3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať za faktické poznámky a dovolím si zareagovať.
Pán poslanec Krajcer, v snahe čo najkonštruktívnejšie vám odpovedať, musím uviesť, že absolútne nesúhlasím s tým a je to skutočne účelovou obranou, keď poviete, že nie je ustálená hodnota záväzku. V prvom rade, opakujem a tvrdím, pani riaditeľka RTVS je povinná zo zákona túto hodnotu záväzku si určiť sama. Vy, najtransparentnejšia pravica pri zavádzaní tej transparentnosti, o ktorej ste hovorili a ktorá sa vám častokrát aj nedarila, dámy a páni, pri verejnom obstarávaní ste povinní takisto určiť hodnotu obstarávania a podľa toho konať. Podľa toho určiť metódu obstarávania. A následne, dámy a páni, z toho vznikajú povinnosti. Apredstavte si, predstavte si, že by niekto účelovo dával priamym zadaním zákazky s tým, že nemohol predtým určiť, nemohol predtým určiť hodnotu záväzku. To mi nejako nejde. Nejako ste porušili zásady transparentnosti, o ktorých ste doteraz hovorili.
Čo sa týka, že nie je vôbec isté, že RTVS, pán poslanec Krajcer, bude chcieť realizovať tento zámer. No, to je možné, ale ten zámer vyslovila pani riaditeľka RTVS ako štatutárny orgán RTVS s tým, že vyhlásila verejnú obchodnú súťaž. Tým pádom naplnila podmienky, že tu zámer daný j,e a nemôžete teraz tvrdiť, že zámer nie je, keď je vyhlásená verejná obchodná súťaž. Skutočne ide o účelové, podľa môjho názoru účelovú právnu obranu, ktorá nie je vôbec dôvodná.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, pred týmto vystúpením som tak trošku rozmýšľal, sa mi vybavila taká stará židovská anekdota o živnostníkovi, židovskom, ktorý vyrábal víno, a pre podozrenie z jeho falšovania, alebo pančovania alebo ako sa to volá, bol súdený a videl, že mu prihára, tak sa pýtal sudcu: Pán sudca, vy sa rozumiete do chémie? A sudca hovorí: Nie, na to tu mám súdneho znalca. A pýta sa súdneho znalca: Pán súdny znalec, a vy rozumiete právu? Nie, na to je tu sudca. A hovorí: Vidíte, a úbohý Žid, aby sa vyznal v obidvoch.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že ani právu nerozumiem, nie je to moja parketa, a nerozumiem ani, alebo nevidím do detailov zákulisie riadenia takej zložitej inštitúcie, ako sú naše verejnoprávne média rozhlas a televízia, Slovenský rozhlas a televízia.
Moje krátke vystúpenie bude naozaj krátke, je to skôr taká filipika, ktorú opieram aj o poznanie toho úbohého Žida, ktorého súd súdil za falšovanie vína.
Pani riaditeľka v úvode svojho vystúpenia uviedla, a myslím si, že aj taká je pravda, že nemá nijakú politickú príslušnosť. Musím povedať, že takto som ju vnímal ešte dávno predtým, ako bola poverená mimoriadne zložitou, náročnou misiou zlúčenia Slovenskej televízie a rozhlasu. Napokon prežila a so cťou viaceré vládne garnitúry. Zvlášť príbeh riadenia Slovenského rozhlasu a jeho finančnej kondície, nazdávam sa, bude na dlhý čas výrečný, ale ani zriadenie a riadenie zlúčenej inštitúcie v národnom hospodárskom režime nemá, nazdávam sa, vážnejšiu škvrnu.
Chcem tiež uviesť, že ako kresťanský demokrat, a teraz to myslím v politickej rovine, nemám veľa dôvodov jej misiu nejako glorifikovať. Ak odhliadnem od explicitne kresťanských dramaturgií v rozhlase či televízii, a treba povedať, že tie sú zamerané na konvenčného tradičného veriaceho Slováka, ťažko povedať, že by naše médiá boli ku kresťansko-politickému prostrediu nejako zvlášť friendly. Navyše, neuralgickú povahu majú aj morálne a etické otázky mnohých televíznych a reklamných produkcií, zvlášť tých, ktoré bežia cez deň bez akéhokoľvek filtra voči mládeži a deťom, ktoré na toto tvrdenie dávajú dostatok dôvodov. Ale nešomrem. To je cena za pluralizmus, objektívnosť, nezávislosť médií, nestrannosť verejnoprávneho média, ktoré má saturovať podľa možností všetky legitímne očakávania širokého občianskeho spektra.
Som presvedčený, že tu pani Zemková odviedla kus ozajstnej, a keby nebola ženou, povedal by som chlapskej roboty, ktorej význam bude ešte zrejmejší po budúcom vývoji tohto verejnoprávneho média a potom, čo s tým zamýšľate spraviť.
Som realista, ktorý nemá nijaké ilúzie o valcoch zo Zlatej Idky a teraz ani o vľúdnejšej tvári SMER-u, o čom tak rád hovorí váš predseda a premiér Robert Fico, a myslím, že o to viac, čím menej tomu sám verí. Dámy a páni, toto je, a to je hrot tej filipiky, politicky objednaná poprava, ktorá ako mimikry zneužíva zdanie právne relevantnej diskusie. Tá je tu však mimoriadne smiešna a trčí vám z lokajských čižiem ako slama. Problém, myslíte si čokoľvek, nemá totiž, a to nielen podľa mňa, nijakú právnu rovinu. Tá je len zámienkou, konštrukciou, krycím manévrom. O to je to špinavšie, lebo to budí zdanie legitimity.
V tomto duchu som vystúpil aj v rozprave nášho výboru pre kultúru a médiá. Prekážala mi snaha zamiesť tento úmysel pod legislatívny koberec, kde je rovnaký počet interpretácií, napokon aj tu sme toho svedkami, za ako proti. Povedal som a tu si to dovolím zopakovať ešte raz a dovoľte mi aj s takou kresťanskou symbolikou, že mám rád obraz Krista, ktorý stoloval s neviestkami a mýtnikmi, a bol mimoriadne alergický na zákonníkov a farizejov, vediac, že litera zabíja, a to aj legislatívna litera, kým duch oživuje. Idealisticky a naivne som vám pripomínal potrebu milosrdenstva, aj keď si uvedomujem jeho nulový politický kapitál.
Od prvej chvíle tejto kauzy bolo jasné, že to chcete urobiť a že to aj urobíte. Preto váš žiadam, aby ste pani riaditeľku Zemkovú odvolali tak, ako ste to mysleli od samého začiatku, teda brachiálne, mocensky, bezohľadne, so servilnou oporou parlamentnej väčšiny. Ak ste sa rozhodli biť psa, nechajte, prosím, na pokoji palicu zákona. Choďte na istotu, veď ste ju sľubovali celému národu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kvasnička, chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za tú krásnu anekdotu, úplne ste ňou vystihol súčasný stav a teda stav zlúčenia RTVS. Neviem, či viete, ale všetky tvorivé vedúce posty v rozhlase a televízii po zlúčení získali práve rozhlasoví pracovníci namiesto pracovníkov televíznych a tým pádom v mnohých prípadoch nemali ani šajnu o tom, čo sa v rozhlaso-televízii deje a ako tento subjekt treba riadiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, tiež som sa chcel prihovoriť v tej prvej časti za to, že súhlasím veľmi s tým vaším vtipom, a teda pokračoval by som tak, ako kolega predo mnou, ale v tej druhej časti si dovolím s vami nesúhlasiť.
A ešte raz pri našich dobrých vzťahoch, lebo ja si vás veľmi vážim, pán poslanec, nevydierajte! Skutočne nevydierajte citovo, tak ako to robíte, tak ako ste to robili na výbore. Toto nie je o vydieraní, toto nie je o pocitoch. Toto je o právnych názoroch. Zostaňme v tej právnej rovine, o tom sa bavme, niektorí kolegovia to robia veľmi korektne, ale, prosím vás pekne, nevydierajte. O vydieraní to naozaj nie je. A vy ste to v celej tej druhej časti urobili a zaklincovali ste to tým záverom vašeho vystúpenia.
Ešte raz vás prosím, nevydierajte, racionálne rozmýšľajte! Ja som není právnik, vy ste není právnik tak isto. Racionálne rozmýšľajte a spolu počúvajme právnikov!
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milý navrhovateľ i spravodajca. Účelové odchody a neodchody, keďže sa to teda stalo, tak dúfam, že sa rozprava posunie správnym smerom.
Odvolávame riaditeľku RTVS. Z môjho pohľadu prekvapivo, možno trošičku neprofesionálne, niektorí hovoria amatérsky. Začal by som možno troška zoširoka, a to práve kvôli tomu, že ste mali veľmi výrazný úspech vo voľbách. Samozrejme, vláda jednej strany v demokratických krajinách nie je výnimkou a v niektorých je priam štandardom. Pre dobré fungovanie demokratického systému však musí platiť niekoľko istôt. Napríklad tá, že vládna väčšina nebude zneužívať svoju dominanciu vo vzťahu k nezávislým verejnoprávnym inštitúciám. Prejavom slušného vládnutia je aj to, že väčšina nenapína formálne pravidlá parlamentu do prasknutia a naopak, rešpektuje elementárnu neformálnu slušnosť a dobrú politickú kultúru. A v neposlednom rade dobrá vládna väčšina nevalcuje hlava nehlava bez ohľadu na možné žaloby a právne pochybenia, ktoré svojím konaním spôsobí.
Osobne, skutočne mi to verte, je mi veľmi ľúto, že musím konštatovať, že prípad odvolávania pani Zemkovej ukázal, že SMER, vyzerá to v tomto momente, neurobil dostatočný obraz o tom, že dokáže a chce vládnuť týmto slušným spôsobom.
Začnime napríklad na ilustráciu tým, ako celý proces odvolávania začal a ako sa spustil. V pozvánke na rokovanie výboru pre kultúru a médiá nebolo ani zmienky o možnom odvolávaní riaditeľky RTVS. Uznávam skutočne a tie materiály som študoval, bol tam podnet od pána Lysého, bolo tam právne stanovisko, ale v bode Rôzne. Pod bodom Rôzne si človek skutočne nemôže ani pri najlepšej vôli domyslieť, že pán predseda záverom výboru v poslednom bode, v poslednom bode bodu Rôzne otvorí tak dôležitý moment, o ktorom výbor má jednať, a to je odvolávanie generálnej riaditeľky spojeného verejnoprávneho média RTVS.
V pozvánke na rokovanie výboru teda nebolo ani zmienky o možnom odvolávaní. Mali sme tam myslím, že sedem bodov, všetky sa týkali prijímania a prerokúvania záverečných správ, ktoré pod gesciu výboru patria. Zároveň v tomto momente chcem povedať, že pani riaditeľka Zemková a zástupcovia rady, práve kvôli prejednávaným bodom ohľadom správ o fungovaní verejnoprávneho média a o fungovaní rady boli na predmetnom rokovaní výboru prítomní. To však nebránilo predsedovi pánovi Jarjabkovi v tom, aby hodinu po odchode zástupcov RTVS v bude Rôzne predniesol návrh na odvolanie riaditeľky. Takéto konanie sa mi zdá až v dvoch bodoch ako, mierne povedané, neslušné.
V prvom rade je neslušné voči pani Zemkovej ako takej, ako osobe. Pán Jarjabek, vtedy mi napadlo, že či, či tam náhodou nebol nejaký strach z možnej konfrontácie, ktorý by som nepredpokladal, pretože ak diskusia má prebehnúť a vy kritizujete zákon hlavne z toho pohľadu, že diskusia prebieha tu a nie na pôde rady, tak je to ten druhý moment, prečo nie tu.
Myslím si, že anonymné, i tak politicky nominované rady bez toho, aby mediálny svet pozeral so záujmom na to, kto riadi verejnoprávne médiá, je moment, ktorý ja si myslím, že je dobrý a že rozprava prebieha na týmto bodom práve tu, je vidieť, akým spôsobom sa deje.
Myslím si, tak ako keď zákon bol prijímaný, že pri tak dôležitej otázke a tak dôležitom poste je dobré, že rozprava sa nedeje iba politickými nomináciami, politickými nominantmi obsadenej rady, ale deje sa pred očami verejnosti a každý jeden z nás je za tento moment zodpovedný.
Chcem sa ešte opýtať, prečo sme teda nedali a neriešili a neuzavreli túto vec na výbore, než začal celý tento cirkus? Myslím si, že by mala platiť základná zásada, že pri každom bode, o ktorom bude poslanec hlasovať, garantujeme dostatok času na jeho štúdium a dostatok času na to, aby sa poslanec mohol pripraviť a aby bol prezentovaný hlavný zámer. Ešte raz tvrdím, že na výbore sme neboli dopredu informovaní o danom zámere. Nemali sme z akého materiálu prísť na to, že je nejaká vôľa, je nejaký váš zámer informovať kolegov. V tomto prípade si myslím, že aj niektorých vašich vlastných, o tom, aká vec sa chystá a čo sa bude na výbore jednať. Je len iróniou, že práve z tohto dôvodu nedostatočného času na naštudovanie nebolo umožnené aj môjmu kolegovi v ten istý deň, pánovi poslancovi Hlinovi, o dvere vedľa na brannobezpečnostnom výbore, ktorý rokoval práve v tom istom čase, predložiť novelu v bode Rôzne. Dôvodom, prečo nemohol v bode Rôzne predložiť, bol práve nedostatočný čas. Jeden výbor odvoláva riaditeľku, druhý výbor odmietne jednať o bode. Obidva procesy, ktoré mali byť spustené, sa diali v tom istom režime.
Nám nezostávalo ako opozičným politikom nič iné, iba vyhodnotiť danú situáciu tak, že sa používa dvojitý meter. A myslím si, že skutočne je len čerešničkou na torte, že samotné uznesenie, ktoré sme na základe tohoto rokovania výboru prijal,i a podľa paragrafu rokovacieho poriadku mu chýbalo odôvodnenie, tak preto na nasledujúcom výbore sme ho museli opravovať. Myslím si, že je to jeden z prejavov chaosu spojený s týmto odvolávaním.
Pán predseda výboru, milí poslanci a poslankyne, vo výbore a pléne máte jasnú väčšinu a tvrdíte, že argumenty na odvolanie pani riaditeľky sú nepriestrelné. Tak sa teda pýtam, načo táto zbrklosť? Prečo tieto čudné metódy? Prečo dve uznesenia, prečo dve právne stanoviská? Prečo metódy, ktoré sa mi v určitom momente javia, že treba používať silu aj za cenu možných následkov.
Rovnako veľký problém ako proces odvolávania je pre mňa aj merito veci, na ktorom sa zakladá. Ako som spomínal, právny odbor, ktorý ste oslovili, mal dve právne stanoviská. Myslím, že kolega Abrhan ich tu predniesol, mali ste sa možnosť s nimi oboznámiť alebo teda, kto túto vec sledoval. Zároveň Rada RTVS ako orgán najpovolanejší kontrolovať fungovanie a hospodárenie RTVS jasne konštatoval, že informačná povinnosť nebola porušená. To je to meritum veci. Informačná povinnosť orgánu, ktorý má podávať stanoviská, povedal, že nebola porušená.
Pán Jarjabek však podobne ako v prípade pravidiel rokovania výboru aplikoval najextrémnejší výklad pravidiel s pochybným právnym základom. Je viac než zrejmé, že pán predseda môže vystaviť svojím konaním Národnú radu hrozbe právnej žaloby, ktorá môže vyjsť daňového poplatníka veľmi draho. Ja sa vás skutočne pýtam, pán predseda, ak takýto súdny spor prehráme, vyvodíte z neho aj osobnú zodpovednosť?
Páni zo SMER-u sa nás snažia vtlačiť do úlohy nekritických obhajcov pani Zemkovej. Nemyslím si, že je to tak. Za náš klub môžem s istotou povedať, že nie sme. Pani Zemková nikdy nebola našou nominantkou, keďže klub nemal nikdy žiadnych politických nominantov ani v RTVS, ani nikde inde. Priestor, ktorý sme ako poslanci alebo možno aj kandidáti do týchto volieb dostávali vo verejnoprávnych médiách, bol merateľne nižší, než by si vzhľadom na našu pozíciu zaslúžil. Skrátka, naozaj nemáme žiadnu ambíciu chrániť z tohto pohľadu pani riaditeľku.
Táto diskusia však nie je o pani Zemkovej a riaditeľke, či pánovi predsedovi Jarjabkovi, táto diskusia je aj o tom, ako pristupujeme k verejnoprávnym médiám. Budem prvý, kto bude v tomto pléne alebo hocikde inde diskutovať o úrovni, o programe, o hospodárení verejnoprávnych médií. Nič z toho však tuná nerobíme. Páni, vravíte, že sa vám nepáči zákon. Ale nebavíme sa o jeho novele, ale odvolávame riaditeľku. Vravíte, že RTVS nie je dosť verejnoprávna. Nebavíme sa však o obsahu tohto pojmu, ale odvolávame riaditeľku. Vravíte, že sa vám nepáči hospodárenie RTVS. Nebavíme sa však o finančnej situácii, apropo, veľmi dobrej v súčasnom stave, ale odvolávame riaditeľku. Viete, vy vlastne hovoríte veľmi veľa o verejnoprávnosti, ale práve tu sa teraz dostávame do diskusie o pochybných právnych a procedurálnych odvolávaniach riaditeľa tejto inštitúcie.
Posledný moment, ktorému nerozumiem a vyvoláva vo mne najväčšie pochybnosti, je dôvod, prečo sa toto deje takýmto rýchlym a vôbec takýmto spôsobom. Opoziční členovia by bez problémov podporili mimoriadne rokovanie tohto výboru po rýchlom naštudovaní dokumentov. Sám by som ho podporil. Parlament bude opäť zasadať do štyroch týždňov a máte v ňom pohodlnú väčšinu. Pán predseda, zdá sa mi trošička, že boli z toho obviňovaní mnohí kolegovia, ktorí tu boli noví, a hovorilo sa tomu, že sa správajú ako slon v porceláne. Aj tuná sa mi zdá, že momentálny stav je ako stav v porceláne. Okato ohýbané pravidlá a popri tom ešte napríklad aj ten moment nevpustenia novinárov na rokovanie výboru. Možnože, ak sa dostanete k slovu, by som chcel k tomuto počuť, lebo mal som možnosť iba naštudovať to z médií, takže moment nevpustenia novinárov alebo inštalácie, neviem, mňa tento osobne moment vyrušil. Dobre. Pán predseda, vy nie ste v tomto parlamente prvý deň. Takže viete, akým spôsobom sa postupuje a aj tento spôsob možno komunikácie s novinármi vyvoláva negatívne reakcie, ak sa takto koná.
Zdá sa, že jediná vec, na ktorej v súčasnom stave záleží, je odvolanie, a zdá sa mi, že rýchle odvolanie. Pýtam sa teda, kam sa tak ponáhľame? Prečo nemôžeme tieto body rozobrať skutočne do podstaty, aby sme nerobili v danej veci chybu, aby nemohol byť náš proces spochybnený. Prečo sa potrebujeme generálnej riaditeľky tak rýchlo zbaviť, aby sme aj na úkor toho, že sa poškodí možno dobrá politická kultúra v mene možno budúcich riaditeľov RTVS.
Vážené kolegyne a kolegovia, viem, že moc chutí dobre. Zrejme máte pocit, že pre jednofarebnú vládnu väčšinu je v poriadku sem-tam urobiť nejakú tú skratku alebo si dosadiť do nezávislej inštitúcie nominanta, ktorý bude ochotne počúvať príkazy. S takýmto parcelovaním štátu však musíme prestať. Otvárame a snažíme sa otvoriť omnoho širšiu diskusiu, a to je diskusia o politických nomináciách.
Pán predseda, pán spravodajca, aj všetci poslanci v tejto snemovne, politické nominácie sú rakovinou našej spoločnosti. Nemáme prečo stáť za pani Zemkovou, ak vravíte, že je politický nominant, nemáme prečo stáť ani za ľuďmi, ktorí sú dosadzovaní iba na základe toho, že majú správne politické tričko. V kvalitnej demokracii politici rešpektujú nedotknuteľnosť a nepolitickosť niektorých inštitúcií. Žiaľ, v tejto krajine hrá politika rolu na malých úradoch v okresných mestách, a nieto ešte v prípade tak dôležitej funkcie, ako je riaditeľ RTVS. Myslím si, že toto musí prestať. Uvedomujem si, že ako politici nesieme za tieto inštitúcie zodpovednosť. Máme povinnosť vytvoriť dobré prostredie na ich rozvoj, nie betónovať v nich našich nominantov. Apelujem na vládnu stranu, ale aj na kolegov z opozície. Prestaňme, nakreslime jasnú čiaru medzi politikou a nezávislými verejnými inštitúciami. Nakreslime, pokiaľ je akceptovateľný politický človek, ktorého potrebuje minister na to, aby riadil svoje ministerstvo a dokázal uplatniť svoje zámery a vybudovať si svoj tím. A nakreslime čiaru, odkiaľ je tento moment neakceptovateľný. Inak sa prípad ako tento bude opakovať dookola, a, páni, to je cesta na úroveň, bohužiaľ, banánovej republiky a nie modernej demokratickej krajiny. Politické nominácie a debata o tom, čo práve predvádzame aj tu, je cestou k banánovej republike.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Viskupič, áno, trafili ste klinec po hlavičke. Správne hovoríte, že táto diskusia by mala byť o celkovom riešení verejnoprávnych médií. Veď nikto nehovorí, že sú v ideálnom stave. Dlhodobo sú problémom tejto krajiny, čiže táto diskusia, ak naozaj je úprimný záujem zo strany, z vládnej strany riešiť koncepčne do budúcna verejnoprávne médiá, mala by byť o programe, o rozvoji, o vízii, o financiách. Nuž ani ja nie som spokojný so súčasným stavom verejnoprávneho vysielania, napriek tomu treba konštatovať, že po tom roku naštartovanej reformy, ktorá mimochodom je naplánovaná na obdobie niekoľkých rokov, sú tu už prvé aj vysoko pozitívne výsledky.
RTVS v súčasnosti na rozdiel od minulého pôsobenia manažmentov STV nemá žiadne nesplatené faktúry. Zisk je na úrovni 22 mil. eur, čo predpokladá ďalšie rozvojové programy. V roku 2011 išlo viac peňazí na program ako v roku 2010, o investíciách do techniky takisto možno hovoriť, že sú vyššie, a zlepšuje sa postupne aj program. Opakujem, ani ja nie som plne spokojný. A súvisí to aj s tým, že je to naozaj len prvý rok tej plánovanej reformy, s ktorou som v roku 2010 predstúpil pred vás a ktorú teda začala napĺňať generálna riaditeľka Zemková.
To, že sa nebavíme o týchto veciach, ktoré sú podstatné pre ďalšiu budúcnosť verejnoprávneho vysielania, je ďalší dôkazom, že ide o jediné -odvolať a mocensky a politicky ovládnuť RTVS.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Viskupič, dosť nešťastne ste prejudikoval akékoľvek personálne čistky, o ktorých som presvedčený, že sa za ministra Maďariča v RTVS neuskutočnia. Len vám chcem pripomenúť, že počas zlučovania RTVS chodili najmä do regionálnych štúdií akísi, a poviem to tak expresívne, eštebácki tajní z Bratislavy, ktorí kádrovali, politicky kádrovali zamestnancov regionálnych štúdií, ale výsledkom čoho bolo prepustenie ľudí, ktorí boli politicky nekompatibilní s vedením RTVS, ako bola napríklad pani doktorka Snitková, ktorá roky na východe garantovala celé kultúrne dianie v televízii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len k tomu, čo pán kolega Viskupič hovoril, že ten paradox bol, a teda naozaj nastal, myslím, že cez dvere ďalej. Ale ja som sa snažil dodržať štábnu kultúru v tom, že čo sa dalo, som urobil pri mojom nejakom návrhu, v zásade dosť nevinnom, že aby tí, čo nafúkajú, keď šoférujú auto, v prípade, že sú držiteľmi zbrojného preukazu, aby oň prešli. Verím, že keď takéto niečo do parlamentu príde, tak bude všeobecná zhoda, že sa zhodneme na tom, že zodpovedný človek by nemal proste mať zbraň, keď je nezodpovedný. Teda opačne, že keď je niekto nezodpovedný a sadne si za volant pod vplyvom alkoholu, tak teda nemôže mať ani zbrojný pas. Čiže toto, takáto nevinná vec.
Čo sa dalo, som urobil, som to avizoval predsedovi nášho klubu. Povedal, zaradíme to do časti Rôzne. Tak ja som povedal, že dobre. Dva dni predtým som poslal list všetkým našim členom výboru, kde som teda opísal, že čo chcem predložiť, ako to chcem predložiť, bol tam aj formulovaný návrh uznesenia. A čo ma však zarazilo, že keď teda do časti Rôzne to prišlo, tak úplne tá reakcia bola zlá a nedalo sa ani hlasovať o tom uznesení, ani sa nechceli rozprávať o návrhu toho uznesenia. Tak akože argumentom nad argumenty bolo to, že však takéto niečo nemôže byť v bode Rôzne, hej? Teda, že vzhľadom na váhu toho. Mňa to zarazilo. Zarazilo ma teda aj to, že to nebolo teda, že by som povedal, že až tak zle vnímané úplne v tej časti poslancov SMER-u. A dokonca aj naši kolegovia z opozície sa k tomu pripojili, pán Fedor. Takže veľa vecí ma tu prekvapuje.
Takže to som chcel tým povedať, že ja som sa vtedy pridal k pánovi Viskupičovi, že naozaj na jednej strane tak vážny bod je, môže prejsť v časti Rôzne a u mňa v zásade nevinná vec, pre spoločnosť potrebná, hej, v časti Rôzne zaradená byť nemohla.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v podstate čo sa týka k tým vašim politickým nomináciám, aj teda čo veľmi často opozícia kritizuje. Dovolím si upozorniť na čl. 29 ods. 2 našej ústavy: Každý má právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Chcem tým poukázať, že v poslednom čase slovenská verejnosť začína vnímať to, že ak niekto je členom politickej strany, ako keby mal nejakú lepru. Ale práve Ústava Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže združovať v týchto politických stranách, a je potom normálne, myslím si, v bežných demokratických krajinách sa to dokonca bežne deje, že keď prichádza nová vláda alebo vláda, berie si so sebou odborníkov, ktorí sú aj členmi politickej strany, ktorí ako takí potom pomáhajú presadzovať jej volebný program.
Čo sa týka pani Zemkovej, poviem to, asi iba toľko, že na jej mieste by som už dávno odišiel z tej pozície. Všetci vieme, akým spôsobom alebo za akých okolností pri zlučovaní sa to celé udialo, no a, žiaľbohu čo si dovolím poznamenať vo vzťahu k tým nezávislostiam týchto pozícií, dovolím si povedať, žiaden takto vysoko postavený úradník alebo riaditeľ nie je nezávislý. To je idylka, že je niekto nezávislý. Vždy je niekto závislý od rodiny, od politiky, od kamarátov, od ekonomiky, od zamestnávateľa. Nezávislosť ako taká v Slovenskej republike neexistuje. Toľko z mojej strany.

Jozef, chcem len potvrdiť tvoje slová, že nemáme určite osobný záujem kryť pani Zemkovú. To skorej práve naopak. Pred voľbami bolo naše hnutie ľuďmi z vedenia RTVS, vraj veľmi blízkymi ľuďmi kolegovi Krajcerovi, cielene v spravodajstve blokované. Viem o viacerých prípadoch, kedy redaktor RTVS bol na našej tlačovke, spracoval materiál a človek z vedenia RTVS, podriadený pani Zemkovej, zakázal tento materiál v spravodajstve uverejniť napriek tomu, že súkromné televízie bez problémov tento materiál uverejnili. Čiže toto by mohol byť práve dôvod, kedy by sme mohli čapkať tomu, že poďme pani Zemkovú odvolať a čím skorej nech je odtiaľ preč.
Takisto by to mohli byť nejaké pochybné tendre, kde stačí spomenúť možno iba tender, keď to tak môžem nazvať, na stránku RTVS za 15 mil. korún, alebo 500 tis. eur, čo každý z nás uzná, že asi nie je s ľudským poriadkom, alebo s kostolným poriadkom. Takisto by to mohol byť dôvod možno veľakrát takého neľudského zaobchádzania s dlhoročnými zamestnancami. Takisto by to mohol byť dôvod dnešného rozbíjania redakcie náboženského vysielania, kde sú vyštvávaní ľudia, ktorí tam naozaj dlhodobo túto redakciu držali nad vodou a dávali jej vlastne takú nejakú dušu.
Na druhej strane si myslím, že by sme nemali, keď sme s touto ženou nespokojní, alebo vy. vládna strana, ste nespokojní, že by sme nemali hľadať si nejakú zámienku a mali by sme naozaj sa držať, keď nie litery zákona, keď nie je jednoznačná, tak ducha zákona. A duch zákona v tomto prípade nesledoval to, aby sme zviazali ruky generálnej riaditeľke alebo generálnemu riaditeľovi, aby nemohol ani zisťovať a robiť si nejaký kvázi prieskum trhu, čo v tomto prípade si myslím, že bolo. Ale duch zákona sledoval to, aby sme po prieskume trhu prípadne zabránili generálnemu riaditeľovi spísať nejakú predraženú zmluvu s nejakým svojím sponzorom alebo podobne.