36. schôdza

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, tzv. autorský zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 1041 v prvom čítaní. Predkladám teda informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Len v krátkosti, lebo veď ide len o transpozíciu smernice Európskej únie, ktorá uľahčuje aj digitalizáciu osirelých a obchodne nedostupných diel za určitých podmienok. Ale niekoľko poznámok k tomu.
Všetci, samozrejme, čakáme na veľký autorský zákon, ktorý by mal byť v roku 2015, pán minister, podľa toho, ako sledujeme a sledovali sme prácu dočasnej pracovnej skupiny, ale medzitým už máme prijatý dokument Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu. A tento dokument apeluje, čo nie je prekvapivé, na to, aby vznikol špecializovaný súd, ktorý sa bude zaoberať autorským právom a na tú komplexnú rekodifikáciu autorského zákona. A tu znovu upozorňujem na to, čo som hovorila v predošlom zákone, že my ideme vlastne nie od hlavného zákona, ktorý určí čo a ako, ale ideme oddola a pomaly to budujeme s tým, že raz to, raz to, ale ako to bude spolu súvisieť a čo budú robiť súdy, ktoré krajské súdy sa budú špecializovať, alebo ako, lebo to bude kľúčové pre autorské práva, aby sme mali súdy, ktoré budú môcť byť kompetentné a posudzovať tu. Takže najprv apelovať stratégiou na vznik, lepšiu podporu kreatívneho priemyslu. Najprv musíme začať myslieť na to, aké majú podmienky kreatívni ľudia na to, aby mohli voľne šíriť svoje idey. Lebo v súčasnosti niektoré typy alebo činnosti kreatívnych ľudí nemajú vôbec žiadnu ochranu a ani neexistujú špecializované súdy, ktoré by, na ktoré by sa mohli obracať. V podstate nemáme dostatočne rozvinutý moderný systém ochrany práv. Samozrejme chápem, prečo došlo k skrátenej forme pripomienkového konania, lebo jednoducho musíme stihnúť termín, ktorý predpísala Európska komisia, ale aj tento postup môže byť kritizovateľný, že prečo práve takto rýchlo.
A vtipné sa mi zdá, že v časti, ktorá hovorí o Slovenskej národnej knižnici, keď už hovoríme o tom októbri 2014, tak dovoľujem si vážených a ctených kolegov a kolegyne upozorniť na to, že Národná knižnica v Martine bude rekonštruovať tri poschodia asi z deviatich, ale pritom zavrie celú svoju budovu. Takže zákon nadobudne účinnosť v októbri, ale knižnica od júla bude na jeden celý rok znefunkčnená, proti čomu protestujem, pán minister, a je to zvôľa pani riaditeľky a skutočne to nemá obdobu, aby proste knižnica za to, že rekonštruuje tri poschodia, bola celá zavretá.
Takže chcem upozorniť ešte na jednu vec, že ani v tom novom zákone, ak som ho správne čítala, teda v tom, ktorý pripravila, alebo teda visí na vašej stránke, sa nepočíta s novou úpravou kolízie súkromných práv a autorských práv. A dovolila by som si prečítať určitú časť, ktorú napísal istý pán, hneď to nájdem, vyšlo to v SME. Keď majiteľ softvérovej firmy ESET Peter Paško zakladal súkromnú galériu Nedbalka v centre Bratislavy, priniesol do nej diela zo svojich súkromných zbierok. "Chcel som, aby si slovenské moderné umenie mohlo pozrieť čo najviac ľudí", vraví. Teraz uvažuje, že veľkú časť expozície zvesí a vezme si ju opäť domov. V kancelárii sa mu totiž začali hromadiť faktúry od autorského zväzu LITA, ktorý od Nedbalky žiada peniaze za to, že Paško svoje súkromné teda obrazy sprístupnil verejnosti.
To sú veci, ktoré sú teraz horúce a ktoré bude treba vyriešiť a ja neviem, či to všetko počká na rok 2015. Ja rozumiem, že autorský zákon je jeden z najťažších a ak budeme hovoriť v budúcnosti o ére Maďariča, ako ministra kultúry, teda pána Maďariča, prepáčte, ako ministra kultúry, tak vás budeme hodnotiť podľa toho, aký bude ten autorský zákon. Ale toto sú veci, ktoré sa mi zdajú, že v novom autorskom zákone, ak som to dobre čítala, nie sú predsa len celkom vyriešené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, komplexne a systematicky v jednom zákone upravuje problematiku ochrany zdravia pri práci, upravuje podmienky zriadenia pracovnej zdravotnej služby a jej činnosť, ktorá obsahuje dohľad nad pracovnými podmienkami a nad zdravím všetkých zamestnancov v súvislosti s prácou. Návrh zákona ďalej zosúlaďuje zákon s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1223 z roku 2009 o kozmetických výrobkoch. V súčasnosti je problematika pracovnej zdravotnej služby upravená v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Preto sa návrhom zákona v čl. 7 z tohto zákona vypúšťa úprava pracovnej zdravotnej služby.
Návrh zákona opäť zakotvuje zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov tak, ako tomu bolo do 31. decembra 2011 v súlade s Rámcovou smernicou Rady 89/391 z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.
Novela zákona č. 124/2006 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2012 zrušila pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do prvej a druhej kategórie a ponechala ju len pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, čo predstavuje v súčasnosti len 5 % zamestnancov v Slovenskej republike. Predložený návrh zákona reaguje aj na formálne oznámenie o porušení čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zo dňa 21. júna 2013 a na odôvodnené stanovisko Európskej komisie z 21. februára 2014 k porušeniu z dôvodu nesprávnej transpozície čl. 7 Smernice Rady 89/391. Návrh zákona teda upravuje dohľad nad pracovnými podmienkami a nad zdravím v súvislosti s prácou pre všetkých zamestnancov. Ďalej podrobne upravuje posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu a prvýkrát upravuje možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu pri pochybnostiach o správnosti posúdenia. Návrh zákona po prvýkrát právne podrobne zakotvuje celý postup uznávania chorôb z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, zriadenie celoslovenskej komisie na uznávanie chorôb z povolania a regionálnych komisií na uznávanie chorôb z povolania. Návrhom zákona sa menia a dopĺňajú aj niektoré ďalšie s ním súvisiace zákony.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podal ako spravodajca informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, tlač 970a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovej lehote. Výbor pre sociálne veci súhlasil s návrhom zákona bez pripomienok.
Výbor ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti súhlasil s návrhom zákona s pripomienkami a odporučil Národnej rade predložený návrh zákona schváliť. Výbor pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie podľa § 52 ods. 3 a 4 rokovacieho poriadku. Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy dňa 24. júna 2014 a neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. Uznesením výboru č. 105 z 13. mája 2014 som bol v súlade s § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. určený za spoločného spravodajcu.
V štvrtej časti spoločnej správy sú uvedené pozmeňujúce návrhy z jednotlivých výborov. Ako spravodajca výboru budem podávať návrhy na ďalší postup. Navrhujem, aby sa o bodoch 1 až 34 a 36 až 43 hlasovalo spoločne a bod 35 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie.
Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Ďakujem pekne, dovoľte teraz, aby som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, ktorý obsahuje 25 bodov. Za každým bodom potom je stručné zdôvodnenie.
Takže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ježíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.
1. bod. V čl. I v bode 9 v § 5 ods. 4 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: „a vykonáva zmeny v evidencii podľa § 30b“.
Odôvodnenie. Výmaz osoby z evidencie rieši neplnenie povinnosti pri dohľade nad pracovnými podmienkami, alebo ak už predmetnú činnosť nechce alebo nemôže vykonávať napríklad zo zdravotných dôvodov, v prípade úmrtia, po výmaze z obchodného registra alebo po zániku živnosti.
2. bod. V čl. I v bode 12 v § 5 ods. 6 písm. d) v úvodnej vete sa za slovo „požiadať“ vkladajú slová „spolu s odôvodnením“ a na konci písm. d) sa vypúšťajú slová „v žiadosti uvedie dôvod,“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu dôvetku.
Bod 3. V čl. I v bode 16 sa v § 6 ods. 3 vypúšťa písmeno x). Súčasne sa vykoná legislatívno-technická úprava úvodnej vety.
Takisto, kde ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu, že ide o duplicitu.
Bod 4. V čl. I v bode 37 v § 16 ods. 24 písm. c) a e), ods. 25 písm. c) a e) sa pred slovo „štátom“ vkladá slovo „členským“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Bod 5. V čl. I v bode 37 v § 16 ods. 30 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „doklad o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je povinná predložiť najneskôr do 30 dní po jej absolvovaní.“.
Odôvodnenie. Doplnenie lehoty na predloženie dokladu o absolvovaní aktualizačnej odbornej prípravy je z dôvodu právnej istoty držiteľov osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
Bod 6. V čl. I v bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie: „a) mať na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby, ak odsek 4 neustanovuje inak
1. dostatočný počet vlastných zamestnancov pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, a to lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore uvedenom v odseku 4 písm. b), verejného zdravotníka, bezpečnostného technika alebo autorizovaného bezpečnostného technika, alebo
2. minimálny tím pracovnej zdravotnej služby podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie až štvrtej kategórie,“.
Ide o upresnenie ustanovenia vymenovaním jednotlivých odborníkov, ktorí môžu vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby pre zamestnávateľa ako vlastní zamestnanci.
Bod 7. V čl. I v bode 39 v § 30a ods. 4 písm. a) sa slová „tretej kategórie alebo do“ nahrádzajú slovami „prvej kategórie až“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú v bode 39 v § 30a ods. 3 písm. a).
Bod 8. V čl. I v bode 39 sa v § 30a ods. 4 písm. c) za slová „ktorý je verejným zdravotníkom“ vkladajú slová „a má živnostenské oprávnenie podľa osobitného predpisu, 34d) na vykonávanie dohľadu nad pracovnými podmienkami“.
Ide o upresnenie ustanovenia uvedením činnosti, ktorú verejný zdravotník vykonáva.
9. bod. V čl. I v bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d), písmeno d) znie: „d) fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom, 34e) alebo fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostnotechnickej služby, 34f) na výkon niektorých činností pracovnej zdravotnej služby podľa § 30a ods. 5 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 34e) a 34f) znejú:
"Odkaz 34e) § 21 až 24 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Odkaz 34f) § 21 ods. 9 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Odkazy 34f) až 34i) a poznámky pod čiarou k odkazom 34f) až 34i) sa označujú ako odkazy 34g) až 34j) a poznámky pod čiarou k odkazom 34g) až 34j).
Návrhom sa eliminuje zmätočné vymedzenie právneho inštitútu bezpečnostný technik a autorizovaný technik, ktorým je výlučne fyzická osoba (podľa § 23 ods. 1 a 24 ods. 1 a 2 zákona č. 124/2006 Z. z.) a súčasne sa doplňujú inštitúty podľa § 21 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. - fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a právnická osoba, ktoré sú oprávnené na výkon bezpečnostno-technickej služby podľa § 22 zákona č. 124/2006 Z. z.
10. V čl. l v bode 39 v § 30a sa vypúšťa odsek 6. Ďalšie odseky sa primerane prečíslujú. Súčasne sa vykoná legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov [napr. v § 5 ods. 4 písm. r) (čl. l 9. bod), § 30a ods. 3 písm. a), § 30a ods. 8, § 30b ods. 2 písm. d) prvom bode, § 30b ods. 3 písm. c) v prvom bode (čl. l, 39. bod), § 63d ods. 4 (čl. I, 80. bod)].
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu vykonanú v bode 39 v § 30a ods. 3 písm. a).
11. V čl. l v bode 39 v § 30a sa vypúšťa odsek 9. Ďalšie odseky sa primerane prečíslujú.
Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na presun tohto ustanovenia do bodu 39 v § 30b odsek 13.
12. V čl. l v bode 39 názov § 30b znie:
"Vydanie a odobratie oprávnenia na pracovnú zdravotnú službu a vedenie evidencie osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby".
Odôvodnenie: Ide o doplnenie názvu.
13. V čl. l v bode 39 sa § 30b dopÍňa odsekmi 13 až 16, ktoré znejú:
"(13) Fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v § 30a ods. 4 písm. b) až d), ktorá samostatne vykonáva činnosť pracovnej zdravotnej služby, musí písomne úradu verejného zdravotníctva ohlásiť začatie svojej činnosti; v ohlásení uvedie údaje podľa § 5 ods. 4 písm. s) a dátum začatia vykonávania niektorých činností pracovnej zdravotnej služby [§ 30d ods. 1 písm. a) ažd), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i)]. K ohláseniu predloží kópiu licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 30a ods. 4 písm. b)] alebo živnostenské oprávnenie [§ 30a ods. 4 písm. c) a d)].
(14) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz z dôvodu opakovaného neplnenia povinností podľa § 30c ods. 3; návrh na výmaz dáva regionálny úrad verejného zdravotníctva.
(15) Úrad verejného zdravotníctva v evidencii osôb, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, vykoná výmaz aj
a) na žiadosť osoby samostatne vykonávajúcej niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby,
b) po výmaze právnickej osoby z obchodného registra,
c) po zániku živnostenského oprávnenia,
d) po odobratí alebo zániku licencie na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe,
e) po smrti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktoré samostatne vykonávajú niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
(16) Osoba samostatne vykonávajúca niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorú úrad verejného zdravotníctva vymazal podľa odseku 14 alebo odseku 15 písm. d), môže opätovne ohlásiť začatie svojej činnosti najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa výmazu z evidencie".
Odôvodnenie. Upravujú sa podmienky evidencie, ohlásenia a výmazu z evidencie, ak si osoba, ktorá vykonáva niektoré činnosti pracovnej zdravotnej služby neplní povinnosti, prípadne ak už predmetnú činnosť nechce alebo nemôže vykonávať (napríklad zo zdravotných dôvodov, v prípade úmrtia, po výmaze z obchodného registra alebo po zániku živnosti).
14. V čl. l v bode 39 sa § 30g dopÍňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.".
Ide o doplnenie ustanovenia o úhrade nákladov pri opätovnom posúdení zdravotnej spôsobilosti na prácu, pri ktorom sa vydáva lekársky posudok podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z.
Bod 15. V čl. l v bode 43 sa § 31c dopÍňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Na úhradu nákladov podľa odseku 6 sa vzťahujú všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce úhradu nákladov za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.".
Odôvodnenie obdobné, ako v predchádzajúcom bode 14.
Bod 16. V čl. l sa za bod 66 vkladá nový bod 67, ktorý znie:
67. V § 57 ods. 29 písm. c) sa slová "§ 37 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 37 ods. 2 až 4." Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Ide o zosúladenie povinností a sankcií, týkajúcich sa záťaže teplom a chladom pri práci.
Bod 17. V čl. l v bode 71 v § 57 ods. 30 písm. b) v druhom bode sa vypúšťajú slová "alebo poruší povinnosť podľa § 43 ods. 4 písm. c)".
Ide o odstránenie duplicity pre právnu istotu.
Bod 18. V čl. l v bode 73 sa v § 57 ods. 42 v písm. a) slová "f) až l)" nahrádzajú slovami "e) a g) až n)".
Ide o zosúladenie skutkovej podstaty správneho deliktu s povinnosťou právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona.
19. bod. V č. l v bode 78 sa v § 62 písm. c) za slová "na preskúšanie odbornej spôsobilosti" vkladajú tieto slová "podrobnosti o skúške pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti". Ostatné novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia tak, aby vykonávací predpis mohol obsahovať aj podrobnosti o vykonaní skúšky o odbornej spôsobilosti.
20. bod. V čl. l v bode 80 sa v § 63c ods. 1 slová "vydané podľa predpisov účinných ku dňu 31. mája 2010" nahrádzajú slovami "ktoré bolo vydané podľa predpisov účinných k 31. máju 2010 a ktoré je platné k 1. augustu 2014.".
Ide o upresnenie prechodného ustanovenia.
Bod 21. V čl. l v bode 80 sa § 63c dopÍňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:
"(4) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na hodnotenie dopadov na verejné zdravie vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti na hodnotenie vplyvov na verejné zdravie podľa tohto zákona.
(5) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami a jedovatými látkami a prípravkami, odkaz 11), ktoré bolo vydané podľa doterajších predpisov, sa považuje za osvedčenie o odbornej spôsobilosti na prácu s veľmi toxickými látkami a zmesami a s toxickými látkami a zmesami, odkaz 11).
(6) Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. augustom 2014 sa dokončia podľa doterajších predpisov.".
Ide o doplnenie prechodného ustanovenia pre držiteľov oprávnenia na odstraňovanie azbestu zo stavieb, ktorí už vykonávajú svoju činnosť, aby mali dostatočný čas na získanie živnostenského oprávnenia a upravujú sa vzťahy zmeny názvu osvedčení o odbornej spôsobilosti. Ďalej ide o doplnenie prechodného ustanovenia o skutočnosť, že začaté a ešte nedokončené konania v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Bod 22. V čl. III v bode 4 živnosti s poradovým číslom 92 sa v časti "Preukaz spôsobilosti" na konci vypúšťajú slová "alebo bezpečnostný technik".
Odôvodnenie. Bezpečnostný technik a autorizovaný bezpečnostný technik vykonávajú svoju činnosť na základe osvedčenia alebo živnosti s poradovým číslom 63 a 64 prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, alebo na základe oprávnenia na výkon bezpečnostno-technickej služby alebo živnosti s poradovým číslom 62 podľa prílohy č. 2 zákona č. 455/1991 Zb.
23. bod. V čl. III v bode 4 v živnosti s poradovým číslom 92 sa v časti "Preukaz spôsobilosti" slová "špecializáciou v odbore (2x)" nahrádzajú slovami "špecializáciou v špecializačnom odbore" a v časti "Poznámka" sa slová "§30a ods. 4 písm. b) až d)" nahrádzajú slovami "§30a ods. 4 písm. c)".
24. bod. V čl. III sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. Za § 80x sa vkladá § 80y, ktoré vrátane nadpisu znejú: "Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2014.
§ 80y. V činnosti odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pri búracích prácach, údržbárskych prácach, opravách a iných činnostiach, ktorá sa stáva od 1. augusta 2014 živnosťou, môžu držitelia oprávnenia na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb pokračovať do získania živnostenského oprávnenia najneskôr do 31. decembra 2014.". Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Ide o doplnenie prechodného ustanovenia, že držitelia oprávnenia na odstraňovanie azbestu a materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, môžu pokračovať do získania živnostenského oprávnenia, najneskôr však do 31. decembra 2014.
A 25. bod. V čl. VIII bod 7 znie:
7. V § 22 ods. 1 v druhej vete sa vypúšťajú slová "primerane plní úlohy ustanovené v § 26 a".
Odôvodnenie. Pozmeňovacím návrhom sa eliminuje duplicita vymedzenia kompetencie vykonávať dohľad nad pracovnými podmienkami, ktorý je ustanovený pre bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov v § 30a ods. 4 písm. d) vládneho návrhu zákona a v § 22 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. pre bezpečnostnotechnickú službu, ktorej úlohy podľa § 22 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. vykonávajú bezpečnostní technici, autorizovaní bezpečnostní technici. Účelom pozmeňovacieho návrhu je tak predísť možným interpretačným sporom v tejto časti oboch zákonov.
Ďakujem, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, tento obsiahly návrh alebo teda pozmeňovací návrh sme si mali možnosť počuť aj dnes na výbore. Vieme, že toto je zákon o ochrane verejného zdravia, to znamená, aby sa chránilo verejné zdravie odborníkmi. Aj keď chápem tlak zamestnávateľov na to, aby sa do prvej a druhej skupiny vniesli, alebo dali bezpečnostní technici, z odborného hľadiska nie je prijateľné, a hovoril som to aj ráno, aby v kategórii dva, v ktorej vzniká asi 66 % chorôb z povolania, kontrolovali pracovné prostredie bezpečnostní technici. Keď hovoríme o kategórii jedna, tam by sme to mohli akceptovať, ale v dvojke naozaj je to príliš veľká trúfalosť. Pretože pokiaľ, vy ako lekár viete, že je nesprávne posúdená záťaž zamestnanca, môže vzniknúť choroba z povolania, ktorú nebude potom platiť zamestnávateľ, ale zdravotné poisťovne, to znamená, my všetci. Preto návrh, ktorý ste aj dnes a teraz prečítali a podali, pokladám za medicínsky naozaj neprijateľný a kategória dva by mala byť posudzovaná osobami kompetentnými.
Pani ministerka aj hovorila pri predkladaní, že európska smernica hovorí o tom, aby posudzovalo i pracovné prostredie, je tam vyslovene napísané, kompetentné osoby. Nemyslím si, že pri kategórii dva je kompetentnou osobou bezpečnostný technik. Toto je moja naozaj zásadná námietka a myslím si, že schválením tohoto pôjdeme proti zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti u zamestnancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, môj postoj k tejto novele je všeobecne dobre známy. Vždy, keď môžem, tak sa snažím apelovať na to, aby sa takáto úprava nerobila a je teda všeobecne známe, že ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého kompetencii bolo navrhovať zmeny, iniciovať zmeny počas vlády Ivety Radičovej, tak spolu s kolegami v parlamente v roku 2011 sa nám podarilo zmeniť zákon o BOZP tak, aby povinná pracovná zdravotná služba zostala povinnou len pre zamestnancov v tretej a štvrtej kategórii a aby bola vyslovene na báze dobrovoľnosti, pokiaľ ide o zamestnancov v prvej a druhej kategórii.
To rozdelenie na kategórie rizika jednoducho nie je sebaúčelné. Je to súčasťou nášho právneho poriadku, našej legislatívy. V kategórii jedna sú zaradení zamestnanci, u ktorých nehrozí absolútne žiadne riziko poškodenia zdravia z pohľadu vykonávania ich práce, absolútne žiadne, zdôrazňujem, preto je to kategória jedna, možno keby bola kategória nula alebo mínus jedna, tak by sme mohli diskutovať, že aj kategória jedna je nejakým spôsobom dôležitá. Nie je, to sú zamestnanci, kde nehrozí žiadne, žiadne riziko.
Kategória dva, to je gro našich zamestnancov, keď sa to tak vezme. Tam môže hroziť určité riziko a typickým príkladom zamestnanca v kategórii dva je úradník, ktorý sedí v bezpečí svojej kancelárie, žiadnu mimoriadnu fyzickú námahu nevykonáva, nepracuje so žiadnymi zdraviu škodlivými látkami, nepracuje 300 metrov pod zemou ani 30 kilometrov nad zemou. Jediné riziko, ktoré tu je, je ohrozenie ionizujúcim žiarením z nejakej aušusovej obrazovky počítača, to je jeho ohrozenie a to, že pri monotónnej práci, že takto nejako zle sedí, pretože samozrejme máme spústu predpisov z Európskej únie, ako treba správne sedieť za počítačom, zle sedí, vykrivený nejako tak zaťažuje jednu časť svojho tela a z toho mu teda hrozí ohrozenie. Je samozrejme diskutabilné, či to poškodenie zdravia vykrivením chrbtice pri nesprávnom sedení za počítačom vyplýva z toho, že možno dve, možno jednu hodinu denne v práci sedí za tým počítačom a potom celú noc presedí za počítačovou hrou, ale dobre, je to kategória dva, čiže aj tam je možno nejaká možnosť ohrozenia chorobou z povolania.
No a potom sú kategórie tri a štyri, kde je nespochybniteľné, že tam ide o prácu skutočne rizikového charakteru. To sú práve tí baníci alebo kozmonauti, alebo ľudia, ktorí pracujú v jadrových elektrárňach a pod. Je to asi stotisíc ľudí, necelých stotisíc ľudí, kde ich zvýšená ochrana formou pracovnej zdravotnej služby, lekárskych prehliadok, preventívnych atď. je na mieste a vôbec to nemienim spochybňovať. Ale ak sa vrátim po poriadku ku kategórii jedna, tak ak kategória jedna má mať nejakú inú ešte špecifikáciu, ako to, že už dnes každá firma, každá jedna firma, každá jedna malilinká firmička, ktorá zamestnáva jedného jediného dohodárika, ktorý pracuje v tej firmičke pol hodiny mesačne, ale je tam taký dohodárik, musí mať bezpečnostného technika, čo samo o sebe je neuveriteľná byrokracia, neuveriteľná, pretože keď toho dohodárika nemáte, ste firma s nula zamestnancami, ten eseročkár si to všetko robí sám, tak nemusí platiť žiadneho bezpečnostného technika. Ale keď má toho mini dohodárika, študentíka nejakého, tak už musí si zabezpečiť bezpečnostného technika. Samozrejme nezamestná si zrovna hneď na plný úväzok bezpečnostného technika, ale rieši si to nejakým živnostníkom alebo nejakou firmou, ktorá takúto službu poskytuje, ale už to sú náklady. Už to je kopec papierovačiek, platiť za to treba atď. Už to samo o sebe je dosť a my tu teraz ideme riešiť nejaké silnejšie pravidlá na ochranu zdravia zamestnancov v absolútne bezrizikovej kategórii jedna?
Tak, pani ministerka, prosím pekne, myslite na všetkých tých ľudí, ktorí chodia po uliciach a žiadna pracovná zdravotná služba sa na nich nevzťahuje, na nezamestnaných, tým takisto nehrozí žiadne riziko, lebo vôbec nič nerobia, nepracujú, ale čo keby náhodou? Prosím pekne, je tu trh 300-tisíc nezamestnaných, tam treba poslať tiež bezpečnostných technikov alebo pracovné zdravotné služby, nech si zarobia aj na nich to jedno euro ročne, ako uvádzate v dôvodovej správe. To je nevyužitá príležitosť, aj tam treba žmýkať, aj tam sa dá. To je úplne to isté, ako teda to navrhujete pre kategóriu číslo jedna.
Pri kategórii číslo dva je silný, "silný" argument, že 66 % tých chorôb z povolania vzniká u zamestnancov v kategórii rizika dva. No prosím pekne, keď máme raz v tej kategórii dva vyše milióna zamestnancov a máme ročne podľa štatistík okolo tristo alebo tristo niečo takýchto chorôb z povolania, tak ja teda, ja si nepomôžem, prepáčte, ja som matfyzák a viem niečo, čo sú to štatistiky a ako sa to počíta. Skrátka 66 % z tristo ľudí je okolo dvesto ľudí a keď máme milión a niečo zamestnancov v kategórii rizika dva, tak je to približne každý šesťtisíci, osemtisíci alebo deväťtisíci takýto zamestnanec. Veď to je zrnko prachu v púšti. Jednoducho s takýmto argumentom to, čo to je? To je, to tak hrozne znie, 66 %, ale ja teda hovorím, že to je každý osemtisíci zamestnanec, ten, ktorý sedí za tým počítačom a možno tú chorobu chrbtice má preto, lebo za ním sedí v noci a hrá počítačové hry. Nehnevajte sa na mňa, je tam ťažko dokázateľné, či mu to poškodenie zdravia spôsobila niekoľkohodinová práca za počítačom alebo dlhohodinové nočné sedenie, lebo je fanatik a hrá počítačové hry alebo niečo podobné. Alebo k tomu poškodeniu chrbtice došlo niekde úplne inde. Ťažko povedať kde, to sú, to sú ťažko dokázateľné veci. Ale je to jednoducho strašne slabý argument, ktorý dobre znie, 66%. To je strašne slabý argument u mňa, u mňa. Ja viem, že tým presvedčíte mnohých divákov v médiách, pri televízii, alebo ktorí čítajú nejaké noviny, keď ich čítajú, 66 %, s tým treba niečo robiť. No tak áno, treba.
Takže to sú moje hlavné výhrady. Pozrite sa, aj pri tej kategórii rizika dva, tam, kde je to potrebné, konkrétne zákony ukladajú povinnosť lekárskych prehliadok a pod. Čiže to zas nie je tak, že je tam len ten bezpečnostný technik alebo vôbec nič. Tam, kde to má zmysel, konkrétny, špecifický, nejaký rezortný predpis a podobne, hovorí, že takýto a takýto zamestnanec musí absolvovať povinné lekárske prehliadky a podobne.
Ďalšia moja výhrada, a na to by si mali dať pozor hlavne tí, ktorí v tomto štáte sa snažia zodpovedne spravovať verejné financie, je, že takýmto zákonom dáte do ruky nástroj rôznym úradom, inštitúciám, štátnym podnikom, príspevkovým organizáciám, atď. skrátka, zamestnávateľom, ktorí sú napojení viac či menej na štátny rozpočet, aby pod zámienkou, aha, máme tu zákon o pracovnej zdravotnej službe, teda o ochrane verejného zdravia, prepáčte, a preto musíme si zabezpečiť a nám na tom záleží, aby naši zamestnanci boli dobre, aby bolo o nich dobre postarané. Nevadí, že to bude stáť nie to euro, ako hovoríte v dôvodovej správe, ale desať eur, lebo to je na prospech našich zamestnancov a spriaznená PZS, za ktorou je možno istá nenávidená finančná skupina, ktorej vždy strana SMER tak škaredo hovorí, mimochodom, pán Blanár tu nie je, on tu veľmi ostro vystúpil na kolegu Uhliarika, že kto, čo, ako, pre koho kope. Tak sa teda pýtam, kto a pre koho kope, keď sa takýmto zákonom zavedie, aby 2 milióny zamestnancov a ich zamestnávateľov muselo platiť rôznym, najmä súkromným spoločnostiam, za ktorými je najmä istá silná finančná skupina a budú to desiatky miliónov ročne, ktoré takto dostanú, alebo dostane na rozdiel od súčasnosti? Takže prosím pekne, ak to niekedy pán Blanár bude počúvať zo záznamu, tak sa ho pýtam obrazne, či s týmto naozaj tak súhlasí a či tie obvinenia na kolegu Uhliarika myslel naozaj vážne? Lebo ak áno, tak mal by sa pýtať pani ministerky, kto je tým poskytovateľom pracovných zdravotných služieb a kto na tom zarobí, lebo na tom niekto zarobí a nemalé peniaze.
Ale aby som sa vrátil k tomu, kde som odbočil. Štátne úrady, inštitúcie, štátne firmy, zjednodušene povedané a ich manažéri dostanú do ruky argument, no sorry, musíme platiť toľko a toľko za pracovnú zdravotnú službu, lebo je tu taký zákon a my chceme, aby o tých našich úradníkov bolo dobre postarané. Ja si dobre pamätám z čias vlády Ivety Radičovej, veľmi mi to vŕtalo v hlave a neviem, ako to dopadlo, priznám sa. Vtedy Slovenská pošta, štátny podnik, má vyše 10-tisíc zamestnancov, bola schopná vyplácať istej pracovnej zdravotnej službe, za ktorou teda stojí istá nemenovaná finančná skupina, 2 mil. euro ročne, 2 mil. eur ročne. Poštári, áno, rozumiem tomu, je to povolanie, ktoré je náročné, mnohí z nich sú skrátka vonku v zime, v lete, za akýchkoľvek podmienok nosia zásielky, niektorí sedia na tom úrade, na tej pošte zhrbení, rôzne veci sa môžu stať, ale prosím pekne, boli to 2 mil. eur ročne na zhruba 10-tisíc zamestnancov, skúste si to vydeliť, predeliť, no neviem, neviem. A takýchto úradov je viac, to nie je len Slovenská pošta. Čiže tu nejde len o to, že súkromný sektor bude musieť nezmyselne platiť za pracovnú zdravotnú službu a tie peniaze mohli ísť inde, užitočnejšie. Mohli mať napríklad tí zamestnanci vyššie platy alebo poskytnuté nejaké iné výhody, ale nebudú. Ale ide tu aj o to, že z verejných financií sa pekných pár desiatok miliónov odleje takto potichu na pracovnú zdravotnú službu na úradníkov. Vyhodené peniaze všetkých nás. Daňoví poplatníci, počúvate to? Budete platiť vy všetci z vašich daní nezmyselnú zbytočnú pracovnú zdravotnú službu Slovenskej pošte a ďalším a ďalším inštitúciám, organizáciám, úradom. Ja proti tomu protestujem. A jediné, čo tu môžem urobiť v parlamente, je takto kričať a nehlasovať za ani náhodou. Ani keby sa mi neviem, ako mali prsty pošmyknúť. Určite za takýto zákon hlasovať nebudem a všetkých tých, ktorí majú zdravý rozum vo svojej hlave, vyzývam, aby urobili rovnako a postavili sa na odpor takémuto zákonu.

Ďakujem veľmi pekne. Ono treba byť dôsledný a treba to aj ľuďom povedať a ďakujem kolegovi, že naozaj povedal to, čo treba povedať. Však ľudia si zaslúžia pravdu. Však proste lúpežníci, normálne to je lúpež, normálne lúpež a ešte sa zakrývate zdravím. Tu bol taký jeden expert, že Slota, ten robil všetko a prikryl sa slovenskou vlajkou a držalo, vydržalo to dvadsať rokov. Tuná dôjdu lúpežníci, ktorí chcú ulúpiť peniaze a prikrývajú sa zdravím. Však to tak sedí, ináč sú neetické reklamy, keď máte že dieťa, hej, že keď nemala by, nemali by prejsť cez radu reklamy, že keď útočíte na city matky dieťaťom. Dôvera inzeruje presne takýmto. Proste to je sofistikovaná vec, vážení, to nie sú šuflikanti, ktorí vám ukradnú peňaženku v trolejbuse. Aleže sa toho zúčastňujete. Ja len sa vrátim, ja poviem v mojom vystúpení.
Pošta, pošta je jeden mega, mega tunel. Osem miliónov euro vytiahli zo Slovenskej pošty. Penta vytiahla osem miliónov eur zo Slovenskej pošty, to je 240 miliónov korún. Ľudia, ktorí počítate ešte v starých peniazoch, predstavte si, koľko to je. Viete za čo? Za nič, za nič. Za nič. Poštárky nie sú ani o milimikron zdravšie. Chúďatá, chodili tu v Bratislave niekde cikať ešte akože preventívky do Auparku, proste to je bez kúska, kúska akejkoľvek hanby. Proste to sem dovlečiete, niekto už sa chystá, už to majú prichystané, všetko to súkolie zapadne. Prosím vás, Slovenská pošta si objednávala pracovnú zdravotnú službu, aj keď nemusela. Ona ju má dokonca aj na tento rok. Aby obišli verejné obstarávanie, tak rozdelili dokonca - medicínska a nemedicínska časť. Aby obišli. Veď toto je, jeden by to nechopil, jeden by sa z toho pogrcal a vy to sem donesiete.

Pán poslanec Mihál, ja rozumiem, že taký úderný prejav musí byť určitým zjednodušením, to je jasné. Ale mám taký dojem, že ste to zvulgarizovali a ešte hlavne tú prvú časť. Ja sa nechcem venovať Pošte. Ak by som mal urobiť takú paralelu na to a povedať z mojej strany, čo môžem povedať na vás a znova aj vravím, ešte raz je to zvulgarizované, tak poviem, že vám prakticky vôbec nezáleží, kde tí ľudia robia. Len nech robia. Ďakujem.

Veľmi ťažko sa mi to počúva. Aj keď chápem vaše argumenty a viem, že vám sa ťažko počúva nejaká snaha po odbornosti alebo snaha po tom, aby sme nehádzali všetkých, ktorí vykonávajú PZS a ktorí majú svoje špecializácie. Roky študovali, aby sa venovali tomu, aby vedeli správne ohodnotiť riziká, ktoré sú z práce. Viem, že ťažko, ťažko sa vám to absorbuje, keďže hovorili, ako ste hovorili, vyštudovaný, vyštudovali ste Matfyzu. Ja vás v podstate chápem. Tá Slovenská pošta zrejme bol tunel, hej?
Mne sa nepáči jedna vec, že my sa dostávame do polohy, kedy, pretože niekto svoju robotu nerobil poriadne a zlyhal a nabalil sa na tom, tak my teraz sa budeme tváriť, že, že to nie je potrebné, že neexistujú problémy v prácach rôznych kategórií, že tam nie sú riziká a budeme všetko prispôsobovať tomu, aby takýto tunel viac nebol. No nebude, bude znova a podnikavci zneužijú všetko, čo my sem dáme. Mojou snahou je sa na to pozerať skutočne aj po tej odbornej stránke. Ozaj, skúste sa rozprávať, viem, že ste sa aj rozprávali s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú a ktorí to chcú robiť a robia to dobre. Určite uznáte aj vy, že sú PZS, ktoré to robia dobre. Ja nemám návod na to, ako spraviť to, aby sa neklamalo, aby sa nekradlo, aby nevzniklo to, čo povedal aj pán poslanec Novotný ráno na výbore, aby súkromné firmy využívali na takúto činnosť bezpečnostných technikov a štátne firmy budú využívať PZS, lebo to budú môcť z tohto zákona. Ono sa to asi stane. Napriek tomu nechcem byť ozaj naivná. Napriek tomu si myslím, že malo by byť naším záujmom a hlavne lekárov, ktorí tu sedia, ozaj starostlivosť aj o zdravie týchto zamestnancov.
A ešte by som chcela k tomu, čo ste hovorili, že kto je v prvej a druhej kategórii. Odpustite mi, ale ozaj aj v prvej kategórii sú ľudia, ktorí majú určité riziká. Sú na to presné postupy, ktoré začleňujú tých ľudí do jednotky, dvojky. Keď to budeme robiť neodborne, tak nebudeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)