3. schôdza

Pán predrečník, asi znova spravil tú istú chybu, že bol v inom parlamente, lebo tuná kolega Matovič nesúhlasil v zásade s tým, čo som ja hovoril, čo bolo takým nóvom aj pre toto plénum. Čo je v zásade dobré a logické, že sú rôzne názory. Ja len zopakujem, aby sa nezabudlo, keď príde táto voľba, ja dám ten procedurálny návrh, že teda tento, ak už, znova len záleží na vás a ja som to povedal, keď chcete, znova to zopakujem. Nebudem tu ani apelovať ani na deti, ani na vnukov a ja neviem patetické nebo, hviezdy. Je to len na vás, či vám to tak stačí, alebo nie. Za seba hovorím, mne to nestačí, hej, a možno je to zvláštne, možno to vyznie komické, aj silnejšie výrazy, zdá sa, tu používajú.
Mám takú obavu, že tragédiou tohto návrhu je, že ho nenapadlo niekoho iného, ale nevadí, predsa len proste urobím to, čo urobím a ja viem, že keď budem búchať topánkou po stole, tak niekto si sakramentsky na tom zgustne. Ale znova je asi pravdou to, že možno sa niekto zamyslí, že či náhodou by to nestálo za tú zmenu a že či by nemali o tom uvažovať. A to, že sú na výboroch, sú na výboroch. Však to je logické, že sú na výboroch, ja len hovorím o elementárnom, o elementárnej slušnosti, o elementárnej štábnej kultúre, že niekto, za koho odo mňa sa očakáva, už to je jedno čo. A, nedajbože, keď sa čaká odo mňa, že mám byť za, hej, aby som ho poznal, aby som ho videl. Lebo áno, pán Kolesík, máte pravdu, ja môžem ísť na výbor, ale ergo to neznamená, že zrovna vtedy ja mám čas, hej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Pán poslanec, reagujte na pána Matoviča.

Súvisí to s tým. No dobre. Čiže znova len poviem, zopakujem, aby sa nezabudlo, ten návrh dám a nechám to naozaj na vás, vážení, môžte tu na mňa sršať síru, liať vodu, hej, nechám to na vás, na vašom rozhodnutí, ako sa k tomu postavíte. Ďakujem.

Pán poslanec Mikloško.

Ja by som chcel povedať, že to, že vo výboroch sú všetci kandidáti, sa teda dozvedám, možná mojou neznalosťou, až teraz a najmä nevieme, kedy tie výbory zasadajú, čiže niekde by mohol byť nejaký zoznam, každý deň by zasadal výbor a že by sme tam mohli prísť. (Reakcia z pléna.)
Dobre, tak ja, bohužiaľ, neviem o tom, že tento pán Végh, ale nič proti nemu nemám, ani ostatní ďalší, že neboli, že boli vo výboroch. Ja chcem povedať napríklad, aká je procedúra s veľvyslancami. Najprv sa dlho rokuje, potom sa pripravuje dlho, potom sú u prezidenta, na ministerstve zahraničí, potom prídu na zahraničnom výbore, kde je hearing, tvrdé vypočúvanie a potom sa požiada o agreement a potom idú von. Čiže to je dlhá a dlhá procedúra, kde je možné s nimi sa oboznámiť. Čiže toto by malo byť pravidlom a keď je ombudsman, tak v ľudských právach, bankár vo finančníctve, ale aj ostatní by mali o tom vedieť, aby sa mohli do toho zapojiť. Ja si myslím, že pána Hlinu odhováram od toho, aby vytiahol topánku. Doteraz tento parlament nerobil nejaké excesie a má určitú etiketu. Bolo by škoda, keby ste si takto pustil troška "teáter na špacír", ale skúsme nejako pripraviť nejaké uznesenie, seriózne ho schváľme a potom, keď neuspejeme, budeme búchať viacerí.

S reakciou pán poslanec Matovič.

Začnem od pána poslanca Kolesíka. Na konci povedal, že to moje vystúpenie bolo vlastne iba také úbohé rétorické cvičenie. A ja teraz skúsim dokladovať, že to, čo pán Kolesík predviedol bolo úbohé rétorické cvičenie, lebo ma kritizoval za to, že som tu obhajoval návrh Alojza Hlinu, aby tí jednotliví kandidáti mohli vystúpiť v pléne. Pán Kolesík, keby ste ma aspoň trošku počúvali, ale možno ste tu neboli a dostali ste za príkaz iba reagovať. Ja som kritizoval návrh poslanca Hlinu, ktorý navrhol, aby kandidáti vystupovali v pléne. Ja som hovoril, že omnoho lepšie je, aby si, keď niekto má potrebu, aby si ho prizval k sebe na klub a to vôbec nehovorí o tom, že ja neviem o tom, že by títo kandidáti nevystupovali na výboroch. Viem o tom, že vystupujú na výboroch, ale keď niekto cíti potrebu, že chce vedieť viac, nech si ho pozve na klub. O tomto som hovoril, čiže hovoril som presný opak, čo ste nazývali vy. Takže to rétorické cvičenie nabudúce si v mojom prípade, prosím, odpustite.
Pán poslanec Bugár, povedali ste, že aj v minulých voľbách prezidentských boli nejakí občianski kandidáti, ale boli natoľko slabí, keď som to dobre pochopil, že vlastne sa k nim žiadna politická strana nechcela priznať, ale to je úplne logické. Jednoducho, keď raz politické strany do tohto súboja vstúpia, tak žiaden seriózny občiansky kandidát do toho súboja nepôjde, lebo keď raz SMER povie, že tohto podporujeme, tak je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ten kandidát bude zvolený. Tak prečo by si ten človek s dobrým menom mal zbytočne kaziť meno a robiť vám štafáž v akože v občianskej voľbe prezidenta. A ja som určite nezatracoval celoplošne všetkých úradníkov. Určite, že sa vydarí, aj medzi politickými nomináciami sú dobrí ľudia. Veľa politických strán práve vtedy, keď sa musia verejne k tej politickej nominácii priznať, práve vtedy nominujú dobrých ľudí. Takže minimálne cesta na to, aby politické strany, kým politické nominácie nestopneme, keď to chceme ten systém vylepšiť, tak musíme zaviesť zverejňovanie politických nominácií.

Uzatváram, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán podpredseda, chcete vystúpiť, zaujať stanovisko? Nech sa páči.