39. schôdza

Pani poslankyňa Žitňanská.

Pán poslanec Martvoň, mne je to v zásade jedno, nech si vezmú tie notebooky. Ja len hovorím, že aj z toho, čo sa navrhuje, sú zrejmé priority, čím sa primárne tá Súdna rada alebo členovia Súdnej rady zaoberá, keď vám doniesli akurát toto, že je to najakútnejšie na riešenie práve zo Súdnej rady. No tak sa zistilo, možno pôvodne to mal byť niekto iný, ten predseda Súdnej rady, a stačil by jedennásobok poslaneckého platu, potom je to niekto iný a možnože by mal menej, ako na Najvyššom súde.
Ja neviem, ani to nie je primárne to, čo by som považovala za problém. Ja som to uviedla v kontexte toho všetkého ostatného, čím si myslím, že by sme sa mali vážne zaoberať, rozoberať, mala by byť o tom diskusia. Nie. Toto išlo bez pripomienkového konania. Nemuselo to ísť bez pripomienkového konania, pretože riešime otázky, ktoré vôbec si nevypýtalo rozhodnutie Ústavného súdu. Riešime to v zásade aj bez novej Súdnej rady a riešime to podľa mojej mienky zle.
Ja si v prvom rade myslím, že sudcovský stav nemá záujem prijímať ľudí zvonku, keď má dosť detí medzi justičnými čakateľmi a vyššími súdnymi úradníkmi. A proste ja raz, ja verím v to, pretože to vidím, že tento záujem proste ovplyvňuje aj rozhodovanie napríklad aj v takej Justičnej akadémii, pokiaľ bude môcť stanovovať nejaké pravidlá prípravného konania, ktoré môžu sa stať bariérou a rovnako môžu pomôcť. Ak dávame to do ruky niekomu, kto môže mať iný záujem než na tom, aby čo najviac otvorili justíciu. To je všetko.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hlina. Nenachádza sa v sále, tým pádom stráca možnosť vystúpiť. Teraz otváram rozpravu ústnu. Kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Lipšic ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, táto novela zákona, tento návrh novely zákona podľa mňa pomerne plasticky demonštruje, ako existujú dva odlišné pohľady na to, ako by mala prebiehať reforma justície - či uzatvárať justíciu, alebo ju otvárať. Vládna strana SMER tvrdí - uzatvárať. Pri poznaní stavu justície je to podľa mňa krok zlým smerom.
Pán minister tvrdí, že bolo potrebné mimo pripomienkového konania doplniť zákon o Justičnej akadémii, ktorý priamo nejako nesúvisí s justičnými kódexami, ale hlavný - hlavný - dôvod na zmenu v týchto kódexoch je zavádzanie, opätovné zavádzanie čakateľov do justície na súdoch aj na prokuratúre. Čo bolo namietané ich zrušenie na Ústavnom súde a Ústavný súd povedal: "Ich zrušenie je v poriadku." A potom príde vláda a povie, však to je vaše právo, samozrejme: "Ale čakali sme na Ústavný súd. Ten povedal, že to je v poriadku, ale my to aj tak zavádzame."
Nie je mi celkom zrejmá tá kauzalita pri čakateľoch medzi rozhodnutím Ústavného súdu a návrhom vášho zákona, vašich zákonov.
Už skutočnosť, že tie veci boli na Ústavnom súde namietnuté, o niečom svedčia. Totižto, aby sme si povedali veľmi jasne, inštitút čakateľov na Slovensku znamenal, že sa justícia z veľkej časti stávala rodinným podnikom. Teraz niekto možno povie: "Ale veď to nevadí, však to je fajn, že sa funkcie dedia, však aj u lekárov to tak je, aj u učiteľov, sú učiteľské rodiny a proste stolárske rodiny." Ale tu je jeden veľký rozdiel podľa mojej mienky, sudcovia tvoria tretiu zložku moci. A ja si nepamätám, že by naša ústava mala ustanovenie, že dve zložky moci, výkonná a zákonodarná, odvodzujú svoju legitimitu od zdroja moci občanov, sú teda volené demokraticky, ale súdna moc je dedičná a dedí sa z rodičov na deti.
Pán poslanec, je to dosť smutný príbeh, lebo ak ste si pozreli za vašej prvej vlády zoznamy justičných čakateľov, tak vás ubezpečujem, že veľká časť bola rodinnými príslušníkmi sudcov v situácii, keď v tom čase ste zaviedli režim, že justičný čakateľ sa stával sudcom bez výberového konania. To bolo zrušené za Radičovej vlády. A teraz to znovu zavádzate pre prokurátorov, k tomu sa ešte dostanem.
Choďte sa pozrieť na Krajský súd v Košiciach, na poslanecký prieskum ústavnoprávneho výboru, a skúste zistiť, koľko rodinných príslušníkov funguje tam predsedu Krajského súdu v Košiciach, ak sa vám zdá, že to je taká triviálna téma, to rodinkárstvo v justícii. Koľko? Ja si myslím, že viac ako päť. Ale skúste tam ísť a zistíte, že ako to je. A podľa mojej mienky to ono možnože vyznieva trošku groteskne, že niekto má na súde aj manželku, aj syna, aj dcéru, aj nevestu, aj zaťa, aj neviem koho ešte, ale je to podľa mňa zničujúce pre dôveryhodnosť justície a je to podľa mňa nedemokratické.
Ja chápem, že sudcom mnohým sa to páči, že ich deti po nich zdedia funkciu, ale neviem, či robíme návrhy zákonov pre sudcov v tejto krajine a v tomto parlamente, alebo pre ľudí. Možno by sa aj mojim synom páčilo, keby som im prišiel dneska povedať domov, že zdedia môj poslanecký mandát. Ale podľa mňa je to riadna blbosť v demokracii, len smutné je, že v justícii to tak funguje.
Tento návrh zákona podľa mňa justíciu uzatvára. Bez akéhokoľvek mandátu alebo zdôvodnenia Ústavným súdom. Obávam sa, že áno. Naviac aj pri čakateľoch, aj pri prokurátoroch, poviem hneď v čom. Už to kolegyňa Žitňanská spomínala.
Tá celá prípravná služba bude znamenať, že, samozrejme, kvalitní prokurátori a advokáti, ktorí majú súdnu prax, sa nebudú do výberového konania hlásiť, keď budú vedieť, že minimálne pol roka proste majú v zásade, musia absolvovať s akoukoľvek praxou ďalšie vzdelávanie a zvýhodnení budú tí, ktorí na súde už nejaký čas pôsobili. Je to, je to, ja ten názor poznám sudcov, považujem ho za nesprávny, ktorý tvrdí, že v princípe mimo uzavretej budovy súdu nie je život, nie je svet. Podľa mňa je to chybná, je to predstava uzavretej justície, len pre nás, naše deti, tí, ktorí v tom systéme nie sú, tak budú mať sťaženú možnosť sa do toho systému dostať. Pri prokuratúre nebudú mať takú možnosť vôbec, pretože návrh je koncipovaný tak, že čakateľ prokuratúry, ak bude voľné miesto, bude vymenovaný bez výberového konania priamo do funkcie prokurátora. Áno? No a pri sudcoch to bude sťažené tou prípravnou, alebo ako to nazývate, tou prípravnou fázou.
Čiže je to krok proste podľa mňa zlým smerom a neviem kvôli čomu ho zavádzate, lebo je to krok, ktorý ocenia v tejto krajine len sudcovia a len prokurátori, ale obávam sa, že ľudia určite nie. Určite nie.
Vy na jednej strane zabezpečujete pri prokurátoroch, ktorých výberové konania si bude manažovať čisto prokuratúra, aby po troch rokoch sa stali bez výberového konania prokurátormi. Aký je to rozdiel oproti predlžovaniu koncipientskej praxe na päť rokov pri advokátoch? To je v akom súlade, tieto dve veci, pán minister? Čiže mladý človek, ktorý je čakateľ na prokuratúre, jemu stačí tri roky a bez výberového konania bude prokurátor, ale pri advokátoch, čo je slobodná profesia v tejto krajine, tam ste predĺžili pre mladých ľudí koncipientsku prax na päť rokov, aby proste súčasní advokáti... (Reakcia ministra.) Ale, pán minister, ani nesrandujme. Aby súčasní advokáti tú konkurenciu mali menšiu, pretože príde neskôr. Je to tak.
Ak by ste naozaj hovorili o tom, ako je potrebné zvýšiť kvalifikovanosť v tej justícii, tak mi povedzte, prečo nemajú mať minimálne päťročnú prax aj prokurátori? Aký je v tom rozdiel? (Reakcia ministra.) Dobre, teším sa. Lebo podľa mojej mienky teda žiaden rozdiel v tom nie je principiálny. Len tu chcete obmedzovať konkurenciu, tu, samozrejme, ide, teraz to preženiem, o naše deti a netere a synovcov, tak tam to pôjde rýchlo, bez výberového konania.
Považujem proste prípravu návrhov zákonov do parlamentu, ktoré sú prejavom lobistických snažení, či uzavretého súdnictva, myslím, justície celkovo vrátane prokuratúry, alebo advokácie, považujem to za zlý krok. Podľa mňa minister spravodlivosti by mal obhajovať verejný záujem a on tam nie je odborový zástupca sudcov, prokurátorov a advokátov. Tí majú svojich zástupcov, ale to nie je minister spravodlivosti.
Otázka znie, boli sme doteraz s tým systémom výberu sudcov a prokurátorov spokojní? Podľa mojej mienky nie. Justícia na Slovensku má katastrofálnu dôveryhodnosť a ubezpečujem vás, že nie je to len z dôvodu, ktorý sudcovia často spomínajú, že veď polovica ľudí prehrá súdne spory. Polovica ľudí prehrá súdne spory, ubezpečujem vás, aj v iných krajinách, napriek tomu je dôveryhodnosť justície v týchto krajinách iná. A ani nechcem hovoriť o úplne niektorých škandalóznych rozhodnutiach, kde sa rozum zastavuje.
Čiže namiesto toho, aby ste sa snažili v rámci mantinelov, ktoré máte, myslím, táto vláda, tak systém zlepšovať, tak ho ešte podľa mňa zhoršujete. A už, myslím si, že vôbec je zlé, že idete s riešením, ktoré bolo už dvakrát zrušené, teda čakatelia už boli dvakrát zrušení, teraz sa znovu obnovujú a budú asi aj tretíkrát možno v nejakej dobe zrušení, dúfam. Čiže to už vôbec teda stabilite justície moc, moc nenasvedčuje.
Takže ja som veľmi z tohto návrhu zákona sklamaný a určite ho nepodporím, pretože som presvedčený o tom, že je prejavom prístupu, ktorý s vami nezdieľam, že by mala byť justícia čo najviac uzavretá, lebo ja si myslím, že justícia by mala byť čo najviac otvorená, transparentná a v tom sa asi dlhodobo nezhodneme.
Ďakujem veľmi pekne.

S faktickými poznámkami, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Susko.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, ako je pravdou, že nemám štatistiku, koľko rodinných príslušníkov sudcov z celého sudcovského stavu percentuálne ani počtom je na jednotlivých okresných či krajských súdoch. Na druhej strane si nemyslím, že ten rodinný príslušník, ktorý žije v tej rodine sudcovskej a dennodenne sa stretáva s tou problematikou, je menej alebo je a priori menej kvalifikovaný ako ktokoľvek iný, keď ho takto a priori chceme v zásade diskriminovať.
Veď zákon pozná výberové konanie a ja nevidím najmenší dôvod, ak ten rodinný príslušník uspeje v tom výberovom konaní, aby nemohol byť vymenovaný. Takisto ako ktokoľvek iný. A keď hovoríte, že sa to dedí, veď zákon pozná výberové konanie, prečo by sa mali dediť tie funkcie?
Takže, a ja naozaj nevidím na tom nič zlé, skôr naopak, že ak ten rodinný príslušník je pripravený tak, že prejde tým výberovým konaním, aby nemohol byť vymenovaný.
Ďakujem.

Pán poslanec Lipšic.

Myslím, že tie štatistiky boli urobené a pri čakateľoch zvlášť to bolo úplne markantné, koľko bolo rodinných príslušníkov sudcov. No, však výberové konanie, ktoré si organizuje samotný ten súd, tak nehovorme si proste akože nejaké ilúzie. To nie je výberové konanie organizované nejakou nezávislou agentúrou, ktorá nemá žiadne vzťahy a väzby. Nie. To robí ten súd. A tú komisiu menuje, myslím, predseda súdu, tak to je trošku problém, nie, v tých výberových konaniach?
A ja si nemyslím, že, ešte raz, nehovoríme o dedení právnických profesií, lekárskych, učiteľských, hovoríme o funkciách ústavných, tretej zložke moci. A povedať, nejako to nasáva s materským mliekom, no tak čo sa dá robiť, proste už je tam. Tak áno, tak de facto to je potom akoby nejaká dedená funkcia.
A len na záver. Ja by som možno, keď pán minister chce reagovať, ja som, samozrejme, rád, že bude reagovať, že keby ešte mohol v rozprave vystúpiť, aby sme na to potom, eventuálne na jeho repliku mohli aspoň faktickou poznámkou zareagovať, lebo ešte rozprava nie je uzavretá.
Ďakujem vám pekne.

Pán poslanec Lipšic bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. No, ja myslím, že aj tak môžme túto debatu viesť aj ďalej, ale ja by som najprv zareagoval na pána poslanca Lipšica, pretože zjavne skôr demagogicky, bez bližšieho prečítania si návrhu, čo sa týka sudcov, keď začnem so sudcami, prišiel s tým, že uzatváram justíciu.
Pán poslanec, neviem, či ste si všimli, alebo vám ušlo, vašej pozornosti, že ja neuzatváram justíciu. Výberové konania na sudcov zostávajú otvorené pre všetkých naďalej. Jediný rozdiel, ktorý tu robíme, je, že vyšší súdni úradníci, ktorí tu dnes sú už jediní vlastne, keďže justiční čakatelia tu už tri roky nie sú vďaka novele pani poslankyne Žitňanskej. Vy ste povedali, že tri roky neprišlo k žiadnemu zlepšeniu, jak som správne rozumel, stále ten stav prijímania nových ľudí do justície je katastrofálny, áno, tí ľudia sú zlí.
Tak sa pýtam, aký posun v rámci vyšších súdnych úradníkov nastal? No žiadny. Jasne ste to dneska povedali, ja som to počul, myslím, že aj ostatní, je to na zázname.
My riešime len otázku, pán poslanec, kvalitného vzdelávania tých, ktorí sa idú dostať na pozíciu sudcu. Ale my nebránime nijakým spôsobom tomu, aby tam prišli vyšší súdni úradníci, aby tam prišli advokáti, notári a iní právnici, ktorí tam ísť chcú. Jediný rozdiel je ten, že títo ľudia, ktorí prichádzajú zvonku, nebudú mať dostatok zručností technického charakteru, ako funguje priebeh práce sudcu v jeho praktickom výkone.
A myslím si, že to, čo hovorila pani poslankyňa, že to treba urobiť až po výberku, no určite nie. Pretože ak ste boli niekedy na súde, tak viete, že akonáhle vyhrá niekto výberové konanie, nastupuje na súd, dostane okamžite spisy a začína pracovať. No a vtedy sa má začať orientovať vo veciach? Akým spôsobom funguje kancelária? Ako je obeh spisov zariadený na súde? No, pardon, ale myslím si, že to je trošku neskoro. (Reakcia poslanca.) No určite áno, pán poslanec. No určite nie. (Reakcia poslanca.) No určite nie, pretože mám osobné skúsenosti so sudcami, ktorí prišli z advokácie a plávali v tom teda hodne zle, samozrejme, na úkor účastníkov súdu.
Čiže mojím cieľom je touto novelou zaviesť rámec toho vzdelávania tých, ktorí prichádzajú zvonku, pričom tam nebude žiadna bariéra, tak ako sa snažíte niekomu nahovoriť, pretože tam bude jedine certifikát, na základe ktorého potom môže ísť na výberové konanie bez toho, že by postupoval akúkoľvek skúšku. Ide naozaj o to, aby ten človek, ktorý prichádza na sudcovské miesto, prípadne, že absolvuje výberové konanie, bol dostatočne praktický pripravený na výkon tejto funkcie, nie z pohľadu právneho vzdelania a jeho skúseností zo súdnictva, z pohľadu vystupovania v súdnej sieni, ale toho, čo je úlohou a prácou sudcu. To je podstatné a to chceme zabezpečiť, samozrejme.
Ak ste si všimli, je tam odložená účinnosť tohto ustanovenia práve preto, aby bol dostatok času prípravy týchto vzdelávaní a kritérií na vzdelávanie, obsahu vzdelávania pre týchto absolventov, resp. budúcich záujemcov o súdne povolanie.
Ak hovoríme o tom, že som voľakedy zvýšil dôraz pri výberovom konaní na ústnu časť, nie celkom som si istý, že je možné charakterizovať to, že ide o subjektívnu verzus objektívnu písomnú časť. Pretože, áno, test je síce veľmi dôležitý z hľadiska získavania informácií o tom, koľko má vedomostí príslušný záujemca, ale asi sa všetci zhodneme na tom, že ústna skúška, pokiaľ ten príslušný právnik je vynikajúci v písomnom prejave, nebude schopný jasne formulovať v súdnej sieni svoje myšlienky, jasne viesť súdny spor alebo byť pánom sporu v súdnej sieni, tak asi ten sudca nebude mať úspech, akokoľvek bol vynikajúci v písomnej časti.
To znamená, že ja si stojím za tým a hovorím stále, že nejde o to, akým spôsobom tá skúška prebieha, dôležité je, aby bola dostatočne jasne a transparentne skontrolovateľná a spätne preskúmateľná. A ja si myslím, že nahrávanie týchto ústnych častí, hoci už dnes je výberové konanie verejné, to znamená, ktokoľvek tam môže kedykoľvek prísť a počúvať, sedieť a pozerať, napriek tomu chceme zaviesť ten systém takým spôsobom, aby ku každému zverejnenému spisu v rámci výberového konania bol pripojený audio file, alebo teda zvuková časť z výberového konania, aby mala aj spätne Súdna rada možnosť takéto niečo preskúmať. Myslím si, že tam je dostatočne široký priestor na to, aby tam potom prípadne mohol, či už Súdna rada, alebo ktokoľvek ďalší, túto vec preskúmať.
Čo sa týka komunikácie so Súdnou radou, pani poslankyňa, ubezpečujem vás, že nielen so Súdnou radou, ale aj s pánom prezidentom, aj s Národnou radou komunikujem pravidelne, čo sa týka všetkých vecí týkajúcich sa sudcovského stavu, a tá komunikácia je výborná.
Čo sa týka pohľadu na to, či súdni čakatelia áno, alebo nie, je to vec filozofického pohľadu. Vám sa to jednoducho nepáčilo, mali ste svoj názor na to. Ja tvrdím, že vyšší súdni úradníci ako kandidáti na budúcich sudcov sa nijakým spôsobom neosvedčili z toho pohľadu, že by boli o niečo lepší z odborného hľadiska.
Čo sa týka rodinkárstva, ako ho vy nazývate, neviem, či ste si všimli, ale v tomto návrhu sa nevracajú naspäť tí, ktorí boli predtým súdni čakatelia, my ich nevraciame naspäť do systému. To znamená, že nemôžte hovoriť o žiadnom rodinkárstve, to je po prvé. A po druhé, tí, ktorí prídu ako súdni čakatelia, tak tí budú, samozrejme, mať rovnakú štartovaciu čiaru, čo sa týka možností ako vyšší súdni úradníci alebo akíkoľvek iní právnici. Takže naozaj nechápem, o akej demagógii tuná rozprávate. A naozaj myslím si, že to nie je v poriadku.
Tie výberové konania zostávajú takisto transparentne nastavené, ako ste ich nastavili vy. Nič sme na nich nezmenili, s výnimkou toho, čo som hovoril o ústnej časti. Nič sa nezmenilo. Čo sa zmenilo, je, že musíme teraz zmeniť zákon, a preto sme okrem iného aj tu, že tá novela bola protiústavná. Bol tam konštatovaný vo výberových komisiách neprimeraný zásah výkonnej moci do moci súdnej. Takže, žiaľ.
Čo sa týka prokuratúry, podľa môjho názoru ide o iný, iný, aj keď je súčasť justície, ale ide o iný orgán. Je to hierarchická organizácia, ktorá má úplne iný charakter ako sústava súdov. Nedá sa povedať, že je to súčasť tretej moci, to určite nie.
Podľa môjho názoru podstatný argument je ten, že systém právnych čakateľov prokuratúry, ktorý vlastne fungoval až do augusta tohto roku, do 1. augusta konkrétne, fungoval dobre a podľa môjho názoru sa osvedčil. Nevšimol som si žiadne informácie ohľadom toho, že akým spôsobom tam fungovalo rodinkárstvo, zatiaľ nie. Tak keď ma o tom presvedčíte, veľmi rád si to pozriem. Ale nezachytil som to nikde. Ani v Transparency International, v tých jednotlivých chartoch a podobne. Tam išlo len o justíciu a sudcov.
Čo sa týka úspešnosti právnych čakateľov prokuratúry v justičných skúškach, v porovnaní s inými boli vždy mimoriadne úspešní, hlavne keď hovoríme v porovnaní s vyššími súdnymi úradníkmi. Takže zrejme tá kvalita prípravy bola na vysokej úrovni.
Len toľko k tomu. Ja si myslím, že nemá zmysel viacej o tom hovoriť, a som presvedčený o tom, že tento návrh zákona je dobrý... (Reakcia z pléna.)
Tri a päť rokov, veľmi jednoducho, advokáti majú podstate komplexnejší spôsob činnosti, pretože tam nejde len o právnu časť veci. Tam okrem toho, ako iste viete, keďže sám ste advokát, že byť advokátom neznamená len sedieť v kancelárii a nestarať sa o plat, pretože ten mi chodí na účet. Ale, samozrejme, treba sa starať aj o ďalšie zložky činnosti advokáta. Ako je napríklad zabezpečovať funkciu zamestnávateľa, riešiť veci, ktoré sa týkajú všetkého možného chodu kancelárie, okrem iného ešte robiť aj nábor medzi klientami a tak ďalej a tak ďalej. To sú komplexné zručnosti, ktoré advokát musí mať na rozdiel napríklad od prokurátora.
Takže toľko, ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.) Nie.