Ďakujem. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja musím povedať, že oba pozmeňujúce návrhy ako od pána poslanca Blanára, tak aj od pán poslanca Novotného a pána poslanca Freša považujem za scestné a zlé a za také, ktoré len prehĺbia krízu, ktorá už teraz je v oblasti financovania sociálnych služieb. Ja som v krátkosti reagovala vo faktickej na pána poslanca Novotného, k tomu už nemám potrebu sa vracať, preto sa vo svojom vystúpení budem venovať pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Blanára. A musím povedať, že jeho "pozmeňovák" považujem za veľmi, veľmi populistický, tie najbližšie voľby, ktoré nás čakajú, budú tie VÚC-karské a mne sa zdá, že pán župan sa potrebuje za každú cenu udržať vo funkcii.
Budem hovoriť o jednotlivých častiach odôvodnenia jeho pozmeňujúceho návrhu a použijem potom svoje protiargumenty. V tom odôvodnení okrem iného pán Blanár uvádza, že dôsledkom novely zákona o sociálnych službách sa neprimerane zvýšia úhrady za poskytované sociálne služby s ohľadom na reálne výšky starobných a invalidných dôchodkov občanov, ale očakávaný efekt zvýšenia príjmov za sociálne služby bude minimálny. Ja by som bola veľmi rada vedieť, z čoho pán poslanec Blanár vychádza, pretože nedá sa všeobecne skonštatovať, že marcová, teda naša novela neprimerane zvýši úhrady, pretože mnohé obce a mestá už v súčasnosti majú stanovenú výšku úhrady vo svojich VZN-kách najmenej vo výške 30 % alebo aj na hranici 50 %, niektoré obce a mestá majú dokonca vyššie úhrady ako hranica 50 %. Podľa informácií, ktoré máme od primátorov a od starostov, vieme, že mnohí už pristúpili k zvýšeniu, resp. netaja sa tým, že zvýšia úhrady, nakoľko sú neprimerane nízke, a to aj napriek tomu, že bude prijatá novela pána Blanára, resp. tak urobia v dohľadnom čase. Doteraz mnohí poslanci samosprávy nemali odvahu tak urobiť a my všetci vieme, prečo nemali tú odvahu tak urobiť a mnohým marcová novela vyhovovala. My sme sa k tej marcovej novele neodhodlali len tak pre nič za nič, ale po mnohých rokovaniach predovšetkým so zástupcami miest a obcí, ktorí otvorene na rokovaniach deklarovali, že nemajú odvahu zvýšiť vo všeobecne záväzných nariadeniach participáciu klienta a že čisto alibisticky veľmi privítajú, ak to bude premietnuté do zákona a budú sa mať na čo vyhovoriť. My sme tohto čierneho Petra zobrali do svojich rúk, pán minister Mihál, vedenie ministerstva, prišli sme s marcovou novelou, ja sa vám veľmi čudujem vám prosociálnym, že vám táto situácia teraz nevyhovuje. O to viacej, že aj v tomto pléne sedia takí, ktorí sedia na dvoch stoličkách ako v nižšej alebo vyššej samospráve, tak aj v tomto pléne. Lenže ja si myslím, že v tomto pléne by ste mali zastupovať všetkých občanov. A nie len pár nespokojných, tých, ktorí teraz z 500-eurových dôchodkov budú musieť platiť za sociálnu službu toľko, koľko im prináleží a nespoliehať sa len na to, že to do nekonečna za nich bude platiť štát.
Navyše, ak pre nič iné, tá naša novela bola dobrá na to, aby sa konečne odštartovala diskusia a aby sa ľudia dozvedeli, koľko reálne sociálne služby stoja. To, že niekto z 500-eurového dôchodku platí za tú službu 150, neznamená, že tá služba stojí 150. Tá sociálna služba, ktorej sa dostáva občanom, stojí 600, častokrát až 1000 eur. A ten zvyšok platí štát. Ja sa pýtam dokedy?
Čo je však potrebné zdôrazniť a nezaznieva to v návrhu, ale ani v médiách, že aj keby bola úhrada stanovená v akejkoľvek percentuálnej výške, tí ľudia, ktorí majú nízky príjem, majú nízky starobný alebo invalidný dôchodok, za túto službu neplatili a platiť nebudú. Budú platiť iba tí, ktorých príjem alebo majetok, alebo príjem ich rodiny a majetok ich rodiny je na to postačujúci. To je ochrana príjmu, ktorú spomínala aj pani poslankyňa Gibalová vo svojom predošlom vystúpení.
Štatistické údaje. Podľa štatistických údajov Sociálnej poisťovne a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 475-tisíc obyvateľov poberá starobný alebo invalidný dôchodok vo výške 325 až 425 eur a až takmer 198-tisíc obyvateľov má dôchodok vyšší ako 425 eur. Uvedené sumy sú postačujúce na zaplatenie 50 % ekonomicky oprávnených nákladov sociálnej služby, pri zachovaní ochrany príjmu. Myslím si, že toto nie sú nezaujímavé čísla vychádzajúce zo štatistík a drvivá väčšina týchto ľudí, o ktorých som teraz hovorila, neprispieva na sociálnu službu toľko, koľko by mali.
Ďalší argument pána poslanca Blanára. Novela vraj nerieši komplexný systém financovania sociálnych služieb, ale prenáša neprimeranú záťaž na prijímateľov sociálnych služieb a ich rodiny. Nuž áno. A my sme sa tým nikdy netajili. My sme mali takisto v pláne legislatívnych úloh to, že navrhneme komplexný ucelený systém financovania sociálnych služieb, tak aby boli udržateľné. Ale, samozrejme, že sme to nestihli. My sme potrebovali urobiť okamžitý zásah na to, aby poskytovatelia sociálnych služieb prežili rok 2012, resp. rok 2013. Ak prejde váš pozmeňujúci návrh, čo veľmi dúfam, že neprejde, ja som veľmi zvedavá, z čoho im chcete dať peniaze? Z čoho chcete dať obecným zariadeniam peniaze na to, aby prežili rok 2012, keďže pán, váš pán minister Richter sa vyjadril, že oni s nejakým uceleným komplexným návrhom prídu až v 1. polroku roku 2013? Som veľmi zvedavá, ako to poskytovatelia prežijú. Tá naša marcová novela teda nemala žiadne ambície riešiť komplexný systém financovania a nikdy sme sa tým netajili, bol pripravený viaczdrojový model, na ktorý napokon pravdepodobne budete nadväzovať aj vy, ale vzhľadom na politickú a spoločenskú situáciu nemohol byť realizovaný. Pozitívne však je, že novela aspoň vyriešila financovanie sociálnych služieb na obecnej úrovni, a to tak pre verejných, ako aj pre neverejných poskytovateľov, lebo aj tam sú naši občania, ktorých v tomto pléne zastupujeme. Zo štátneho rozpočtu a finančné príspevky sú poskytované pre každého klienta podľa presných podmienok stanovených zákonom. Stalo sa tak vôbec po prvýkrát, nakoľko nikdy predtým neboli obecné služby financované v rámci zákona o sociálnych službách, teda transparentne a rovnako pre všetkých obecných poskytovateľov. Verejní poskytovatelia sa už prestali deliť na tých, ktorí dostávali a mali zaručené financie zo všeobecnej pokladničnej správy z ministerstva financií, to sa týkalo 86 obcí a na tých, ktorí nemali žiadne záruky, odkiaľ a kto im bude financovať ich zariadenia, a tých je cirka 100, hovoríme o 100 obciach, ktoré nemali doposiaľ absolútne žiadnu právnu istotu, lebo žiaden zákon to neriešil. Dostávali nesystémové dotácie. Stáli pred krachom, resp. zavretím zariadenia. A tento fakt nepopiera ani ZMOS a v tomto smere novelu veľmi privítal.
Ja by som možno prečítala pár slov z predkladacej správy našej novely zákona o sociálnych službách. V snahe riešiť pretrvávajúce problémy a krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb a eliminovať riziko kolapsu existujúcich zariadení sociálnych služieb, ktorý by ohrozoval základné ľudské práva a slobody prijímateľov sociálnych služieb, ministerstvo práce aj pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448 a tak ďalej, keďže návrh zákona je reakciou na krízovú situáciu vo financovaní sociálnych služieb. Tomu zodpovedajú aj vyššie uvedené návrhy zmien, ktoré sa navrhujú len na prechodné obdobie a nemožno ich považovať za systémové riešenie poskytovania a financovania sociálnych služieb.
Ďalší argument z vašej dôvodovej správy. Poskytovateľom sociálnych služieb budú vznikať neprimerane vysoké pohľadávky v porovnaní s očakávanými príjmami. Vzrastie aj administratívna náročnosť na ich evidenciu a vymáhanie. Netuším, kde ste takéto niečo zobrali, pán poslanec Blanár. Tento argument považujem za vyslovene účelový, pretože skúste mi vysvetliť, prosím vás pekne, aký rozdiel v administratívnych nákladoch, ak vediete pohľadávku vo výške 150 eur alebo pohľadávku vo výške 450 eur. Absolútne žiaden rozdiel tam nie je. Aj do marcovej novely viedli poskytovatelia sociálnych služieb pohľadávky a v prípade, ak to bolo možné, teda ak v dedičskom konaní po zomrelom klientovi bol nejaký majetok, resp. úspory, tak ich vymáhali, ako ich budú vymáhať aj naďalej, bez ohľadu na to, či bude prijatá vaša novela, váš pozmeňujúci návrh, alebo nebude prijatá.
Ďalší argument. Podľa vás neprimerane sa zníži aj dostupnosť terénnych a ambulantných sociálnych služieb pre prijímateľov sociálnych služieb, nakoľko sa neprimerane zvýši suma úhrady za ich poskytnutie. S týmto zásadne nesúhlasím, pán poslanec. Zákon o sociálnych službách predsa nepodmieňuje poskytovanie, resp. neposkytovanie sociálnej služby príjmom alebo majetkom klienta. Aj keď sa zistí, že klient alebo jeho rodina nemá dostatočný príjem, sociálna služba sa mu poskytne vždy. Vaším cieľom by mal byť teda návrat k pôvodnému zneniu § 72 ods. 2 zákona o sociálnych službách, podľa ktorého poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu v súlade so všeobecným záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku najviac vo výške ekonomicky oprávnených nákladov. Tvrdíte, že samospráva, resp. poskytovatelia sociálnych služieb vedia najlepšie určiť sumu úhrady za sociálnu službu práve s ohľadom na ekonomicky oprávnené náklady dotknutého druhu sociálnej služby v konkrétnom regióne a s ohľadom na skutočné reálne príjmy prijímateľov sociálnych služieb.
No cieľ je to pekný a možno aj vznešený, ale treba si k tomu asi primyslieť odvahu a rozvahu poslancov lokálnej a regionálnej samosprávy, ktorí si aj doteraz mohli určovať úhradu podľa potrieb, ale neurobili to. Obce a mestá na jednej strane poukazujú na to, že s tým treba niečo robiť, aby sa neopakovali prípady, keď deti a príbuzní oberú o majetok a úspory svojho príbuzného a potom žiadajú obec, resp. VÚC, aby sa postarali o ich rodiča a prispievalo sa im na ich pobyt v zariadení z verejných zdrojov. To znamená z daní nás všetkých. Aj tých, ktorí sú menej majetní. Ale na druhej strane, samozrejme, aj páni poslanci, nemajú odvahu zvýšiť úhradu tak, aby ju zaplatili aspoň tí, ktorí na to z objektívnych príčin majú, pretože majú príjem a pretože majú majetok.
A v neposlednom rade všetkých by som vás chcela poprosiť, nemali by sme zabúdať na tých chudákov a ich rodiny, ktorí nepatria medzi majetných, ide o bežné rodiny s bežnými príjmami, ktorých príbuzní sa však pre nedostatok miest nedostanú do verejných zariadení. To je taký, kde je nastavená nízka úhrada. A tak im nezostáva nič iné, iba svojho príbuzného umiestniť u neverejného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý, samozrejme, ak nie je podporený z verejných zdrojov, pretože VÚC-ky sa tvária, že nemajú peniaze na neverejných poskytovateľov, to znamená, že klient, resp. jeho rodina, musia v plnej miere zaplatiť to, čomu sa mu dostáva u neverejného poskytovateľa sociálnej služby. A ja sa vás pýtam, že čo odkážete, čo poviete takýmto klientom a čo poviete ich rodinám? To sú nízkopríjmové rodiny. Prečo majú byť títo klienti diskriminovaní v porovnaní s klientmi vo verejných zariadeniach, ktoré sú financované z veľkej časti z verejných zdrojov, prečo aj týmto chudákom sa neprispieva na sociálnu službu z verejných zdrojov a prečo aj oni nemôžu zaplatiť rovnako nízku úhradu ako tí, oni sú občania inej kategórie? Vytvárame tu občanov inej kategórie. Za čo sú trestaní? Ak teda chcete a máte takýto vznešený cieľ prispievať z verejných zdrojov a nechcete určovať 50 % participáciu klienta alebo akúkoľvek inú percentuálnu výšku úhrady, tak to urobte. Ale potom to urobte pre všetkých občanov tejto krajiny rovnako. A ja sa veľmi budem prizerať na to, z akých verejných zdrojov chcete tento moloch sociálnych služieb poskytovať, tak aby sa v tejto krajine nevytvárala kategória iných občanov a aby na to iní občania neustále nedoplácali. (Potlesk.)
Chcela by som vás poprosiť aj pre tie argumenty, ktoré som tu uviedla, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste nepodporili pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára, pretože ten ide v konečnom dôsledku proti občanom, pretože si myslím, že bude likvidačný pre poskytovateľov sociálnych služieb. A my tých poskytovateľov sociálnych služieb potrebujeme, pretože máme neuveriteľne dlhé poradovníky občanov, ktorí čakajú na to, aby sa im dostalo sociálnej služby, na ktorý sú odkázaní. Takže všetkých by som vás vyzvala, aby ste nepodporili doslova likvidačný pozmeňujúci návrh pána poslanca Blanára. Ďakujem. (Potlesk.)
