37. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za spravodajkyňu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, budem pomerne stručný.
Toto je predložený návrh, ktorý v každom prípade si postavil veľmi dobrý cieľ. To znamená zvýšiť predovšetkým špecializáciu, efektivitu využitia a hospodárnosť pri správe majetku štátu. Ten cieľ je bezpochyby správny. A tak ako povedal predkladateľ v úvodnom slove, vyspelé krajiny už dávno idú týmto smerom, zatiaľ čo u nás na Slovensku, myslím, že som práve vchádzal do miestnosti, keď to pán minister hovoril, neexistuje komplexná evidencia nehnuteľného majetku štátu. A dokonca aj tá účtovná evidencia, ktorá je, tak nie je úplná a často jednotlivé rezorty ani celkom presne nevedia, čo majú alebo nemajú vo svojej správe. Takto hospodár určite sa nespráva. A privátna firma keby sa takto správala, tak skrachuje v krátkej dobe. Čiže ten vytýčený zámer je bezpochyby správny a treba ho všetkými desiatimi podporovať.
Trošku, čo mi chýba na tom. A to bolo povedané v závere vystúpenia predkladateľa pána ministra financií Kažimíra, keď povedal, že tých organizácií alebo počet tých správcov, a myslím, že sa to uvádza aj v dôvodovej správe, by nemal, citujem, presiahnuť počet 20. A tu vzniká práve otázka, či sme nemohli naozaj urobiť, pán minister, výraznejší krok dopredu. Nemusel to byť až taký krok, ako urobil Armstrong na Mesiaci, že to bol malý krok preňho a veľký pre ľudstvo. Ale predsa len ja tomu rozumiem, že metódou postupných krokov nemôžeme očakávať zázraky a že po prijatí tejto legislatívnej normy budeme mať jedného jediného správcu, ktorý bude spravovať komplet celý vyčerpávajúcim spôsobom veškerý majetok štátu. To je úplne jasné, že do takéhoto ideálneho stavu sa nevieme prehupnúť jedným skokom.
Ale predsa len obrátim sa teda späť k tej dôvodovej správe, kde sa hovorí, že počet správcov by nemal presiahnuť 20. Keď si zoberieme počet rezortov, ktorých je 14, ak sa nemýlim, 16 je členov vlády, no je ich 14, 13, to je jedno, tak toto je v princípe stále číslo, ktoré je výrazne vyššie ako počet rezortov. Mne to skôr tak príde, ako keby aj medzi jednotlivými rezortmi nebola celkom, a možno to potvrdí aj pán minister, vôľa odovzdať ten majetok takpovediac do rúk akéhokoľvek jedného centralizovaného správcu, a veď si to povedzme celkom úprimne a otvorene, lebo potom sa zase zúži priestor na nehospodárne, a teraz som veľmi jemný a citlivý k predkladateľovi, a neefektívne využívanie nehnuteľného majetku štátu. Čiže ono pomenujme veci pravým menom a povedzme úplne nahlas, že rezorty nikdy nemali a ani nebudú do budúcna mať nejakú vôľu ten majetok presúvať do rúk centrálneho správcu, no lebo priestor na kradnutie a korupciu sa výrazne zníži. A z tohto dôvodu mi príde trošku málo ambiciózny cieľ. V novele sa uvádza, že nebude ten počet správcov väčší ako 20. Čiže ak sa teraz pohybujeme niekde v intervale na ľavej strane 1 (jeden jediný výlučný správca), ako ste uviedli správne, ako je to vo Francúzsku, nehnuteľného majetku štátu, a na druhej strane toho intervalu 20 správcov, tak bez toho, aby sme išli úplne hlboko do témy, sa asi všetci zhodneme, že mohli sme byť a mali sme byť výrazne ambicióznejší, pretože v opačnom prípade sa dobrovoľne nikdy nezlomí taký ten prirodzene existujúci odpor, taká rezistencia jednotlivých rezortov toho majetku sa dobrovoľne zbaviť a previesť ho do rúk jedného centralizovaného správcu. Takže pýtam sa, prečo teda zákon dáva možnosť takýmto spôsobom, ktorý, opakujem ešte raz, je bezpochyby správny, účelný, efektívny, hospodárny, a neukladá priamo povinnosť centrálnej správy a evidencie majetku štátu, prečo je tá formulácia tak vágna, že počet správcov by nemal presiahnuť počet 20. Pýtam sa, prečo si ten zákon nepostavil ambíciu priamo... (Reakcia z pléna.) Správne ste povedali, možno v cieľovom stave budú štyria, piati správcovia, pripúšťam, podľa jednotlivého typu majetku, s ktorým sa nakladá, aby tá miera špecializácie mohla byť čo najúčinnejšia, najefektívnejšia. Takže ak ostaneme pri tom čísle 20, tak ako som uviedol, ide v princípe o centralizáciu nehnuteľného majetku štátu, nazvem to, menej ako po úroveň rezortu, ak teda tých rezortov je, nepozrel som to číslo, exaktne pripusťme 13 – 14, hej, tak my ideme vlastne menej ako po úroveň rezortu.
Dopad na rozpočet verejnej správy, to je druhá pripomienka k predloženému návrhu. Tam sa uvádza v doložke dopadov len slovíčko, citujem, „pozitívny". Toto mi tiež príde ako celkom vzdialené od kvalitného návrhu novely zákona, pretože neverím, že nebolo možné urobiť minimálne to, čomu sa hovorí kvalifikovaný odhad. Čiže rozumiem tomu, že nie je možné uviesť číslo s presnosťou na stovky alebo nebodaj jednotky eur. Ale s určitosťou uspokojiť sa s tým, že dopad takejto novely na štátny rozpočet bude pozitívny, to je príliš odfláknuté. A možno aj pán minister bude so mnou súhlasiť, že kvalifikovaný odhad bolo možné urobiť. A myslím si, že bolo by aj poctivé tuto poslancom povedať, že dopad takejto novely bude. Tak to zaokrúhlite aspoň na celé milióny eur alebo, ak chcete, státisíce eur. Ale povedať, že dopad bude pozitívny? Veď ľubovoľný poslanecký návrh zákona, ktorý vzíde z opozičných lavíc a dostane teda to vyjadrenie ministerstva financií, tak spravidla tam do radu všetkým opozičným poslaneckým návrhom vyčítate, že nie je vyčíslený dopad na verejnú správu, na štátny rozpočet. A vy sám v tomto predloženom návrhu konštatujete, dopad bude pozitívny, chvalabohu. No veď keby bol negatívny, tak dúfam, že s takým návrhom by ste ani do pléna neprišli. Takže nemať ambíciu aspoň povedať s presnosťou, teraz budem veľmi benevolentný, na státisíce alebo, ak chcete, na milióny eur, že toto bude dopad 4 mil., 7 mil., 8. mil., 13 mil. eur, tak toto mi príde naozaj ako trošku odfláknutá robota. (Reakcia navrhovateľa.) No v každom prípade, pán minister, pretože to neberte, toto nie je personálny nejaký atak ani personálna výmena nejaká názorov, ale pri tak závažnej zmene, ktorú som ja v úvode pochválil a uvítal, že je najvyšší čas, aby sme mali nejakú centrálnu evidenciu a dokonca... (Reakcia navrhovateľa.) Ale veď opusťme teraz tú debatu typu, že vy ste boli, my sme boli a vy ste mali dva roky a mohli ste urobiť a neviem čo. Ja som za tento rezort, pán minister, nezodpovedal nikdy. Takže akože keď už pôjdeme do tejto osobnej roviny, tak sa držme zase faktov.
Ale vrátim sa k tomu, aby sme nedopadli potom veľmi obdobne, ako to bolo v prípade reformy ESO, ktorá tu bola s takou veľkou pompou a slávou predložená v parlamente. A nehovorím, že ste vy osobne, ale ľudia z vášho rezortu a z rezortu ministra vnútra pána Kaliňáka práveže sa o tú kvantifikáciu pokúsili. Ako to dopadlo? Opravte ma, ak sa mýlim. Prišli ste s kvantifikáciou, že ESO prinesie v rámci 4-ročného volebného cyklu úsporu 700 mil. eur. Teraz sme sa prehupli cez polčas, sme sa prehupli do druhého polčasu vášho vládnutia, no a možno už ani vy dnes tomu celkom neveríte, že reforma verejnej správy pod značkou ESO prinesie úsporu v rámci 4-ročného vládnutia 700 mil. eur.
Takže, ešte raz, toto sú dve základné pripomienky k predloženému návrhu, ktorý ja osobne vítam, považujem za veľmi správny. A, áno, na rozdiel od vás nebudem osobne útočiť a súhlasím s vami, že mohla a mala tak urobiť aj vláda minulá, ale aj tá vláda n mínus dva, teda vláda Roberta Fica v rokoch 2006 – 2010. A kam pôjdeme dozadu? Veď sú to od roku 1989 všetky vlády, ktoré tu vládli, podčiarkujem slovíčko „všetky". Čiže ja nejdem teraz argumentačne po rovine naša vláda – vaša vláda. Proste toto mi príde naozaj detinské, tam, kde dochádzajú argumenty alebo sila argumentov, tak nastupuje argument sily. A znova to skĺzne na takú tú úplne po povrchu plávajúcu diskusiu o tom „a my a vy a naša vláda, vaša vláda“. Tak sa zhodnime na tom, že mohli a mali tak urobiť všetky vlády od novembra 1989, bodka. S tým nemám najmenší problém. Len skúste trošku pochopiť vy mňa a prijať takisto férovo tie argumenty, ktoré tu kladiem. Opakujem, nejdú v rovine osobnej, ale predsa len ten cieľ, aby tých centrálnych správcov majetku nebolo viacej ako 20, mi príde ako veľmi soft, ako naozaj veľmi mäkký cieľ. A vy veľmi dobre viete, pán minister, že nie je hlavná príčina, že je to tak naformulované soft, ani tak v tom, že by sme nemali na to dostatok vedomostí, informačných technológií, riešení hardvérových, softvérových, ktoré takúto centralizáciu dokážu zvládnuť, ale hlavný problém je v ekonomických záujmoch jednotlivých rezortov. Hlavný problém je toto, nie v tom technickom riešení problému, aby na to neboli IT-čkarske technológie a nástroje, ako previesť centralizáciu majetku štátu, ale v ekonomických záujmoch jednotlivých rezortov. Pomenujme opäť veci pravým menom. A preto pracujeme s tým číslom 20. Ale nenahovárajme si tu, že no je to preto, lebo sa to skokovo urobiť nedá. V každom prípade sa to urobiť dá.
A naprosto s vami súhlasím, že netreba ísť do extrému pri tej centralizácii a urobiť na konci dňa jedného jediného správcu nehnuteľného majetku. Súhlasím s vami, čo ste uviedli vo vašom úvodnom slove, že nech to ide po tej línii obsahovej, po tej línii typu toho majetku. No ale potom tí správcovia, veď sám ste to uviedli, by mohli byť štyria-piati. Sám ste to v úvodnom slove uviedli. Na strane druhej náklady alebo negatívne dopady na rozpočet viete kvantifikovať pomerne presne a tu sme v tej symetrii, že výnosy alebo tie pozitívne dopady kvantifikovať nechcete, neverím, že to neviete, ale že to nechcete robiť, tak napíšete, že dopad je pozitívny, bodka, tým je to vybavené. Ale náklady kvantifikujete na vytvorenie centrálnej evidencie majetku v predpokladanej sume, citujem, 225 000 eur. Dokonca v tej presnosti a detailnosti sa ide tak ďaleko, ale, opäť podčiarkujem, v oblasti nákladov, že prevádzkové náklady na prevádzku a údržbu systému na jeden rok predstavujú 10 % obstarávacej ceny, čiže 10 % z 225 000 eur, čo je 22 500 eur. No a toto je vlastne na záver v tej plnej nahote ukázané, že na jednej strane v prípade nákladov čo to bude stáť, vieme to povedať s presnosťou na jednotky tisíc eur, aj ročné prevádzkové náklady že budú stáť 22 500 eur, to všetko vieme, a v prípade výnosov sa uspokojíme všetci s jedným jediným slovíčkom, že ten dopad bude po-zi-tív-ny, bodka. Takže tam mi chýba trošku tá symetria a tá poctivosť pomenovať aj ten pozitívny vplyv naozaj keď nijako inak, tak, ako som povedal pred chvíľou, formou nejakého kvalifikovaného odhadu.
Takže vítam tento návrh a v každom prípade ho podporím. Opakujem, považujem to za premrhanú príležitosť, za premrhanú šancu, že sa nešlo v predloženom návrhu výrazne ďalej, aj za cenu toho, že ten proces v tej oblasti implementácie by trval, pripusťme, výrazne dlhšie. Ale na konci sme mohli v jednom kroku mať naozaj štyroch, možno piatich centrálnych správcov nehnuteľného majetku štátu. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pôjde to rýchlo, nebojte sa. Tu už stratili záujem. Ináč sa hovorilo, aspoň mne to niekto vysvetľoval, že je to také, že pri predstavovaní vládnych by tu mali byť aspoň tí vládni poslanci, aby robili tomu nejaké křoví. Ale vidíte, už ani vládnych to nezaujíma. To je sen. Prípadne to tam niekde odkážte, že už ani na ministrov nechodia. Niekto povie, že je to nepodstatné, ale to nevadí.
Prosím vás, ja len drobnú poznámku poviem k tomu, v zásade sa teším, teda ešte k tým návrhom vašim ja, ak dovolíte, chcem avizovať prípadne. Ja viem, že pri zákone o dani z príjmov tu bude štátnický fight o tom, koľko majú stáť autá pre ministrov. Tu vystúpi asi, predpokladám, naozaj so skvostným štátnickým príspevkom niekto, kto povie, že majú stáť niekoľko. Viete čo, keď už k tomu pristúpime aj na Babetách, len si potom zodpovedzme tú zodpovednosť, čo vlastne štát tvorí alebo netvorí. Viete, ak toto má byť štátnickou témou, ak tomu ľudia uveria, a to ma mrzí hrozným spôsobom, že začíname tomu veriť, začína to byť politickou agendou, že ľudia uveria tomu, v akom aute sa bude minister voziť, to je riešenie na problém, celé zlé, vážení.
Ja pri tom návrhu, pán minister, poviem niečo, čo by mohlo pomôcť poľnohospodárstvu, prípadne len avizujem, či by ste prípadne nepočúvali, lebo to pomôže, naozaj, aj som to konzultoval.
K tomuto návrhu, viete, v zásade ak chcete byť cool v tejto krajine, tak si musíte kopnúť do cirkvi, najlepšie do katolíckej, do ostatných sa boja, samozrejme, a do katolíckej môžete kopať, koľko chcete, oni sú úplne v tomto milení a kopa ľudí z toho žije, hej, celý život nič nerobí, len kope do cirkvi.
A teraz sa stalo veľkou témou, teda ako nemajú zmapovaný majetok, inventarizáciu a neviem čo. Ale je to ich majetok. Viete, na LV-čku toho kostola nie je napísané Fero Mrkvička, ale RK cirkev alebo farnosť alebo niečo. Viete, keby som bol protivný, tak poviem, čo je koho do toho, hej. Ale pripúšťam, že určitá časť verejnosti chce mať záujem o to, čo vlastne cirkev vlastní. Ale urobiť z toho tému je znova len čarovné v tejto krajine. A robí sa z toho téma. Takže vyčíta sa cirkvi, že nemá urobenú inventarizáciu majetku. A tu štát pripustil ústami samotného ministra financií, že štát nemá zinventarizovaný majetok. Viete a už aj by som povedal, čo je koho po tom, že čo vlastní katolícka cirkev. Potom už z princípu by nemalo záležať na tom, čo vlastní štát, lebo však štát sme my. Alebo ako sa to povie? Ja neviem, neodpoviem, aby som sa nezamotal. Čiže štát pripustil, že to nemá zmapované. Ale je dobré si to priznať. Potom prípadne u všetkých tých, ktorí z toho existujú, tak sfokusujte svoju energiu prípadne na to, aby to šlo rýchlo, lebo štát teraz prejavil znova ústami ministra, že to chcú riešiť tak ešte, aby to šlo rýchlo, lebo ono tu veľa vecí sa začalo, povedalo, išlo sa a potom všetko vyšumelo. Ale nevylučujem, že pri tomto pánovi ministrovi sa to aj pohne.
Ja prípadne, pán minister, mám určité podklady, môžem pomôcť zrýchlenému postupu, lebo sa podarilo zoskupiť informácie, kto čo si od koho prenajíma, kto čo komu prenajíma, dokonca máme inventarizáciu aj podlahovej plochy. Čiže všetky tie údaje, ktoré sú alebo prípadne však to tam niekde nazálohované majú, tak to už môže ísť rýchlo. A ja ušetrím dva sudy piva, lebo ja som povedal, že ja taký ten portál kvázi realitný, že kto čo si v štáte od koho prenajíma a za čo komu prenajíma, dám nejakým študentom za dva sudy piva urobiť. No vyzerá to, že ich ušetrím. A budem rád, keď ich ušetrím, predsa len predpokladám, že to bude mať lepšiu nejakú fazónu aj úroveň. A tým končím, pán minister, lebo niekedy tých ľudí od vás obchádza mráz alebo ide z nich strach. Sú niektorí z nich latifundisti, tomu by ste neverili, štátni úradníci, ak by to prípadne teda stálo takú primeranú sumu. Ako som ja povedal, sa dá urobiť ten realitný portál za nejakú sumu. Predpokladám, že štát sa nad tým zasmeje, že to neexistuje. Nevylučujem, že to môže byť drahšie, len, prosím vás, neuleťme z toho tak, aby sme sa tu znova museli rozčuľovať ako nad Počiatkovým cédečkom, ktorý vám esemesku poslať môže a nemusí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja, Alojz, som dole teda počul len ten úvod, ktorý sa týka sumarizácie majetku cirkvi. Ja by som to nerobil, že sa kope do cirkvi rovno z tohto smeru. samozrejme, často sa na ňu prihliada kriticky. A myslím si, že je to aj správne, pretože to tiež nie je organizácia, ktorá nemá chyby. Ale keď hovoríme o majetkoch, tak už len samotný fakt, že sú tieto majetky oslobodené od daní, a zároveň fakt, že zo štátneho rozpočtu do cirkví idú nejaké peniaze, a nie je ich málo, napovedá tomu, že by bolo celkom poctivé zo strany štátu povedať, koľko je teda toho majetku, ktorý je od daní oslobodený, prečo to tak je, aké sú výhody pre všetkých obyvateľov tohto štátu, ktoré z toho plynú, ako sa historicky situácia vyvinula, že sme sa do tejto situácie dnes takto dostali a tak isto či náhodou neexistujú majetky vlastnené cirkvou, na ktorých sa zarába pomerne slušný peniaz a ktoré neplnia nijakým spôsobom, dajme tomu, funkciu vo verejnom záujme. A keby toto všetko sme mali, keby sme nemali na Slovensku cirkevných hodnostárov so zlatými kľučkami v domoch a svietiacimi schodmi, keď na ne človek stúpi, tak možnože by to ľudí toľko netlačilo. Ale kým sa takéto veci dejú a je podozrenie, že sa to deje z cirkevných peňazí, ku ktorým prispieva aj štát, tak si myslím, že by sme mali vedieť, koľko tam toho majetku je a ako sa s ním nakladá.

Pán poslanec Hlina, spustili ste diskusiu veľmi zaujímavú, ale trošičku možno aj od veci tohto zákona, pretože tento zákon má ambíciu úplne inú. Ale vždy začínate poznámkou, že ani vládni poslanci nie sú tu. Dokonca ste si kopli ešte aj do pána ministra, ktorý pozorne sedel a počúval vás. Vy ste si museli tú svoju poznámku povedať, že: „Keby ste ma prípadne počúvali.“ Vnímam to už dlhšie, že je to taký marketingový ťah, ktorý ste sa naučili pri každom vašom vystúpení. Pán poslanec, nerobte to, čo sám aj kritizujete, pretože ani vy nie ste na všetkých zákonoch, pretože sa im nevenujete. Ale tu sedia všetci tí, ktorí sa venujú tomu zákonu a chcú niečo dobré preň. Tak prestaňte s tými marketingovými ťahmi, pretože ani vy nie ste ten, ktorý tu sedí poctivo na každom zákone a tvári sa, že všetkému rozumie.

Ďakujem pekne. Ja iba krátko zareagujem. Myslím, že v chaose sa žiť nedá. Ja teda nedokážem v chaose žiť. A, tak ako tu už bolo spomínané aj predrečníkmi, kto iný, ak nie štát by mal vedieť, aký majetok má? Takže tiež vítam túto iniciatívu. A tiež som bol trošku zaskočený ako bývalý pracovník štátnej správy tým, že vlastne my nevieme, čo máme v našom portfóliu.
Alojz, chytil si sa aj trošku cirkevného majetku. No tam, žiaľ, ja tvrdím, v reštitúcii ešte nie je všetko vrátené. Ešte sú tam nejaké podlžnosti štátu voči cirkvi tak ako voči fyzickým osobám. Aj tie reštitučné zákony, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch prijímané na vrátenie majetku, bolo to termínované. Dovtedy to uplatníte, máte na to nárok, neuplatníte, ten nárok vám prepadá. Takže trošku keď to brali v roku 1948, nikto sa na to nepýtal, bralo sa to en bloc všetko. Akonáhle sa to má vracať, tak už sú tam lehoty. Keď si ich neuplatníš, prepadne to. Je to aj u fyzických, aj u právnických osôb, teda aj cirkvi. A to sa mi zdá trošku diskriminačné. Takže pokiaľ by sme chceli túto tému nejakým spôsobom rozobrať, tak hovorím, áno, tak nech je paušál, ale tak, všetko aby to išlo a aby to išlo potom aj fyzickým osobám, kde reštituovaný majetok nebol vrátený. Môžem povedať, že tretina ho nebola vrátená tak, ako možnože mohli ho dostať a nedostali ho, lebo termín im to zakázal, resp. boli obmedzení na určitú výmerovú plochu, ktorá nebola možná.
Ale vítam, že pán minister s takýmto zákonom prišiel. Tak ako som hovoril, že štát nevie gazdovať, tak dúfam, že to nebude pravda a že štát bude vedieť gazdovať so svojím majetkom. A v prvom rade musí vedieť, aký ten majetok má. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcel reagovať na tú časť, Alojz, keď si hovoril o cirkevnom majetku. Mám takú bizarnú skúsenosť. Som bol na jednej porade riaditeľov cirkevných škôl, kde sme, samozrejme, ako vždy, aj keď sa to v slušnej spoločnosti nerobí, šomrali na málo peňazí, pretože podľa normatívneho financovania štátne školy mali nejaký ten normatív. A my sme to mali ponížené. A ešte aj naši nám brali z toho na svoje úrady cirkevné školské. No a jeden z kolegov takých ostrých, vtedy bol šéfom zodpovedným za cirkevné školy nebohý biskup Baláž, tak sa na biskupa Baláža obrátil. Hovorí: „Otec biskup, a čo vám bráni v tom, čo nám štát dáva, resp. nedáva, dať nám z vašich peňazí, z cirkevných.“ A on povedal: „Chlapci, my sme takí neboráci. Nám padol do lona majetok, ktorý sme si ani nezaslúžili. Navyše nás konfrontuje so všelijakými morálnymi traumami. Nám bolo oveľa lepšie v biede. Napokon to aj svedčí evanjeliu.“ Hovorí: „Ale dajte nám čas. My sa to naučíme, my ten majetok raz dokážeme porátať. A potom vám dofinancujeme to, čo vám v tých školách chýba.“ Ten kolega sa spýtal, hovorí: „Otec biskup, a kedy to asi bude?“ A on povedal len tak, ja neviem tak poloironicky, polovážne: „Tak o 15 – 20 rokov.“ A ten kolega bol natoľko drzý, že povedal: „Otec biskup, no ale potom nám môžete už práškový cukor fúkať do zadku.“ Ale otec biskup Baláž sa neurazil. Hovorím to len preto, že naozaj aj rozsah tých reštitúcií a toho majetkového pohybu bol taký veľký, že v tom čase, to bolo pred 10 rokmi, neviem, ako je to dnes, naozaj to nevedeli celkom jednoznačne porátať. Vďaka.