39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, minulý mesiac som tu bol tuším za najhoršieho v rozprave pri - pán minister prikyvuje - pri prerokúvaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, preto mi dovoľte začať dnešné vystúpenie tak trošku umiernenejšie, a to pochvalou, pochvalou za všetky tie veci, ktoré sa medzi prvým a druhým čítaním zmenili v tomto návrhu zákona.
Naozaj došlo k výraznému zlepšeniu, najmä k zlepšeniu v tom zmysle, že vypadlo niekoľko navrhovaných bodov, o ktorých už hovorili aj moji predrečníci, a naozaj za tú ústretovosť a ochotu rokovania aj s opozičnými poslancami a za ochotu dohodnúť sa patrí predkladateľovi poďakovanie.
A teraz prejdem k tomu môjmu prejavu v túto už večernú hodinu. A naozaj sa veľa zmenilo, ale nezmenilo sa všetko, čo je na tomto návrhu zákona problémové. Ja vidím osobne ten hlavný problém tohto návrhu zákona v tom, že to celé jeho pozadie, tak jak, a je to politický problém viac než ekonomický problém, že to celé jeho pozadie je také, keď nechce použiť slovo falošné, tak také, minimálne také, také dymové, nie také priehľadné a nie úplne férovo prezentované. Ako tu už zaznelo aj minulý mesiac a zhodli sa na tom so mnou v podstate všetci kolegovia, hlavným účelom tohto návrhu zákona je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. V predkladacej správe to nenájdete, nenájdete to v žiadnom zdôvodnení a predkladatelia sa teda odvolávajú na mnoho iných vecí, na boj proti daňovým únikom a podobne, ale je tu niekoľko opatrení, ktoré nemajú nič spoločné s daňovými únikmi, nemajú nič spoločné so žiadnymi inými dôvodmi a ich jediným cieľom je vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu. Zrejme aj preto, že napriek tomu, že daňové príjmy stúpajú, a zase je to komplexnejší problém a vyzerá to, že rastie aj deficit. Ako na tom nie je nič zlé, keď ste lavicová vláda, ktorá sa rozhodla, že je sociálne spravodlivé zbíjať tých podnikateľov a brať od nich viac peňazí, tak je úplne legitímne, že navrhnete návrh zákona, ktorý má za cieľ vybrať od podnikateľov viac peňazí. Ale férové by bolo priznať to a jasne to dať na stôl. Tak ako keď poskytnete 13 mil. eur a vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a robíte okolo toho veľkú propagačnú kampaň a bolo by férové byť priamy a úprimne komunikovať aj všetky dôvody, ktoré sú za takýmito typmi zákonov, ktoré majú oveľa negatívnejšie dopady na možno oveľa širšiu skupinu obyvateľov, pretože pán minister minulý mesiac dobre poznamenal, nedeľme ľudí na Slovensku na bežných občanov a na podnikateľov a nesnažme sa medzi nich vnášať nejaký sociálny konflikt. Aj podnikatelia sú občania tohto štátu. A bez podnikateľov by neexistovala zamestnanosť, tak ako bez zamestnancov by podnikatelia nemohli podnikať, to je úplne svätá pravda a podpisujem to úplne všetkým.
Čiže to, čo mi najviac vadí, je to politikum okolo tohto návrhu zákona, že nie je komunikovaný férovo, a ten jeho úmysel nie je komunikovaný úplne priamo, naopak, bolo použitých veľké množstvo marketingových nástrojov, ktoré majú pomôcť presadeniu tohto návrhu zákona. Jeden z tých takých úplne zjavných a mne o ňom rozprával pán minister Kaliňák, váš kolega, je tzv. hromozvod. To znamená, že urobím návrh zákona a dám doňho nejaké jedno-dve opatrenia, ktoré vyvolajú obrovskú polemiku, vyvolajú obrovskú diskusiu, všetci sa na ňu sústredia, všetci o nej budú diskutovať, tam potom ustúpim a 99 % zvyšku zákona mi prejde úplne bez povšimnutia, pretože tú verejnú diskusiu som strhol na ten hromozvod. V tomto prípade to boli 80 % výdavky, v tomto prípade to boli výdavky na benzín a to odmietnutie paušálnej metódy pre všetkých podnikateľov, ako bravúrne, skúška z politického marketingu je naozaj za jedna, ale zase je to, čo vnáša taký ten prvok takého špekulantstva, alebo falošnosti do tohto. Nie je to také, úplne priame, teda priame a férové, že postavím sa ako chlap, a komunikujem, toto chcem a proste takto si to presadím, ja som vláda a bodka. A vnímame to veľmi často. Teraz som v nedeľu pozeral televíznu diskusiu, kde pán minister bol s Jožom Kollárom, a Jožo Kollár, môj kolega, tam označil štátny rozpočet za takú nedopečený tortu a pán minister ho v podstate tak zastavil výrokom, že veď ono sa to všetko ešte zmení a bude sa to meniť, nekritizujte niečo, čo ešte nie je úplne hotové. No len to zase nie je úplne fér, priniesť rozpočet, ktorý schváli vláda, čo je, mimochodom, dôstojný orgán, vedúci orgán tejto krajiny, a tváriť sa, že to, čo schválila vláda, je vlastne úplne o ničom, a že ten výsledok bude aj tak úplne iný.
Ono, samozrejme, má to aj výhodu, potom opozícia si môže presadiť a dohodnúť nejaké zmeny a pripísať si tiež nejaké politické body, ale nie je to úplne fér. Nie je to, nie je to úplne priame. Tak ako nie je úplne priame ani predložiť návrh štátneho rozpočtu, kde napr. nie je odvodová odpočítateľná položka, kde sú zmrazené platy pre všetkých úradníkov na tri roky, ale o tom budeme debatovať asi budúci mesiac. Čiže toľko k tej politike okolo tohto návrhu zákona.
Ak nemá mať tento môj dnešný prejav žiaden iný účinok a žiaden iný zmysel, tak chcem len urobiť tú jednu vec a demaskovať to, čo je hlavným cieľom tohto zákona, vybrať o 300 mil. eur ročne od podnikateľov viac. To je hlavný účel tohto zákona, nie boj proti daňovým únikom, ono sa tam nájdu nejaké opatrenia, ktoré môžu pomôcť v boji proti daňovým únikom, nie, žiadne iné ciele, ale vybrať viac peňazí do rozpočtu. To je účel a cieľ tohto zákona. A teraz čo si myslím, teraz ono tými miliónmi sa tu šibrinkuje, dnes napr. vláda dá 13 mil. na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov a jedným vrzom a na tej istej vláde je zaradený iniciatívny materiál, ktorý nebol predmetom žiadneho konania, že za 80 mil. ideme nakupovať vojenské lietadlá, ktoré americká vláda vyhodnotila, že sú pre nich príliš luxusné a nakupovať sa im neoplatia, ale to je úplne nesúvisiaci problém. Budeme sa baviť pri štátnom rozpočte.
No a teraz čo zostáva a o čom by som rád ešte diskutoval. My sme s kolegom Jurajom Miškovom pripravili pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a tento pozmeňujúci návrh sa Juraj už snažil predložiť na hospodárskom výbore, kde neprešiel, a preto sme sa ho rozhodli predložiť aj do pléna. Myslím si, že sú také štyri body, ktoré stoja za samostatnú diskusiu, a možno ešte, aj keď Jožo Mihál to vzdal v tom svojom predchádzajúcom vystúpení, ktoré stoja za posledný pokus presvedčiť ministra financií, aby sa pokúsil nájsť nejaký kompromis.
Prvý bod je len otázka a nemám ho ani v pozmeňujúcom návrhu, pýtal som sa už v prvom čítaní na to, nie celkom rozumiem, prečo pri virtuálnej registračnej pokladnici bola nastavená hodnota na tisíc bločkov mesačne, pretože si myslím, že je zásadný rozdiel, či niekto vystaví tisíc bločkov po tri eurá, alebo sto bločkov po 1 300 eur, a že by bolo vhodnejšie nastaviť túto hranicu podľa obratu, a nie podľa počtov účtovných transakcií. Ale je možne, že dostanem nejakú odpoveď od pána ministra, že prečo sa na tej pracovnej skupine a komisií rozhodli postupovať takýmto spôsobom, a myslím si, že to nie je tá úplne správna cesta, pretože ak chceme hovoriť o daňových únikoch, tak naozaj lepšie je pozerať sa na tú celkovú sumu, a nie na samotný počet obratov, počet transakcií. Tri veci, ktoré máme aj v pozmeňujúcom návrhu, ktorý na záver môjho vystúpenia prednesiem.
Prvá vec. Vydiskutovali sme si a, bohužiaľ, v dobe medzi tým, ako sme zbierali podpisy na náš pozmeňujúci návrh, a medzi touto rozpravou sme zistili, že už na výbore bolo vyriešené a to boli paušálne účtovanie 80 % benzínu, ktorý bol systémom, ktorý využil, ale mnohých podnikateľov odbremeňoval ich od byrokracie a podľa predloženej novely mal byť, mala byť táto možnosť účtovania nákladov na benzín prípustná už len pre firmy zo zamestnancami, ktoré zároveň zamestnancovi dávajú svoje auto aj na súkromné účely. Vydiskutovali sme si s pánom ministrom, že táto vec teda na rokovaní výboru a gestorského bola upravená a stiahnutá, a preto aj poprosím, mám ten pozmeňujúci návrh úplne celý, pán spravodajca, keďže, keď o ňom budeme hlasovať, tak body 1 a 2, ktoré sa týkajú benzínu, dať spoločne, tieto dva body na samostatné hlasovanie, keďže už na výbore bola táto zmena v podobnom znení schválená.
Druhá vec sa týka toho, čo aj pán minister v úvodnom slove povedal, že bolo také najkritickejšie, a to je hranica 80 % účtovania nákladov a výdavkov pri tovaroch a službách, ktoré sa dajú používať aj na súkromné účely. Tak ako bol pôvodný návrh novely predložený, som presvedčený, že išiel nad rámec toho, čo by sme si mali v slušnom štáte dovoľovať, paušálne ako keby odsudzovať podnikateľov, že pri stanovených v tých skupinách tovaroch si budú môcť do nákladov dať len 80 % nakupovanej hodnoty. Tak ako je návrh upravený po rokovaní aj s opozíciou a po rokovaní vo výboroch, je oveľa lepší. A však máme pozmeňujúci návrh, ktorý chce úplne jasne zadefinovať jednu vec. Chceme tak, aby ako to bolo slušné, a ako v demokratickej krajine by malo byť bežné, bolo dôkazné bremeno vždy na daňovom úrade. Navrhujeme teda formuláciu, ktorú opäť na záver prečítam v znení pozmeňujúceho návrhu, aby mal daňový úrad, keď bude chcieť podnikateľovi neuznať celých 100 % výdavkov, povinnosť aspoň písomne zdôvodniť, prečo pri danom tovare, pri danom obstaranom majetku neuznáva celých 80 %. A dôkazné bremeno by teda malo byť vždy na orgáne štátu, nikdy nie na podnikateľovi. Samozrejme, zostáva tá možnosť, že podnikateľ sám sa môže rozhodnúť a uplatniť si nižšiu mieru výdavkov, ale dôkazné bremeno v prípade, že tak neurobí alebo že si uplatní povedzme 70 % a daňový úrad mu povie, že len na 60 % využívate ten fotoaparát na podnikanie, a dôkazné bremeno a odôvodnenie musí byť vždy na daňovom úrade.
No a posledná vec, tretia, je tá najkritickejšia, o ktorej sa tu už hovorilo a určite sa bude hovoriť, a to sú odpisy. Tiež si myslím, že nie je fér, ak sa menia odpisové pravidlá, prinajmenšom v tej časti majetku, ktorý už bol obstaraný. No ak si niekto pred troma rokmi kúpil budovu a začal ju odpisovať, vystaval si biznis plán, ktorý rátal s nejakými odpismi, s nejakým cashflowom, s nejakými finančnými výkazmi, a teraz mu zmeníme pravidlá aj na takúto budovu, Jožo Kollár bude asi hovoriť, že je to možno na hrane ústavnosti, z hľadiska retroaktivity, ja si myslím, že je to prinajmenšom nefér.
A prichádzam s myšlienkou spolu s Jurajom Miškovom, ktorá je možno revolučná, a možno mi bude vytknuté, že viac sa hodí do volebného programu ako do novely, ale na rozdiel od Joža Mihála si myslím, že treba sa aspoň pokúsiť, a to zaviesť úplne flexibilné odpisy, to znamená vrátane možnosti pre každý podnikateľský subjekt stanoviť si zhodné účtovné a daňové odpisy. Inými slovami aj možno z jednorazového odpisovania, ak to podnikateľský subjekt pri akejkoľvek investícii, ak to podnikateľ subjekt uzná za vhodné, dať si do nákladov všetko hneď v prvom roku alebo si to rozvrhnúť na také časové obdobie, aké najviac vyhovuje podnikateľskému subjektu. Veľká výhoda pre podnikateľov, veľká výhoda pre podnikateľov, z dlhodobého hľadiska nulové dopady na štátny rozpočet. To chcem zdôrazniť. Pretože to, kedy budú z dlhodobého hľadiska premietnuté do nákladov, a teda znížené zisky a znížené dane z príjmu pre podnikateľské subjekty, ovplyvňuje len cashovú podobu príjmov štátneho rozpočtu. To, že tu meníme odpisové skupiny, že pán minister navrhuje zmeny odpisovej skupiny a že vyberie na základe odpisov myslím okolo 70 mil. eur navyše, to neznamená, že vyberieme tie peniaze reálne navyše teraz. Teda znamená to, že ich vyberiem len teraz, neznamená, že štát ich vyberie reálne navyše, on by ich vybral viac v budúcich rokoch, on len presúva budúce daňové príjmy s budúcich rokov do súčasnosti. Tým, že podnikatelia si nemôžu dať po novom tu budovu do nákladov za 20 rokov, ale za dlhšie obdobie, tak sa im náklady rozvrhnú na dlhšie obdobie, budú mať dnes vyšší daňový základ, ale z toho celkového hľadiska odpisovania budov sa vyberie stále rovnako veľa peňazí. Len sa presunú peniaze, ktoré by sa vybrali v rokoch 2015, '16, '17, '18 už do roku 2014. Ako prirovnanie.
Toto isté sa stane, ak povolíme od podnikateľov aj úplne variabilné odpisy. Ak im povolíme napr. dať si celý stroj, ktorý kúpia, hneď v prvom roku do nákladov alebo si ho rozdeliť na 4 roky, ak sa opotrebuje za 4 roky, alebo na dva roky, ak sa opotrebuje na dva roky, čiže zjednotiť účtovné a daňové odpisy, môže to mať vplav na cashový výnos daňových príjmov, ale z dlhodobého hľadiska by sa nemalo nič zmeniť, z dlhodobého hľadiska by štát mal vybrať stále rovnako. Čiže je to možno revolučná myšlienka, je to myšlienka, ktorá dá sa nájsť, dajú sa nájsť krajiny, kde aspoň v určitých formách funguje, a je to myšlienka, ktorú budem presadzovať nielen teraz, keď som v opozícii, ale hovorili sme o nej, aj keď sme boli vo vláde a určite o nej budeme hovoriť aj v budúcnosti.
Teraz mi dovoľte na záver môjho vystúpenia predniesť ten pozmeňujúci návrh, kde teda body 1 a 2 sú spoločne vyňaté na samostatné hlasovanie. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I v bode 1. sa za slová „zdaniteľných príjmov" vynecháva čiarka a dopĺňajú sa slová: „a pokiaľ tak rozhodol správca dane vo svojom rozhodnutí na základe preskúmania skutočnosti,".
2. V čl. I sa vypúšťa bod 36. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 37 v § 19 ods. 2 písm. t) znie:
"t) výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku uvedeného v prílohe č. 6 okrem daňovníka, ktorému správca dane vo svojom rozhodnutí preukáže, že takýto majetok nevyužíva výlučne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a používa ho aj na osobnú potrebu; tento daňovník si uplatní výdavky najviac do výšky 80 %,"
4. V čl. I, bod 60, v § 26 ods. 1 druhá veta znie:
"Maximálna doba odpisovania je: odpisová skupina 1 - doba odpisovania 4 roky, 2 - 6 rokov, 3 - 12 rokov, 4 - 20 rokov."
5. V čl. I sa vypúšťa novelizačný bod 61. Následné body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I bod 62 znie: V § 26 sa vypúšťa ods. 3.
7. V čl. I bod 63 znie: V § 26 ods. 4 sa vypúšťajú slová "alebo pri zrýchlenom odpisovaní do výšky zvýšenej zostatkovej ceny."
8. V čl. I bod 64 znie: V § 26 ods. 5 sa vypúšťajú slová "platnou ročnou odpisovou sadzbou alebo do výšky zostatkovej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny koeficientom pre príslušnú odpisovú skupinu. Vykonaním technického zhodnotenia sa doba odpisovania predĺži o dobu vyplývajúcu zo spôsobu výpočtu podľa § 27 alebo § 28."
9. V čl. I bod 65 znie: "V § 26 ods. 8 sa vypúšťa posledná veta."
10. V čl. I bod 66 znie: "V § 26 ods. 9 sa vypúšťa posledná veta."
11. V čl. I bod 67 znie: "Vypúšťa sa § 27 a § 28."
A bod 12. V čl. I sa body 68 a 69 vypúšťajú.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Teraz som si uvedomil, že len bod 2 na samostatné hlasovanie bez bodu 1. Ďakujem veľmi pekne. Opravujem sa a tým by som asi skončil a zrejme aj ukončil dnešný rokovací deň.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a želám vám príjemný večer.

Tiež som si myslel, pani podpredsedníčka, že ktosi iný ukončí ten rokovací večer, áno. (Povedané so smiechom.)
Ale ja som ťa pozorne, pán kolega, počúval. Vedie sa tuná tá diskusia presne pri tom odpisovaní. Ten návrh, ktorý je z dielne ministerstva, ani ja s ním nesúhlasím, nestotožňujem sa, lebo z 20 na 40 rokov, keď sa to posúva, to odpisovanie, tak myslím si, že to je nejaký krok dozadu. Ale zaviesť tie flexibilné odpisy, ja si myslím, že naozaj by to aj zlepšilo to podnikateľské prostredie alebo tie variabilné odpisy. Veď predsa je na mne a ja už mám proste ten biznis plán aj v hlave, ja ho nemusím mať napísaný, aby som sa ja rozhodol, či to odpíšem po dobu jedného roka, piatich rokov, desiatich alebo dvadsiatich, tak ako to navrhuješ. Ja ti ten pozmeňujúci návrh podporím. Možno skôr, keby si poprosil pána ministra, aby bol taký ústretový, keď si ho tak vychválil, a ja mu tiež chcem pánu ministrovi za to poďakovať, že naozaj bol ústretový a rokoval s opozíciou, lebo mnohé tie opozičné návrhy, ktoré tuná boli, tak sa premietli do návrhu tohto zákona. Sám čo si mal pripravený pozmeňujúci návrh, už ho nemusíš robiť, pretože sa premietol do návrhu zákona. Ale toto je naozaj veľmi dobrý pozmeňovák. Ja som to inak už aj spomínal tuná, že prečo by to nemohlo byť. Nie si celkom prvý, ja som tak len vo faktickej, kedysi som to spomínal, že aby ten odpis mohol byť zrealizovaný aj v priebehu jedného roka. Možno by sa to zdalo veľmi pre niekoho dramatické alebo nereálne. Ale Poľsko je, myslím, práve tá krajina, ktorá má túto flexibilitu v odpisoch. A naozaj v tomto, kolegovia liberáli, vždy vás podporím a to sme na takej jednej platforme, aj keď v hodnotových otázkach sa rozchádzame, ale v mnohých týchto veciach možno ja som liberálnejší ešte ako aj vy a som rád, že je tu tento pozmeňujúci návrh. A poprosil by som, že by si pána ministra ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len krátko. Teda poprosím pána ministra, aby zvážil na podnet aj pána kolegu Kuffu podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, pán spravodajca, v dnešnom príspevku, vzhľadom na to, že som už vystupoval v prvom čítaní, nebudem sa nejak dotýkať viac takých tých politických dopadov, respektíve politických súvislostí s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov. Aj napriek tomu teda, že chcem zdôrazniť, že celé to sa mi vidí ako teda ďalšie žmýkanie peňazí od podnikateľov za každú cenu a súvisí to – či chceme, alebo nechceme, či to vládni poslanci aj pán minister potvrdia, alebo nepotvrdia – aj s tými sociálnymi balíčkami.
Včera sme mali možnosť počuť rozhodnutie vlády o tom, ako budú študenti a dôchodcovia cestovať zadarmo, samozrejme, že niekto to musí zaplatiť. Ono ak by sme vedeli dať všetkým alebo vytvoriť určité systémové opatrenie, ktoré vytvorí nejaké optimálne podmienky pre cestovanie, pre kvalitnejšie cestovanie, pre to, aby sa ľudia aj z tých zabudnutých regiónov mohli dostať za nejakých rozumných podmienok za svojou prácou alebo za iným cieľom, čiže prísť s určitými systémovými riešeniami aj v doprave, tak určite by sme proti tomu nemali nič. V každom prípade takéto nesystémové, takéto jednoznačné zacielenie len na niektoré cieľové skupiny, ktoré povedzme sú dobrými cieľovými skupinami aj do blížiacich sa či už komunálnych volieb, alebo možno do ďalších parlamentných volieb, určite neprinášajú dobrý efekt a odčerpávajú zbytočne zdroje, ktoré by sme mohli využiť ďaleko lepšie na investície do rozvojových programov na podporu rozvoja hospodárstva a zamestnanosti na Slovensku.
Čo ma trochu trápi aj v súvislosti s týmito návrhmi zákonov, ktoré sa dotýkajú daňového zaťaženia alebo celkového zhoršenia podnikateľského prostredia, je to, že ako keby predstavitelia živnostníkov, podnikateľov, ale aj zamestnancov ako keby rezignovali alebo jednoducho si vedia vybaviť takéto podmienky pre úzke skupiny, ktoré im vyhovujú, a pretože takéto ďalšie a ďalšie zaťaženie podnikateľov cez nové dane, cez horšie podmienky pre podnikateľov. Pre podnikateľov by už mali byť alarmujúce vzhľadom na to, že to konštatujú aj v podstate aj iné inštitúcie, medzinárodné inštitúcie, ktoré sledujú jednak konkurencieschopnosť danej krajiny, respektíve podnikateľské prostredie, ktoré určite sa aj týmto zásahom, aj skrz tohto návrhu zákona určite nezlepší.
Ja sa venujem podpore malého a stredného podnikania už skutočne veľa rokov, dá sa povedať, že takmer moju celú profesionálnu kariéru, a aj mojou snahou je, aj snahou kresťanských demokratov, aby sme zlepšovali podnikateľské prostredie. Vieme dobre teraz, aká je situácia v súvislosti s finančnou disciplínou medzi jednotlivými podnikateľskými subjektmi, medzi veľkými podnikmi, malými podnikmi, že tie veľké podniky neplatia malým podnikateľom, čo vzniká druhotná platobná neschopnosť a tie dopady sú alarmujúce. Jednak tie malé podniky dosť často krachujú, a nehovorím už o živnostníkoch, ktorí sú kdesi na konci tohto reťazca, a to už má dopady priamo na ich rodiny a skutočne niektorí sú doslova v existenčných problémoch. Aj preto ten zákon o ochrane subdodávateľov, ktorí neprešiel trojnásobne, a pritom vláda neprišla s nejakým lepším riešením, respektíve neprišla takmer so žiadnym riešením, aj keď ministerstvo spravodlivosti, pokiaľ viem, teraz momentálne na tom pracuje.
Takisto chcem zdôrazniť aj môj návrh zákona, teda novela o dani z pridanej hodnoty, a takisto Obchodného zákonníka, ktorým chceme vrátiť vlastne možnosť, aby dodávatelia, pokiaľ dodávajú svoj tovar, služby alebo práce, aby zaplatili DPH až potom, ako dostanú zaplatené, ale k tomu sa, samozrejme, vrátime možno o niekoľko dní neskôr. Ale v každom prípade hovorím o tom preto, že to podnikateľské prostredie nie je dobré, že tie vzťahy nie sú dobré, tá finančná disciplína medzi podnikateľmi nie je dobrá. A prichádzame ešte s takýmito zaťaženiami, ktoré súvisia aj s týmto, s touto novelou zákona o dani z príjmov, ktorá určite tiež nevylepší tie podmienky pre podnikateľov, predovšetkým pre tých malých a takisto aj živnostníkov.
Ale teraz sa už teda chcem dostať k tej vecnej stránke môjho vystúpenia a k tým jednotlivým návrhom zákona. Ja som hovoril aj v súvislosti teda s prvým čítaním o tom, že ten systém, zmenený systém odpisovania hmotného investičného majetku, dokonca ani predtým, ani pred tým návrhom tejto novely nebol ideálny a vedel by som si predstaviť ešte lepší. A potom, ako sme ho, ako sme teda dostali tento návrh, si myslím, že je viac, ešte horší, a teda viac demotivačný. Ale keďže som videl mnohé pozmeňovacie návrhy mojich kolegov práve v súvislosti s tým systémom odpisovania, takže ja som svoj pôvodný návrh, pozmeňovací návrh som sa rozhodol nepredložiť.
Ale čo sa týka limitovaných výdavkov, chcem vypichnúť výdavky na vypracovanie marketingovej štúdie alebo prieskumu trhu. Tieto sú podľa nového návrhu, teda sa už nebudú dať odrátať od základu dane v prvom roku, ale podnikateľ si tieto výdavky musí rozdeliť rovnomerne do troch rokov od ich zaplatenia. Takisto sa to dotýka zmarených investícií. Žiaľ, oba tieto prípady len dokumentujú necitlivosť tohto návrhu často voči firmám, ktoré začínajú podnikať, ktoré rozvíjajú svoje podnikateľské aktivity. V podstate ešte negenerujú takmer žiaden príjem, ale výdavky, ktoré s tým sú, jednoducho nemôžu ísť celé si nejak odrátať od základu dane, čo v konečnom dôsledku zaťaží, čo ich v konečnom dôsledku zaťaží.
V tejto súvislosti predkladám pozmeňovací návrh, ktorý umožní odpočítať výdavky na marketingové štúdie alebo prieskum trhu v jednom roku, ak tento výdavok neprekročí určitú sumu. Cieľom tohto podnikateľského návrhu, teda pozmeňovacieho návrhu je pomôcť malým a predovšetkým začínajúcim firmám, aby si takéto výdavky, ktoré im pomôžu eliminovať riziko presadenia sa na trhu, daňovo nezvýhodňovali. Je to taký kompromis medzi tým, s čím prišiel minister financií, a prakticky tým, ak by som sa snažil pozmeňovacím návrhom to nechať v pôvodnom znení, čo by pravdepodobne neprešlo. Takže toto je taký kompromis, aby sme aspoň pre tých malých podnikateľov a živnostníkov vedeli upraviť tieto náklady do určitej výšky tak, aby potom mohli byť celé odpísané v prvom roku ich činnosti.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
V čl. I
V doterajšom bode 26 § 17 ods. 19 sa písm. c) mení a znie: "výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie, na prieskum trhu, zahrňované do základu dane do výšky 5 000 eur; výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie na prieskum trhu, zahrňované do základu dane presahujúce sumu 5 000 eur rovnomerne počas 36 mesiacov, počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa vytvárajú lepšie podmienky pre štart a rozvoj malých podnikov a živností, ktoré súvisia s prieskumom trhu a prípravou ich podnikateľských plánov. Týmto sa výrazne zníži riziko v štádiu ich rozvoja podnikania.
Čo sa týka úrokových stropov pre takzvané závislé subjekty, k tomuto opatreniu nemám nejaké zvlášť vážne námietky. Nechápem ale, prečo obmedzenie výšky úrokov ako nákladovej položky odpočítateľného základu dane sa rieši takým krkolomným spôsobom, t. j. výdavky nesmú prekročiť 25 % zo zisku pred zdanením vrátane odpisov a ďalších nákladových úrokov. Aj preto vo svojom pozmeňovacom návrhu navrhujem, aby sa úrokový strop odvíjal od podmienok na finančnom trhu, berúc do úvahy referenčnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky.
A preto teda tento pozmeňujúci návrh, citujem: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123).
K čl. I
V doterajšom bode 53 § 21 sa ods. 1 mení a znie:
"U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov, pôžičiek a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k dlžníkovi, pričom sa do stavu úverov a pôžičiek nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých úroky sú súčasťou obstarávacej ceny podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré presahujú viac ako o 5 percent základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky k prvému dňu zdaňovacieho obdobia."
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa upravujú podmienky uznávania úrokov ako oprávnených nákladov, ktoré sú platené z úverov a pôžičiek medzi závislými subjektmi tak, aby boli v súlade s aktuálnymi podmienkami na finančnom trhu v rámci Európskej únie.
Čo sa týka výdavkov na výskum a vývoj, to je jedno z mála pozitívnych opatrení, ktoré navrhujem v tejto novele, a podľa toho je možno odrátať si 25 % výdavkov, ktoré sú preukázateľne vynaložené na výskum a vývoj. Okrem toho si môžu uplatniť aj ďalších 25 % mzdových nákladov, keď na takýto projekt zameraný na výskum a vývoj zamestnajú absolventov. K tomu by som mal tiež výhradu, že prečo len absolventov. Je pravda, že je treba, aby takisto po škole, aby sa aj tí absolventi zapájali do výskumu a vývoja, pokiaľ majú na to príležitosti, ale myslím si, že vôbec mladí ľudia by mali dostať ďaleko viac príležitostí, aby sa, aby mohli byť zapojení do výskumu, vývoja a inovácií v rôznych podnikateľských subjektoch. Ale nie iba, samozrejme, v rôznych inštitúciách, ktoré sa tomu venujú, či Slovenská akadémia vied, alebo ďalšie inštitúcie.
Vzhľadom na opatrenie v § 30 ods. 4 písm. b) som sa rozhodol pozmeňovací návrh, ktorý som mal prichystaný a ktorý bol aj distribuovaný, nepredložiť. Uvedené opatrenie, ktoré sa vzťahuje aj na výdavky spojené s výsledkami výskumu a vývoja, realizované prostredníctvom niekoľko stoviek osôb s osvedčením o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, môže byť za určitých okolností zneužité iba na účelové zníženie základu dane, a teda na zvýšenie daňových únikov. Treba si teda počkať. Uvidíme, ako čo ukáže prax. Myslím si, že ak toto sa nepotvrdí, pretože myslím, že tam, na tom zozname je okolo 250 subjektov, to je ťažko, ktoré síce budú nejakým spôsobom licencované, ale ja mám obavy, že to sú subjekty, ktoré nejakým spôsobom ešte jasne nepreukázali svoju životaschopnosť v tejto oblasti výskumu a vývoja. A to, že niekto urobí nejaký projekt, kvázi nejakú dokumentáciu k čomusi, ma to skôr navádza k tomu, aby sme boli opatrní, pretože ja som chcel, ako som už hovoril, že túto, tú odpočítateľnú položku dať až do výšky 40 %, pretože tá situácia v súvislosti s objemom investícií – či už verejných zdrojov, alebo súkromných zdrojov – do vedy a výskumu, je na Slovensku alarmujúca. Podiel investícií do výskumu a vývoja na hrubom domácom produkte na Slovensku je len 0,68 %, čím sa radíme – či už v rámci krajín Európskej únie, alebo aj OECD – úplne na chvost tohto celého rebríčka. A už len v porovnaní s Českou republikou výrazne zaostávame, kde oni majú podiel týchto investícií – či už verejných, alebo súkromných – 1,84 percenta. Rovnako to platí aj pre podiel súkromných investícií, čo sa týka súkromného kapitálu, kde povedzme u nás to je len 34 % z toho celkového, z toho objemu investícií, pričom v Českej republike sa súkromný kapitál podieľa až 47 percentami na týchto, na tej celkovej investícii.
Ešte horšia je situácia v oblasti ľudských zdrojov, ktoré sa priamo podieľajú na výskume a vývoji. Na Slovensku pracuje v tejto oblasti len cirka 19-tisíc pracovníkov, z toho v podnikateľskej sfére len úbohých 3 251. To je doslova nič. Chceme hovoriť o nejakej znalostnej ekonomike a chceme v podstate hovoriť o tom, že potrebujeme produkovať s vyššou pridanou hodnotou, že chceme byť konkurencieschopnejší na európskych trhoch, na už, na globálnych trhoch, tak s týmto musíme čosi robiť, a preto je treba, aby sme zvažovali ďalšie motivačné opatrenia, aby sme dostali čo najviac ľudí, nie iba študentov do 26 rokov alebo teda absolventov do 26 rokov, do tejto oblasti, ale, samozrejme, čo najviac ľudí vôbec, ktorí majú na to, samozrejme, predpoklady.
Pre porovnanie opäť s Českou republikou, pretože to je náš najbližší sused a myslím si, že to je také trošku objektívnejšie porovnávanie, pretože tie podmienky sú povedzme skoro rovnaké. V tejto oblasti pracuje v Čechách 83-tisíc zamestnancov, z toho v podnikateľskej sfére viac než 38-tisíc ľudí, čo činí až 47 % z celkového počtu. To sú zdroje, alebo toto, čo som teraz tie čísla hovoril, z Eurostatu z roku 2011 a paradoxne, tie čísla, keď som si teraz tak zisťoval niektoré informácie, sa nezlepšujú, ale ešte aj zhoršujú. Takže myslím, že toto je dobré opatrenie v tomto zákone, ja som to aj v prvom čítaní, teda v rozprave hovoril o tom, aj teraz v tom druhom čítaní to zdôrazňujem, aby som nebol len kritický, ale na druhej strane je treba urobiť ďaleko viac pre to, aby sme tieto čísla zlepšovali, aby sme skutočne posúvali schopnosť našej ekonomiky a konkurencieschopnosť našej ekonomiky dopredu.
Čo sa týka zrušenia lízingového odpisovania, toto ma trochu trápi, pretože lízing na Slovensku sa už využíva takmer 25 rokov a takisto aj podľa údajov Asociácie leasingových spoločností sa za toto obdobie prefinancovalo obstarávanie majetku za viac ako 30 mld. eur, čo skutočne nie je zanedbateľné. Pritom keď si uvedomíme, že kto vlastne využíva, myslím teraz podnikateľov, tie lízingové produkty, tak sú to obyčajne živnostníci, malí podnikatelia, ktorí nemajú šancu dostať peniaze nejako, či už nejaký štartovací kapitál na nejaké technológie pre začatie podnikania, alebo nejakí živnostníci od komerčných bánk. Je takmer nepredstaviteľné, aby nejaký živnostník alebo začínajúca eseročka prišla do banky a pýtala si úver na nejakú mašinu, nejaké stroje, nejaké technológie; nemá šancu. Čiže ten lízing je skutočne veľmi dobrý nástroj financovania práve pre takéto menšie spoločnosti, pre živnostníkov a my ich ideme nejakým spôsobom opäť priškrtiť tak, aby to lízingové odpisovanie nebolo až také jednoduché.
Pán minister, vy ste vyčíslili pozitívny vplyv tohto opatrenia na 18 mil. eur. Mnohí odborníci však hovoria, že značná časť tejto sumy, časť tejto sumy sa zas dosiahla zásahom do všetkých tých živých a platných zmlúv. To bude mať zrejme negatívne dôsledky na podnikanie, keďže na zmluvné vzťahy sa nadväzujú aj tie hospodárske činnosti dodávateľov, ale aj odberateľov.
Ak tento návrh prejde, významne sa zníži objem investícií malých podnikov a živnostníkov, toto som už vlastne hovoril. Je všeobecne známe, že lízing je teda účinným nástrojom na stimulovanie nových investícií, a to bez prehnaných investičných stimulov, ktoré dávame predovšetkým tým zahraničným investorom vo forme dotácií, čiže keš zdrojov alebo daňových úľav. Dočítal som sa, že niektorí odborníci očakávajú pokles investícií z tohto dôvodu o zhruba 250 mil. eur, čo tu opäť nie je zanedbateľná položka, a pritom minister hospodárstva, kdekto, predseda vlády a každý, kto môže, nejak zháňa zahraničných investorov a vytvára im abnormálne podmienky na to, aby tu prišli, a takýmto spôsobom vlastne obmedzujeme investície, ktoré môžu prísť v podstate zvnútra, ktoré môžu prísť prostredníctvom menších podnikov a, samozrejme, ktoré môžu využívať tie finančné nástroje, ktoré sú tu a boli už 25 rokov bežne využívané.
Čiže hľadáme nových zahraničných investorov. Dávame im vysoké investičné stimuly a na druhej strane tých domácich investorov, ktorí by mohli, majú zdravé podnikateľské myšlienky, ktorí by mohli ísť, mohli by zamestnávať, tak týchto nejakým spôsobom ukracujeme o možnosti investovania. Neviem, kde je tu logika.
Takisto som sa pôvodne, pôvodne som sa chystal predložiť pozmeňovací návrh, ktorý by ponechal lízingové odpisovanie pre výrobné prostriedky, ale niečo, nejaké úpravy sa dosiahli v rámci, teda na finančnom výbore, aj v spoločnej správe niečo sa udialo. Na druhej strane ale aj po nejakých konzultáciách s kolegami z vládnej strany, tak si myslím, že tento pozmeňovací návrh, ktorý by vlastne, ktorý by ponechal to lízingové odpisovanie v pôvodnom znení, asi by s najväčšou pravdepodobnosťou neprešiel.
Rovnako vám chcem, pán minister, pripomenúť, že identický návrh ministra financií bývalej vlády, teda našej vlády, pána Mikloša v roku 2012 bol odmietnutý nielen zo strany časti vtedajšej koalície, a teda musím vám pripomenúť, že aj KDH, ale takisto aj vami. Dokonca, a myslím si, že aj vy ste vtedy argumentovali tým, že tieto opatrenia neprinesú žiadne príjmy štátu. Neviem, čo sa odvtedy zmenilo, ale zrejme honba za peniazmi, honba za ďalšími zdrojmi, ktorými potrebujete vykryť sociálne balíčky, v podstate vás k takýmto krokom asi donútili.
Na záver mi dovoľte len konštatovať, že prijatím tohto návrhu zákona opäť dostaneme do väčších problémov len tých, ktorí vytvárajú hodnoty, zvyšujú hospodársky rast tejto krajiny a vytvárajú pracovné miesta. Čiže skutočne zhoršíme podnikateľské prostredie, zhoršíme podmienky pre podnikateľov, demotivujeme podnikateľov pre to, aby mohli investovať, aby mohli prinášať nové hodnoty, a preto aj kvôli tomu, čo som tu hovoril celý čas, tento návrh zákona určite nepodporím.
A ja verím teda, že kolegovia, ktorí vnímali moje pozmeňovacie návrhy, teda že ich podporia, o čo ich chcem požiadať, a verím, že príde čas, že budeme prichádzať aj s návrhmi zákonov, ktoré budú vylepšovať podnikateľské prostredie, nie zhoršovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Hudacký, ja tieto pozmeňujúce návrhy podporím, ale dovoľte, aby som poznamenal, všetky tieto opatrenia, ktoré vláda prijíma v oblasti daní, sú absolútne negatívnym krokom vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu a zamestnávaniu na území Slovenskej republiky. Keď vláda hovorí o tom, že my nezvyšujeme dane, len zvýšime daňový základ alebo to portfólio, ktoré sa zdaňuje, výsledok je väčší výber daní. To znamená menej peňazí u podnikateľov. Keď sa pozrieme na výsledky rozhodnutia, ktoré vláda prijala minulý rok v takomto období, tak, a pozrieme sa na to, čo to spravilo, tak v každom jednom podniku vidíte, že za zamestnanca odvádza viac daní a poplatkov a odvodov, 70, 60, 80 eur. Do roka? Skoro tisícka. Fajn, je to dobré, ale počet zamestnancov klesá. To znamená, že vláda sa správa k svojim občanom zdieračsky.
Ďakujem.

S týmto sa môžem len stotožniť, pretože naoko sa zdá, áno, že ako keby vláda menila nejaký len, upravovala nejako základ dane, ale základ dane, samozrejme, je niečo, z čoho sa vypočítava potom samotná daň. Takže obyčajne ľudia, ktorí povedzme nemajú nejaké ekonomické vzdelanie, ako keby v podstate tie výstupy z vlády mali chápať tak, že sa nič nedeje, veď sa len upravuje nejaký základ dane, upravujú sa podmienky, odpočítateľné položky, teda oprávnené odpočítateľné položky, tie nákladové položky, od ktorých sa môže alebo nemôže odpočítať základ dane, že vytvára sa dojem, ako keby sa tu nič nemenilo, ako keby sa len upravovali podmienky podľa nejakých štandardov alebo čosi také. V konečnom dôsledku výsledok je ten, že je tu vyššie daňové zaťaženie, že u podnikateľov je menej peňazí, že môžu menej investovať, že musia zvažovať, či si môžu dovoliť nechať tých zamestnancov, ktorých majú. Čiže je to o tom všetkom, čo som povedal, jednoducho menej investícií, menej zdrojov do možno nových technológií, čo môže zvýšiť ich konkurencieschopnosť, menej možností zamestnávať nových ľudí. Toto všetko sú tie dopady, ktoré súvisia aj s touto novelou, s týmto návrhom novely zákona o dani z príjmov, čiže ten výsledok skutočne bude negatívny. Ale ja nemôžem sa ubrániť dojmu, že všetko toto je robené a pán minister – už som to povedal aj na začiatku – že to robí len kvôli tomu, aby naplnil v podstate zdroje na to, aby mohli byť financované sociálne balíčky, ktoré – tak isto sa neviem ubrániť dojmu a som o tom takmer presvedčený, že sú navrhnuté len preto, že sa blížia komunálne voľby a následne sme už v druhej polovici volebného obdobia pred parlamentnými voľbami, takže toto všetko je účelovo pripravované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní novely zákona o dani z príjmov. Prednesiem dva konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale dovoľte mi predtým ešte nadviazať na kolegu Hudackého, na jeho vystúpenie, a naozaj podčiarknuť, že táto novela zákona o dani z príjmov je len jednou z ďalších v rade predložených za tejto vlády, ktorých cieľom je zvyšovať príjmy, dane z príjmov fyzických a právnických osôb, a to v podstate na úkor ostatných zdrojov verejných financií. Tie dôsledky nie sú tak viditeľné okamžite alebo každodenne, ale sú viditeľné, keď sa pozrieme na to trochu s odstupom.
Podľa vašich vlastných predpokladov uvedených v návrhu o štátnom rozpočte schválenom pred týždňom bude obdobie druhej vlády Roberta Fica obdobím najpomalšieho hospodárskeho rastu od vzniku samostatného Slovenska, keď počítame teda vlády, ktoré mali štvorročný mandát. Aj za vlády Vladimíra Mečiara, aj za vlády Mikuláša Dzurindu, aj za vlády druhej Mikuláša Dzurindu, aj za prvej vlády Roberta Fica, za štyri roky ekonomika rástla vždy rýchlejšie, a to napriek tomu, že aj prvá vláda Mikuláša Dzurindu, aj prvá vláda Roberta Fica museli čeliť veľmi ťažkým krízam a v podstate Mikuláš Dzurinda zdedil skrachovanú a rozkradnutú ekonomiku po Vladimírovi Mečiarovi spojenú s ruskou krízou a doprostred mandátu vlády Roberta Fica prišla celosvetová kríza, ktorá mala asi najhoršiu podobu od 30. rokov.
Napriek tomu, ak sa naplnia vaše vlastné predpoklady, tak budete odovzdávať ekonomiku s najhorším možným výsledkom, a ekonómovia vedia, že rozdať sa dá len z toho, čo sa vytvorí. A ak rozdávame tým, že neustále zvyšujeme dane pracujúcim a zamestnávateľom, tak možno krátkodobo vyberieme viac niekde, ale dlhodobo vyberáme menej, pretože ten koláč rastie oveľa pomalšie alebo sa začne dokonca v nejakom bode aj zmenšovať. Takže z tohto pohľadu treba povedať, že hospodársky výkon, ktorý bude reprezentovať druhá Ficova vláda, nestačí ani na trvalé a výrazné zníženie nezamestnanosti, ani na výrazné dobiehanie západnej Európy, je to v podstate určitá forma jemnej stagnácie.
No a to, že sa to deje na úkor dane z príjmov, najlepšie opäť dokumentujú predpoklady v štátnom rozpočte, kde aj dopredu sa pozerajúc, vláda predpokladá, že počas najbližších troch rokov výnos dane z príjmov porastie o 18 %, presnejšie o 17,8 %, ale výnos dane z pridanej hodnoty napriek toľko medializovanému boju s podvodmi na DPH má vzrásť len o 12,8 percenta. To znamená, výnos dane z príjmov má ešte od tohto roku ďalej vzrásť o tretinu rýchlejšie ako výnos dane z príjmov, daň z pridanej hodnoty, čo naznačuje, kde naozaj táto vláda vidí najlepší a najmožnejší zdroj príjmov do verejných financií. Takže to je naozaj niečo, čo treba o tomto zákone povedať a čo nezmenia kozmetické zmeny, ktoré sa tu dnes dohodnú, alebo sa dohodli už na výbore, a je to stratégia, v ktorej nie je Ficova vláda nejakým spôsobom osamotená, je to stratégia, ktorú mnohé ľavicové vlády robia, konkrétne administratíva prezidenta Hollanda vo svojom prvom roku vo Francúzsku išla veľmi podobnou cestou. Je to však cesta, ktorá napríklad, ako vidíme vo Francúzsku, naozaj vedie skôr k pomalému rastu alebo k žiadnemu rastu a nakoniec vedie aj k potrebe zmeny hospodárskeho kurzu.
Inými slovami, môj osobný problém nie je, alebo vecný problém nie je so žiadnym konkrétnym opatrením, hoci sú tam viaceré, ktoré sme spomínali už v prvom čítaní, že sú otázne z hľadiska napríklad istoty právnej, otázka odpisovania a jej spätného uplatnenia, ale tie sa tu aj dnes snažíme riešiť, ale môj problém je s tou stratégiou ako takou, najmä s tým, že v minulosti sa uplatnila stratégia, že ak sa rozširoval daňový základ, to znamená, ak sa mala platiť daň z väčšieho množstva vecí, znižovala sa daňová sadzba. To znamená, že ľudia platili to isté, ale platili nižšie dane, čo je potom aj motivačnejšie, aj obmedzuje úniky. Teraz vidíme, jednak sa najprv zvýšila sadzba v roku 2012 pre fyzické a právnické osoby rôznym spôsobom a jednak sa rozšíril aj základ. Samozrejme, to isté sa robilo aj v odvodoch, s mnohými tými konkrétnymi vecami by som súhlasil, ak by ako celok neviedli k škrteniu hospodárskeho rastu.
A teraz mi dovoľte predniesť dva pozmeňovacie návrhy. Jeden sme pripravili s pánom kolegom Jurzycom a je to náš spoločný pozmeňovací návrh, týka sa už spomínaného super odpočtu pre výskum a vývoj, ktorý tiež už spomínali viacerí kolegovia predo mnou. Súhlasím s vystúpeniami, ktoré hovoria, že tento super odpočet vo výške 25 % je pomerne nízky. Je pomerne nízky a tým pádom jeho okamžitý motivačný efekt na výskumné, vývojové, inovačné aktivity v ekonomike bude asi obmedzený.
Na druhej strane, tuto je zase bod, kde chápem aj obavy ministerstva financií – vzhľadom na aj kapacity finančnej správy, aj na tradície – ísť okamžite do výrazného odpočtu, aj z obavy z podvodov. To znamená, myslím si, že ak niekto chce, aby takýto odpočet bol naozaj uplatnený, aby v slovenskej legislatíve vydržal a aby postupne rástol, musí zároveň ponúkať aj cestu, ako zabezpečiť jeho využitie, naozaj len alebo dominantne pre skutočné vývojové výskumné aktivity, ktoré prinesú inovácie v ekonomike. Jedno bez druhého nebude fungovať, pretože ak nedokážeme zneužívanie tohto inštitútu zastaviť od samého začiatku, tak si dovolím už dneska predvídať, že inštitút sa zavedie, bude zneužívaný a o rok, o dva, o tri príde minister financií s analýzou, kde povie, že či už na konkrétnych príkladoch, alebo na nejakých veľkých číslach povie, kde tie peniaze utekajú, a v snahe zalepiť štátny rozpočet sa to zase narýchlo aj zruší a bude to jedna z mnohých iniciatív, ktoré sme tu už na Slovensku zažili, kde sa niečo zavedie a o chvíľu sa to zase zruší, pretože sa to nezaviedlo poriadne.
Z tohto dôvodu sme aj s pánom kolegom Jurzycom diskutovali o tom, že ako tomu predísť, ako od začiatku obmedziť zneužívanie tohto inštitútu a, naopak, podporiť jeho využívanie. Sú možnosti, ktoré sú dané kapacitou finančnej správy, ale to my, samozrejme, ako opoziční poslanci nemáme v rukách a to je, naopak, na strane exekutívy. Ale sú aj možnosti verejnej kontroly, ktoré sa špeciálne na Slovensku v mnohých prípadoch osvedčili, preto sme s pánom kolegom Jurzycom pripravili návrh, ktorý je pomerne jednoduchý, má necelú stranu a ktorý jednoducho hovorí, že ak si niekto bude chcieť uplatniť tento odpočet, bude musieť súhlasiť so zverejnením určitých základných údajov o tom, na čo tie peniaze minul.
Samozrejme, ak má mať takáto super položka význam, nemôžme ísť do hĺbok intelektuálneho vlastníctva podnikateľov, pretože v tom prípade by to práve tie najinovatívnejšie firmy odrádzalo, ale myslím si, že nie je excesívne žiadať od takýchto firiem, aby boli ochotné zverejniť, navyše s odstupom v podstate roka, roka až pol, základné ciele týchto výskumných aktivít, ktoré taktiež aj podľa návrhu zákona si musia pripraviť, ak chce takýto odpočet fungovať. To znamená, že s minimálnym byrokratickým bremenom za cenu vyplnenia jednej tabuľky v daňovom priznaní vieme zistiť sumu a vieme zistiť, na čo bola zhruba vynaložená. Samozrejme, to nemôže stačiť na to, alebo často nemôže stačiť na to, aby niekto odhalil podvod z internetu, ale môže to slúžiť ako veľmi dobrý nástroj identifikácie rizík, na ktorý už potom bude musieť konať asi najmä Finančná správa vo väzbe na problematické položky. Takže tento návrh si dovolím predložiť, teraz ho aj prečítam.
K čl. I
1. V doterajšom bode 71 v § 30c sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
"(7) Finančné riaditeľstvo do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zverejní v zozname daňových subjektov podľa osobitného predpisu, poznámka pod čiarou 120l, o daňovníkovi, ktorý si pri realizácii projektu výskumu a vývoja uplatnil odpočet podľa ods. 1, tieto údaje:
a) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo daňovníka,
b) výšku uplatneného odpočtu a zdaňovacieho obdobia jeho uplatnenia,
c) dátum začiatku realizácie projektu výskumu a vývoja,
d) ciele projektu, ktoré sú dosiahnuteľné počas doby jeho realizácie a merateľné po jeho ukončení."
Doterajšie odseky 7 a 8 sa označujú ako odseky 8 a 9.
2. V doterajšom bode 71 sa slová "až 120k" nahrádzajú slovami "až 120l".
3. V doterajšom bode 71 sa na konci dopĺňa poznámka pod čiarou k odkazu 120l, ktorá znie:
"120l: § 52 ods. 10 zákona č. 563/2009 v znení zákona č. .../2014 Z. z."
Účinnosť týchto bodov sa navrhuje 1. januára 2015.
Za doterajší článok VIII sa vkladá nový článok IX, ktorý znie:
"Čl. IX
Zákon č. 563/2000 o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: § 52 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
"(10) Finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam daňových subjektov, ktoré uplatnili odpočet výdavkov na výskum a vývoj podľa osobitného predpisu, odkaz 37ab. V zozname sa uvedú údaje podľa osobitného predpisu, odkaz 37ac."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 37ab a 37ac znejú:
"37ab) § 30c zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.;
37ac) § 30c ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z."
Doterajšie články je potrebné primerane prečíslovať.
Účinnosť tohto bodu sa navrhuje 1. januára 2015, čo sa premietne do ustanovenia účinnosti návrhu zákona.
Druhý návrh, ktorý prednesiem, je návrh, o ktorom sa tu už diskutovalo, dokonca v prvom čítaní aj pomerne hojne, ale napriek tomu dovoľte sa k nemu vyjadriť. Je to návrh, ktorý rieši otázku maximálnych cien za nákup áut používaných v súkromnom a verejnom sektore. Pán minister už v pripomienkovom konaní navrhol, aby podnikatelia si nemohli uplatniť nákup áut nad 48-tisíc eur do odpisov, ak sú v strate, ak by to teda viedlo k strate, aby si to nemohli dávať do nákladov. Tým pádom de facto pre podnikateľov v strate ustanovil prakticky tento limit alebo teda povedal, že si to budú musieť platiť z vlastného, keď to tak jednoducho môžem povedať. Už v lete počas pripomienkového procesu som inicioval hromadnú pripomienku, ktorá namietala, že ak takýto postoj má byť uplatnený k súkromnému sektoru, má byť uplatnený aj k verejnému sektoru. Vo verejnom sektore však žiadni majitelia nie sú, respektíve majiteľmi sme my všetci, to znamená, že ak by to písmeno platilo rovnako, tak si môžu manažéri vo verejnom sektore toto robiť v podstate na úkor nás všetkých a ako majitelia máme na to len veľmi obmedzený vplyv cez raz za štyri roky rozhodovanie vo voľbách. Preto som podal návrh, ktorý bol vecne rovnaký, ale trochu iný, a to bolo to, aby kým je na Slovensku deficit verejných financií, kým nemáme vyrovnaný rozpočet, aby zamestnávatelia vo verejnom sektore si nemohli nakupovať autá drahšie ako 48-tisíc eur s výnimkou pre reprezentáciu štátu cez Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
Táto pripomienka bola akceptovaná, podpísalo ju niekoľko sto ľudí, ministerstvo financií ju akceptovalo, nezapracovalo ju však do tohto zákona a odvtedy, dnes máme 23. októbra, ešte stále takéto riešenie nebolo predložené verejnosti zo strany ministerstva financií ani vlády, preto som už minulý týždeň predložil návrh aj ministrovi financií, aj dnes ho tu chcem predniesť, aby sme to v tomto zákone vyriešili, aby sme tú rovnosť zabezpečili.
Ešte predtým, než ten zákon prečítam, dovoľte mi možno zdôrazniť jednu podstatnú technickú náležitosť, a to je to, že koho sa takýto návrh má týkať. Na Slovensku už máme z dôb vlád Mikuláša Dzurindu uznesenie vlády, ktoré limituje, ktoré ustanovuje cenové limity pre nákup vozidiel pre ústrednú štátnu správu. To znamená pre ministerstvá a ich rozpočtové a príspevkové organizácie, to znamená, dneska existuje rozhodnutie vlády, staré už, myslím, že dvanásť rokov približne, ktoré hovorí, že štátny tajomník, generálni riaditelia, riaditeľ organizácie si môžu využívať autá v akom asi rozpätí, a či už kvôli tomu, alebo kvôli tomu, že predsa len tá ústredná štátna správa je pod najsilnejším politickým tlakom, lebo ak médiá niečo napíšu, ide to priamo na ministra, ktorý je politicky zodpovedný za svoj rezort, tak v ústrednej štátnej správe nie sme svedkami tých najväčších excesov.
Naopak, keď sme si zobrali zoznam tých najdrahších zakúpených limuzín za ostatné obdobie, za ostatné dva roky, tak sme boli svedkami toho, že to boli práve organizácie, ktoré sú verejné, ale nepodliehajú vláde, nie sú súčasťou tzv. ústrednej štátnej správy. Či už hovoríme o jednom rektorovi verejnej vysokej školy, či už hovoríme o guvernérovi Národnej banky Slovenska, ktorá je nezávislá a nepodlieha vláde, či už hovoríme o niektorých primátoroch alebo županoch, ten problém s excesívnymi nákupmi sa zdá byť sústredený práve tam, kde, povedal by som, priama ruka politickej zodpovednosti, minimálne tej vládnej nedosiahne a kde tá zodpovednosť je buď veľmi nepriama, napr. guvernéra NBS menuje parlament na návrh vlády, alebo kde je robená cez iné mechanizmy. Napríklad rektora volí a odvoláva akademický senát univerzity, štát ako taký s tým nevie priamo nič spraviť s výnimkou povedzme trestného činu. To znamená, preto pri formulácii toho návrhu som veľmi dával pozor na to, aby sa týkala skutočne celého verejného sektora.
Týkala sa; zabudol som povedať ešte jednu skupinu, a to sú štátne podniky a obchodné spoločnosti s podielom štátu, kde síce politická zodpovednosť je, lebo vykonáva tam väčšinou akcionárske práva konkrétne ministerstvo, niekedy aj Fond národného majetku, ale už oveľa, by som povedal, oveľa ťažšie sa v realite uplatňoval, ľahšie sa tomu ministrovi dáva od toho ruka preč, a tak sme boli napríklad, ak sa nemýlim, v železničnej spoločnosti Cargo svedkami dosť rozsiahleho nákupu limuzín v čase, keď štát inak rozpredával v podstate túto spoločnosť alebo rozpredával z nej pomerne veľkú časť jej hodnoty.
Takže ako zachytiť všetky tieto podniky? No a jediný zákon, ktorý ich zachytáva, je zákon o výkone práce vo verejnom záujme. To je zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003 a on definuje výkon práce vo verejnom záujme, ten skutočný verejný sektor, a definuje ho pomerne široko, takže doňho platia skutočne všetky organizácie, ktoré reálne sú verejné, teda patrí tam nielen samospráva, patria tam aj verejné vysoké školy, patria tam aj obchodné spoločnosti a štátne podniky a patria tam aj iné organizácie zriadené zákonom. To znamená také, na ktorých je prítomný verejný záujem, a preto si myslím, že ak by takýto limit mal platiť, mal by platiť pre všetky tieto organizácie aj z dôvodov, že tam reálne vidíme problém aj z dôvodu základnej férovosti.
Preto mi dovoľte predniesť pozmeňovací návrh, ktorý je v tomto znení, z hľadiska, keď už chceme byť féroví, chcem povedať, že technicky je inšpirovaný pôvodným návrhom strany SaS v tejto oblasti, ktorý predkladali ešte v minulosti prostredníctvom riešenia zákona o cenách, aj keď tá konkrétna formulácia už je upravená práve smerom, ktorý som naznačil. Návrh znie:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
"1. V § 1 ods. 1 sa za slová "opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja" vkladajú slová "ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov".
2. Nadpis tretej časti znie: "Opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja o ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov."
3. Doterajší text § 4 sa označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2, ktorý znie:
"(2) Opatreniami na ochranu hospodárneho využívania verejných prostriedkov sú niektoré obmedzenia pri kúpe osobného motorového vozidla podľa § 12a."
4. Za § 12 sa vkladá § 12a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§12a
Niektoré obmedzenia pri kúpe osobného motorového vozidla.
(1) Ak je kupujúcim právnická osoba, ktorá je zamestnávateľom podľa osobitného predpisu, odkaz 10aa, cena jedného kupovaného osobného motorového vozidla nesmie presiahnuť sumu 48-tisíc eur.
(2) Ods. 1 sa nepoužije:
a) v rozpočtovom roku bezprostredne nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom rozpočet verejnej správy neobsahoval schodok,
b) ak je účelom kúpy motorového vozidla zabezpečenie ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií a kupujúcim je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky."
Poznámka pod čiarou k odkazu 10aa znie:
"10aa) § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Doterajšie čl. II až IX sa primerane prečíslujú.
Nový čl. II nadobudne účinnosť 1. januára 2015, čo sa premietne v ustanovení jeho účinnosti.
Takže dovoľte mi na záver požiadať vás o podporu týchto dvoch návrhov, ktoré, ako som spomenul v tej úvodnej časti, neriešia to, čo z politického a makroekonomického hľadiska považujem za zásadný problém prístupu vlády k dani z príjmov, ale mohli by vyriešiť iné konkrétne problémy, ktoré nás trápia, aj keby som ich žiadnym spôsobom nechcel preceňovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ja len veľmi stručnú pripomienku. Ja si myslím, že ten návrh je, samozrejme, lepší, ako je dnešný stav. My sme už dlho upozorňovali, že napr. obchodné spoločnosti, kde má majetkovú účasť štát, majú neuveriteľne iné pomery, v ktorých fungujú, vrátane vozového parku. Boli sme raz pred rokom asi na tlačovej konferencii pred Cargom, tam mali nakúpené všetky tie veľké Audi 8. Na základe potom našej iniciatívy, minister, myslím, Počiatek, toto musel riešiť. Ale chcem povedať, že tie návrhy mali ísť ďalej, pretože úrad na ochranu ústavných činiteľov má stovky áut. Slovensko je malá krajina a podľa mňa by sa limit mal vzťahovať na všetky limuzíny vládne s výnimkou tých, kde sú potrebné bezpečnostné parametre určité, to znamená, dajme tomu pancierové limuzíny, samozrejme, tam nie.
Ale tam, kde nie sú, ja nevidím dôvod, aby Slovensko – malá krajina – využívalo svoje zdroje na stovky áut takýmto spôsobom, ktorý podľa mňa, nehovorím, že by mali chodiť vládni predstavitelia na nejakých trojkolkách, ale 50-tisíc eur, za to sa dá kúpiť reprezentatívne, slušné auto a okrem tých bezpečnostných parametrov, ktoré, hovorím, by mali byť, by mali mať výnimku, by som tak široko tú výnimku neformuloval, lebo to sa týka naozaj skôr stoviek, ešte raz hovorím, stoviek motorových vozidiel. To nie sú, to nie je ich pár, len proste 15 pre členov vlády.

Ďakujem veľmi pekne. Myslel som, že som to stlačil, ospravedlňujem sa, ďakujem za ústretovosť, pani predsedajúca.
A k poznámke pána poslanca Lipšica, je to na zváženie, ten pozmeňujúci návrh hovorí, že aj ministerstvo vnútra má tú výnimku len striktne pre účel teda ochrany diplomatických misií a ochranu ústavných činiteľov. To znamená, že ak by sa po prípadnom schválení začalo zneužívať na to, aby aj iné subjekty, a teda iní ľudia sa vozili v týchto autách, je to na zváženie. Priznám sa, že zatiaľ zo strany vlády napriek oficiálnej akceptácii tej pripomienky som skôr zaznamenal snahu sa tomuto návrhu vyhnúť, takže preto som aj nechcel dať zámienku pri tomto pozmeňovacom návrhu na takejto veci to odmietnuť, teda aby sa mohol postaviť povedzme predseda vlády v televízii a povedať, že poslanec Beblavý alebo poslanci opozície chceli, aby prezident Kiska sa vozil na Super B, takže z tohto dôvodu som radšej formuloval širšie túto výnimku, aby nebol dôvod to odmietnuť. Ale súhlasím s vami, že ak by sa, ak by k takémuto zneužívaniu došlo, tak určite by sme sa k tej formulácii mali vrátiť. Ja verím, že aj minister vnútra politicky by zvážil, ako ten, kto je zodpovedný potom za túto výnimku, jej zneužívanie, pretože by sa jemu vrátil na hlavu. Ale hovorím, ak ten návrh bude schválený, je to na zváženie určite do budúcnosti.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, mám, ale nie je podstatné celkom, že potom predsa len drobnú poznámku k tým autám. Potom to ono dopadne tak, keď sa tlačí na pílu, že jazdia teraz tí ministri údajne na svojich, alebo asi aj na svojich, myslím, že pán Žiga a neviem kto. Ale to je celé pomýlené! Viete, ja vám poviem takú krátku bilanciu pri výročí 17. novembra, dvadsiatom piatom, čiže kde sme dopracovali, že budeme sa voziť, teda budú sa voziť vlakmi zadarmo, presne na sedemnásteho, Deň študentstva, budeme otvárať nákupné centrum chlapcov z Penty, ešteže je 17. novembra v pondelok. Keby bolo 17. novembra v stredu, tak vám garantujem, že tá Penta by to svoje nákupné centrum otvorila 17. novembra a pásku by strihal Lorenc, aby nás pokorila všetkých, a ten ich, tá reklamná kampaň, že "nenakupujte pol dňa, ale nakupujte celý deň", nám presne hovorí, čo máme robiť. Máte nakupovať, máte si požičať od Buriana, od úžerníkov, nakupovať celý deň, a potom ste tam, kde sme. No takto si tu my žijeme.
Len viete, ono na to treba zarobiť, na všetko treba zarobiť. Na to, aby vlaky chodili zadarmo, aj Penta z niečoho postavila to nákupné centrum, a na to slúži daň z príjmu, hej? Na to slúži daň z príjmu. Tak tí, ktorí tomu nerozumiete, tak zjednodušene je to tak, že zarobíte, z toho, čo zarobíte, odvediete daň a z tej odvedenej dane potom štát robí nejakú svoju politiku, programovú, projektovú, nejakú sociálnu alebo turkmenistanskú.
Viete, ja som sa to v Číne naučil a v Číne teda je taký špeciálny režim, a tam hovoria, zadarmo je najdrahšie. Zadarmo je najdrahšie. Tak keď ste teda aj tá socialistická vláda, tak vám hovorím teda, tak insiderskú informáciu z vnútra, že oficiálna politika hovorí, že zadarmo je najdrahšie, tak nechajme tých ľudí zarobiť nejaké tie peniaze a keď to zdaníme, tak potom robte nejakú politiku. Neviem, z čoho chcete platiť tie vlaky zadarmo, áno? Vás to dobehne, tie vlaky zadarmo vás dobehnú brutálnym spôsobom, lebo, ale v zásade všetko zlé je na niečo dobré, tie deťúrence z chatŕč sa budú voziť hore-dole, však vo vlaku bude teplejšie jak v chatrčiach, aj tí chudáci dôchodcovia, ktorých oberú o byt úžerníci, tak tiež zistia, že sa prevezú z Košíc do Bratislavy a naspäť, takže na niečo je to možno dobré. Tie vlaky chudoby, my ich potom, nebude Tatran, nebude Kriváň, ale bude Vlak chudoby 1, Vlak chudoby 2. Môžeme to potom nejak sa s tým trápiť.
Tento zákon je naozaj dôležitý zákon, však koniec koncov o tom svedčí aj to, že keď na stole máme toľko papierov, ako keby sme boli na dvojtýždňovej dovolenke, to keď sa vrátite z dovolenky, tak neviete schránku vybrať, toľko všelijakého, tak aj tu. To znamená, že aspoň že to vnímame. To pozitívne teda vnímam aj ja, že prisudzujeme vážnosť tomuto zákonu, však koniec koncov je to naozaj dôležitý zákon. A ja by som bol, pán minister, posledný, jeden z posledných, ak nie posledný, to, čo ste minule tak sa snažili povedať, že prípadne že by som demotivoval. Ja naozaj v tejto smutnej krajine plnej krčmových hrdinov budem posledný, ktorý by demotivoval tých, ktorí ešte niečo prípadne majú, ešte ako-tak otvorenú myseľ. Takže to naozaj by som, ak niečo také sa javilo tak, tak to určite nebolo tak myslené. Práve naopak.
Vo vašom prípade špeciálne v tomto zákone vyzerá, že ste otvorený, čo oceňujem, a keď treba oceniť, treba oceniť, a výrazom toho, že je to tak, je aj to, že existuje pozmeňovací návrh v takej zvláštnej kombinácii, mňa a poslanca SMER-u pána Petráša, ktorý hovorí o tom, čo som, čo sa teda podarilo nejakým spôsobom vyhodnotiť, že to je na mieste. A teraz by som prípadne aj poďakoval aj ľuďom, ktorí ho odborne spracovali, ľuďom, ktorí sa teda zaslúžili, že je vôbec tu, a ľuďom, ktorí sa prípadne zaslúžia o to, že prejde.
Je to taký drobný, drobný kamienok na to, aby sme skutočne niekomu pomohli, nielen deklaratórne, ale aj reálne, lebo zdá sa, že poľnohospodárom najviac pomáhajú z ministerstva hospodárstva krídelnou podporou, a teraz to vyzerá na krídelnú podporu z ministerstva financií a kolega pán Jahnátek tu bude deklarovať..., a to pri inej príležitosti.
Takže táto krídelná podpora poľnohospodárov, ktorí to naozaj nemajú ťažko, tí skutoční poľnohospodári, hej? Nie tí latifundisti a tí, čo sa hrajú na poľnohospodárov, lebo už sa okolo poľnohospodárstva motajú skupiny, hej, už sa, už dávajú ponuky, ktoré sa neodmietajú, už to začína byť zaujímavé aj tam. Ale kde skutočne sú ľudia, ktorí ráno o piatej vstanú ku statku, jak sa hovorí, hej, lebo statok, už ráno o šiestej tam musíte byť, ktorý na Štedrý deň do maštale na dvere dajú mincu, sú také rituály tých starých poctivých poľnohospodárov. Tak týmto toto, ak to prejde, pomôže. Nezachráni ich, samozrejme. Nebudú, ani na druhý deň to nebude lepšie, ale pomôže. A keď sa to nepokazí, tak začať treba, začína sa opatrne, hej? Tá suma, ktorá je stanovená v nepeňažnom plnení, je stanovená na môj vkus veľmi opatrne. Ale začať treba. A keď sa to teda nebude zneužívať, ja si myslím, že bude potom aj neskôr vôľa, že ho môžme navyšovať.
Čiže o čo ide? Ide o to, že to, čo niekedy bolo, aj za boľševika bolo, hej, že keď ste šli na triedičku, tak ste dostali okrem peňazí aj zemiaky a nemuseli ste ešte z nich platiť odvody a neviem čo všetko, že teraz, keď to máte, si poviete, radšej dám peniaze. Nechcem už, myslím, že som to v prvom čítaní hovoril, že prečo je to dôležité. Poľnohospodári vedia, prečo je to dôležité, a to stačí.
Takže, ak dovolíte, prečítam ten pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o tom, zjednodušene, že poľnohospodári, ktorí vyrábajú produkty, teda dochovajú, dopestujú, tak môžu svojim zamestnancom poskytnúť časť nepeňažného plnenia za to zdaňovacie obdobie. Suma je stanovená na 200 eur. Opatrne, ale je. Takže, ak dovolíte, to prečítam:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a Vladislava Petráša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme túto zmenu a doplnenie:
K Čl. I
Za doterajší bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. V § 5 sa odsek 7 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
"l) nepeňažné plnenie formou produktov vlastnej výroby poskytnutého od zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba, 24), najviac v úhrnnej výške 200 eur ročne od všetkých zamestnávateľov, pričom ak takto vymedzené nepeňažné plnenie presiahne 200 eur ročne, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto stanovenú sumu."."
Doterajšie body sa primerané prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa oslobodzujú nepeňažné príjmy zamestnancov v poľnohospodárskej prvovýrobe, ak zamestnávateľ poskytne nepeňažné plnenie vo forme produktov, ktoré vlastnou činnosťou dopestuje alebo dochová.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohoto návrhu.