiže ten priestor, ktorým sa zužuje korupcia, tu rozširujeme, pretože keď je tých exekučných prípadov, pán poslanec Hlina o tom často hovorí, spústa alebo tých registrových vecí spústa, no tak čo je priestor na korupciu? Prosím ťa, vytiahni mi to spod tej kopy zospodu a daj mi to hore, však to je ten priestor pre korupciu. A preto potrebujete náhodné prideľovanie, aby proste človek nevedel, komu tie veci pripadnú. Veď to je dôležitý princíp.
A to sú dve najzásadnejšie veci, ktoré tu len tak, popri tom sa nám dostali do spoločnej správy. Ešte to nemôžem vyňať na osobitné hlasovanie, musím ten celý pozmeňujúci návrh vyňať na osobitné hlasovanie, aj keď niektoré ďalšie body by možno toho pozmeňujúceho návrhu boli normálne. Dámy a páni, toto je vážny zásah do otvorenej justície, do transparentnosti, do princípu náhodného prideľovania, čo sú nástroje antikorupčné v rámci justície. Čiže na jednej strane sa zakrývame niečím pri schvaľovaní ústavy a na druhej strane vytvárame podhubie alebo prostredie na to, aby ten priestor pre tú korupciu tu bol. Prepáčte, to je choré. Aj preto ten bianko šek pri tej ústave nemôžem podporiť.
Dámy a páni, vzhľadom na to všetko, čo som povedala, a naozaj aj vzhľadom na to, že dnes nelícuje to úplne s novelou ústavy, sú tu nevyjasnené otázky legislatívnotechnického charakteru, ktoré aj pre všetkých tých, ktorí sú zástancovia previerok, tak ako sú predložené, môžu do budúcnosti spôsobiť problémy, a vzhľadom na to, že sú tam veci, ktoré zásadne zasahujú do existujúceho prostredia, zvyšujú priestor pre korupciu a neprešli žiadnym štandardným legislatívnym procesom, pripomienkovým konaním a podobne, naozaj znovu apelujem, aby odložili sme tento zákon o mesiac, aspoň na to, aby naň bol naozaj čas.
A, samozrejme, v tejto podobe strana MOST – HÍD novelu zákona o sudcoch a prísediacich nemôže podporiť. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlási sedem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Hrušovský, máte procedurálny? Hlásite sa s faktickou. Takže poprosím vás, pánovi poslancovi dajte dve minúty. (Reakcia z pléna.) Nie, on sa prihlásil ako prvý. (Reakcie z pléna.) Dobre.
Tak, pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem veľmi pekne, pani kolegyňa. Už len tie dva príklady, o ktorých ste hovorili, jednoznačne hovoria v prospech minimalistického riešenia, kde aj ak by neprešli vaše procedurálne návrhy, tak na tomto jednom by sme sa snáď mohli zhodnúť, že by sme vôbec nemali začať o tomto zákone rozprávať, kým tá ústava nie je odhlasovaná, kým nevieme, čo do nej naozaj prejde, lebo máme tam pôvodné znenie, máme tam pozmeňujúci návrh jeden, pozmeňujúci návrh druhý, pozmeňujúci návrh tretí. Okej, môže byť ohlásená zhoda na niečom. Ale kým nebudem vedieť finálne znenie a konsolidované znenie ústavy tak by sme vôbec nemali vstupovať do vykonávacieho predpisu.
A k tomu náhodnému výberu na súdoch. Ono v podstate na mnohých súdoch je to naozaj fraška. Keď tam máme reálne troch sudcov, z ktorých jeden rieši trestné veci, jeden občianske, jeden všetky obchodné, tak ten náhodný výber tam potom naozaj vyzerá tak, že každý rieši to, čomu rozumie, a v zásade sa ani len k náznaku náhodného výberu nevieme dostať. Tam by bolo riešenie v zásade úplne jednoduché, spájať menšie súdy do väčších súdov, ktoré by boli patrične vybavené, ktoré by mali dostatok jednak techniky, jednak materiálneho vybavenia, jednak vyšších súdnych úradníkov, asistentov aj sudcov, aby tam reálne bolo z čoho vyberať, keď tam príde trestná vec, aby tam boli minimálne dvaja-traja, ktorým sa dala prideliť, a keď tam príde niečo z obchodného práva alebo z občianskeho, tak tam opäť budú dvaja-traja, ktorým sa to dá dať. Ale keď tam máme na každé jedného, tak na mnohých súdoch naozaj to je iba ilúzia náhodného pridelenia, ktorú vytvárame.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská, budem reagovať asi v dvoch takých oblastiach, lebo je toho strašne veľa, čo ste otvorili.
Podľa môjho názoru trošku strašíte, tým, že máme tam stanovisko ako určitý právny akt a že nevieme to zadefinovať. My to vieme zadefinovať. Stanovisko je deklaratórny individuálny správny akt, ktorý bežne sa objavuje v rámci verejnej správy a bežne je preskúmavaný v rámci aj správneho súdnictva, nemusí mať náležitosti rozhodnutia, lebo v podstate rozhodnutie, takisto ako aj stanovisko sú výsledkami právnorealizačných foriem činnosti verejnej správy ako takej. To je toľko k tejto problematike. Čiže to problém nie je.
Ste otvorili tú tajnosť hlasovania Súdnej rady, no my neprichádzame s ničím novým. Prišli tvorcovia ústavy, otcovia ústavy alebo tí, čo vytvárali inštitút Súdnej rady, s tým, že to rokovanie a hlasovanie o personálnych otázkach v Súdnej rade má byť tajné. Potom vy kvôli v podstate určitým problémom alebo, dá sa povedať, politike a v boji s predsedom Najvyššieho súdu ste prišli s verejným hlasovaním, ale my nemôžeme robiť zákony len preto, že má niekto spor s niekým, čo je na čele súdu, Najvyššieho súdu alebo na čele Súdnej rady. Je prirodzené, patrí to k všetkým demokratickým štátom, že musí byť zakotvená tajnosť hlasovania. My sa iba navraciame iba k tomu pôvodnému. To bolo za socializmu, keď sa chcelo vidieť, kto je triedny nepriateľ, tak sa hlasovalo verejne, aby sa potom mohlo perzekvovať. Ale dovolím si poukázať, aj vaša materská strana SDKÚ, pokiaľ si dobre pamätám, má primárky tajné, nie verejné. Čiže nedávajte nám do úst, že my sem chceme prísť s niečím, čo nie je štandardné a demokratické. My práve prichádzame s klasickým demokratickým inštitútom, ktorým je tajnosť hlasovania o personálnych otázkach.

Mne nedá, aby som vás nepodporila v tom vašom návrhu na stiahnutie prerokovávaného zákona o sudcoch a prísediacich, pretože ste prezentovali celý rad pádnych, veľmi závažných, logických a napokon aj dôvodných argumentov, ktoré svedčia o tom, že tento zákon nie je dobre skompletizovaný ako z technickej, legislatívnej stránky, tak ani zo stránky vecnej.
A najväčšie rozhorčenie vo mne spôsobilo práve to upozornenie na necitlivý a škodlivý, kontraproduktívny zásah práve do nabúrania snahy o stransparentnenie či už prideľovania jednotlivých súdnych spisov alebo potom aj rozhodovania Súdnej rady. Takže ja tiež takýto zákon určite nepodporím.
A opakovane chcem predniesť, že takýto lajdácky prístup k príprave legislatívnych návrhov pre mňa nie je akceptovateľný.

Ďakujem pekne za slovo. A ďakujem aj pekne pani poslankyni Žitňanskej, že po tej diskusii o časti súdnoprávnej v ústave, kde som sa trocha strácal, som sa dostal k zákonu, kde som vďaka nej úplne jasne pocítil, že naozaj sú tu úskalia, ktorým sa treba mimoriadne venovať, ale paradoxne nie tam, kde to predkladatelia ústavných zmien navrhujú, ale práve v tomto zákone, kde, ak by som si osvojil iba tú časť, kde ste hovorili o náhodnom výbere, tak jednoznačne hovorím, že ak nedokážeme toto tu preklenúť a zhodnúť sa na tom, že ten náhodný výber bez ohľadu na veľkosť súdu je absolútne základom toho, aby sme vylúčili podozrenia, ktoré tu vlastne dva dni riešime, tak potom načo sa máme potom vôbec venovať takým vznešeným slovám, ktoré tu padali za 48 hodín? Naozaj prosím, aby sme si veľmi vážne ešte raz premietli v hlave to, čo pani poslankyňa povedala, a hlasovali k tejto časti presne tak, ako hlasovať treba, nepodporili žiadny návrh, ktorý nepodporuje náhodný výber. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som poďakovať pani poslankyni Žitňanskej, že vyňala zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 19, ktorý sa týka spôsobu rozhodovania Súdnej rady aj pri voľbe predsedu Súdnej rady. Môžeme sa sporiť o tom, či Štefan Harabin v tajnej voľbe by dostal viac alebo menej hlasov. Ja si môžem myslieť na rozdiel od pani poslankyne Žitňanskej, že tých sedem hlasov dostal vo verejnej voľbe možno zo strachu (Štefan Harabin) tých, ktorí hlasovali. Môžem mať názor, že ak by bola tajná voľba, že by dostal ešte menej hlasov. Ale v každom prípade som presvedčený, že keďže už sa začala voľba predsedu Súdnej rady a v prvom kole nebola úspešná, podľa môjho názoru by sme nemali meniť pravidlá hry a nemali by sme prijímať teraz iný spôsob volieb, ale Súdna rada by mala svojho predsedu zvoliť vo verejnom hlasovaní. Čiže preto som rád a podporujem tento návrh pani poslankyne Žitňanskej, aby to bolo vyňaté na osobitné hlasovanie, a budem hlasovať tak, aby nedošlo k zmene spôsobu hlasovania v Súdnej rade. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rovnako sa stotožňujem s mnohými názormi, ktoré aj s návrhmi predniesla pani kolegyňa Žitňanská. A skôr by som sa prikláňal k tomu procesnému alebo procedurálnemu návrhu odložiť rokovanie o tomto návrhu zákona preto, lebo pre mňa sú tu aj ešte nevyjasnené niektoré iné procesné postupy, totiž čo je to verejnosť rokovania a čo je to tajnosť hlasovania. Na jednej strane hovoríme, že hlasovanie Súdnej rady je verejné, ale to neplatí, ak... A pod neverejnosťou hlasovania mám rozumieť tým aj tajnosť hlasovania? Pýtam sa na to preto, lebo v tom § 27 ods. 4 sa vyslovene hovorí o tajnom hlasovaní Súdnej rady, pokiaľ sa jedná o rozhodovanie o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Preto tie návrhy kolegyne Žitňanskej podporím a budem navrhovať aj nášmu poslaneckému klubu, aby ich podporil, a ak sa tak nestane, tak potom budem odporúčať, aby sme sa pri návrhu zákona ako celku hlasovania zdržali.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za pripomienky a ďakujem za to, že podporia odloženie rokovania, myslím si, že by to bolo na prospech veci.
Pán kolega Martvoň, verejnosť, neverejnosť a tajnosť hlasovania nie je otázka demokracie alebo nedemokracie. Obidva tieto spôsoby patria do demokracie. A každý z nich má svoje plusy a má svoje mínusy, pochopiteľne. Ale nespochybníte asi to, že verejné hlasovanie umožňuje verejnú kontrolu a proste sme v systéme, ktorý je mimoriadne uzatvorený, keď hovoríme o súdnom systéme.
Pánovi kolegovi Abrhanovi musím odpovedať otázkou, čo si myslíte o tom, keď kandidáti na sudcu Ústavného súdu, a boli tam dvaja takí, vedia, že teraz ide o ich dobré renomé, pretože stále bojujú o pozíciu sudcu Ústavného súdu, napriek tomu tú ruku zdvihnú, čiže čo asi tak je tak silnejšie ako vlastné dobré meno v súťaži o pozíciu sudcu Ústavného súdu. A to je to hrozné. A preto ja sa prikláňam k verejnej voľbe. A inak o to sa opierali aj moje výhrady voči previerkam spoľahlivosti v Súdnej rade.