37. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013, tlač 126a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1031 z 12. mája 2014 pridelil udelený návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh účtovnej závierky pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 312 zo 17. júna 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 113 z 5. júna 2014. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade uvedený návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 7 mld. 174 mil. 842-tisíc eur. Výdavky a náklady 6 mld. 653 mil. 267-tisíc eur. Bilančný rozdiel 521 mil. 575-tisíc eur. Gestorský výbor ma poveril, aby som správu o výsledku prerokovania účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013 odôvodnil a stanovisko gestorského výboru predložil Národnej rade na schválenie.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predsa len drobnú poznámku, ja sa k tomu budem trošku venovať viac pri ÚPN, kto je schopný priniesť obeť tak biednu a úbohú, že sem príde aj o siedmej, alebo kto nie je schopný priniesť ani takú obeť. Viete, tu boli ľudia, ktorí boli roky v žalári. Na ich strane bola pravda, niekto iný mal moc, to je pamätný, pamätné slová týchto ľudí. To len inšpirovať a len pripomínať, že takí ľudia tu niekedy boli.
Prosím vás, bolo rokovanie výborov kvôli tomu, aby nemuseli sem prísť o siedmej, aby si to dokončili, tak porušilo sa v zásade aj písané, aj nepísané pravidlá. Vznikla čarovná kombinácia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
45.
Pán poslanec Hlina, ja som vás upozornila, vy hovoríte o porušovaní rokovacieho poriadku a chcem vás upozorniť a prečítam vám. Teraz máme na programe návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2013. Takže nech sa páči, k rozprave.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
46.
Dobre. Určite budem hovoriť o tom ÚPN a neviem, či budete vtedy vy predsedať, len potom by som vás poprosil, ono sa vám to zíde, pani kolegyňa, že prípadne ma dobre počúvajte, aké to premostenie bude. Dobre? Len dohovorím, že čarovná koalícia pána Šebeja s poslancami SMER-u. Jak zmoknuté kurčatá tam sedeli a boli radi, nechali sa okrikovať, že teda to rýchlo skončí, rýchlo to budú mať za sebou. Celé je to zlé. Celé je to zlé.
Prosím vás pekne, k tomuto návrhu ja len kratučko chcem povedať, historická chvíľa nastala. Máme milión starobných dôchodcov, na to chcem upozorniť. Niekto na to musí a na nich a na to, aby bolo, z čoho tu čítať príjmy a výdaje, musí niekto vyrobiť. Niekto sa musí ráno zobudiť a niekam ísť. Prestavte firemnú kultúru. Ponúknite iné príbehy, iných ľudí, iné predstavy o tom, ako sa to dá, lebo tu sú ľudia, aj tu sedia, ktorí majú predstavu, že sa to dá tak, že berú dotácie. To treba ráno vstať a niečo vytvoriť. Potom môžte tých milión dôchodcov aj z niečoho uživiť. Ináč sa nám to zrúti. Celé sa nám to zrúti, ako domček z karát. Je ich milión, máme čo robiť. Päťstotisíc máme invalidných, starobných, teda invalidných, sirotských.
Tu sa chcem pozastaviť. Ja budem prezentovať moje návrhy zákonov a jeden zo zákonov je zákon o rodine, kde sa pokúšam riešiť tú situáciu, že v Košickom a v Prešovskom kraji je cca raz toľko sirôt, ako v iných krajoch, aj keď sme zohľadňovali parameter, že tam je viacej obyvateľov, samozrejme, a nebola tam vojna. Síce vojna je blízko, ale ešte stále tam nebola vojna. Niekde je pes zakopaný. Niekde je pes zakopaný, že je to tak. Proste do tohto sociálneho systému sa nám hryzli ľudia, ktorí hľadajú možnosť prežiť a našli ju aj takýmto spôsobom. Avizujem, že ten zákon tu bude. Poďme o tom rozprávať. Proste to nesedí. Zrúti sa vám to, celé sa vám to rozsype.
Po námestiach v Lučenci, v Rimavskej Sobote máte ľudí, ktorí celý deň nič nerobia, len sedia na námestiach, v parku, pokrikujú jeden po druhom. Všetci sú na hlavu a večer, keď ich už to prestane baviť, tak nasadnú do starých bavorákov a idú domov. Aj to ľudí irituje. Aj to ľudí irituje, že proste posudkoví lekári, že tam je s tým problém, aj vy o tom viete, že je tam s tým problém, je tam s tým problém, s diagnózami. Ja poznám jedného mladého pána v Bratislave, ktorý chudák predáva aj niekedy aj staré noviny, ale kúpim si aj tie od neho, ktorý má 40-percentnú invaliditu, ale chudák, nejdem popisovať, ako vyzerá, aké ťažké je to postihnutie a pritom máte ľudí v Lučenci po námestiach, ktorým nič nie je, sú na hlavu, sú invalidi, majú diagnózu nejakú psychickú, majú vodičský preukaz, normálne šoférujú. To je znova, niekto našiel spôsob, ako sa do toho dostať, ako do toho systému hryznúť, ako ho položiť, ale kto naň vyrobí, preboha? Veď my nebudeme vedieť vyrobiť na tých skutočných starobných dôchodcov. Keď budeme ešte musieť robiť na všetkých darebákov, ktorí nájdu dieru v sociálnom systéme, tak pôjdeme všetci preč. Už nezostane nikto, prosím vás. Takí tí vaši lúzri, ktorí tu budú hovoriť o dotáciách, možno. Ale tí, čo vedia niečo vytvoriť, povedia, to sa nedá, to musí padnúť, to sa nedá vyrobiť, tie peniaze. Aj pre psychohygienu obyvateľov tejto krajiny je to mimoriadne dôležité, aby ste tie procesy, ktoré naozaj deformujú hrozným spôsobom a ľudia o nich vedia, deformujú ten sociálny systém, aby ste to zastavili, aby nemali ten pocit beznádeje, že sa s tým nič nedá robiť.
To som chcel upozorniť pri účtovnej uzávierke. Dúfam, že sa nebudeme sporiť, či to súvisí alebo nesúvisí, prosím vás.
A ešte chcem jednu vec, ja som zachytil, teda asi ste zachytili aj vy, že tento štát dotuje pána Krutého, exekútora. Mimochodom, pán Krutý je jeden z liblingov Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa ho miluje, on miluje ju. To je obojstranný harmonický vzťah. To je tiež čaro, čaro, neviem, v čom je to čaro toho celého. Zaujímalo by ma a nevylučujem, že vás budem v tom interpelovať, že aký je rozsah podaní, ktorý pre vás spracováva pán Krutý? A možno sa dozvieme časom, v čom je čaro tej harmónie, toho pomaly až dôverného vzťahu, ktorý nastal.
A pri tej príležitosti ešte jednu vec, ja som tú ambíciu z vašich úst začul, že budete sledovať to, koľko exekútori od ľudí vybrali a koľko vám zabudli poslať. Zdá sa, mám pocit, že to zaspalo niekde na pol ceste a nesmie to zastať na pol ceste, lebo ja poznám prípady ľudí, od ktorých to vybrali, tí ryli nosom zem, no zabudli to poslať. Viete, tých ľudí by to možno menej mrzelo, keby vedeli, že tie peniaze, v akom mene ich vymáha. Nakoniec zistia, že ich vymáhali v mene toho, že potrebuje exekútor nové auto alebo nejakú novú akvizíciu, zlatofundisticky nejakú, niečo. Toto je tiež vec, ktorá stojí pred nami, pán riaditeľ. Neberte to v zlom, neberte to osobne, to budeme musieť nejakým spôsobom ešte dopátrať, lebo to tých ľudí zaujíma. Koľko exekútorov vymáhalo, vymáhalo dlhé roky, vymohli obrovské peniaze, len zabudli ich poslať.
Ak sa hovorí, že zákon je v tomto bezzubý, ja neviem, ako môže byť bezzubý, ale vyzerá, že asi aj možno je. Tak aspoň ich chceme poznať. Aspoň ich chceme poznať. Podľa mňa ľudia majú právo vedieť, komu platili na nové auto a boli tie peniaze od neho vymáhané, že teda napĺňa pohľadávku Sociálnej poisťovne. Majú na to právo a to právo budem ja za nich tuná, v tejto snemovni, nieže bojovať, tu sa nedá, neni s kým, prosím vás. Jak môžte, s kým tu môžte bojovať? Rozumiete. Ja len sa hrúzim tej veci, keby doba od nás chcela nejaké hrdinstvo, nejakú obetu, niečo urobiť, niečo viac, ako len sem doliezť ráno o deviatej a akože o siedmej odísť. Prosím vás, to by som videl tých hrdinov. Toto len nech nenastane, lebo by ľudia zistili, akú krutú pravdu by sa dozvedeli, jak by sa to všetko rozutekalo, jak by nikto nevedel, lebo teraz nevedia priniesť obeť ani v tom, že keď majú rokovať, tak majú rokovať, keď majú rokovať výbory, majú rokovať výboru, lebo aj to im je zaťažko.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, v niektorých veciach máte pravdu, v niektorých nie. Sociálna poisťovňa má zhruba 70 exekútorov. Exekútori majú pridelené elektronickým spôsobom jednotlivé prípady, ktoré na jednotlivých pobočkách, čiže po celom Slovensku vznikajú. Je pravda, že Sociálna poisťovňa sa snaží zmeniť zákon a zmeniť vyhlášku, ktorá hovorí o odmeňovaní exekútorov a tak isto aj správcov konkurznej podstaty. Ako viete, že exekútor má 20-percentnú odmenu, plus ďalšie odmeny a maximálna odmena exekútora môže byť až 31-tisíc euro. Nie je to záležitosť ministerstva práce a sociálnych vecí, ani riaditeľa Sociálnej poisťovne, je to záležitosť ministerstva spravodlivosti, ktorý pripravuje návrh vyhlášky a návrh aj zákona, teraz o konkurze.
Pokiaľ sa týka, ďalšia vec, hovoríte o invalidite z mladosti, samozrejmá vec, Sociálna poisťovňa má 250 posudkových lekárov. Posudkových lekárov má ešte úrad práce, VÚC-ky a títo vykonávajú svoju činnosť, ale zase sú odkázaní na skutočnosť, že pred tým, ako sa dostane posúdenie ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky, ktorý žiada invalidný dôchodok, alebo žiada akékoľvek dávky, posudzujú všeobecní lekári. Čiže komisia, ktorá je v Sociálnej poisťovni, posudkových lekárov, musí zobrať za bernú mincu posudky, resp. správy lekárske, ktoré vykonávajú a dávajú lekári všeobecní, resp. odborné stanoviská, pokiaľ sú to vážnejšie prípady.
Potom samozrejme, tam ste narážali ešte na jeden problém a problém je sirotský. Je pravda, že určité etnikum robí to, že keď sa dieťa narodí, tak nepíše na rodičov, ale píše na starého rodiča. Preto vznikajú to, čo ste povedali, tie sirotské dôchodky. Táto situácia, máme ju v tomto, v pozornosti, ale je to veľmi zložitý prípad keď matka uvedie, že otcom je, nie jej manžel, ale je niekto druhý. Tak len toľko na vysvetlenie.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Rada pre vysielanie a retransmisiu vznikla v začiatkoch budovania nášho duálneho systému u nás v roku 1992. Existuje teda vyše 20 rokov. Zákon ukladá rade viacero úloh, z ktorých najdôležitejšie sú dohľad nad dodržiavaním zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii hlavne v oblasti objektivity a vyváženosti vo vysielaní slovenských rozhlasových a televíznych staníc, ďalej ochrany maloletých a ľudskej dôstojnosti, ako aj v oblasti limitov pre vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie.
Ďalej je úlohou rady starať sa o využite frekvenčného spektra, pripravovať licenčné konanie a v neposlednom rade plniť úlohy v povoľovaní a registrácii retransmisie. Rada plní tieto úlohy v duálnom systéme, teda aj pre verejnoprávne médium RTVS, ako aj licencované súkromné či komerčné. Treba konštatovať, že na Slovensku sme mali v roku 2013 38 držiteľov licencií na rozhlasové vysielanie, 106 držiteľov licencií na digitálne televízne vysielanie a ďalšie na klasický prenos signálu prostredníctvom káblovej siete. Popri nich sme mali registrovaných 144 káblových operátorov, ktorí spolu majú státisíce prípojok v našich domácnostiach a komerčných prevádzkach.
Televízne a rozhlasové vysielanie je v súčasnosti, ako to ukazujú aj tieto čísla, celospoločenským a masovým fenoménom.
Rada pre vysielanie a retransmisiu v roku 2013 v oblasti nových licencií na rozhlasové vysielanie urobila rozhodnutia v šiestich prípadoch a v štyridsiatich dvoch rozhodla o zmenách licencie. V oblasti televízneho vysielania bolo pridelených 27 nových licencií a 42 sa pozmenili už schválené licencie. Na pripomenutie, vzniklo napríklad Rádio Sever v Žiline, Rádio Rebeka v Martine, znova sa zrodilo Rádio Kiss na východnom Slovensku, licenciu už má aj nitrianske Rádio Plus. Z udelených licencií na digitálne televízne vysielanie spomeniem aspoň Staromestskú televíziu v Bratislave, TV Západ pre západné Slovensko, Slovak Sport TV 2 a TV 3, televízia JOJ si v roku 2013 vytvorila nový kanál Senzi a na druhej strane televízia Markíza zrušila okruh Fór.
Tento pohyb vzniku zmien vo vysielaní a prípadne aj zániku vysielaní bol v medziach predchádzajúcich rokov. Jediným zložitejším problémom je stále neukončené výberové konanie na frekvencie po Rádiu VIVA. Tento proces začal už v roku 2012, keď rada väčšinou hlasov udelila licenciu pre Inforádio spoločnosti Corporate Lidl. Proti tomu sa odvolala VIVA Production House. Odvtedy, po dvojnásobnom zásahu najvyššieho súdu ostáva záver otvorený. V decembri 2013 totiž rozhodol najvyšší súd o odložení vykonateľnosti rozhodnutia rady, ktorým udelila licenciu pre Corporate Lidl. Uvoľnené frekvencie už odvtedy nemôže využívať ani predchádzajúci vysielateľ, ktorému uplynula licencia, ani nový vysielateľ. Čakáme na rozhodnutie najvyššieho súdu.
Jedno z dôležitých úloh, ktoré rada plní, je vybavovanie sťažností od obyvateľov Slovenska na vysielanie. V roku 2013 prišlo 871 sťažností, z toho väčšina sa týkala obsahu vysielania. Podľa počtu ich bolo 286 na TV JOJ, 232 na TV Markíza, 135 na Slovenskú televíziu a niečo vyše 200, tých zostávajúcich, sa rozdelilo na iné televízne a rozhlasové vysielania. Ak tieto čísla porovnáme s rokom 2012, musíme konštatovať, že pri všetkých spomenutých vysielateľoch prišlo k poklesu sťažností o 20 až 25 %, čo môžeme pokladať za pozitívny trend. Určite by som však teraz preceňoval vplyv činnosti našej rady v predchádzajúcom období a hrozbou jej finančných sankcií, keby som daný klesajúci počet alebo trend sťažností zdôvodňoval iba týmto. Dá sa predpokladať, že k zlepšeniu situácie prišlo aj preto, že samotní vysielatelia urobili kroky, aby skultúrnili svoje vysielanie. Navyše určité najproblémovejšie formáty sa v uplynulom roku už vyčerpali a poklesol o ne divácky záujem. A napokon, od roku 2013 vstúpil do platnosti obnovený jednotný systém označovania programov vydaný ministerstvom kultúry, ktorý znamenal určitý posun pri hodnotení a zaraďovaní programov pre maloletých.
Chceli by sme veriť, že v roku 2013 sme sa dostali na dobrú cestu, ale na druhej strane stále tu bolo priveľa porušení zákona, takže ružové okuliare si nasadzovať nebudeme. Ukazuje sa to aj v prípade monitoringov v čase volebných kampaní, ktoré sme v minulom roku 2013 vykonali. V roku 2013 prebehli voľby do VÚC a my sme dostali iba tri sťažnosti na priebeh kampane v elektronických médiách. A treba povedať, že boli dosť málo významné, či dokonca neopodstatnené.
Rovnako ani naše vlastné kontrolné monitoringy počas volebného obdobia 2013 nič neodhalili. Zdalo by sa teda, že už môžeme byť spokojní s vedením politických kampaní v elektronických médiách. Avšak keď sme v tomto roku 2014 prešli voľbami prezidenta republiky a potom voľbami do Európskeho parlamentu, musíme, žiaľ, konštatovať, že nádeje z vysielania a dodržiavania zákonných rámcov sa nepotvrdili a opäť sa vrátil stav mnohopočetných sťažností zo všetkých strán. Ale toto hovorím už o roku 2014 a to bude súčasťou budúcoročnej správy.
Ak by sme si chceli urobiť prehľad o celku a druhoch udelených sankcií, zistíme, že celkovo rada urobila za 12 mesiacov roku 2013 187 rozhodnutí. Z toho upozornení na porušenie zákona bolo 51 a pokuty boli uložené 92-krát. Tu treba povedať, že napriek spomínanému poklesu počtu sťažností od obyvateľov narástla výsledná suma radou uložených pokút, čo by mohlo signalizovať sprísnenie dohľadu.
Pravdaže celkový nárast bol súhrnne, súhrnne teda iba o 8 pokút, takže môže ísť o bežný medziročný výkyv, hoci na druhej strane to určite nesvedčí o nejakom poľavovaní či znižovaní rozhodnosti našej rady. Netreba zabúdať pritom, že vysielatelia sa spravidla proti našim rozhodnutiam odvolávajú, ale zároveň aj to, že nie vždy nám súdy dajú za pravdu. Navyše tieto procesy znamenajú predlžovanie celého cyklu od priestupku až po jeho právoplatné uzatvorenie. V roku 2013 mala rada v rozpočte naplánované príjmy ministerstvom financií skladajúce sa prevažne z udelených pokút vo výške 430-tisíc euro, ktoré aj odviedla do štátneho rozpočtu. Činnosť 9-člennej rady, do ktorej Národná rada na konci roka 2012 a začiatku roka 2013 zvolila podľa zákona troch nových členov, zabezpečuje kancelária rady s počtom 32 pracovníkov, čo je napríklad menej, ako má podľa dostupných zdrojov kancelárka ombudsmanky.
Z dôvodu predpísaného znižovania rozpočtu sme museli v roku 2013 urobiť viaceré úsporné opatrenia, aby sme boli schopní vykonávať zákonom nám stanovené povinnosti. V prípade ďalšieho znižovania rozpočtových prostriedkov, ktoré je možné pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2015, však už bude treba zvážiť, ktoré činnosti rady bude štát naďalej vyžadovať a ktoré by mohol zo zákona vypustiť, pretože nie sú zdroje, aby ich mohol prostredníctvom rady uskutočňovať.
V rámci Európskej únie existuje požiadavka v tom, že sa každý štát zaviazal prostredníctvom regulačného orgánu vplývať na čistotu mediálneho prostredia a garantovať demokratické princípy. Naša rada je aktívnym členom združenia European Platform of Regulatory Authorities tzv. EPRA, okrem toho máme kvôli bezprostrednej multilaterálnej spolupráci okolitých krajín založenú stredoeurópsku iniciatívu s Central European Regulatory Forum, čiže CERF, kde riešime spoločné problémy cezhraničného vysielania s českou, maďarskou, poľskou, rumunskou a slovinskou radou. To nám umožňuje postupovať operatívnejšie. Ako príklad tu uvediem v súčasnosti narastajúce problémy s vysielaním hier a súťaží, ktoré vysielajú viaceré televízie po polnoci a ktoré nesú znaky nečestného zavádzania divákov trikmi a manipulačnou praxou. Stále viac sa teda rozvíja pozícia rady na úrovni medzinárodných vzťahov a medzinárodných riešení problémov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, úlohy Rady pre vysielanie a retransmisiu sú stanovené zákonmi a príslušnými predpismi Slovenskej republiky. Rada je nezávislý orgán volený Národnou radou ako nástroj na udržanie vyváženého duálneho systému vysielania a tomuto poslaniu venujeme naše úsilie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som vás informoval, aby som predniesol správu o stave, aby som vás informoval o prerokovaní správy o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2013. Túto správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 31. marca 2014 č. 956 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Súčasne poveril výbor predložiť informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú správu a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky uznesením č. 145 zo 6. mája 2014 schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky
1) schváliť správu o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2013,
2) vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu pán Miloš Mistrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady.
Súčasne ma výbor určil za spravodajcu výboru. Prerokovaná správa bola schválená uznesením výboru č. 146 zo dňa 6. mája 2014.
Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok k správe o stave vysielania v Slovenskej republike a o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu za rok 2013.
Najprv dve poznámky k vášmu vystúpeniu, pán predseda. Klesanie počtu sťažností môže byť nielen tým, že sa skvalitňuje program, ale môže byť aj tým, že sťažovatelia nadobudnú dojem, že svojimi sťažnosťami hádžu hrach na stenu a preto kvitujem, že ste vyslovili myšlienku, že si nebudete nasadzovať ružové okuliare a chcem vás poprosiť, aby ste si ich ani nenasadzovali.
Žijeme v špeciálnej dobe, máme vládu jednej strany, stranu SMER. S poľutovaním musím skonštatovať, že napriek tomu, že táto strana kvázi socialistov ovláda všetky mocenské zložky v štáte, na troch kľúčových postoch sedia mimoriadne zbabelí politici. Hovorím o premiérovi Robertovi Ficovi, ministrovi obrany Martinovi Glváčovi a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. Ako inak si vysvetliť fakt, že je verejné tajomstvo, že hlavne prví dvaja menovaní, Robert Fico a Martin Glváč majú až panický strach z toho, že by sa mali zúčastniť na politickej diskusii so svojimi názorovými oponentmi, bývalými ministrami, či predsedami niektorých iných strán.
Človeka až mrazí, že by tak zbabelí ľudia, ako sú súčasní ministri silových rezortov, ktorí sa boja čo len diskutovať so svojimi názorovými oponentmi vo verejno-právnom médiu, mali chrániť Slovensko v prípade vonkajšieho alebo vnútorného konfliktu.
Strana SaS dlhodobo sleduje tento maximálne nezdravý jav. Slúžkami vládnucej strany SMER sa stali aj naše verejno-právne médiá, presnejšie manažment príslušných redakcií, ktoré majú vo svojej náplni politické spravodajstvo a politické diskusie. Ja si nepamätám prípad, že by počas našej vlády, vlády Ivety Radičovej, niekto z nás vyvíjal tlak na manažment Slovenskej televízie alebo manažment Slovenského rozhlasu a blokoval politikov zo SMER-u vo verejno-právnych médiách a diktoval im, koho môžu do relácie pustiť a koho nie. Nikdy sa takéto niečo neprihodilo počas našej vlády. A čo sa deje dnes? Minister Glváč na branno-bezpečnostnom výbore bez hanby a s plechovou tvárou prizná, že je to práve on, kto neustále odmieta konfrontáciu so mnou, ako bývalým ministrom obrany a predstaviteľom strany SaS v médiách. A čo spraví verejno-právna STV, alebo verejno-právny Slovenský rozhlas? Za sparingpartnera mu pozvú niekoho "prístupnejšieho", prednostne zo strán bývalej ľudovej platformy.
To isté vidíme aj napr. v prípade ministra vnútra. Vie si niekto od volieb spomenúť na situáciu, že by diskutoval v Slovenskom rozhlase alebo v Slovenskej televízii terajší minister vnútra Kaliňák a exminister vnútra Daniel Lipšic? Nie, lebo takáto situácia od volieb nenastala.
Na ešte vyššiu úroveň posunul tento stav samotný premiér Robert Fico. Ten diskutuje prednostne sám, napr. v sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase. Vie si niekto predstaviť situáciu, že by premiér a predseda SMER-u diskutoval so svojimi oponentmi z opozície, s predsedami SaS, Nova, alebo OĽaNO, Richardom Sulíkom, Danielom Lipšicom alebo Igorom Matovičom? Science fiction, dámy a páni.
Prieskum agentúry NEWTON Media v plnej nahote odhalil a potvrdil smutné svedectvo tohto volebného obdobia. Pokiaľ ide o politiku, RTVS sa správa submisívne voči SMER-u. Vyplýva z toho to, že tým vytvára falošný obraz reality, ako by jedinými opozičnými silami boli strany a predstavitelia bývalej ľudovej platformy. Tí totiž so SMER-ákmi pravidelne diskutujú. Opakujem, RTVS vytvára vo verejnosti falošný obraz politickej reality a takouto perfídnou formou sa podieľa aj na ovplyvňovaní politických preferencií.
Slovenská televízia vďaka týmto prešľapom opäť nie je slušná televízia a jej vedenie sa opäť nespráva ako profesionálne vedenie. Už aj vrabce čvirikajú, že skutočný veliteľ RTVS sedí na úrade vlády. Ten riadi politické vysielanie verejno-právnej STV, ten bráni vstupu predstaviteľov SaS, OĽaNO a Nova do politických diskusií a ten vyberá pre SMER-ákov vhodných opozičných partnerov alebo sparingpartnerov. Chcete dôkaz? Od volieb boli v diskusii v RTVS Robert Fico s Richardom Sulíkom, Robert Fico s Igorom Matovičom, Martin Glváč alebo Robert Kaliňák so mnou, Robert Kaliňák s Danielom Lipšicom presne 0-krát. Pre príklad, predseda strany MOST - HÍD Béla Bugár a predseda KDH Ján Figeľ diskutovali s Robertom Ficom v roku 2013 každý po deväťkrát, predseda SDKÚ Pavol Frešo päťkrát.
Dámy a páni, strany SaS, Nova a OĽaNO, aj keď pri Nove vieme, že vznikla až neskôr, počas volebného obdobia, zastupujú na základe volieb v roku 2012 a aj na základe súčasných preferencií viac ako pol milióna voličov, ktorí mesiac čo mesiac platia koncesionárske poplatky. Je to prakticky rovnaký počet, ako tri strany bývalej, dnes už neexistujúcej ľudovej platformy. A títo voliči majú právo vidieť v politických diskusiách aj tých svojich politikov, ktorým dôverujú. My v SaS sme podali niekoľko sťažností aj na Radu RTVS, aj na Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa týkali porušovania princípu vyváženosti programovej služby zo strany RTVS. Odpoveď Rady RTVS bola alibistická, povedal by som, že miestami až drzá. Argumentovanie tým, že Robert Fico môže chodiť do relácie sám, lebo je tam s ním silný moderátor, vyhováranie sa na to, že predsa relácie sa nemôžu viazať na konkrétne mená, ale na témy, je de facto absolútne odignorovanie podstaty našich sťažností, ktorou je fakt, že diskusné relácie nezodpovedajú princípom vyváženosti a plurality, čím je porušovaný zákon o RTVS. Opakujem znovu, je porušovaný zákon o RTVS.
Z tohto miesta chcem však oceniť reakciu Rady pre vysielanie a retransmisiu, pod ktorou ste zhodou okolností podpísaný vy, pán predseda, v ktorej ste čiastočne uznali to, čo sme v jednej z našich sťažností popísali, keď ste mimo iného napísali, citujem: "Z dlhodobého hľadiska je však naozaj nevhodné, aby vo svojich reláciách akýkoľvek vysielateľ obchádzal niektoré politické subjekty a iným venoval nadmerný priestor presahujúci ich reálne voličské preferencie, či výsledky získané v parlamentných voľbách.". Zároveň ste nám odporučili sťažovať sa na Radu pre vysielanie a retransmisiu, konkrétne na každý jeden program, nie na vysielanie verejno-právneho média ako také. No tak to pravdepodobne aj budeme robiť. Oveľa viac by sme však privítali, ak by sme sa sťažovať vôbec na nič nemuseli a to by mal byť náš spoločný cieľ. My nechceme nič navyše, my nechceme žiadne výhody, nechceme nikoho diskriminovať, chceme mať len rovnoprávny prístup k divákom a poslucháčom RTVS, koncesionárom a to na základe princípov vyváženosti a plurality.
S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí aj môj ďalší postreh, ku ktorému by som chcel povedať niekoľko viet a to je neprofesionalita verejno-právnej Slovenskej televízie a plazivá normalizácia, ktorá ju postupne ovláda.
Dámy a páni, je zlé, že smerácka štátostrana robí všetko preto, aby politicky ovládla verejno-právne médiá. Čo je však horšie, je zistenie, že sa jej to aj darí. Disponujeme informáciami, že radoví redaktori STV nie sú slobodní, že sú na nich vyvíjané politické tlaky a to cez tlaky ich nadriadených. Deje sa to sofistikovaným spôsobom, nie systémom, ako tomu bolo za Mečiara, toto nepíš, lebo to by vládnej strane poškodilo, ale deje sa to oveľa sofistikovanejšie. Tejto téme sa nevenuj, na túto tlačovú besedu nechoď, lebo je to málo zaujímavé.
Takémuto politickému ovplyvňovaniu sa, žiaľ, radoví redaktori RTVS nedokážu ubrániť. Poviem vám pár príkladov. Pred rokom zúril mega škandál odhalenia tajnej správy o tunelovaní vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády. Rozkrádanie hnuteľného, aj nehnuteľného majetku tajnej služby, skutočnosť, že v súčasnom vedení vojenského spravodajstva sa stále nachádzajú ľudia podozriví z tejto závažnej trestnej činnosti, skutočnosť, že Martin Glváč nemal silu ich odvolať, ale naopak, ich kryl a stále ich chráni, všetky tieto skutočnosti boli v spoločnosti mimoriadne rezonujúce, stále sa niečo dialo. Prebiehali mimoriadne výbory, mimoriadne tlačové besedy, bolo toho obrovské množstvo, bola dokonca mimoriadna schôdza Národnej rady. Tomuto smeráckemu škandálu sa venovali s dostatočnou razanciou všetky súkromné médiá, až na jedno. STV zaujala mimoriadne vlažný postoj, na tlačové besedy nechodila, o tejto top téme informovala mimoriadne povrchne, alebo o nej neinformovala vôbec.
Drzé a brutálne navyšovanie rozpočtu tajnej služby ministerstva obrany pod kuratelou Martina Glváča, škandalózna kauza zamestnávania mafiána a viacnásobne odsúdeného zločinca Draga v radoch polície, ktorému podpísal prijatie do Policajného zboru sám minister vnútra Robert Kaliňák, znovu otvorená a rezonujúca kauza emisie, keď sa ukázalo, že premiér Fico o pripravovanom kšefte vedel a objavili sa nové závažné skutočnosti priamo zo švajčiarskej strany, ktorá kauzu vyšetrovala, násilie v nitrianskom bare Mariatchi a mnohé iné témy, kde prebehlo takisto veľké množstvo tlačových besied, interpelácií, mimoriadnych schôdzí, či už príslušných výborov alebo aj celého pléna, to všetko STV buď odignorovala, alebo len zľahka prekomentovala s ilustratívnymi zábermi, aby sa nepovedalo, že na to úplne kašle. A ja sa pýtam, takto vyzerá verejno-právnosť, že RTVS má pomer k vládnej strane, ako k svojmu majiteľovi?
Špeciálnou témou bola napríklad streľba polície na auto v pátraní, pri ktorom došlo k omylu. Policajti takmer zastrelili nevinných študentov. Celú akciu sprevádzalo množstvo pochybení. Zmätočné pokyny zasahujúcich policajtov, neoprávnené nasadenie pút, doslova šikanovanie a ponižovanie mladých ľudí zo strany policajtov, ovplyvňovanie následnej kontroly, nezákonná likvidácia videozáznamu, krivé svedectvá a podobne. Keďže sa tie deti, tí mladí ľudia už nemali kam obrátiť, ujali sme sa ich my z opozície. Zorganizovali sme mimoriadny výbor, priviedli sme študentov do parlamentu pred médiá. Ja som podal na generálnu prokuratúru trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov: trestného činu poškodzovania a zneužitia záznamu na nosiči informácií, trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, trestného činu marenia úlohy verejným činiteľom, krivej výpovede a krivej prísahy a ohovárania. Dnes už beží v niektorých skutkoch trestné stíhanie.
Minister Kaliňák konečne pod tlakom argumentov na výbore uznal to, že policajti streľbou na auto urobili chybu a prisľúbil náhradu škody. Tak isto uznal, že študentov napríklad nemali držať ešte ďalšie tri hodiny na diaľnici. Pripustil aj to, že pokyny policajta mohli byť zmätočné a pripustil aj ďalšie skutočnosti. Bezprecedentná streľba na diaľnici, následné šikanovanie a marenie vyšetrovania boli tak silnou témou, že si STV nedovolila neprísť na brífing, na ktorý som pozval študentov a ich advokáta. Uskutočnil sa po zasadnutí mimoriadneho branno-bezpečnostného výboru, pre zvolanie ktorého som získal dostatočnú podporu opozičných poslancov. Verejnoprávna STV ma však zo svojho spravodajstva vymazala. Teda nie úplne, v záberoch im zostal kus mojej ruky. Informácie podala tak, ako keby ministra Kaliňáka čosi nečakane osvietilo a sám sa vybral na nejaké zasadnutie výboru priznať aspoň štipku viny. Bola to neuveriteľná manipulácia v prospech predstaviteľa vládnej strany SMER. Alebo ešte inak. Bolo to vymazanie existencie opozície v tomto štáte. Na rozdiel od napríklad dvoch komerčných televízií, Markízy a TV JOJ, ktoré sa venovali tejto pauze smeráckeho ministra objektívne a vecne, verejnoprávna STV reportáž skreslila.
Čo mali všetky tieto témy spoločné, bol fakt, že z nich zle vychádzala a celkom oprávnene vládna strana SMER. A to je to obludné, dámy a páni. V tom je tá plazivá politická normalizácia verejnoprávnych médií. V tom, že tu opäť vládne atmosféra strachu, keď sa sofistikovaným spôsobom obmedzuje slobodná a profesionálna žurnalistika RTVS. Ale aj iné nepríjemné skúsenosti spoločne všetci máme. Napríklad to, akým servilným a k SMER-u kolaborantským spôsobom sa verejná STV postavila k voľbe prezidenta, keď proaktívne zaraďovala tesne pred voľbami v druhom kole reportáže o scientológii, čo bola hlavná téma útokov kandidáta Roberta Fica, ktorú neférovým spôsobom používal pri dehonestácii svojho protivníka a neskôr zvoleného prezidenta Andreja Kisku. To bolo zahanbujúce a to bolo smutné. A je toho zo strany našich verejnoprávnych médií zahanbujúceho a smutného oveľa, oveľa viac, ako som tu teraz v mojom vystúpení spomenul a popísal.
Na záver vám, dámy a páni, rozpoviem dva príbehy. Prvý sa týka strany SaS a týka sa jednej našej mladej političky. Kupovanie hlasov vo voľbách je mimoriadne závažná téma. Je to také verejné tajomstvo, že sa to deje. Ešte nikdy sa však v histórii Slovenska nestalo, že by bol niekto pri volebnej korupcii prichytený a že by mu bola dokázaná. Až do jari 2014. Naša mladá politička a komunálna poslankyňa Jana Cigániková, ktorá pomáhala vo volebnej kampani tímu kandidátov SaS do Európskeho parlamentu a cestovala s ním po Slovensku, bola v jednom meste na južnom Slovensku oslovená miestnym vajdom a jeho nevestou, ktorí jej ponúkli na predaj rómske hlasy. Jeden hlas za štyri eurá, prosím pekne. Ak to neviete, Jana Cigániková sa naoko s oboma dohodla a jej cesta okamžite smerovala ešte v ten deň na políciu. S políciou začala v zmysle príslušnej legislatívy spolupracovať a v priebehu pár dní boli obidvaja páchatelia zadržaní rovno pri preberaní peňazí. Hneď na druhý deň sa obidvaja k činu priznali a nevyhnú sa zaslúženému trestu.
Dámy a páni, táto tridsaťročná mladá matka dvoch detí riskovala veľa, keď sa takýmto, doslova hrdinským spôsobom postavila zločincom. Koľkí z politikov by sa na to odhodlali?
Zorganizovali sme tlačovú besedu, o ktorú bol mimoriadny záujem, kde kolegyňa informovala verejnosť prostredníctvom médií o danom prípade. Agentúry, televízie, všetci prišli až na STV, ktorá zvolila klasický postup. Tú táto téma zrejme vopred nezaujala a tlačovej besedy strany SaS sa nezúčastnila, ako obyčajne ju odignorovala. Všetky tri televízie - Markíza, JOJ, dokonca aj TA3 - informovali televíznych divákov vo svojich hlavných reláciách veľmi korektne a téme venovali dostatočný priestor. Táto téma patrila v ich správach, dámy a páni, v daný deň k tým kľúčovým. Viete, čo spravila verejnoprávna STV? Keďže na tlačovej besede nebola, udalosť v niekoľko sekundovom komentári len prerozprávala s ilustratívnymi zábermi a to nehoráznym spôsobom. Dopadlo to tak, dámy a páni, že viacero divákov sa mi ozvalo, lebo nadobudli dojem, že to bolo SaS a že to bola naša mladá politička, ktorá bola prichytená pri tomto trestnom čine. Bravó, RTVS. Takéto zmocnenie sa témy pokladám nielenže za neprofesionálne spracované, ale takéto zmocnenie sa témy pokladám za zmocnenie sa témy v rozpore s elementárnou slušnosťou. To sú metódy Kubišovej televízie z čias mečiarizmu.
Druhý príbeh, dámy a páni, je príbehom dlhoročnej redaktorky, aj moderátorky spravodajstva Rádia Slovensko Miroslavy Ábelovej. Miroslava Ábelová je práve tá redaktorka, ktorá si na pamätnej tlačovke deviatich poslancov SMER-u k tunelovaniu Vojenskej spravodajskej služby počas prvej Ficovej vlády, o ktorom som už hovoril, kde kolegovia zo SMER-u premietli zostrihané video a vyzývali ma k vzdaniu sa poslaneckého mandátu, lebo som vraj podľa nich vedel a nekonal, ako prvá vzala mikrofón a spýtala sa: "Neviem, či tomu nerozumiem, ale nebol pán Galko práve ten, čo nariadil vyšetrovanie? Prečo sa s ním nespojíte a nesnažíte sa odhaliť vinníkov? Nemalo by aj vám ísť o to?" Následne sa k nej pridali aj ďalší novinári, až to kolegovia zo SMER-u nevydržali a za úprimného smiechu celej kinosály normálne z tlačovky utiekli. Minulý rok vedenie rozhlasu stiahlo túto redaktorku zo spravodajstva a preradilo ju na publicistiku. Bolo to preto, lebo pre denník SME kritizovala vedúceho tlačového oddelenia úradu vlády Erika Tomáša, keď mal dostať ocenenie pre najhoršieho hovorcu roka, takzvanú hovorcovskú malinu, ktorú si, mimochodom, bezkonkurenčne zaslúžil a voči udeleniu ktorej podnikol bezprecedentné, ovplyvňujúce a mocenské kroky a nakoniec si aj jej neudelenie naozaj vybavil. Zároveň jej v Pravde vyšla báseň, v ktorej kritizovala zámer Roberta Fica s olympiádou. Pred pár dňami po deviatich rokoch poctivej a profesionálnej roboty pre RTVS počas pôsobenia niekoľkých vlád z RTVS odišla. Tlak bol zrejme už neúnosný.
Aj príbeh tejto novinárky svedčí o tom, akým duševne malým človiečikom je smerácky inkvizítor z úradu vlády Erik Tomáš. Ale tento príbeh svedčí aj o tom, aký je v skutočnosti tento inkvizítor silný vo vzťahu k ovplyvňovaniu RTVS, ktorá by mala byť verejnoprávna a zďaleka verejnoprávnou nie je. Povedzme si pravdu. Zmienená novinárka nemá za čím banovať. Súčasný Slovenský rozhlas jej nebol hoden. Má moju úctu. A na jej pôsobisku, na jej novom pôsobisku jej prajem lepšie zaobchádzanie, než aké sa jej dostalo za poctivú deväťročnú prácu pre Slovenský rozhlas. Tu však ide o niečo viac, ako o vyslovenie úcty jednej novinárky. Tu ide o to, že takýmto spôsobom, vážené dámy, vážení páni, funguje verejnoprávna RTVS, ktorej niektorí kľúčoví manažéri sa nechajú ovládať politickou stranou SMER.
Chcem v tejto súvislosti podotknúť, že si vážim prácu viacerých radových redaktorov RTVS, ktorí sa snažia, vidno to na ich prístupe. Napríklad na tlačových besedách Roberta Fica alebo aj na tlačových besedách iných politikov, kde kladú častokrát aj nepríjemné otázky. Ja registrujem túto snahu novej nezaťaženej generácie žurnalistov podať objektívnejšie informácie a robiť verejnoprávne spravodajstvo po novom. Žiaľ, ich snaha až moc častokrát naráža na korigovanie zo strany ich nadriadených. A preto považujem za drzosť, že riaditeľ tohto média si dovolí v súčasnosti vypúšťať na verejnosť balóniky s požiadavkami na zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. Strata súdnosti? A preto otázka, či rozdiel medzi súčasným vedením RTVS a smutne slávnym Kubišovým vedením STV, ktoré máme v živej pamäti, nie je náhodou len v sofistikovanosti metód, s akými terajší riadiaci pracovníci RTVS urobili z verejnoprávnosti lokaja vládnej moci, narastá na naliehavosti, dámy a páni.
Pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, priniesli ste nám čo do rozsahu pozoruhodnú správu spolu aj s prílohami viac ako tristo sedemdesiat strán, ktorá samozrejme obsahuje oveľa širšiu škálu informácií, než sú tie, ktorým som sa venoval vo svojom vystúpení ja. Ja som sa venoval tým hlavným, ktoré ma trápia. Vo vašej správe som si prečítal, že ste riešili množstvo sťažností. Musím uznať, že ste zrejme nerozhodovali jednostranne, lebo niektoré z nich ste uznali aj za odôvodnené. Ale ja som presvedčený, že toto samo o sebe nestačí, pretože žiadne uznanie sťažnosti zvyčajne neodstráni škody, ktoré boli napáchané, morálne a politické škody napríklad pri prípadoch, o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení. Ak chceme žiť v skutočne pluralitnej, slobodnej a demokratickej krajine, musíme o týchto zlyhaniach verejnoprávnych médií hovoriť aj verejne, všade, kde sa to dá, aj na tomto fóre, v pléne Národnej rady Slovenskej republiky.
Na záver vás, pán predseda, chcem požiadať, aby ste sa vy ako predstaviteľ Rady pre vysielanie a retransmisiu, ako aj ostatní členovia tejto rady spoločne zasadili o to, že takéto zlyhania verejno-právnych medií v slobodnej krajine, akú chceme zo Slovenska mať, nebudú mať svoje miesto. Ak potrebujete, aby boli k tomu navrhnuté nejaké legislatívne zmeny týkajúce sa napríklad kompetencie rady, poslanci strany SaS sú vám k dispozícii. Sme pripravení s vami spolupracovať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Galko, úplne s vami súhlasím, je to neodškriepiteľný fakt, že strana SMER má vo verejno-právnej RTVS ďaleko, ďaleko väčší priestor, ako všetci ostatní, respektíve tí, ktorí by si to zaslúžili, oproti tým štandardným, ktorí sa doteraz do akýchkoľvek diskusií zapájali. Dochádza tak isto aj ku tendenčnému skresľovaniu reportáží, o ktorom ste tak isto hovorili, sám som toho bol svedkom, nie raz, pretože som sa osobne zúčastnil na tlačovkách, ktoré potom vyzneli úplne iným spôsobom. Dochádza k vylučovaniu poslancov z niektorých tém, pritom povedzme, že poslanci OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností upozornili na problém. Urobili ku tomu tlačovku, zavolali človeka, ktorý tým bol postihnutý, jeden z tých, ktorý bol postihnutý. Na základe tohto tlaku sa nám podarilo dospieť k zdarnému výsledku tejto danej kauzy, ktorá, mimochodom, bola na ministerstve školstva a na základe toho teda boli uspokojení tí ľudia, ktorí boli poškodení, ale o tom, že to riešili poslanci OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností, nepadla ani zmienka, absolútne. Redaktorka si odchytila daného človeka, ktorého sme my pozvali na tlačovku, urobila si s ním rozhovor a to bolo všetko. To znamená, že kauza bola akoby nič a samozrejme ministerstvo školstva sa dokázalo pritom brániť a potom odsúhlasilo.
To, že verejno-právna RTVS sa pravidelne nezúčastňuje našich tlačoviek, tak to je ďalší fakt, ktorý naozaj je. Na tlačovkách OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností ich vídať naozaj veľmi zriedka. To, ako sa zúčastňujú ostatné televízie, to je iná vec, ale hovoríme tu o verejno-právnej RTVS.
Takže toto sú problémy naozaj, ktoré tendenčne napomáhajú vládnej strane a poškodzujú, žiaľ, strany opozičné, pričom mandát máme tak isto silný a zastupujeme tu občanov, ktorí nám dali dôveru.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení pán predseda správnej rady? (Reakcia navrhovateľa.) Vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, už som sa to mohol naučiť, ospravedlňujem sa. Nebudem nariekať, lebo ono v tom asi nebude nikdy pocit uspokojenia, že koho ako berú alebo neberú, tam to je vždycky ťažké. Nenariekam, ani nebudem, budeme, počkáme, uvidíme, teraz sa dejú veci na našom trhu, uvidíme, čo to urobí, podľa toho sa zariadime, vždycky. Pozrite sa, boľševika, aj fašistu porazili letáky. Ak si niekto myslí, že keď to všetko nakúpi, zo strednodobého a krátkodobého hľadiska má pravdu, ale z dlhodobého nie. Verme tomu a tak je to aj historicky pravdou, že aj boľševika, aj fašistu porazili letáky. Budeme sa, hold, musieť vrátiť tam, kde to vždycky všetko začalo, to znamená, na ulici. Ja sa ulice nebojím, hoci sa tam cítim ako ryba vo vode, niekedy na rozdiel od tohto prostredia. Aj verím, že niektorí z vás sa bojíte ohromným spôsobom, ale to je, hold, údel človeka, ktorý s chce venovať politike, že politika nie je v koženom kresle.
Takže to uvidíme, potom budeme analyzovať, čo to urobilo, neurobilo. Ja len, pán predseda, jednu vec. Ja si pamätám minulý rok, keď sme tu boli, ja som sa pohoršoval a pohoršujem, nie, viete, neubudlo zo mňa a pohoršujem sa, som pohoršený aj teraz z toho, že moje deti, moje dve krásne dcéry pozerali rozprávku v nedeľu večer a boli vystavené reklame na alkohol. Pohoršilo ma to a vidíte, aj po roku, to už je viac ako rok, čo ste tu boli, som pohoršený stále. To bola, v nedeľu o ôsmej to začalo, samozrejme prešpikované reklamami, vysielanie rozprávky sa pretiahlo až po desiatej a tu zákonodarca dovolil, tak tým deťom tie reklamy na tú, neviem koľkokrát destilovanú, váľali a váľali a moje deti, chúďatá, pozerali a pozerali, až som musel prísť a povedať, čo sa robí.
Nuž, ale to sme si hovorili a pozeral som v tej správe, ak sa mýlim, ma opravte, nenašiel som konanie. Nezačali ste konať v tej veci. A to ma mrzí, lebo neviem, kde je pes zakopaný. Lebo asi prísne vzaté, lebo mne povedané, že bude to, bude sa to musieť riešiť, lebo počas detských programov nemôže ísť reklama na alkohol, ale podľa zákona o neviem čoho, reklame, po desiatej už môže ísť. Neviem teda, čo zákonodarca urobil, alebo neurobil. Neviem, či vy ste mali možnosť, alebo nemali, čo sa urobilo v tej veci? Ak je situácia taká, že nemali púšťať tú reklamu na alkohol počas vysielania detského programu, to bolo jasné, to bola Disneyovka, nechcem robiť reklamu, ale však to takú môžem, Na vlásku, myslím, sa to volalo. Normálna kreslená Disneyova rozprávka. To nebolo, že nejaký, to bola kreslená, normálne to bolo, to bolo obludné chrapúnstvo, v nedeľu večer pustiť deťom kreslenú rozprávku a potom im tam dať reklamu na neviem koľkokrát destilovanú.
Čiže ak nemali, pán predseda, nemáte v tej správe, ak som nenašiel a bolo, je to tam, povedzte, nekonali ste. (Reakcia navrhovateľa.) No, čiže analyzujem tie možnosti. Čiže ak ste mali možnosť konať, či ste konali a ako to skončilo. Akou prípadne pokutou? A ak ste nekonali a mali, prečo? Ak ste nekonali preto, lebo ste nemohli, tak v nejakých, neviem, či vy môžte dať nejaké návrhy alebo opatrenia, ja som minimálne dvakrát, čo si dobre pamätám, dvakrát tu dával návrh, aby sa reklama na alkohol posunula na dvanástu hodinu, samozrejme, kde, kto by tu koho počúval? Čiže ja som v tomto konzistentný. Hej, že ja mám v tomto ako tak, proste, čo som mohol, som urobil. Čiže ak ste nemohli preto, lebo nebol dôvod, tak otázka stojí, či to by to tu prípadne niekoho nezamrzelo, že tým deťom proste cez tú rozprávku tú reklamu púšťame. Keď už ste dovolili tie bilbordy, keď už to neni teda z vášho, ale to spomeniem, keď už ste dovolili, keď nikto sa tu neohradil a ja poviem, existujú prevádzky, s ktorými niečo mám a v tých prevádzkach od toho výrobcu alkohol nepredávajú a nebudú predávať, kým sa neospravedlnia. Toľko ešte moci mám. Nepredávajú a nebudú predávať, pokiaľ sa neospravedlnia. To je, čo som mohol urobiť viac? Ja som viac nemohol urobiť, ale pýtam sa vás, každého, čo vy ste urobili na to, aby ste chodili po Slovensku a pozerali sa na dievča trčiace z kontajneru a je tam nejaký text? Čo ste vy urobili kvôli tomu, že nejaké dve dievčatá sa kúpu vo vani s loptičkami ráno, čo ste vy urobili? Zodpovedzte si pre vlastné svedomie, čo ste vy urobili pre to, aby ste urobili, aby ste mohli povedať, urobil som, čo som mohol. Tichučko, vážení, tichučko jak po pěšinke. Raz vás to dobehne, nikomu neprajem, ja viem, ja viem, čo je alkohol v rodine, ja viem, preto som na to citlivý, aby vás to raz nedobehlo a potom by ste si nepovedali: možno, keby som vtedy bol k tomu kritickejší, možno, keby som vtedy bol k tomu kritickejší.
Nechajte tak, nech tu všetci budeme jak indiáni, tu normálne niekedy mi to príde jak indiáni, keď došli Španieli, tak indiánom dávali za fľašku vína, im dávali zlaté sošky, prosím vás. My tu, normálne tu sú, to nikto by neuveril, že je možné takéto reklamy tu dať, a tu to je. Nikto sa nečuduje, všetci ste spokojní, sloboda prejavu, liberál, ešte škoda, že tu Martin neni, ten by hneď k tomu povedal slovo hodné liberála, že jak je to teda sloboda názoru a neviem čo, nech sa páči. Nech sa páči, neprajem nikomu. Je to peklo, neprajem nikomu, nech to má v rodine, je to peklo. Ale aby to náhodou niekoho z vás nedobehlo. Aby to náhodou niekedy vás nedobehlo a ste mi mohli povedať, mal som tú možnosť, však som vtedy mohol aspoň niečo urobiť a mali ste tú možnosť niečo urobiť. Keď tu bol ten zákon, ešte tu príde ten zákon, nebojte sa nič, a teraz som zvedavý, lebo my musíme byť dôslední a konzistentní, dôslední a konzistentní, dôslední a konzistentní a musí ísť až z toho strach, lebo tí ľudia si povedia: dôslední a konzistentní a dokonca a dokonca a vydrží, ty držíš jak buldog. Nepusti. A som zvedavý, čo mi poviete, či mojim deťom budú večer, keď budú púšťať, pozerať rozprávku, bude niektorý chrapúň púšťať reklamu na neviem koľkokrát destilovanú, len kvôli tomu, že chce zarobiť. Nebude. Povedzte mi, čo ste v tej veci urobili?
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, ja úplne chápem vaše rozhorčenie, lebo naštvalo by to aj mňa. Ja som, ja si to pamätám, to vaše vystúpenie, ktoré ste mali zhruba takto pred rokom. Išiel som potom a naozaj som ako sa pýtal, ale po vlastnej linke teda, ako sa tieto veci majú a nenašiel som na to odpoveď. Možno odpoveď by bola z vašej strany, že ktorá televízia takýmto spôsobom prerušila vysielanie detského programu reklamou na túto vodku, o ktorom vy hovoríte? Ten problém ale, ktorý ste vy naznačili, je ďaleko širší. A viete, v čom je ten problém? Že televízia všeobecne je cezhraničná. To znamená, my chytáme nemecké programy, české programy a tak ďalej a tak ďalej, ale legislatíva nie je cezhraničná. To znamená, že ja by som skôr privítal, keby aj v tomto nastal akýsi posun a aby sme sa bavili o jednotnej mediálnej legislatíve z hľadiska Európskej únie preto, lebo to sú tie programy, ktoré najviac pozeráme všetci. My ťažko zabránime tomu, že v rámci jednej legislatívy urobíme reštriktívne opatrenia preto, lebo napríklad tie sa už nevzťahujú na Českú televíziu. Tie zákony sú niekedy diametrálne odlišné od tých zákonov, ktoré platia u nás. Toto je realita, ktorej sa akýmsi spôsobom nevieme, nevieme zbaviť. Ja som inicioval stretnutie senátorov a poslancov Českého parlamentu, kde sme sa o týchto veciach bavili, dopytovali sme sa ich aj písomne, do dnešného dňa som nedostal inú odpoveď, ako tú z českej strany a to hovorím veľmi úprimne, že táto otázka nie je na pretrase dňa v rámci českej spoločnosti. A skutočne sme sa o tom bavili, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No to, čo nám tu pán Hlina predviedol, to je alibizmus najväčšieho zrna. On nám tu povie, že on vie, čo je to alkohol v rodine a pritom predáva alkohol, alebo jeho rodina predáva alkohol ako taký. To je, ako keď vrah povie, že on vie, čo je to vražda v rodine a bude kritizovať vraždy, ale bude pritom vraždiť. To je to isté, čo tu pán Hlina predviedol. Jemu vadí, že jeho deti videli v televízii alkohol, no v krčme, sama Pluska na to poukázala, v jeho krčmách sa predával alkohol mladistvým.
Ako kebyže s tým vystúpi hociktorý z poslancov, poviem OK, má pravdu, alebo zamyslime sa nad tým. Ale keďže vystúpil tento človek s tým, ktorý sám robí biznis, alebo robil biznis na alkohole a jeho rodina s tým podniká, tak je to maximálny alibizmus. Ak, pán Hlina, chcete byť spravodlivý, tak nie, že nebude sa táto značka predávať vašej krčme, žiaden alkohol by sa nemal predávať vo vašej krčme, tak by mala vyznievať spravodlivosť v ponímaní spravodlivého človeka. Toto, čo tu vy predvádzate, je neskutočný alibizmus hrubého zrna.