35. schôdza

13.5.2014 - 12.6.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

5.6.2014 o 14:51 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:27

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zmenu financovania centier voľného času od 1. januára 2013, to bola reakcia na výsledky štátnej školskej inšpekcie. Štátna školská inšpekcia uskutočnila v roku 2011 a následne aj v tých ďalších rokoch kontrolu výchovno-vzdelávacieho procesu v centrách voľného času. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že viac ako 30% činností centier voľného času bolo vykazované len na papieri. A naviac, keď sa pýtate, kam sa podeli, tak takmer jedna tretina bola čiernych duší. Jedna tretina, a to sa týka všetkých foriem centier, bola len vykazovaná v rôznych centrách a dokonca už padli aj trestné oznámenia vo vzťahu k takémuto centru v Prešove. A viete veľmi dobre, že ho dokonca podal predseda odborového zväzu, lebo išlo o jeho vnuka, ktorý sa tam vôbec nenachádzal a bol vykazovaný a išli v minulosti naňho peniaze.
Zmena financovania priniesla zmeny do činnosti centier, napríklad zníženie počtu najmä externých zamestnancov v centrách a tým aj obmedzenie pestrosti ponuky záujmovej činnosti. Pokles počtu účastníkov v centrách nebol ovplyvnený len týmito zmenami, ale primátori miest a starostovia obcí mali možnosť rozhodovať o využití finančných prostriedkov, čo prislúcha im, v zmysle, ja musím rešpektovať Európsku chartu samospráv a musím rešpektovať aj originálne kompetencie. A myslím si, že v tejto oblasti sme našli zhodu so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme tento priestor najprv vyčistili od tých, ktorí klamali a ktorí nezabezpečovali to, čo mali zabezpečovať, a potom budeme prijímať ďalšie opatrenia. Vy veľmi dobre viete, že v rezorte sa v súčasnosti pripravuje viacero zákonov, aj nových zákonov o financovaní, aj samozrejme ďalších zákonov, noviel zákonov, ktoré budú reagovať aj na tieto zistenia a na tieto aktivity.
Prideľovanie finančných prostriedkov obciam podľa počtu detí s trvalým pobytom v obci malo odstrániť problém, ktorý vznikol s centrami voľného času a veľkým počtom zapísaných detí. A výsledkom však je, že finančné prostriedky dostávajú aj obce, to treba priznať, ktoré školské zariadenia vôbec nemajú, ale majú telovýchovné jednoty, mládežnícke športové kluby a ďalšie aktivity, kde mladí ľudia si ich rozvíjajú. Bol som na Hornej Orave, kde sa to veľmi rýchlo ujalo, a že vlastne sme vytvorili jednu závažnú vec a závažnú zmenu, že sme dali šancu každému dieťaťu v tejto republike, nielen pre vyvolených, pre každé dieťa, má právo dostať finančné prostriedky, istý balík prostriedkov, ktoré môže použiť na voľnočasové aktivity. A myslím si, že to je principiálne, sociálne a solidárne.
Preto je nutné, samozrejme, aj na základe týchto našich poznatkov zabezpečiť účelnosť financií v rozpočtoch miest a obcí určených na rozvoj mladých ľudí, ako i to, aby boli využívané na aktivity, ktoré dostatočne rozvíjajú kompetencie mládeže. A opakujem, kompetencie mládeže. Z toho dôvodu v súčasnosti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pripravuje novelu zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a ráta, prirodzene po diskusii, s presunom centier voľného času z pôsobnosti školského zákona a ich postupného, jej postupnej transformácie na centrá mládeže, aby to pokrývalo naozaj celý ten diapazón problémov, ktoré má podporovať naša spoločnosť a hľadať v tejto veci zásadné zmeny. Všetko bolo uvedené v našej stratégii, ktorá bola schválená a ktorá sa dostala aj na vládu Slovenskej republiky, a na základe toho pristupujeme aj k istým novelizáciám. Samozrejme, tiež po diskusii so všetkými dotknutými zložkami, konkrétnymi partnermi.
Cieľom tejto pripravovanej zmeny je najmä: rozšíriť činnosť centier jednak z hľadiska cieľových skupín a jednak z hľadiska cieľov a typov aktivít, umožniť a podporovať spoluprácu centier aj s odborníkmi a dobrovoľníkmi – nepedagógmi, previazať aktivity centier na aktuálne strategické dokumenty v oblasti mládeže. To je tá spomínaná Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 a 2020, ktorá bola už aj notifikovaná v Bruseli. Presunúť dôraz aktivít od rozvoja záujmu a trávenia voľného času ku komplexnému rozvoju mladých ľudí a ich kompetencií potrebných pre uplatnenie sa v živote, podporovať rozvoj kvality činnosti centier prostredníctvom podporných aktivít a pravidelnej akreditácie a zabezpečiť účelnosť financií v rozpočtoch obcí určených na rozvoj mladých ľudí a ich využitie v požadovanej kvalite. Samozrejme, o tomto všetkom, a to opakujem aj na tomto verejnom fóre, je treba komunikovať a predovšetkým tieto veci prekomunikovať aj so súčasnými zriaďovateľmi v originálnych kompetenciách a hľadať konsenzus a dohodu v tejto oblasti.
Aktuálne je využitie zdrojov previazané najmä s pravidelnou priamou činnosťou záujmových útvarov pre mládež do 15 rokov. To limituje centrá, aby rozvíjali aj iné, moderné postupy v práci s mladými ľuďmi a nedokážu tak dostatočne reagovať na meniace sa potreby mládeže, ani aktuálne priority, ako je napríklad podpora zamestnávateľnosti mladých ľudí. Preto je nevyhnutné rozšíriť činnosť centier jednak z pohľadu cieľových skupín a jednak z pohľadu typov aktivít, ktoré realizujú.
Oblasť práce s mládežou ovplyvňuje viacero strategických dokumentov v oblasti mládeže. Máme jasne pomenované priority a nastavené strategické ciele. Bolo to konzultované za účasti takmer 1 500 rôznych organizácií, s ktorými tie ich pripomienky v súvislosti s našou stratégiou mládeže boli maximálne využité. Či to bol neziskový sektor, či to boli organizácie formované na princípe tých dôležitých strategických partnerov. To sú mládežnícke organizácie, ktoré pracujú napríklad v rámci Juventy alebo ktoré pracujú a spolupracujú aj v rámci Intendy, ktorá je mimoškolský orgán a veľmi dôležitý na podporu mládežníckych cieľov v Slovenskej republike. Práca s mládežou má veľký potenciál prispievať k naplneniu týchto priorít a strategických cieľov, čo dokazujú i opatrenia prijímané na úrovni Európskej únie. V realite Slovenskej republiky však neexistujú na regionálnej či miestnej úrovni subjekty, ktoré by vyvíjali činnosť týmto smerom. Najväčší potenciál majú práve tieto centrá voľného času, nazvime ich pracovne aj centrá mládeže. Preto ich transformáciou treba rozšíriť aj ich aktivity tak, aby mohli prispievať k napĺňaniu strategických cieľov v oblasti mládeže tak, ako boli stanovené v stratégii do roku 2020.
V súčasnosti existuje viacero centier voľného času, ktoré sú iba jednostranne zamerané, napríklad na rozvoj záujmu alebo vypĺňanie voľného času. Tento trend však aj v ostatných krajinách Európskej únie ustupuje. Buďme moderní, pozrime sa okolo seba, nerobme to len na úrovni bývalých pionierskych domov, ako to bolo v minulosti. Ako omnoho dôležitejší sa javí komplexný rozvoj mladých ľudí a ich kompetencií potrebných pre uplatnenie sa v živote. Preto by aj činnosť centier mládeže mala pokrývať rôznorodé typy aktivít a činností, aby tento komplexný rozvoj osobnosti mladého človeka bol možný. A výraznejšie tým pádom využiť aj európske zdroje, nielen verejné, na podporu týchto aktivít, čo nebolo možné v rámci centier voľného času. Zároveň je dôležité pri plánovaní zmien v pôsobení centier mládeže klásť dôraz aj na dostatočnú kvalitu ich práce a aktivít. Jedným z nástrojov na zabezpečenie a podporu kvality je pravidelná akreditácia hlavných činností centier mládeže, ktorá sa tak iste v súvislosti aj s touto prípravou bude musieť takto transparentne a efektívne nastaviť.
Čo sa týka otázky, či ministerstvo monitoruje, kam sa podeli deti z centier voľného času, na časť som už odpovedal a máme to aj zdokumentované a potvrdené aj Združením miest a obcí Slovenska. Jedna tretina z tých mladých ľudí bola vykazovaná niekde trikrát, štyrikrát na rôznych centrách voľného času a boli často vyberané prostriedky na všetkých úrovniach centier, to znamená od verejných, súkromných a sčasti aj cirkevných, ako na mŕtve duše.
A teraz by som chcel ešte podčiarknuť, že pri rušení takýchto centier voľného času je súčasťou aj odôvodnenie vyradenia centra zo siete škôl a školských zariadení, aj uvedenie možnosti, ako bude zabezpečená mimoškolská záujmová činnosť pre deti z vyradeného centra miesta ich bydliska. Tiež vám môžem podčiarknuť, že vznikajú nové centrá voľného času tak vo verejnom, ako aj v súkromnom záujme v spolupráci s cirkevnými inštitúciami. A chcem tiež podčiarknuť, že veľmi dôležité čo je pre mňa, že sa vytvárajú komplexy, kde je základná škola, materská škola, centrum voľného času v jednom, v jednej budove, v jednom priestore, centrum voľného času a školský klub detí. To vyvoláva samozrejme jednak efektívne využívanie prostriedkov a na druhej strane kvalitu práce v prepojení na formálne i neformálne vzdelávanie a samozrejme na vytváranie podmienok pre ich aktivity v rámci voľného času.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.6.2014 o 14:27 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:37

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Takže podľa vášho názoru, respektíve vášho momentálneho stavu to, ako to bolo prijaté v tom zákone, je podľa vás to prospešné, ktoré môže tie centrá ďalej zveľadiť a môže sa viac-menej viacúčelovo ten človek mladý rozvíjať. To je váš záver.
Takto myslíte, že budete v budúcnosti to prehodnocovať a budete stále každý rok nejakým spôsobom, by som povedal, to monitorovať? Alebo je to iba jednorazovo teraz urobené?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.6.2014 o 14:37 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:37

Dušan Čaplovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja som vám povedal systémové zmeny, ktoré sa pripravujú v tom. Ja si naozaj nepredstavujem, že centrá voľného času pro futuro budú len pre päť- až pätnásťročné deti, že musia spĺňať komplexne tie otázky, ktoré sa dejú už teraz v celej Európe. Musia to byť centrá mládeže, musia byť trošku inak preorganizované. Ale to je otázka diskusie aj v súvislosti s prípravou toho novelizovaného zákona. A chcem vám znovu zopakovať, že trvám na tom, že tento krok bol potrebný. Dokazujú to aj naše poznatky. Mnohí ľudia sa spamätali. Problém mám v tom, že niektorí, ktorí podvádzali v minulosti, tak podvádzajú, sa snažia podvádzať teraz cez rôzne súkromné umelecké základné školy. Ale aj tie nie sú povoľované, pretože naozaj sa vytvára tu tendencia, že na školstve sa dá veľmi dobre zarobiť. Odmietam túto tendenciu a chcem vytvoriť pre školstvo a pre školské zariadenia také podmienky, aby to bolo v prospech rodičov a ich detí, nie v prospech zriaďovateľov, ktorí to zriaďujú.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Skryt prepis

5.6.2014 o 14:37 hod.

doc. PhDr. DrSc.

Dušan Čaplovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:39

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, takže k Slovakiane, respektíve odbornejšie pomenovanie znie Centrálna aplikačná infraštruktúra pre zabezpečenie dlhodobej archivácie, ochrany, správy, spracovania a sprístupnenie digitálneho obsahu. Tento v tejto chvíli pilotný projekt voľne nadväzuje na niekoľko projektov realizovaných v rezorte kultúry. Už v roku ´93 začala realizácia projektu Register kultúry, ktorý v roku 2002 pokračoval ako Portál kultúry, na ktorý zase nadviazal v roku 2007 projekt Digitálny informačný systém v rezorte kultúry. V roku 2009 tento projekt prijal nový názov Slovakiana.
Stručne možno povedať, že Slovakiana reprezentuje pilotný projekt centrálneho informačného systému integrujúceho ostatné informačné systémy kultúrnych inštitúcií na správu obsahu, ako aj na prepojenie digitalizačných pracovísk, bez ktorého by nebol mysliteľný ani realizovateľný proces masovej a medzisektorovej digitalizácie v rámci prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Výstupy pilotného projektu Slovakiana sú tvorené prototypovým riešením skupiny systémov uchovávania a prezentácie kultúrneho dedičstva. Toto pozostáva z koncepčného architektonického návrhu bázických komponentov systému členeného do nasledujúcich celkov: za a) oblasť prezentácie kultúrneho dedičstva, portál, národný agregátor, systém pre správu digitálnych práv, po b) oblasť uchovávania kultúrneho dedičstva, to tvorí systém pre správu obsahu, systém dlhodobého uchovávania a podateľňa digitálneho obsahu, po c) oblasť podpory procesov digitalizácie, tú tvorí národný register kultúrnych objektov, národný register autorít, národný register autorských práv, národný register digitalizácie, ktorý zahŕňa systém pre riadenie digitalizácie, systém jednoznačnej identifikácie a napokon národný register digitálnych objektov. Dnes máme tieto komponenty otestované.
Ďalej by som vám chcel povedať, lebo to s tým súvisí, že hromadná a medzisektorová digitalizácia je z procesného hľadiska realizovaná desiatkami parciálnych procesov, ktoré sa dajú rozčleniť do nasledujúcich kategórií: po prvé, prierezové procesy, procesy realizované prierezovo v rámci celej digitalizácie, ako napríklad identifikácie objektov, vykazovanie stavu, validácia a kontrola kvality, bezpečnosť atď., po druhé, procesy prípravy konverzie, čiže procesy zahrňujúce prípravu samotnej konverzie, ako napríklad príprava digitalizačných plánov, príprava digitalizačných pracovísk, reštaurovanie; po tretie, procesy fyzickej konverzie, čiže procesy samotnej digitalizácie v užšom slova zmysle; po štvrté, postkonverzné odborné procesy, postprocesingové procesy po ukončení konverzie, ako napríklad digitálne reštaurovanie, logistika, spracovanie metadát; po piate, procesy uchovania, čiže procesy zberu a distribúcie údajov, ich zálohovania a následne dlhodobej archivácie a ochrany obsahu; a po šieste, procesy spracovania a prezentácie, čiže procesy spracovania digitalizovaného obsahu a poznatkov a ich prezentácie.
Hovorím to preto, lebo prototypové riešenie vytvorené v rámci pilotného projektu Slovakiana z týchto procesov pokrýva procesy prierezové, uchovania, spracovania a prezentácie. Všetky realizované na centrálnej úrovni. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Slovakiana pokrýva primárne prierezové procesy ako register kultúry, procesy uchovania ako centrálny digitálny archív a procesy spracovania a prezentácie ako portál kultúry, aj keď sú jednotlivé časti Slovakiany veľmi úzko prepojené. Je nutné podotknúť, že časť vymenovaných procesov sa deje na úrovni inštitúcií a to tam, kde centralizácia služieb nie je vhodná, prípadne možná.
Pilotnou prevádzkou prototypového riešenia Slovakiany bola prakticky otestovaná prepojiteľnosť a interoperabilita databázových zdrojov jednotlivých kultúrnych inštitúcií. Na základe vyhodnotenia pilotnej prevádzky Slovakiany boli optimalizované návrhy čiastkových procesov digitalizácie a zadefinované konkrétne technické opatrenia pre dosiahnutie technickej, ako aj sémantickej interoperability databázových zdrojov kultúrnych inštitúcií. Výstupy pilotného projektu Slovakiana predstavujú koncepčné a návrhové východiská pre národný projekt Centrálna aplikačná infraštruktúra a registratúra realizovaný Národným osvetovým centrom a pre národný projekt Centrálny dátový archív realizovaný Univerzitnou knižnicou v Bratislave.
Čiže projekt Slovakiana, na ktorý sa pýtate, je vo fáze otestovaného prototypu vo všetkých uvedených komponentoch, ktoré som vám vymenoval, a do prevádzky bude spustený v roku 2015.
Ďakujem.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.6.2014 o 14:39 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:44

Magdaléna Vášáryová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Áno, ďakujem veľmi pekne za tú možnosť. Ďakujem, pán minister. Vidím, že vaši páni úradníci si dali tú prácu, aby ste prečítali veľmi komplikovaný text, ale ja tomu rozumiem, čo ste hovorili.
A preto sa vás pýtam: teda občania budú mať k dispozícii jednotný sľubovaný prístupový bod k digitálnemu kultúrnemu obsahu v roku 2015? To je moja otázka prvá.
Budú tento obsah sprístupňovať tie inštitúcie, ktoré pripravujú digitálny obsah, ako je to normálne vo svete? Alebo to bude cez nejakú súkromnú firmu, ktorá napríklad dostane možnosť prevádzkovať tento digitálny obsah? To sa pýtam na základe niektorých informácií, ktoré mám. A akým spôsobom vlastne v tomto teraz funguje Národné osvetové centrum, by som poprosila v krátkosti.
Ja sa zas, otázku som vám položila aj preto, pretože podľa mojich výpočtov budeme mať takú drahú digitálnu knižnicu, možno ešte drahšiu ako 80-miliónové Nemecko. Takže vzhľadom na to, že softvér, ktorý je teraz používaný, je oveľa v lacnejšej podobe bežne dostupný, ako sa teraz vyvíja pre slova, takzvanú so, teda to, čomu aj teraz vy hovoríte Slovakiana.
A ďakujem vám veľmi pekne za krátku odpoveď na tieto moje otázky.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

5.6.2014 o 14:44 hod.

Mgr.

Magdaléna Vášáryová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:44

Marek Maďarič
Skontrolovaný text
Áno. Tento portál bude sprevádzkovaný koncom roku 2015 a jeho nositeľom aj prevádzkovateľom tejto prezentačnej vrstvy, digitalizácie kultúrneho dedičstva, nositeľom toho národného projektu, ktorý sa volá Centrálna aplikačná infraštruktúra, registratúra, je a bude Národné osvetové centrum.
Ďakujem.
Skryt prepis

5.6.2014 o 14:44 hod.

Mgr.

Marek Maďarič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:51

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, je pravda, že cestná sieť Bratislavy a celého Bratislavského kraja je veľmi intenzívne zaťažená, pričom mnoho úsekov základného cestného systému Bratislavy má už v súčasnosti vysoko prekročenú kapacitu. Tranzitná doprava smerujúca po D1 od Trnavy prechádza priamo územím mesta a za Prístavným mostom a Viedenskou cestou sa rozdeľuje na jednotlivé smery. Pre nedostatočnú kapacitu komunikačnej siete Bratislavy je diaľničná sieť využívaná aj zdrojovou, ale aj cieľovou dopravou, pohybujúcou sa z východného okraja Bratislavy na západný a opačne. Toto spôsobuje mimoriadne dopravné zaťaženie predovšetkým pred Prístavným mostom, po samotnom Prístavnom moste a nadväzujúcich komunikáciách cez Petržalku.
Spomínaným dopravným problémom výrazne pomôže vybudovanie diaľničného obchvatu D4. Prínosom bude predovšetkým v odklonení tranzitnej dopravy smerujúcej do Rakúska a Maďarska, ako aj v rozptýlení dopravy po radiálnych komunikáciách mesta. Aj keď má diaľnica slúžiť predovšetkým tranzitnej doprave, v tomto špecifickom území výrazne napomôže aj obsluhe dotknutého územia.
Vybudovanie nového diaľničného ťahu diaľnice D4, ktorý prevezme kompletnú tranzitnú dopravu smerom Rakúsko - Košice, Maďarsko - Košice, Brno - Košice, je jedným z koncepčných riešení tohto problému, pričom diaľnica D4 bude mať významný dopad aj na riešenie dopravných problémov dotknutej časti Bratislavského kraja.
Národná diaľničná spoločnosť priebežne zabezpečuje prípravu budovania diaľnice D4 v úseku Bratislava - Ivanka až po Raču. Dokumentácia stavebného zámeru bola predložená na vykonanie štátnej expertízy dňa 11. 4. 2014 a na oba úseky bola odovzdaná na pripomienkovanie dokumentácia na územné rozhodnutie. V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť spracováva pripomienky k predloženej dokumentácii, ktoré budú následne zapracované. Predpoklad dodania výslednej dokumentácie je 30. 6. 2014 a následne sa bude pripravovať žiadosť o územné rozhodnutie.
Národná diaľničná spoločnosť pokračuje aj v príprave výstavby rýchlostnej cesty R7 v úseku od bratislavského Prievozu po obec Holice pri Dunajskej Strede. Táto rýchlostná cesta výrazne odbremení cesty na juhovýchod od Bratislavy smerom na Šamorín, kde miestni obyvatelia dennodenne zažívajú dopravné zápchy a z pohľadu budúcnosti je táto situácia samozrejme neudržateľná.
Okrem vyššie uvedených koncepčných opatrení iniciovalo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja aj realizáciu viacerých dopravných opatrení na zvýšenie bezpečnosti a plynulosti dopravy na diaľnici D2 a D1 priamo na území Bratislavy. Ide napríklad o pripojenie od Karlovej Vsi s výjazdom z D2 na vetvu D1 v križovatke Ovsište. Súčasne sa upravilo odpojenie v križovatke Ovsište z D2 do vetvy ku D1 tak, že z diaľnice D2 je možný výjazd do vetvy dvoma jazdnými pruhmi. Alebo taktiež úprava vodorovného značenia pri pripájaní Bajkalskej ulice na Prístavný most.
Ministerstvo požiadalo Národnú diaľničnú spoločnosť o zabezpečenie vypracovania ideovej štúdie technického riešenia skapacitnenia úseku diaľnice D1 od križovatky Prievoz po križovatku Vajnory. Cieľom tejto štúdie bude preverenie technických možností realizácie rozšírenia diaľnice D1 na šesťpruh, posúdenie ekonomickej efektívnosti takéhoto skapacitnenia a dobudovanie vetiev na diaľničných križovatkách so zohľadnením doteraz schváleného riešenia stavby D1 Bratislava - Trnávka, ako aj dopravného pripojenia rozvojových území.
Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

5.6.2014 o 14:51 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:53

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Myslím si, že je veľmi dobre počúvať tieto rozvojové zámery, ktoré sú pripravené a ktoré možno v dohľadnej dobe, ak považujeme za dohľadnú dobu 5 až 6 rokov, vyriešia čiastočné dopravné problémy Bratislavy. Ale ja sa chcem dotknúť jednej časti odpovedi, ktorú ste pomenovali úplne presne, a to je, že dopravnými opatreniami, poviem to úplne laicky, namaľovaním nových jazdných pruhov sa vyriešil výjazd z Bajkalskej ulice na Prístavný most. To, na čo som chcel vo svojej otázke poukázať, je, že podľa môjho názoru veľmi podobným opatrením by sa dal vyriešiť aj problém medzi Gagarinovou a Prístavným mostom, ak by sa ten úsek rozšíril na trojpruh, lebo veľmi podobné opatrenie, ktoré je medzi Avionom a Gagarinovou ulicou, kde sa takisto rozšírila jazdná dráha na tri jazdné pruhy, tak isto výrazne zrýchlilo dopravu v tomto úseku. To znamená, že veľmi vítam to, že ministerstvo sa zaoberá koncepčnými vecami a posúva veci dopredu, ale možno ak by pracovníci Národnej diaľničnej spoločnosti zacielili svoju pozornosť aj na drobné opatrenia, ktoré podľa môjho názoru sú realizovateľné, dala by sa čiastočne riešiť táto situácia, aj keď to bude možno skrátenie čakacej doby pri vjazde do Bratislavy o 10 alebo 15 minút, ale v tých dopravných špičkách to môže výrazne pomôcť.
Skryt prepis

5.6.2014 o 14:53 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:53

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Úplne s vami súhlasím. Myslím si, že každých 10 minút pri tých kapacitách, ktoré už dnes na D1 cez Bratislavu existujú a fungujú, je veľmi vítaných a veľmi vzácnych. A môžem vás ubezpečiť, že zaoberajú sa nielen tými koncepčnými riešeniami, ktoré som tu prezentoval, ale aj tými, podľa vás takými zdravo rozumovými, jednoduchšími, ktoré by sa dali zrealizovať za pomerne malé investičné náklady a v relatívne krátkom čase, ktoré by mohli ušetriť tie minúty alebo desiatky minút. A akurát tento týždeň sme absolvovali monitorovací výbor, kde aj Národná diaľničná spoločnosť práve prezentovala určité takéto zjednodušené zámery, na ktorých práve pracujú. Myslím si, že pár z nich je naozaj veľmi kreatívnych a mohli by v určitej situácii pomôcť, v čom ich ja teda plne podporujem.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

5.6.2014 o 14:53 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:54

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za otázku, vážený pán poslanec. Dňa 12. marca 2014 kolégium komisárov v nadväznosti na politické rozhodnutie Európskej rady zo dňa 6. marca 2014 schválilo návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o znížení a odstránení cien, respektíve zavedení colných kvót na produkty pôvodom z Ukrajiny, tzv. autonómne colné preferencie pre Ukrajinu. Ide o súčasť podporného balíka pre Ukrajinu s cieľom ekonomickej stabilizácie Ukrajiny. Tieto autonómne colné preferencie spočívajúce v znížení a odstránení cien v hodnote približne 500 mil. eur ročne na dovoz z Ukrajiny do Európskej únie budú poskytnuté na dobu určitú do 1. novembra 2014, kedy by sa mali tieto preferencie nahradiť štandardnou dohodou o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Ukrajinou.
Zoznam produktov a miera ponúkanej liberalizácie vychádza zo vzájomnej dohody. Ide o jednostranný krok Európskej únie politického charakteru, ktorý má podporiť ekonomiku Ukrajinu v tomto pre ňu ťažkom období. Pri poľnohospodárskych komoditách poskytne Európska únia preferencie pre 82,2 percenta ukrajinského vývozu, pre ostatné aj pre Slovenskú republiku citlivejšie produkty vrátane obilia je poskytnutá len čiastočná liberalizácia prostredníctvom colných kvót. Ich výška vychádza z tradičného importu z Ukrajiny do Európskej únie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tieto colné kvóty platia pre celú Európsku úniu. V rámci colných kvót bude odstránené clo, na dovozy nad kvótu sa bude aplikovať zmluvné clo Európskej únie. Dovoz obilia v rámci tohto opatrenia však bude naďalej podliehať platným fytosanitárnym pravidlám Európskej únie.
Schválené colné kvóty a ostatné preferencie voči Ukrajine boli publikované v Úradnom vestníku Európskej únie č. 118 dňa 22. apríla 2014 pod č. 374/2014 a vstúpili do platnosti nasledujúci deň, 23. apríla 2014. Slovenská republika rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie nemôže poskytnúť domácim výrobcom opatrenia na čiastočnú kompenzáciu tohto politického opatrenia Európskej únie. Na druhej strane treba uviesť, že pri prijímaní opatrenia voči importom agrárnych komodít z Ukrajiny sme si vyhradili možnosť pozastavenia platnosti autonómnych colných opatrení voči Ukrajine v prípade nadnarušenia trhov Európskej únie a poškodenia domácich agrárnych výrobcov Európskej únie.
Priamo v tomto nariadení sa v čl. 5 rieši problematika ochrany vnútorného trhu Európskej únie. Podľa tohto článku ak dovoz určitého výrobku pôvodom z Ukrajiny, ktorý je predmetom týchto preferencií, spôsobuje alebo hrozí, že spôsobí vážne ťažkosti výrobcom podobným alebo priamo konkurenčných výrobkov v Európskej únii, môže Európska komisia na takýto dovoz opätovne zaviesť bežné clo Európskej únie.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

5.6.2014 o 14:54 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video