36. schôdza

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Začnem trošku neobvykle, ale reakciou na poslednú predrečníčku pani Mezenskú. Prečo si necháte, prečo si osvojíte také hlúposti, ktoré tvrdí vládna strana, že SDKÚ privatizovala strategické podniky? Keď SDKÚ prišla do vlády, bolo po Mečiarovej privatizácii, prechmatizácii, keď 95, možno 98 % bolo sprivatizovaných. SDKÚ transparentnými verejnými súťažmi sprivatizovala časti podnikov, menšinové balíky podnikov. Ale že to Fico hrá ako obohranú platňu, tak to do vás dostane, že to potom opakujete, aj keď to pravda vôbec nie je. Tak to len na margo toho, že netreba sadnúť na lep každému tvrdeniu, ktoré sa zo strany SMER-u objaví.
A teraz k samotnému materiálu, ktorý, o ktorom tu rokujeme. Už minulý týždeň sa veľa povedalo, ale už je tu odstup času, takže možno niektoré veci aj nezaškodí zopakovať, alebo určite sa nedá vyhnúť, aby sme znova sa nevrátili k tomu, čo povedané bolo. Objavil sa tu návrh zákona, samozrejme ako vždy, keď SMER chce niečo zobchodovať, a to som mnohokrát povedal, že SMER je majster nielen Slovenska, ale aj majster sveta v tom, ako pod pláštikom tých najušľachtilejších ideí a najvzletnejších myšlienok dokáže pripraviť kšeft a veľký biznis pre pár dopredu vybraných alebo dopredu dohodnutých záujemcov. Či sú to nejaké skupiny podnikateľské, jednotlivci, to je úplne jedno.
Tých príkladov by sme tu mohli menovať a už tu padlo tých príkladov celý rad. Tým najznámejší je emisný škandál, emisný tender, kde sa Slovensko okradlo o obrovské milióny len preto, že sa vytvoril v tichosti a opäť, samozrejme, pod najvzletnejšími heslami a myšlienkami, kšeft, ktorý nikto už nevedel zastaviť a ktorý prebehol, a krik sa spustil až následne. Veci okolo solárnych elektrárni tu boli tak isto rozoberané dávno, tak isto v čase, keď bol ten, legislatíva pripravovaná na spustenie celého tohto procesu. To nehovorilo o tom, že to vyvolá tlak na rast cien energie, že sa na tie solárne energie bude musieť toľko a toľko doplácať z verejných zdrojov, nie, hovorilo sa obnoviteľných zdrojoch, o tom, ako Európska únia prišla so skvelým programom, na ktorý sa my napájame, a ďalšie krásne, krásne vety tu padali. Ale za tým bol opäť účelovo a jasný veľmi dobrý biznis, ktorý získal ten, kto mal kontakty na ministerstvo príslušné, patril do skupiny vyvolených a dostal, dostal právo, dostal povolenie, dostal možnosť postaviť si elektráreň solárnu, na ktorú samozrejme každá banka veľmi rada dala úver, pretože ten biznis bol na 15 rokov zaručený a istý. A opäť ďalší krásny biznis pre tých, ktorí tie elektrárne majú, je na svete. Rovnako to bolo s tendrami na mýto, elektronické mýto a ďalej, ďalej, ďalej.
Je jedna taká stránka, všetkým záujemcom ju dávam do pozornosti, stále je na webe aktívna. Volá sa "ukradli.sk" a tam nájdete sumár týchto podvodníkov, podvodov až megapodvodov, ktoré pod vedením SMER-u a Roberta Fica sa v tejto krajine udiali. Teraz bol možno chvíľu dojem, že nič také nebude, že tak to už predsa len bola taká, taký divoký západ a tá prvá vláda mala z čoho rozdávať, aj trhať na franforce všetko, čo zostalo, takže teraz to už bude pokojnejšie. No ale, samozrejme, sofistikované metódy a príležitosti sa objavujú znova a znova.
A teraz prichádza návrh zákona, ktorý opäť pod vzletnými krídlami alebo nádhernými vznešenými krídlami ochrany vody, toho, že sa vyhlási voda za strategickú surovinu, vytvorí dokonalý priestor na to, aby bola voda veľmi dobre ziskovo obchodovateľnou komoditou. Ale ako som už povedal vo faktickej poznámke, to nie je to najväčšie zverstvo, že voda prinesie Slovensku zisk. To najhoršie zverstvo je, že ona neprinesie podľa tohto zákona zisk Slovensku, ale prinesie opäť tým, ktorí získajú povolenie. Úplne rovnaký model ako v tých predchádzajúcich prípadoch, ktoré som tu menoval, či solárne elektrárne, či emisný tender, či všetky možné iné, nástenkový som ešte nespomenul. A iné a iné. To znamená, jednej, dvom, trom, to je jedno, ale vybraným skupinám, ktoré majú otvorené dvere na príslušné mocenské zložky, na ministerstvo, ku vláde, ktorú dnes ovláda samozrejme jedna jediná strana. To znamená tým, komu dá zelenú Robert Fico, tak tí dostanú možnosť obchodovať s vodou a zarábať na nej. Mala odrobinka padne do, do Environmentálneho fondu tým, že sa v zákone alebo v prílohe zákona zavádza poplatok za takto prevedenú vodu, to znamená, rozumej predanú vodu, ale je to odrobinka, ktorá ale, pretože na všetko treba myslieť a nič netreba nechať nepovšimnuté z hľadiska biznisu, padne do Environmentálneho fondu, ktorý je opäť jedným z takých mechanizmov, do ktorého nevidieť poriadne, do ktorého, v ktorom sú pevne zakotvené lobistické skupiny, ktoré zabezpečujú prísun zdrojov z tohto fondu tam, kde, žiadateľom, ale samozrejme len tým, ktorí sa dohodli, ktorí spravili to, čo sa od nich žiadalo, a zabezpečili im tak prísun zdrojov. Keby sme túto debatu posúvali ďalej, aj toto je jednou, jedna z morových rán, ktorá tu je. Takéto netransparentné fondy, ktoré opäť pod vznešenými heslami, že treba environmentálnu politiku mať financovanú, treba vyčleniť z peňazí, aby sa nestratili v štátnom rozpočte, tak ich tam dajme, ale to už sa nehovorí, že nad týmito peniazmi potom vládne úzka skupina ľudí, ktorú ovláda samozrejme alebo najväčšie slovo tam má minister a ďalší, ktorí potom rozhodujú o tom, kam tie peniaze vlastne idú. A to je klientelistické, korupčné a všetko, len nie dobré prostredie na rozdeľovanie verejných zdrojov.
Takže tá kvapka, ale tá nie je taká malá, myslím, že sme tu hovorili o zhruba 140 mil. ročne, až sa nemýlim, až som si dobre zapamätal minulý týždeň, kvapne každoročne do Environmentálneho fondu a tam sa zasa bude rozdeľovať tým správnym ľudom, správnym samosprávam, správnym starostom a tak podobne. Aby ten obraz a aby tá kamufláž bola dokonalá, tak samozrejme každý zručný úradník, ktorý vie, ako to má napísať, tak sa odvolá na čo najväčší počet smerníc z Európskej únie a vytvorí dojem, že to sa proste musí, lebo to Európska únia od nás žiada, že bez toho by sme sa jednoducho nepohli ďalej, nesplnili to, čo sa od nás požaduje a, nebodaj, sa vystavili aj nejakému stíhaniu. Tak aj tu sa samozrejme odvoláva na takéto veci, pričom keď sa ide do podstaty, zisťuje sa, že v citovaných smerniciach sa nielenže nehovorí o týchto veciach, hovorí sa o úplne iných veciach, ako je nakladanie s odpadovými vodami a čomkoľvek inom. Ale dokonca, že rámcová smernica o vode Európskej únie je priamo v rozpore s tým, čo sa v tomto zákone navrhuje a čo sa v tomto zákone predkladá.
A keďže tento zákon zasa nerobili žiadni amatéri a žiadni ľudia, ktorí nevedia ako vykorčuľovať z týchto problémov, tak sa navrhujú nové, nové slovné spojenia, nové terminusy- technicusy, ktoré na jednej strane vyzerajú veľmi, veľmi dobre, ako prevod vody, ale nikde inde sa nespomínajú a teda v žiadnych smerniciach sa o nich nehovorí. A preto tým pádom sa dostávajú mimo týchto smerníc, nepodliehajú žiadnym rámcovým dohovorom a dostávajú sa do zóny, do sivej zóny, kde sa s nimi môže narábať už potom hoci ako pre ďalšie, ďalšie prípadné spory alebo prípadné riešenia, keď ten kšeft vypláva na povrch.
Summa summarum, alebo ešte teda, aby sme to dotvorili, no a aby ten biznis, ten politický biznis bol dokonalý, musí existovať mechanizmus, ktorý umožňuje výber toho správneho. To nemôže byť, ako keď sme spúšťali druhý pilier dôchodkového sporenia, že sa stanovili pravidlá, ktoré keď každý splnil, ako nikto nemal šancu povedať nie. To je, to je zlý systém podľa biznisového nazerania na politiku. Pretože nie som predsa minister, povie si minister za vládu SMER, na to, aby som sa pasívne prizeral, kto tu dostane licenciu na obchodovanie. Však ja som tu predsa na to, aby som ja rozhodol, kto ju dostane a kto ju nedostane. A aby ten niekto si ju mohol zaslúžiť, že tú povolenku dostane a že sa musí správať tak, ako my od neho, pretože my tejto krajine vládneme, rozumej my, strana SMER, chceme. A vytvorím pre to pravidlá, ktoré vytvárajú krásne klientelistické prostredie. Rozhoduje sa politicky, rozhoduje vláda, kedykoľvek môže proces zastaviť, kedykoľvek bez zdôvodnenia akéhokoľvek môže rozhodnúť, že neudelí povolenie tomu alebo onomu a tomu inému zasa udelí. Čisto na základe ne-mera-teľných, ne-defi-novaných dopredu kritérií, ktoré len sa tvária, že treba predložiť všelijaké podklady. Mimochodom, tie podklady má pripravovať podriadená organizácia ministerstva, nie nejaký nezávislý orgán, ale podriadená organizácia ministerstva, ktorá, samozrejme, urobí to, čo sa od nej bude žiadať, a to, čo sa od nej bude očakávať.
Dnes dokonca na tlačovej konferencií raňajšej zaznelo z úst premiéra, že prijatie tohto zákona je podmienka pre schválenie operačného programu. Tak to som sa naozaj už musel chytať za brucho. Že schválenie predaja, možnosti predaja vody cez podnikateľské subjekty vybrané ministerstvom a vládou je podmienka pre schválenie operačného programu. Takto to povedal premiér. Prehrajte si tú tlačovku. Takže to určite nie.
A opäť tu vidíme tú technológiu, že do zákona dáme veci, ktoré treba spraviť, ktoré sú potrebné, ktoré zakryjú ten skutočný úmysel, o ktorý ide, a pod týmito, pod kepienkom týchto vecí krásne prenesieme ten biznis, ktorý je potrebné urobiť.
A teraz k tomu, čo aj dnes hovoril pán minister, že vodu možno dnes kedykoľvek predať a že vláda vlastne zastavuje možnosť, že táto voda sa dá predať. No je to klamstvo. Nie je to tak. Jednoducho súčasná legislatíva neumožňuje nič také. A keďže, ako tu už viacerí kolegovia v rámci faktických poznámok povedali, štátny orgán, úrad na akejkoľvek úrovni môže robiť len to, čo má zákonom určené, dovolené, a nič iné, pretože inak porušuje zákon, tak dneska žiadny štátny orgán nemôže povoliť vývoz ani prevod vody.
Budem konkrétny, v § 21, paragrafe súčasného vodného zákona sa hovorí, že je na to, že na čerpanie vody z existujúceho zdroja podzemnej vody je potrebné povolenie orgánu štátnej správy, kde sa určí účel, rozsah, čas povolenia a ďalšie podmienky, za ktorých sa vydáva množstvo odobratých podzemných vôd, a že je v ňom uvedený aj konkrétny vodárensky zdroj, z ktorého sa bude voda odoberať, povolené množstvo a konkrétny účel využívania. To znamená napríklad zásobovanie obyvateľstva v konkrétnej obci, regiónu, vodárenskej sústavy a tak ďalej. To znamená, dnes keby chcel, vodárenská, ten, kto toto žiada, vyviesť vodu, tak by musel povedať, že za účelom prevodu, prenosu, prečerpania vody napríklad do Maďarska alebo kdekoľvek inde. A keďže to nie je možné, tak by takýto, takéto povolenie nedostal.
Ďalej na to, aby sa toto, čokoľvek mohlo realizovať, je potrebné byť správcom alebo disponentom s vodnou stavbou, o čom pojednáva § 26 a 52 vodného zákona. A za vodné stavby sa považujú studne, vodovodné potrubia, vodovody a ďalšie vodárenské objekty slúžiace na účely zásobovania pitnou vodou. To znamená, niekto by musel povoliť výstavbu takýchto zariadení podľa dnes platnej legislatívy, až tak by mohlo sa vôbec, táto voda, niekam prevádzať. Takže z toho jednoznačne vyplýva, že dnešný zákon absolútne neumožňuje predaj vody do zahraničia.
Ešte sa dotknem toho, aby sme si povedali, keď som spomínal, že je v rozpore tento zákon s Rámcovou smernicou o vode. Európska vodná politika vychádza z premisy, že voda nie je obchodný tovar, ale verejný zdroj. Je to jednoznačne v tejto smernici uvedené. To znamená, keď sa tu zavedením pojmu prevod vody dostávame ako keby vonku z tohto nejakou okľukou, je to absolútne v rozpore s týmito pravidlami. Nehovoriac o tom, že dnes neexistujú žiadne pravidlá na obchodovanie s vodou na medzinárodných trhoch. Neexistujú s tým žiadne skúsenosti. Žiadne krajiny s tým reálne skúsenosti nemajú, okrem, našli sme ojedinelé výnimky, Kanada, USA, až sa nemýlim, a niektoré prípady medzi bývalými republikami Sovietskeho zväzu, ktoré dnes sú samostatnými štátmi, ale keďže logicky vodovodné sústavy počas Sovietskeho zväzu vznikali bez ohľadu na hranice zväzových republík, tak tam zostalo prepojenie, ktoré dnes samozrejme slúži obyvateľom, ale to sú jediné príklady, kde sa voda medzi jednotlivými štátmi potrubiami prevádza. Ale Slovensko sa vrhlo do toho, že ono ide robiť prvolezcu a ide sa snažiť túto vodu distribuovať ďalej.
Ak som premýšľal, že čo, ako by sa to asi realizovalo, kde hľadať ten biznis model, aby takáto myšlienka mohla byť realizovaná. Niektorí z predrečníkov tu hovorili o tom, že po vydaní povolení sa objavia finančné skupiny, ktoré začnú budovať potrubia a budú vytvárať vodovody, ktoré smerujú za hranice. Ale, páni, nič také nie je treba. Nič také nie je treba a tu poukážem na jednu súvislosť, ktorá tu už bola spomínaná v parlamente. Veď okolo vody SMER už biznis robil. SMER a konkrétne premiér Fico sa okolo vody a vodárenskej spoločnosti motal už v minulosti. A je to zaznamenané. Je to jednak zaznamenané v spise Gorila, kde sa práve spomína zabezpečenie, sprostredkovanie ovládnutia Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorú dnes na 30 rokov ovláda Veólia, najväčší hráč s vodou na európskom kontinente, najväčšia nadnárodná spoločnosť, ktorej obrat je miliardový, ktorá operuje a ktorá ovláda, ktorá má pod priamou kontrolou vodovody v Banskobystrickom kraji. A nielen tam, ale aj podtatranské. Podtatranská vodárenská spoločnosť je takisto ovládaná touto istou spoločnosťou. Si na to tak pozrieme, tak vidíme kraje, ktoré na severe spolu susedia. Od Tatier až k južnej hranici máme prepojené územie ovládané jednou nadnárodnou spoločnosťou. Skúsme si položiť otázku: myslíte si, že v Maďarsku táto spoločnosť nepodniká? Odpoviem vám: podniká. Je najväčším hráčom na maďarskom trhu s vodou. To znamená, máme tu hranicu, ktorá, maďarská hranica je zároveň južnou hranicou Banskobystrického kraja, na jednej strane vodovody ovládané jednou spoločnosťou, na druhej strane hranice s tou istou spoločnosťou. Čo myslíte, aká veľká vzdialenosť delí tieto vodovody, aby boli prepojené? Päťsto metrov, kilometer, dva? Smiešna vec. Smiešna, jednoducho investične jednoduchá záležitosť.
A tu je, možno aj vidíme, že prečo a za čo sa zháňali tie peniaze vlastnou hlavou na tej nahrávke, kde hlas podobný Ficovi sa touto záležitosťou chváli a ktorá má priamu nadväznosť na rozhovory zaznamenané v byte na Vazovovej ulici. Asi vedela táto spoločnosť, prečo tie peniaze týmto smerom posúvala. Takisto táto spoločnosť operuje v ďalších krajinách. A tak si môžem teraz vysloviť takú hypotézu, že veľmi ľahko si viem predstaviť, ako veľmi investične nenáročne sa prepoja vodovodné siete jednotlivých krajín, existujúce vodovodné siete. Zdôrazňujem, netreba nič budovať. Existujúce vodovodné siete, ktorými pretečie slovenská voda alebo proste sa bude posúvať voda čoraz viac na juh, kde je jej čoraz väčší deficit a jej cena rastie, a možnože priamo do tankerov niekde v prístave v Janove a kde sa krásne nalodí a môže ísť potom už kdekoľvek. A obchod je krásny. Ako ten obchod je úžasný a z hľadiska stratégie a budúcnosti skutočne veľmi dôležitý, akurát, chyba lávky, že z tohto obchodu budú profitovať len tí, ktorí to povolenie budú mať.
Keď sme teda takí prenárodní, preobčianski, prečo, vážení páni z vládnej strany a dámy, nevytvoríte naozaj transparentné jasné pravidlá?
Voda je strategická surovina a ja si nemyslím, že je zásadným problémom v prospech národa, v prospech krajiny predať prebytky, ktoré sú jasne definované. Ale predať ich tak, aby na ňom zarobila krajina, aby za ne získala čo najväčší obnos prostriedkov, nie omrvinky, ktoré padajú zo stola veľkých biznismenov, ktorí sa biznisu s vodou venujú a ktorí sú v tomto, to je ich hlavný biznis.
Prečo nepredávame vodu v aukciách? Prečo nedefinujeme najprv skutočné množstvá, ktoré sú potrebné? A prečo vo vašom zákone napríklad chýba akýkoľvek mechanizmus, čo sa stane, keď by sa predali povolenia na vývoz vody a dôjde k zmenám, čo pri vode sa môže stať kedykoľvek?! Vyschnú studne, dôjde k znečisteniu, zmení sa kvalita týchto vôd, príde dlhodobé sucho a teraz budú kontrakty uzavreté na predaj obrovských množstiev vody, na päť rokov v tomto prípade, možno neskôr aj na viac, a Slovensko bude trpieť smädom. To je normálne?! Veď pri takejto strategickej surovine toto je základná záležitosť myslieť na bezpečnosť, na bezpečnosť vlastnej krajiny. Áno, keď máme prebytky, ktoré ale dnes sú, na budúci rok už nemusia byť také veľké, lebo naozaj tá príroda, tú naozaj neovládame, ale skôr ju ničíme, ako by sme jej pomáhali, sa môže s nami zahrať. Sú tu klimatické zmeny, je tu množstvo, množstvo faktorov, ktoré veľmi málo vieme ovplyvniť. A musíme počítať s tým, že sa niečo negatívne zmení, a musíme mať nástroje, aby sme okamžite vedeli zmeniť podmienky, ktoré počítali s tým, že vody je dostatok, pretože už jej dostatok nemusí byť, a aby sme zabezpečili dostatok vody pre naše obyvateľstvo na Slovensku. O tomto není vo vami predkladanom návrhu ani zmienky.
Toľko k samotnému návrhu. Ale keď sa bavíme o vode, je podľa mňa veľmi dôležité, aspoň aby to tu zaznelo, povedať, ako sa my správame k vode a ako sa správame k prírode, ktorá je zdrojom vody. Naozaj sme Bohom odmenení za to, alebo táto krajina je Bohom odmenená dostatkom vody. Dnes. Ale zároveň robíme dlhodobo, dlhodobo veľmi drastické zmeny v prírode, ktoré krajinu vysušujú. Zachytávanie vody v prírode, ktorá je prirodzená, ktorá bola bežná po stáročia, úplne prirodzenou súčasťou hospodárenia v lesoch, na poliach, v prírode, nahradzujeme betónovaním, nahradzujeme budovaním obrovských priehrad, z čoho majú prospech naozaj len firmy, ktoré tieto priehrady stavajú obrovskými zákazkami. Vysmievame sa a spochybňujeme jednoduché a lacné riešenia, ako boli, napríklad, ako sú protipovodňové opatrenia, ktoré boli robené napríklad v najväčšom rozsahu za Radičovej vlády a ktoré stovkám obcí a miest pomohli za zlomkové peniaze sa vysporiadať s pravidelne sa opakujúcimi záplavami z prívalových dažďov. Aj viem, že veľmi dobre, že aj medzi vami poslancami SMER-u sú starostovia, ktorí s tým majú osobne veľmi dobré skúsenosti. Ale toto nerobíme. Toto, naopak, dehonestujeme, zhadzujeme, tvárime sa, že to je nejaká hlúposť, nejaké hranie sa na piesočku. A tieto opatrenia, ktoré sú skutočne jednoduché a ktoré majú mimo iného aj sociálny rozmer, pretože poskytujú prácu ľuďom s nízkou kvalifikáciou, bez kvalifikácie v zapadnutých regiónoch Slovenska, kde nie je možné zabezpečiť v zásade nejakú inú prácu, tým, že sa staráme o krajinu. A tým v konečnom dôsledku, keď sme pri vode, zabezpečujeme, že krajina nevysychá, že voda sa zadržuje v krajine, že tá voda potom sa presúva do podzemných vôd, že máme dostatok vody v riekach, potokoch, nádržiach, studniach a že jednoducho kolobeh vody v prírode je zabezpečený. Takisto na toto treba, aj tomuto treba venovať veľkú pozornosť. A toto naozaj nestojí peniaze a, žiaľbohu, to je najväčší niekedy nedostatok týchto riešení, že to nestojí peniaze. Pretože to, čo je skoro zadarmo, na tom sa nedá urobiť kšeft. A keď sa tam nedá urobiť kšeft, tak to pre niektorých politikov a niektoré vládne garnitúry prestáva byť zaujímavé. A to je smutné.
Myslím, že som nepovedal úplne všetko, ale keďže je toho veľa, tak je prirodzená záležitosť, veď sa o tom ešte bude rozprávať dlho, takže skončím výzvou. Pán minister, a prostredníctvom vás celá vláda, dnes sme počuli o zámere predložiť do Národnej rady ústavný zákon, ktorý zakáže predaj vody do zahraničia. Vy tu zároveň predkladáte zákon, ktorý to umožňuje. Nie je to smiešne? Nie je to absolútne v protiklade? Tak až len trošku chcete, aby vám ktokoľvek uveril, že ten úmysel je objektívny, tak by ste nemali urobiť nič iné, len tento návrh stiahnuť. Pretože predsa nie je mysliteľné, aby sa schválil tento návrh zákona a zároveň sa predpokladalo prijatie ústavného zákona, ktorý tento zákon urobí neústavným. Protiústavným. To je aký nezmysel?! Teraz schváliť protiústavný zákon už s plánom v ústave ho urobiť protiústavným? Zakázať predaj vody, ktorý tento návrh zákona umožňuje? Takéto kocúrkovo ešte v tejto Národnej rade nebolo. To skutočne nie.
Takže zároveň dávam procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. A ešte aj druhý, aby sme, lebo viem, že v tomto zákone sú aj veci, ktoré sú potrebné, aby sa schválili, ale nie tie v § 17 a nie tie o obchodovaní s vodou, a ten druhý procedurálny návrh je vrátiť tento návrh na prepracovanie a dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Kaník, no musím zložiť uznanie z pohľadu vášho rečníckeho vystúpenia, lebo bolo to fakt zaujímavé vystúpenie, ktorým ste dokázali, aký ste veľký rečník, ale zároveň aj veľký manipulátor. Ako začať vaše vystúpenie s tým, ako SDKÚ mala transparentné verejné súťaže a privatizácie na jednej strane a jedným dychom, na druhej strane druhým dychom hovoriť o spise Gorila ako o spise, ktorý sa týkal hlavne Fica?! Pritom každý vie na Slovensku, aj malé dieťa, že Gorila sa týkal, tento spis, práve vašej vlády a vlády SDKÚ a bývalej koalície za Mikuláša Dzurindu. Tak to je fakt, je krásne manipulátorstvo. Ja sa na tom veľmi bavím.,
No ale zopár faktov. Chcem sa spýtať, pán Kaník, keď hovoríte, že ten zákon, súčasný zákon o vodách je nejako nastavený a že my ho meníme a zle, že teda chceme umožniť predaj vody, pritom my to iba limitujeme a obmedzujeme, prečo v roku 2004, keď ste bol vo vláde a vládla vláda Mikuláša Dzurindu, keď bol prijatý tento zákon o vodách, prečo vtedy ste to už tak nezastavili, aby to bolo raz a navždy v poriadku? Aby to neumožňovalo, ten zákon, teda určití podnikatelia zneužívať a manipulovať alebo prevádzať tú vodu? No, asi vám to aj vyhovovalo. Nikto tu nepovedal, že v súčasnosti najväčší biznis nie je prepravovať vodu v cisternách, ale práve balenú vodu, tak ako to robia Francúzi pri ich značkových vodách, Chorváti, Česi alebo iné štáty. Čiže tento zákon v podstate, o ktorom sa tu zvádza už pomaly týždeň bitka, sa vôbec nedotýka predaja balenej vody ako takej. (Reakcia z pléna.) Práveže nie. Jedine poplatkami. Ale v každom prípade najväčší biznis je práve s tou balenou vodou. To vám povie každý podnikateľ v oblasti vody. Čo sa týka tohto zákona... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dovoľte mi reagovať na ten úvod pána poslanca Kaníka. Chcem ho totižto ubezpečiť o tom, že nie som naivným dievčatkom, hoc ja viem, že nie je príliš obvyklé, že žena na politickej scéne sa vyjadruje k strategickým podnikom. Nemám potrebu sadať na lep ani vládnym, ani opozičným poslancom. Som svojprávnym slobodným človekom a poslancom, ktorý má jednoduchú snahu vidieť veci a dianie na politickej scéne v objektívnom svetle. Takže ubezpečujem vás o tom, že nie som človekom ani poslancom, ktorý podlieha jednostranným postojom, jednostranným názorom, nadhľadom, prípadne manipuláciám.
A jednoducho stojím si za tým, ako som smutná z toho, že sa privatizujú podniky a strategické zdroje dnes, rovnako som bola smutná, vtedy som nebola aktívnou poslankyňou, národnou poslankyňou, z toho, keď som bola svedkom toho, čo je neodškriepiteľným faktom, ako sa za vlády Mikuláša Dzurindu privatizovali, uzatvárali akcionárske zmluvy so vstupom zahraničných akcionárov do strategických odvetví s väčšinovou účasťou do takých podnikov, ako SPP, 51-percentný podiel, Slovenské telekomunikácie, 51-percentný podiel zahraničných akcionárov, Slovenské elektrárne, 66-percentný podiel zahraničného akcionára. Boli to privatizačné akcie, akcionárske zmluvy, ktoré boli zjavne nevýhodné pre štát, vďaka ktorým si títo zahraniční akcionári, v úvodzovkách poviem, investori vyniesli niekoľkostámiliónový, miliardový kapitál za naše hranice.
Takže skúsme byť objektívni a neohradzujme sa voči tomu, čo je nesporným, neodškriepiteľným faktom. Jednoducho za svojím postojom si stojím. Strategické odvetvia, ako aj skúsenosť ukázala, minulosť ukázala, nie sú správnym prístupom k strategick... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Oceňujem skutočnosť, že kolega Kaník tu celkom dobre a výstižne zrekapituloval mnohé z toho, čo sa tu povedalo v prvej časti k tomuto návrhu zákona minulý týždeň. Nechcem samozrejme opakovať to, čo, to, čo povedal, ale chcem upozorniť na určitý inovatívny prvok, ktorý vniesol do tejto rozpravy svojím poukázaním na dve skutočnosti, obe takpovediac terminologického charakteru.
Jednak to bol poukaz na tú veľkú schopnosť a veľkú snahu používať eufemizmy, keď sa do pekného obalu zdanlivo ušľachtilých zámerov zabalí zlý a škodlivý obsah, čo je vyslovene tento prípad, ako sa tu už presviedčame navzájom druhý deň, a to je ten zlý zámer vývozu vody, ktorý balíme do pekného obalu údajnej ochrany strategických záujmov štátu a ochrany vody pred vývozom. Je to taký logický nezmysel, ktorý tu ešte nikto vlastne nedokázal vysvetliť, ani sa vysvetliť podľa môjho hlbokého presvedčenia nedá.
No a ten druhý terminologický trik, na ktorý správne poukázal poslanec Kaník, je to používanie tých neštandardných nezadefinovaných pojmov, ktoré sa nevyskytujú ani v našom právnom poriadku, ani v právnom poriadku Európskej únie, čím sa má vytvoriť dojem, že sa vlastne európske právo neporušuje, pretože tieto pojmy ani nepoužíva. Skutočnosť je však taká, že ten návrh je v zjavnom rozpore s duchom a zámermi, ktoré sleduje európska smernica o vode a vodná politika EÚ. A to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Súhlasím s mojím predrečníkom, s kolegom Kaníkom o tom, že, alebo s tým, že schválením tohto zákona sa legalizuje do zákonnej podoby predaj vody cez potrubia alebo cisterny do zahraničia. A súhlasím aj s tým, že prakticky celý zisk z tohto predaja pôjde do rúk subjektom, ktoré budú odobrené vládou Slovenskej republiky, respektíve ministerstvom životného prostredia.
Použil mnoho, kolega Kaník použil mnoho príkladov aj z minulosti pomoci štátu, sofistikovanej pomoci štátu vybraným subjektom. Ja by som doplnil ako príklad za prvej Ficovej vlády rozdelenie profilov na našich riekach pre výstavbu malých vodných elektrární. Tu občas niekto povie, že raz je pri moci jeden, raz druhý. Tých profilov sa rozdelilo také veľké množstvo, že už prakticky nebude možné prideliť ani jeden, ale najhoršie na tom je, že opäť bez akýchkoľvek regulárnych pravidiel z hľadiska environmentálnych ekologických dopadov, s ktorými sa robí biznis. Dnes s tým majú obce mnoho problémov z hľadiska územných plánov a, čuduj sa svete, za tejto vlády Roberta Fica sa práve jedine týmto výrobcom udelila výnimka pri zavádzaní poplatku za pripojenie do siete.
Takisto aj tento návrh zákona je vysoko sofistikovaný, hovorili tu o tom mnohí moji predrečníci, ktorí hovorili o tom, že, že opäť bude pomáhať vybraným subjektom účelovým spôsobom, rozhodnutím politických špičiek.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja takú, aj takú, možno technický uhol pohľadu, že v zásade pokiaľ by sa oplatilo voziť vodu cisternami alebo tankermi, to znamená, že to už je niečo strašne zlé. To podľa mňa aj vojna je málo. No naozaj dneska sa odsoľuje, hej, že keď máte more, tak to tie náklady na odsoľovanie nikdy, alebo na tú prepravu, je podľa mňa neporovnateľné. Čiže v zásade hovoríme o preprave potrubiami. A tam sa teda naviažem na to, čo pán kolega povedal. Áno, to tak vyzerá, ono tak sedí. Naozaj si možno v Maďarsku a v Rakúsku povedali: však, prosím ťa, však tí blbí Slováci, však oni sú schopní nám tú vodu sem voziť. Oni normálne... To tu, nás to obchádza, ako my tu stáročia, že čo sme my tu zač. Kmeňové spoločenstvo? A oni naozaj si niekde povedali: ´Počúvaj, to by si neuveril, oni normálne teraz pilotne to idú robiť a oni normálne, to tam vyzerá, že prejde, že sú schopní nám tú vodu sem tlačiť. Sú schopní nám to predať. Už teraz vedia za čo. Cena, za ktorú to, by, ponúkajú, tak je tretinová oproti domácnostiam. A tí ľudia sa nebúria. To si zober, že čo to je za národ, čo to sú za ľudia tej krajiny? Že za tretinovú cenu, za čo oni ju musia kúpiť, tak sú schopní nám to predávať. To je, to je naozaj čudná a zvláštna krajina.´ No, takže ja sa nečudujem, že je záujem. Vždycky je, keď je dopyt, tak, tak to má tendenciu naštartovať niekoho, aby vytvoril ponuku. No proste chlapci sa zamysleli, jako by to šlo a rozohrali s nami šachovú hru. Tuná dali chlapcom minerálku, nech sa chvíľku zabrzdia na minerálke, zistili, že nestačí minerálka, že to neprecikajú minerálkou, no tak dneska vystrelili najväčší kaliber, ústavu. Ale stále na konci dňa bude to, že je tu záujem dostať sa k našej vode. A tí blbí Slováci, oni sú to schopní, oni ju dajú, ale, hovorím, len dokreslím, za tretinu toho, za čo im účtujú, tým domácnostiam. No čo to sú za ľudia v tej krajine?!

No, vážený pán poslanec aj krajan, pozorne som si vypočul prejav. Jediné, čo ma tak napadá, že naozaj, že potrebujeme úvahy o tom, čo za dobu to my vlastne žijeme.
Ľudovít, odkedy ťa poznám, tak rozprávaš, hoci si príčinlivým žiakom Miltona Friedmana, a 8 až 10 rokov, čo ťa poznám, a každé tvoje verejné vystúpenie – deregulácia, privatizácia, obmedziť zhubný štát a podobne. Ty aj tvoja strana, aj s pánom Miklošom ste rozpredali všetko, čo sa volalo strategické! Všetko! Banky, poisťovne, strategické podniky, ktoré sa stali nestrategickými, ako sú plynárne, elektrárne. Sprivatizovali ste podľa mňa nesprivatizovateľné zdravie a penzie ľudí. Všetko ste rozpredali s obrovskými ziskami a výhodnosťou pre tých, ktorí to kúpili.
A kde je ten obrovský prerod, kde si zrazu zistil, že štát je ten najlepší vlastník?! Že ten štát musí zakázať čokoľvek predávať a podobne? Neurobili ste s vodou a o tom, že je to strategická surovina, nikdy nič. Len ste ju nestihli predať, Ľudovít, nestihli ju predať podľa toho. Lebo ste predali všetko, čo sa predať dalo, verejnú dopravu ešte predali, snažili ste sa predať letiská, železnice, všetko predať, všetko súkromníkom. A teraz zrazu tu prídeš a rozprávaš nám všetkým, jak je ten štát vlastne vynikajúci vlastník a nesmieme urobiť nič.
Urobili sme to, že sme povedali, že voda je strategická surovina, prijali, snažíme sa prijať zákon, ktorého leitmotívom je ochrániť strategické zásoby vody pre verejný záujem a zákaz manipulovania a zákaz privatizácie vody. A do toho prídeš ty a začneš nás všetkých poučovať a píšeš romány, ako,  ako predaj, neviem čím, vodovodmi, prepojiť kamióny. Sú to neuveriteľné nezmysly! Už kolega ti povedal, že si povedal to isté, čo v prvom čítaní. Načo toľká demagógia?!

Ďakujem pekne. Pán kolega, vo svojom vystúpení ste hovorili, že aj súčasný právny stav nedovoľuje vývoz vody do zahraničia, čo celkom asi nie je pravda, pretože bol tu spomínaný prípad, myslím, že z úst pána ministra životného prostredia, na severe Slovenska, myslím, že v Legnave, kde len tým, že boli podané niektoré žiadosti na stavebné konanie na miestnom príslušnom úrade miestnej samosprávy, sa na to prišlo, kde až po tomto zákroku sa fakticky tieto veci odhalili.
A keď hovoríte o tom, že voda je strategická surovina, znie to pekne. Ale až táto vláda to chce dať do zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Kaníkovi za to, že nám pripomenul kolobeh vody v prírode. Tu chcem len zase pripomenúť ja, že každý spôsob zadržania vody v krajine je dobrý, takže a priori zabojovať voči samotným priehradám a vidieť riešenie v prehrádzkach by nebolo to pravé orechové, pretože keby sme nemali tú spomínanú Starinu, tak východné Slovensko by malo veľké problémy, a Starina bola požehnaním pre celé východné Slovensko.
Ale to podstatné, čo chcem povedať a čo sa chcem potešiť úplne s tým, aby som bol, ako je to v tomto sneme bežné hovoriť, aby som bol konzistentný, je to, že som dosiahol celkom historický úspech. Minulú stredu som navrhol, aby vláda prijala ústavný zákon, ktorý zakáže vývoz pitnej vody cez hranice Slovenskej republiky, a druhý ústavný, ktorým to bude možné v prípade potreby odblokovať, a, hľa, máme tu utorok a zákon, respektíve návrh ústavného zákona je tu. Takže bez toho, aby som chcel byť zbytočne detinský, vzťahovačný a vykúpať sa v radosti, že ma pán premiér a pán minister poslúchol, myslím to úplne vážne. Teším sa z takéhoto návrhu a ak príde, tak ja budem ten, kto ho potvrdí, pretože aby sme v tejto veľkej rozprave nevyliali náhodou s vaničkou aj tú podstatu, a to je to, že voda je naozaj dôležitá surovina, je dobre pomenovaná aj v návrhu zákona. A som presvedčený, že ak slnko zapadá pomaly nad ropnými produktami tohto sveta, práve s takou istou intenzitou vychádza nad vodou. Takže všetko, čím budeme vodu chrániť, je vítané. A preto ja tie ústavné návrhy považujem za hodné podpory.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Kolega Kaník, áno, prichádza ústavná ochrana predaja vody do zahraničia. Predpokladám, že to bude nejaký, nejaký slogan alebo teda, že do ústavy sa dostane klauzula podobného znenia, že štát nemôže predávať vodu do zahraničia. S tým kto by nesúhlasil? Áno, štát nemôže predávať do zahraničia, ale nezakáže sa predaj vody domácim hráčom. A tí ju kľudne cez druhú, tretiu, štvrtú osobu môžu predať kdekoľvek, aj do zahraničia a ani ústava im v tom nezabráni.
Keď ste hovorili o tom, že súčasný zákon naozaj neumožňuje predávať vodu do zahraničia alebo vyvážať alebo akýmkoľvek spôsobom s ňou nakladať tak, aby sa dostala mimo, tak dovolím si, alebo teda mohli ste pánovi ministrovi dať do pozornosti, prípadne mu aj prečítať § 74 v 11. časti Zodpovednosť za porušenie povinností, teda správne delikty čl. 1: "Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá a) odoberie povrchové vody bez povolenia orgánov štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním", teda podľa § 21 ods. 1 písm. a) prvý bod, ktorý ste citovali, alebo "b) odoberie podzemné vody bez povolenia orgánov štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním," čiže podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvý bod. Na toto ste poukázali. Podľa tohto by už mal niekto dostať sankciu. Tak ak pán minister vie o takomto kroku, to znamená, že v prvom rade štátna vodná správa už mala konať a mala uložiť sankciu. Ak pán minister o tom vie a ministerstvo životného prostredia o tom vie a štátna vodná správa o tom vie a nekoná, tak sa stávajú spolupáchateľom.
No a ešte na dôvažok by som chcel doplniť, že ste sa dotkli aj Environmentálneho fondu, a je to dobré, pretože je dôležité dotknúť sa aj výstavby ochranných priehrad. Napríklad taký Tichý Potok, by ma zaujímalo, alebo teda mohli ste sa pána ministra opýtať, ako to bude fungovať. Štát bude Vodohospodárskej výstavbe platiť za priehradu, lebo chráni občanov? Z envirofondu?