39. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som s bázňou vystúpil k téme a k témam, ktoré načrtol pán poslanec Lipšic. Hovorí sa, že sa nemá hovoriť, hovorí sa, že sa nemá hovoriť v dome obesenca o povraze, ale ja sa priznám k tomu, že ja mám osobnú skúsenosť s touto témou dlhoročnú, ja patrím k tým vtedy mladým exekutívnym úradníkom, ktorý v roku 2006 chceli zrušiť asignáciu právnických osôb. A potom nasledoval, samozrejme, po tomto pokuse nasledoval taký odpor a taká diskusia celospoločenská, že ja som verejne prehlásil, tak vtedy si ma zrejme nikto nevšímal, verejne som prehlásil, že to už nikdy, nikdy neurobím. A ja som si z toho, samozrejme, zobral svoju lekciu a tou lekciou bolo aj to, že som potom venoval rok a pol, skoro dva roky ako štátny tajomník na ministerstve financií čas tomu, aby som rokoval trpezlivo s predstaviteľmi neziskového sektora o tom, ako zmeniť spôsob asignácie. Lebo všetci tak trošku, ak odhliadneme od istej dávky demagógie, lebo tá môže byť prítomná z jednej alebo z druhej strany, všetci trošku cítime, že systém, ktorý tu bol historicky nastavený, bol nevyhnutný na to, aby tretí sektor bol financovaný a nebol financovaný len zo zahraničia, tak ako to bolo za čias Mečiara povedzme. A všetci chápeme, že nevyhnutnosť financovať zo strany štátu je stále prítomná, ale zároveň cítime to, že to nie je úplne, úplne v poriadku.
Dovolím si pripomenúť napríklad spôsob, ktorý je v iných krajinách postkomunistických. Tuším je to napríklad v Českej republike, kde z výťažku privatizácie sa časť tohto výťažku uložila na účty a vlastne z výnosov týchto účtov sa financuje tretí sektor. Tu si dovolím povedať niektorým teraz nasrdeným predstaviteľom pravice, že boli účastní asi 300 miliardám predaju štátneho majetku, ale takýto bohumilý účel sa akosi pozabudol urobiť. Škoda. Dneska sa táto vec už proste nedá zopakovať. A naozaj škoda, lebo mohol to byť ďalší zdroj financovania.
Myslím, že sa všetci zhodneme aj s predstaviteľmi tretieho sektora, videl som na balkóne pána Zajaca, ekologického aktivistu, ktorého pozdravujem a s ktorým sme skrížili meče mnohokrát práve na túto tému. A chcem poznamenať, že všetci sa zhodneme, ktorí trošku cítime potrebu a trošku tomu rozumieme a chceme tomu rozumieť, ale v tom dobrom slova zmysle, že tretí sektor potrebuje viaczdrojové financovanie. A problematika asignácie je tá, že tak ako to tu bolo spomenuté, že to vlastne sa stal jediný spôsob financovania tretieho sektora a všetci sme ľudia. Aj v treťom sektore sú len ľudia a zvykli sme si na tento spôsob. A vlastne ak to pomenujeme horolezeckou terminológiou proste, tretí sektor na Slovensku visí na jednom lane. A tým lanom je asignačná daň.
Ak si pozriete výťažnosť asignácie, lebo máme asignáciu fyzických osôb a právnických osôb, tak opäť sa asi zhodneme, že v oblasti fyzických osôb sú obrovské rezervy. Tá kapacita je na nejakých 40 % asi naplnená. Ten priestor je oveľa väčší. Je oveľa väčší, ale znamená to, že aj tretí sektor by musel byť aktívnejší práve v tej oblasti asignácie fyzických osôb. To je proste z dverí do dverí. To je o kampani, to je, dokonca je to o zmene v myslení ľudí, je to o donorstve, je to o tom, že to má význam a že tie peniaze putujú tam, kde putovať majú.
Ak sme sa na to dívali z takého veľmi technografického hľadiska, tak v podstate asignácia fyzických osôb je, to sú peniaze, ktoré mohli inak skončiť vo vyšších územných celkoch alebo mestách, sú to vlastne peniaze obcí, pánovi Lipšicovi sa nepáči ten výraz, či sú teda peniaze firiem alebo tretieho sektora, no niekde sú, ale je to proste z dane, je to z predpisu, z daňovej povinnosti, ktorá sa proste presmeruje niekam inam a zhodnime sa, že na dobré veci, určite na dobré veci, a v prípade právnických osôb je to proste z príjmov štátu. Takže ak sa pozriete, problémy tam sú. Problémy boli dlhodobé napríklad z pohľadu toho, že štát vôbec nekontroloval nadácie a občianske združenia a potom následne z toho vznikli mnohé konflikty, dokonca nutnosť vracať tieto peniaze, lebo proste pravidlá neexistovali.
Problém osobne mám, a preto som to tu tak možno nechutne a nedôstojne namietol a ospravedlňujem sa za to, ale mám problém s tučnými nadáciami. Viete veľmi dobre, že niektoré tučné firmy majú tučné nadácie, kam ide asignácia, a časť vlastne marketingových nákladov si realizujú týmto bohumilým spôsobom, je to tu prítomné. A dokonca, a to už je, to už je problém, tieto tučné nadácie sú významné pre ďalšie malé, drobné občianske združenia a malé nadácie, ktoré, to znamená, my presúvame, viete, kto potom delí peniaze? Tie peniaze delia tieto nadácie. Tak neviem, či toto je proste úplne systém, ktorý tu chceme, a musíme o ňom hovoriť a musíme s ním hovoriť kľúčovo s tými ľuďmi, ktorí v treťom sektore pracujú. To, že tretí sektor je nekonečný zdroj zamestnanosti napríklad, naozaj obrovský zdroj zamestnanosti tam tkvie v treťom sektore, to nikto nemôže o tom pochybovať. To, že štát naozaj nevie plniť všetky funkcie, to je tiež pravda, a to, že súkromný sektor nechce pôsobiť vo všetkých oblastiach, lebo nevie tvoriť zisk, to je tiež pravda.
V roku 2009 sme sa po dlhom čase dohodli na zmene spôsobu asignácie a tým kľúčovým motívom nebolo, keď sa pozriete na ten, na ten časový harmonogram, neboli fiškálne záujmy. Kľúčovým záujmom bolo skombinovať starý alebo existujúci osvedčený systém s väčšou motiváciou pre donorstvo, pretože, pri všetkej úcte, ak firma dneska asignuje, ona sa k tým peniazom nespráva ako k vlastným peniazom, sú to vlastne peniaze, ktoré inak by zaplatila štátu, hej? Čiže to nie sú ich peniaze, to nie je skutočný prejav donorstva, ospravedlňujem sa, ale je to tak, toto nie sú čisté peniaze daného súkromníka, danej firmy, a preto sme sa dohodli, že naozaj je dobré, aby sme postupne začali v tejto spoločnosti našej, ktorá teda k donorstvu až taký veľký vzťah nemá, budovať vzťah. Vzťah cez motiváciu, áno, môžeš asignovať, ale musíš k tomu niečo aj priložiť.
Do toho prišla kríza, do toho naozaj prišla aj dohoda o tom, že budeme pracovať na viaczdrojovom financovaní, a tu ja musím povedať, že časť cesty sme prešli spolu. Máme funkčnú, máme funkčnú lotériu, charitatívnu lotériu. Je funkčná z hľadiska legislatívy, nie som si istý, že je funkčná z hľadiska toho, že ju tretí sektor vie alebo chce využívať. To tiež je to ťažké. Treba byť inovatívny, je to proste zložité a hýbeme sa v prostredí gamblingu v podstate, lotérie, gamblingu, kde sú proste iní draci, hej? Vo vysokej fáze prípravy je téma charitatívnej reklamy, pokiaľ viem, sme v medzirezortnom pripomienkovom konaní s ministerstvom hospodárstva. Ono je gestorom reklamy v krajine, takže tam je dohodnutý koncept. Ďalší zdroj, ak pán poslanec Lipšic spomínal sponzorstvo, tak isto prítomná téma, ktorej sa má venovať určite ministerstvo vnútra a spravodlivosti.
Ja chcem len povedať, že ja s plnou vážnosťou si uvedomujem túto tému a túto vážnosť témy – zabezpečenia zdrojov peňazí pre tretí sektor. A na druhej strane si uvedomujem, že tretí sektor je tiež záujmovou skupinou ľudí, veľmi vplyvnou, mediálne vplyvnou a vplyvnou dokonca cez rodiny, cez skupiny, cez náboženské skupiny, cez spôsob pohľadu na tento svet je prítomná v celej spoločnosti. A preto, samozrejme, niekedy je jednoduchšie možno menej rokovať, ako proste len prísť s požiadavkami, a ja musím povedať a tu vám musím, musím vám to proste zrekapitulovať.
V roku 2011 sme prvýkrát zmrazili zmenu asignačného mechanizmu, lebo, ešte sa raz vrátim k tomu, my nejdeme v tomto návrhu zákona meniť zákon o asignácii. Zákon bol prijatý v roku 2009 po dohode s tretím sektorom. My vstupujeme do tohto zákona, to je pozmeňovací návrh, ktorý sa tu objavuje štvrtý rok za sebou, kde vlastne zmrazujeme spôsob asignácie, čiže v návrhu zákona nie je zmena, nie je tam aktívna snaha škodiť, brať peniaze. Takže prvýkrát v roku 2011 takto tu pred voľbami 150 rúk hore, ako inak - pred voľbami. Druhýkrát v roku 2012, tretíkrát v roku 2013. Naposledy to bolo minulý rok. Čiže sme, tretíkrát je tá téma tu prítomná a naozaj minulý rok to bola pani poslankyňa Žitňanská, ktorá túto tému tu nastolila, nakoniec bola proste aj presadená.
Teraz trošku k číslam. Podľa údajov, ktoré máme, my sa trošku rozchádzame, samozrejme, v dopadoch, my to vidíme menej dramaticky a tú sumu vidíme niekde na úrovni niekde medzi 4 a 6 mil. eur. Podľa našich údajov asignácia za rok ´13, ktorá sa realizuje v roku ´14, lebo tam je vždycky ročný časový posun, dopadla pre tretí sektor veľmi dobre. My na základe údajov, ktoré máme, a veď na týchto údajoch je postavený aj štátny rozpočet, však príjmy, časť príjmov štátneho rozpočtu je postavená na dani z príjmu právnických osôb a časť z nej je nasmerovaná do tretieho sektora. Čiže na základe našich prognóz má asignácia stúpať o 8 % v budúcom roku, ktorá sa vzťahuje k roku ´14, ale reálny cash flow pre tretí sektor je to v roku, v roku ´15. Čiže hovoríme o medziročnom náraste o 8 %. Podľa našich odhadov, ak zostane v platnosti tá degradácia, tie schody smerom dole v oblasti asignácie, tak v roku ´16 by mal byť tretí sektor na tom presne tak ako v tomto roku. Čo je nad dlhodobý priemer, čo je dokonca aj v súlade s tou dohodou, na ktorú sa tretí sektor odvoláva.
Chcem podotknúť, že tretí sektor má nepriame výhody, samozrejme, aj z politiky vlády, ktorú tu všetci napravo kritizujete, lebo ak vláda zvyšuje príjmy z dane z príjmu právnických osôb, ten priamy benefit má aj tretí sektor, tretí sektor má výhody zo zvýšenia sadzby dane z príjmu právnickej osoby, má. Ivan Švejna točí hlavou, hayekovec, aj hayekovská nadácia má výhody zo zvýšenia sadzby na 23 %, určite áno. A hlavne má výhody zo zvýšenia efektívnosti v tejto oblasti. A vy viete, že tiež, nemusíte ma mučiť z toho pohľadu, viete, že mnoho kuvikov tu, a nielen kuvikov, ekonómov, ktorí mali skúsenosti z toho, že ako sa zvyšuje sadzba, tak sa znižuje daňová efektivita. A pri zvýšení sadzby z 19 na 23 sme zažili prekvapenie na oboch stranách, pán Mihál na to doplatil tou bradou, ale všetkých nás to naozaj prekvapilo tým, že efektivita daňových výberov proste, daňových výberov nepoklesla za rok ´13, keď tá sadzba bola naozaj zvýšená zásadným spôsobom z 19 na 23 percent. Jedno z vysvetlení je, ktoré, ktoré sa núka, je to, že veľmi aktívny súboj s daňovými únikmi v oblasti DPH má nepriamy, samozrejme, dopad aj na výšku daňového základu v oblasti dane z príjmu právnických osôb, ktorý sme nevedeli vtedy kvantifikovať. Čiže to potvrdzuje, samozrejme, zmysel tohto súboja.
Samozrejme, stále je aj prítomná moja požiadavka na tretí sektor, ktorá bola verejne a neverejne pomenovaná, aby nám tretí sektor pomáhal v boji s daňovými únikmi, pretože má veľmi, tretí sektor má veľký morálny vplyv na spoločnosť a je priamo ekonomicky motivovaný na tom, aby daň z príjmu právnických osôb, ktorá ide do štátu, alebo fyzických osôb, ktorá ide do obcí cez podielové dane, boli čo najvyššie. Aby sa dane neobchádzali, aby sa dane platili. Majú z toho priamy benefit. Čiže stále platí moja výzva, aby aj tretí sektor pochopil tú priamu previazanosť a aby nám v tomto súboji pomohol.
A skončím v podstate tým, že ja tu nie som na to, aby som sa nejakým spôsobom vtieral tretiemu sektoru, ja tu musím, myslím si, že ten postoj musí byť veľmi racionálny. Na základe aj čísel, ktoré som tu povedal, musím povedať, že nepodporujem prvý pozmeňovací návrh pána poslanca Lipšica v tomto momente, ale chcem verejne prisľúbiť, že neprerušujeme kontakt, že si chceme počkať na výsledky z marca a apríla, či sa proste potvrdia tie čísla, s ktorými pracujeme my a na ktorých je založený aj štátny rozpočet tejto krajiny. A musím povedať, že v posledných dňoch, tak ako to na Slovensku a u ľudí býva, sa možno vyskytli aj nové riešenia.
Ja by som chcel verejne pripustiť možnosť zmeny terajšieho zákona, ktorý sa vzťahuje k asignácii, ale nerád by som možno postupoval už cestou neustáleho zmrazovania toho mechanizmu, ako to máme u platov ústavných činiteľov, lebo to tiež úplne systémovo nikam nevedie. Že by sme sa možno, chcel by som a zachytil som proste nejaké iskierky nádeje, iskierky nádeje z toho, že by sme sa mohli dohodnúť na novom systéme, ktorý by mohol byť vzájomne opäť výhodný aj pre verejné financie, aj pre tretí sektor. Z tohto pohľadu si uvedomujem aj potrebu reagovať rýchlo a z tohto pohľadu prisľubujem intenzívnu debatu s konkrétnymi výsledkami v prvom polroku budúceho roku. (Ruch v sále.)
K druhému pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Lipšica sa vyjadrujem pozitívne aj na základe konzultácie s pánom ministrom Kaliňákom, to je nezdaňovanie vlastne odmien pre oznamovateľov korupcie.
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca, no ja som mal možnosť byť na druhej strane tej čiary v momente, keď bola zavedená asignačná daň pre právnické osoby, a musím povedať, že mimovládku, v ktorej som vtedy robil riaditeľa, to zachránilo v ten rok. Ale súhlasím, to bolo v dobe, keď ešte nevznikli vlastne tie nadácie a ešte vtedy celé peniaze vlastne z tých dvoch percent prechádzali priamo na konkrétnu mimovládku a nenabaľoval sa na to celý ten aparát, ktorý tam je dnes.
Ale, pán minister, ja by som bol rád, keby ste aspoň minútku ešte počkali, lebo my sme dali návrh na zmenu tohto systému už v roku 2010, ktorý oslobodzoval od asignácie právnické osoby, nechával iba pre fyzické, ale asignovalo sa 1 % zo základu dane. A to sa neprerozdeľovalo potom už iba pre tretí sektor, ale aj pre registrované cirkvi, a ak sa človek rozhodol, že nechce asignovať, tak peniaze, ktoré by išli štátu, by išli do špeciálneho fondu na záchranu kultúrneho dedičstva. Ten návrh sme mali v roku 2010, pracovali sme na ňom aj s Danielom Krajcerom vtedy v rámci odluky cirkvi od štátu a možno by stálo za zváženie sa znovu naň pozrieť, lebo aj odluka cirkvi od štátu je momentálne horúcou témou, aj nový systém prerozdeľovania asignácií pre tretí sektor je témou. Týmto spôsobom by sa dala vyriešiť aj jedna, aj druhá vec a dokázali by sme z toho dostať von tie právnické osoby, o ktorých hovoríte, pretože keď by išlo o percento zo základu dane, tak by išlo o násobne väčšie sumy na jedného asignátora, ako je to dnes, takže možno aj nad toto by sme si mohli sadnúť a bola by to cesta, bola by to cesta, ako z toho von.

Ďakujem pekne. Pán minister, ja chcem v každom prípade podporiť vaše vyjadrenie, a to napriek tomu, že možno to zožne vlnu nepriazne a nevôle zo strany ostatných poslancov. Ale musím povedať jedno, stretávame sa s problémami práve, ktoré sa snaží riešiť pán minister, a treba podporiť to, že sa treba k tomu posadiť a skutočne, čo sa dá, vyriešiť.
Ale treba si uvedomiť jednu vec, všade vo svete je tretí sektor hodnotený podľa toho, ako vie pôsobiť svojpomocne a odlúčene od štátu. Na druhej strane nie je možné prenášať na mimovládny sektor úlohy, ktoré má vykonávať štát a výkon štátnej správy ako takej. V tejto súvislosti súhlasím aj s pánom Kuffom. Ale jednu vec musím povedať, a to sa týka oblasti sociálnych služieb pre ťažko zdravotne postihnutých starších ľudí. V každom prípade nie je možné uložiť tretiemu sektoru vykonávať takú tú funkciu. Musí byť zodpovedný niekto a v tomto prípade sú to obce a vyššie územné celky, ktoré tú originálnu kompetenciu v tejto oblasti majú. (Ruch v sále.)
Ale na druhej strane práve v takomto prípade, ak umožníme sociálne služby poskytovať tretiemu sektoru, potom je potrebné vytvoriť adekvátne podmienky pre to, aby štát podporoval takým istým spôsobom, pretože aj mimovládne organizácie poskytujú sociálne služby tým ľuďom, ktorí sú odkázaní na ne podľa posudku, či už obecného, alebo vyššieho územného celku. A na druhej strane si treba uvedomiť, že poskytovanie... (Ruch v sále.)
Môžem poprosiť o trošku kľudu? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, opäť vás upozorňujem, aby ste boli úctiví k ľuďom, ktorí ešte rozprávajú v rámci rozpravy. Prosím vás o kľud v miestnosti.

Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Poprosím ešte, keby ste mi predĺžili čas, ktorý som tomuto venovala.
Lebo treba povedať to, že občan, ktorý dostáva opatro..., ktorému je poskytovaná sociálna služba, v každom prípade je to občan tejto republiky. Môže to byť aj cudzí občan za podmienok ustanovených zákonom, a to je jedno, či mu poskytuje sociálnu službu obec, vyšší územný celok alebo neziskový sektor. A neziskový sektor musí mať také isté podmienky pre poskytnutie služby, aké majú iní verejní poskytovatelia.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja si myslím, že je fajn, že pán minister k tomuto návrhu vystúpil aj v rozprave. Áno, sa nezhodneme možno pohľadom na veci, či sú to peniaze ľudí a firiem alebo štátu. Podľa mňa sú to peniaze ľudí a firiem a čaro tej asignácie je v tom, že oni rozhodujú, kam tie peniaze pôjdu. To je čaro asignácie a nie štátni úradníci. Financovanie tretieho sektora zo strany štátu alebo z nejakého priorizačného fondu by znamenalo, že znovu štátni úradníci rozhodnú, ktorý projekt je zmysluplný, a nerozhodnú o tom ľudia, jednotlivci alebo firmy.
Ak je problém, čo minister avizoval s tučnými nadáciami, ja som aj navrhol jeho riešenie, ale riešením nie je všetkým znížiť asignáciu, to znamená absolútne všetkým, aj malým a stredným firmám, ktoré nemajú nič spoločné s tučnými nadáciami, ktoré možno využívajú časť prostriedkov na svoje PR. Keď sa znižovala asignácia, tak bolo sľúbené, že sa zavedú funkčné alternatívne mechanizmy financovania tretieho sektora, ale faktom je, že ony nie sú funkčné. Minister tvrdí, že je zákon z hľadiska legislatívneho funkčný, ale v praxi nefunguje. Nefunguje. Tak čo ideme teraz riešiť funkčný model alebo vytvoríme nejakú schému, ktorá v praxi fungovať nebude?
Áno, ja si myslím, že posúvanie účinnosti toho znižovania asignácie nemusí byť to najsystémovejšie riešenie, ale už 7. - 8. rok zmrazujeme platy a nie je to nič, čo by bolo proti logike alebo neopodstatnené. Čiže naozaj, základná vec je, ako vnímame funkciu štátu a spoločnosti a tretieho sektora, či si myslíme, že len štát je ten najmúdrejší, ktorý môže rozhodovať o zmysluplných projektoch a... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Asignácia a jej zavedenie, to je aj o zmene filozofie, tak ako aj predrečník hovoril teraz. Ja sa pamätám, aké to bolo zložité, aká to bola vážna filozofická zmena, že už nie je len štát jediný, ktorý rozdáva, ale že sa táto možnosť prenáša na ľudí, na firmy a takýmto spôsobom sa posilňuje občianska spoločnosť. To, že to prinieslo aj to, že tie tzv. tučné nadácie existujú a že si to firmy dávajú svojim na to vytvoreným nadáciám, to je pravda. To nie je dobrá súčasť toho systému, ale to sa dá obmedziť ináč, mnohými rôznymi spôsobmi, a toto ale tento návrh neobsahuje, ani týmto smerom nejde. Ide jednoduchým smerom – znížiť, zobrať všetkým – a to je chyba. Jednoducho obmedziť sa to dá tým, že sa to znemožní – vytvárať takéto nadácie – alebo že sa rozdelí nad istý objem povinnosť rozdeliť to do viacerých nadácií a množstvo, množstvo iných technických nástrojov, ktoré by tento negatívny aspekt, na ktorý sa poukazuje, odstránili. Ale vytiahnuť toto čiastočné negatívum, ktoré ani nemá nejaký zlý dopad na celkovú filozofiu danej veci, a z toho dôvodu znížiť všetkým, je chybou. Je to veľká chyba a ide zase len o to – zobrať ľuďom peniaze, zobrať im možnosť rozhodovať slobodne o vlastných peniazoch.

Ďakujem pekne. Ja 20 rokov žijem v treťom sektore a založila som a donedávna viedla organizáciu, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby a také služby, ktoré naozaj suplujú aj úlohu štátu, ale na druhej strane musím povedať, služby, ktoré štát niekedy nevie, niekedy nechce, niekedy nemôže zabezpečiť, ale ich používa. Aj ten štát ich používa. Konkrétne ide o pomoc obetiam trestných činov a prácu s obeťami trestných činov v rámci trestného konania. Nejdem to rozoberať.
Ja sa chcem k dvom veciam vyjadriť z toho, čo bolo povedané. Firemné nadácie a funkčné alternatívne mechanizmy. Tuto je cesta, kde by sme vedeli pomôcť. Tie 2 %, to je taká vec, že kto si to vie, ten si to získa. Organizácie, veľké organizácie, ktoré sa preklopia cez nejakú kritickú hranicu, môžu zmysluplne kalkulovať aj s dosť veľkými sumami. Pre iné organizácie je to len kvapka a pre malé organizácie, také, ktoré sú vzájomne prospešné, je to možno naozaj riešenie, ale naozaj by sme sa mali zamyslieť nad tým, ako upraviť nadácie a ich prerozdeľovanie, ktoré je veľmi často možno nazvať korupčným. A druhá vec, naozaj hľadať tie alternatívne mechanizmy, zákon o sponzorstve alebo niečo podobné, pretože tam by sa možno aj mnoho administratívnych prekážok, komplikácií vedelo vyriešiť ľahšie, ako keď ideme cez tú asignáciu podielu z dane.
Ďakujem.

Usmieval som sa nad tým, keď pán minister povedal, ako ambiciózny úradník chcel zrušiť asignačnú daň a sa to celkom nepodarilo. Možno neočakával a nebol pripravený na to, ako sa pustí do neho tretí sektor. Ale súhlasím s tým, čo povedal v mnohých veciach, lebo naozaj, tretí sektor je napojený akoby kvázi na takú jednu nitku, tenulinkú nitku a to je veľakrát naozaj len tá asignačná daň. Čo nie je dobrý spôsob financovania, pretože naozaj tieto neziskovky mnohé by padli, ak by vlastne tá asignačná daň sa zrušila.
Ten príklad toho Česka sa mi páčil, ale my už privatizáciu máme za sebou a tých 300 miliárd z privatizácie je fuč. Jednoducho sme ich minuli. Keby sme ich mali na účte a že by sme z toho platili ten tretí sektor, no bola by to vynikajúca vec. Nuž ale dnes sa treba zamyslieť nad tým, ako financovať ten tretí sektor a viaczdrojovo. Správne ste to podotkli, pán minister, aby to nebolo len na tej jednej tenulinkej nitke, ale aby to bolo viaczdrojovo.
A problém tučných nadácií, s tým mám problém osobne aj ja. Je to vážnym spoločenským problémom, lebo naozaj firmy sa správajú, aj s tým sa stotožňujem, čo ste povedali, tie 2 %, ktoré odvádzajú ako firmy. To nie sú ich peniaze, im je to jedno a v podstate veľakrát veľké bohaté firmy na vlastné nadácie, ktoré si vytvorili, tam ich dávajú, a tie nadácie slúžia len na to, aby ďalej prerozdeľovali tie finančné prostriedky. A toto sú, myslím si, že tam mierite, že toto sú veľakrát tie nadácie, o ktorých mám aj ja pochybnosť, a nie je to správne. K tej lotérii úsmevne ste povedali, aj ja som sa nad tým zamyslel, že pripravujeme hazardných hráčov a gamblerov.
A na záver, to neustále zmrazovanie platov ústavných činiteľov nikam nevedie. S tým súhlasím. Ja som hlasoval proti tomu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pekné predpoludnie želám. Predtým, ako budeme pokračovať, pozdravím na balkóne našu návštevu občanov z Uhrovca, vitajte v Národnej rade. Dobrý deň. (Potlesk.)
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, mali sme hlasovať o prerokovanom bode - vládny návrh zákona o dani z motorových vozidiel. Podpredseda vlády a minister financií aj vzhľadom na včera prebiehajúcu rozpravu ma požiadal, aby sme o tomto návrhu hlasovali až na novembrovej schôdzi. Predpokladám, že toto bude predmetom ešte ďalšej diskusie. (Potlesk.) Takže toto bol jediný bod, o ktorom sme mali hlasovať.
Pán poslanec Kaník.

Vážený pán predseda, chcel by som navrhnúť na návrh poslaneckých klubov SDKÚ – DS, KDH, MOST a OĽaNO presunutie jedného bodu, ktorý máme v programe, na konkrétny termín. Ten bod je návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241 o štátnych sviatkoch, tlač 1235. Ten dôvod je ten, že tento návrh sa zaoberá 28. októbrom a jeho vyhlásením za štátny sviatok pod názvom Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika a práve v utorok je 28. október. Je to významný dátum a bolo by dobré, keby sme prejavili túto úctu aj tým, že prerokujeme tento návrh zákona práve v utorok 28. októbra o 14.00 hodine.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcel by som navrhnúť, aby ste privítali teda okrem občanov Uhrovca, aby ste privítali aj bratislavských mestských poslancov, ktorí sú tiež na balkóne, nakoľko bratislavské mestské zastupiteľstvo dnes ráno schválilo mimoriadny bod, ktorým odmietlo návrh zákona o zmene dane z motorových vozidiel, 37 : 0, to znamená všetkými hlasmi. Pán primátor je v budove a informoval vás o tomto výsledku. Samozrejme, že všetci chápeme, že aj to je skutočný dôvod, prečo sa hlasovanie odkladá, ale myslím si, že poďakovanie bratislavským mestským poslancom za promptné konanie, samozrejme, patrí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)