39. schôdza

Pán poslanec, nechcem podrobiť nejakou širokou analýzou vystúpenie vo faktickej poznámke, pretože to chcem urobiť priamo v rozprave. Ale nedá mi, aby som nereagoval na taký lacný argument, ktorý ste použili, že v Žiline vláda 17 mil. odpustila. Spýtajte sa, prosím vás, vášho pána predsedu, bývalého pána Mikuláša Dzurindu, keď sa rodila investícia v Žiline a Slovenská republika hľadala všetky možnosti, ako ju podporiť, akým spôsobom to urobila, aby mohla zabezpečiť všetky pravidlá, ktoré jej predpisuje Európska únia, a v tom bolo nápomocné vtedy aj mesto Žilina. To znamená, že to bola záležitosť štátna, bola to záležitosť centrálnej vlády a dnes vláda na zasadnutí v Žiline to vrátila len späť, pretože v podstate obyvatelia Žiliny boli len zbytočne zaťažovaní niečím, čo malo pomôcť, a pritom Žilina s tým nemala nič spoločné, získať túto investíciu. Táto deformácia sa odstránila, dokonca niektorí opoziční poslanci, tuším že aj z vášho tábora, povedali, že keby tu bola hociktorá vláda, tak by to rovnako urobila. Bol to lacný argument a vôbec nepatril k tomuto vystúpeniu a k tejto téme.

Ďakujem. Predpokladal som, že v tejto debate sa zapoja asi všetci župani, takže ďakujem aj za tento príspevok, pán predseda. Ja som chcel pozrieť programové vyhlásenie vlády v oblasti priamo vo vzťahu k samosprávam, resp. či vôbec existuje nejaký záväzok, že to, čo ste podrobili najväčšej kritike, je ako keby zmena systému fungovania samospráva a štát a podobne. A našiel som len taký, taký záväzok, že vláda bude viesť permanentný dialóg so samosprávami, samosprávnymi orgánmi s cieľom nájsť cesty ku skvalitneniu výkonu verejnej správy, k čomu budú slúžiť využité aj výsledky komplexného auditu verejnej správy, a niekoľkoročné skúsenosti s prenosom výkonu štátnej správy na samosprávu ukazujú teda viaceré nedostatky a bude sa tento systém korigovať bez ohľadu na to, ktorý stupeň samosprávy alebo štátnej správy bude hodnotený.
Čiže mám za to, že pri tomto audite nastalo to, že výber tejto dane je neefektívnym, a teda prechádza na úroveň štátu. To, že prerozdelenie a nejakým spôsobom téma Bratislava verzus ostatná časť Slovenskej republiky je dlhodobo prítomná v politickom diskurze, chápem, a na druhej strane ste vyzývali na tú debatu a ja by som chcel viac počuť od zainteresovaných županov, že do akej miery je možná zdrojovosť, keďže jeden argument mne zaznel od ministra najviac, a to je, že bolo okolo šesťstovky daňových sadzieb, a teraz ich bude okolo päťdesiatky, že či naozaj v tom nebola nejaká miera veľkého neporiadku a teraz to upravuje, čo nechcem povedať, že Bratislava si tie peniaze nezaslúži.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja tiež faktickej len v krátkosti, ja vo svojom vystúpení budem podrobnejšie hovoriť k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Pán poslanec Frešo, ja chcem len k jednej veci povedať teraz vo faktickej a to sa týka vlastne intenzity dopravy. Vravíte, že je u vás v Bratislavskom kraji, spomínali ste aj cestu Bratislava - Senec, že je tá intenzita dopravy, je naozaj možno najväčšia na Slovensku, čo sa týka ciest II. triedy, ale zoberme si, zoberiem si aj ostatné kraje, kde tá intenzita na tých cestách II. a III. triedy je nižšia, ale majú oveľa viac kilometrov. A keď vznikali samosprávne kraje, tak tie samosprávne kraje preberali tie cesty naozaj v katastrofálnom stave. Nemôžeme povedať, že napr. Košický samosprávny kraj preberal všetky cesty, aj keď ich má viac ako 2 000 km cesty II. a III. triedy, v lepšom stave ako napr. Bratislavský samosprávny kraj. Takže tá štartovacia pozícia pre všetky kraje, si myslím, že bola rovnaká, a ak aj tie ďalšie kraje budú chcieť finančné, z tých financií, ktoré majú doteraz, tak nikdy nedobehnú ten Bratislavský samosprávny kraj, nebudú mať dostatok finančných prostriedkov ako napr. Bratislavský samosprávny kraj na opravy týchto ciest, pretože je naozaj v tých iných krajoch sú oveľa, oveľa dlhšie cesty II. a III. triedy, viac kilometrov musia obhospodarovať, takže nie je to len o tej intenzite, nie je to len o ten intenzite dopravy, na ktorú by mali byť naviazané práve tieto, tieto finančné prostriedky. Bratislavský samosprávny kraj má tuším 500 km ciest II. a III. triedy, keď si zoberiem, ja zase nepoviem náš kraj, to poviem porovnanie v rozprave, ale napr. Košický samosprávny kraj, tak ten má najmenej zo všetkých krajov nadradenej cestnej infraštruktúry. Takže oni tiež využívajú hlavne tie cesty II. a III. triedy, ale on nemá šancu z toho rozpočtu, čo vyberie na dane z motorových vozidiel, tieto cesty sanovať, cesty II. a III. triedy. Naozaj, naozaj, nemá šancu z tých finančných prostriedkov, ktoré vyberie na dani, tieto cesty zosanovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak pôjdem od konca. Pán Baška, ďakujem veľmi pekne za tie podporné argumenty, lebo vy ste v podstate povedali to, čo som ja povedal v rozprave, možno ste urobili iný záver, ale ste podporili všetky tie moje argumenty, ktoré hovoria, že každý má svoje problémy a nemôžeme ich vyriešiť na úkor ostatných krajov. To považujem za takéto argumentárium, to znamená, áno, všetci to zdedili v zlom stave, áno, môžeme sa baviť o tom, či intenzita je alebo nie je to hlavné kritérium. Ja tvrdím, že keby mali vybrať jedno, tak intenzita medzi neho stopercentne patrí. Ale to, čo je, to, čo je asi najdôležitejšie, je presne ten záver, prečo to riešiť na úkor jedného. V tomto s vami súhlasím, ten váš záver, že teda ako tí ostatní to teda vyriešia na úkor toho jedného, z toho vyplýva, no nevyplýva, z vašich argumentov vyplýva, že každý má tie svoje problémy, a ak nevymyslíme nový model, ktorý je pre všetkých férový a spravodlivý, tak navrhujem, aby sme o tom zákone nepokračovali, resp. ho vrátili na dopracovanie.
Kolega Viskupič, jedna drobná chyba, nie Bratislavský kraj vyberá tie dane alebo nie kraje vyberajú tie dane, vyberá ich štát, čiže tam o efektivite nemôže byť reči, treba sa obrátiť na štát, ale ich prerozdeľuje. A to že boli rôzne typy sadzieb, no boli, lebo o tom rozhodovali jednotlivé župy ako vo svojej kompetencii. To znamená, rozhodovali podľa toho, koho ľudia zvolili a komu dali dôveru, a tí o tom rozhodovali, preto bolo tých sadzieb toľko. A znova ten istý argument, čo som povedal v rozprave, keby tam boli dramatické rozdiely, tak sa húfne sťahujú všetci tí dopravcovia do iných krajov, predsa o tom je princíp trhu.
A, samozrejme, to, čo hovoril kolega Blanár, ja nespochybňujem a ja tie peniaze žičím Žiline, ja s tým nemám problém a naozaj nechcem, aby sa to stavalo Bratislava verzus Slovensko. Ale hovorím, že to bolo politické rozhodnutie z úrovne vlády, a myslím si, že keď takéto politické rozhodnutia existujú, tak je riziko dať celý daňový systém žúp do rozhodovania vlády. To je to riziko, ktoré kritizujem a o ktorom by som bol rád, keby sme diskutovali, lebo je veľké pre vás, pre všetkých takisto.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, do lavíc už bol rozdaný náš pozmeňujúci návrh k tomuto vami predloženému zákonu. Ja som sa k nemu vyjadril aj v rozprave v prvom čítaní, hovoril som aj o niekoľkých pozitívach, aj o niekoľkých negatívach v tomto zákone.
To, že sa dane idú istým spôsobom harmonizovať, môže byť ponímané ako pozitívum tohto zákona, aby naozaj neboli rozdiely v jednotlivých krajoch. Na druhej strane, samozrejme, chápem to, že iný počet kilometrov ciest sa udržiava inak, ako, alebo teda väčší sa udržiava inak ako menší počet kilometrov ciest, ale na druhej strane aj intenzita pokiaľ je väčšia, viacej sa poškodzujú ako tam, kde je menšia intenzita. Ale záleží od toho zasa, aká tá intenzita je, či to je intenzita malých osobných automobilov, alebo je to intenzita ťažkých nákladných automobilov povedzme nad 12 ton, nad 24 ton a podobne. Ale toto sú všetko kritériá, ktoré by mali byť koniec koncov zohľadnené potom pri prerozdeľovaní týchto financií, ak budú sústredené na štát a nebudú o tom rozhodovať VÚC-ky, o tých sadzbách, koľko sa vyzbiera, ale teda bude sa o tom rozhodovať centrálne a tieto kritériá by sa mali naozaj zohľadniť, pretože každý kraj, každý vyšší územný celok má svoje špecifiká a podľa toho, samozrejme, potrebovali aj spravovať svoje cesty. Na druhej strane, povedzme si, úplne nová a kvalitná cesta nepotrebuje až takú údržbu ako stará cesta, ktorá je len látaná a látaná, a mám taký pocit, že je látaná len preto, aby z toho bol ďalší obchod pre tých, ktorí to látajú. To znamená, že aby mali v podstate zabezpečenú prácu aj do budúcnosti. Čiže namiesto toho, aby sa cesta opravila kvalitne, dobre a nadlho, tak sa len láta, láta, láta, lebo ona sa postupne zase bude rozpadať, rozpadať a my to zase budeme musieť látať a látať a máme zabezpečenú robotu do budúcnosti. Stačí si pozrieť niekoľko videí zo zahraničia, ako sa dá rýchlo a kvalitne opraviť poklesnutý kanál na ceste tak, že keď sa tam postaví vodováha, tak tá vodováha tam je, prejde sa tam autom a pohoda, u nás stačí, aby sa po takomto kanáli potom prešli ďalšie tri náklaďáky a už ten kanál je v tom istom, kde bol predtým. Prečo to inde ide a u nás nie? To je zásadná otázka. To, že sa zdedili cesty také, aké sa zdedili pri tom inom nastavení samosprávneho členenia, vzniku vyšších územných celkov a podobne, to je z minulosti, z histórie, neriešilo sa to ani predtým poriadne, no ale mám taký pocit, že sa to nerieši ani teraz. Už v apríli vyšla informácia, že sa má rekonštruovať cesta medzi Martinom a Turčianskymi Teplicami, už nazývaná tankodrom, tak ako bola kedysi, malo prebiehať nejaké výberové konanie na projektovú dokumentáciu, následne malo prebehnúť výberové konanie na zhotoviteľa, nemám novšie informácie o tom, ako táto rekonštrukcia prebehne. Nie všetky cesty však patria pod vyšší územný celok, niektoré spravuje Národná diaľničná spoločnosť a naozaj je potom otázne, že aké sú priority v opravách týchto ciest zo strany štátu, no a potom, samozrejme, aké sú priority aj zo strany VÚC.
Zase, opäť môžeme polemizovať nad tým, že kto aké má stranícke tričko, do ktorého, do ktorej časti regiónu sa investuje viacej na opravu ciest, do ktorej menej, však to sa stačí pozrieť, kde je aký primátor a kde aký župan, a podľa toho opäť vidíme, že kde sa cesty rekonštruujú viac, kde menej. V každom prípade, hovorili sme tuná o ohrození malých autodopravcov alebo tých menších, lebo pán minister tuná argumentoval, že však oni rokovali s ČESMAD-om, dokonca aj štátny tajomník, keď bol u nás na výbore, tak argumentoval mne osobne na otázku, že áno, rokovalo sa s ČESMAD-om. No ale ČESMAD nie je jediný zástupca dopravcov na Slovensku, je to aj u nás únia autodopravcov a to sú práve tí menší a možnože aj početnejší a tí väčší možno majú väčšiu šancu prispôsobiť sa aktuálnej situácii, lebo majú na to, aby si kúpili nové vozidlá, aby to mali z čoho splácať, možno majú zákazky a možno tí menší si nemajú možnosť kúpiť nové auto, potom budú platiť vyššie dane, neznížia sa im sadzby, keď si donesie auto staršieho dáta a podobne, a toto sú ohrozenia, o ktorých hovoríme. A ja som hovoril v prvom čítaní o tom ohrození, že je možnosť taká, že autodopravcovia by sa pri vyšších sadzbách daní mohli zbaliť a odísť niekde preč. Niekto si položí otázku alebo možno aj vy, pán minister, môžete rovno potom reagovať, že no ale keď sa doteraz toto nestalo, prečo to neurobia alebo teda prečo sa tak ešte nedeje. No ešte nie, lebo ešte stále sa spoliehajú na to, že sa budeme, tak ako sa sľúbilo na rokovaniach s ministerstvom dopravy, že sa budú dane prispôsobovať štandardu Európskej únie. Neviem, či viete, pán minister, ale u nás sú dane z motorových vozidiel druhé najvyššie v Európskej únie. Aj teda napriek tomu, že sa chystá harmonizácia, nejaký zľavový systém a tak ďalej. Takže máme druhé najvyššie dane v Európskej únii. Bola na rokovaniach určitá dohoda, aby ministerstvo financií pripravilo proces s návrhom zníženia dane z motorových vozidiel a spotrebných daní ovplyvňujúcej cenu nafty na štandardnej úrovne Európskej únie. Ministerstvo dopravy by v tomto malo vystupovať ako mediátor. No ale k tomu znižovaniu a približovaniu sa k tej, k tomu priemeru Európskej únie nejak nedochádza a ani, žiaľ, týmto návrhom, preto my sme pripravili pozmeňovací návrh, ktorým sa blížime k priemeru Európskej únie a k tomu potenciálu, aby náhodou autodopravcov naozaj nenapadlo odísť niekam preč. A že ich to už napadlo, to vám môžem potvrdiť, pretože v najbližších dňoch v prípade, že teda neprejde náš pozmeňovák, tak únia autodopravcov odchádza rokovať do Poľska. Čiže nie do Českej republiky, tak ako sme si mysleli v prvej časti, idú rokovať do Poľska a hromadne budú presúvať firmy na poľskú stranu. V prípade, že vzniknú výpadky, ktoré evidentne vzniknú, už nielen tým, že sa teda upravuje a harmonizuje výber daní z motorových vozidiel v rámci jednotlivých regiónov, ale vznikne výpadok aj toho, že sa vôbec nevyberie to, čo sa predpokladá, že by sa vybrať mohlo. Čo sa potom bude rozdeľovať tým vyšším územným celkom? Ako budú potom spokojní predsedovia vyšších územných celkov? A ja by som sa ešte opýtal, ako bude spokojný pán minister Richter. Pretože ak ja zbalím svoju firmu, nie ja, ja ju nemám, ale ak malý autodopravca, ktorý má jedného-dvoch zamestnancov, zbalí svoju firmu a odíde s ním do Poľska, dve pracovné miesta tu, tam, hentam. Koľko máme malých autodopravcov? A kto bude potom platiť dane? Daň z príjmu fyzických osôb, ktoré boli tam zamestnané, koniec koncov daň z príjmu právnickej osoby, daň z motorového vozidla, no a koniec koncov aj daň z nehnuteľnosti, pretože ten podnikateľ, pokiaľ má prevádzku v danej obci, v danom meste, platí aj daň z nehnuteľnosti. A tá je vyššia oproti tomu, ako keby to užíval ako fyzická osoba. Takže má to viacero takýchto zaujímavých negatívnych dopadov a budú postihnuté aj samosprávy. Takže naozaj je otázne, či sa ideme teda približovať k tým častiam sadzieb Európskej únie, alebo nie.
Na druhej strane chápem predsedov vyšších územných celkov, ktorí potrebujú financie na to, aby mohli opravovať cesty, ale na druhej strane si myslím, že to tu už mohlo byť dávno hotové. Pokiaľ by sa tuná nerozkrádali financie na diaľnice a sú pripravované možno ďalšie premrštené investície do niektorých úsekov, ktoré sú v pláne. Už to mohlo byť dávno hotové, pokiaľ by sa nejednalo o kšefty pre vybraných. Toto sú tie neduhy, ktoré, žiaľ, spôsobujú aj to, že potom nie sú financie na opravy ciest aj vo vyšších územných celkoch a inde.
Preto mi teda dovoľte predniesť môj pozmeňovací návrh, ktorý sme prebrali ako najbližšieho kolegu v rámci Európskej únie Českú republiku, a prevzali sme z aktuálneho českého zákona hodnoty do nášho pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňovací návrh má päť bodov a šiestym je príloha, neviem, či mi treba čítať, pán spravodajca, aj prílohu, ktorá je v podstate formou tabuľky, alebo stačí, keď ju máte teda pred sebou ako prílohu. (Reakcia z pléna.) Prednesiem návrh, zatiaľ teda ako celok, ďakujem za odporúčanie.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška a Heleny Mezenskej k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1122). Vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. a) sa slovo "25 %" nahrádza slovom "48 %".
2. V čl. I § 7 ods. 1 písm. b) sa slovo "20 %" nahrádza slovom "40 %" .
3. V čl. I v § 7 ods. 1 písm. c) sa slovo "15 %" nahrádza slovom "25 %".
Odôvodnenie už som spomenul, pre istotu ešte raz. Cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu zákona je motivovať motoristov k nákupu a užívaniu nových automobilov, a to prostredníctvom zníženia ročnej sadzby dane, resp. zvýšenia daňovej úľavy podľa vzoru Českej republiky. Pozitíva významnejšieho zníženia dane z motorových vozidiel pre novo evidované motorové vozidlá možno vnímať v dvoch hlavných rovinách. V prvom rade sa Slovenská republika zaradí medzi krajiny, ktoré majú úprimný záujem podieľať sa na znižovaní produkovaných emisií do ovzdušia, k čomu sa Slovenská republika zaviazala napr. aj prostredníctvom Kjótskeho protokolu. Druhým pozitívnym javom je podpora predaja nových motorových vozidiel. V období hospodárskej stagnácie, resp. len pomalého hospodárskeho rastu je podpora predaja motorových vozidiel, napr. formou zníženia dane z motorových vozidiel, vítanou vzpruhou ekonomiky každého štátu, čo potvrdili aj predošlé dve vlny dotácii na kúpu nového osobného motorového vozidla, tzv. šrotovného v roku 2009.
Bod 4 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu:
V čl. I sa v § 7 ods. 2 slová "počas nasledujúcich 36 kalendárnych mesiacov" nahrádzajú slovami "na všetky vozidlá s výnimkou vozidiel uvedených v ods. 3".
5. V čl. I v § 7 ods. 3 znie:
"(3) Vozidlám vyrobeným a prvýkrát evidovaným v Slovenskej republike pred 31. decembrom 1989 sa po uplynutí času zníženia sadzby dane podľa ods. 1 písm. c) zvýši ročná sadzba dane podľa § 6 o 25 %."
Odôvodnenie. Cieľom predmetných úprav je zamedzenie možných negatívnych dopadov na hospodárenie malých a stredných podnikov a malých a stredných autodopravcov. Zmyslom zníženia základnej sadzby dane je motivácia autodopravcov. Zmyslom motivácie v danom prípade istá úľava zo strany štátu. Pokiaľ však štát v období úľav kalkuluje s tým, že základná sadzba dane sa zvýši, pojem motivácie sa automaticky vytráca. Vládny návrh zákona tak zavádza len kvázi motiváciu, resp. motiváciu naoko. Pri súčasnom technologickom pokroku je zrejmé, že motorové vozidlo bude prevádzkované aj po uplynutí trinástich rokov. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Dámy a páni, jeden je rečník. Nech sa páči.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
V znení súčasnosti predkladaného vládneho návrhu zákona znevýhodní najmä malých autodopravcov a spoločnosti so slabším postavením na trhu, ktoré nemajú financie na nákup nových motorových vozidiel a sú odkázané na nákup už používaných motorových vozidiel, teda kúpou ojazdeného motorového vozidla. Nielenže daňovník už nemusí mať nárok na zníženú sadzbu dane, ale s najväčšou pravdepodobnosťou už bude platiť zvýšenú daň z motorových vozidiel. Navrhovaná právna úprava je zároveň inšpirovaná legislatívou Českej republiky.
Bod 6 je príloha č. 1, kde sú uvedené v tabuľke ročné sadzby dane pre vozidlá kategórie L, M a N, ktorého jediným zdrojom energie je elektrina, a osobné vozidlá, ďalej úžitkové vozidlá a autobusy rozdelené podľa jednotlivých náprav. Napriek zjednoteniu...
Odôvodnenie:
Napriek zjednoteniu sadzby dane na najnižšiu úroveň vyberanú spomedzi všetkých vyšších územných celkov v Slovenskej republike v zmysle vládneho návrhu zákona základná výška dane v Slovenskej republike je stále jedna z najvyšších spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie. Pri sadzbách pre návesovú súpravu dosahuje ročná sadzba dane v Slovenskej republike po Írsku druhú najvyššiu hodnotu zo všetkých európskych krajín. Súčasné sadzby dane z motorových vozidiel Slovenskej republiky štvornásobne prevyšujú minimálne sadzby dane predpísané smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami v platnom znení.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu zákona je jednak priblíženie sa k európskemu priemeru čo do výšky dane, a jednak zlepšenie podmienok subjektov podnikajúcich v cestnej doprave a podpora ich konkurencieschopnosti, a to prostredníctvom zníženia výšky ročnej sadzby dane podľa vzoru Českej republiky. Pri určovaní samotnej výšky sadzby je nevyhnutné vziať do úvahy aj ten fakt, že na území Slovenskej republiky sa okrem dane z motorových vozidiel platí aj mýto. V iných krajinách boli národní dopravcovia podporovaní tak, že z dôvodu zavedenia mýta bola znižovaná daň z motorových vozidiel. V Nemecku sa daň z motorového vozidla v pôvodnej výške 1 860 eur po zavedení mýta znížila na sumu 960 eur, v Rakúsku z 2 960 eur na sumu 850 eur. V Slovenskej republike sa však zavedenie mýta nijako nereflektovalo, ba práve naopak, možno badať rast dane z motorových vozidiel. Uvedený fakt možno demonštrovať jednoduchým porovnaním základnej sadzby dane v Prešovskom samosprávnom kraji v roku 2005 a v roku 2014, kedy sa základná sadzba dane z trojnápravovej súpravy vážiacej do 15 ton zvýšila z pôvodných 15 300 slovenských korún, čo bolo vtedy 507,87 eura na sumu 568,80 eura. Toľko k predloženému pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu kolegynky Helenky Mezenskej a mňa.
Ako som už hovoril, sadzba dane po nereflektovaní dane alebo teda mýtneho, ktoré sa vyberá, únia autodopravcov deklarovala, že je schopná zobrať svoje prevádzky a hromadne ich previesť do Poľska. Myslím si, že toto bude mať veľmi negatívny dopadá na hospodárenie, a teda nielen vyšších územných celkov, ale aj celkovo štátu na zamestnanosť a na samosprávy. Takže poprosím, tento pozmeňujúci návrh je nebraný politicky, je braný pragmaticky, ak už máme harmonizovať, tak nech je to tak, ako je to naozaj v rámci priemeru Európskej únie, nejdeme pod priemer, ideme sa približovať len priemeru Európskej únie a naozaj treba hľadať iné zdroje na to, aby sa dopravná infraštruktúra vyšších územných celkov dala financovať z nejakých iných zdrojov efektívne, racionálne a, samozrejme, aj po zohľadnení tých kritérií, ktoré som vymenoval v úvode. To znamená, že aby bola zohľadnená určitá solidárnosť medzi jednotlivými regiónmi s dĺžkou tratí alebo teda zložkou ciest s intenzitou dopravy aj, samozrejme, s porovnaním hmotnosti zaťaženia jednotlivých komunikácií.
Takže požiadam vás, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, odovzdávam zároveň spravodajcovi.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, keby ste sa zaujímali, ako nazývate cestu 1/65 tankodrom, tak ako ja sa zaujímam od nástupu do parlamentu, vedeli by ste, že s rekonštrukciou cesty Turčianske Teplice - Príbovce sa začne budúci rok v lete a ukončí sa v roku 2017. Odstránenie havarijného stavu, z prostriedkov Európskej únie prídu finančné prostriedky a v rámci programovacieho obdobia 2014 - 2020. Celý spôsob rekonštrukcie bude navrhnutý projektantom na základe diagnostiky a posúdenia skutočného stavu vozovky a po vyhodnotení podrobného inžiniersko-geologického a hydrogeologického prieskumu, takže by ste tu nemuseli hovoriť o tom, že nemáte žiadne vedomosti.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Hufková, a rozumiete aj tomu, čo ste hovorili? Lebo ste hovorili o inžinierskom geologickom prieskume, ako ja ako stavebný inžinier, viem, o čom je reč, a viem, aj aká, aj o čom je reč, keď sa hovorí o návrhu cestnej infraštruktúry a ciest, pretože som to na škole absolvoval, takže viem, ako sa toto deje.
A to, že nie sú informácie, no ťažšie sa možno ku ním dostáva mne opozičnému poslancovi ako vám, lebo vy ste informovaná zrejme viacej, ja mám informácie, že tadiaľ, kadiaľ mala viesť R3, už možná ani tiež nepovedie, pretože sa prišlo na nejaké zosuvné územia v oblasti Kremnických vrchov, neviem, či tomu rozumiete, čo sú zosuvné územia, že možno R3 pôjde cez Donovaly z Bystrice, a nie teda na Martin, a toto by možno tiež vedel povedať pán župan žilinského samosprávneho kraja. A ja mám informácie, že z akých zdrojov budú financované tieto veci, že ich časť bude z rozpočtu štátneho a časť bude vlastne z nového rozpočtovacieho obdobia Európskej únie. Ale ja som sa pýtal, že už teda, že kedy sa konečne začne. A mohlo by sa už začať. A že to je tankodrom, o tom nepochybujte, pretože tá cesta bola bývalým tankodromom, resp. chodievali po nej tanky, si to pamätám ešte ako malý chlapec, a že je rozbitá, tak to je tiež fakt, a že tú cestu niekto naozaj prirovnal tomu tankodromu, asi k tomu mal nejaký dôvod. Vy možno po nej chodíte menej, lebo chodievate zrejme viacej vlakom, keďže vám rýchlik stojí priamo pri vašej obci, čo je tiež nezvyklé, ale ja po tej ceste chodím dosť často, ale ja po tej ceste chodím dosť často, takže viem o nej presne, a dokonca som videl, ako kamiónu odtrhlo nápravu na jednom z výmoľov. Neviem, či ste to vy zažili ísť za takýmto nákladiakom, ktorému odtrhne nápravu, našťastie som vtedy prechádzal neskôr a v opačnom smere. Ale táto cesta už naozaj ohrozuje životy ľudí a už dávno malo byť rekonštruovaná.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja pôjdem možno trošku nad rámec predloženého návrhu zákona, ale možno v krátkosti sa najskôr vyjadrím aj k predmetu dane z motorových vozidiel.
So záujmom sledujem túto rozpravu a v zásade také najkontroverznejšie alebo najviac pripomienkujúce bolo vystúpenie pána župana Freša o tom, ako potrebuje samospráva vlastnú daň, aby mohla prejavovať svoje samosprávne funkcie. Ako teoreticky, ideologicky, ako myslím si, že tento postoj je správny, ale problémom je, že v čase fiškálnej decentralizácie, ktorú organizovala vláda Mikuláša Dzurindu, teda vaša strana, sa pre financovanie vlastnej dane pre vyššie územné celky zvolila daň z motorových vozidiel, ktorá nemá absolútne žiadnu logiku vzhľadom na financovanie vyšších územných celkov, a problémom je to, že zvolila sa, nechcem povedať, že úplne náhodne, ale vzhľadom na to, že sa presunuli cesty II. a III. triedy do pôsobnosti samosprávnych krajov, tak sa hľadala, hľadala nejaká nálepka bez akejkoľvek väzby na to, akú to má logiku, bez účelovej viazanosti na opravy ciest, bez zohľadnenia dĺžky ciest, bez zohľadnenia domicilu motorových vozidiel a ďalších vecí a to je to, čo tu zaznelo v tejto diskusii výrazne, výrazne vo viacerých vystúpeniach, že vznikali rôzne disproporcie, ktoré celý systém deformovali. Čiže toto je jedna z tých základných poznámok.
Možno by bola dnes na mieste otázka celkom premodelovať systém samosprávnych daní a daní, ktoré sú vyberané na centrálne úrovni, a premodelovať to tak, aby to zodpovedalo situácii, ktorá je o desať rokov po fiškálnej decentralizácii, môžeme sa k tejto otázke vrátiť, ale len holá kritika tohto návrhu, ktorý považujete za centralizáciu myslím, že neobstojí a nie je na mieste.
Ja by som sa však chcel vo svojom vystúpení dotknúť otázok, ktoré minulý týždeň relatívne dosť silno sa objavovali v médiách, a týkalo sa to nášho návrhu zákona, ktorý sa týkal miestnych daní a poplatkov. Využívam túto možnosť vzhľadom na to, že pri zákone o návrhu daní z motorových vozidiel je otvorený zákon o miestnych daniach a poplatkoch, nakoľko z tohto zákona sa táto daň vyníma, chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Ja si ho, ja ho najskôr prečítam, aby som zadosťučinil zneniu rokovacieho poriadku, a potom by som ho odôvodnil.
Pozmeňujúci a návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1122. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
V doterajšom čl. III sa za doterajší bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 8 ods. 2 tretia veta znie:
"Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení." Odkaz 11.
4. V § 8 odsek 5 znie:
"(5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.
Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.
Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení, odkaz 11, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku l." Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Odôvodnenie:
Navrhuje sa precizovať oprávnenie správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky v rozsahu 5-násobku základnej ročnej sadzby dane a rozdielne pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy v rozsahu 10-násobku základnej ročnej sadzby dane. Navrhovaná zmena nadobudne účinnosť 1. decembra 2014, čo sa premietne v článku o všeobecnej účinnosti zákona.
Krátko k takému neformálnemu odôvodneniu tohto návrhu zákona. Boli sme kritizovaní médiami, že nevieme, čo sme v predchádzajúcom návrhu zákona prijímali. Musím povedať, že domnievam sa, že takú rozsiahlu analýzu a také rozsiahle diskusie, ako boli pri návrhu tohto zákona, nebývajú obvykle pri iných návrhoch zákonoch, ktoré sú z dielne poslancov. Predkladaný návrh zákona o miestnych daniach a poplatkoch bol predkladaný v súčinnosti štyroch politických strán, SMER- sociálna demokracia, MOST - HÍD, SDKÚ a KDH. Musím povedať, že zohľadnili sme všetky pripomienky, ktoré boli vznesené pri príprave tohto návrhu zákona, všetky sporné veci alebo veci, ktoré sa javili ako sporné alebo mohli by prinášať problémy, boli z návrhu tohto zákona vyhodené a boli tam len veci, ktoré boli zlepšením technickým zlepšením a vecným zlepšením súčasnej situácie, je pravdou, nikdy sme to neskrývali a neskrývame to ani teraz, že tento návrh zákona pre niektoré samosprávy mal negatívny dopad, pričom si stojím za tvrdením, že celkový návrh zákona ako taký z hľadiska makroekonomického na samosprávy negatívny dopad nemal vzhľadom na to, že sme zavádzali nové možnosti určovania miestnych daní, predovšetkým za ubytovanie a rozširoval sa celkový okruh, celkový okruh daňových poplatníkov vrátane poplatkov za hromadné garáže, podzemné stavby, stavby transformátorov, kioskov a podobných zariadení.
K čomu ale došlo? Negatívny dopad v prípade dane z pôdy, teda z ornej pôdy, ktorá mediálne nebola vôbec kritizovaná, bol na 110 obcí, pričom podotýkam, že myslím, že je 2 897 obcí a miest na území Slovenskej republiky, z toho negatívnym spôsobom sa dotýkal tento návrh zákona 110 obcí. 78 z týchto 110 obcí malo dopad nižší ako 2 000 euro na obec. Čiže hovorím dopad na jednu obec nižší ako 2 000 euro, čo nepovažujem za žiaden kardinálny problém, a preto ani v tomto predkladanom návrhu novely zákona alebo pozmeňujúceho návrhu sa nedotýkame vôbec nastavených parametrov pre ornú pôdu, to znamená maximálnu hranicu vo výške 5-násobku minimálnej sadzby dane, čo predstavuje 1,25 %. Stojím si za tým, že musia byť vyrovnané podmienky pre poľnohospodárov, ktorí pôsobia v rôznych katastroch, v rôznych katastrálnych územiach, musia mať približne rovnaké podmienky preto, aby to neobmedzovalo hospodársku súťaž a neznevýhodňovalo jedných voči druhým. Je pravdou, že niektoré samosprávy veľmi necitlivo pristupovali k uvaľovaniu sadzieb dane za pôdu a tieto dane sa pohybovali v rôznych výškach. Najvyššiu, ktorú tu mám zaznamenanú, údaje sú vytiahnuté z DataCentra, to znamená, z hlásení o dani z nehnuteľnosti, ktoré poskytujú samosprávy ministerstvu financií, najvyššia sadzba dane bola vo výške 31,2 % na ornú pôdu. 31,2 %! To znamená, tretina hodnoty ornej pôdy podľa zákona bola ročne vyberaná ako daň. Toto považujem za úžeru, toto považujem za likvidačné, ak niektorá samospráva si chcela dať týmto spôsobom sanovať svoj príjem, považujem to za nesprávne a považujem za potrebné, aby tento parlament v takýchto zvlášť vypuklých prípadoch zasiahol a stanovil maximálnu hranicu.
Druhým problémom, ktorý bol medializovaný omnoho viac, bola otázka dane z pozemkov pri lesných pozemkoch. Tu treba povedať, že ten problém má niekoľko rovín. V prípade lesných pozemkov dochádza k dvom negatívnym javom, ktoré sme nie celkom postihli. Prvý negatívny jav spočíva v tom, že v prípade ťažby tí, ktorí ťažia v lese, preťažujú vozidlá, na ktorých odvážajú drevo, ničia miestne komunikácie. A je pravdou, že existuje zákonné nariadenia, ktoré im ukladá, aby dali tieto komunikácie do pôvodného stavu, ale často sa stáva, že dochádza k súdnym sporom vymáhaniu tohto plnenia, ktoré sa naťahuje niekoľko rokov. A je pravdou aj to, že predovšetkým menšie obce nemajú ani dostatok finančných prostriedkov, ani administratívne kapacity, aby takéto súdne spory viedli. Je to pravdou, a preto prichádza k tejto zmene formou tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa zvýšila tá sadzba z päťnásobku na desaťnásobok.
Druhým problém, ktorý sa tu objavil, je ten, že predovšetkým väčší hospodári v lesoch využívajú možnosť ustanovenia, kde prehodnotia cenu pôdy formou súdnoznaleckého posudku, a treba povedať, že nikdy sa ešte nezaznamenalo, že by došlo k prehodnoteniu ceny lesnej pôdy smerom nahor, ale dochádza k prehodnoteniu ceny lesnej pôdy smerom nadol, ktorý znamená značné výpadky v príjmoch obcí a miest. Mnohé samosprávy využívali ten nástroj, že keďže sa znížil základ dane v hodnote pozemku, tak zdvihli sadzbu dane, aby aspoň trošku priblížili celkový výnos dane do obecnej, do obecnej pokladne. Považujem takýto, takýto postup znovu za neadekvátny zo strany niektorých vlastníkov lesov, a preto tu je pozmeňujúci návrh, ktorý som pred chvíľočkou predniesol. Treba ale opätovne povedať, že sadzby dane, ktoré sa pohybujú na úrovni 7,5 % z hodnoty lesnej pôdy alebo 21 % z hodnoty, medializovanej hodnoty, teda sadzby dane v prípade obce Motyčky, považujem takisto za úžernícke, ktoré nie je možné tolerovať v tomto parlamente. Ak sa dotknem obce Motyčky, ktoré spustili túto lavínu medializácie, musím povedať aj druhú skutočnosť, že ak by pán starosta si plnil svoje zákonné povinnosti a odovzdal by hlásenie o dani z nehnuteľností, ktoré ani za rok 2013, ani za rok 2012 sa na ministerstve financií nenachádza, mohli sme tento problém tejto obce identifikovať a mohli sme sa normálne baviť o probléme, ktorý môžeme spôsobiť, tejto obce. Napriek tomu, opakujem, daň vo výške 21 % z hodnoty pôdy pre lesné pozemky je úžernícka a je v tejto krajine neprijateľná. Vlastník lesného pozemku alebo akejkoľvek nehnuteľnosti nemá možnosť si tento pozemok preniesť do iného katastra. Vlastník tento nehnuteľnosti ho často nemá možnosť ani predať, nemá možnosť s ním nijako inak naložiť. Má možnosť len platiť daň, ktorú v mnohých prípadoch neobjektívne a v neobjektívnej výške stanoví niekto iný. Preto považujem návrh, ktorý predložila skupina poslancov v predchádzajúcom období, za objektívny.
Z tohto miesta chcem upozorniť aj na niektoré ďalšie problémy, ktoré sa nám nepodarilo vyriešiť. Sú to predovšetkým daň z nehnuteľnosti podnikateľských subjektov a musím úplne otvorene pomenovať v tomto prípade mesto Púchov, ktoré podľa názoru podnikateľských subjektov v tomto meste vyberá neobjektívne vysokú daň, zaťažuje spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v tomto meste, pričom niektoré z nich zvažujú odchod z tohto mesta a spôsobilo by to stratu niekoľko tisíc pracovných miest. Chcem z tohto miesta úplne jednoznačne povedať, že pokiaľ sa budú objavovať takéto nežiaduce tendencie v samosprávach, budem osobne iniciovať kroky, aby sa stanovila maximálna horná hranica sadzby napriek tomu, že to ide proti princípom samosprávnosti, ale určitá forma regulácie v tomto prípade musí byť. Nemôže to fungovať jednoducho tak, že samospráva má možnosť si určiť čokoľvek a v prípade negatívnych dopadov tieto negatívne dopady bude sanovať iba a iba štát. Z tohto dôvodu, z tohto dôvodu vyzývam všetkých kolegov, aby pri stanovovaní sadzieb v dani z nehnuteľnosti pristupovali veľmi citlivo. Poviem, že vždy som obhajoval, obhajujem a budem obhajovať záujmy samosprávy, ale musíme sa správať v rámci rozumných hraníc a musíme sa správať zodpovedne k tomu, aby táto krajina napredovala, a nie aby sa obhajovali iba lokálne, často možno diskriminačné kritériá, ktoré sú v niektorých prípadoch aj účelovo postavené.
Verím, že tento návrh novely zákona nájde u vás podporu, a verím, že pre ďalšie obdobie uzatvoríme tieto nezmyselné debaty. Ak by som povedal k číslam, ktoré sa dotýkajú ešte lesných pozemkov, pri zvýšení hranice maximálnej sadzby dane na 2,5 % bude dotknutých z 2 897 obcí iba 33 obcí, pričom tie čísla v absolútnej hodnote bude iba 10 obcí s dopadom väčším ako 10 000 eur. Čiže iba desať obcí bude s dopadom väčším ako 10 000 eur. To znamená, že sme sa snažili nájsť taký model, ktorý by vyhovoval všetkým, to znamená aj samosprávam, ale aby nepoškodzoval vlastníkov pôdy v tejto krajine.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, musím reagovať, lebo pristáva tu v podstate dnes už štvrtý takýto návrh, kedy naozaj v rozprave v druhom čítaní v pléne dostávame na stôl pozmeňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec toho, čo sa rieši samotnou novelou zákona, ktorý je tu zo strany ministerstva financií predložený, a potom sa divíme, že prijímame veci, o ktorých sa za tri dni dočítame v novinách, že sme prijali, s prepáčením, hlúposti a treba ich korigovať. Ja musím znova apelovať, ja rozumiem tomu, že aj v minulosti sa stalo, ale proste toto je už bežná prax, dnes, za dnešné poobedie tu mám: do predchádzajúceho zákona o správe majetku štátu vkladá sa nový článok, ďalší nový článok sa vkladá, k tomuto zákonu vkladá sa nový článok a teraz tu máme pozmeňujúci návrh veľmi technický, detailný. Ja by som, naozaj, však niekedy treba riešiť veci pozmeňovacími návrhmi, ale ja nepochybujem o tom, že týmto sa nezaoberáte ani vy prvý deň. Tak potom určite je lepšia pôda možno na výbore, možno keby sme si zaviedli prax, že aspoň pred výborom si budeme posielať tie pozmeňovacie návrhy, aby sme sa s tým mohli oboznámiť, a naozaj nie som expert na túto problematiku, ale potom človek príde a len zisťuje, aké nové veci sa tu menia bez akýchkoľvek legislatívnych procedúr, a potom sa divíme, že prijmeme novelu ústavy a na druhý deň nám v Pravde proste píšu články o tom, že možno sme prijali možno presne pravý opak, než sme chceli v tomto parlamente prijať. Ja, chvalabohu, nie, pretože odmietam už za takéto návrhy zákonov hlasovať, ktoré sú prijímané takýmto spôsobom. No ale to je výsledok, a preto ma mrzí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Najprv taká krátka časť v prejave k tomu, že prakticky sa tu tvorí stále akože nejaká pomaly aj daňová reforma miestnych daní. A to som z toho prekvapený, lebo minimálne, minimálne slušnosť by bola nejakým výborom to nechať prejsť tak, aby ostatní rozumeli o tom, o čom hlasujú. A aby sme aspoň, aspoň zanechali dojem, že to nie je tak, že je to dopredu dohodnuté a vlastne všetko to, čo je vážne, sa nakoniec urobí v druhom čítaní v pléne. Považujem to za nešťastné, považujem to nerozumné a, mimochodom, aj dehonestujúce tento parlament. Takže, pán kolega Petrák, ja by som sa k tomu tiež rád vyjadril, keby sme to mali nie tak, že teraz rozdané a o 25 minút o tom hlasovali, ale keby sme sa mohli aspoň ostatní opoziční poslanci sa s tým zoznámiť, minimálne aspoň povedať, že mám takýto zámer, chcem to predložiť v druhom čítaní. Nie nebude diskutovať o dani z motorových vozidiel alebo o dani z príjmu, ideme riešiť ešte ďalšiu a ďalšiu daň. Čiže desím sa toho, čo ďalšie vytiahne kolega Baška či kolega Blanár. Možno, že na samý záver naozaj, naozaj urobíme totálnu demontáž samosprávy. A to je práve tá druhá časť.
Hovorili ste o tom, že to je ideologicky správne, čo hovorím alebo teda resp. čo aj obhajujeme viacerí, že nie je možné samospráve zobrať jednu daň. No nielenže to je možno ideologicky správne, ale hlavne je to veľmi racionálne. Hlavne je to veľmi racionálne, lebo všetci potom, pokiaľ prejde takáto zákonná úprava, že sa odoberie táto fiškálna samostatnosť alebo sa táto fiškálna samostatnosť výrazne, výrazne obmedzí, tak nastane vlastne obdobie istej pasivity v samospráve. Každý bude čakať, do čoho ďalšieho vláda zasiahne. A vy ako dlhoročný starosta máte túto skúsenosť, ako to bolo pred fiškálnou decentralizáciou, ako sa chodievalo na rôzne ministerstvá s rôznymi demižónmi a vybavovali sa rôzne, rôzne spôsoby, ako tej alebo onej obci uľaviť. Myslím, že kolegovia, kolegovia v predchádzajúcom, v predchádzajúcom volebnom období to presne popisovali.