3. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc (tlač 57).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júna 2012 č. 94 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore určil do 18. júna 2012.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 13. júna 2012 a uznesením č. 24 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 12. júna 2012 a uznesením č. 37 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a OSN o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkom č. 1 k Dohode medzi Slovenskou republikou a OSN o Centrálnom úrade projektu Transeurópskych železníc (tlač 57a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru z 18. júna 2012 č. 51. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dámy, teda iba páni, dobrý deň všetkým prajem. Dovoľte mi predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých ďalších zákonov.
Návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v zmysle úlohy a uznesenia č. 37 z 1. februára tohto roku, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie Zmluvy o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Zmyslom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu zmluvných záväzkov, ktoré vyplývajú Slovenskej republiky zo Zmluvy o založení EMS vyplývajú.
Upravuje práva a povinností Slovenskej republiky ako akcionára v rámci EMS formou splácania splateného imania, ako aj zásady pre dopĺňanie imania splatného na vyzvanie. Určuje princípy pre menovanie vedúcich predstaviteľov EMS, generálneho riaditeľa, členov správnej rady a ich zástupcov. Zakotvuje zásady poskytovania finančnej pomoci, status EMS ako prednostného veriteľa, možnú účasť súkromného sektora.
Navrhovaný zákon bude mať negatívny dopad na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky z dôvodu splácania základného imania. A tu by som povedal, že určite bude mať negatívny dopad pri druhej tohtoročnej splátke, pri tých ďalších splátkach uvidíme, aký bude stav štátnych finančných aktív, lebo základné imanie EMS bude vo výške 700 mld. eur, kde podiel Slovenska je 5,786 mld. eur. Z toho 80 mld. na tej celkovej báze bude vo forme splatených akcií, kde podiel Slovenska je tých známych 659,2 mil. eur a 620 mld. opäť na tej celkovej báze, kde je podiel 5,108 800 mld. eur vo forme akcií splatných na tzv. vyzvanie, čiže, ešte raz, ten podiel Slovenska je 659 mil. zaokrúhlene vo forme splatených akcií a 5,109 mld. zaokrúhlene vo forme akcií splatných na vyzvanie.
Slovenská republika bude musieť do 15 dní od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho zákona, teda tohto zákona, uhradiť prvú splátku vo výške 131,84 mil. eur a následne počas roku 2012, predpokladám, že to bude tento rok v októbri, druhú splátku v tej istej výške. V priebehu rokov 2013 a 2014 by mala Slovenská republika uhradiť aj ďalšie tri splátky upísaného základného imania v celkovej výške 395,52 mil. eur. Na úhradu prvej splátky vo výške 131,84 mil. eur sa použijú štátne finančné aktíva. Toto upísanie kapitálu splatného na vyzvanie z pohľadu metodiky ESA 95 nebude mať vplyv na schodok alebo na dlh verejných financií. Podľa metodiky ESA 95 bude uvedená suma zaznamenaná ako finančná operácia bez vplyvu na schodok rozpočtu verejnej správy a na verejný dlh. Na uhradenie druhej splátky tohtoročnej si bude musieť Slovensko finančné prostriedky požičať. Táto skutočnosť bude mať ale negatívny vplyv na výšku štátneho dlhu Slovenskej republiky. Ako to bude s ďalšími splátkami, to záleží od stavu finančných aktív v ďalších dvoch rokoch.
Navrhovaný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predmetný návrh zákona bol schválený uznesením vlády 31. mája tohto roku.
Týmto, pán podpredseda, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila návrh zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o Európskom mechanizme pre stabilitu a o doplnení niektorých zákonov (tlač 85) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 3. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú spoločenskú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 71 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku odporučím, aby návrh prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre európske záležitosti, zahraničný výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni, dámy nie sú tu zatiaľ, dovoľte mi uviesť návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý sme pripravili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu MOST – HÍD.
Šport je jednou z významných súčastí nášho každodenného života a jeho vplyv vo všeobecnosti môžeme hodnotiť len pozitívne. Dôležitý význam získava šport vtedy, keď športovci dosahujú mimoriadne výsledky, najmä na dôležitých medzinárodných športových podujatiach, keď je vynaložené úsilie a námaha jednotlivca alebo kolektívu zavŕšená získaním medailového ocenenia. Úspech športovca a jeho morálne ocenenie v spoločnosti je pre týchto ľudí určitou satisfakciou, motiváciou a potvrdením zmysluplnosti vykonanej športovej činnosti. Na druhej strane je však potrebné uvedomiť si, že mnohí športovci, ktorí boli úspešní na medzinárodných a celosvetových športových podujatiach, sa športovým aktivitám venujú už od raného detstva, neskôr počas prípravy na budúce povolanie štúdiom, čo si tiež vyžadovalo veľa vytrvalosti a námahy. Mnohí z týchto športovcov však po ukončení svojej športovej kariéry majú často ťažší prístup k návratu, resp. naštartovaniu svojej pracovnej kariéry.
Návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý predkladáme, utvára právny rámec pre možnosť finančného ocenenia zásluh tých športových kolektívov a jednotlivcov, ktorí na olympijských športových podujatiach získali medailové ocenenie. Máme záujem, aby navrhnutým finančným príspevkom vo výške 786 eur za získanie zlatej medaily, 472 eur za získanie striebornej medaily a 315 eur za bronzovú medailu po dosiahnutí veku 35 rokov, alternatívne je návrh je vek 40 rokov, štát prejavil a ocenil dosah, nasledovný, nemalý vplyv, ktorý týmito úspechmi pre Slovenskú republiku a jej zviditeľnenie sa vo svete zohráva.
Jednou z možností ako zabezpečiť potrebné zdroje na financovanie tohto návrhu zákona, sú príspevky obchodnej spoločnosti TIPOS. V tejto súvislosti mi dovoľte citovať z výročnej správy TIPOS-u za rok 2011: „Strategickým cieľom TIPOS-u je prostredníctvom svojich hier čo najefektívnejšie zhromažďovať finančné prostriedky a navrátiť ich späť do celej spoločnosti vo forme odvodov, cien do štátneho rozpočtu a prostredníctvom rôznych sponzorských a charitatívnych aktív. Odvodová povinnosť je základným zmyslom existencie spoločnosti, a preto by mala byť nadradená nad ďalšími ekonomickými veličinami, ako sú dosahované tržby a zisk. V príhovore tejto výročnej správy predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti uvádza, že v roku 2011 bol pre túto spoločnosť rekordný. Spoločnosť TIPOS dosiahla historicky najväčší obrat, a to viac ako 314 mil. eur. Ročné náklady na výplatu príspevkov za zásluhy v športovej oblasti predpokladáme vo výške cca 461 000 eur ročne. Ak by sa tento príspevok začal vyplácať pri dosiahnutí veku 35 rokov a keby sme ho vyplácali od 40 rokov veku, tak by to bolo 380 000 eur ročne.
Vážení poslanci, poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona a súčasne ho odporučiť na ďalšie legislatívne konanie ako samostatný osobitný zákon, nakoľko prípadné začlenenie právnej úpravy, ktorá by riešila finančné ocenenie zásluh športovcov, do zákona o športe považujem za správne.
Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s európskymi normami.
Vážení priatelia, chcem upozorniť, že práve dneska je mesiac, čo začnú olympijské hry v Londýne. Myslím si, že bol by to dobrý signál pre športovcov, ktorí sa týchto hier zúčastnia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení vzácni, panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Arpáda Érseka, Gábora Gála a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti (tlač 68) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 14 z 12. júna 2012 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 49 z 29. mája 2012 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona a súčasne sa hlásim do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, návrh zákona, ktorý predložila skupina poslancov, si zasluhuje ocenenie už apriórne preto, lebo sa v ňom pokúšame riešiť niečo, čo síce môže vyvolať kontroverzné názory, ale čo už inde i v susedných krajinách riešili a majú vyriešené. Susedné Poľsko, veľká krajina, i v športe veľká krajina, ktoré som ako člen výboru pre školstvo navštívil asi pred dvanástimi rokmi, malo už v tom čase prijatý zákon, ktorým oceňovalo svojich olympionikov.
Jedna z prvých námietok, ktorá sa vynorí proti takémuto návrhu, je tá, prečo len olympionici, prečo nie majstri sveta, prečo nie majstri Európy, prečo nie strieborní a bronzoví z týchto majstrovstiev sú sem zahrnutí. Pravdou je, že vo viacerých športoch, dlhodobo to napr. je vo futbale, je titul majstra sveta oceňovanejší ako titul olympijského víťaza vo futbale. Naopak, v iných športoch je olympijské zlato vrcholom.
Rád by som povedal, že i história, a presne vzaté, i súčasnosť považuje olympijské hry za vrchol športového súťaženia. Poľsko je významná a veľká krajina s dlhou športovou tradíciou a s mnohými legendárnymi postavami, ako je napr. význačná predstaviteľka poľského olympijského hnutia pani Irena Kirszensteinová-Szewiňska, s ktorou som mal možnosť sa viackrát stretnúť a hovoriť s ňou i o tejto veci. Samozrejme, i tam sa takýto zákon nepresadzoval ľahko, ale chcem povedať, že za zamyslenie to stojí, a na úvod predosielam, že hoci chápem i argumenty z druhých strán a z iných aspektov, domnievam sa, že za druhé čítanie tento návrh stojí.
Ak sa smiem vrátiť do histórie, nerobí mi to veľkú potiaž, pretože dejiny olympizmu sú popri iných veciach, ktoré ma v živote zaujali, jednou z tých vecí, o ktorých niečo viem. Už v starej Olympii dostávali olympijskí víťazi mnohé trvalé a vážne ocenenia. Okrem toho, že si smeli postaviť sochu neďaleko chrámu Hérinho, tak, samozrejme, boli oceňovaní i mestami, z ktorých pochádzali a ktoré na týchto antických olympijských hrách zastupovali. Keď barón Pierre de Coubertin obnovil olympijské hry, bola to doba, keď šport bol v zásade výsadou bohatých, prinajmenšom dobre zabezpečených ľudí, ktorí sa mohli takému niečomu venovať. Bola to doba, keď celkom logicky a z podstaty veci Coubertin ustanovil, dá sa povedať, základné postuláty čistého amaterizmu. Ale, samozrejme, od roku 1896, keď sa konali prvé olympijské hry, začal tento ideál čistého a nezištného športovania, samozrejme, trošku opadávať. Známa legenda hovorí o tom, že hneď víťaz olympijských hier v maratóne, tých prvých, Grék Spyros Louis, a otázka je, nakoľko je to celé pravda, dostal za víťazstvo sľúbenú dcéru najväčšieho mecéna prvých olympijských hier Gréka Averoffa, lodiara v Alexandrii, ktorý zaplatil pentelikonský mramor na obnovu Panathénajského štadióna v Aténach, dejiska tých hier. Louis mal dostať obrovskú sumu v zlatých drachmách, plus dcéru za ženu. Ku cti Spyrosa Luisa treba povedať, že ho to minulo, pretože veno vziať nemohol, už bol ženatý. Ale to bol taký prvý historicky známy moment, keď sa niekomu za veľké víťazstvo niečo sľubovalo. Už v tridsiatych rokoch začali vznikať praskliny na čistom amaterizme, pričom ešte predtým je známy prípad Jima Thorpa, najväčšieho atléta svojej doby, víťaza olympijského desaťboja v roku 1912, ktorý bol nebohatý chlapec a ktorý po legendárnom víťazstve v desaťboji sa pretĺkal životom všelijako. A okrem iného sa zúčastňoval v nie veľmi honorovanej funkcii hráča baseballu za mužstvo, čo potom viedlo k tomu, že mu olympijský výbor, prísne stojaci na coubertinovských zásadách, odňal jeho zlatú medailu, ktorá mnoho rokov po jeho smrti bola rozhodnutím Medzinárodného olympijského výboru vrátená jeho potomkom. Sonja Henie bola významná, hádam najslávnejšia krasokorčuliarka predvojnovej histórie, trojnásobná olympijská víťazka a majsterka sveta mnohokrát a stala sa hviezdou filmov. Už tam vznikali trošku problémy pri jej poslednej účasti na OH, pretože bol pripravovaný film Die Eiskönigin (Kráľovná ľadu). Veľký Paavo Nurmi bol obvinený z prevzatia honorára. A bol vylúčený z účasti na olympijských hrách v roku 1932, hoci bol dovtedy najvýznamnejším atlétom dejín moderných. Až o dvadsať rokov neskôr pri otvorení hier v Helsinkách sa mu dostalo cti niesť ako poslednému olympijskú fakľu, čím sa zmazal dávny konflikt o peniazoch. A teraz sa môžeme v tomto exkurze dostať do šesťdesiatych rokov, keď sa šport stále viacej začal dotýkať sveta peňazí a keď amaterizmus sa stával príťažou. Posledný veľký zápas o amaterizmus, tentoraz v svetle platenia za reklamy na lyžiach, stál olympijské vystúpenie Karla Schranza na olympiáde v Sappore v roku 1972, keď sa na prísnych coubertinovských pravidlách stojaci americký predseda MOV Avery Brundage "vzpriečil" a MOV ho vylúčil z tejto účasti. Potom s príchodom Juana Samarancha, ktorý z Medzinárodného olympijského výboru spravil prosperujúci biznis, klobúk dole, zároveň padli postupne všetky zábrany a vrcholom radosti pre diváka a, verím, i pre účastníkov bol napr. americký dream team, ktorý hral na olympiáde 1992 a vyhral basketbalový turnaj so všetkými najväčšími profi-hviezdami.
Čo znamená olympijský vrcholový šport dnes na rozdiel od časov minulých, keď napr. prvý slovenský olympijský medailista Jozef Herda si zarábal na svoj chlieb ako policajt? A to, že mohol trénovať a trošku lepšie i fyzicky, i "diétne" žiť, mu zabezpečovala firma Waldes. Starý Waldes bol mecén športu, špeciálne zápasníctva. A výrobky firmy Waldes, hlavne dámy by ich mohli poznať v podobe takzvaných patentiek, patentky na blúzkach vyrábala firma Waldes. A pán Waldes podporoval Joža Herdu, Trnavčana, prvého slovenského v česko-slovenskom drese olympijského strieborného medailistu. Na olympiádu sa vtedy chodilo tak, že sa na to poskladali známi, kamaráti alebo zväz. I naši strieborní chlapci z Chile, toho roku si pripomíname náš futbalový triumf, Ján Popluhár a Viliam Schrojf, slovanisti, ktorí sa významne podieľali na tomto úspechu, dostali za tento výkon rádovo pár tisíc korún. Ján Popluhár nedocenený a dlho v podstate zabudnutý mohol chápať, čo znamenal až vtedy, keby sa zo svojej vlastnej rakvy pozeral na to, že sa mu slovenský futbal prišiel pokloniť. Dovtedy, do svojej smrti sa veľkej slávy nedočkal. Chcem teda povedať, že sa dnes vrcholové výkony dosahujú za nepochybne iných obetí osobných ako kedysi. A preto ak hovoríme, že no a čo z toho má obyčajný človek, že no však oni sú platení vo svojich oddieloch alebo ministerstvom vnútra alebo obrany, nuž áno, samozrejme, nejaké tie peniaze dostávajú. Niektorí dokonca dostávajú peniaze za reklamu, čo je dneska tiež nevyhnutné. Neviem si predstaviť, keď vieme, aké sú finančné problémy našej slalomárky Zuzulovej, že si niekto povie, že ale však majú dosť. Viete, tento návrh hovorí o olympijských víťazoch a olympijských medailistoch. Prečo je to o olympijských medailistoch, to som už čiastočne zdôvodnil. Považuje sa to za to najväčšie a najslávnejšie a pre krajinu najdôležitejšie. Námietka je, že majú dosť. Viem si predstaviť, že keby sa Zdenovi Chárovi podarilo doviesť náš tím k zlatej olympijskej medaile, asi by nechcel dostávať mesačne 700 eur. A iste by ich venoval na dobrú vec. Ale keď sa zamyslíme nad portfóliom novodobejších slovenských olympijských víťazov, tak prichádzame na to, že svoje medaily získali v športoch, ktoré ťažko môžeme zaradiť do kategórie tenisu, do kategórie Formuly 1, Tour de France, do NBA alebo do Pohára majstrov vo futbale. Naši športovci, ktorí sa podieľali na tom, že slovenská zástava stúpa na najvyšší stožiar alebo na olympijské oceňovacie stožiare na olympijských hrách, sú v športoch tí, o ktorých si zrejme nikto z vás v zásade nepomyslí, že si tí ľudia za ne stavajú paláce. Nemyslím si, že Gönci alebo Kaliská sú objektmi záujmu reklamných agentúr, tak ako Carolina Wozniacka alebo Serena Williams alebo Ivan Lendl, alebo Indurain, alebo Eddy Merckx, alebo Michael Schumacher. Džudista Krnáč, inak absolvent Univerzity Komenského, podobne ako naša nádej Dukátová "si urobili" školu. Ale to, aby mohli ďalej mať nádej pod piatimi kruhmi, znamená, že nemôžu, presne tak ako Zuzulová, chodiť denne do práce. A ak niekto povie, že niečo dostávajú, nuž áno, ale nemyslím si, že si z toho stavajú vily.
Domnievam sa teda, že ak sa rozhodneme zvážiť ocenenie týchto ľudí, ktorí pre krajinu predsa niečo urobili, a zdalo by sa mi kruté odbaviť to slovami, že no kvôli zlatej medaile zemiaky lacnejšie nebudú, zdalo by sa mi to až nedôstojné, samozrejme, tento návrh otvára možnosť v druhom čítaní diskutovať o vekovej hranici, o výške ohodnotenia a o všetkých ďalších veciach, o ktorých sa diskutovať môže, má a dá. Ale domnievam sa, že počínajúc Jankom Zacharom cez Antona Urbana, kapitána strieborného futbalového mužstva z olympiády v Tokiu, až po Jozefa Pribilinca, ak chceme, sú športovci, ktorí síce v tých svojich Duklách, Slovanoch alebo niekde v Trenčíne nejaký plat dostávali, ale nemyslím si, že ich sociálne postavenie je také, že by príspevok k dôchodku mohol byť pre nich plytvaním verejnými statkami. Ešte raz hovorím, je možné diskutovať o vekovej hranici, odkedy sa má príspevok vyplácať, o jeho výške, aká má byť, ale ak to utopíme, tak to nebude dobrý počin.
Myslím si, že naša krajina, žiaľ, nie je športová veľmoc. Neznesieme nijaké porovnania k počtu obyvateľov s Českou republikou alebo s Maďarskom. Ale o to viac si treba vážiť tých, ktorí obetujú, ako síce niekto povie, pri plnom vedomí že sa tak rozhodli, čo je pravda, niečo pre česť a slávu športu, aby som citoval záverečné slová Coubertinovej ódy na šport. Takže prosím ctenú snemovňu, aby nechala možnosť zvážiť tento návrh a dala mu možnosť prejsť do druhého čítania. V mene Janka Zacharu, ktorý o tom ani nevie, že tu za neho bojujeme, ale i v mene ďalších vám vopred ďakujem.

Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení predkladatelia, ja si na úvod veľmi vážim, že takýto návrh zákona, o ktorom máme tu dnes možnosť hovoriť, z vašich radov vzišiel, avšak myslím, že takýto zákon by mal prejsť nejakým medzirezortným konaním a minimálne celospoločenskou diskusiou, aby mali možnosť sa k nemu vyjadriť aj tí, ktorých sa tento zákon týka, poprípade záujmové organizácie, ktoré ich zastupujú. Dnes, ako isto všetci vieme, a nikto z nás o tom snáď nebude pochybovať a polemizovať, je na Slovensku veľké množstvo športovcov, ktorí žijú na hranici životného minima a zaslúžia si ocenenie či už zo strany spoločnosti alebo zo strany štátu. Sú však veci, ktoré mi v tomto zákone chýbajú. Začnem či už od trvalého bydliska, štátneho občianstva a samotných ocenených alebo aj dovŕšenie veka pri športovcoch a olympionikoch z deaflympijských disciplín.
Chýba mi tu pôsobnosť. Ja si myslím, že tento zákon a plnenie tohto zákona by nemalo vzísť z kapitoly ministerstva školstva, ale skôr z kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ak už sa ideme baviť o sociálnom zabezpečení.
Treba, samozrejme, brať do úvahy aj športy kolektívne, ktoré nie sú v rámci olympijských športových udalostí. Ja si nemyslím, že športovci, hokejisti, futbalisti alebo hádzanári, majú mať po získaní medaily na medzinárodných športových podujatiach nižšie spoločenské postavenie ako olympijskí medailisti. Myslím, že tá ich snaha a ten ich záujem o dosiahnutie výsledku bol taký istý.
A v závere len taká regionálna pikoška. My, v Košiciach máme víťaza vo futbale z olympiády a máme druhého víťaza, majstra z majstrovstiev Európy vo futbale. Prečo jeden ocenený štátom za svoje zásluhy byť má a druhý nie? Ďakujem.

Ďakujem pekne. V úvode v podstate chcem pochváliť predkladateľov v tom zmysle, že snažia sa pomôcť športovcom. Z mojej strany každá pomoc pre športovcov, ktorá by mohla prísť na pôdu tohto parlamentu, je vítaná, ale, samozrejme, musí to byť urobené zákonným spôsobom. Podľa môjho názoru tento návrh zákona je diskriminačný, tak ako povedal aj môj predrečník, vo vzťahu k majstrom sveta, a teda aj k iným športovým reprezentantom Slovenskej republiky alebo bývalého Česko-Slovenska. Dovolím si upozorniť, že existujú nielen olympijské športy, ale aj neolympijské športy, v ktorých máme veľké výsledky, ako je napr. armwrestling (pretláčanie), alebo sú to iné oblasti, v ktorých v podstate títo športovci celý život pracujú a makajú a potom nás reprezentujú. Zároveň chcem poukázať na to, že je mi to dosť zaujímavé, prečo práve šachová olympiáda organizovaná Medzinárodnou šachovou federáciou od roku 1999 má mať príspevok a majstri sveta alebo futbalisti, ktorí nás reprezentovali na majstrovstvách sveta, ho nemajú mať. Čiže z tohto dôvodu si myslím, že tento zákon ako taký je diskriminujúci a diskriminuje všetkých ostatných výborných športovcov, ktorí robia dobré meno Slovenskej republike, ale na druhej strane oceňujem, že konečne sa začína robiť niečo pre športovcov. A z tohto dôvodu si myslím, že ak by sa vrátil tento zákon predkladateľovi na prepracovanie, tak mohlo by sa to dostať do takého štádia, ja by som to možno aj v budúcnosti podporil, ale takto ako je to naformulované, myslím si, je to diskriminačné. Ale treba pomôcť športovcom, to uznávam. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Milí kolegovia, ktorí priniesli faktické poznámky, chcem povedať jedno, viete, ak sa snažíme urobiť prvú dieru do ľadu a vybrali sme si to, a nikto ma nepresvedčí, možno s výnimkami o opaku, že olympijská medaila a olympijská sláva nie je tou najvyššou slávou s výnimkami, ktoré sa dajú veľmi stručne opísať a kde veľmi do úvahy neprichádzame, tak sa domnievam, že rozšíriť teraz to portfólio na pretláčanie a na ťah naložených nákladiakov a podobné veci je, samozrejme, možné, ale je to najlepšia cesta do pekla pre tieto úvahy, pretože, naopak, začal by som skôr skromne a s tým najvzácnejším, s olympijskými, zlatými, striebornými a bronzovými medailami, s tým, že, samozrejme, môže mať oprávnene zlý pocit majster Európy vo futbale, že tam nie je, ale jednoducho celý svet si váži olympijské víťazstvá.
A povedať, že je dobrá k tomu celospoločenská diskusia? Niet vecí na svete a niet zákona na svete, ku ktorému by nemala byť celospoločenská diskusia. Ja už si 30 rokov lámem hlavu nad tým, čo to je celospoločenská diskusia, kto je tá celá spoločnosť, ktorá má diskutovať o tom, tak ako o všetkých dnešných návrhoch, ktoré tu boli a budú prednesené.
Myslím si, že toto je krok, ktorým sa dá začať. Ak sa nám bude dobre v tejto republike dariť a ekonomika bude kvitnúť, môžeme uvažovať perspektívne i o ďalšom, ale ak budeme teraz žiadať medaily pre tých, ktorí sú preborníci v pretláčaní rukou, tak je jasné, že navždy pochováme všetky úvahy. A takéto návrhy sú, presne vzaté, farizejstvo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi dobre si uvedomujem význam a dôležitosť prerokovávaného návrhu zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti. Podobné návrhy o presadenie ocenenia medailistov z olympijských hier, resp. paralympiády či majstrovstiev sveta sa už v minulosti niekoľkokrát objavili. A musím objektívne priznať, že boli lepšie prepracované. Vždy však chýbala politická vôľa z dôvodu, že by si podobnú tzv. rentu mohli požadovať aj iné skupiny obyvateľstva ako herci, speváci, ktorí tiež dobre reprezentujú Slovenskú republiku.
Odzneli aj pochybnosti, či napr. tenisoví, futbaloví alebo hokejoví reprezentanti majú tiež dostávať príspevok, lebo v ich prípade renta je len vreckové od štátu, ktorý zápasí s vyplácaním riadnych dôchodkov. Škoda, že predkladatelia neprišli s týmto návrhom, keď boli členmi vládnej koalície a mohli tento zámer presadiť bez problémov v parlamente. Ja osobne si myslím, že pán minister financií bol asi striktne proti takémuto návrhu zákona.
Prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť? Pretože na rovnakú úroveň sú v návrhu postavené olympijské hry a paralympiáda, pričom konkurencia na týchto podujatiach je neporovnateľná a aj propagácia Slovenskej republiky je diametrálne odlišná, pretože, žiaľ, paralympiády sa konajú síce na rovnakých športoviskách ako olympijské hry, ale za minimálneho záujmu médií aj športovej verejnosti. Ešte menšiu konkurenciu a význam z hľadiska šírenia dobrého mena Slovenskej republiky vo svete majú deaflympiády. A medaila z tohto podujatia je neporovnateľná s medailou z olympijských hier. Ak by vlani nevyšiel najavo podvod s prípravou zimnej deaflympiády v Tatrách, médiá by jej venovali minimálnu pozornosť, hoci sa mala konať u nás na Slovensku. Dať na jednu úroveň šachovú olympiádu s olympijskými hrami, myslím si, to nie je vhodné, pretože z hľadiska celosvetového významu je medzi nimi veľmi obrovský rozdiel. Zaradiť Hry priateľstva (Družba 84) na rovnakú úroveň ako olympijské hry je športovo nevýhodné. Bola to náhrada za neúčasť športovcov socialistických krajín na olympijských hrách, ale výsledky z týchto súťaží už dávno zapadli prachom. Naopak, medzi podujatiami, z ktorých medaily by mali byť ocenené príspevkom, sú majstrovstvá sveta vo futbale, hokeji a ďalších kolektívnych športoch, podobne ako zo svetových hier. Slovenská republika má z nich iba niekoľko málo medailí. Nárok na ocenenie by už mal mať iba občan Slovenskej republiky, ktorý odvádzal počas kariéry dane z príjmu v Slovenskej republike, a nie v Monaku alebo niekde inde.
Diskutabilný je aj vek 35 rokov, odkedy by mohol vzniknúť nárok na vyplácanie príspevku. To by mohlo paradoxne demotivovať športovca, aby po skončení svojej kariéry hľadal ďalšie uplatnenie v spoločnosti. Stačil by mu na slušné prežitie príspevok od štátu vo výške priemerného platu, pričom práve od medailistov na olympijských hrách sa očakáva, že odovzdajú svoje skúsenosti nastupujúcej generácii, najmä ako tréneri, resp. rozhodcovia či funkcionári.
Záverom chcem poznamenať, že samotná filozofia oceniť športovcov mesačným príspevkom od štátu je užitočná. Ale štát musí mať na tento krok finančné prostriedky a výrazne musí byť upravený okruh športovcov, ktorí by mohli mať na takúto podporu nárok. Z toho dôvodu preto navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.