3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja by som sa nechcel púšťať do nejakej polemiky, ale dovoľte, aby som svoje vystúpenie obmedzil na tri poznámky. Tá prvá sa týka výhrad, ktoré som tu počul z úst niektorých poslancov o tom, že poslanci strany SMER sa k tak závažnej téme nevyjadrujú a že minister financií uviedol túto tému krátko a cynicky. Ja som tu nebol, keď ju uvádzal, ale chcem povedať, že je úplne jedno, či ju uvádzal sedem minút alebo sedemnásť minút, alebo sedem hodín, alebo sedem dní, pretože pozícia vlády Slovenskej republiky a strany SMER - sociálna demokracia k tejto téme a k téme konsolidácie eura a posilnenia eurozóny je jasná, jednoznačná a konzistentná. A každý z vás v tejto sále ju mnohokrát počul, počuli ste ju z úst predsedu vlády, predsedu Národnej rady, počuli ste ju z úst ministra financií, počuli ste ju z mojich úst. Veľmi jasne tu zaznela táto pozícia pri prezentovaní programového vyhlásenia vlády, ale, ale môžeme ísť aj ďalej, počas volebnej kampane alebo dokonca aj v čase, keď to bola strana SMER, ktorá svojou proeurópskou pozíciou zachraňovala meno Slovenskej republiky v Európskej únii. Ja som v tom čase v Európskej únii pracoval, takže viem, ako toto hlasovanie bolo v Európskej únii a v jej členských krajinách vnímané. Čiže toto, túto tézu chcem veľmi jasne a jednoznačne odmietnuť.
Po druhé, neviem, či je to neznalosť, arogancia alebo vulgarizácia, ale nemôžem akceptovať definíciu alebo opisovanie Európskej únie ako niečo, čo je tam v Bruseli. A veľakrát som tu počul výraz páni v Bruseli. Viete, v prvom rade už keď hovoríme o vulgarizácii, tak pochopiteľne, označiť štátnu návštevu prezidenta Slovenskej republiky v Japonsku, počas ktorej bude prijatý cisárom, predsedom vlády, bude mať dve obchodné fóra, počas ktorých bude prezentovať možnosti trhu, slovenskej ekonomiky, označiť to za výlet, to je vulgarizácia a za tým si stojím. Ale hovoriť o Európskej únii ako niečo, čo je tam v Bruseli, a že tam nejakí páni niečo rozhodli, a vlastne vulgarizovať túto rozpravu na to, že buď ukážeme, že sme teda hrdí a svojprávni a odmietneme diktát z Bruselu, alebo naopak, ukážeme že sme vazali, ktorí nemajú vlastný názor a poslušne zahlasujeme, to je zavádzanie, ignorancia alebo nepochopenie. Európska únia, to nie je tam niekde v Bruseli, dokonca ani nie je pravda, že Slovensko je v Európskej únii, my sme Európska únia. Návrh, ktorý je dnes predmetom rozpravy, nám nikto nenadiktoval, to je niečo, na čom sa zhodlo 27 členských krajín. A verte mi, že som tam strávil stovky hodín, a v Európskej únii sa nerokuje tak, že niekto príde, položí papier na stôl a buchne po stole a povie, toto je moja hrdá národná pozícia. Asi by sa to spoločenstvo dvadsiatich siedmich krajín nikam nepohlo takýmto štýlom. Európska únia je založená na hľadaní konsenzu, na počúvaní jedného, druhého a názorov jednotlivých strán. Toto je návrh, ktorý prijalo 27 lídrov členských krajín v presvedčení, že je to najlepšie riešenie pre stabilizáciu eura, eurozóny a posilnenie postavenia Európskej únie. Treba si uvedomiť, že ESM, alebo teda Európsky mechanizmus stability, o ktorom dnes hovoríme, nie je nejaký nástroj na poskytovanie garancií, na zvyšovanie dlhov, na poskytovanie pôžičiek, ale ide práve o to, že jeho cieľom, je to súčasť úsilia na posilnenie globálnej pozície Európskej únie, na konsolidáciu eurozóny, na konsolidáciu jej finančného postavenia, bez ktorého nie je možné, aby sme ochránili našu spoločnú menu a spoločný trh. A keď hovorím o našej spoločnej mene, tak to je to euro, ktoré máte všetci v peňaženke, a hovoríte o ňom, ako keby sa vás to netýkalo, ako keby sa to týkalo nejakých Grékov. A keď hovoríme o spoločnom trhu, tak to je ten trh, od ktorého je Slovenská republika vitálne závislá. Vy dobre viete, že na Slovensku vyprodukujeme päťkrát viac, než sme schopní spotrebovať, že žijeme z exportu, že 87 percent hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky končí v zahraničí. To znamená, vďaka tomu, že ho umiestňujeme na iných trhoch, a z toho 80 percent končí v Európskej únii. Ako sa môžeme tváriť, že nám nezáleží na tom, či je Európska únia zdravá a silná. Veď zdravie Slovenska a zdravie každého z vás a blahobyt každého z vás je presne odrazom toho, v akom stave je Európska únia. My sa nemôžeme od Európskej únie oddeliť, aj keby sme chceli, ale nechceme to.
Ďalší bod, ktorý chcem povedať je, že solidarita je jeden zo základných princípov Európskej únie. Ja by som tie princípy vymenoval štyri, spoločné hodnoty, zodpovednosť, solidarita a ochrana národných záujmov. Solidarita nie je jednosmerná ulica, solidarita, to nie je to, že míňame peniaze, ktoré nám neposiela niekto z Bruselu, ale nám posielajú daňoví poplatníci, nemeckí, francúzski, holandskí. Keby mali ten istý názor, ako prezentujú hlavne poslanci za stranu Sloboda a Solidarita, ani jedna z tých škôl, materských škôl, budov, námestí v našich mestách by dnes nebola opravená, tak ako je. Vy dobre viete, koľko budov sme postavili a koľko ciest opravili vďaka pomoci Európskej únie. A keby si niekto povedal, prečo ja mám svoje peniaze posielať nejakým Slovákom, tak ako vy dneska hovoríte, prečo ja mám posielať nejakým Grékom. Solidarita je o tom, že keď sme mali víchricu v Tatrách, tak sme dostali z Európskej peniaze, únie peniaze, že keď sme mali záplavy v roku 2010, sme dostali z Európskej únie peniaze. Dokonca v tom istom čase, keď vláda požiadala Fond solidarity na pomoc pri záplavách, tá istá vláda v tom istom čase povedala, že nepodporíme Grécko. A Európska únia je natoľko seriózna, že aj tak nám tie peniaze z Fondu solidarity vyplatila. Solidarita nie je niečo, čo môžem zneužívať, keď sa mi to hodí, a keď sa mi to nehodí, tak sa tvárim, že tamto je 27 a toto je 17, a to sú dve odlišné veci. To nie sú dve odlišné veci, to je presne to isté. To znamená, keď som ochotný brať, tak musím byť ochotný aj dávať.
No a úplne poslednú vec, čo chcem povedať je, že napriek všetkým turbulenciám a hádkam Slovenská republika počas prvej vlády Roberta Fica a počas tejto vlády má v Európskej únii povesť spoľahlivej, stabilnej vlády, proeurópskej vlády, nie vlády, ktorá poslúcha nejaký diktát, lebo v Európskej únii sa nediktuje, ale vlády, ktorá je schopná plniť svoje záväzky, lebo si uvedomuje ich dôležitosť. Vaše hlasovanie zajtra ráno bude ďalším svedectvom toho, či je možné so Slovenskou republikou počítať ako so spoľahlivým, zodpovedným partnerom Európskej únie, našej Európskej únie, toho, čo sme my. A ja chcem vyjadriť presvedčenie, že výsledkom tohto hlasovania bude solidárne a zodpovedné Slovensko v solidárnej a zodpovednej Európskej únii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne, aby som naozaj veľmi stručne vzhľadom aj na pomerne neskorú hodinu vystúpil k problematike ratifikácie Zmluvy o Európskom mechanizme pre stabilitu, takzvanom trvalom eurovale. Trvalý euroval je naozaj pomerne zložitý mechanizmus upravujúci vzťahy medzi akcionármi medzinárodnej finančnej inštitúcie, ktorá sa bude volať Európsky mechanizmus pre stabilitu, a zároveň upravuje podmienky poskytovania podpory krajinám, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných problémoch.
Cieľom permanentného eurovalu je zastabilizovať súčasnú situáciu a zabrániť tak ďalšiemu prehlbovaniu finančnej krízy, ktorá momentálne pretrváva v eurozóne. Tento permanentný obranný val, aj napriek viacejkrát vyslovenému nesúhlasu, má charakter medzinárodnej organizácie, veľmi podobnej Medzinárodnému menovému fondu. Podmienky samotnej zmluvy sú pomerne prísne. Pre Slovenskú republiku budú znamenať zaplatenie príspevku v celkovej výške 659 mil. eur v piatich rovnomerných splátkach v priebehu nasledujúcich 2,5 roka. Pričom prvá zo splátok bude splatná v roku 2012, a to do 15 dní od vstupu zmluvy o ESM do platnosti. O poskytovaní pomoci členskému štátu, ako aj o ďalších dôležitých otázkach sa bude hlasovať jednohlasne, vo výnimočných prípadoch, kedy bude vážne narušená stabilita eurozóny, núdzovou procedúrou, ktorá vyžaduje len 80-percentnú, 85-percentnú väčšinu.
Ako som povedal v úvode, cieľom je zastabilizovať súčasnú nepriaznivú hospodársku situáciu v Európskej únie, pretože dnes si naozaj všetci uvedomujeme, že súčasný stav krajín v eurozóne, respektíve v celej Európskej únii z pohľadu stavu verejných financií, ale aj ostatných makroekonomických ukazovateľov, je veľmi kritický. Založenosť eurozóny ako celku je na úrovni 90 percent HDP, nezamestnanosť rastie výrazným tempom, osobitne nezamestnanosť mladých ľudí, znižuje sa spotreba domácností, ale aj verejného sektora. Príčiny tohto stavu nemožno zužovať len na problém nezodpovedných vlád, najmä tých socialistických, ako to niektorí kolegovia radi zdôrazňujú. Tento problém je oveľa hlbší a má niekoľko príčin. V prvom rade finančný sektor, ktorý svojimi lacnými a dostupnými úverovými zdrojmi umožnil v minulosti nafúknuť mnohé segmenty ekonomiky do obrovských bublín, ktoré nie sú podložené reálnou hodnotou. Tu predovšetkým deregulácia finančného trhu na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia umožnila vytvoriť také finančné produkty, ktorých podstatu veľakrát nechápu ani skúsení finančníci. Aj preto dnes viacerí svetoví politici volajú po zásadných reformách globálneho finančného systému, kde ide najmä o koordinovanú kontrolu medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom sprehľadniť finančné transakcie. Z tohto pohľadu riešenia, ktoré povedú k prísnejšej regulácii bankového sektora, ako napríklad vytvorenie bankovej únie, sú riešeniami, ktoré prispejú k väčšej miere stability vo finančnom sektore.
Ďalšou príčinou krízy je, že krajiny ktoré vstupovali do eurozóny, mali rozdielne ekonomické parametre s rozdielnou úrovňou ekonomických a štrukturálnych reforiem. Rovnako v tomto čase neboli jasne stanovené pravidlá a mechanizmy, ako majú jednotlivé krajiny eurozóny tvoriť svoju rozpočtovú politiku. Rovnako dôležitá je aj skutočnosť, že eurozóna, respektíve celá Európska únia stráca konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatným svetom. Tú môžu práve v budúcnosti zvýšiť navrhované investície do vzdelania, vedy a výskumu a celkovo do oblasti s vyššou pridanou hodnotou v rámci prorastových, pripravovaných prorastových opatrení. Na jej lepšie využívanie možnosti európskeho jednotného trhu, ako napríklad jednotný trh energie a podobne prispejú určite k väčšej miere konkurencieschopnosti eurozóny do budúcna.
Medzi krajiny, ktoré sú v súčasnosti najviac postihnuté finančno-hospodárskou krízou, patria Grécko, Španielsko, Írsko, Portugalsko, respektíve Taliansko. V prípade Grécka populisticky poukazovať na lenivých a tučných Grékov určite nie je namieste. Na druhej strane je pravda, že Grécko sa roky, v Grécku sa roky budovala prebujnelá štátna správa s nadštandardnými príjmami. Rovnako vysoká miera korupcie spolu s daňovými únikmi prispeli k dnešnej dramatickej situácii v Grécku. Preto je podstatné, že po voľbách 17. 6. v Grécku zvíťazili strany, ktoré sa hlásia k zotrvaniu v eurozóne, a teda k dodržiavaniu podmienok stanovených v Memorande o porozumení. Dnes je už zrejmé, že prípadný odchod Grécka z eurozóny a následný rozpad eurozóny by mal obrovský negatívny dopad na ekonomiku našej krajiny. Slovensko by sa namiesto budúcoročného prognozovaného rastu HDP na úrovni 2,6 percenta prepadlo o 6 percent. Aj preto je dôležité, aby sa Slovensko ako člen elitného zoskupenia rozhodovalo pre podporu takých mechanizmov, ako je aj Európsky mechanizmus pre stabilitu, ktoré umožnia pretrvanie eurozóny v nezmenenej podobe.
Naša proexportne orientovaná ekonomika je bytostne závislá od fungujúceho prostredia v eurozóne, ale aj v ostatných krajinách sveta. Najmä ak si uvedomíte skutočnosť, že podniky a spoločnosti, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na tvorbe hrubého domáceho produktu, sú vlastnené predovšetkým nemeckými a francúzskymi materskými spoločnosťami. Aj toto konštatovanie by malo prispieť k našej podpore permanentného eurovalu ako jedného z európskych riešení na prekonanie súčasnej krízy. Tými ďalšími sú do budúcna ešte väčšia integrácia Európskej únie, respektíve vytvorenie fiškálnej a politickej únie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

2.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, na rozdiel od včerajšej rozpravy som pôvodne neuvažoval o tom, že mám vystúpiť i v rozprave k odvolaniu riaditeľky Slovenskej televízie a rozhlasu Zemkovej. S pani Zemkovou ma nepúta ani žiadne osobné priateľstvo, ba ani nejaká výraznejšia známosť. Zrejme vieme, že existujeme. A možno by ju aj prekvapilo, že vystúpim v jej kauze. Ale nedá mi, aby som, dá sa povedať, nepozdvihol hlas za to, aby neostalo bez ďalšieho hodené blato na jej profesionálnu česť v oblasti, o ktorej teraz hovoríme. Predjímam, že vo svojom hodnotení, na rozdiel od kolegyne Nachtmannovej, ktorá sa o tom zmienila, nemienim hodnotiť pôsobenie pani Zemkovej ako starostky bratislavského Starého Mesta. Na to samozrejme môžu byť rôzne názory. Ale púhe presunutie zodpovednosti za Štefánku ako čínsku reštauráciu v svetle pravidiel, pri ktorom o takýchto veciach rozhoduje zastupiteľstvo, je zjednodušením.
Ale teraz sa vráťme k téme. Začal by som slovenským múdroslovím: Keď chceš psa biť, palicu si nájdeš. A hľa, našiel sa rozhnevaný občan Lysý. No, z hľadiska novej politickej kultúry to možno hodnotiť ako pokrok, lebo tí, čo si pamätajú, si pamätajú na Mečiarove televízne rozštvorčekované hlavy. To už je pokrok, že tá hlava má meno a že nie je rozštvorčekovaná. Samozrejme ľudí, ktorí by vedeli spravodlivo rozhorčene osloviť radu a výbor v prípade vynikajúceho fungovania riaditeľov Darma, Stadtruckera, Kubiša i Nižňanského, by som zrejme našiel dokonca viac ako jedného. Pri našej dlhej známosti musím povedať, že je akýmsi nešťastným osudom kolegu Jarjabka, že stál na opačnom brehu i počas éry zmienených Darmov, Stadtruckerov,  Kubišov i Nižňanského. Pravda, medzi tým v inom drese, ale to môže povedať aj on o mne. Otázka je, že či to boli dobrí riaditelia. Či to boli riaditelia, ktorými stálo za to zaoberať sa, alebo nezaoberať sa, ale, ako sme počuli, dokonca i pán riaditeľ Darmo sa súdil a vysúdil.
Takže mám pri tomto kroku, ale hlavne pri tom zdôvodnení obavu, že teraz bez ohľadu na to, že je to v kompetencii výboru koalície a väčšiny -  to je všetko v poriadku - sa pani riaditeľka nebude môcť súdiť o svoje miesto. Ale môže sa súdiť o česť. A potom bude dôkazová ťarcha zrejeme rozložená tak, že bude treba doložiť, že porušila zákon. No, uvidíme. Priznám sa, že, a pán kolega Jarjabek to zmienil, že pri zlučovaní rozhlasu a televízie mala OKS, ako to tak u nás občas bolo, rôzne názory. Zhodou okolností nebola pravda, že by som ja bol ten, ktorý si neprial to zlúčenie. Ale nič to na veci nemení, riaditeľka Zemková, myslím si, udržala a zlepšila pozíciu Slovenského rozhlasu a nebolo celkom nedôvodné poveriť ju funkciou v porovnaní s druhou alternatívou, riaditeľom Nižňanským, ktorý toto všetko celkom s televíziou, jemne povedané, neurobil. Nedá sa povedať, že nebola dobrou alternatívou pri voľbe. A čuduj sa svete, so Slovenskou televíziou je možno neľahké robiť zázraky vzhľadom na balvany, ktoré vláči, počínajúc budovami a čím ďalším, ale... A tiež sa nemienim vyjadrovať k programu, hlbšie, analytickejšie, ako to iste kvalifikovane urobili ľudia z Konta nádeje alebo nejaká odborárka, pretože nedávam televízii všeobecne veľmi zabrať.
Roky som žil na Heydukovej, kde žije legendárny divák televízie František Mikloško. A samozrejme, ja som to považoval za nejakú infekciu, ktorá sa šíri od budovy Charitasu, naproti ktorej František býval, aj ja som prišiel do štádia, že som televíziu takmer nepozeral. Ale predsa, aj keď jej nedávam zabrať, pozerám správy. A tu si trúfam povedať, že len úplne zaujatý zaslepenec by mohol povedať, že spravodajstvo v réžii riaditeľky Zemkovej bolo stranícke, že držalo stranu komukoľvek. A v tom ona v tom svojom vystúpení pravdu mala. Ona nebola moja riaditeľka. Ona skutočne zrejme nebola ničia riaditeľka. A to bol po dlhom čase veľmi zriedkavý úkaz. Ona nebola ani niečia riaditeľka rozhlasu, vieme, že, a iste je to doložiteľné, že zrušila niečo, za čo by som ja mal bojovať: diskusné fórum Štefana Hríba. To znamená, že sa o nej  nedá povedať, že bola niečia a okrem nesporných profesionálnych daností bolo toto v dejinách slovenských verejných masových médií veľmi vzácne.
Takže ak sa hodilo blato po jej profesionálnej cti, pokladal som si za povinnosť vystúpiť ešte raz, i keď nebola moja riaditeľka. A domnievam sa, že má absolútne sväté právo brániť sa proti vykonštruovanej palici na svoje bitie. Pretože, ešte raz, nie je problém, ba dokonca ani nemôžeme nazvať bezprávím, ak chce vládnuca sila vymeniť kohokoľvek za kohokoľvek, ak je to v jej hlasovacích právomociach, ale nemá tak robiť tak, že poškodí profesionálnu česť toho človeka. A to sa podľa mňa nepochybne stalo. A to je dôvod, prečo som vystúpil, pričom sa nebudem šíriť o tom, aký je motív a čo kto tým chce dosiahnuť, pretože odpoveď na staré latinské cui prodest je v tomto prípade jasná ako motýľ v decembri.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Osuský, ja si vás veľmi vážim ako človeka, ktorý už v spoločenskej, ale aj v tej životnej oblasti niečo dokázal a dosiahol a niečo prežil. Chcem sa vás však opýtať, za posledných niekoľko dní, odkedy tu začala rozprava o odvolaní pani riaditeľky Zemkovej, sa začali množiť a kopiť informácie, prípady šikany, nátlaku, spoločenského a pracovného mobingu a takého neľudského vypaľovania zamestnancov RTVS, v regionálnych štúdiách, ale aj v centrále v Bratislave, o tom, kto za akých informácií a okolností poskytne poslancom Národnej rady informácie z prostredia RTVS. Chcem sa vás ľudsky opýtať, či toto je podľa vás prejav kultúry správania sa vo verejnoprávnej inštitúcii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Aj v stredu, aj dnes tu zaznievajú rôzne údajné dôvody, pre ktoré je naozaj potrebné odvolať pani Zemkovú z pozície generálnej riaditeľky. Asi taký najhorlivejší v tomto smere bol minister kultúry.
Páni, tak ako som to povedal v stredu, hovorím to aj teraz čokoľvek si môžete myslieť o osobe Miloslavy Zemkovej, dôvody na jej odvolanie musia byť zákonné. Čokoľvek tu uvádzate, je mimo témy. Držte sa tej témy, aj keď chápem, že je to pre vás problém, pretože dôvod, ktorý ste si našli, nie je v súlade so zákonom.
Ja dokonca chápem, že vám to je aj ľudsky nepríjemné, aj kolegovi Čížovi, aj kolegovi Senkovi, dokonca aj kolegovi Jarjabkovi. Aj preto sem v stredu prišiel minister Maďarič, pretože potreboval dodať muníciu, lebo naozaj aj títo páni, ktorí majú podľa mňa minimálne štipku súdnosti aj v tých politických otázkach, tak si uvedomujú, že toto je zlá a nepripravená hra, ktorá bude mať následky v budúcnosti. A to už je zrejmé teraz. Takže ja chápem, že im je to nepríjemné. Nepríjemné je to dokonca už aj tomu pánovi Lysému, ktorý ten podnet predložil, ako sa nechal počuť, naozaj nesledoval takýto cieľ a takýto zámer.
A to, čo je podstatné vo vystúpení, a to, čo zaznelo vo vystúpení poslanca Osuského, to je naozaj jedna hlboká pravda. My sme naozaj po dlhom čase mali generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií, ktorý nebol nikoho riaditeľom. Veď koniec koncov Miloslava Zemková bola riaditeľkou Slovenského rozhlasu za prvej Ficovej vlády. A naozaj práve preto neexistujú žiadne dôkazy z posledného roka o hrubom politickom zasahovaní do vysielania. Tak tomu bolo v minulosti.

Pán poslanec, ešte si pamätáme na vaše slová v súvislosti s prijímaním súčasne platného zákona. Zákona, podľa ktorého postupujeme. Postupujeme v súlade s jeho ustanovením, v súlade s jeho paragrafovým znením. Keďže ani vás, ani mňa nespája osobne žiadne priateľstvo s pani Zemkovou, dívam sa na jej činnosť práve v zmysle aj vami kritizovaného v tom období prijímaného zákona.
Mimochodom, pán poslanec, rozprávali ste o dresoch. V akom drese a za akých prestupových podmienok ste sa dostali z konzervatívneho mančaftu do mančaftu uvoľnených mravov? Viete mi to povedať?
Ďakujem.

Kolega Brixi, viete, to je tak, keď zdedíte inštitúcie, ktoré sú na hrane ekonomického rozvratu, musíte robiť i nepopulárne opatrenia. Musíte napríklad znižovať počet hráčov v orchestri. No pochopiteľne, že to nikoho nepoteší. Vy teraz plošne po Slovensku vymieňate všetko, čo stretnete, a neviem, či sa o tom dá hovoriť ako o mobingu, ale je to, žiaľbohu, a tá vina padá i na predchádzajúce všetky garnitúry, súčasť našej politickej kultúry. Ale to, čo robila pani riaditeľka Zemková, bolo veľmi často jednoducho vynútené tým, čo robiť musela. Nikto nevyhadzuje ľudí rád.
Pán riaditeľ Nižňanský uzatváral vynikajúce zmluvy, rozhodne nemoboval, otázka je, či nepoškodzoval záujmy krajiny.
Pokiaľ ide o môj dres a moju účasť, ako ukázala i včerajšia rozprava, zhodou okolností práve konzervatívci z OKS a liberáli zo SaS-u majú spoločné videnie sveta v tej napríklad pre budúcnosť takmer najzásadnejšej otázke, ktorá našu krajinu poznačí. A v tomto zmysle som mal práve po včerajšku pocit, že som na dobrom mieste a že to, čo by bolo povrchne a primitívne rozdielne, je oveľa bezvýznamnejšie ako to, čo je spoločné.
A pokiaľ ide o, a to vám hovorím vopred, odpoveď na otázku, akože som tu, som tu na základe platného volebného zákona, ako som tu bol minule. A vo vašich radoch sú desiatky poslancov, ktorí ani omylom nedosiahli taký počet preferenčných hlasov ako ja. Nech na sebe pracujú.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som pôvodne nemal záujem vystúpiť v rozprave, ale ako inšpiráciou mi bolo vystúpenie pani riaditeľky RTVS PhDr. Zemkovej, ktorá predniesla niektoré právne argumenty, ktoré ma minimálne zaujali, s ktorými nesúhlasím a ktoré si dovolím spochybniť.
Z hľadiska dôvodov na odvolanie pani riaditeľky Zemkovej, pani riaditeľka vo svojom vystúpení uviedla, citujem, že podmienky na jej odvolanie musia byť naplnené vtedy, keď existuje zámer, keď existuje plnenie nad 100 tis. eur do zmluvného záväzku, s ktorým by mala RTVS vstúpiť, a poukázala na to, že neexistuje lehota, ktorá by jej určovala, kedy má radu informovať. Z hľadiska týchto argumentov, si dovolím povedať, dámy a páni, nasledovné.
Nesúhlasím s názorom pani riaditeľky Zemkovej, že z hľadiska podmienky naplnenia existencie zámeru, táto podmienka naplnená nebola. Vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže na uzatvorenie nájomnej zmluvy na nehnuteľnosť, resp. na budovu mediálneho komplexu, je nepochybne dôkazom toho, že zámer ako prvá podmienka existoval, teda táto naplnená bola.
Myslím si, že ďalším argumentom, pokiaľ sa jedná o skutočnosť, že nebola ustálená hodnota zmluvného záväzku, ide len o účelovú obranu pani riaditeľky. Pokiaľ chce riaditeľ RTVS naplniť povinnosť podľa § 15 ods. 3 písm. h) zákona, je jeho povinnosťou, jeho povinnosťou vyčísliť správne hodnotu zmluvného záväzku. Inými slovami, nemôže sa riaditeľ RTVS vyhovárať, že táto hodnota nie je známa. Je jeho povinnosťou a zodpovednosťou za to, aby zmluvný záväzok, do ktorého hodlá vstúpiť, vyčíslil správne. Táto obrana je v skutočnosti z tohto dôvodu účelová.
Ja by som si, dámy a páni, na tomto príklade a z hľadiska tohto argumentu dovolil poukázať analogicky na možno podobný problém, a to sú napr. verejné obstarávania. Vy, pravicové strany v opozícii, ste sa hrdili transparentnosťou, častokrát sa to samozrejme nepodarilo, od platiny až po mnohé ďalšie kauzy. Ale viete si predstaviť, že by váš obstarávateľ vyčíslil hodnotu záväzku alebo hodnotu zákazky v rámci verejného obstarávania nižšie, dal priamym zadaním, ale nakoniec zmluvu by uzatvoril nad 100 tis. eur? S tým, že tvrdil by, dámy a páni, že viete, my sme v čase vyhlásenia súťaže, keď sme uzatvárali zmluvu priamym zadaním, nevedeli, že hodnota zákazky bude taká vysoká, tak preto sme to dali na priamo. Asi by ste kričali, veľmi hlasno, asi by ste kričali, že došlo k porušeniu zákona. Z § 15 ods. 3 písm. h) jednoznačne vyplýva, že riaditeľ RTVS písomne informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, predmetom ktorého je plnenie, ktoré presahuje sumu 100 tis. eur. Koho je to povinnosť vyčísliť túto sumu a hodnotu zmluvného záväzku? Je to povinnosťou riaditeľa RTVS. Ale je to, samozrejme, jeho zodpovednosť aj za prípadné porušenie tejto zákonnej povinnosti. Je nepochybné, keď sa pani riaditeľka momentálne istou argumentáciou vyhovára, že takto vyčísliť záväzok nevedela. Je to len účelovou obranou z hľadiska veľkosti verejnej súťaže, verejnej obchodnej súťaže, ktorú ona sama vyhlásila. Buď je to potom dôkazom neschopnosti vyčísliť hodnotu zmluvného záväzku, alebo je to len čisto účelová obrana.
Dámy a páni, a pokiaľ sú tu ďalšie argumenty ohľadne neexistencie lehoty, kedy má pani riaditeľka informovať Radu RTVS, ja si myslím, že aj v tejto oblasti sa pani riaditeľka zásadne mýli. Existuje tzv. systematický výklad právnej normy, dámy a páni, keď systematický výklad vykladá a upravuje, vykladá právnu normu podľa jej charakteru a spojenia s inými právnymi normami. A tu sa, dámy a páni, pri tomto účelovom výklade a obrane zabúda na spojenie § 15 ods. 3 písm. e) s § 18 ods. 4 písm. c). Inými slovami § 15 ods. 3 písm. h) upravuje povinnosť, upravuje povinnosť informovať Radu RTVS, ale keď si vyložíme toto ustanovenie práve v spojení s § 18 ods. 4 písm. c), prídeme na to, v akej lehote je povinný riaditeľ RTVS radu informovať.
Je to z toho dôvodu, pretože práve § 18 ods. 4 písm. c) upravuje ako sankciu možnosť odvolať riaditeľku, pokiaľ predtým, ako vo veci samej začala konať, si nesplní informačnú povinnosť voči Rade RTVS. Zákon teda, dámy a páni, upravuje, aké konanie je v súlade s právom. To je ten § 15 ods. 3 písm. h), v súlade s právom je, informuje radu o zámere vstúpiť do zmluvného záväzku, hodnota ktorého je viac ako 100 tis. eur. A súčasne zákon upravuje aj aké konanie je protiprávne, a to je ten § 18 ods. 4 písm. c). Protiprávnym konaním, za ktorým ihneď nasleduje sankcia - možnosť odvolať, je vtedy, keď si nesplní informačnú povinnosť pred tým, ako vo veci začala konať. Logicky uvažujúci človek pri spojení týchto dvoch ustanovení, zistí teda presne lehotu, ktorá vyplýva z tohto zákona. Konanie v súlade s právom je, keď riaditeľ RTVS informuje radu pred tým, ako vo veci začne konať, a protiprávne konanie, za ktoré ihneď nasleduje sankcia, je vtedy, keď poruší túto povinnosť a informuje radu neskôr, resp. neinformuje radu vôbec. Pokiaľ teda zákon presne upravuje hranicu a od akého okamihu je, určuje, aké je toto konanie protiprávne, nemôžete, dámy a páni, tvrdiť, že nie je v zákone ustanovená lehota na informovanie Rady RTVS.
Dámy a páni, a povedzme si ešte ohľadne ďalších vecí, ktoré sa týkajú toho, čo znamená práve ustanovenie § 18 ods. 4 písm. c), a to upravenej sankcie a lehoty zo zákona, podľa zákona predtým, ako vo veci začal konať. Pani riaditeľka v ďalšej právnej argumentácii uvádza, že však zmluva uzatvorená nebola. Dámy a páni, ja sa pýtam, kde v § 15 ods. 3 písm. h) je uvedené, že pred tým ako uvedie zmluvu, pred tým ako uzavrie zmluvu? Tam je v spojení s § 18 práve uvedená informačná povinnosť pri zámere a pred tým, ako začne vo veci konať. Inými slovami, nijaký predpis neukladá povinnosť informovať v čase uzavretia zmluvy, ale predpis ukladá povinnosť informovať zo strany riaditeľky vtedy, ešte predtým, ako uskutoční prvý právny úkon pri realizácii tohto zámeru.
Dámy a páni, a položme si otázku, čo je verejná obchodná súťaž? Podľa § 281 Obchodného zákonníka, verejnou obchodnou súťažou sa vyhlasuje neurčitým osobám súťaž o najvýhodnejší návrh na uzavretie zmluvy. Teda robí sa tým výzva na podávanie návrhov na uzatvorenie zmluvy. Tu sa jedná, samozrejme, o verejnú a právne, samozrejme, relevantnú a záväznú výzvu, ktorou sa hľadá nájom, prenajímateľ nehnuteľnosti alebo mediálneho komplexu.
Dámy a páni, a odpoveďou na mnou položenú otázku je, že nepochybne je táto výzva právnym úkonom, ktorý uskutočňuje štatutárny orgán, návrh vyhlasovateľa, teda RTVS a ide teda o prejav vôle, smerujúci k vzniku zmeny alebo zániku tých práv a povinností, ktoré správne predpisy spájajú s týmto prejavom vôle. To znamená, Obchodný zákonník a príslušné ustanovenia týkajúce sa verejnej obchodnej súťaže. Nepochybne teda, pokiaľ pani riaditeľka Zemková uskutočnila právny úkon, to znamená vyhlásila verejnú obchodnú súťaž, ide o vec, ide o konanie v rámci realizácie zámeru. Je to prvý právny úkon. A právny predpis jej nepochybne ukladá, že mala v tejto veci ešte predtým, ako vo veci samej začala konať, mala realizovať povinnosť, a to informačnú povinnosť voči Rade RTVS.
Dámy a páni, teda pokiaľ ustálime názor, že riaditeľ RTVS je povinný predtým, ako veci začal konať, je povinný informovať Radu RTVS, generálna riaditeľka Rady RTVS uskutočnením prvého právneho úkonu, to znamená vyhlásením výzvy, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, porušila povinnosíi vyplývajúce zo zákona, čo sa týka povinnosti, informačnej povinnosti voči Rade RTVS. Z tohto dôvodu mám za to, že sú zákonné dôvody, bez ohľadu na to, ako sa nazdávate, na odvolanie dané a že je rozhodnutím Národnej rady Slovenskej republiky, ako sa k tejto právnej skutočnosti zachová.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Madej, pokúsili ste sa, a v celku korektne, o právnu konštrukciu, vystavali ste tu argumentačnú stavbu, len je mi to ľúto, len jednu tehličku vám musím z tej stavby vytiahnuť. A viete, čo sa v takom prípade udeje so stavbou. Argumentovali ste a stavali ste tú celú ďalšiu konštrukciu na fakte podľa vás, ktorý súvisí s vyčíslením a povinnosťou vyčíslenia tohto zmluvného záväzku. Áno, pretože aj v príslušnom paragrafe sa hovorí o minimálnej sume. No ale tu je celý problém. V tomto štádiu nie je možné vyčísliť príslušnú sumu, a preto sa to nedá v tejto chvíli, pretože neexistuje zmluvná strana, neexistuje návrh zmluvy a v takom prípade je veľmi ťažké vyčísliť hodnotu zmluvného záväzku.
Dokonca v tejto chvíli vôbec nie je isté, pokiaľ celá súťaž prebehne, že RTVS bude vôbec chcieť do takéhoto nejakého zmluvného záväzku vstúpiť.
No a úplne jednoznačnú odpoveď na to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti, dal predseda príslušného orgánu, voči ktorému má vlastne generálny riaditeľ povinnosť konať, predseda Rady RTVS, ktorý sa vyjadril jednoznačne, nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti.
Ďakujem.

Pán poslanec, na základe tvojho vystúpenia určite nielen verejnosť, ale aj poslanci z opozičného tábora určite pochopili, že ich obrana pani Zemkovej je iba politického charakteru a nie obhajobou ustanovení súčasne platného zákona, ktorý do života uviedli práve oni. Myslím si, že to nepotrebuje žiadne komentáre a všetky slová, ktoré z ich úst odznejú, tak sú iba snahou politicky si obhájiť súčasne platný zlý zákon.
Ďakujem.