36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.7.2014 o 18:50 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia môjho kolegu Viliama Novotného, v ktorej hovoril o tej motivácii a o možnej odmene alebo motivačne pôsobiť na aktívnych ľudí. Po roku 1990, keď sa zrušila pracovná povinnosť, tak vo väčšej miere politici, tretí sektor, všetci reagovali a hľadali riešenia pre tých, ktorí zostali bez práce z takého alebo onakého dôvodu, a dôsledok sa dostavil postupom času taký, že dnes môžu predkladatelia návrhu novely konštatovať, že niekomu v tejto republike sa neoplatí pracovať, lebo sociálne dávky sú podstatne vyššie, resp. sociálne dávky nenútia pracovať ľudí, aby si na svoje živobytie zarábali prácou. Vláda robí nejaké kroky, ktoré ale považujeme za málo dostačujúce. Ja vítam preto kolegov, ktorí prišli s návrhom zákona aj s tou myšlienkou, že ani dávka, ktorá je zadarmo pre tých, ktorí nie sú zamestnaní, by prakticky nemala byť zadarmo, pretože potom núti ľudí rozmýšľať inakším spôsobom ako motivačným alebo aktivačným.
A už je načase, aby možno sa zdvihol hlas aj na podporu nielen tých, ktorí nemajú prácu, ale práve na podporu tých, ktorí nejakým spôsobom sa snažia tú prácu získať. A toto v jednej časti návrhu sa hovorí a hovoril o tom aj kolega Novotný, že títo aktívni ľudia by mali byť určitým spôsobom motivovaní, pretože oni zarábajú na tých, ktorí sú bez práce, resp. ktorí sú na aktivačných prácach alebo sú nezamestnaní a poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Autorizovaný
Vystúpenia
18:34
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:34
Július BrockaPán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.7.2014 o 18:34 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte predložiť informáciu k návrhu zákona, ktorý uviedol pán poslanec Kaník, a mňa ako spravodajcu výboru. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby návrh prerokovali výbory v lehotách: do 4. septembra gestorský výbor..., teda výbory do 4. septembra a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
18:35
Vystúpenie v rozprave 18:35
Viliam NovotnýMusím povedať, že ale tento štvrtý pokus má podľa môjho názoru trošku inú príchuť a inú vážnosť aj preto, že som veľmi rád, že k návrhom, s ktorými opakovane predstupujeme pred plénum Národnej rady, sa pridal aj pán splnomocnenec vlády, a z tohto pohľadu je to do určitej miery pre mňa dobrý pocit, že teda tá snaha, ktorú sme tu v ostatných dvoch rokoch vykonávali s tým, že sme stále diskutovali o problémoch a upozorňovali na problémy a mnohokrát naozaj v poloprázdnej alebo úplne prázdnej sále, mala svoj zmysel, že tie riešenia sú, áno, s úpravami, v modifikáciách, v praxi použiteľné a sú to riešenia, ktoré, som o tom presvedčený, Slovensko potrebuje.
Ak dovolíte, ja by som rád prešiel možno tak z praktického pohľadu tie jednotlivé riešenia aj to, čo nás viedlo k tomu, že sme do tohto spoločného poslaneckého návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá ale novelizuje viacero zákonov, tieto riešenia navrhli. Môj spolunavrhovateľ pán poslanec Kaník už hovoril o tom, ako je veľmi dôležité motivovať ľudí pracovať, a teraz mi prepáčte, keď nebudem hovoriť o Rómoch a o Nerómoch, ja budem hovoriť všeobecne o probléme motivovať ľudí pracovať, lebo akosi sa nám stalo v tejto krajine naozaj praxou, že v snahe, aby sme ľuďom, ktorí sú chudobní, ľuďom, ktorí nemajú prácu, ľuďom, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo sú iným spôsobom hendikepovaní na trhu práce, žijú povedzme v regióne, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti, pomohli a zmiernili ich ťažký sociálny dopad na rodinu, tak sme vymysleli takú húštinu sociálnych dávok, sociálnej pomoci, sociálnych úľav, výsledkom ktorého je, že keď aj náhodou v danom regióne nejaká pracovná príležitosť za plat blízky minimálnej mzde vznikne, tak jednoducho títo ľudia nebudú mať záujem o takúto prácu.
Hneď na úvod by som chcel povedať, že, k tomuto riešeniu, že dnes na tlačovej besede, ktorú sme mali, sme dostali takú otázku od jednej predstaviteľky médií, že či si myslíme, že tento poslanecký návrh zákona dá týmto ľuďom z marginalizovaných skupín, ľuďom s nízkym vzdelaním, s malou pracovnou praxou alebo žiadnou pracovnou zručnosťou, či im dá viac práce. Či vyriešime to, čo oni potrebujú, lebo viete, my ich budeme motivovať, aby pracovali, pracovali, ale dáme im aj viac práce?
Myslím si, že veľmi dobre položená otázka, na to som odpovedal protiotázkou, vidím tu môjho čerstvého kolegu z regiónu, kde tej práce veľa nie je, a tá protiotázka bola jednoduchá: Myslíte si, že keby zajtra prišiel nejaký investor a dal 5-tisíc pracovných príležitostí v okrese Michalovce za minimálnu mzdu, že by sme okamžite mali 5-tisíc nezamestnaných, ktorí nastúpia? Tak na to som nedostal teda spätnú odpoveď, lebo však, samozrejme, neočakávam to od médií, aby mi dávali odpovede, pretože ja to veľmi dobre viem. Keď som bol členom výboru pre otázky zamestnanosti na úrade práce Košice, Košice-okolie, to je najväčší úrad práce, sme riešili problém, že keby nám náhodou prišiel do priemyselného parku ďalší investor, ktorý by potreboval tisíc strojárov, tak my tých tisíc strojárov nemáme na trhu práce napriek tomu, že v okrese Košice-okolie bola nezamestnanosť v tom čase 18 percent. Lenže to nie je problém len o tom, či sú dostatočne kvalifikovaní. To je problém aj o tom, či sa im to jednoducho aj oplatí.
V tomto pléne som už takýto príbeh rozprával, znovu ho zopakujem. Pán riaditeľ kežmarskej nemocnice prostredníctvom aktivačných prác, je to už niekoľko rokov nazad, prijal dve upratovačky, ktoré boli dlhodobo nezamestnané. Pochádzali z rómskej komunity z blízkeho okolia mesta Kežmarok a veľmi dobre pracovali. Bola s nimi veľká spokojnosť. Šikovné, čisté, pracovité, usmiate baby to boli. Tak sa riaditeľ rozhodol, keď im skončilo to obdobie, počas ktorého uňho boli na aktivačných prácach, že im ponúkne pracovnú príležitosť. A jedna pani povedala, že potrebuje 560 eur čisté a druhá 620. A jemu sa zatočila hlava a hovorí, že nebláznite, dievčatá, že za toľko u mňa nerobia vysokoškolsky vzdelané zdravotné sestry, za takýto plat. A ony mu začali vyčísľovať, že zas viete, pán riaditeľ, pre nás, keď my teraz prídeme o všetky výhody sociálne, ktoré máme, plus si pripočítam cestovné, ktoré potrebujem na cestu do práce, plus mám toľko detí, plus manžel, plus toto, plus školské, plus príspevok, mne sa to jednoducho za menej peňazí neoplatí, chodiť do práce.
A to je problém, ktorý riešime hneď na začiatku tohto návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aby jednoducho nájsť si prácu a pracovať bola prirodzená motivácia, ktorá je na prvom mieste, a tak sa treba správať. To je správne, správne správanie sa. A nie špekulovať, že či ak náhodou by som išiel do práce, tak vlastne prídem o celú záchytnú sociálnu sieť a prakticky sa mi to neoplatí.
Prichádzame s veľmi jednoduchým riešením, aby sa na posudzovanie dávky v hmotnej núdzi a prisúdenie dávky v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti, resp. z materského. Aj dnes pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi sa nezapočítava 25 % príjmu zo závislej činnosti. Čo to ale prakticky znamená? To znamená, keď dlhodobo nezamestnaný človek, ktorý je v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi a všetky ostatné sociálne príspevky, ktoré má, si nájde prácu niekde za minimálnu mzdu, tak 25 % z tejto, tohto príjmu zo závislej činnosti sa mu nezapočítava, zvyšok je príjem, ktorý majú v rodine, a podľa toho sa započítava nárok na dávku v hmotnej núdzi. V 99 % prípadov už na ňu nemá potom nárok, a tak sa dostáva do situácie, že on príde o celé dávky v hmotnej núdzi a získa minimálnu mzdu a príde o ďalšie sociálne výhody. A keď to začína spočítavať, jemu sa to neoplatí. Ten rozdiel začína byť veľmi malý.
Náš návrh je, aby sa nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti. To znamená jeho príjem, ktorý by sa posudzoval zo závislej činnosti, poťažme z materského, by bol menší, a teda by s väčšou pravdepodobnosťou vznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Chcem tiež povedať, že trošku s iným, ale v rovnakej filozofii ladením, riešením prišiel aj pán minister Richter v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi na jeseň minulého roku. On prišiel s tým, že ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu alebo blízku minimálnej mzde, tak po dobu šiestich mesiacov budeme mu ďalej prispievať k tomuto príjmu dávkou vo výške 63 euro. Zhruba dávka v hmotnej núdzi, ktorá je niečo cez 60 euro, budeme mu ďalej prispievať. Ten problém je, že je to pomerne nespravodlivý tento systém, je pomerne nespravodlivý, a to z jednoduchého dôvodu, že ako k tomu príde nejaký iný nezamestnaný, ktorý už nebol dlhodobo nezamestnaný? On si už po pol roku, lebo bol nesmierne aktívny, nájde prácu, on už nedostane týchto 63 euro. Čo bude po šiestich mesiacoch? Lebo v princípe logika veci hovorí, že každých šesť mesiacov je výhodné stratiť prácu, byť potom dlhodobo nezamestnaný, viac než rok, a znovu si ju nájsť, aby som mal výhodu. Čiže znovu to spúšťa nejaké špekulácie a nejaké otázniky nad tým, ako by to v praxi malo celé fungovať. Myslím si, že tento náš návrh je veľmi dobrý z tohto pohľadu, keď hovoríme o tom, že jedným z princípov sociálnej politiky by malo byť prijímať také opatrenie, aby sa pracovať oplatilo viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami, tak toto je konkrétne jedno také opatrenie, ktoré hovorí o tom, že pracovať sa oplatí viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami.
Ale nielen pracovať sa má oplatiť viac, ale aj učiť sa má oplatiť viac. Koľkokrát sme v tejto snemovni, dámy a páni, koľkokrát sme v tejto snemovni hovorili o tom, že cesta k riešeniu pálčivého sociálneho problému Slovenska, ktorý máme, k sociálnemu problému, ktorý sa volá rómske osady; buďme úprimní, my nemáme žiaden rómsky problém. My máme problém osád na Slovensku s nízkym hygienickým štandardom, zlou vzdelanostnou úrovňou, zlým zdravotným štandardom a mohol by som pokračovať ďalej. Jedným z riešení je vzdelanostná úroveň novej generácie, ktorá tam rastie. No dobre. Ale znovu ich poďme trošku motivovať.
Môj spolunavrhovateľ už o tom hovoril, aký bol pôvodný zámer tzv. príspevku na školskú dochádzku. Zjednoduším to. To sa tak nevolá, ale viete, o čom hovoríme. To znamená, že rodina, kde sú, ktorá je v hmotnej núdzi, keď dieťa chodí do školy, dostáva ako keby príspevok, niečo do 20 euro, tesne pod 20 euro to je, ktorý slúži na to, aby to dieťa išlo do školy učesané, umyté, najedené, čisté, so školskými pomôckami. Keď sme prišli s týmto riešením, ešte počas druhej Dzurindovej vlády, bola výška tohto príspevku odstupňovaná od účasti v škole, teda od dochádzky, aby som bol presný a od študijných výsledkov. Pretože nejde nám len o to, aby dieťa išlo do školy. Ide nám o to, aby sa aj učilo v tej škole.
Teraz prichádzame s riešením, že tento príspevok za školskú dochádzku nedostane za dieťa taká rodina, v ktorej dieťa v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci vymeškalo viac ako sedem neospravedlnených hodín, teda ak dieťa má viac ako sedem neospravedlnených hodín v jednom mesiaci, tak v tom druhom mesiaci tento príspevok rodina nedostane. Je to kompromis, ku ktorému sme dospeli v spolupráci s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku menšinu, ale myslím si, že je to veľmi dobré riešenie, veľmi elegantné riešenie, ktoré minimálne primeje rodičov k tomu, aby dohliadli na to, aby ich dieťa odišlo do školy a zúčastnilo sa vyučovacieho procesu. Základ, aby sa niečo v škole naučil. Pán poslanec Kvasnička je učiteľ, aby v tej škole vôbec bol. Lebo veľmi ťažko sa naučí, keď do tej školy ani nepríde.
Ďalšie opatrenie, s ktorým prichádzame, je, že navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok. Musím povedať, že určite bude možno o tom aj polemika ešte, či je to dobré, alebo to nie je dobré, ale navrhujeme naozaj zvýšiť rodičovský príspevok. Bolo tu už niekoľko poslaneckých návrhov zákona v pléne, ktoré mali riešiť tento problém, ale zároveň dávame aj ten, dávame aj to opatrenie, to riešenie, s ktorým sme tu už opakovane s kolegom Kaníkom v pléne Národnej rady vystupovali, aby plná výška rodičovského príspevku bola podmienená aktivitou aspoň jedného z rodičov. To znamená, že v ostatných štyroch rokoch musí byť aspoň jeden z rodičov 270 dní nemocensky poistený s tým, že sa berie do úvahy aj kombinácia, že je 180 dní nemocensky poistený a 90 dní vykonáva aktivačnú prácu alebo 270 dní študoval. Nemocensky poistený znamená, že pracoval, že musel mať nejakú závislú činnosť, ktorú vykonával. Ak nespĺňa ani jeden z rodičov túto podmienku, že v ostatných štyroch rokoch odpracoval 270 dní, tak výška rodičovského príspevku sa kráti na 65 percent. Myslím si, že veľa o tom nemusím rozprávať. Znovu je to motivačný prvok. Prvok, ktorý vedie k zodpovednosti pri plánovanom rodičovstve. Prvok, ktorý odmeňuje tých, ktorí sú aktívni a snažia sa byť aktívni. Prvok, ktorý je značne benevolentný, lebo iste mi môžte povedať, ja už som počul aj kritiku na to, že to snáď nemyslíte vážne, že stačí, aby jeden z dvoch rodičov 270 dní chodil do školy v ostatných štyroch rokoch, a to už stačí? Áno, stačí. Začnime z minima, stačí aj to. Znamená to ale, že aspoň jeden z nich vykonal nejakú aktivitu, aby našiel svoje miesto na trhu práce, aby sa zúčastnil aktivačných prác, snažil sa vzdelávať, chodiť do školy.
Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí majú ambíciu ju uživiť vlastnou prácou. Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí chcú vychovávať svoje deti. Rodinu by si nemali zakladať ľudia preto, lebo potom ich nejak sociálny systém udrží a sociálny systém im prispeje na to, aby táto rodina vedela fungovať. Myslím si, že toto je pomerne zrozumiteľné.
Dámy a páni, prišiel som do polovice návrhov, ktoré sme predložili. Druhú polovicu, ak dovolíte, si nechám na ústnu časť rozpravy k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Takže zatiaľ vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť a druhú časť riešení okomentujem pri svojom druhom vystúpení. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
1.7.2014 o 18:35 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán spolunavrhovateľ, môžeš sa tu prísť posadiť. Vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som teda vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý, ktorého som spolupredkladateľom s kolegom Kaníkom a s pánom poslancom Pollákom, splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku. A musím povedať, že dnes, keď to médiá priniesli v tých bleskových informáciách, že je to už štvrtý pokus SDKÚ - DS o takzvanú malú "rómsku" reformu, to dávam do úvodzoviek preto, lebo zákony nemôžte schvaľovať pre nejakú skupinu obyvateľov, môžte ich schvaľovať len univerzálne a budú sa vzťahovať na všetkých občanov Slovenskej republiky, teda preto tú "rómsku" dávame tak do úvodzoviek
Musím povedať, že ale tento štvrtý pokus má podľa môjho názoru trošku inú príchuť a inú vážnosť aj preto, že som veľmi rád, že k návrhom, s ktorými opakovane predstupujeme pred plénum Národnej rady, sa pridal aj pán splnomocnenec vlády, a z tohto pohľadu je to do určitej miery pre mňa dobrý pocit, že teda tá snaha, ktorú sme tu v ostatných dvoch rokoch vykonávali s tým, že sme stále diskutovali o problémoch a upozorňovali na problémy a mnohokrát naozaj v poloprázdnej alebo úplne prázdnej sále, mala svoj zmysel, že tie riešenia sú, áno, s úpravami, v modifikáciách, v praxi použiteľné a sú to riešenia, ktoré, som o tom presvedčený, Slovensko potrebuje.
Ak dovolíte, ja by som rád prešiel možno tak z praktického pohľadu tie jednotlivé riešenia aj to, čo nás viedlo k tomu, že sme do tohto spoločného poslaneckého návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá ale novelizuje viacero zákonov, tieto riešenia navrhli. Môj spolunavrhovateľ pán poslanec Kaník už hovoril o tom, ako je veľmi dôležité motivovať ľudí pracovať, a teraz mi prepáčte, keď nebudem hovoriť o Rómoch a o Nerómoch, ja budem hovoriť všeobecne o probléme motivovať ľudí pracovať, lebo akosi sa nám stalo v tejto krajine naozaj praxou, že v snahe, aby sme ľuďom, ktorí sú chudobní, ľuďom, ktorí nemajú prácu, ľuďom, ktorí si nevedia nájsť prácu alebo sú iným spôsobom hendikepovaní na trhu práce, žijú povedzme v regióne, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti, pomohli a zmiernili ich ťažký sociálny dopad na rodinu, tak sme vymysleli takú húštinu sociálnych dávok, sociálnej pomoci, sociálnych úľav, výsledkom ktorého je, že keď aj náhodou v danom regióne nejaká pracovná príležitosť za plat blízky minimálnej mzde vznikne, tak jednoducho títo ľudia nebudú mať záujem o takúto prácu.
Hneď na úvod by som chcel povedať, že, k tomuto riešeniu, že dnes na tlačovej besede, ktorú sme mali, sme dostali takú otázku od jednej predstaviteľky médií, že či si myslíme, že tento poslanecký návrh zákona dá týmto ľuďom z marginalizovaných skupín, ľuďom s nízkym vzdelaním, s malou pracovnou praxou alebo žiadnou pracovnou zručnosťou, či im dá viac práce. Či vyriešime to, čo oni potrebujú, lebo viete, my ich budeme motivovať, aby pracovali, pracovali, ale dáme im aj viac práce?
Myslím si, že veľmi dobre položená otázka, na to som odpovedal protiotázkou, vidím tu môjho čerstvého kolegu z regiónu, kde tej práce veľa nie je, a tá protiotázka bola jednoduchá: Myslíte si, že keby zajtra prišiel nejaký investor a dal 5-tisíc pracovných príležitostí v okrese Michalovce za minimálnu mzdu, že by sme okamžite mali 5-tisíc nezamestnaných, ktorí nastúpia? Tak na to som nedostal teda spätnú odpoveď, lebo však, samozrejme, neočakávam to od médií, aby mi dávali odpovede, pretože ja to veľmi dobre viem. Keď som bol členom výboru pre otázky zamestnanosti na úrade práce Košice, Košice-okolie, to je najväčší úrad práce, sme riešili problém, že keby nám náhodou prišiel do priemyselného parku ďalší investor, ktorý by potreboval tisíc strojárov, tak my tých tisíc strojárov nemáme na trhu práce napriek tomu, že v okrese Košice-okolie bola nezamestnanosť v tom čase 18 percent. Lenže to nie je problém len o tom, či sú dostatočne kvalifikovaní. To je problém aj o tom, či sa im to jednoducho aj oplatí.
V tomto pléne som už takýto príbeh rozprával, znovu ho zopakujem. Pán riaditeľ kežmarskej nemocnice prostredníctvom aktivačných prác, je to už niekoľko rokov nazad, prijal dve upratovačky, ktoré boli dlhodobo nezamestnané. Pochádzali z rómskej komunity z blízkeho okolia mesta Kežmarok a veľmi dobre pracovali. Bola s nimi veľká spokojnosť. Šikovné, čisté, pracovité, usmiate baby to boli. Tak sa riaditeľ rozhodol, keď im skončilo to obdobie, počas ktorého uňho boli na aktivačných prácach, že im ponúkne pracovnú príležitosť. A jedna pani povedala, že potrebuje 560 eur čisté a druhá 620. A jemu sa zatočila hlava a hovorí, že nebláznite, dievčatá, že za toľko u mňa nerobia vysokoškolsky vzdelané zdravotné sestry, za takýto plat. A ony mu začali vyčísľovať, že zas viete, pán riaditeľ, pre nás, keď my teraz prídeme o všetky výhody sociálne, ktoré máme, plus si pripočítam cestovné, ktoré potrebujem na cestu do práce, plus mám toľko detí, plus manžel, plus toto, plus školské, plus príspevok, mne sa to jednoducho za menej peňazí neoplatí, chodiť do práce.
A to je problém, ktorý riešime hneď na začiatku tohto návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, aby jednoducho nájsť si prácu a pracovať bola prirodzená motivácia, ktorá je na prvom mieste, a tak sa treba správať. To je správne, správne správanie sa. A nie špekulovať, že či ak náhodou by som išiel do práce, tak vlastne prídem o celú záchytnú sociálnu sieť a prakticky sa mi to neoplatí.
Prichádzame s veľmi jednoduchým riešením, aby sa na posudzovanie dávky v hmotnej núdzi a prisúdenie dávky v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti, resp. z materského. Aj dnes pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi sa nezapočítava 25 % príjmu zo závislej činnosti. Čo to ale prakticky znamená? To znamená, keď dlhodobo nezamestnaný človek, ktorý je v hmotnej núdzi a poberá dávku v hmotnej núdzi a všetky ostatné sociálne príspevky, ktoré má, si nájde prácu niekde za minimálnu mzdu, tak 25 % z tejto, tohto príjmu zo závislej činnosti sa mu nezapočítava, zvyšok je príjem, ktorý majú v rodine, a podľa toho sa započítava nárok na dávku v hmotnej núdzi. V 99 % prípadov už na ňu nemá potom nárok, a tak sa dostáva do situácie, že on príde o celé dávky v hmotnej núdzi a získa minimálnu mzdu a príde o ďalšie sociálne výhody. A keď to začína spočítavať, jemu sa to neoplatí. Ten rozdiel začína byť veľmi malý.
Náš návrh je, aby sa nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti. To znamená jeho príjem, ktorý by sa posudzoval zo závislej činnosti, poťažme z materského, by bol menší, a teda by s väčšou pravdepodobnosťou vznikol nárok na dávku v hmotnej núdzi.
Chcem tiež povedať, že trošku s iným, ale v rovnakej filozofii ladením, riešením prišiel aj pán minister Richter v novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi na jeseň minulého roku. On prišiel s tým, že ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu alebo blízku minimálnej mzde, tak po dobu šiestich mesiacov budeme mu ďalej prispievať k tomuto príjmu dávkou vo výške 63 euro. Zhruba dávka v hmotnej núdzi, ktorá je niečo cez 60 euro, budeme mu ďalej prispievať. Ten problém je, že je to pomerne nespravodlivý tento systém, je pomerne nespravodlivý, a to z jednoduchého dôvodu, že ako k tomu príde nejaký iný nezamestnaný, ktorý už nebol dlhodobo nezamestnaný? On si už po pol roku, lebo bol nesmierne aktívny, nájde prácu, on už nedostane týchto 63 euro. Čo bude po šiestich mesiacoch? Lebo v princípe logika veci hovorí, že každých šesť mesiacov je výhodné stratiť prácu, byť potom dlhodobo nezamestnaný, viac než rok, a znovu si ju nájsť, aby som mal výhodu. Čiže znovu to spúšťa nejaké špekulácie a nejaké otázniky nad tým, ako by to v praxi malo celé fungovať. Myslím si, že tento náš návrh je veľmi dobrý z tohto pohľadu, keď hovoríme o tom, že jedným z princípov sociálnej politiky by malo byť prijímať také opatrenie, aby sa pracovať oplatilo viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami, tak toto je konkrétne jedno také opatrenie, ktoré hovorí o tom, že pracovať sa oplatí viac, ako špekulovať so sociálnymi dávkami.
Ale nielen pracovať sa má oplatiť viac, ale aj učiť sa má oplatiť viac. Koľkokrát sme v tejto snemovni, dámy a páni, koľkokrát sme v tejto snemovni hovorili o tom, že cesta k riešeniu pálčivého sociálneho problému Slovenska, ktorý máme, k sociálnemu problému, ktorý sa volá rómske osady; buďme úprimní, my nemáme žiaden rómsky problém. My máme problém osád na Slovensku s nízkym hygienickým štandardom, zlou vzdelanostnou úrovňou, zlým zdravotným štandardom a mohol by som pokračovať ďalej. Jedným z riešení je vzdelanostná úroveň novej generácie, ktorá tam rastie. No dobre. Ale znovu ich poďme trošku motivovať.
Môj spolunavrhovateľ už o tom hovoril, aký bol pôvodný zámer tzv. príspevku na školskú dochádzku. Zjednoduším to. To sa tak nevolá, ale viete, o čom hovoríme. To znamená, že rodina, kde sú, ktorá je v hmotnej núdzi, keď dieťa chodí do školy, dostáva ako keby príspevok, niečo do 20 euro, tesne pod 20 euro to je, ktorý slúži na to, aby to dieťa išlo do školy učesané, umyté, najedené, čisté, so školskými pomôckami. Keď sme prišli s týmto riešením, ešte počas druhej Dzurindovej vlády, bola výška tohto príspevku odstupňovaná od účasti v škole, teda od dochádzky, aby som bol presný a od študijných výsledkov. Pretože nejde nám len o to, aby dieťa išlo do školy. Ide nám o to, aby sa aj učilo v tej škole.
Teraz prichádzame s riešením, že tento príspevok za školskú dochádzku nedostane za dieťa taká rodina, v ktorej dieťa v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci vymeškalo viac ako sedem neospravedlnených hodín, teda ak dieťa má viac ako sedem neospravedlnených hodín v jednom mesiaci, tak v tom druhom mesiaci tento príspevok rodina nedostane. Je to kompromis, ku ktorému sme dospeli v spolupráci s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku menšinu, ale myslím si, že je to veľmi dobré riešenie, veľmi elegantné riešenie, ktoré minimálne primeje rodičov k tomu, aby dohliadli na to, aby ich dieťa odišlo do školy a zúčastnilo sa vyučovacieho procesu. Základ, aby sa niečo v škole naučil. Pán poslanec Kvasnička je učiteľ, aby v tej škole vôbec bol. Lebo veľmi ťažko sa naučí, keď do tej školy ani nepríde.
Ďalšie opatrenie, s ktorým prichádzame, je, že navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok. Musím povedať, že určite bude možno o tom aj polemika ešte, či je to dobré, alebo to nie je dobré, ale navrhujeme naozaj zvýšiť rodičovský príspevok. Bolo tu už niekoľko poslaneckých návrhov zákona v pléne, ktoré mali riešiť tento problém, ale zároveň dávame aj ten, dávame aj to opatrenie, to riešenie, s ktorým sme tu už opakovane s kolegom Kaníkom v pléne Národnej rady vystupovali, aby plná výška rodičovského príspevku bola podmienená aktivitou aspoň jedného z rodičov. To znamená, že v ostatných štyroch rokoch musí byť aspoň jeden z rodičov 270 dní nemocensky poistený s tým, že sa berie do úvahy aj kombinácia, že je 180 dní nemocensky poistený a 90 dní vykonáva aktivačnú prácu alebo 270 dní študoval. Nemocensky poistený znamená, že pracoval, že musel mať nejakú závislú činnosť, ktorú vykonával. Ak nespĺňa ani jeden z rodičov túto podmienku, že v ostatných štyroch rokoch odpracoval 270 dní, tak výška rodičovského príspevku sa kráti na 65 percent. Myslím si, že veľa o tom nemusím rozprávať. Znovu je to motivačný prvok. Prvok, ktorý vedie k zodpovednosti pri plánovanom rodičovstve. Prvok, ktorý odmeňuje tých, ktorí sú aktívni a snažia sa byť aktívni. Prvok, ktorý je značne benevolentný, lebo iste mi môžte povedať, ja už som počul aj kritiku na to, že to snáď nemyslíte vážne, že stačí, aby jeden z dvoch rodičov 270 dní chodil do školy v ostatných štyroch rokoch, a to už stačí? Áno, stačí. Začnime z minima, stačí aj to. Znamená to ale, že aspoň jeden z nich vykonal nejakú aktivitu, aby našiel svoje miesto na trhu práce, aby sa zúčastnil aktivačných prác, snažil sa vzdelávať, chodiť do školy.
Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí majú ambíciu ju uživiť vlastnou prácou. Rodinu by si mali zakladať ľudia, ktorí chcú vychovávať svoje deti. Rodinu by si nemali zakladať ľudia preto, lebo potom ich nejak sociálny systém udrží a sociálny systém im prispeje na to, aby táto rodina vedela fungovať. Myslím si, že toto je pomerne zrozumiteľné.
Dámy a páni, prišiel som do polovice návrhov, ktoré sme predložili. Druhú polovicu, ak dovolíte, si nechám na ústnu časť rozpravy k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Takže zatiaľ vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť a druhú časť riešení okomentujem pri svojom druhom vystúpení. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:50
Jozef MikušA už je načase, aby možno sa zdvihol hlas aj na podporu nielen tých, ktorí nemajú prácu, ale práve na podporu tých, ktorí nejakým spôsobom sa snažia tú prácu získať. A toto v jednej časti návrhu sa hovorí a hovoril o tom aj kolega Novotný, že títo aktívni ľudia by mali byť určitým spôsobom motivovaní, pretože oni zarábajú na tých, ktorí sú bez práce, resp. ktorí sú na aktivačných prácach alebo sú nezamestnaní a poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.7.2014 o 18:50 hod.
Ing.
Jozef Mikuš
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na tú časť vystúpenia môjho kolegu Viliama Novotného, v ktorej hovoril o tej motivácii a o možnej odmene alebo motivačne pôsobiť na aktívnych ľudí. Po roku 1990, keď sa zrušila pracovná povinnosť, tak vo väčšej miere politici, tretí sektor, všetci reagovali a hľadali riešenia pre tých, ktorí zostali bez práce z takého alebo onakého dôvodu, a dôsledok sa dostavil postupom času taký, že dnes môžu predkladatelia návrhu novely konštatovať, že niekomu v tejto republike sa neoplatí pracovať, lebo sociálne dávky sú podstatne vyššie, resp. sociálne dávky nenútia pracovať ľudí, aby si na svoje živobytie zarábali prácou. Vláda robí nejaké kroky, ktoré ale považujeme za málo dostačujúce. Ja vítam preto kolegov, ktorí prišli s návrhom zákona aj s tou myšlienkou, že ani dávka, ktorá je zadarmo pre tých, ktorí nie sú zamestnaní, by prakticky nemala byť zadarmo, pretože potom núti ľudí rozmýšľať inakším spôsobom ako motivačným alebo aktivačným.
A už je načase, aby možno sa zdvihol hlas aj na podporu nielen tých, ktorí nemajú prácu, ale práve na podporu tých, ktorí nejakým spôsobom sa snažia tú prácu získať. A toto v jednej časti návrhu sa hovorí a hovoril o tom aj kolega Novotný, že títo aktívni ľudia by mali byť určitým spôsobom motivovaní, pretože oni zarábajú na tých, ktorí sú bez práce, resp. ktorí sú na aktivačných prácach alebo sú nezamestnaní a poberajú dávku v hmotnej núdzi.
Autorizovaný
18:52
Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:52
Eugen JurzycaĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.7.2014 o 18:52 hod.
Ing.
Eugen Jurzyca
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem. Začiatočnícka chyba. Chcem sa odvďačiť tým, že bude veľmi krátka poznámka. Možno málo zdôrazňujeme argument, že pri zvýšení rozdielov medzi sociálnymi dávkami a mzdami, o čom je do istej miery tento návrh, nejde len o to, aby sa oplatilo viac pracovať, viac než brať dávky, ale aj zamestnávateľom, aby sa oplatilo vytvárať pracovné miesta viac, než kupovať stroje namiesto ľudí, alebo viac, než odísť podnikať do zahraničia.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:53
Vystúpenie v rozprave 18:53
Peter PollákSamozrejme, ako, ja sa dotknem tej, tej teda malej rómskej reformy, chvíľočku, lebo teda už pravidelne médiá nám podsúvajú tento, v úvodzovkách, názov. Áno, ja som prišiel s názvom "rómska reforma" a pod názvom "rómska reforma" ja si predstavujem ucelenú komplexnú nejakú reformu, ktorá poníma mnohé opatrenia z mnohých oblastí vrátane zmeny sociálneho systému, ale vrátane teda zmeny vzdelávacieho systému, vrátane teda zapojenia Rómov do pracovného trhu, vrátane riešenia teda problematiky nevysporiadaných pozemkov alebo bývania.
Tu sa iba v krátkosti teda dotknem opatrení, ktoré sa mi podarilo za rok a pol v pozícii splnomocnenca naštartovať. Nebudem teda dlho o nich rozprávať, ale predsa len. V oblasti vzdelávania, ktorá, ktoré teda musí byť bezpodmienečne súčasťou rómskej reformy, ako rozprávam o rómskej reforme, sa nám podarilo začať vlastne úplne od začiatku s deťmi pracovať, a to je predškolské vzdelávanie rómskych detí, ktoré je nevyhnutnou súčasťou zmeny v rómskych komunitách. Ak teda dostatočne nepripravíme rómske deti na vstup do základnej školy, tak s veľkou pravdepodobnosťou tie deti budú neúspešné. Ak budú neúspešné, tak nezískajú kvalifikáciu a ak nezískajú kvalifikáciu, tak ich budeme mať na úrade práce evidovaných ako nezamestnaných. Podarilo sa nám v oblasti vzdelávania naštartovať aj, aj teda riešenie nedostatočných kapacít školských zariadení a ja si myslím, že sme našli vhodný spôsob, ako tento problém riešiť, a sú to modulové školy alebo moduly materskej školy.
V oblasti bývania sa nám podarilo konečne teda otvoriť problematiku v nevysporiadaných pozemkoch pod rómskymi osadami a pilotne teda riešime niekoľko lokalít, aj je v týchto pilotných lokalitách zahrnutá obec Krásnohorské Podhradie, kde je tento problém asi najviac prezentovaný. Som veľmi rád, že sme naštartovali program v oblasti bývania a svojpomocné bývanie, ktorý spočíva v tom, že už neprídu firmy do rómskych osád a nebudú stavať tieto byty firmy a nebudú teda hotové byty odovzdávať Rómom, ale, naopak, Rómovia si tie byty musia postaviť sami. Ak si ich nepostavia, tak ich nebudú mať.
Toto je napríklad ako zopár aktivít, ktoré sa mi podarilo naštartovať, a verím, že naďalej budú pokračovať tieto aktivity tak, aby sme spôsobili zmenu. Ale bez toho, aby sme vyčistili stôl, bez toho, aby sme nastavili spravodlivý, moderný sociálny systém, to nejde. A napriek tomu, že ma mnohí Rómovia nemajú radi, tak ako nemajú radi ani, ani Ľuda Kaníka, som presvedčený o tom, že ten systém musí byť spravodlivý, moderný, ktorý bude rozlišovať v podstate tých ľudí v sociálnom systéme na základe tých ich aktivít, na základe ich správania, pretože ak to takto nepôjde a budeme v podstate naďalej sa správať ku každému človeku v sociálnom systéme rovnako a budeme aj prideľovať dávku rovnako každému jednému kusu, tak to je, to je zvrátené, to nie je dobré, musíme s tým niečo urobiť. A ja som veľmi rád, že v tomto návrhu našom, našom kompromisnom návrhu sú to – a tak, ako aj Ľudo nazval –, výrazné teda kompromisy aj z mojej strany, aj, aj teda od kolegov Kaníka a od Novotného, sú to výrazné kompromisy a je to vďaka teda tomu, že chceme niečo spolu urobiť.
Iba poopravím, nie je to vládny návrh, ja by som bol veľmi rád, keby to bol vládny návrh, pretože to by som mohol povedať, že všetky moje návrhy, ktoré som doteraz vlastne predložil tomuto parlamentu a neboli schválené, tak boli vládne a neboli schválené. Nie je to, nie je to teda vládny návrh, je to teda návrh ľudí, ktorí sa touto témou zaoberajú a ktorí chcú niečo urobiť. A som veľmi rád, že dopĺňajú ten návrh zákona o hmotnej núdzi alebo ten zákon o hmotnej núdzi, tú novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorú sme prijali v minulom roku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, naplnila sa devätnásta hodina.
Pollák, Peter, poslanec NR SR
Dve minúty, dve minúty.
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžte to ešte stlačiť?
Pollák, Peter, poslanec NR SR
No tak dobre, minúta. Takže som veľmi rád, že v tomto návrhu sa sprísňuje najmä dochádzka detí do škôl, kde v rámci príspevku na nezaopatrené dieťa sprísňujeme podmienky na vyplácanie tejto dávky, z 15 nevymeškaných hodín to sprísňujeme na sedem. A ak teda vymešká sedem hodín, stráca nárok rodič na túto dávku. Som veľmi rád, že to prešlo, alebo teda že sme sa na tejto dávke dohodli. Som veľmi rád, že sme rozdelili rodičovský príspevok na dve kategórie. Naozaj ľudia, ktorí sú aktívni, musia dostávať výraznejšiu pomoc od štátu ako ľudia, ktorí sú menej aktívni. A teda, a pod pojmom aktivita rozumiem tak práca, ako aj práca na sebe, čiže vzdelávanie, aj to teda je súčasťou aktivity. Som rád, že sme sa dohodli na tom, že ľudia, ktorí, alebo rodičia, ktorí pracujú, dostanú vyššiu, vyšší rodičovský príspevok ako rodičia, ktorí nepracovali alebo neštudovali.
Taktiež z týchto všetkých opatrení vyzdvihnem iba posledné opatrenie, aby som teda vás nezdržiaval, a je to vlastne riešenie problému nevysporiadania, nevysporiadaných pozemkov pod nelegálnymi stavbami. Zdôrazňujem, že to nie je návrh, ktorý by sa dotýkal len rómskych obydlí alebo rómskych osád. Dotýka sa to všetkých obydlí, nech teda sú maďarské, nech sú slovenské, nech sú rómske, akékoľvek. Na Slovensku sa nedá prijímať legislatíva na etnickom princípe, ani zámerom tohto zákona nie je teda pripraviť zákon pre Rómov. Som veľmi rád, že potrebujeme a že sme nastavili tento zákon tak, že nie je možné donekonečna budovať čierne stavby a nech je to už hotel niekde pri zimnom štadióne, nech je to teda chatrč niekde v Letanovciach nová, nie je možné stavať akúkoľvek čiernu stavbu na nevysporiadanom pozemku. Preto musíme teda zaviesť pravidlo alebo teda usmernenie alebo zákon nastaviť tak, aby do budúcna nebolo možné takéto stavby donekonečna stavať na Slovensku. Samozrejme, čo sa týka minulosti, ako som spomínal v úvode môjho príhovoru, máme pilotné aktivity, ktorými chceme odstrániť tento problém na Slovensku, a verím, že sa nám to v priebehu pár rokov aj podarí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
1.7.2014 o 18:53 hod.
Mgr. PhD.
Peter Pollák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zopár slov povedal k tomuto nášmu spoločnému návrhu. A na úvod chcem povedať to, že musíme urobiť maximum preto, aby sociálny systém alebo sociálne dávky nemotivovali ľudí donekonečna zostávať v sociálnom systéme, ale aby sociálny systém pripravil ľudí na to, aby raz z neho odišli. My máme v sociálnom systéme doteraz alebo aj dnes v podstate možno strašne veľa, kopec ľudí, ktorí sú desiatky rokov evidovaní vlastne v evidencii nezamestnaných a ktorí už ani nečakajú na žiadnu príležitosť a chcú v podstate možno až do svojej smrti zostať v sociálnom systéme. Nemôžme donekonečna v podstate týchto ľudí naďalej vlastne v tomto sociálnom systéme držať a musíme nájsť spôsob, ako ich aktivizovať a dostať ich preč z tohto sociálneho systému. Preto som veľmi rád, že sme našli rozumný kompromis s kolegom Kaníkom aj s kolegom Novotným, ktorí tak, ako už tu bolo povedané, štvrtýkrát vlastne predkladajú zákon, ktorý, ktorý má ambíciu v podstate riešiť zlý sociálny systém. A ja som veľmi rád, že vôbec tieto návrhy, na ktorých sme sa dohodli, sa nevylučujú filozofiou z tých návrhov, ktoré, alebo z toho, z toho, z tej novely zákona o hmotnej núdzi, ktorú sme prijali na jeseň, aj vďaka teda, teda tomu, že som na tomto zákone mohol pracovať. A koniec koncov vlastne mnohé opatrenia iba sprísňujú ten sociálny systém, ktorý je dnes nastavený a ešte v podstate výraznejšie, je lepšie, ako to bolo po minulé roky.
Samozrejme, ako, ja sa dotknem tej, tej teda malej rómskej reformy, chvíľočku, lebo teda už pravidelne médiá nám podsúvajú tento, v úvodzovkách, názov. Áno, ja som prišiel s názvom "rómska reforma" a pod názvom "rómska reforma" ja si predstavujem ucelenú komplexnú nejakú reformu, ktorá poníma mnohé opatrenia z mnohých oblastí vrátane zmeny sociálneho systému, ale vrátane teda zmeny vzdelávacieho systému, vrátane teda zapojenia Rómov do pracovného trhu, vrátane riešenia teda problematiky nevysporiadaných pozemkov alebo bývania.
Tu sa iba v krátkosti teda dotknem opatrení, ktoré sa mi podarilo za rok a pol v pozícii splnomocnenca naštartovať. Nebudem teda dlho o nich rozprávať, ale predsa len. V oblasti vzdelávania, ktorá, ktoré teda musí byť bezpodmienečne súčasťou rómskej reformy, ako rozprávam o rómskej reforme, sa nám podarilo začať vlastne úplne od začiatku s deťmi pracovať, a to je predškolské vzdelávanie rómskych detí, ktoré je nevyhnutnou súčasťou zmeny v rómskych komunitách. Ak teda dostatočne nepripravíme rómske deti na vstup do základnej školy, tak s veľkou pravdepodobnosťou tie deti budú neúspešné. Ak budú neúspešné, tak nezískajú kvalifikáciu a ak nezískajú kvalifikáciu, tak ich budeme mať na úrade práce evidovaných ako nezamestnaných. Podarilo sa nám v oblasti vzdelávania naštartovať aj, aj teda riešenie nedostatočných kapacít školských zariadení a ja si myslím, že sme našli vhodný spôsob, ako tento problém riešiť, a sú to modulové školy alebo moduly materskej školy.
V oblasti bývania sa nám podarilo konečne teda otvoriť problematiku v nevysporiadaných pozemkoch pod rómskymi osadami a pilotne teda riešime niekoľko lokalít, aj je v týchto pilotných lokalitách zahrnutá obec Krásnohorské Podhradie, kde je tento problém asi najviac prezentovaný. Som veľmi rád, že sme naštartovali program v oblasti bývania a svojpomocné bývanie, ktorý spočíva v tom, že už neprídu firmy do rómskych osád a nebudú stavať tieto byty firmy a nebudú teda hotové byty odovzdávať Rómom, ale, naopak, Rómovia si tie byty musia postaviť sami. Ak si ich nepostavia, tak ich nebudú mať.
Toto je napríklad ako zopár aktivít, ktoré sa mi podarilo naštartovať, a verím, že naďalej budú pokračovať tieto aktivity tak, aby sme spôsobili zmenu. Ale bez toho, aby sme vyčistili stôl, bez toho, aby sme nastavili spravodlivý, moderný sociálny systém, to nejde. A napriek tomu, že ma mnohí Rómovia nemajú radi, tak ako nemajú radi ani, ani Ľuda Kaníka, som presvedčený o tom, že ten systém musí byť spravodlivý, moderný, ktorý bude rozlišovať v podstate tých ľudí v sociálnom systéme na základe tých ich aktivít, na základe ich správania, pretože ak to takto nepôjde a budeme v podstate naďalej sa správať ku každému človeku v sociálnom systéme rovnako a budeme aj prideľovať dávku rovnako každému jednému kusu, tak to je, to je zvrátené, to nie je dobré, musíme s tým niečo urobiť. A ja som veľmi rád, že v tomto návrhu našom, našom kompromisnom návrhu sú to – a tak, ako aj Ľudo nazval –, výrazné teda kompromisy aj z mojej strany, aj, aj teda od kolegov Kaníka a od Novotného, sú to výrazné kompromisy a je to vďaka teda tomu, že chceme niečo spolu urobiť.
Iba poopravím, nie je to vládny návrh, ja by som bol veľmi rád, keby to bol vládny návrh, pretože to by som mohol povedať, že všetky moje návrhy, ktoré som doteraz vlastne predložil tomuto parlamentu a neboli schválené, tak boli vládne a neboli schválené. Nie je to, nie je to teda vládny návrh, je to teda návrh ľudí, ktorí sa touto témou zaoberajú a ktorí chcú niečo urobiť. A som veľmi rád, že dopĺňajú ten návrh zákona o hmotnej núdzi alebo ten zákon o hmotnej núdzi, tú novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorú sme prijali v minulom roku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, naplnila sa devätnásta hodina.
Pollák, Peter, poslanec NR SR
Dve minúty, dve minúty.
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Môžte to ešte stlačiť?
Pollák, Peter, poslanec NR SR
No tak dobre, minúta. Takže som veľmi rád, že v tomto návrhu sa sprísňuje najmä dochádzka detí do škôl, kde v rámci príspevku na nezaopatrené dieťa sprísňujeme podmienky na vyplácanie tejto dávky, z 15 nevymeškaných hodín to sprísňujeme na sedem. A ak teda vymešká sedem hodín, stráca nárok rodič na túto dávku. Som veľmi rád, že to prešlo, alebo teda že sme sa na tejto dávke dohodli. Som veľmi rád, že sme rozdelili rodičovský príspevok na dve kategórie. Naozaj ľudia, ktorí sú aktívni, musia dostávať výraznejšiu pomoc od štátu ako ľudia, ktorí sú menej aktívni. A teda, a pod pojmom aktivita rozumiem tak práca, ako aj práca na sebe, čiže vzdelávanie, aj to teda je súčasťou aktivity. Som rád, že sme sa dohodli na tom, že ľudia, ktorí, alebo rodičia, ktorí pracujú, dostanú vyššiu, vyšší rodičovský príspevok ako rodičia, ktorí nepracovali alebo neštudovali.
Taktiež z týchto všetkých opatrení vyzdvihnem iba posledné opatrenie, aby som teda vás nezdržiaval, a je to vlastne riešenie problému nevysporiadania, nevysporiadaných pozemkov pod nelegálnymi stavbami. Zdôrazňujem, že to nie je návrh, ktorý by sa dotýkal len rómskych obydlí alebo rómskych osád. Dotýka sa to všetkých obydlí, nech teda sú maďarské, nech sú slovenské, nech sú rómske, akékoľvek. Na Slovensku sa nedá prijímať legislatíva na etnickom princípe, ani zámerom tohto zákona nie je teda pripraviť zákon pre Rómov. Som veľmi rád, že potrebujeme a že sme nastavili tento zákon tak, že nie je možné donekonečna budovať čierne stavby a nech je to už hotel niekde pri zimnom štadióne, nech je to teda chatrč niekde v Letanovciach nová, nie je možné stavať akúkoľvek čiernu stavbu na nevysporiadanom pozemku. Preto musíme teda zaviesť pravidlo alebo teda usmernenie alebo zákon nastaviť tak, aby do budúcna nebolo možné takéto stavby donekonečna stavať na Slovensku. Samozrejme, čo sa týka minulosti, ako som spomínal v úvode môjho príhovoru, máme pilotné aktivity, ktorými chceme odstrániť tento problém na Slovensku, a verím, že sa nám to v priebehu pár rokov aj podarí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
9:02
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že bude venovať osobitnú pozornosť ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých, geotermálnych podzemných vôd a bude klásť dôraz na zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vôd pre verejnoprospešné a environmentálne služby, predovšetkým zásobovanie...
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že bude venovať osobitnú pozornosť ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých, geotermálnych podzemných vôd a bude klásť dôraz na zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vôd pre verejnoprospešné a environmentálne služby, predovšetkým zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.
V roku 2012 sa vláda práve téme ochrany vody venovala na výjazdovom rokovaní v Gabčíkove. Bolo to po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska, keď sa vláda špeciálne stretla kvôli vode ako téme, ktorá nás musí zaujímať do budúcna, pretože je to strategická surovina.
Uznesením č. 583 z roku 2012 vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi životného prostredia pripraviť novelu zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách tak, aby voda bola definovaná ako strategická surovina štátu podliehajúca národným záujmom. Novela mala súčasne zabezpečiť všestrannú ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na jej strategický význam.
Cieľom predkladanej novely zákona je zabezpečiť ochranu záujmov štátu a jeho obyvateľov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine podobne, ako je to v niektorých štátoch v súvislosti s ropou.
Návrh novely vodného zákona vodu po prvýkrát v histórii definuje ako životne dôležitú zložku životného prostredia so strategickým významom pre bezpečnosť štátu. Jej nedostatok môže ohroziť život a zdravie obyvateľov a ohroziť plnenie základných funkcií štátu. Platí to najmä pre toto obdobie, keď sme svedkami klimatickej zmeny, ktorú sprevádzajú obdobia sucha. Sme presvedčení, že národné nerastné bohatstvo v podobe zásob vody treba preventívne chrániť v maximálnej možnej miere pred drancovaním a špekulatívnym vývozom vody za hranice.
Podzemné vody a prírodné liečivé zdroje sú vo vlastníctve štátu a vláda nesie zodpovednosť za zdravie, životy a bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. Zodpovedá aj za zabezpečenie dostatočného množstva kvalitnej pitnej vody na pokrytie súčasných aj budúcich potrieb obyvateľov a trvalo udržateľný rozvoj regiónu.
Súčasná legislatíva nekontrolovaný prevod a prepravu vody za hranice štátu, napríklad potrubím alebo cisternami, nerieši a nezakazuje ho. Štát nemá oporu v právnych predpisoch, aby podobnú žiadosť zamietol alebo obmedzil. Predkladaná novela tento stav napráva. Prevod vody za hranice štátu bude možný len za splnenia prísnych podmienok, napríklad len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že je aj výhľadovo a dlhodobo zabezpečený dostatok vody pre Slovenskú republiku, dotknutý región a obce pri zohľadnení prognóz a požiadaviek demografického a ekonomického rozvoja. Garanciou správnosti údajov je to, že žiadateľ tieto podmienky preukáže prostredníctvom poverenej organizácie, ktorou je Slovenský hydrometeorologický ústav. Každá prípadná žiadosť bude podliehať riadnemu pripomienkovému konaniu. Vyjadrovať sa k nej môže aj verejnosť a vláda získa právomoc vývoz zakázať alebo obmedziť. Cieľom novely nie je podpora obchodu, zisk alebo liberalizácia, ale práve naopak, prísna regulácia a dohľad, kým dnes podobné obmedzenia neexistujú.
Tvrdenie, že novela prináša privatizáciu vodných zdrojov, je klamstvo a obyčajný nezmysel. Okrem toho to jednoznačne zakazuje článok 4 ústavy, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Voda je a musí zostať majetkom štátu. Akékoľvek iné nakladanie s vodou musí byť pod jeho prísnou kontrolou a obyvatelia Slovenska musia mať trvalý dostatok tejto životodarnej tekutiny.
Navrhovaný prístup nadčasovo rieši ochranu našich vôd a je v súlade s požiadavkami občanov Európskej únie, ktorí presadzujú právo na vodu pre všetkých a aby sa na dodávky vody a správu vodných zdrojov nevzťahovali pravidlá vnútorného trhu a aby došlo k vylúčeniu vodohospodárskych služieb z liberalizácie.
Navrhované znenie je upravené tak, aby nebolo v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a odvoláva sa na článok 36, ktorý určuje odôvodnené prípady, kedy môže byť zakázaný alebo obmedzený vývoz, dovoz alebo tranzit tovaru. V tomto prípade sa uplatnili princípy ochrany zdravia a života ľudí a bezpečnosť.
Predkladaný návrh má zabezpečiť aj ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na jeho strategický význam, ale strategický význam vody pre štát a verejný záujem. Novela zakazuje viesť produktovod, ropovod cez chránené vodohospodárske oblasti, kam patrí aj Žitný ostrov.
Na základe podmienky Európskej komisie pre čerpanie európskych prostriedkov v rokoch 2014 až 2020 návrh prináša aj spoplatňovanie odberov závlahovej vody pre poľnohospodárov, ale až pri odberoch vyšších ako 15 tisíc kubíkov ročne. Tento návrh závlahovú vodu automaticky nespoplatňuje, výšku sadzby upraví príslušné nariadenie vlády, ktoré v budúcnosti prejde riadnym legislatívnym procesom. Platby sa nebudú týkať záhradkárskych osád, pre ktoré naďalej platí výnimka.
Ďalšie úpravy v ustanovení vodného zákona nadväzujú na pripomienky Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a súlade s článkom 22 Rámcovej smernice o vode.
Napriek tomu, že navrhované úpravy v ustanovení vyplynuli z procesu transpozície Rámcovej smernice o vode, ďalšie úpravy sú navrhnuté za účelom zefektívnenia výkonu činnosti v oblasti vodného hospodárstva. Tieto úpravy sú zamerané na oblasť ochrany vodných zdrojov, správu vodných tokov, spoplatnenie vodohospodárskych činností na povoľovanie vodných stavieb orgánmi štátnej vodnej správy, na spresnenie podmienok odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami, na výšku pokút a na úpravu postupov orgánov štátnej vodnej správy v konaniach.
Vážené dámy a páni, o tomto návrhu zákona sa vedie diskusia už viac ako rok a spája sa s ním veľa nepravdivých tvrdení a výmyslov. Som pripravený tu s vami diskutovať veľmi odborne a veľmi vecne o veciach, ktoré trápia obyvateľov. Nezmysly a výmysly nebudem komentovať a otázky, ktoré sú vecné a jasné, veľmi rád zodpoviem a budem sa tomuto venovať, koľko bude treba. Ďakujem pekne za podporu.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobré ráno.
Vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že bude venovať osobitnú pozornosť ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých, geotermálnych podzemných vôd a bude klásť dôraz na zabezpečenie dostatočného množstva a kvality vôd pre verejnoprospešné a environmentálne služby, predovšetkým zásobovanie obyvateľov pitnou vodou.
V roku 2012 sa vláda práve téme ochrany vody venovala na výjazdovom rokovaní v Gabčíkove. Bolo to po prvýkrát v novodobej histórii Slovenska, keď sa vláda špeciálne stretla kvôli vode ako téme, ktorá nás musí zaujímať do budúcna, pretože je to strategická surovina.
Uznesením č. 583 z roku 2012 vláda Slovenskej republiky uložila ministrovi životného prostredia pripraviť novelu zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách tak, aby voda bola definovaná ako strategická surovina štátu podliehajúca národným záujmom. Novela mala súčasne zabezpečiť všestrannú ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na jej strategický význam.
Cieľom predkladanej novely zákona je zabezpečiť ochranu záujmov štátu a jeho obyvateľov vo vzťahu k vode ako obzvlášť významnej a ničím nenahraditeľnej surovine podobne, ako je to v niektorých štátoch v súvislosti s ropou.
Návrh novely vodného zákona vodu po prvýkrát v histórii definuje ako životne dôležitú zložku životného prostredia so strategickým významom pre bezpečnosť štátu. Jej nedostatok môže ohroziť život a zdravie obyvateľov a ohroziť plnenie základných funkcií štátu. Platí to najmä pre toto obdobie, keď sme svedkami klimatickej zmeny, ktorú sprevádzajú obdobia sucha. Sme presvedčení, že národné nerastné bohatstvo v podobe zásob vody treba preventívne chrániť v maximálnej možnej miere pred drancovaním a špekulatívnym vývozom vody za hranice.
Podzemné vody a prírodné liečivé zdroje sú vo vlastníctve štátu a vláda nesie zodpovednosť za zdravie, životy a bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. Zodpovedá aj za zabezpečenie dostatočného množstva kvalitnej pitnej vody na pokrytie súčasných aj budúcich potrieb obyvateľov a trvalo udržateľný rozvoj regiónu.
Súčasná legislatíva nekontrolovaný prevod a prepravu vody za hranice štátu, napríklad potrubím alebo cisternami, nerieši a nezakazuje ho. Štát nemá oporu v právnych predpisoch, aby podobnú žiadosť zamietol alebo obmedzil. Predkladaná novela tento stav napráva. Prevod vody za hranice štátu bude možný len za splnenia prísnych podmienok, napríklad len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že je aj výhľadovo a dlhodobo zabezpečený dostatok vody pre Slovenskú republiku, dotknutý región a obce pri zohľadnení prognóz a požiadaviek demografického a ekonomického rozvoja. Garanciou správnosti údajov je to, že žiadateľ tieto podmienky preukáže prostredníctvom poverenej organizácie, ktorou je Slovenský hydrometeorologický ústav. Každá prípadná žiadosť bude podliehať riadnemu pripomienkovému konaniu. Vyjadrovať sa k nej môže aj verejnosť a vláda získa právomoc vývoz zakázať alebo obmedziť. Cieľom novely nie je podpora obchodu, zisk alebo liberalizácia, ale práve naopak, prísna regulácia a dohľad, kým dnes podobné obmedzenia neexistujú.
Tvrdenie, že novela prináša privatizáciu vodných zdrojov, je klamstvo a obyčajný nezmysel. Okrem toho to jednoznačne zakazuje článok 4 ústavy, podľa ktorého nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Voda je a musí zostať majetkom štátu. Akékoľvek iné nakladanie s vodou musí byť pod jeho prísnou kontrolou a obyvatelia Slovenska musia mať trvalý dostatok tejto životodarnej tekutiny.
Navrhovaný prístup nadčasovo rieši ochranu našich vôd a je v súlade s požiadavkami občanov Európskej únie, ktorí presadzujú právo na vodu pre všetkých a aby sa na dodávky vody a správu vodných zdrojov nevzťahovali pravidlá vnútorného trhu a aby došlo k vylúčeniu vodohospodárskych služieb z liberalizácie.
Navrhované znenie je upravené tak, aby nebolo v rozpore so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a odvoláva sa na článok 36, ktorý určuje odôvodnené prípady, kedy môže byť zakázaný alebo obmedzený vývoz, dovoz alebo tranzit tovaru. V tomto prípade sa uplatnili princípy ochrany zdravia a života ľudí a bezpečnosť.
Predkladaný návrh má zabezpečiť aj ochranu podzemných vôd v chránených vodohospodárskych oblastiach s dôrazom na oblasť Žitného ostrova s ohľadom na jeho strategický význam, ale strategický význam vody pre štát a verejný záujem. Novela zakazuje viesť produktovod, ropovod cez chránené vodohospodárske oblasti, kam patrí aj Žitný ostrov.
Na základe podmienky Európskej komisie pre čerpanie európskych prostriedkov v rokoch 2014 až 2020 návrh prináša aj spoplatňovanie odberov závlahovej vody pre poľnohospodárov, ale až pri odberoch vyšších ako 15 tisíc kubíkov ročne. Tento návrh závlahovú vodu automaticky nespoplatňuje, výšku sadzby upraví príslušné nariadenie vlády, ktoré v budúcnosti prejde riadnym legislatívnym procesom. Platby sa nebudú týkať záhradkárskych osád, pre ktoré naďalej platí výnimka.
Ďalšie úpravy v ustanovení vodného zákona nadväzujú na pripomienky Európskej komisie k prebratiu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality a súlade s článkom 22 Rámcovej smernice o vode.
Napriek tomu, že navrhované úpravy v ustanovení vyplynuli z procesu transpozície Rámcovej smernice o vode, ďalšie úpravy sú navrhnuté za účelom zefektívnenia výkonu činnosti v oblasti vodného hospodárstva. Tieto úpravy sú zamerané na oblasť ochrany vodných zdrojov, správu vodných tokov, spoplatnenie vodohospodárskych činností na povoľovanie vodných stavieb orgánmi štátnej vodnej správy, na spresnenie podmienok odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami, na výšku pokút a na úpravu postupov orgánov štátnej vodnej správy v konaniach.
Vážené dámy a páni, o tomto návrhu zákona sa vedie diskusia už viac ako rok a spája sa s ním veľa nepravdivých tvrdení a výmyslov. Som pripravený tu s vami diskutovať veľmi odborne a veľmi vecne o veciach, ktoré trápia obyvateľov. Nezmysly a výmysly nebudem komentovať a otázky, ktoré sú vecné a jasné, veľmi rád zodpoviem a budem sa tomuto venovať, koľko bude treba. Ďakujem pekne za podporu.
Neautorizovaný
9:11
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1051). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skontrolovaný
9:13
Pán minister nám tu dnes predložil nový vodný zákon. Hovorí sa o ochrane našej vody, o prísnejšej ochrane našej vody v rámci transpozície smerníc Európskej únie. Pokiaľ viem, európske smernice na ochranu vody mali byť implementované do konca roku 2013. Ešte stále nie sú, ale teraz prišli. Prišli so zákonom, kde je veľa sporných bodov. Pán minister hovoril, že je ochotný diskutovať na odbornej úrovni. Ale doteraz s ním na odbornej úrovni chceli diskutovať odborníci. Ale akosi ich hlas nebol vypočutý. Áno, diskutuje sa tu o tom už rok. Ale tie pripomienky, ktoré vzniesli odborníci v oblasti vodného hospodárstva, akosi nechceli a nechcú byť stále vypočuté. Vraj nepredložili relevantné argumenty. Podľa mojich informácií ich predložili. Dostalo ich ministerstvo. Určite sa dostali aj pánovi ministrovi. A pokiaľ viem, posledne vyšla právna analýza tohto nového zákona, ktorá nehovorí o tom, že sa zavádzajú klamstvá, ako to hovorí pán minister, sú to odborné právne argumenty tých, ktorí sa o právo v oblasti vody zaujímajú už dlhé roky. Pán minister hovorí, že tento zákon má chrániť naše podzemné zdroje. Zaujímalo by ma potom, ako je možné, že na Žitnom ostrove v oblasti vodného zdroja Šamorín sa začala výstavba v II. pásme ochrany. Ešte je dobre, že I. pásmo máme oplotené. Tam sa stavať nedá. A výstavbou sú ohrozené ďalšie vodné zdroje. Ako je možné, že bola povolená výstavba v II. pásme ochrany podzemných vôd? Čo robí v tomto ohľade ministerstvo?
Pán minister hovorí, že súčasný zákon nereguluje vývoz pitnej vody do zahraničia. Ale nový ho povoľuje. Ak sa pán minister vyjadril, že možno sú indície, že sa voda zneužíva a vyváža niekam, aké kroky podniklo ministerstvo na to, aby sa takémuto protiprávnemu stavu zabránilo? Pokiaľ viem, každý, kto chce využívať akýkoľvek vodný zdroj na Slovensku, podlieha povoľovaciemu konaniu. A dostane do užívania vodu na presne stanovený účel. V prvom rade je to zásobovanie občanov Slovenskej republiky.
Polemizuje sa o vývoze vody do zahraničia. Pán minister, koľko máme na Slovensku obcí, ktoré ešte nemajú potiahnutý verejný vodovod? Je ich dosť. Ako je možné, že o týchto občanov sa nestaráte? Ako je možné, že pre týchto občanov nedokážete zabezpečiť čistú pitnú vodu z verejného vodovodu? Ale ideme sa zaoberať tým, či niekto dostane licenciu na vodný zdroj, na vodu, ktorú potom môže vyvážať v cisternách alebo potrubím.
Ideme si chrániť vodu. No tak ju chráňme. Treba striktne dodržiavať zákon a postihovať tých, ktorí ho porušujú. Na čo sú nám ešte navyše nejaké licencie na vlastníctvo vody? A kto ich má vydávať? Kto ich má schvaľovať? Je to vláda, táto vláda, ktorá nás už okradla o vzduch? Bol to síce len teplý vzduch, ale prišli sme o milióny, Slovensko prišlo o milióny. A pociťujeme to na našich vlastných peňaženkách.
Pripravili ste nás o slnko. No niežeby nám to slnko teda chýbalo a že by sme sa dneska nemohli vystavovať jeho lúčom, ale spravili ste si tu solárny Klondike. A tú draho vykúpenú elektriku platia všetci občania tejto krajiny.
Na svojej tlačovej besede, keď som dával vonku petíciu proti privatizácii vody a jej vývozu do zahraničia bez súhlasu občanov Slovenskej republiky, som hovoril aj o tom, že voda je základné ľudské právo a naozaj ju treba chrániť. Tento zákon však je sporný v tom, že vývoz vody môže umožniť. A môže ho umožniť vybraným skupinám.
Vraj máme nadbytky vody. Pán minister, ale tu hovoríme o pitnej vode. Vody, ktorá nám steká po kopcoch, ktorá spadne ako dažďová a odteká našimi riekami preč, tej máme možno dostatok. Ale chcem sa opýtať, kde je relevantná štúdia o tom, koľko máme naozaj zdrojov pitnej vody, aká je ich výdatnosť, či sú skutočne čisté, či nie sú kontaminované a aká je potreba pitnej vody pre Slovensko. Žiadna takáto štúdia nie je. Chýba nám na to manažment. Prečo ešte takýto dokument nie je, na základe ktorého by sa dalo seriózne a relevantne povedať, áno, v súčasnosti máme isté nadbytky pitnej vody? Čo sa stane, ak by niekto bezbreho začal čerpať vodu a púšťal ju niekam inam, na základe licencie.
Hovoríte a aj hovorili ste v úvodnom slove, že ten, kto chce dostať licenciu, musí splniť prísne kritériá. Áno, je tam niekoľko bodov, ktoré sa musia predložiť ku žiadosti o udelenie takejto licencie, ale vypracovať si ju dá sám žiadateľ, žiadateľ, ktorý na tom bude zarábať, ktorý bude mať z toho biznis, ktorý bude mať z toho miliónový biznis. Prečo by nezaplatil aj tisíce za to, aby dostal takúto licenciu? Prečo ste to nenavrhli tak, že to bude robiť určitá štátna komisia, ktorá bude mať veľmi veľa členov, aby bola ťažko korumpovateľná? Nie, dávate možnosť, aby si to žiadateľ vypracoval sám. Nie je to trochu proti logike, keď chceme chrániť naozaj našu vodu? Mne to proti logike je.
Zásadná myšlienka pri vodných zdrojoch je to, že voda rovnako ako vzduch sú základnými ľudskými právami. Nie sú, nikdy neboli a nebudú tovarom vašich skorumpovaných obchodných kartelov. Rovnako je to aj v prípade, ani vzduch, ani vodu, ani slnko, tam, kde je ho dostatok, si ho ani zver nemusí vybojovať. Začali ste predávať vzduch, ako som už spomínal, a okradli ste nás. Zo slnka a jeho energie ste si urobili solárny Klondike a každý sa tvári, že to necíti, lebo stále dýcha a stále na neho svieti slnko. Ale naše peňaženky žmýkate drahou elektrickou energiou, rovnako ako žmýkate štátnu pokladnicu, ktorá to jasne pocítila a začala sa dusiť. A teraz vy dusíte celé hospodárstvo a idete zadusiť aj nás. A chcete v tom ešte takto bezbreho pokračovať. Chcete sa púšťať do obchodu s vodou. To je už príliš. Voda nie je tovar a nikdy ním nebude. Voda je základné ľudské právo a každý má právo na život. Bez vody a bez vzduchu nie je život možný, v tom sa hádam nebudeme prieť. Nesmie sa stať, že niekto bude vlastniť naše základné ľudské práva. Sloboda a život nie sú na predaj. Toto nie sú istoty, ktorými ste získali svoje mandáty. Občania vám nedali mandát, aby ste im zobrali ich základné ľudské práva. Presne tak sa správal Gottwald a Stalin, keď si prisvojili svoj mandát a zobrali ľuďom slobodu a ich základné ľudské práva. Nevadí mi sociálne ani socialistické myslenie, čo však neznesiem, je bezbrehé a arogantné zneužívanie moci a privlastňovanie si našich neodopierateľných základných ľudských práv. Nikto vám nedal toto právo a nedal vám ani mandát s nimi takto hazardovať. Že vodári nemôžu predávať vodu? Že minerálne vody sa predávajú v obchode ako tovar? Áno, ale nepredáva sa voda. Voda nie je tovar. Predáva sa iba služba, že nám tú vodu dopravia do domu alebo že si môžem kúpiť pitnú vodu napr. z horského ľadovca niekde tisíc kilometrov od môjho domova, lebo mi ju niekto zabalí a dopraví do obchodu alebo aj domov. A ja si túto službu platím. Ale voda nie je tovar.
Voda je naše základné ľudské právo na život. Bez vody život zanikne. Vodu si nikto nemôže privlastniť. Tá patrí nám všetkým, rovnako ako jaskyne, rieky, pohoria, proste všetko, čo je na tejto planéte, nie je možné prideliť, predať, privatizovať. Nie je možné to bohapusto rozkradnúť a skrývať sa pritom za demokraciu. Toto už nie je začiatok vášho konca, toto je útok na naše životy a my sa musíme proti vám už naozaj brániť, aby sme vôbec prežili. A ak by si niekto chcel privlastniť vodu, ktorá patrí nám všetkým, garantujem vám, že budem prvý, ktorý sa postaví do čela obrannej línie, a budem sa za naše práva biť s každým, kto nám ich bude chcieť ukradnúť. Tu už končí demokracia. Toto je bohapustý útok na životy nás všetkých. A proti takým útokom použijeme akúkoľvek obranu, lebo si musíme chrániť naše životy pred vašou skorumpovanou politikou, ktorá sa tvári sociálne, sľubuje istoty. A jediné, čo nám dávate, sú dlhy a takéto hnusné rabovanie nášho štátu. Vyzývam vás preto, aby ste s týmto bohapustým kradnutím okamžite skončili, lebo inak budete braní na zodpovednosť. Každý jeden, kto takýto krok odobrí, musí byť považovaný za agresora, proti ktorému je nevyhnutné bojovať. Zastavte to teraz, kým bojujeme v slovnej vojne na pôde tohto parlamentu, inak sa môže stať, že slovo boj sa pocíti aj inak. Každý kto bude hlasovať za takto navrhnutý zákon, bude považovaný za vlastizradcu a bude za to žalovaný.
Dávam procedurálny návrh, aby sa nerokovalo o takomto zákone.
Zároveň vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby sa prišli opýtať týchto skorumpovaných, bezcharakterných a zlodejských gaunerov, ako to s tou našou vodou skutočne myslia. Občania, príďte sa opýtať ministra, či naozaj chce chrániť vodu alebo ju chce darovať niekomu, s kým sa už vopred na tom dohodol. Občania, príďte sa opýtať vlády, ako to myslí s vami, občanmi, či chce naozaj chrániť pre nich vodu alebo ich chce o túto vodu okradnúť. Príďte sa jej opýtať a žiadajte si odpovede, máte na to právo. Ďakujem.
(Zaspievanie hymny.) „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo. To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.“ Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, vážení občania, dovolil som si tento vstup na úvod ako symbol, ako jeden zo symbolov našej štátnosti, zo symbolov demokracie, zo symbolov slobody. Je to naša hymna. Niektorí poslanci ušli z rokovacej sály, aby nemuseli stáť pri slovách našej hymny, ale práve tie som chcel pripomenúť, pretože mnohokrát sa hrá hymna, človek sa postaví, pobrukuje si, ale treba si uvedomiť význam slov. Slová hymny, ktoré napísal Janko Matúška v 19. storočí, ešte pokračujú, avšak spievajú sa z nej len prvé dve slohy. Dovolil som si teda zdôrazniť tento symbol. Druhý symbol mám na sebe. Je to symbol dedičstva našich otcov, starých, prastarých otcov a ďalších starších generácií. Kroj alebo národný odev je naše dedičstvo, ktoré nám tu zanechali generácie, naše dedičstvo, ktoré si treba chrániť, dedičstvo, ktoré si chránia všetky národy, pretože je ich identitou. Podľa národného odevu je každý jasne definovateľný vo svete. Ja sa nehanbím za to, že som Slovák, že žijem na Slovensku a rád nosím na sebe tradičný ľudový odev. Mám tých odevov doma niekoľko a rád ich striedam. Dneska som si zobral taký symbolický odev zo Strážskeho, z východného Slovenska. Je modrý ako naša voda, voda, ktorá je tiež naším dedičstvom, a tak to povedala aj európska smernica, voda nie je tovar, voda je dedičstvo, ktoré treba chrániť a brániť, a treba nakladať s ňou ako takou.
Pán minister nám tu dnes predložil nový vodný zákon. Hovorí sa o ochrane našej vody, o prísnejšej ochrane našej vody v rámci transpozície smerníc Európskej únie. Pokiaľ viem, európske smernice na ochranu vody mali byť implementované do konca roku 2013. Ešte stále nie sú, ale teraz prišli. Prišli so zákonom, kde je veľa sporných bodov. Pán minister hovoril, že je ochotný diskutovať na odbornej úrovni. Ale doteraz s ním na odbornej úrovni chceli diskutovať odborníci. Ale akosi ich hlas nebol vypočutý. Áno, diskutuje sa tu o tom už rok. Ale tie pripomienky, ktoré vzniesli odborníci v oblasti vodného hospodárstva, akosi nechceli a nechcú byť stále vypočuté. Vraj nepredložili relevantné argumenty. Podľa mojich informácií ich predložili. Dostalo ich ministerstvo. Určite sa dostali aj pánovi ministrovi. A pokiaľ viem, posledne vyšla právna analýza tohto nového zákona, ktorá nehovorí o tom, že sa zavádzajú klamstvá, ako to hovorí pán minister, sú to odborné právne argumenty tých, ktorí sa o právo v oblasti vody zaujímajú už dlhé roky. Pán minister hovorí, že tento zákon má chrániť naše podzemné zdroje. Zaujímalo by ma potom, ako je možné, že na Žitnom ostrove v oblasti vodného zdroja Šamorín sa začala výstavba v II. pásme ochrany. Ešte je dobre, že I. pásmo máme oplotené. Tam sa stavať nedá. A výstavbou sú ohrozené ďalšie vodné zdroje. Ako je možné, že bola povolená výstavba v II. pásme ochrany podzemných vôd? Čo robí v tomto ohľade ministerstvo?
Pán minister hovorí, že súčasný zákon nereguluje vývoz pitnej vody do zahraničia. Ale nový ho povoľuje. Ak sa pán minister vyjadril, že možno sú indície, že sa voda zneužíva a vyváža niekam, aké kroky podniklo ministerstvo na to, aby sa takémuto protiprávnemu stavu zabránilo? Pokiaľ viem, každý, kto chce využívať akýkoľvek vodný zdroj na Slovensku, podlieha povoľovaciemu konaniu. A dostane do užívania vodu na presne stanovený účel. V prvom rade je to zásobovanie občanov Slovenskej republiky.
Polemizuje sa o vývoze vody do zahraničia. Pán minister, koľko máme na Slovensku obcí, ktoré ešte nemajú potiahnutý verejný vodovod? Je ich dosť. Ako je možné, že o týchto občanov sa nestaráte? Ako je možné, že pre týchto občanov nedokážete zabezpečiť čistú pitnú vodu z verejného vodovodu? Ale ideme sa zaoberať tým, či niekto dostane licenciu na vodný zdroj, na vodu, ktorú potom môže vyvážať v cisternách alebo potrubím.
Ideme si chrániť vodu. No tak ju chráňme. Treba striktne dodržiavať zákon a postihovať tých, ktorí ho porušujú. Na čo sú nám ešte navyše nejaké licencie na vlastníctvo vody? A kto ich má vydávať? Kto ich má schvaľovať? Je to vláda, táto vláda, ktorá nás už okradla o vzduch? Bol to síce len teplý vzduch, ale prišli sme o milióny, Slovensko prišlo o milióny. A pociťujeme to na našich vlastných peňaženkách.
Pripravili ste nás o slnko. No niežeby nám to slnko teda chýbalo a že by sme sa dneska nemohli vystavovať jeho lúčom, ale spravili ste si tu solárny Klondike. A tú draho vykúpenú elektriku platia všetci občania tejto krajiny.
Na svojej tlačovej besede, keď som dával vonku petíciu proti privatizácii vody a jej vývozu do zahraničia bez súhlasu občanov Slovenskej republiky, som hovoril aj o tom, že voda je základné ľudské právo a naozaj ju treba chrániť. Tento zákon však je sporný v tom, že vývoz vody môže umožniť. A môže ho umožniť vybraným skupinám.
Vraj máme nadbytky vody. Pán minister, ale tu hovoríme o pitnej vode. Vody, ktorá nám steká po kopcoch, ktorá spadne ako dažďová a odteká našimi riekami preč, tej máme možno dostatok. Ale chcem sa opýtať, kde je relevantná štúdia o tom, koľko máme naozaj zdrojov pitnej vody, aká je ich výdatnosť, či sú skutočne čisté, či nie sú kontaminované a aká je potreba pitnej vody pre Slovensko. Žiadna takáto štúdia nie je. Chýba nám na to manažment. Prečo ešte takýto dokument nie je, na základe ktorého by sa dalo seriózne a relevantne povedať, áno, v súčasnosti máme isté nadbytky pitnej vody? Čo sa stane, ak by niekto bezbreho začal čerpať vodu a púšťal ju niekam inam, na základe licencie.
Hovoríte a aj hovorili ste v úvodnom slove, že ten, kto chce dostať licenciu, musí splniť prísne kritériá. Áno, je tam niekoľko bodov, ktoré sa musia predložiť ku žiadosti o udelenie takejto licencie, ale vypracovať si ju dá sám žiadateľ, žiadateľ, ktorý na tom bude zarábať, ktorý bude mať z toho biznis, ktorý bude mať z toho miliónový biznis. Prečo by nezaplatil aj tisíce za to, aby dostal takúto licenciu? Prečo ste to nenavrhli tak, že to bude robiť určitá štátna komisia, ktorá bude mať veľmi veľa členov, aby bola ťažko korumpovateľná? Nie, dávate možnosť, aby si to žiadateľ vypracoval sám. Nie je to trochu proti logike, keď chceme chrániť naozaj našu vodu? Mne to proti logike je.
Zásadná myšlienka pri vodných zdrojoch je to, že voda rovnako ako vzduch sú základnými ľudskými právami. Nie sú, nikdy neboli a nebudú tovarom vašich skorumpovaných obchodných kartelov. Rovnako je to aj v prípade, ani vzduch, ani vodu, ani slnko, tam, kde je ho dostatok, si ho ani zver nemusí vybojovať. Začali ste predávať vzduch, ako som už spomínal, a okradli ste nás. Zo slnka a jeho energie ste si urobili solárny Klondike a každý sa tvári, že to necíti, lebo stále dýcha a stále na neho svieti slnko. Ale naše peňaženky žmýkate drahou elektrickou energiou, rovnako ako žmýkate štátnu pokladnicu, ktorá to jasne pocítila a začala sa dusiť. A teraz vy dusíte celé hospodárstvo a idete zadusiť aj nás. A chcete v tom ešte takto bezbreho pokračovať. Chcete sa púšťať do obchodu s vodou. To je už príliš. Voda nie je tovar a nikdy ním nebude. Voda je základné ľudské právo a každý má právo na život. Bez vody a bez vzduchu nie je život možný, v tom sa hádam nebudeme prieť. Nesmie sa stať, že niekto bude vlastniť naše základné ľudské práva. Sloboda a život nie sú na predaj. Toto nie sú istoty, ktorými ste získali svoje mandáty. Občania vám nedali mandát, aby ste im zobrali ich základné ľudské práva. Presne tak sa správal Gottwald a Stalin, keď si prisvojili svoj mandát a zobrali ľuďom slobodu a ich základné ľudské práva. Nevadí mi sociálne ani socialistické myslenie, čo však neznesiem, je bezbrehé a arogantné zneužívanie moci a privlastňovanie si našich neodopierateľných základných ľudských práv. Nikto vám nedal toto právo a nedal vám ani mandát s nimi takto hazardovať. Že vodári nemôžu predávať vodu? Že minerálne vody sa predávajú v obchode ako tovar? Áno, ale nepredáva sa voda. Voda nie je tovar. Predáva sa iba služba, že nám tú vodu dopravia do domu alebo že si môžem kúpiť pitnú vodu napr. z horského ľadovca niekde tisíc kilometrov od môjho domova, lebo mi ju niekto zabalí a dopraví do obchodu alebo aj domov. A ja si túto službu platím. Ale voda nie je tovar.
Voda je naše základné ľudské právo na život. Bez vody život zanikne. Vodu si nikto nemôže privlastniť. Tá patrí nám všetkým, rovnako ako jaskyne, rieky, pohoria, proste všetko, čo je na tejto planéte, nie je možné prideliť, predať, privatizovať. Nie je možné to bohapusto rozkradnúť a skrývať sa pritom za demokraciu. Toto už nie je začiatok vášho konca, toto je útok na naše životy a my sa musíme proti vám už naozaj brániť, aby sme vôbec prežili. A ak by si niekto chcel privlastniť vodu, ktorá patrí nám všetkým, garantujem vám, že budem prvý, ktorý sa postaví do čela obrannej línie, a budem sa za naše práva biť s každým, kto nám ich bude chcieť ukradnúť. Tu už končí demokracia. Toto je bohapustý útok na životy nás všetkých. A proti takým útokom použijeme akúkoľvek obranu, lebo si musíme chrániť naše životy pred vašou skorumpovanou politikou, ktorá sa tvári sociálne, sľubuje istoty. A jediné, čo nám dávate, sú dlhy a takéto hnusné rabovanie nášho štátu. Vyzývam vás preto, aby ste s týmto bohapustým kradnutím okamžite skončili, lebo inak budete braní na zodpovednosť. Každý jeden, kto takýto krok odobrí, musí byť považovaný za agresora, proti ktorému je nevyhnutné bojovať. Zastavte to teraz, kým bojujeme v slovnej vojne na pôde tohto parlamentu, inak sa môže stať, že slovo boj sa pocíti aj inak. Každý kto bude hlasovať za takto navrhnutý zákon, bude považovaný za vlastizradcu a bude za to žalovaný.
Dávam procedurálny návrh, aby sa nerokovalo o takomto zákone.
Zároveň vyzývam občanov Slovenskej republiky, aby sa prišli opýtať týchto skorumpovaných, bezcharakterných a zlodejských gaunerov, ako to s tou našou vodou skutočne myslia. Občania, príďte sa opýtať ministra, či naozaj chce chrániť vodu alebo ju chce darovať niekomu, s kým sa už vopred na tom dohodol. Občania, príďte sa opýtať vlády, ako to myslí s vami, občanmi, či chce naozaj chrániť pre nich vodu alebo ich chce o túto vodu okradnúť. Príďte sa jej opýtať a žiadajte si odpovede, máte na to právo. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:30
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:30
Mikuláš HubaVystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2014 o 9:30 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Aj keď pán predkladateľ tvrdí opak, všetko nasvedčuje tomu, a nielen odborná, ale aj laická verejnosť to tentoraz správne a včas pochopila, že vláda pripravuje ďalší výpredaj národného majetku alebo, ak chcete, rodinného striebra. Po tom, ako zmizli stovky kilometrov štvorcových tých najúrodnejších pôd pod automobilkami, priemyselnými parkami, logistickými centrami, hypermarketmi a inými zariadeniami, ktoré v princípe mohli stáť inde, napríklad na devastovaných plochách, ktoré zostali po skrachovaných priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch, a často nemuseli stáť vôbec na Slovensku, prišiel rad na ten už spomínaný pochybný obchod s teplým vzduchom, avšak zmizlo nám tu aj obrovské množstvo slovenského dreva, ďalšieho národného pokladu a zeleného zlata, ako ho zvykneme nazývať, a to tak, že celé časti pohorí, ktoré sa donedávna pýšili krásnymi lesmi, ako napríklad východná časť Nízkych Tatier, dnes predstavujú bezlesú krajinu. Stihli sme sprivatizovať, nie my teda, ale niekto iný, najatraktívnejšie časti národných parkov, ktoré sa premenili, ako vieme, na lunaparky. A teraz prišla na rad voda, ktorú zrazu treba chrániť pred údajným hroziacim vývozom do zahraničia, ktorý však ešte nikto nezaregistroval a ktorý je v rozpore s ústavou, a preto by nemalo byť problému zabrániť, keďže ústava je najvyšším zákonom tohto štátu. My tomu budeme čeliť tak, že ten vývoz, naopak, uzákoníme a legalizujeme. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:32
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:32
Helena MezenskáVystúpenie s faktickou poznámkou
2.7.2014 o 9:32 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Ja hneď v úvode faktickej poviem iba toľko. Dávam procedurálny návrh na to, aby bola prerušená nielen rozprava, ale aj rokovanie o tomto zákone, pretože ho vnímam ako zákon, ktorý je protirečivo nastavený k ochrane našich národných záujmov. Tak ako tu kolegovia povedali, voda je naším spoločným majetkom, prístup k vode je právom všetkých občanov a dnes predkladať takýto zákon je v príkrom protirečení a v rozpore s ústavou, je v rozpore s ochranou národných záujmov. Nemáte pripravené štúdie, ktoré by svedčili o tom, že Slovensko disponuje potrebným množstvom vody, že je tu možnosť túto vodu odpredávať. A rovnako tak, ak by aj sme pripustili, že máme dostatok vody, máme k dispozícii vodu, tak určite na úkor nás všetkých sa nemajú obohacovať podnikateľské subjekty, súkromné osoby, ale ak by aj voda bola odpredávaná, jediný, kto ju má odpredávať, je štát. Máme málo prostriedkov, málo zdrojov. Takže ak takéto bohatstvo máme a máme ho k dispozícii na odpredaj, nechápem a nerozumiem racionálnemu dôvodu, prečo by takýto odpredaj a prevoz vody nemal mať výlučne v svojich rukách iba štát.
Neautorizovaný