36. schôdza

24.6.2014 - 11.7.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.6.2014 o 14:04 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49

Andrej Kolesík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa Mezenská, neostali ste nič dlžná svojej povesti precítene reagovať na akýkoľvek vládny návrh zákona, ale mýlite sa. Mýlite sa v tom, že vláda Roberta Fica ide niečo privatizovať.
Vláda Roberta Fica rieši túto situáciu, za ktorú je zodpovedná vláda Mikuláša Dzurindu, a keď sa chcete spýtať na proces privatizácie Slovenských telekomunikácií, nasmerujte, prosím, svoje kroky a otázky k vašim opozičným kolegom z SDKÚ a KDH, ktorí, mnohí z nich sedia ešte stále aj v tomto pléne. A len necítim sa byť odborníkom na obchodné právo alebo právo obchodných spoločností, na to sú tu mnohí iní moji kolegovia.
Ale, pani poslankyňa, keby sme boli spolu akcionári v jednej akciovej spoločnosti, kde vy, alebo respektíve ja mám 51 %, teda väčšinu, a vy 49, tak vy budete poslúchať mňa, a nie ja vás. Tak by to bolo aj vtedy, ak by ste tú väčšinu mali vy. Vtedy by som ja musel poslúchať vás. Už toto, prosím vás, raz pochopte a neklamte tu s kamennou tvárou a precítene, že vám nebolo odpovedané na výbore na vaše otázky. Opakovane ste dostali odpoveď ako od pána ministra hospodárstva, tak od predsedu Výkonného výboru Fondu národného majetku.
Prosím vás, 51 je viac ako 49.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 11:49 hod.

Mgr.

Andrej Kolesík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:51

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán Kolesík, zbytočne tento váš výbuch, lebo ani z vašej odpovede som sa nedozvedela nič konkrétne, čo som sa chcela dozvedieť na hospodárskom výbore. Ak vláda bola schopná podpísať a rokovať vo veci memoranda o porozumení pri príprave predaja, prečo nevyrokovala posilnenie svojho manažérskeho a kontrolného vplyvu v tejto spoločnosti? Veď vy mi len týmto potvrdzujete, že našu spoločnosť, nás štát neriadi vláda, ale nadnárodné spoločnosti, keď táto vláda nemá ten rešpekt a tú autoritu, aby za rokovací stôl zasadla so Slovak Telekomom, Deutsche Telekomom a vyjednala to, čo treba. A ak ste vlastne voličom sľubovali pred nástupom do vlády, že budeme posilňovať vplyv štátu v strategických odvetviach, tak sa pýtam v ktorých. Lebo všetky strategické odvetvia, ktoré pozorujem, ktoré tu ostali, vrátane prírodných zdrojov voda a pôda, sa privatizujú.
Ktoré odvetvia pred voľbami mal premiér Fico na mysli, ktoré strategické odvetvia, keď ja som svedkom toho, že všetky strategické odvetvia a prírodné zdroje sa doprivatizovávajú?
Skryt prepis

25.6.2014 o 11:51 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 11:52

Tomáš Malatinský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som zareagoval. Samozrejme, pani poslankyňa, sme vám mnohokrát odpovedali, ale keď tie odpovede vy neberiete, to ja, samozrejme, s tým nič nemôžem urobiť. Podľa mňa efektívna správa aktív je taká, ktorá rozvíja aktíva, ktoré pre štát majú zmysel, a utlmuje a zbavuje sa aktív, ktoré nevedú k efektu, nevedú k zisku. A tu bol vlastnícky pomer tak nastavený, že nemôžeme s touto vecou nič urobiť, pokiaľ by sme nechceli znárodňovať. A mnohí moji predchodcovia ministri sa snažili efektívne docieliť to, čo vy hovoríte, že by sa dalo ľavou zadnou, jak sa hovorí, docieliť. Ani pán Miškov, ktorý rokoval, a na ministerstve hospodárstva sú o tom dôkazy, aby sa zlepšila dividendová politika, aby štát mohol efektívnejšie využívať tie výhody, ktoré má síce z menšinového, ale aj tak dosť veľkého akcionárskeho podielu. Z toho celého vyplynulo jednoznačné riešenie, že toto je najefektívnejší spôsob, a metódu, ktorú sme zvolili, je podľa mňa najtransparentnejšia a tá tú cenu dokáže určiť. Tí bankoví poradcovia, ktorí budú spolupracovať na tom procese predloženia tej ponuky na burzu len aranžujú tie podmienky tak, aby boli čo najvhodnejšie pre štát a aby sa cena docielila čo najvyššia.
Tá metóda, takisto keď bude tlak záujemcov a tlak z trhu, tak bude aj, ak by Deutsche Telekom využil svoje predkupné právo, aspoň na strane štátu garancia, že sa pohybujeme v nejakej cenovej úrovni, ktorá je tá najoptimálnejšia a tá najvýhodnejšia. K tomu ja nemám ďalej čo dodať. Myslím, že to je postačujúce pre celú transakciu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

25.6.2014 o 11:52 hod.

Ing.

Tomáš Malatinský

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:55

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení, kolegyne, kolegovia, kratučko.
Pani poslankyňa Mezenská bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Na začiatku aj na konci svojej reči povedala, že mi dávala návrh na stiahnutie, predpokladám, tohto návrhu. Len aby nedošlo potom k nedorozumeniu, keď budeme hlasovať. Existuje podľa rokovacieho poriadku procedurálny návrh na nerokovanie, na vrátenie na prepracovanie alebo o nepokračovaní v rokovaní. Čiže stiahnuť môžme nohavice alebo roletu, a tým pádom návrh na stiahnutie nebol podaný ako procedurálny návrh. Ja už som vám dvakrát vyšiel v ústrety, pani poslankyňa, vy sa to za dva roky neviete naučiť, buď podáte procedurálny návrh a potom sa držíme podľa rokovacieho poriadku, ale takéto, len také reči, ja to hovorím preto, aby nám bolo úplne jasné. Vy môžte povedať, že sa mi to nepáči, rada by som to stiahla a tak ďalej. Stiahnuť to môžte. Nedali ste procedurálny návrh na vrátenie a prepracovanie alebo nepokračovanie. Návrh na stiahnutie nie je. Čiže hovorím to preto, aby sme sa potom na seba nekričali, keď sa bude hlasovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.6.2014 o 11:55 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:56

Tomáš Borec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemný dobrý deň prajem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedajúca, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1058 z 18. marca tohto roku mi bolo uložené predložiť Národnej rade Slovenskej republiky Správu o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní.
V súvislosti s predmetným uznesením predkladám správu, ktorá je založená na zhrnutí zovšeobecneného vývoja vo sfére pôsobenia úžerníckych nebankových subjektov a exekučných konaní. Súčasne však musím upozorniť, že komplexne poňatú správu tohto druhu, ktorá sa v istom zmysle môže priblížiť až k štúdii o ochrane a vymožiteľnosti práv, by bolo možné vypracovať len za súčinnosti viacerých štátnych orgánov pôsobiacich vo sfére ochrany práv spotrebiteľa.
V predloženej správe podávam v kontexte s vývojom v oblasti finančných služieb poskytovaných nebankovými subjektmi za posledné roky informáciu o enormnom náraste rôznych nekalých a agresívnych obchodných praktík zo strany nebankových spoločností v množstve neprijateľných zmluvných podmienok nachádzajúcich sa v zmluvách a s tým spojeným nárastom exekučných konaní, v ktorých sú vymáhané plnenia, ktoré majú základ v neprijateľných zmluvných podmienkach.
Podkladom vypracovania správy bola prax a výsledky činnosti Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ďalej len komisia. Súčasťou predloženej správy sú všetky opatrenia na zlepšenie ochrany práv spotrebiteľa, ktoré boli zo strany Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky realizované.
Pokiaľ ide o spotrebiteľov a prebiehajúce exekučné konania, komisia v spolupráci so Sociálnou poisťovňou zmonitorovala, že len voči dôchodcom je na návrh nebankových subjektov vedených takmer 28-tisíc exekúcií. V okamžitej reakcii na uvedený stav došlo k prijatiu novelizácii nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a zvýšeniu nepostihnuteľnej časti pre prípad zrážok vykonávaných z dôchodkových dávok. Následkom predmetného opatrenia bolo, že Sociálna poisťovňa prestala vo viac ako 11-tisíc prípadoch vykonávať zrážky z dôchodkov občanov. Už len z tohto počtu možno vidieť, koľko občanov Slovenskej republiky poberajúcich dôchodkové dávky musí vyžiť z dôchodku na úrovni životného minima.
Zásadným opatrením, ktoré ministerstvo iniciovalo proti častokrát neoprávnene vedeným exekúciám proti spotrebiteľom, bolo oboznámenie súdov v súvislosti s impeachmentom vedeným proti Slovenskej republike, kedy sa Európska komisia na základe podnetov zo strany združení na ochranu spotrebiteľov Slovenskej republiky zaujímala aj o stav exekúcií vedených proti spotrebiteľom. Ministerstvo v tejto súvislosti dopytovalo všetky súdy a zistilo stav v rámci vybavenia exekučnej agendy ako závažný. Mnohé súdy už počas preverovania týchto exekúcií neoprávnene vedené exekúcie zastavili a ďalšie poverenia súdnym exekútorom v obdobných prípadoch ani nevydali. Boli zastavené tisíce exekúcií a od tohto okamihu neboli vydávané poverenia exekútorom zo strany súdov, pokiaľ exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej a od začiatku neplatnej rozhodcovskej doložky.
Pokiaľ ide o pomoc poškodeným spotrebiteľom, ministerstvo túto poskytuje jednak prostredníctvom Centra právnej pomoci a jednak činnosťou už spomínanej komisie. Cieľom ministerstva je efektívne poskytovať pomoc poškodeným spotrebiteľom, preto je nevyhnutné uskutočniť zmeny legislatívneho charakteru zákona 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorými bude potrebné riešiť koncepčné otázky činnosti Centra právnej pomoci v snahe dosiahnuť jej stabilizáciu alebo jeho stabilizáciu. V tomto smere sa rovnako ako nevyhnutne javí personálne posilniť aj komisiu, aby táto bola schopná efektívne a priebežne poskytovať pomoc spotrebiteľom, ktorí sa na ňu obracajú v čoraz väčšom rozsahu.
Čo sa týka legislatívnych opatrení smerujúcich k ochrane spotrebiteľov, ministerstvo pripravilo alebo sa podieľalo na príprave novelizácií právnych predpisov, ktoré prispeli alebo majú potenciál zásadným spôsobom prispieť k lepšej ochrane práv spotrebiteľov. Ide už o spomínanú novelu nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktorá je účinná od 1. novembra roku 2013.
Ďalej ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a poslancami Národnej rady za stranu SMER pripravilo tzv. protišmejdovskú novelu zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, ktorá mala za cieľ zamedziť poškodzovanie a porušovanie práv spotrebiteľov pri organizovaní tzv. predajných akcií mimo prevádzku, pričom účinnosť tejto novely nastala 15. novembra 2013.
Ministerstvo v spolupráci s poslancami Národnej rady za stranu SMER - sociálnu demokraciu predložilo novelu Exekučného poriadku v rámci novely Občianskeho zákonníka. Hlavnými cieľmi novely sú lepšia úprava trov exekúcie a úprava primeranosti výkonu exekúcie tak, aby spotrebitelia neprichádzali v exekúciách o svoje nehnuteľnosti, kde majú obydlia, ak exekúciu možno vykonať inak. Tuná účinnosť nadobúda tento zákon 1. júna tohto roku.
Nemenej významnou je novela Občianskeho zákonníka, ktorej hlavnými cieľmi sú najmä úprava a zavedenie inštitútu úžery v civilnom práve, ktorého znovuzavedenie si vyžaduje dlhodobo aj aplikačná prax, a zavedenie novej definície a stropu odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom s cieľom predísť predražovaniu poskytovania finančných prostriedkov spotrebiteľom, pričom takisto nariadenie vlády nadobudlo účinnosť 1. júna 2014. Dôležitým legislatívnym opatrením je aj pripravovaný nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a nový zákon o verejných dražbách.
Na záver úvodného slova chcem uviesť, že som presvedčený, že je nevyhnutné pokračovať v prijímaní ďalších opatrení proti nekalostiam a proti tým podnikateľom, ktorí sa rozhodli protiprávnym konaním zbohatnúť na nevedomosti a neschopnosti našich občanov sa brániť. Ide niekedy doslova o sústavný boj za práva slabšej zmluvnej strany, v rámci ktorého ako minister spravodlivosti potvrdzujem dominantnú úlohu a postavenie ministerstva. Zneužívajúce konanie vedúce až k zbedačovaniu občanov, bezdomovectvu a tým aj nárastu celkovej záťaže celkovej záťaže sociálnej siete štátu nemôžeme za žiadnych okolností tolerovať.
Ďakujem pekne, to bolo všetko.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2014 o 11:56 hod.

Tomáš Borec

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
36. schôdza NR SR - 2.deň - B. popoludní
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14:04

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby sme body programu 23, 24, 25, ktoré by mal prezentovať pán minister zahraničných vecí, preložili, nakoľko nie je prítomný, a naozaj považujem za dôležité, aby bol účastný. Čiže navrhujem, aby sme ich preložili na iný termín. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.6.2014 o 14:04 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:05

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania Správy o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností a enormnom náraste exekučných konaní. Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1028 z 5. mája 2014 pridelil uvedenú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Ústavnoprávny výbor predmetnú správu prerokoval na svojej 71. schôdzi 13. mája 2014. Uznesením č. 423 odporúčal NR SR správu vziať na vedomie a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania v ústavnoprávnom výbore.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.6.2014 o 14:05 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:06

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som si pred mesiacom prečítal správu, ktorú nám pán minister predložil, o pôsobení úžerníckych nebankových spoločností, tak keď som si ju čítal, mal som taký pocit chvíľami, ako keby niekto opísal niektoré vystúpenia z minulého roku moje alebo kolegu Hlinu, keď sme sa opakovane k tejto téme vyjadrovali, a to buď v rozprave k zákonom o exekútoroch, alebo ja keď som navrhoval strop pre úroky pre nebankové subjekty alebo spotrebiteľské úvery, presnejšie povedané. Naozaj vyjadrenia nekalé, agresívne obchodné praktiky, úžernícke nebankové spoločnosti, počet exekúcií, ktoré sú vedené voči dôchodcom, už mi k tomu chýbal len, také moje slovné spojenie, ktoré som použil a veľmi rád ho používam, úžernícky klondike, ktorý sa rozbehol od roku 2010 na Slovensku.
Naozaj v správe je popísaná situácia, v ktorej sa nachádza Slovensko alebo nachádzalo Slovensko v roku 2013, alebo sa nachádza v súčasnosti. Naozaj tie hrozné čísla, o ktorých sme tu niekoľkokrát v minulom roku rozprávali aj ja, aj kolega Hlina, 550-tisíc exekučných konaní nových v priebehu roka. Ja som hovoril o 2 mil. exekúcií. Pán minister v svojej správe píše 2 880-tisíc exekúcií na Slovensku, ktorých je vedených na slovenských súdoch. Neúnosné zahlcovanie slovenských súdov návrhmi na exekúciu od týchto nebankových spoločností. Včera v denníku SME, ktorí ste to čítali, len od jednej, od jedného nebankového subjektu, od firmy Pohotovosť cez 20-tisíc podaní na Ústavný súd len v priebehu jedného roka! Jedna firma dokáže takto zahltiť Ústavný súd. Všetci sa sťažujeme, že Ústavný súd koná dlho a jeho rozhodnutia sú neúmerne dlhé. Bolo priznané aj v tom článku. Áno, ak by neboli zahltení jednou spoločnosťou, tie rozhodnutia by mohli byť oveľa, oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. A naozaj ľudia by sa takto, ľudia, firmy, ale aj politické strany podávajú podania na Ústavný súd, by tie rozhodnutia mohli prísť oveľa skôr. Naozaj v tejto správe je táto situácia, v ktorej sa Slovensko nachádza, popísaná dobre.
Čo mi ale chýba, je, čo to spôsobilo. Prečo k tomu došlo na Slovensku, že máme skoro 3 mil. exekúcií? A sám pán minister píše v tejto správe, že väčšina týchto exekúcií je od týchto nebankových spoločností. Čo spôsobilo to, že k tomu došlo? Toto mi v správe chýba. A nepoviem nič nové, lebo som to tu povedal niekoľkokoľvekkrát, že my vieme, kde to vzniklo. A je chybou, že v tejto správe sa to nepopísalo.
V prvom rade to bolo rozhodnutie prvej vlády Roberta Fica z marca roku 2010, keď sa zrušil strop pre úroky pri spotrebiteľských úveroch. Naozaj do pléna Národnej rady sa doniesol zákon... Sa doniesol. Minister financií Počiatek doniesol zákon, ktorý schválila vláda Roberta Fica, doniesol zákon, ktorý sa tváril, že implementuje Európske smernice do slovenskej legislatívy, dozoroval to šéf finančného výboru pán Burian a takýto zákon, ktorý bol obsiahly, pravdepodobne si ani nikto z poslancov nevšimol, že tento strop pre úroky vypadol z toho návrhu zákona. Ale niekto veľmi dobre vedel, pán minister, vtedy, čo robí. A politickú zodpovednosť za tento zákon, ktorý spôsobil tento neúmerný nárast tých, tohto úžerníckeho klondike na Slovensku, niekto vedel, čo robí, prečo tento strop stamadiaľ vypadol. Pretože dovtedy boli prípady, že ľudia, občania na Slovensku prichádzali aj o byty, aj o domy s tým, že podpísali úver, ktorý nedokázali splácať, ale tie prípady a počet tých prípadov bol rádovo oveľa, oveľa nižší, ako o ňom hovoríme dnes, ako o ňom hovoríte v svojej správe. Ten, kto tento zákon doniesol, a ja to zopakujem, doniesol ho minister financií vtedajší Počiatek, ten zákon schválila vláda Roberta Fica, pán Robert Fico predsedal v tejto vláde a tento zákon dozoroval šéf finančného výboru pán Burian. Oni nesú politickú zodpovednosť za tento neúmerný nárast, za tých pomaly 3 mil. exekúcií, ktoré máme na Slovensku, a toto mi v tejto správe chýba.
Čo sme urobili my ako opozícia v tom, aby, aby sme aspoň sa pokúsili znížiť tento trend na Slovensku? Naozaj my sme si minulého roku plnili to, čo sa od opozície požaduje, že sme poukazovali na tento problém, ale sme prichádzali aj s riešeniami. A ak by naše riešenia boli prijímané, mohli sme napríklad tento strop pre úroky, pre spotrebiteľské úvery zaviesť skôr. Vo februári minulého roku, pán minister, sme vám napísali spolu s kolegami podpredsedom Národnej rady, predsedom KDH Jánom Figeľom a spolu s Alojzom Hlinom - plus ja som bol podpísaný pod tou verejnou výzvou - výzva, aby tí občania, ktorí sú prvýkrát exekvovaní a sú to fyzické osoby, teda nie sú podnikatelia, aby mali nižšie poplatky voči exekútorom, teda polovičné poplatky aby platili. Hneď na tlačovej konferencii, kde sme prezentovali túto našu verejnú výzvu, sme hovorili o tom, aby ste zastavili to, aby ste zastavili to, že sú, že exekvované aj životné minimum. Naozaj v tom čase mohlo byť 40 % životného minima exekvované. Naozaj sme sa vás pýtali, ako je možné, že štát zadefinuje, že tu existuje nejaké životné minimum, z ktorého človek má vyžiť, a ešte z neho môže exekútor zobrať 40 %! Dotýkalo sa to niekoľko desiatok tisíc dôchodcov. Aj tu v pléne Národnej rade pri zákone o exekútoroch som vám to minimálne dvakrát hovoril. Dočkal som sa odpovede, že je to zložitejší problém a budete ho riešiť komplexne a prídete s návrhom zákona. Potom v priebehu leta alebo pred letom ste vydali nariadenie vlády, kde ste zastavili to, aby životné minimum mohlo byť exekvované. A v tejto správe aj o tom píšete. Takže my sme na to poukazovali, vy ste hovorili, že to je problém, odrazu z dňa na deň to problém nebol - a za to vás chválim, že ste to také nariadenie vlády prijali - a z dňa na deň - píšete to aj vo svojej správe - 11-tisíc dôchodcov, odrazu im zostalo to životné minimum, tých 195 eur, aby sme vedeli, o akej čiastke hovoríme. Dovtedy mohol exekútor im zobrať čiastku a títo dôchodcovia museli vyžiť zhruba zo 115 eur, čo je naozaj neúnosné. Takže poukazovali sme na tento problém, tlačili sme vás k nemu, vy ste sa najprv tomuto riešeniu bránili a potom ste ho prijali a od septembra, myslím, minulého roku takéto nariadenie platí. (Reakcia z pléna.) Od novembra, ďakujem. Ale oveľa, oveľa väčší problém je ten strop úrokov, ktorý bol v roku dvetisíc... v marci roku 2010 zrušený, a ten spôsobil to, že nám neúmerne narástli tieto nebankové subjekty, garážové firmy, firmy cez esemesky, cez telefón. Odrazu stovky, možno tisícky, neviem to dneska zadefinovať, firiem tu vzniklo, ktoré vykonávali pôžičky, lebo požičiavať za niekoľko 100-, za niekoľko tisícpercentný úrok, no to hádam ani predaj drog tak nevynáša, ako, ako vynášalo týmto nebankovým subjektom, ktoré zistili, že na Slovensku sa dá krásne ryžovať, a preto som to označil za úžernícky klondike na občanov Slovenska s požehnaním štátu. A my sme minulého roku prišli a ja konkrétne najprv v máji, tuším, že to bolo v máji, keď som prišiel s tým, že zadefinujeme strop pre tieto spotrebiteľské úvery. Najprv som to zadefinoval, strop, ktorý sa odvíjal od základnej sadzby Európskej centrálnej banky, ale hneď v prvom čítaní, hneď v prvom čítaní som sa obracal na poslancov SMER-u a hovoril som im, že som ochotný v druhom čítaní aj zásadne zmeniť tento strop a prijať aj to nariadenie, ktoré platilo do roku 2010, keď bol strop pri jednotlivých typoch, úveroch zadefinovaný ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov, ďalej budem používať radšej len priemer, čiže dvojnásobok alebo štvornásobok váženého priemeru. A v máji v roku 2013 som bol, som s takým riešením prišiel a poslanci SMER-u ho odmietli. Na jeseň o polroka, keďže pol roka som nemohol takýto návrh predniesť, som prišiel s riešením, ktoré som popísal už v máji, a to, aby strop, úrokový strop pri spotrebiteľských úveroch bol podľa jednotlivých typoch úverov ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov, a popísal som, že tam budú, to bude celkové náklady spotrebiteľa. To znamená, že tie celkové náklady spotrebiteľa v tomto strope budú musieť všetky poplatky a úroky a ďalšie notárske poplatky budú musieť byť v tom zahrnuté. Vtedy mi bolo, pán minister, tu v pléne povedané, že sa to nedá takto nastaviť, ako to nastavujem ja ako dvojnásobok RPMN, že sa to nedá nastaviť, že Národná banka s tým má problém. Zároveň som, samozrejme, navrhoval, aby maximálne maximum bolo štvornásobok váženého priemeru. V tom čase bol vážený priemer, aj dneska je okolo 18 %, štvornásobok nám robil - alebo niečo pod 18 % - štvornásobok robil 70 zhruba percent. Sedemdesiat percent vyhlásila, teda vyhlásil aj Ústavný súd Českej republiky ako hranicu úžery. Podobný návrh mala aj kolegyňa Žitňanská Lucia spolu s kolegom Mirom Beblavým. Tí rovno zadefinovali túto hranicu nominálne ako 70 %. Ja som to navrhoval ako dvojnásobok priemerov podľa jednotlivého typu úverov, všetky náklady aby v tom boli, alebo štvornásobok váženého, čo bola 70 %. To znamená, po prijatí môjho návrhu žiaden úrok cez 70 %, ročný úrok, samozrejme, by nemohol platiť alebo teda takáto zmluva by bola bezúročná, tak som to navrhoval. Vtedy mi bolo hovorené, že sa to nedá takto nastaviť. Až začiatkom tohto roka prišli kolegovia Martvoň, Brixi a s ďalšími kolegami zo SMER-u a navrhli komplexnejší návrh zákona o spotrebiteľských úveroch. Dokonca ten sa dotýkal aj zákona o exekútoroch a ďalších záležitostí, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky, ale podstatným tam bolo, že aj oni zadefinovali odplatu tuším. Že? Odplatu, ja som to predtým navrhoval ako celkové náklady spotrebiteľa, oni to nazvali odplatou a takisto zadefinovali v návrhu zákona, že vláda určí vyhláškou, a zadefinovali, že ako dvojnásobok úverov v bankách. Na to ministerstvo spravodlivosti spustilo medzirezortné pripomienkové konanie, kde túto vyhlášku sa snažilo vyprecizovať, do akej výšky, ako nastaviť tieto úroky. Od začiatku som vedel, že budú musieť použiť v nejakej miere priemery, ktoré zhromažďuje Národná banka Slovenska z týchto jednotlivých spotrebiteľských úverov. A najprv sa hovorilo o 1,5-násobku RPMN, ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoniec to skončilo a taká vyhláška bola vydaná, mala by platiť od septembra a ajhľa, tá vyhláška znie ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov. To, čo som navrhoval ja už minulého roku. Veď zase, aby som bol objektívny, nič geniálne som nevymyslel ani ja. Toto do roku 2010 platilo na Slovensku. Pán minister, nebolo to úplne presne to isté, ale hranica tam bola a odvíjala sa od tohto priemeru. A bol tam ten dvojnásobok, aj vy ste to zadefinovali ako dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov. A ja som rád, ja som rád, že tieto úroky budú nejako ohraničené, že ten strop tam bude, pretože nie je možné, aby štát sa pozeral na to, ako má 3 mil. exekvovaných ľudí, a aby ľudia prichádzali o byty, o domy, pretože si požičajú 1 000, 1 500, 2 000 eur. To je nemysliteľné! Poznám názory liberálnych ekonómov, ktorí hovoria, načo sa starať, veď to je záležitosť občana a tej spoločnosti, ktorá poskytuje mu pôžičku, čo sa má čo štát starať. Dalo by sa s tým možno súhlasiť, a ak by tie spoločnosti, ktoré poskytujú tieto pôžičky sa správali korektne a nezneužívali právny systém, legislatívu na Slovensku. Lebo exekútori vykonávajú len to, čo im posunú nebankové spoločnosti. Ak nebanková spoločnosť požičia za niekoľko tisíc percent, bol tu spomínaný prípad, keď spoločnosť chcela 50-tisíc percent, 50-tisíc percent úrok ročný! Samozrejme, keď občan podpíše takúto zmluvu a nevládze ju splácať, lebo nebankovka od začiatku vie, že občan nemá šancu splácať takúto pôžičku, tak to posunie exekútorovi a exekútor v úvodzovkách si už len plní svoju povinnosť, hoci veľakrát aj za hranou zákona, preto som bol rád, že aj v tých, v tom návrhu kolegov zo SMER-u bola zadefinovaná, boli zadefinované pravidlá aj pre exekútorov, čo môžu exekvovať, aké dražby môžu byť vykonané, do akej čiastky nemôže byť vykonaná dražba, ale exekútori takisto v tomto právnom prostredí vymáhali tieto pôžičky od občanov aj s príslušnými úrokmi, a preto máme na súdoch skoro 3 mil. exekúcií. Z toho väčšina aj podľa vašej správy od nebankových spoločností.
Tento tlak opozície a, samozrejme, tlak od médií, ale aj od občanov – chcel by som v tejto chvíli poďakovať aj tým médiám, ktoré v poslednom roku skoro, keď nie dennodenne, tak na týždennej báze písali o prípadoch občanov, ktorí sa stali obeťami týchto úžerníckych nebankoviek –, takže tlak médií – aj Slovenskej televízii chcem poďakovať za investigatívne relácie, kde popisovali príklady ľudí, lebo na príkladoch konkrétneho občana je najlepšie ukázať, čo sa v našom štáte deje v súvislosti s nebankovými pôžičkami –, takže bol tu tlak, aktivita opozície, ku ktorej sa v tomto roku pridali aj vládni poslanci spolu – sami to vtedy definovali – spolu s ministerstvom spravodlivosti, a preto tá správa z môjho pohľadu je dobrá, popisuje situáciu, ale veľmi mi chýba v nej to, kto spôsobil túto situáciu, kto nesie politickú zodpovednosť za túto situáciu.
A ja to poslednýkrát poviem, môže za to vtedajší minister financií Ján Počiatek, ktorý s týmto zákonom prišiel, vláda Roberta Fica, ktorá tento zákon schválila, a šéf finančného výboru pán Burian, ktorý dozoroval tento zákon v parlamente. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

25.6.2014 o 14:06 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:27

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, myslím si, že mal si zaujímavé vystúpenie. Vo viacerých častiach sa dá súhlasiť, ale sú tu dôležité časti tvojho vystúpenia, s ktorými nemôžem súhlasiť.
Prvá je v podstate, že to, že exekútor mohol zobrať čiastku až 40 % zo životného minima až do prijatia teda nariadenia vlády, našej vlády alebo teda vlády Roberta Fica. No, ja sa pýtam, však v podstate áno, dovtedy bol tento, mal takéto oprávnenie exekútor. Toto oprávnenie ale získal za vlády Mikuláša Dzurindu, kedy v podstate sa, bola tá novela Exekučného poriadku, ktorá v podstate umožňovala siahnuť aj alebo teda stanovovala tú výšku životného minima, na ktorú môže siahnuť. To nariadenie, ktoré prijala vláda Roberta Fica, sa dala kľudne, sa dalo kľudne prijať aj za Radičovej vlády, kedy bolo KDH pri moci. Neprijalo sa. Ja chápem rozhorčenosť, že proste dlho to trvalo z pohľadu akože pre občanov, ale trvalo to všetkým vládam dlho, kým sa to prijalo, a dôležité je to, že nakoniec to nariadenie bolo prijaté a bolo prijaté za vlády Roberta Fica. Čiže nemôžem súhlasiť ani s tým, že kto spôsobil túto situáciu toho nárastu tých úžerníckych úverov a spoločností. No SMER to určite nespôsobil, nakoľko už 10, ak nie 15 rokov občania poukazujú na tento problém na rôznych diskusiách, či už porada.sk, alebo na iných fórach aj spotrebiteľských. Zodpovednosť majú podľa môjho názoru za to všetky strany z toho dôvodu, že vždy bolo niečo iné prioritné, čo sa riešilo, ale nie tento problém.
A čo sa týka v podstate toho RPMN, tak to RPMN, čo si ty navrhoval tú sadzbu, tak bol ten problém to, že sa obchádzalo a vzťahovalo sa iba na spotrebiteľské úvery. Lenže my sme zistili, keď sme prichádzali s naším zákonom, že mnoho nebankoviek to obchádza práve cez nespotrebiteľské úvery alebo iné úvery... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 14:27 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:29

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem vám za vašu faktickú poznámku. Naozaj ste mi pripomenuli niečo, čo som síce povedal vo svojom vystúpení, a teraz to chcem zdôrazniť a to je odpoveď na to, prečo to aj vláda Ivety Radičovej neprijala. Povedal som vo svojom vystúpení, do toho roku 2010 boli prípady občanov, ktorí nevládali splácať úvery, ktoré si zobrali od nebankoviek, ale bolo ich rádovo v desiatkach tisíc alebo rádovo tisíc, maximálne rádovo niekoľko desiatok tisíc. V roku 2010, keď vláda Roberta Fica zrušila strop pri úrokoch, neúmerne narástol počet nebankových subjektov, ktoré poskytovali takéto úroky, lebo za niekoľko sto, za niekoľko tisíc percent sa im to perfektne oplatilo, a odrazu niekoľkonásobne narástol počet občanov, ktorí si zobrali takéto úvery, a išlo to do státisícov, o čom konštatuje aj táto správa, a začalo sa to prejavovať naozaj niekedy v roku 2012, keď na súdoch sa objavilo niekoľko 100-tisíc požiadaviek od exekútorov, a preto tá situácia začala byť vypuklá na konci roku 2012, v roku 2013 a myslíme si, že legislatíva, vláda musí na takúto situáciu reagovať. Takže ten problém prepukol až niekedy v druhej polovičke roku 2012, roku 2013 a začalo to byť neúmerné, a preto sme prišli aj my s tými výzvami a opatreniami a návrhom zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.6.2014 o 14:29 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video