3. schôdza

Dobre. Dobre, ďakujem. Mne, mne sa páčilo v jeho vystúpení to, že zdôraznil, že nemáme toľko uvažovať ani o tom, že ako uľahčiť rozvod, ale skôr vyvolať diskusiu o tom, ako posilniť rodinu. A toto je podľa mňa dôležité. A ešte raz zopakujem, páči sa mi to, že nikomu nič nepredpisoval, ale hovoril o tom, že tieto veci je potrebné naozaj konštruktívne riešiť pre posilnenie spoločnosti.

Ďakujem za slovo. Igor, ja by som ti rád poďakoval za v úvode veľmi vecnú argumentáciu, ktorou si podľa mňa vyvrátil takmer všetky argumenty navrhovateľov, no myslím, že na ten posledný, ktorý bol použitý, si zrejme pozabudol, a vlastne ktorý sa týkal toho, že na súde sa prepierajú intímne veci, ktoré by sa tam prepierať verejne nemali. Ja s tým samozrejme súhlasím, že intímnosti nepatria do rozvodového konania a aby sa prepierali verejne. A práve preto tu máme Občiansky súdny poriadok, konkrétne § 116, ak sa nemýlim, je to ods. 3, ktorý toto zabezpečuje a v prípade potreby je možné aj v tomto prípade verejnosť vylúčiť.
Ďakujem.

K Martinovi Chrenovi, z Obyčajných ľudí sa stali arogantní ľudia, lebo odrazu prikazujeme ľuďom, ako majú, v akom vzťahu majú žiť. Ja som naozaj u nikoho z nás nepostrehol, že by sme také niečo niekomu prikazovali. Viac-menej tie naše príspevky zatiaľ sa opakovali a niesli v tom duchu, že chceme chrániť inštitút manželstva a že rozlišujeme, na rozdiel od vás, medzi manželstvom a vzťahom dvoch ľudí, ktorý je naozaj slobodný.
Čo sa týka poznámky takisto tvojej Martin, aj pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, že ste hovorili, že ja som povedal, že deti z rozvrátených rodín sú menejcenné. Ja som nehovoril, že sú menejcenné, ale že dieťa na správny vývoj okrem počatia potrebuje aj matku, aj otca. A takisto, aby z neho vyrástol, alebo aby sme zmaximalizovali pravdepodobnosť, že z neho vyrastie človek do koča, do voza, že sa chytí v tom živote, potrebuje toho otca. A 90 % detí z rozvedených rodín žije vlastne bez, bez svojho biologického otca. A myslím si, že je to na škodu. Čiže o tomto som hovoril. Čiže určte nie, že tie deti sú menejcenné.
Takisto potom teda tá hláška o tom, že povyšujem manželstvo nad nejaké iné formy vzťahu, čo hovoril teda aj Juro Droba. Nie, ja iba sa snažím ochrániť a rozdeľovať vzťah dvoch ľudí a ich sexuálny život, do ktorého sa im nemá kto starať, a manželstvo, do ktorého tí ľudia slobodne vstupujú, a vedia, že to je nejaký formalizovaný vzťah, ktorý im dáva nejaké práva a povinnosti.
A môžem za seba povedať a chcel som to povedať aj v rozprave, pri tejto súvislosti, že áno, aj mne vadí veľakrát, a tisícky formálnych vstupov do manželstva, či pred oltárom alebo na úrade. Že tie nevesty idú do toho manželstva iba preto, lebo chcú byť v svadobných šatách a chcú mať tú svadbu takúto, takisto ako mali kamarátky. A že nedávame vlastne tomu manželstvu obsah a robíme to iba pre tú formu. A o tom bolo to moje vystúpenie.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja na rozdiel od iných  vďačím Národnej rade aj iniciatíve návrhu tohto zákona za to, že sme si mohli relatívne dobre podebatovať, kultúrne a pravdivo, a sme túto problematiku trocha preprali. Zajtra je svätého Pavla a Petra, všetkým blahoželám, samozrejme.Pred dvetisíc rokmi svätý Pavol povedal, že: Manželstvo je veľké tajomstvo. Ja budem mať za chvíľu zlatú svadbu. Všetkých vás potom na ňu pozvem, riadne si dáme, len o dva roky to bude. Za tých štyridsaťosem rokov môžem povedať, že naozaj je to pravda, že manželstvo je tajomstvo. Že nechcime všetko hneď vedieť a všetko vyriešiť, lebo aj tak to nevyriešime.
Môj brat, ten je tiež už dlho manžel, a ten odoporúča všetkým manželom, aby mali po prvé, čiastočnú hluchotu, a po druhé, čiastočnú sklerózu. Hluchotu za to, aby zabudli, čo sa stalo včera alebo predvčerom, a sklerózu presne pre to isté, že iba tak sa dá manželstvo prežiť. Voľačo na tom je, ale to nie je ten brat najmladší, to je ten brat o rok mladší. No, a teraz už vážne. (Hlasy v sále.) Fero je ešte neskúsený, nemá na to právo. (Smiech v sále.)
Ľúto mi je ľudí, ktorí sa trápia a sužujú. Aj manželov v rodine. Aj tí, čo sa rozviedli po cirkevnom sobáši, súna tom ešte omnoho horšie. Chápem tých,  čo prežili toto peklo, že by radi tých druhých od toho ochránili. Ľudia nevedia, že manželstvo je tvrdá rehoľa, ktorá si v prvom rade vyžaduje obetu, sebazaprenie, zabudnutie na seba a myslenie na toho druhého, prípadne aj tretieho, aj ďalších. Mladí ľudia by mali jasne vedieť, čo ich tam čaká. Pred cirkevnými sobášmi sú niekoľkomesačné školenia aj laikmi, psychológmi, sexuológmi. Príprava na manželstvo sa to volá. Aj tak sa veľa cirkevných sobášov tiež nevydarí. Tá formula "do tvojej a mojej smrti" je tvrdá, ale ťažko je povedať, že do piatich rokov alebo do desiatich rokov. Ale, bohužiaľ, je pravdivá, áno, aj keď je tvrdá.
Cirkev nemá rozvod, iba nulitu manželstva, to už tu bolo. To znamená, že také manželstvo nebolo nikdy platné z rôznych dôvodov, napríklad tlak na mladých, keď čakajú dieťa. Alebo že sa manželia dohodnú, že nechcú mať deti, to je tiež prípad na nulitu. Zatajenie zdravotného stavu, alebo aj neschopnosť žiť v manželstve. Teraz som čítal takú jednu nulitu, ktorú cirkevný súd vydal pre neschopnosť jednej zo stránok žiť v manželstve. Ale k tomu sa tu teraz nechcem vracať, ani dávať návod na použitie.
Aj civilné sobáše by mali mať najprv povinné školenie o tom, čo ich čaká v manželstve. Na každé povolanie sa roky rokúce pripravujeme a na manželstvo skoro vôbec. Keď chce niekto adoptovať alebo osvojiť si dieťa, je teraz, musí prejsť školením v tzv. projekte Pride. Polrok musí chodiť na tvrdé prednášky, aby pochopil, čo to je naraz mať dieťa cudzie a vôbec ho vychovávať.Takýto Pride by mali absolvovať aj manželia vo vlastnom záujme. Nateraz ho neabsolvujú.
Iste, že treba radšej sobáš odsunúť, ako potom rýchlo rozviesť. Napríklad v USA začali aj cirkevne nesobášiť ľudí, ak žena čaká dieťa. Obaja sú vtedy v strese, pod tlakom okolia a len kvôli deťom sobášiť sa je málo. Ak nechajú takéto manželstvo, teda nemanželstvo, a mládež neskôr príde, že chcú sa zosobášiť, potom sa zosobášia aj cirkevne, ale musia si uvedomiť, že platný cirkevný sobáš je, bohužiaľ, jednosmerka. Aj na Slovensku sa temer každé druhé manželstvo rozpadá, to už sa tu hovorilo. Upozorňujem, že tento navrhovaný zákon je v rozpore so súčasným zákonom o rodine. Tam sa jasne hovorí, hneď v prvom paragrafe, že hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Ďalej sa hovorí, že o rozvode môže rozhodnúť len súd, ako sa bude tvoriť príspevok na výživné. Prípadne majetkové záležitosti sú často zdrojom mnohých sporov. Tiež si myslím, že keby niekto vedel, že dieťa je, môže byť príčinou toho, aj keď ho nemám, o to rýchlejšie sa bude dať vybaviť rozvod, tak vtedy mnohí čakali s dieťaťom, lebo keby už mali jedno dieťa, už by tento zákon na nich neplatil. Neviem, či tento zákon umožňuje túto procedúru rýchleho rozvodu pred notárom aj viackrát opakovať? To som nepostrehol.
Jednou zo zásad zákona o rodine, bol som pri tom, keď sa to tvorilo, bolo práve sťažiť rozvod, nie ho uľahčiť. Lebo je pravda, že rozvody podporujú nestabilitu a rozklad spoločnosti. Sú negatívom, aj keď plne chápem, že sú prípady, keď ďalšie súžitie nie je možné. Aj cirkev uznáva rozluku manželov, avšak s nemožnosťou robiť ďalší sobáš.
Ako je to v iných štátoch, by ma tiež zaujímalo. Či už existujú takéto procedúry a ako sa osvedčili. Zvýšili počet rozvodov alebo znížili? Napríklad v Taliansku, to poznám, je rozvod mimoriadne drahý. Tam doslova zruinuje obidve strany, keď idú do rozvodu. Počul som, že v niektorých oblastiach Ruska napríklad mladých, ktorí idú na sobáš, nezapíšu niekoľko mesiacov. A potom, keď sa rýchlo vrátia, že sa chcú rozviesť, čo je tam veľmi časté, tak povedia, však netreba sa rozvádzať, ani sme vás nenapísali. Čiže zapisujú do matriky až potom, po pár mesiacoch. To je veľmi tvrdé, ale v niektorých oblastiach Ruska vraj je to takto.
Ešte pár krátkych informácií. Cieľom manželstva sú aj deti. Potrebujeme ich kvôli našej demografickej kríze a nemáme ich, preto vymierame. Aj Slovensko. V Európskej únii sa za pätnásť rokov stratilo desať a pol milióna mladých a pribudlo šestnásť a pol milióna starších ako 65 rokov.
Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodilo o 774 tisíc detí menej. Od roku 1999 sa nenarodilo dvadsaťosem miliónov detí, akoby desať štátov Európy, včítane Slovenska zmizlo z mapy Európy.
Počet manželstiev sa od roku 1980 znížil o 725 tisíc, rozvodov je o 358 viac. Za desať rokov sa rozviedlo v Európskej únii 10,3 milióna párov, na čo doplatilo sedemnásť miliónov detí. Zaujímavé je aj to, že zo štyroch domácností Európy dnes v jednej žije samotár, v dvoch z troch nemajú deti a 33 percent má iba jedno dieťa. Štatistika je taká, že v roku 2100 bude Európa mať na jedného Európana štrnásť neeurópanov, len imigrácia bude udržovať rast Európy, ale imigrácia z cudzích svetadielov.
Posledné slovo by som povedal o prenatálnej medicíne, je to jedna nová, fantastická vedecká oblasť. Hovorí o tom, že už v tele matky dieťa vníma, počúva hudbu, rodičov, cíti, či sa vadia, ako sa majú, či je očakávané a tak ďalej. Keď sa narodí do dobrej rodiny, má omnoho väčšiu šancu byť spokojné v živote, najmä do rodiny otca a mamy. Tam, kde sa to takto nestane, alebo, kde to dieťa sa nemohlo pripútať k niekomu veľmi vážne, tak takéto dieťa má vážny handicap. Tento zákon nemôžem podporiť, ale vítam diskusiu o ňom a som vďačný tým, ktorí ju iniciovali.
Ďakujem.

84
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, a musím povedať, že si veľmi, veľmi vážim, naozaj, váš príspevok, ktorý bol naozaj veľmi vecný. Môžeme mať medzi sebou rozpory, môžeme mať iné názory, môžeme mať ideologické rozdiely, ale vždy je dobré, ak ich dokážeme prezentovať práve takýmto spôsobom, diskusiou, kultivovane, dokonca briskne a vtipne, ako sa i vám podarilo. A dokonca v prípade konzervatívnej ideológie bez toho, aby sme z tohto parlamentu vyrábali kostol, tak, aby sme rešpektovali sekulárnosť našej krajiny, čo sa nie vždy mnohým podarilo.
Ja si vždy vážim takúto diskusiu. Dokážeme takto naozaj kultivovane diskutovať aj s mnohými poslancami zo súčasnej vládnej koalície. A tie ideologické rozdiely sú úplne zrozumiteľné. Oni nemôžu za to, že čítali priveľa Hegla a primálo Kanta alebo priveľa Platóna a primálo Aristotela a že teda tie naše názory vychádzajú z iného podkladu.
Ja by som len chcel poukázať na jeden zásadný rozdiel medzi našimi ideológiami, konzervatívnou a liberálnou, a to je tá, že liberalizmus jednoducho hovorí, že je prízemné robiť z duchovných vecí predmet svetskej politiky. Duchovno a duchovné veci, náboženstvo, viera, pravidlá, kanonické právo, to sú tak dôležité veci, že sa do nich štát nemá čo miešať a že ich nemáme čo reflektovať v našich zákonoch, nemáme si myslieť, že sme múdrejší ako Boh, alebo nejaká entita, a jeho pravidlá priamo uzákoňovať a nimi sa riadiť na tomto svete.
Ďakujem veľmi pekne.

86
Ďakujem za slovo. Mne sa páčil ten úvod pána kolegu, kde spomenul, manželstvo je tajomstvo. To je naozaj hlboká myšlienka, lebo na odhaľovanie tých tajomstiev máme celý život pred sebou a neviem, že či ten náš život vôbec stačí na to, aby sme tie hĺbky a tie tajomstvá naozaj aj odhalili.
Dotkol sa tuná aj pôrodnosti, aj vážne veci tu odzneli, že čo všetko teda čaká jednak aj Slovenskú republiku pri nepriaznivom demografickom vývoji, ale rovnako aj Európsku úniu v tom širšom kontexte. Bolo to podložené aj týmito číslami.
Chcem ešte podotknúť takú jednu vec, že aj naozaj si treba položiť otázku a možno aj hľadať na to odpoveď, ako v súčasnej dobe médiá formujú alebo deformujú, hej, pohľad na manželstvo a na rodinu. Keď si pozrieme tie programy, ktoré sú, skúsme si dať každý vnútorne odpoveď ako na to. Alebo čítame noviny, že či nás formujú, alebo naopak, čo s nami tieto médiá robia.
To prenatálne obdobie, ktoré bolo spomenuté, to je veľmi ako milé. Říčan vo svojej knihe naozaj to rozvádza. Je to psychológ, ktorý hovorí o tej komunikácii, vzťah matky a dieťaťa, ale ten vzťah v prenatálnom období nie je len medzi, a komunikácia medzi matkou a dieťaťom, čo je aj silná citová väzba, ale aj medzi otcom a dieťaťom a ďalšími členmi rodiny.
Ďakujem za slovo, nebudem to rozvádzať ďalej.

88
Pán kolega Jožko, veľmi pekne ďakujem za hlboké slová. Ja budem adresovať len jednu myšlienku, ktorú si vyslovil. Trošku ma znepokojilo a zarazilo, že si ako dobrý príklad uviedol Taliansko, kde je drahý rozvod a tým pádom si ľudia veľmi dobre premyslia, že či sa rozvedú alebo nie. No z môjho pohľadu je patologické manželstvo výrazne horšie ako kultivovaný rozvod. Takže dávať ľuďom takéto prekážky pod nohy, z toho potom vyplýva domáce násilie, narkománia, závislosť jedného z partnerov a tak ďalej a tak ďalej. Akonáhle to manželstvo prestáva byť funkčné a je neopraviteľné, lebo, samozrejme, pripúšťam, že niektoré manželstvá sa dajú ešte napraviť a tie vzťahy sa zlepšia, ale ak sa manželstvo dostalo do polohy, že jednoducho už prestáva plniť svoju funkciu, tak potom naozaj neklaďme prekážky ľuďom, aby išli od seba. Bude to omnoho zdravšie pre spoločnosť, omnoho lepšie pre všetkých.

Ďakujem pekne. Pán Mikloško, no naďalej, aj po vašom práve ostáva otvorená otázka, prečo teda vstup do manželstva je dobrovoľný a prečo nesmie byť výstup dobrovoľný a postavený na dohode? Prečo sa súd musí miešať do intímností? Aj keď padol tu ten návrh, že veď dobre, dá sa vylúčiť verejnosť. Ale čo je vlastne sudcu do toho, keď nikto sa nezaujíma pri vstupe do manželstva, tak prečo to zrazu je taká dôležitá téma pri výstupe z manželstva? Prečo má zmysel, aký má zmysel nútiť ľudí? A potom stane sa, ako kolega Droba povedal, že otec, ja neviem, tlčie deti, alebo pije, alebo čo? Veď tie deti, ja chápem, že potrebujú otca, ale toto musí byť na základe vzájomnej dohody a nie, že teraz príde spoločnosť a bude tých ľudí nútiť. Navyše si myslím, keby páry vedeli, že kedykoľvek dohodou môžu manželstvo ukončiť, tak by možno ho aj vo väčšej miere boli ochotní uzavrieť, to manželstvo. Koľko ľudí si dnes povie, že: "Á, nebudem sa ja ženiť alebo vydávať, lebo také obštrukcie, aké sú pri rozvode o pár rokov, tak to mi za to nestojí." Prečo znásilňovať ľudí? Prečo nedožičiť slobodu, respektíve prečo im nepriznať to, že sú za svoj osud zodpovední? A nerobiť z nich nesvojprávnych a nestavať sudcu do polohy, ktorý má rozhodovať o veciach, do ktorých ho nič nie je.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloško to, čo povedal, dobre povedal. A na záver možno len poviem, že aj som rozmýšľal, či to poviem alebo nie, ale keďže som si dvakrát vypočul príbeh o Jurajovom šťastnom rozvode, aj príbeh o tom, čo sa pýtali pána Miškova na rozvode, tak poviem len tak aj môj trochu príbeh. Niežeby som sa rozvádzal, chvalabohu, mám krásnu manželku a pätnásť rokov to so mnou drží a vydrží a nie je to vždy ľahké. Ale moji rodičia sa rozvádzali. A to bolo ťažké. Bolo tam to, čo teda na Orave býva zvykom a dobrým zvykom, bol tam alkohol a všetky tie veci. A moja mama mala fakt ťažkú rehoľu a rozvod bol zlý a len matne si teda ako dieťa na to spomínam. A napriek tomu, aj tejto skúsenosti, nesúhlasím s týmto návrhom. Život totižto nie je zbieranie borůvek, život nie je ===žúrka.
A ešte len poslednú vetu poviem, mám kamaráta, Juraj ho pozná, nechcem povedať meno, ale hrozný fešák. A on za to fakt nemôže, že tie dievčatá ho tak strašne berú, je dlhé roky ženatý a nie vždy u neho doma to bolo ľahké, ale bojuje s tým. A ja mu aj hovorím, že, počúvaj, kamarát môj, hrdinstvo nie je v tom, že to urobíš, obzvlášť, keď vidíš, ako to ľahko ide, ale hrdinstvo a tvoja vôľa je v tom, že to neurobíš a odoláš tým zvodom a pokušeniam. Čiže aj takto sa dá bojovať s vášňami a nemusí hneď človek utekať k notárovi.
Ďakujem.

Ďakujem za ocenenia pánovi Chrenovi aj ďalším.
No, čo sa týka tajomstva, treba si uvedomiť, že čím sme starší, tým tých tajomstiev je viacej. Aj pápež Ratzinger o tom často hovorí a priznáva, že mnohé otázky zostanú aj pre neho navždy nezodpovedané a nevyriešené. Čiže s týmto sa treba zmieriť a problémy manželstva sú jedny z nich.
Taliansko som nezobral ako dobrý prípad. Ja som tú situáciu tam dlho poznal, videl zblízka. Tam dokonca, keď sa ľudia chcú rozviesť, musia naozaj dlho žiť od seba, musia to mať dokázané, keby sa raz navštívili, už sa to znova poruší, až tak veľmi je to zbyrokratizované. Mnohí hovoria, že sa nerozvádzajú len preto, lebo ich to zruinuje. Tam zákon o rozvode je taký tvrdý, toľko musia platiť všelikomu, že ich to zruinuje.Taliansko nie je dobrý prípad. Chcel som poukázať a opýtať sa, ako je to v iných štátoch? Náhodou Taliansko poznám, ale ako vzorný príklad ho nedávam, lebo tam veľa ľudí žije v rozluke, alebo sú rozvedení.
Čo sa týka pána Sulíka, platí dnes zákon o rodine a platí aj ústava, ktorá podporuje rodinu ako zväzok jedného muža a jednej ženy. Tento návrh je v rozpore s týmito základnými našimi dokumentmi, to som chcel nejakým spôsobom zdôrazniť.
Boj medzi liberalizmom a konzervatizmom je večný, nehovorím, že vždy má len jedna strana pravdu, je to hľadanie slobody pre človeka, ale takej, aby neohrozoval slobodu iných ľudí. Tá miera, to je úloha na celý život, aby sme k nejakému zdravému rozhodnutiu prišli.
Ďakujem.