39. schôdza

Vážený pán predseda, pani navrhovateľka, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jany Kiššovej a Jozefa Mihála na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od predloženia návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Zdravím hŕstku kolegýň a kolegov. Dovoľte mi, aby som vám povedala, o čom je mnou predložený alebo teda mnou a mojimi kolegami predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona sú početné a v poslednom období čoraz častejšie medializované pochybenia lekárov, ktoré vedú k nezvratnému zhoršeniu zdravotného stavu pacienta alebo dokonca k jeho úmrtiu. V slovenskom právnom poriadku v súčasnosti absentuje podrobnejšia úprava nemajetkovej ujmy v peniazoch, tzv. materiálnej satisfakcie. Náš právny poriadok síce pomerne podrobne upravuje pravidlá, ako sankcionovať zodpovedný subjekt v rovine administratívnoprávnej, teda Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale samotnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ponecháva na občiansko-súdne konanie, kde sa už beztak psychicky a fyzicky vyčerpaný občan ocitá v zložitej procesnej situácii, pretože dôkazné bremeno leží práve na ňom.
Z uvedeného dôvodu sa predloženým návrhom novelizuje aj Občiansky súdny poriadok, kde sa navrhuje, aby súd bol v otázke, či k pochybeniu došlo alebo nedošlo viazaný práve zisteniami Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že dôkazné bremeno preukázania opaku by bolo na žalovanom, teda na lekárovi, resp. na zdravotníckom zariadení. Koncept použitý v tomto návrhu zákona predpokladá, že na materiálnu satisfakciu by vznikol nárok paralelne popri náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 437/2004 Z. z., uvedená náhrada sa vypočítava na bodovom princípe a ak vypočítaná suma nie je dostatočná pretože neodráža závažnosť spôsobenej ujmy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka a aj pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, tak ako povedala pani predkladateľka. Ako spravodajca určený navrhovaným gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, ďakujem aj kolegyniam a kolegom, ktorí sú pri tomto bode, ktorý prerokúvame, ja sa vopred ospravedlňujem, tá moja reč bude dlhšia a bude dlhšia preto, že som to sľúbila rodičom, ktorým sa v dôsledku pochybenia lekára narodilo postihnuté dieťa a veľmi rada si plním túto povinnosť.
Najskôr vám chcem povedať niečo k tomu, ako je to riešené, celá táto problematika v jednotlivých krajinách. Vypichnem hlavne Spojené štáty americké, ktoré majú štandardizované postupy lekárov pri jednotlivých diagnózach. To znamená, že ku každej diagnóze majú pridelené veľmi jasné medicínske postupy, a potom celé to dokazovanie pred súdom, či lekár pochybil alebo nepochybil, je pomerne jednoduché, pomerne a relatívne jednoduché, ale je to vždy o tom, že sa robia fajky pri tom, vykonal si tuto tento test, vykonal si toto, ak nie, tak, samozrejme, že súd vynesie rozsudok, ktorým uzná lekára za vinného.
Ja som ale pri tomto mojom návrhu zákona vychádzala z nemeckej legislatívy, v Nemecku existuje samostatné právne odvetvie zvané Artzhaftung zaoberajúce sa zodpovednosťou lekára voči pacientovi za zavinené konanie, ktorá vyplýva z výkonu ich lekárskej činnosti. Častokrát sú symptómy ochorenia nejasné, preto dochádza k chybnému stanoveniu diagnózy. Súdy berú kvôli narastajúcim sťažnostiam do úvahy len také správanie lekára, pokiaľ sa dopustil hrubého porušenia medicínskych pravidiel. V Nemecku sa týmito prípadmi zaoberajú znalci, mediačné služby lekárskych komôr, ktorí vedú proces a riešia prípady údajného zanedbania lekárskej starostlivosti. Tento proces je v každej spolkovej krajine organizovaný odlišne. Obvykle proces skončí vypracovaním znaleckého posudku, ktorý popiera alebo deklaruje chybu lekára. Každý poistený pacient sa zároveň môže obrátiť na svoju zdravotnú poisťovňu, ktorá je povinná pomáhať poistenému v prípade podozrenia na zanedbanie povinnej lekárskej starostlivosti. Posledným východiskom je súdna cesta. Toto sa stalo, prakticky k tejto zmene prišlo v roku 2004 a tá zmena spočívala práve v tom, že sa dôkazné bremeno prenieslo z pacienta na lekára. Dovtedy aj v Nemecku mali to dôkazné bremeno na pacientovi a ten musel preukázať, že lekár porušil svoje povinnosti pri liečbe pacienta, čo bolo veľmi problematické. Týmto rozhodnutím z roku 2004 Najvyššieho spolkového súdu však dochádzalo k zmene dôkazného bremena a dôkazné bremeno odvtedy v Nemecku spočíva na lekárovi. Samozrejme, vidíte, že celý ten systém majú postavený úplne inak, my si musíme vystačiť s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
A teraz k tomu prípadu, ktorý ma teda priviedol k tomu, aby som vôbec predkladala takýto návrh zákona, ja nie som lekár, ja som veľmi málokedy pacient, to je pravda a ja musím na úvod povedať, že ja mám veľmi dobré a pozitívne skúsenosti s lekármi a s celým zdravotníckym personálom, kedykoľvek som bola hospitalizovaná, čímkoľvek som prechádzala, a bolo to dávno pred tým ako som sa stala poslankyňou Národnej rady, takže nie je to o tom, že mám vo vrecku preukaz poslanca a aj momentálne riešime teda v mojej rodine vážne zdravotné problémy jedného člena mojej rodiny a musím povedať, že pokiaľ ide o starostlivosť, konkrétne doktorov a personál z Národného centra srdcovocievnych ochorení v Bratislave, musím sa im poďakovať a veľmi ich prácu oceniť.
Ale ako medzi všetkými povolaniami, učiteľmi, inštalatérmi, trénermi, kuchármi, aj medzi lekármi sú takí, ktorí k výkonu svojho povolania nepristupujú zodpovedne. Keď urobí chybu inštalatér, naďalej nám kvapká voda z kohútika a jeho mizernú prácu môžeme reklamovať. Keď urobí chybu klampiar, zateká nám do domu, jeho chybu môžme reklamovať, poprípade si zaplatiť iného klampiara, ktorý to proste jednoducho opraví. Ale keď urobí chybu lekár, tak to vyzerá inak.
A ja vám teraz poviem, rozpoviem jeden príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli založiť si rodinu, ktorú chránime v ústave a, žiaľbohu, zavinením lekára to dopadlo pre tú rodinu katastrofálne. Toto je prípad, ktorý ešte nebol medializovaný a stal sa prakticky nedávno. 18. júla 2013 mladej matke, ktorá bola v perfektnej kondícii na základe všetkých testov, doktor skonštatoval, že je približne v siedmom týždni tehotenstva a má prísť na kontrolu, predpísal jej kyselinu listovú, odporučil užívať doplnkové vitamíny pre tehotné ženy. 19. augusta 2013 pri kontrole jej bola vystavená tehotenská knižka s termínom pôrodu 25. 2. 2014. Absolvovala prvý ultrazvukový skríning a odber krvi a všetky výsledky boli absolútne v poriadku. Počas tehotenstva absolvovala 3 ultrazvukové skríningy: 19. 8. 2013, 15. 10. 2013, 17. 12. 2013. Všetky odbery krvi, vyšetrenia moču, vyšetrenia vaginálnej flóry boli v absolútnom poriadku a nič nenasvedčovalo žiadnemu problému alebo komplikácii. Počas celého tehotenstva absolvovala 12 kontrol v poradni u konkrétnej doktorky. Pri všetkých kontrolách bola ubezpečovaná, že jej zdravotný stav je absolútne dokonalý a v poriadku a že dieťa sa vyvíja tak ako má. Slová ako ukážkové a stopercentné boli súčasťou verbálneho hodnotenia všetkých lekárov. 19. novembra 2014, teda v 26. týždni tehotenstva absolvovala niekoľkohodinové nadštandardné vyšetrenie 3D a 4D ultrazvukom, ktoré rovnako potvrdilo, že plod sa vyvíja bez problémov a nič nenasvedčuje akejkoľvek komplikácii. Termín pôrodu stanovili už na 20. 2. 2014.
14. februára 2014 absolvovala vyšetrenie u ďalšieho doktora, ktorého výsledok bol v poriadku. 18. februára absolvovala kontrolu prietokov v pupočníku s diagnózou naznačeným oligohydramniom. Oligohydramnion to je stav, kedy má žena menej plodovej vody, ako by mala mať a podľa dostupných medializovaných informácií, podľa informácií, ktoré som dostala od rôznych lekárov, gynekológov, tento stav predpokladá, že matka musí byť monitorovaná, mala by byť hospitalizovaná, pokiaľ ide tú nižšiu graviditu, to znamená, že dieťa ešte nie je donosené a nemôže byť vyvolaný pôrod, robí sa všetko pre to, aby sa to tehotenstvo predlžovalo, pokiaľ dôjde k takémuto úbytku plodovej vody v čase, keď by už dieťa malo byť donosené a mohol byť vyvolaný pôrod, okamžite je vyvolaný pôrod, pretože nechať matku, resp. dieťa bez plodovej vody môže mať fatálne následky.
18. februára 2014, kedy prvýkrát vznikol takýto problém alebo náznak toho, že môže mať menej plodovej vody, to dieťa už bolo riadne donosené. Kedykoľvek mohol byť vyvolaný pôrod, pretože termín stanovený pôrodu bol na 20. februára. 24. februára napriek tomuto zisteniu teda ju poslali domov, 24. februára absolvovala CTG s výsledkom 10, 10; teda všetko v poriadku, ako aj poslednú kontrolu v poradni, ktorá dopadla tiež v poriadku. Dostala termín do ďalšej poradne na 28. 2., na 28. 2, čo už bolo po termíne s tým, že podľa nej už do toho termínu aj tak porodím. Doktorka dodala, že je málo takých fyziologických tehotenstiev, ako bolo to moje, a že aj pôrod bude určite v poriadku. Počas posledného mesiaca pred pôrodom absolvovala päť CTG vyšetrení, ktoré boli v poriadku a ohodnotené doktormi na známku 10 z desiatich, až do 25. 2. 2014. 25. februára 2014 absolvovala vyšetrenie prietokov v pupočníku s diagnózou oligohydramniom s abrupciou placenty so slabým prietokom, na základe čoho ju okamžite hospitalizovali v nemocnici v Brezne. Následne jej bolo urobené ďalšie CTG vyšetrenie so suspektným nálezom, po podaní infúzie magnézia bolo vyšetrenie opakované a nález bol upravený. 26. februára 2014 ráno o 5.00 hod. sa zobudila na prudké bolesti v bruchu a na krvácanie. Žiadna plodová voda jej neodtiekla. Tento, táto veta je veľmi dôležitá pre to, čo budem hovoriť následne.
Boli jej urobené ďalšie vyšetrenia, vyšetrenie prietokov v pupočníku a na základe všetkých výsledkov vyšetrení bola indikovaná akútna sekcia. Ráno okolo 6.45 hod. stihla akurát zatelefonovať manželovi, že ide rodiť sekciou, o pár minút bol pri nej, stihli sa objať a o 7,35 hod. ju zobrali na sál, samozrejme, bez prítomnosti manžela, okolo 7.50 hod. jej oznámili, že má syna. Po pôrode ukázali syna mužovi, volá sa Peter Alexander, na pár minút so slovami že je všetko O. K., aj keď je pomerne malý, aj keď slabý, menej reaguje, má sivastú farbu, ale že po takomto pôrode to tak býva. Malého Petra uložili do inkubátora s tým, že je pravdepodobne omámený anestetikami, ktoré prešli do jeho krvného obehu cez pupočník počas sekcie. Keď sa však ani po pár hodinách stav nezlepšil, kontaktovali doktorov z neonatologického pracoviska v Banskej Bystrici, ktorí rozhodli, že syna pre istotu hospitalizujú a vyšetria u nich. Doniesli jej ho ukázať asi na pol minúty, keď sa prebrala z narkózy, a potom ho už videla len cez dvere, keď ho v inkubátore prevážali do Banskej Bystrice. Otca dieťaťa nikto nekontaktoval. Viackrát matka žiadala v nemocnici v Brezne, či je možný preklad aj jej ako pacientky do Banskej Bystrice, aby mohla byť pri synovi, bolo je povedané, že ju môžu prepustiť najskôr na piaty deň po pôrode, ak nebudú nijaké komplikácie. V prípade, že by chcela ísť so synom do Banskej Bystrice, prepustia ju na vlastnú žiadosť s tým, že v Banskej Bystrici bude prijatá len ako doprovod, a nie ako pacientka, ktorú treba po sekcii niekoľko dní sledovať. Ochota lekárov dohodnúť sa s nemocnicou v Banskej Bystrici bola nulová. Bolo jej povedané, že ak si to vybaví sama, tak ju môžu preložiť, avšak nie prevoz sanitkou, ale musí si zabezpečiť vlastnú dopravu. Nasledujúcich 5 dní bolo ako zlý sen. Odlúčenie a neistota, strach a zúfalstvo matky. Denne telefonovala do neonatologického centra v Banskej Bystrici a informovala sa ohľadom stavu syna. Osobne za ním chodil aj jej manžel počas doby, ktorú ona strávila v nemocnici. Po piatich dňoch bola prepustená a v Banskej Bystrici jej bolo povedané, že majú miesto a môžu ju hospitalizovať ako doprovod. Od 3. 3. 2014 bola teda spolu so synom hospitalizovaná v Banskej Bystrici. Stav syna sa menil doslova z hodiny na hodinu a bolo to viac než vážne. Od narodenia bojoval s infekciami, ktoré zjavne dostal práve v nemocnici. Mal akútny endokarditický zápal srdca, mal zápal mozgu, niekoľkokrát prekonal sepsu celého organizmu. Bol hypotonický, hypotonický to sa hovorí o deťoch, ktoré sú ako handrové bábiky. Kvôli nepriechodnosti čriev mu museli asi po troch týždňoch od narodenia, urobiť vývod z hrubého čreva, čo bola náročná, invazívna operácia, lumbálnu punkciu absolvoval trikrát v priebehu siedmich týždňov. O realizácii druhej lumbálky sme nevedeli. Množstvo antibiotík, barbiturátov a inej chémie - ani nemajú odvahu ich vymenovať. Odbery krvi nášho syna, teda ich syna, ja to čítam v prvej osobe, lebo to písala matka, boli robené tak často, že už ich nebolo možné ani počítať. Veľa nepríjemných vyšetrení a zákrokov pre dospelého človeka, a nieto ešte pre narodené dieťa. Nedá jej nenapísať aj to, čo všetko sa dialo v Banskej Bystrici, a že to bolo do istej miery ovplyvnené aj lekárskou správou z pôrodu v Brezne, kde pri pôrode bol záznam "bez plodovej vody". Keď ju rodili, bol tam záznam od lekára, že bola úplne bez plodovej vody, to dieťa ležalo v jej tele minimálne osem dní úplne nasucho, úplne nasucho.
Zatiaľ čo pri predkladacej správe už bolo uvedené, že plodová voda číra. Tu musel, ja mám k dispozícii obidve tie správy, tam došlo k hrubej manipulácii záznamov. Nie je možné, aby pôrodník napísal, že ona v sebe nemala ani mililiter plodovej vody, žiadna plodová voda a zrazu, keď vedeli, aký vážny je stav toho novonarodeného dieťaťa, a museli vedieť, že v dôsledku toho, že nechali tú matku osem dní chodiť po svete bez plodovej vody a to dieťa v nej, tak zrazu vyprodukovali v ďalšom zázname, že plodová voda bola číra. Keď si zoberiete, že malý sa narodil so zápalom srdca akútnym, so zápalom mozgu, so zápalom obličiek, nie je možné, nie je možné, aj keby tam nejaká plodová voda bola, aby bola číra, lebo tam bola taká bakteriálna infekcia, pravdepodobne sa dostala do tela matky tak, ako unikala plodová voda z jej tela.
Oni naozaj netušia, čo všetko ešte bolo pri pôrode inak ako pri preklade malého, ale je to na zamyslenie, ako sa dá rýchlo zmeniť reálny stav na kuse papiera, akoby ani nešlo o život človeka, o život dieťaťa. Na začiatku hospitalizácie si matka ani nedokázala predstaviť závažnosť situácie a na rovinu, bola úplne mimo z toho, čo sa stalo a čo sa dialo. Nebyť jej manžela, ktorý ju psychicky neuveriteľným kľudom podržal, asi by to nezvládla a možno by sa zrútila a skončila na psychiatrii. Počas celej hospitalizácie v nemocnici, a to na oddeleniach, kde sú rodičia s vážne chorými deťmi, vystresovaní a zúfalí prvorodičia s podobným stavom ako oni, neexistuje psychologická poradňa, kde by rodičom, ktorí sa dostanú do obdobnej situácie, pomohli, pokojne im porozprávali o tom, čo sa deje, aký je reálny stav, aké sú možné následky, aby sa mohli s niekým poradiť, ako sa s tým vysporiadať, čo robiť, na koho sa obrátiť. Počas viac ako troch mesiacov ju ani raz nenavštívil špecialista, psychológ, psychiater či terapeut. Ak takíto odborníci v nemocniciach sú a ona musí so smútkom a rozčarovaním skonštatovať, že okrem sestričiek sa jej na to nikto neopýtal, ako sa má, či to zvládne, či nepotrebuje s niečím pomôcť, ako to zvládajú spolu s partnerom. Nikto neporadil čo. A ďalej matka píše: "Keď vám deväť mesiacov tehotenstva lekári rozprávajú samé superlatívy, presviedčajú vás po každom odbornom vyšetrení, ako je všetko v 100 % poriadku, aký ste ukážkový, dokonalý, ako je to super, že máte desať z desať, že vaše dieťa hneď po pôrode bojuje a vaše dieťa zrazu hneď po pôrode bojuje o život so závažnými zápalmi najdôležitejších orgánov v tele, srdce a mozog, a vy ako prvorodič absolútne neviete, či to vôbec prežije, nie je vôbec jednoduché prijať to a vonkoncom nehovorím o tom, že sa s tým má človek zmieriť, pretože sa s týmto jednoducho zmieriť nedá. Ani jeden z lekárov breznianskej nemocnice, ktorí ich mali deväť mesiacov v starostlivosti, nemal absolútne žiadnu snahu kontaktovať nás, aby sa informoval o našom stave, o tom, či nám netreba nejako pomôcť, ako sa má náš syn, resp. či to celé zvládame." To je situácia, kedy boli vlastne prevezení do tej Banskej Bystrice, ani raz nedošlo k tomu, aby tí, čo boli pri pôrode, riešili prakticky ten popôrodný stav toho malého. "Počas hospitalizácie nášho syna v nemocnici som bola doma dvakrát. Prvýkrát, keď bol po operácii črievka, stomia, a týždeň po operácii sa s ním nemohlo ani hýbať, nakoľko mal v chrbtici epidurálny katéter, kadiaľ dostával lieky od bolesti." Počas tohto týždňa odišla matka do pôrodnice v Brezne, aby si odfotila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, práve v ten deň mal službu jej pôrodník a zároveň primár oddelenia, ktorý jej oznámil, že keďže už je po 15.00 hod. a dokumentačná sestra, ktorá má na starosti zdravotné dokumentácie, tam už nie je, kartu jej vydať nemôže. Bolo to zákonné?
Na to sa jej ešte opýtal, akým právom žiada tieto papiere, na čo jej to vôbec bude a čo tým chce vlastne vyriešiť? Keď sa ale matka nedala odbiť a vysvetlila mu, že na to podľa zákona má plné právo, len dodal, že jej vydá dokumentáciu na druhý deň, samozrejme, za poplatok. Absurdné. Snažila sa mu vysvetliť, že sa zjavne niekde stala chyba a ona potrebuje vedieť kde, potrebuje informácie o vlastnom tehotenstve a o vlastnom dieťati. On jej na to povedal asi toľko, že sa informoval kvôli jej stavu v nemocnici v Banskej Bystrici a že podľa všetkého má ich syn nejakú metabolickú poruchu. Rodičia si nechali urobiť všetky testy, obidvaja rodičia sú absolútne v poriadku a akákoľvek zhoda génov a majú genetické vyšetrenia za sebou, metabolické, proste absolútne všetko, aby vylúčili túto možnosť, tí ľudia sú absolútne v poriadku a nič nenasvedčuje tomu, že teda malý by mal byť akýmkoľvek spôsobom postihnutý. Ale viete, tu ide o to, že on aj keby bol postihnutý, keby mal nejaké genetické postihnutie, to ešte neznamená, že sa má dieťa narodiť s akútnym zápalom srdca, mozgu, obličiek a proste v takom dezolátnom stave, ako toto dieťa priviedli na svet v nemocnici v Brezne.
Keď si teda prišla po tú zdravotnú dokumentáciu, tak jeho arogancia vyvrcholila slovami, na ktoré matka do konca života nezabudne: "Čo riešite, rodia sa aj postihnuté deti, zmierte sa s tým. Sústreďte sa na ďalšie deti a hlavne na to, aby boli zdravé." Píše matka. "Akoby sme si tento stav zapríčinili my naschvál. Akoby sme mohli dieťa vrátiť do hypermarketu so slovami, je pokazené, vymeňte nám ho." Jej otec, ktorý tam vtedy stál s ňou, len neveriacky pozeral a musel sa veľmi ovládať, aby to neskončilo nejakým fyzickým napadnutím.
Druhýkrát bola matka doma počas Veľkej noci, nakoľko zrejme aj z nemocničného prostredia a permanentného sťahovania sa z izby do izby dostala nejaký vírus. Aby nenakazila syna, išla sa domov preliečiť. S mužom sa dohodli, že sa na pár dní vystriedajú. Tu však zažili ďalší šok. Na oddelení pediatrie v nemocnici v Banskej Bystrici im povedali, že otcovia na toto oddelenie prístup nemajú. Jej manželovi, ktorý sa telefonicky spojil so zodpovednou službukonajúcou lekárkou, dokonca táto povýšeneckým tónom povedala, tu nejde o vaše dieťa, ale o to, ako sa budú cítiť ostatné matky pri kojení, keď sa im on bude pozerať na prsia. Absurdné, že? Ja si to živo neviem predstaviť, že k takýmto situáciám dochádza vôbec v nejakej krajine, a nieto ešte v našej krajine. To je absurdné. Pani doktorka kašlala na to, že tu nejde o ego doktorky ani o prsia iných mamičiek, ktoré by kojili pred zrakom otca ťažko chorého chlapca, plnohodnotného rodiča a právoplatného zákonného zástupcu dieťaťa. Keď sa sťažoval otec, napísal oficiálny list na vedenie nemocnice, až potom mu bol umožnený prístup na oddelenie, kde mohol teda ležať so svojím novonarodeným ťažko chorým synom. Potom sa dostali do, na Kramáre, kde teda hovoria, že ten prístup bol úplne odlišný, deti sú na oddelení hospitalizované na rovnakej izbe s matkou, čo si myslím, že by mala byť samozrejmosť, hlavne ak ide o takéto maličké dieťa, ktoré, viete, ten chlapec on nevidí, nepočuje, nehýbe sa. Má tak ťažké postihnutie mozgu, že nevedia, či vôbec niekedy bude chodiť, minimálne bude uňho dochádzať k situáciám, ktoré pravdepodobne budú nemenné, to je to, že jemu nebude možné prenášať informácie do mozgu. Ja vám to poviem tak ako laicky, ako mi to bolo vysvetlené, že on keď bude držať horúcu žehličku, tak ho to nebude páliť, jemu zhorí ruka, ale jednoducho do mozgu sa mu neprenesie informácia, že by mal tú ruku nejakým spôsobom stiahnuť.
Celkovo v nemocnici strávili štyri mesiace. No ani potom sa kolotoč vyšetrení neskončil, naopak, len začal. Je smutné, že v 21. storočí vám niektorí lekári v nemocnici nie sú schopní zosumarizovať všetky vyšetrenia a kontroly, nastaviť poradie a súslednosť krokov, ako postupovať pri liečby a odstraňovaní následkov silného zápalu mozgu, srdca, epilepsie, hypotonuse, stomii a tak ďalej. Dať zoznam doktorov, ktorí sú odborníci, a prideliť jedného zainteresovaného doktora, manažujúceho celý priebeh rekonvalescencie vyšetrení, zákrokov a nastávajúcich operácií, ktoré sú predovšetkým pre vaše dieťa s takou ťažkou diagnózou nevyhnutné a pre ďalší zdravý rozvoj a plnohodnotný život absolútne potrebné. Všetko si to musíte vyhľadať, vybaviť a vyriešiť sami. Hodiny strávené za internetom a zúfalými telefonátmi s prosbami o prijatie, vyšetrenie a odbornú lekársku pomoc a nehovorím o hodinách strávených na cestách za lekármi vo vlastnej réžii, nakoľko poisťovne fungujú tak, ako fungujú, žiadne preplácanie sanitiek. Toto si naozaj môže dovoliť len málokto. Ja hovorím o ľuďoch, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní. Ten otec má dve vysoké školy, matka nadpriemerne inteligentná mladá žena, ako oni chápu tú postupnosť tých krokov. Chápu, čo sa stalo, čo sa udialo, a rozumejú tomu, že musela sa stať niekde chyba, a chcú sa dopracovať k tomu, kde sa stala tá chyba. Povedzte mi, keď sa toto stane jednoduchým ľuďom, ktorí žijú z minimálneho, z minimálnej mzdy, čo tá šička niekde v tom Vranove, ktorá proste absolvuje takéto deväťmesačné tehotenstvo a nakoniec sa stane to, čo sa stane, myslíte si, že ona ešte má odvahu sťažovať sa na lekára, ktorý je pre ňu guru, na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Myslíte si, že majú na to, aby si zaplatili právnika a išli na súd? Ja vám potom poviem, ako vyzerá štatistika vlastne všetkých tých súdnych konaní. Tam je, tam je nulová úspešnosť, absolútne nulová úspešnosť, to vám povedia všetci právnici, oni už ani neberú takéto prípady. Neberú. Za nimi príde človek, ktorý v dôsledku pochybenia lekára je v konečnom štádiu rakoviny a proste chce sa domôcť aspoň nejakej satisfakcie, aspoň nejakej. Odmietajú ich, lebo im rovno hovoria, nemáte šancu, aj keď Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistí pochybenie lekára, pre súdy to nič neznamená a byť v polohe človeka, ja neviem, možno so stredoškolským, možno s menej ako stredoškolským vzdelaním, ktorý fakt robí za tú, za tú minimálnu mzdu, a stane sa mu takáto tragédia a on má pred súdom dokazovať lekárovi, že pochybil, neexistuje. Nehovorím o tom, že títo ľudia pobehali na Slovensku snáď všetkých lekárov, ktorých poznajú a ktorí, ktorí sú odborníci vo svojom, vo svojom fachu a s nádejou za nimi išli. Všetci títo lekári im medzi štyrmi očami povedali, samozrejme, že je to v dôsledku toho, že vaše dieťa ležalo v maternici osem dní na sucho. V dôsledku toho sa tam dostal ten obrovský infekt, v dôsledku toho sa vaše dieťa narodilo takmer mŕtve a v dôsledku toho budete mať pokazený celý život vy a aj vaše dieťa. Ale keď to chceli dať na papier od tých odborníkov, povedali, že viete čo, prepáčte, ale nie, to sú kolegovia a proti kolegom nepôjdeme. Je to veľmi komplikované, veľmi komplikované zháňať aj ten dôkazný materiál a podobne. Ja si myslím, že toto je aj v rovine, oni to zatiaľ riešia teda tou, tou tradičnou postupnosťou a myslím si, že to je aj na trestnoprávnu zodpovednosť, pretože pokiaľ dochádzalo k machinácii údajov na jednotlivých správach, tej popôrodnej a potom tej prevoznej do ďalšej nemocnice, tak si myslím, že to nie je v poriadku.
Tá matka píše o tom, aké je to strašne komplikované, keď sa rodina ocitne v takejto situácii, keď je to mladá rodina, ktorá má čo robiť, aby vôbec prežila a dostane sa do takejto situácie, keď si má všetkých tých lekárov zabezpečovať, voziť sa tam vlastným autom a prakticky dnes sú v situácii, kedy ten muž robí iba na to, aby zabezpečil celú tú lekársku starostlivosť, prevozy za tými lekármi a podobne, a matka sa pýta zaujímavú vec, to tu musím prečítať: "Jednoducho ideálny stav na rozpad rodiny, vzťahu, sociálneho statusu a celého vášho života." Apropo, na záver, ústava v súčasnosti okrem iného hovorí: "Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých."
Odpustite mi moju trúfalosť, ale sú to len slová na papieri vytrhnuté mimo reality života na Slovensku. Lebo ak sa tá rodina ocitne v núdzi, v obrovskej núdzi, ako napríklad táto, a koľko je ich ďalších, o ktorých ani nevieme, lebo nie všetky tie prípady sú medializované. Častokrát sú to ľudia, ktorí sa možno kvôli viere, možno kvôli tomu, že ten lekár je pre nich naozaj guru, zmieria s tým osudom a doma vychovávajú svoje ťažko postihnuté deti a mení to osudy tých rodín. Častokrát to znamená rozpad tej rodiny, a preto nie pre túto konkrétnu rodinu, ale pre všetky tieto rodiny som sa rozhodla predložiť tento návrh zákona. Nie preto, aby som ukazovala na lekárov a hovorila, akí sú zlí, nie. Je strašne veľa dobrých lekárov, možno sa málo píše o tom, akých máme kvalitných lekárov. Ale sú medzi nimi aj takí, ktorí sú nezodpovední a ktorí sa dokážu správať ako tento konkrétny MUDr. Chudík, ktorý matke absolútne dovrže zdravého donoseného novorodenca v dôsledku jeho povrchnosti. A keď tá zúfalá matka príde podľa zákona si pýtať zdravotnú dokumentáciu, tak jej povie, choďte domov a choďte robiť zdravé deti, dajte si na tom záležať, aby tentokrát boli zdravé. A toto je absurdná situácia. A v takej absurdnej situácii sa musíme postaviť na stranu tých zraniteľnejších. A to sú v tomto prípade naozaj tí smrteľníci, ktorí sa postavia pred ten súd. Nejde im o nič iné, iba o tú satisfakciu, aby bolo spravodlivosti urobené načim, ale ťahajú za kratší koniec. To hovoria, to hovorím nie ja, to hovoria právnici. Tam je naozaj úspešnosť absolútne nulová. Tí ľudia častokrát umrú predtým, než sa dopracujú k nejakej spravodlivosti cez naše súdy. A preto tá právna úprava, tá úprava, ktorú predkladám, je o tom, aby súdy brali ako záväzné stanoviská Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pretože ten dostáva okolo 1 600-1 700 podaní za rok, to je akože celkom signifikantné číslo. A to číslo je, samozrejme, v realite oveľa väčšie, pretože nie každý má mentálnu výbavu na to, aby sa obrátil vôbec na tej Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A častokrát dajú tým ľuďom za pravdu. Lenže keď sa dostanú pred súd, tak sa rozplynie. Pretože nie je možné, aby bežný smrteľník v našej krajine dokázal lekárovi, je to veľmi, veľmi komplikovaný proces, aby mu dokázal, že v dôsledku jeho povrchnosti, nedbanlivosti zapríčinil či už smrť, alebo teda vážne postihnutie.
Takže ja vám ďakujem za pozornosť. Ma mrzí, že som vás takto zdržala, ale myslím si, že tí ľudia si to zaslúžili, ktorí ma vyhľadali, a teda ja im aj z tohto miesta strašne držím palce a bola by som naozaj rada, keby sme minimálne toto vnímali akože úplne apoliticky a možno sa zhodli na tom, že by sme to mohli podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No ťažko sa mi po tomto príbehu čokoľvek hovorí. Som sama pediater a takýchto prípadov som neraz videla veľa. Našťastie teda nerobím na neonatológii, kde sme teda v priamom kontakte s novorodenými bábätkami, a pracovala som na klinike, kde sú tieto oddelenia oddelené. Ale dostali sa ku mne mladé páry, nie jeden mladý pár, o ktorých ste aj vy hovorili, kedy mali veľmi ťažko poškodené deti vo veku napríklad troch mesiacov, kedy sú v podstate celá rodina absolútne zničená. Často tam došlo aj k pochybeniu lekára a niekedy nedbanlivosti, niekedy v podstate ten, ten rýchly sled udalostí, ktoré pri tom pôrode a tesne pred pôrodom sú, niekedy ten lekár veľmi ťažko môže ovplyvniť.
Nechcem sa púšťať do tohto konkrétneho prípadu, pretože veľa vecí ste povedali múdro, veľa vecí by sme potom mohli aj osobne prediskutovať ohľadne niektorých pojmov, ktoré ste pomenovali. Veľa vecí by som si už z toho, čo ste povedali, možno vysvetlila ako lekár trošičku inak. Každopádne nemusí byť plodová voda napríklad zakalená, keď tam dochádza k infekcii. Infekcia mohla vzniknúť aj po pôrode. Nie je jasné, či to črievko malo vrodenú vývojovú chybu, alebo to črievko bolo po infekcii zničené a potom muselo dôjsť k resekcii toho črievka. Čiže je tam veľa vecí takých pre mňa nepresných, ale myslím si, že nie je toto zámerom toto hodnotiť ani by som sa k tomu nechcela vyjadrovať, pretože veľmi sa viem vcítiť aj pochopiť týchto rodičov.
Čo, aby som sa vrátila späť k vášmu návrhu zákona, čo sa najprv tak vyľakala, keď som si ho prvýkrát pozrela, že proste ten lekár bude v pozícii, že sa bude musieť vždy vyviňovať z nejakej situácie. Trošičku mi vadí ten pojem, že súd bude viazaný rozhodnutím úradu pre dohľad. Vieme, že šéf úradu pre dohľad je nominantom zväčša z vládnej strany, a kľudne sa môže stať, že a často sa to aj stáva, že pri odvolacích konaniach ten úrad rozhodne inak, hej, čiže nie celkom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo pán podpredseda. Vážená pani poslankyňa, ja som asi jeden z tých advokátov, o ktorých ste sa zmienili niekoľkokrát, lebo sám som mal niekoľko takýchto sporov a, bohužiaľ, tá dôkazná núdza na našej strane vždy vyústila do toho, že sme buď ten spor prehrali, alebo sami rodičia povedali, že, že necháme to. Väčšinou, bohužiaľ, väčšinou to bolo, bola situácia, že nedošlo k narodeniu živého dieťatka práve z dôvodu, že došlo k nejakým úkonom alebo neúkonom zo strany zdravotníckeho personálu, aspoň to udávajú rodičia. Neviem, či tento návrh zákona pomôže k celej tej záležitosti, ktorú, ktorú ste nastolili alebo proste jeden z príkladov ste uviedli, lebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tiež nie je inštitúcia, ktorá robí maximálne objektívne. Už tu bolo niečo naznačené a aj v prípadoch, kde dochádza k manipulácii so zdravotníckym záznamom, úrad je bezmocný. Proste, čo sa neobjaví v zdravotníckom zázname, alebo neraz sa stalo, že došlo k tomu, že tam určité záznamy zmizli alebo boli nejako prefabrikované, tak Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je bezmocný.
Fandím vám v tomto, určite bude to krok dopredu, ale kým sa neodstráni tá falošná lojalita medzi lekármi, tak ten boj vždy nebude, ako vždy ten boj bude taký nesúmerný a to dôkazné, dôkazné bremeno bude, tá poškodená časť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za obidve vaše faktické. Beriem, pani kolegyňa, že možno tam bolo veľa nepresností. Napokon ani rodičia nie sú lekári, ani, ani ja nie. Takže môžme sa tam doťahovať akože o nejaké slovíčka. Ale faktom je, že mám tie obidve tie správy a tam jednoducho došlo k výmene tých údajov a k zámernej podľa mňa. Napokon veď vieme aj z minulosti, bolo to aj medializované, bielenie zdravotnej dokumentácie v Nitre a podobne. Ako máme tu prípady a vieme o tom, že, že sa to deje, a podľa mňa s tým treba niečo robiť.
Pán poslanec Gál, ja viem, že toto nie je dokonalé. Ako od dokonalosti to má ďaleko. Beriem absolútne tú vašu pripomienku k úradu. Žiaľbohu, to je na úplne inú tému, hej. Poďme sa o tom rozprávať. Ja si tiež myslím, že úrad nekoná tak, ako by mal konať. Malo by to byť odpolitizované, nemali by tam byť proste politickí nominanti. Malo by sa to riadiť podľa úplne iných pravidiel. Ako pre mňa, ja som bola nadšená z toho, keď som si prečítala, akým spôsobom to riešia v tom Nemecku, že tam naozaj ešte aj tá zdravotná poisťovňa nasadí tím vyšetrovateľov, ktorí sa spolupodieľajú na tom vyšetrovaní. Pretože je to práve tá zdravotná poisťovňa, ktorá musí znášať tie dôsledky takého chybného rozhodnutia lekára. Takže to je také logické, že je tam súčinnosť viacerých faktorov a funguje im to fantasticky. A funguje im to práve aj kvôli tomu, že zmenili to dôkazné bremeno a že to teda prešlo na toho lekára. Veľa tých súdnych sporov sa končí práve tak, že je to teda v prospech toho smrteľníka, ktorý ťahá, teda za normálnych okolností, za kratší povraz.
Takže o akýchkoľvek iných zmenách, ktoré by viedli k vyšetreniu, teda k vyriešeniu takýchto prípadov, tak, samozrejme, ja som všetkými desiatimi za. Toto je možno že taký prvý krok, nie dokonalý.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, keď prvýkrát som ho čítal, keď s tým Lucia prišla, tak som si v zásade spomenul na dve veci. Tá prvá súvisela aj s narodením mojich vlastných detí, tá druhá súvisela s prípadom, ktorý, o ktorom som prednedávnom dával vedieť.
Bol to pár, ktorý nemal to šťastie byť natoľko vzdelaný a finančne zabezpečený ako pár z príbehu, o ktorom hovorila Lucia Nicholson, práve naopak, je to pár, ktorý je sociálne na tom veľmi zle. Tak isto podľa ich názoru pochybením lekára sa po takzvane bezproblémovom tehotenstve stalo, že sa dieťa narodilo s nedovyvinutou brušnou dutinou. Možno že Evka Horváthová by vedela presnejšie, o čo ide, ale podľa toho laického vysvetlenia, ktoré som od nich dostal, dieťa napriek všetkým výsledkom, ktoré mali byť dobré, sa narodilo s tým, že teda črievka boli vonku z brušnej dutiny, bolo okamžite nutné ho operovať. A keby sa o tomto stave bolo vedelo vopred, tak aj celý, celý pôrod aj celé vyšetrenie nasledujúce by podľa všetkého vyzeralo inak. Takýchto prípadov, obávam sa, máme nielen týkajúcich sa tehotenstiev a nielen týkajúcich sa detí, ale keď si, keď si pozrieme tie medializované články o starých ľuďoch, ktorí s preležaninami ležia vo svojich vlastných výkaloch v niektorých nemocničných zariadeniach, ja nevravím, že to je pravidlo, nikdy by som si to nedovolil. Ja nikdy nezabudnem na pocit, keď sa 6 týždňov skôr mi narodil náš prvý syn a nedýchajúceho ho odnášali z tej sály, a ďakujem celým sebou, všetkým, čo mám, všetkým doktorom na Antolskej za všetko, čo urobili, lebo mám dve krásne zdravé deti. Ale viem si predstaviť tú paniku a tú hrôzu a tú bezmocnosť, ktorú cíti rodič, ktorý zrazu nemá odpovede, ktorému niekto deväť mesiacov hovoril, že má tabuľkové krásne dieťa, ktorý má doma vymaľovanú izbu, nachystanú postieľku, ktorý vie, že týždeň nato bude viesť svoju ženu s bábätkom domov, a zrazu ho čaká štvormesačná tortúra a v rámci nej je doktorom vnímaný ako jeho nepriateľ. Ja viem, že toto celé naväzuje na stav slovenského zdravotníctva, že niektorí doktori majú príliš veľa práce, že nemajú personál možno okolo seba, ktorý bol, bol schopný buď kvalifikáciou, alebo časom, alebo vyťaženosťou zabezpečiť dostatočnú dokumentáciu. Ja som si vedomý toho, že aj na tých doktorov je toho veľa. Ale v momente, keď sa dostane do sporu názor lekára a názor, jak povedala Lucia, toho bežného smrteľníka, tak som presvedčený o tom, že je správne, aby so všetkou svojou kapacitou, kvalifikáciou dokazoval lekár, že nepochybil. Jednak sa tým odbúrava to, o čom hovoril, o čom hovoril Gábor, že nemusíme ako keby hľadať ďalší názor, že nemusíme nutne nájsť názor lekára, ktorý by povedal, tu nastala chyba a on sa bude potom konfrontovať s daným lekárom. A jednak to dôkazné bremeno by začínalo tam, kde, tak ako tvrdia poškodení, začal problém.
Pri, pri, zhodou okolností pri, pri čakaní nášho druhého syna takisto jemný odvar toho, čo, o čom hovorila Lucia, sme, bohužiaľ, mali možnosť zažiť aj my s mojou manželkou. Keďže na základe tých prvotných skríningov tam vyšla vysoká predispozícia na teda genetickú, genetickú chybu, a tiež sme zažili zopár mesiacov, kde sme proste, kde nám ľudia hovorili, že možno by bolo lepšie si to dieťa nechať zobrať, lebo pri takejto štatistike vám hrozí, že sa vám narodí dieťa poškodené, čo my sme, samozrejme, odmietli. Ale tam napríklad by potom nemohol doktor povedať, veď my sme vám hovorili, že je všetko v poriadku, a nastala chyba. Tam bolo jasne zdokumentované od začiatku, mali ste takýto skríning, mohli ste postúpiť takéto vyšetrenie, vy ste ho odmietli. Ak sa narodí také dieťa, bolo to v plnej logike celého procesu. A ja takisto som si plne vedomý toho, že nie všetko sa dá postihnúť. Skríning, ktorý sa robí pri tehotenstve, je len štatistický, on nie je priamo dôkazným materiálom, ktorý by hovoril, že áno, to poškodenie tam nutne musí byť. To je len vychádzanie z nejakej štatistiky, ktorá hovorí, áno, je nejaká pravdepodobnosť, že sa vám to môže stať, tak ako sa nám mohlo a, chvalabohu, sa nestalo.
Ale ak sa máme pohnúť ďalej, ak pre doktorov, ktorí ku svojej vlastnej práci nie vždy pristupujú zodpovedne, má byť nejaká hrozba, nazvime to, tak nech je v tom, aby pri každom vypisovaní karty, pri každom písaní správy mysleli na to, že toto si raz budem musieť obhájiť. Ja viem, že je to pri tom množstve pacientov veľa, ale obávam sa, že v momente, keď naozaj bude potrebné dokazovať, kde sa stala alebo nestala chyba, tak minimálne, minimálne by mal ten doktor byť schopný ukázať a dokázať, že spravil svoje vlastné maximum. Ak do toho vošli iné faktory, ktoré nemohol nijakým spôsobom postihnúť, ak došlo k nepredvídateľným okolnostiam, ak napríklad niečo zamlčal samotný pacient, to sa tiež často môže stať, že pacient nedá informáciu, a na základe toho je buď zle diagnostikovaný, alebo z jeho správania, z jeho stavu sa vyvodzujú chybné závery, tak by to niekde malo byť napísané. Ale ak sa dostávame do situácií, kedy každý poškodený pacient sa v očiach daného doktora stáva nepriateľom a on môže či už manipuláciou záznamov, alebo skrytím sa do ulity v podstate z toho len vyrásť, lebo vie, že aj vďaka justícii, aj vďaka praxi, ktorú veľmi dobre popísala Lucia Nicholsonová, že jednoducho súčasná prax je taká, že sa mu s veľkou pravdepodobnosťou nič nedokáže a nič nestane, tak sa obávam, že tých pár možno nezodpovedných doktorov, ktorí, ktorí na Slovensku, bohužiaľ, sú, bude len zbytočne posmelených. A to nechcem ísť do histórie po doktoroch, ktorí už vôbec nemajú vzťah ku svojmu vlastnému remeslu. Myslím si, že to sem nepatrí.
Ale myslím si, že ak sa máme zo súčasnej situácie nejakým spôsobom dostať, tak toto je jeden z nutných prvých krokov.
A, pani Kučerová, vy ste tu momentálne jediný človek zo SMER-u, ja by som veľmi ocenil, keby ste skúsili na klube sa prihovoriť aspoň za to, aby to prešlo do druhého čítania. Toto nie je politicky motivovaný návrh zákona. A ak kompetencie Úradu pre dohľad na lekárskou starostlivosťou sú diskutabilné, skúsme nájsť iný mechanizmus. Ak spôsob, akým je to napísané v návrhu novely a v dôvodovej správe, nie je ideálny, máme tu minimálne desať doktorov a určite tu máme desať právnikov, kľudne to na mesiac odložme, sadnime si k tomu a napíšme to lepšie. Celé druhé čítanie budeme mať na to, aby aj ústavnoprávny výbor, aj zdravotný výbor, zdravotnícky výbor si k tomu mohol sadnúť a prísť s lepším konceptom. Len to, preboha, nenechávajme tak, ako je to dnes. Jeden príbeh toho človeka, čo chodil po pláži a hádzal naspäť do mora tie hviezdice a pýtali sa ho, že prečo to robí, že však aj tak ich všetky nezachráni, on povedal, pre každú jednu to význam. Aj tieto príbehy sú mnohé a nedokážeme jednou novelou zákona zrejme všetky vyriešiť. Ale ak by sme aspoň v tých pár konkrétnych niektorých prípadoch dokázali spôsobiť pozitívnu zmenu v tom procese, tak sa, prosím, prihovorte na tom smeráckom klube za to, aby sa to aspoň dostalo do druhého čítania.
Budem veľmi rád, ak táto diskusia bude pokračovať, ak ten, aspoň ten jeden príklad, ktorý spomenula Lucia, možno aj ten jeden, ktorý som spomenul ja, bude motiváciou k tomu, aby sme s tým niečo urobili. Možno nájdeme nejaké lepšie riešenie. Možno zo strany lekárov, zo strany právnikov prídu pripomienky, ktoré to môžu vycizelovať, len dajme tomu, prosím, šancu. Pustime to do výborov, nechajme o tom porozprávať sa odborníkov a možno nakoniec prídeme s niečím, kde budú obidve strany spokojné, aj zodpovední lekári, lebo aj ich to bude chrániť a im to bude zlepšovať meno, aj poškodení, ktorí môžu z rúk nezodpovedného lekára mať skazený celý život. Ďakujem.