37. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne teda nemala v úmysle vystúpiť, ale potom som chvíľu počúvala kolegov a povedala som si, že sa aj ja s vami podelím o svoju skúsenosť z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a s čerpaním fondov, konkrétne európskeho sociálneho fondu. A bavíme sa tu o zákone, akých máme v tejto krajine v platnosti veľa, lebo to je jeden z tých zákonov, ktorý vyzerá super na papieri a tam ho vieme vyšperkovať a vieme dať aj celkom legitímne a dobré pozmeňujúce návrhy. Ja za ten Beblavého určite zahlasujem. Ale v konečnom dôsledku je to dosť jedno, čo je na tom papieri. Ten papier znesie strašne veľa a toto je jeden z exemplárnych príkladov toho, ako na Slovensku vieme krásne obchádzať to, čo je na tom papieri a to, čo by malo platiť pre všetkých, pretože čerpanie štrukturálnych fondov Európskej únie sa určite nedeje v medziach tohto zákona. Vieme o tom my tu, vie o tom polícia naša, vie o tom polícia európska, vedia o tom európski audítori, vedia o tom všetci a teraz za to, samozrejme, aj pykáme, pretože poslúžili sme ako príklad pre všetky ostatné krajiny, kde takisto dochádza až k tunelovaniu štrukturálnych fondov Európskej únie. A na Slovensko sa teraz ukazuje prstom ako na príklad, ktorý určite nie je hodný nasledovania.
Takže, myslím si, že akokoľvek dopadne osud tohto zákona, predpokladám, že ho vládna väčšina schváli, prijme. Na tom nevidím nič zlé, akurát, že vidím zlé všetko na tom, ako sa následne ten zákon dodržiavať v praxi nebude. Na Slovensku totižto pri čerpaní fondov nefunguje absolútne nič z toho, čo máme tak krásne napísané na papieri. Nefunguje absolútne systém kontroly, absolútne. To bolo zrejmé už z nášho pôsobenia na ministerstve, keď sme tam prišli a začali sme sa pozerať dozadu, akým spôsobom boli prideľované fondy z Európskeho sociálneho fondu, teda peniaze z Európskeho sociálneho fondu a prišli sme na hrozné veci. Prišli sme na to, že napríklad 700 000 eur získali dva futbalové kluby na to, aby školili Rómov z osady, ktorí nevedeli čítať, ani písať, ako si založiť vlastný biznis.
Prišli sme na to, akým brutálnym spôsobom boli falšované prezenčné listiny. Ja som videla na vlastné oči tie prezenčné listiny ľudí, ktorí mali byť na rôznych projektoch, na rôznych miestach Slovenska v ten istý čas. Mali byť v Prešove, mali byť v Starej Ľubovni a mali byť ešte neviem kde, ja si to presne nepamätám, boli to tie isté mená, tých istých ľudí, boli to sfalšované prezenčné listiny, len aby to mohli vykázať a aby im boli uvoľnené peniaze z Európskeho sociálneho fondu. To neboli tisíce eur, to neboli desaťtisíce eur, to boli milióny eur, ktoré boli takýmto spôsobom minuté, zneužité a doslova vytunelované z Európskeho sociálneho fondu. To boli brutálne krádeže, ktoré sa tu diali, platili sa za to drahé recepcie, obložené chlebíky, vykazovalo sa to, ako pomoc ľuďom v osadách, pretože sa neustále proste títo ľudia školili, učili ich napríklad robiť na počítačoch. Hovoríme o takmer negramotných ľuďoch, ktorí ako vychodili šiesty ročník špeciálnej základnej školy, nevedia čítať a písať a našli sa takí hodnotitelia, ktorí pridelili dostatok bodov projektom, na ktoré išli státisíce eur, aby sme ľudí v osade učili pracovať s počítačom v rámci rôznych kurzov, aby tak uspeli na otvorenom trhu práce. Brutálne zneužívanie štrukturálnych fondov Európskej únie.
My sme si urobili, my sme prakticky pol roka stáli a robili, nerobili sme nič iné, iba sme kontrolovali projekty z minulosti a robili sme to preto, lebo som to v tom období považovala za dôležité, aby sme sa vystríhali my za nášho pôsobenia takýchto chýb. Samozrejme s odstupom času ma to tak trochu mrzí, lebo potom sme stratili pol roka na to, čo sme mohli tvoriť vlastné, napríklad národné projekty alebo do bytov orientované projekty, ktoré by mali zmysel. Ale myslím si, že to bolo dôležité, pretože ja keď som zozbierala tieto flagrantné porušenia zákona a, a dôkazy o tom, ako sa na Slovensku tunelujú štrukturálne fondy, tak som išla do Bruselu a viete veľmi dobre, že v tom čase sme mali obrovské problémy s Bruselom a s ich audítormi práve kvôli sociálnym podnikom pani Tomanovej. Viete, ako to skončilo, táto story.
A vtedy niekedy, vtedy niekedy si Brusel uvedomil, že s tým míňaním tých európskych peňazí, respektíve našich peňazí, ktoré sú uložené v tých fondoch, bude na Slovensku problém. A ja keď som tam prišla s vlastne s ďalšou várkou tých dopytovo orientovaných projektov, ktoré boli podporené za pani Tomanovej, tak oni to nechceli počuť. To ma zarazilo na tom asi najviac, že ten Brusel zostal taký ako vajatavý. Oni by ma najradšej tam nevideli a posielali ma domov, že akože, toto sa síce deje, ale veľmi sa o tom nehovorí a tiež vtedy hovorili o zastavení fondov. A my sme mali samozrejme na ministerstve na výber, že buď budeme ticho a všetko pôjde ako doteraz, alebo jednoducho ticho nebudeme. My sme si zvolili tú komplikovanejšiu druhú cestu a začali sme spolupracovať s políciou, pretože Brusel, keď videl, že sa u nás dejú nejaké zmeny, ktoré neboli len na papieri, ale teda skutočné, podávali sme trestné oznámenia a podobne, tak vtedy si ma zavolali na koberec a povedali mi, že oni nám zatvoria tie kohútiky, kým neuvidia kompetentných v base. Kompetentných, to mysleli vtedajšiu, teda už exministerku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovú, na čo som im povedala, že to je ako nereálne, taká krajina my nie sme, aby sa takéto niečo stalo, aleže vieme začať spolupracovať s políciou natoľko, aby sa odhalili tí, ktorí korumpovali na tých nižších miestach, pretože aj takí tam boli na tom ministerstve a ja som si nemohla dovoliť napríklad vyhodiť celú Sociálnu implementačnú agentúru alebo, alebo Fond sociálneho rozvoja, tak som nadviazala spoluprácu s políciou a po nociach chodili na ministerstvo a dávali tam skryté kamery, aby odhalili, že kde na úrovni úradníka dochádza ku korumpovaniu. Dvaja ľudia vtedy skončili vo vyšetrovacej väzbe. To vyšetrovanie bolo vcelku úspešné. Samozrejme, že teraz je zastavené a nič sa zase nevyšetrilo, proste nikto neskončil tam, kde mal skončiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem pripomenúť len členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že zasadnutie výboru sa uskutoční o 12.15 h v obvyklých priestoroch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že dnes o jednej hodine v kinosále bude spoločné zasadnutie európskeho výboru a zahraničného výboru k téme Ukrajina. Ďakujem.

Chcel som ako podpredseda zahraničného výboru, keďže tu pán predseda nie je, potvrdiť, že o 13.00 h máme spoločné rokovanie s európskych výborom. Ďakujem.

Ďakujem. Takže skončila som pri tom, že sme začali veľmi aktívne spolupracovať s políciou, aby sme odhalili to, čo sa naozaj dialo pri čerpaní z európskeho sociálneho fondu. (Zaznievanie gongu.) Prišli sme teda na to, že bola tam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
55.
Prepáčte, pani poslankyňa, prepáčte. Poprosím kolegov, ktorí sa nechcú zúčastniť rozpravy, aby opustili rokovaciu sálu a debatovali mimo rokovacej sály. Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
56.
Ďakujem. Prišli sme na to, že teda to korupčné správanie sa objavovalo u hŕstky, hŕstky úradníkov na ministerstve. Problémy nastávali napríklad pri tom, keď sa nie transparentným spôsobom párovali externí hodnotitelia s jednotlivými projektmi. Mali sme poznatky o tom od polície, že títo externí hodnotitelia boli kontaktovaní konečným prijímateľom a boli ovplyvňovaní do takej miery, aby teda pridali čo najväčšie bodové hodnotenie k danému projektu. Mali sme poznatky o tom, ako vlastne dochádza častokrát k tomu nabaľovaniu tých, tých korupčných peňazí na inak celkom dobrý projekt. To sa deje tak, že máte napríklad starostu, ktorý mieni dobre, má vymyslený perfektný projekt, ako by naozaj mohol pomôcť obci, napríklad dlhodobo nezamestnaným občanom alebo, ja neviem, nejaký dobrý sociálny projekt, ktorý zahŕňa v sebe sociálne služby a podobne, ale nevie ho napísať. On ho jednoducho nevie napísať, lebo to je príliš komplikované, tak sa mu vytypuje, častokrát to bola, boli ľudia z ministerstva, ktorí mu vytypovali firmu, ktorá by, ktorá mu napíše perfektný projekt po formálnej stránke a toto bola tá firma, ktorá bola nastrčená, ktorá si potom vyžiadala nabaliť povedzme 30-percentnú vatu k celkovému objemu toho projektu.
Prišli sme na strašne veľa vecí, o ktorých možno nemá zmysel hovoriť, ale ja som všetky tieto veci brala do Bruselu a veľmi otvorene sme sa o nich rozprávali, či už s audítormi alebo s ľuďmi, ktorí teda na bruselskej pôde boli kompetentní hovoriť o čerpaní konkrétne teda z európskeho sociálneho fondu. Im sa to pomerne dosť páčilo, tie, tie zmeny, ktoré sme robili, lebo my sme naozaj stransparentnili ten proces. Napríklad párovanie externých hodnotiteľov s tými nakoniec s konečnými prijímateľmi alebo teda predkladateľmi projektu sme natáčali na kameru, aby neboli absolútne žiadne pochybnosti o tom, že proste je to náhodný výber a že sa to deje cez počítačový program a že do toho nijakým spôsobom proste nezasahuje ľudská ruka alebo, nedajbože, teda úradník alebo, nedajbože, ešte niekto vyššie postavený.
Čo mňa ale zdvíhalo zo stoličky, bolo to, že my, keď sme prichádzali s takýmito podľa mňa úplne banálnymi vecami a zmenami, ktoré stransparentnili ten proces, tak sa našlo pomerne veľa úradníkov, ktorí tvrdili, že takéto niečo ako v minulosti neexistovalo. Tam sa to rozhodovanie o tých projektoch dialo tak, že oni dostali balík projektov, ktoré jednoducho museli schváliť, ktorí museli schváliť ten nenávratný finančný príspevok z európskeho sociálneho fondu. Tam neexistoval proste transparentný prístup k týmto veciam. Bol to diktát zhora. Ja teraz nejdem riešiť, že z akého zhora, ale to boli jednoducho nadiktované veci, neprechádzalo to tým štandardným spôsobom hodnotenia a už vôbec ten spôsob hodnotenia nebol transparentný. To znamená, že častokrát to dostávali ľudia, ktorí boli buď nastrčení a za nimi bol niekto iný. Častokrát to dostávali aj starostovia obcí, musím povedať, ktorí boli takýmto spôsobom kupovaní, alebo cez schválené projekty boli kupované hlasy voličov napríklad pred parlamentnými voľbami. Častokrát dochádzalo k tomu, k tomu fenoménu, ktorý u nás teda nie je úplne zriedkavý a to je kupovanie si, alebo teda umelé znižovanie nezamestnanosti cez krátkodobé dopytovo orientované projekty, ktoré v skutočnosti tú nezamestnanosť vôbec neriešia. Toto sa objavuje pravidelne a objavuje sa to najmä teda pred parlamentnými voľbami, aby jednoducho to percento tých nezamestnaných krátkodobo kleslo. Samozrejme, oni sa zase niekde vynoria a ja som napríklad veľký nepriateľ týchto krátkodobých dopytovo orientovaných projektov, hlavne pokiaľ ide o nezamestnaných a už vôbec nehovoriac o dlhodobo nezamestnaných.
Musím povedať, že, ja som to, to spomenula na začiatku, že teda ten Brusel zaujal, keď som tam prvýkrát prišla s tými projektmi, taký pomerne vajatavý postoj. Oni už Slovensku, ako Slovensko už mali zaškatuľkované kvôli sociálnym podnikom, že to nie je úplne dôveryhodný partner. Stálo nás to strašne veľa úsilia, skutočne strašne veľa úsilia a strašne veľa rokovaní s ľuďmi z Bruselu, aby nadobudli opätovne tú dôveru. Nám sa to podarilo, lebo ako možno viete, alebo neviete, počas nášho pôsobenia Brusel nám nielenže extrémnym spôsobom znížil korekcie za projekty, ako boli sociálne podniky, ale aj ďalšie dopytovo orientované projekty, ale dokonca nám zlepšil známku hodnotenia. Myslím, že to bolo vtedy z trojky na dvojku, čo bol pomerne slušný výkon, hlavne keď si zoberiete, keď zoberiete do úvahy, že sme na tom ministerstve boli rok a pol. Takže nám sa podarilo vtedy aspoň akým takým spôsobom zažehnať tú nedôveru ľudí z Bruselu voči Slovensku, ale viem, že už vtedy teda Slovensko vytŕčalo a to napríklad aj kvôli tomu, že o tom, ako sa na Slovensku tunelujú fondy Európskej únie, sa písalo na titulnej strane Washington Post. Samozrejme, to potom prevzali ďalšie svetové denníky a bola z toho celkom slušná kauza. Vtedy sa ten Brusel tak nejako zobudil, poslali nám audítorov na REAL-AUDIT (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené), ktorý teda dopadol veľmi dobre a na základe toho oni nám zlepšovali tú známku hodnotenia.
Veľmi mi je ľúto, alebo teda o to viac mi je ľúto sledovať, ako sme dopadli teraz. Za našej vlády totižto, ktorá nebola jednofarebná, ten orgán auditu bol postrach. Musím povedať, že bol postrachom aj pre nás na ministerstve, pre pána ministra a pre mňa, lebo my sme neustále teda odolávali tlaku audítorov, tých našich domácich, ktorí nám kontrolovali tie projekty, vadili im naozaj, že úplne maličké veci, ale, ale nakoniec to bolo fajn a s odstupom času to hodnotím veľmi pozitívne, lebo takto by mala prebiehať kontrola.
To už nehovorím o kontrole na miestach. Viete, ja si myslím, že ona sa nemá robiť úplne efektívne, lebo nemôžete vy kontrolovať sami seba. Ako nemôžu sa na tom jednom ministerstve proste schvaľovať tie projekty a uvoľňovať peniaze napríklad z európskeho sociálneho fondu pre konečných prijímateľov a potom nejakí úradníci z ministerstva to idú akože kontrolovať. Ono, musím povedať, že tie, tie kontroly na mieste sú viac-menej formálne a za našich predchodcov sa konali veľmi málo. My sme posilnili ten, tie kontroly na mieste, bolo ich oveľa viacej, ale, ale napriek tomu mám teda pocit, že to bolo viac-menej formálne.
Čo nás ale držalo v takom neustálom napätí a museli sme sa naozaj spovedať, to bol ten orgán auditu. A o to viac mi je ľúto, že dnes ešte aj ten orgán auditu zlyhal. Nuž zlyhal preto, lebo proste všetko tam je jednofarebné, v tej vláde, a je to smiešne, keď proste prakticky z jednej, z jednej rodiny kontroluje jeden toho druhého. Takže ja sa vôbec nečudujem Bruselu, že zakročil tak, ako zakročil. Je to obrovská hanba. Ja už keď som chodila do Bruselu na rôzne konferencie, ktoré boli napríklad venované sociálnym službám a podobne, tak ja som sa vždy strašne hanbila, lebo veľa sa rozprávalo o sociálnych podnikoch a my sme boli vždy takí akože vyčlenení z toho, lebo proste tie naše sociálne podniky, ja to nerada hovorím, pani kolegyňa, ale to, to bola hanba na, nieže na tri zimy, ale na desať zím, alebo aj na viac, pretože to bol naozaj tunel do európskeho sociálneho fondu a z toho utekali peniaze proste vašim štruktúram, vašim regionálnym všelijakým členom a ich rodinám a ja som videla tie peniaze, obrovské, čo, ktoré si vykazovali oni ako lektori cez tie sociálne podniky a ja som sa hanbila ako pes.
Viete, to sa volá ten syndróm sprostredkovanej hanby, keď sa hanbíte za konanie niekoho iného, koho ale nemôžete ovplyvniť. A ja som to už vtedy teda naozaj ovplyvniť nemohla, tak som chodila na všelijaké tie, tie konferencie. Tam som počúvala o tom, ako napríklad vo Švédsku fantasticky fungujú sociálne podniky, fantasticky a krásne, lebo tam jednoducho nekradnú. Tam si jednoducho tá vládna strana nepovie, že to je fantastický spôsob, toto, tie bruselské peniaze, ktoré nám sem poslali, nie naše, tie bruselské peniaze, ktoré nám sem poslali, to je super spôsob na to, ako dať nažrať vlastným a len vymyslime, že akým spôsobom. No a, a nemuseli ste to ani vymyslieť, lebo to ste vy nevymysleli, to vymysleli akože v iných krajinách, kde to fakt funguje, len ste proste zneužili tú peknú myšlienku sociálneho podniku a my keď sme napríklad prišli na to ministerstvo a chceli sme pokračovať akože v myšlienke, hej, nie vo vašich sociálnych podnikoch, ale v myšlienke sociálnych podnikov, ja som sa bála. Mne každý hovoril, že nechoď do toho, nechoď do toho, lebo už len ľudia, keď budú počuť, že sociálne podniky, tak to bude ako koniec, to je absolútne nedôveryhodné. Tak to, minimálne toto, keď už nič iné, máte na svedomí a mne je to strašne ľúto, že vy ste proste totálne zvŕzali tie sociálne podniky tak, že dnes už majú slušní ľudia problém proste prevziať tú slušnú myšlienku a skutočne urobiť niečo pre tých dlhodobo nezamestnaných práve cez tie sociálne podniky. Sú aj slušné sociálne podniky na Slovensku, ako je obecný sociálny podnik napríklad v Spišských Hrhoch a podobne, ale to je, to je úplne akože iná kategória.
No, čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že naozaj sa tu bavíme o zákone, ako som povedala. Boli tu prednesené nejaké pozmeňováky, my aj za nejaké zahlasujeme, aj keď respektíve my nehlasujeme, takže nezahlasujeme, ale mne nevadí ten zákon ako taký. Mne vadí to, že on sa proste, že sa nedodržiava a že skutočne tu kradneme, ako straky na tom Slovensku z tých fondov Európskej únie. Tvárime sa stále, že to kradneme akože ich peniaze, tie bruselské. To sú naše peniaze a sme na hanbu, my sme skutočne na hanbu, lebo ja si myslím, že v mnohých iných krajinách Európskej únie dochádza k zneužívaniu tých európskych peňazí. Dochádza, hej? To si nezatvárajme oči, vie o tom aj Brusel, ako častokrát oni pred tým zatvárajú oči, čo ja tiež nepovažujem za správne, ale u nás sa to deje strašne vulgárnym spôsobom. A pamätám si na ten článok z toho Washington Post o tom tunelovaní štrukturálnych fondov na Slovensku, kde teda tiež bolo povedané, že určite toto má, takéto problémy majú aj iné krajiny, ale vtedy niekedy začal Brusel volať po tom, že proste nájdime príklad, ktorý nie je hodný nasledovania a poukážme na to a vynesme tú zodpovednosť.
A vážení, oni toľko kričali, až sa to stalo a sme to my. Je to hanba, že sme to my a že to nie sú iné krajiny, ktoré napríklad, o ktoré sa Európska únia rozšírila neskôr, kde vieme, že proste je korupčné správanie, sú také krajiny, ktoré ešte idú ako v chvoste za nami, ale predstavte si, že napriek všetkému poukázali na nás. A dnes sme to my, ktorí majú zastavené čerpanie z fondov a je to strašná hanba.Tá hanba sa s nami ponesie veľmi dlho a my sa tej zodpovednosti za to, čo sa tu dialo, nezbavíme len tak, lebo ten Brusel je už unavený z tých kecov. On je unavený.
Ja akože držím palce, nech sa im vydaria tie rokovania, ale ja si tie rokovania viem predstaviť. Ja keď som tam prišla, tak so mnou štyrikrát vyrazili dvere, lebo povedali, my máme dosť vašich kecov. Vy nám tu celé roky hovoríte o tom, ako to napravíte a pozrite sa, čo robíte. A bolo to veľmi ťažké prísť a povedať im, tak, vážení, toto je dosť konkrétne, na toto počúvajte. A skutočne začali počúvať až pri tom, keď sme spolupracovali s tou políciou, takže ja som teraz veľmi zvedavá na pána ministra, na ďalších ľudí z vlády, lebo predpokladám, že si podávajú kľučky tam u pánov z Bruselu, že čím ich presvedčia, čo bude ten moment, že nám tie peniaze pustia. Podľa mňa to bude teda veľmi ťažké a tento zákon tomu určite nepomôže, lebo, žiaľbohu, my si z takýchto zákonov a podobných robíme na Slovensku trhací kalendár a tá vymožiteľnosť je minimálna. A ja strašne dúfam, že teda raz jedného dňa bude potrestaný niekto, bude mu to zosobnené, bude mu zosobnené, čo sa tu deje so štrukturálnymi fondmi.
A ešte na jednu vec som zabudla. My, keď sme boli na ministerstve, tak sme začali robiť, okrem toho, že sme robili poriadky v tých fondoch, teda v tých projektoch, tak sme si pozreli, že vlastne kto sú tí ľudia, cez ktorých pretekajú tie peniaze. Jednak buď to boli dopytovo orientované projekty cez Sociálnu implementačnú agentúru alebo cez Fond sociálneho rozvoja. A teraz sme si ich začali dávať dokopy a my sme zistili, že to je pomerne úzka skupina ľudí. To je úzka skupina ľudí, to sú tie biele kone, ktoré sú nastrčené a ktoré tu ryžujú, ryžujú z tých obrovských peňazí, ktoré idú na jednotlivé projekty. To bola možno skupina desiatich ľudí. Desiati ľudia, ktorí nám v každom jednom projekte sa objavovali, či už ako ten hlavný konečný prijímateľ, alebo niekto, kto participoval na tom projekte, proste to bola tá istá skupina ľudí. A keď som chodila potom za kolegami z iných ministerstiev, ja som zisťovala, že tí ľudia, oni neberú peniaze len z Európskeho sociálneho fondu, oni berú peniaze z ďalších fondov. Viete, o akých peniazoch sa bavíme? Ako v Európskom sociálnom fonde bola miliarda 38 miliónov v minulom programovacom období, ak sa nemýlim, my sa bavíme o obrovských peniazoch a to je len Európsky sociálny fond. Zoberte si školstvo, zoberte si pôdohospodárstvo, zoberte si ministerstvo hospodárstva a ich fondy, to sú brutálne peniaze.
A pamätáte si Spišiaka, keď raz povedal, že na Slovensku už nie je čo privatizovať, tak celá mafia, celý organizovaný zločin sústreďuje svoju pozornosť na európske fondy. A to je fakt. Toto je fakt. Toto som sa rozprávala aj s tými policajtmi, keď sme im ukázali tú mapu tých ľudí, oni hovorili, my o tých ľuďoch vieme. Ale nás zaujímajú tí, čo sú za nimi, lebo tí potom chodia pre svoje výpalné každý mesiac a berú si obrovské peniaze. A to je čistá mafia, či už je to politická mafia, či už je to naozaj, že organizovaný zločin. A hovoríme o veľkých peniazoch, ktoré by mohli byť použité na zmysluplné projekty, len keby, len keby sa to zmenilo. A možno, neviem, som nepríjemne skeptická, ale neverím tomu, že zmena tohto zákona prinesie to, po čom tu niektorí voláme. Po tom, aby sa tu proste prestalo kradnúť, lebo kradneme sami sebe. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vaše lži, fabulácie sú nehorázne. A tak, ako ste to predniesli srdcervúco, je to presne obdobná oblasť, ako ste boli schopná klamať pri medzinárodných adopciách a hovoriť o dievčatách, ktoré vlastne žijú pokojným životom a to isté robíte aj s Európskym sociálnym fondom.
Dovoľte mi povedať jedno, že ani nám predchádzajúca vláda nedokázala rozbehnúť Európsky sociálny fond a vyzeralo, že nevyčerpáme obrovské množstvo peňazí. Dokonca, keď sme v júli 2006 nastúpili, tak nám zastavila pre neuspokojivé výsledky do októbra 2008, teda viac ako na dva roky, možnosť čerpania z Európskeho sociálneho fondu.
Pokiaľ ide o sociálne podniky, dovoľte mi povedať jedno. Ak ich niekto spolitizoval, tak to boli súčasní ľudia z opozície a obdobní ľudia ako vy, pretože ešte v máji v roku 2010 sme sociálne podniky, pilotný projekt vyňali z programového obdobia a bol hradený plne z rozpočtu a ak prišli, ak prišli, prosím vás pekne, nejaké, prišlo ku korekciám, tak to bol dôvod, pretože ste ani v septembri nedokázali uplatniť námietky, ktoré bolo potrebné uplatniť a v októbri dokonca vás musel Brusel urgovať a potom ste riešili veci okolo toho, že ste neplnili úlohy. Pokiaľ ide sociálne podniky, treba povedať jedno. Ešte v roku 2011 sociálne podniky boli upravené rozhodnutiami v Bruseli a dokonca za základ a formu financovania bol vzatý model zo Slovenskej republiky. Toľko iba na úvod a treba povedať aj to, že keby ste ich neboli skonfabulovali, dodnes, a spolitizovali, by tu boli mohli sociálne podniky fungovať a mohli zamestnávať dlhodobo nezamestnaných ľudí, pretože to bol jeden z najlepších nástrojov. A už len poslednú vetu. Vaše všetky trestné oznámenia, ktoré ste podali, prosím vás pekne, ani jedno z nich nebolo úspešné. Ani jedno z nich nebolo úspešné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vystúpenie mojej kolegyni, ktorou pripomenula históriu, neslávne známu históriu, akým spôsobom sa šafárilo s eurofondmi za éry pani ministerky Tomanovej na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja sa len čudujem, že si zabudla ešte na jeden taký krásny exemplárny príklad ukážkového čerpania eurofondov a to bolo práve príklad pani exministerky Tomanovej, ktorá spolu so svojou ex štátnou tajomníčkou pani Kršíkovou v rámci tzv. centra sociálneho dialógu viedli medzi sebou po nedeliach od siedmej do dvanástej ráno sociálny dialóg pri kávičke za slušnú sumu 38 eur na hodinu, ktorú si vlastne pani ministerka sama sebe podpísala. Som zvedavý, či aj v nejakej inej krajine Európskej únie existuje taký precedens, aby samotný minister alebo ministerka sama sebe vyplácala peniaze z eurofondov pod takýmto podivuhodným názvom Centrum sociálneho dialógu, ako sa to dialo za pani ministerky Tomanovej. Keby nedošlo k zmene vlády, tak bohvie, ako by to celé skončilo. A pána ministra sa, si dovolím opýtať, akým spôsobom chce vysvetliť to, že Slovenskej republike bolo stopnutých definitívne 135 mil. eur z eurofondov? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja oceňujem, že tu konečne niekto hovorí o realite. Najväčším problémom celých štrukturálnych fondov nie je len zákon, ale je to naozaj realita, ktorá sa deje a sú to praktiky, ktoré sú v príslušných štruktúrach zaužívané a praktikované. Darmo sa tu my rozprávame o zákone a darmo ho tu nejakými pozmeňujúcimi návrhmi šperkujeme a upravujeme. Tá realita sa deje niekde úplne inde a výsledkom tejto reality sú rozkradnuté fondy a výsledkom je situácia, v akej sa dnes Slovensko nachádza. Sme hanbou tohto systému a nikomu to tu neprekáža. Toto je na tom veľmi smutné. Nikomu to tu neprekáža napriek tomu, že o tom vieme. A konečne to niekto normálne pomenoval. Preto, lebo v tejto celej diskusii hovoríme o detailoch v zákone, ale nehovoríme o tom, kde sa tie detaily v zákone obchádzajú, ako sa využívajú a aké sú tu praktiky. Tie praktiky sú problém. Nie zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa Nicholsonová, popísali ste naozaj situáciu, aká je a ja sa vrátim trošku do histórie. Čisto náhodne sa nám dostala verejne pozvánka na zasadnutie centrálneho koordinačného orgánu eurofondov ešte kedysi dávno, dávno na začiatku nášho volebného obdobia. Zúčastnil som sa ho, lebo ma to zaujímalo, však eurofondy ma zaujímali, no a hovorilo sa tam naozaj, to bolo po zmene vlády, hovorilo sa tam o tom, ako sa naštartuje proces, ako sa zrýchlia procesy čerpania a tak ďalej a požiadal som ich teda, aby som sa mohol zúčastňovať týchto zasadnutí pravidelne, tak ako budú, ale žiadna pozvánka mi nikdy už neprišla. No niet sa čo čudovať, lebo som možno videl do vecí, ktoré asi nebolo potrebné.
Hovorili ste o rozkrádaní eurofondov. Ja keď som hovoril, že táto vláda rozkráda nielen teda štátny rozpočet, ale všetko, čo sa na Slovensku dá, bol som obvinený, že či som si niečo nešľahol, no a teraz zaujímavé, že sa nikto neozval, ale naozaj ako, niektorí sa môžu cítiť dotknutí, ale žiaľ, sú súčasťou toho systému, ktorý tento, toto rozkrádanie umožňuje. No a ten, kto umožňuje rozkrádať, tak je spolupáchateľ.
No a ja by som už len takto povedal, že eurofondy majú slúžiť na stieranie medziregionálnych rozdielov. No ale keďže vieme, že niekde sú nastrčení smeráci v každej veci, tak samozrejme, tam potom tečú všetky peniaze, pretože tí, ktorí to prideľujú, tak si vyberajú, že áno, ten to dostane, ten je smerák, tento nedostane, ten nie je smerák. A potom tam, kde sú smeráci, tak to akože prekvitá a tí ostatní zase kŕkajú, pretože na nich sa nedostane. A toto je ďalší z problémov a tomu naozaj nepomôže ani zákon, pretože tí, ktorí splnia kritériá, majú naozaj dostať a majú mať nárok a nie sa pozerať na stranícke tričko, alebo ty si nám poplatný, teraz je pred voľbami, budeme potrebovať hlasy, tak vy dostanete a vy, keďže nemáte smerácku základňu, tak vy nedostanete nič a môžete sa žiadať aj o dva roky, o desať, aj tak nič nedostanete, pokiaľ my budeme pri moci. Toto sú problémy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne všetkým za vaše faktické poznámky.
Pani poslankyňa Tomanová, sociálne podniky ste museli vyňať z financovania Európskeho sociálneho fondu, pretože ste strašným spôsobom nahnevali bruselských audítorov, vy to veľmi dobre viete, oni vám prikázali, oni vám to odmietli zafinancovať z Európskeho sociálneho fondu, vy ste to jednoducho museli vyňať na hanbu proste pred celou, všetkými členskými štátmi Európskej únie a do dnešného dňa, vám hovorím, že o tom sa v Bruseli hovorí. Len teda na margo, stálo nás to vtedy 11 mil. eur z peňazí daňových poplatníkov, pretože ste to celé museli vykryť, celú túto zlodejinu ste museli vykryť z peňazí daňových poplatníkov zo štátneho rozpočtu. A áno, máte pravdu, ani jedno trestné oznámenie, ktoré sme s ministrom dávali, teda s exministrom, nebolo dotiahnuté, ale ja to viem zo zdrojov z polície, že tým vyšetrovaniam sa veľmi darilo a skutočne mali celkom dobre odkryté, čo sa dialo pri tých jednotlivých projektoch, vrátane sociálnych podnikov. Zastavila ich ale, zastavil ich nástup vašej garnitúry a na to vy musíte odpovedať, že prečo k tomu došlo. Nie je predsa náhoda, že rad za radom všetky tie trestné oznámenia, ktoré sa týkali rôznych projektov všetkých schválených za vašej vlády, nie je to predsa náhoda, že ani jedno tí policajti nedotiahli do konca. To znamená, že ste mi v tomto tak trochu nahrali na smeč a skutočne sa vás pýtam, ja sa vás pýtam, prečo je tomu tak?