3. schôdza

Iba na pána poslanca Martvoňa. Hovoril si, že poslanci by mali pracovať a ľudia by nemali robiť prácu za nich. A práve o to ide, že keď budú mať ľudia pocit, že poslanci nepracujú, ja si myslím, že veľakrát ho majú, tak vtedy dajme im možnosť, aby tú prácu si mohli odrobiť. Ja som použil aj príklad pri tej úvodnej reči trestnoprávna imunita. Ľudia 22 rokov na Slovensku majú pocit, že poslanci si nerobia svoju prácu, lebo si ešte stále trestnoprávnu imunitu nezrušili, ale ak by mali v rukách reálny nástroj použiteľný, a teda vykonateľné referendum, tak v tom prípade dávno by tú prácu za poslancov urobili.
Čiže takto čisto to myslím. Naozaj to neberiem čierno-bielo, že si máme, ako si spomínal, vybrať cestu, či zastupiteľské demokracie, alebo teda odovzdať moc čisto ľuďom do rúk. Ako je to doplnok, doplnok vtedy, kedy poslanci v parlamente nie sú schopní prijať, nechcú prijať nejaké rozhodnutie, tak vtedy by mali možnosť ho prijať ľudia miesto nich.

Ďakujem. Milé kolegyne, kolegovia, pani predsedajúca, mám potrebu, keďže som jeden z predkladateľov, čosi k nášmu zámeru a inštitútu referenda a jeho reálnemu sfunkčneniu povedať a myslím si, že napriek piatkovému termínu rozpravy vnímam, že táto téma je jednak živa medzi niektorými poslancami, a tu by som sa chcel poďakovať aj kolegom zo strany SaS - Sloboda a Solidarita, že pri jednaniach o podpore na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a takisto ako zaznelo niekoľkokrát v rozprave, uvažujú, alebo teda prisľúbili síce s výhradami, ale podporu tomuto návrhu. Takisto sme tieto jednania mali s predsedami iných politických strán, s predsedami klubov a podpora je otázna, preto mňa bude zaujímať a možno aj veľkú časť verejnosti na Slovensku, akým spôsobom sa k tejto zmene ústavy postaví celé plénum.
Myslím si, že na základe toho, čo tu odznelo, viem už v priebehu rozpravy odhadnúť to, že ako keby tu nebol okrem pána Šebeja, ktorého názor si vážim, ale hlboko s ním nesúhlasím, ako keby tu otázka o zmene tohto inštitútu a jeho sfunkčnenia mala širokú podporu. Výhrady, a je veľmi dobré teda, že v prvom čítaní tieto argumenty zaznievajú, preto si myslím, že ak poslanec súhlasí s filozofiou tejto zmeny, zmeny inštitútu referenda, mohol by náš návrh, a týmto si dovolím požiadať o podporu v prvom čítaní, posunúť tento zámer do čítania druhého, kde je priestor na úpravu zámeru.
Mne sa takisto ako kolegovi Kadúcovi celkom pozdáva zámer, ktorý predstavil pán poslanec, predseda strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, že bude uplatnený možný mechanizmus znižovania kvóra. Páči sa mi preto, že je to vecný príspevok do diskusie, a ja by som si možno dovolil osvetliť aj zámery, ktoré by mohli tú diskusiu o zmene tohto inštitútu v ústavnej úprave ísť a prebehnúť druhým čítaním.
Prečo sme ale navrhli absolútnu nulu alebo zníženie kvóra na absolútnu nulu, bolo odargumentované Igorom Matovičom a je to ten hlavný argument, že chceme prebudiť záujem občanov o politické dianie, a to ich priamym zapojením. Je akceptovateľný konštrukt alebo úvaha o tom, že ak občan v dlhodobom uplatňovaní a reálnej nevykonateľnosti referenda, tak ako je súčasne v ústave upravený, generuje medzi voličmi ideu, že neúčasť alebo účasť v referende ako keby nebola potrebná, pretože ak sa ho nezúčastním, aj tak nič neviem, alebo zúčastním, neviem nič rozhodnúť, a preto argumenty, ktoré používal aj kolega Šebej, sa mi zdali veľmi protirečivé, pretože pri každom jednom uviedol účasť na referende.
Ak si občan myslí, že jeho hlas nebude aj tak vyslyšaný, a myslí si, že nepríde aj tak dosť ľudí rozhodnúť o konkrétnych otázkach, ktoré v histórii našich referend položené boli, referenda sa neúčastní, a tým pádom nedáva odkaz na tom, či o otázkach rozhodnúť chce, alebo nie, ale zabraňujeme mu v tom, aby sme mu dali signál, že skutočne ide o jeho rozhodnutie, že skutočne úprava, ktorú niekto inicioval a zozbieral na ňu 350-tisíc podpisov, sa môže stať aj vykonateľná, aj účinná.
Myslím si, že práve v tomto bode sa s kritikom tohoto nášho návrhu nezhodujeme práve vo východiskovom bode. Čím menšie kvórum, tým viacej ľudí k referendu príde, je náš názor. Myslím si, že takisto, ako argumentoval pán poslanec Šebej, že existuje reálne podozrenie, že nebude referendum legitímne, a tým pádom oprávnenosť rozhodnutia riskuje to, že nebude dostatočne reprezentatívny, stojí skôr naopak. A myslím si, že ak každý jeden volič alebo oprávnený volič v Slovenskej republike bude mať možnosť alebo aspoň predpoklad toho, že ak sa referenda zúčastní, tak v akomkoľvek momente, či sa vyjadrí za alebo proti, alebo sa zdrží, bude prihliadané na jeho názor, pretože výsledok referenda bude v akomkoľvek momente záväzný. Tento akt vykoná, príde a rozhodne.
Tým, ktorí na referendum nechodia, pretože majú, alebo nechodili v histórii, keďže niekoľkokrát tu bolo spomínané to, že bolo v histórii uplatnené iba jedno, alebo platné referendum, je presne tento moment, že ako keby tá apatia voči otázkam, ktoré referendá nastoľovali, automaticky predpokladala, že aj tak o moje rozhodnutie nejde, preto sa referenda nezúčastňujem. Nie je to tak, ako je často podsúvané, že otázky, ktoré v referende boli položené, ma nezaujímajú alebo vyjadrujem s nimi nesúhlas. Myslím si, že nesúhlas sa dá vyjadriť účasťou v referende a rozhodnutie pre možnosť nesúhlasím s danou otázkou nie je tým, že sa referenda neúčastním.
Bolo tu spomínaných niekoľko argumentov. Ja skúsim zhrnúť svoje, aby som nebol dlho, pretože si myslím, že celkový tento náš predložený návrh sa na pôde parlamentu diskutuje prvýkrát za celú dvadsaťročnú históriu, a preto si myslím, že je dobré, že táto diskusia sa otvára a má rôzne roviny od debaty cez, od participatívnej demokracie až po historické vymenovávania rizík, ktoré referendá priniesli.
Tu si ešte dovolím jednu malú poznámku. Myslím si, že argumentovať v tomto prípade zločinnými systémami od Mussoliniho alebo Hitlera, kedy sám pán poslanec musí vedieť, že tri referendá organizované počas legitímne zvoleného Hitlera nemali nedemokratické parametre, a tým pádom treba sa aj pozrieť na parametre, kedy, v akých režimoch a za akých podmienok boli referendá vykonané.
Ja si myslím, že demokratický režim vo svojej vnútornej podstate vychádza od podpory občanov, ktorí dávajú demokratickej forme vláde legitimitu. Myslím si, že zhoda aspoň v jednom bode môže tu medzi zástupcami parlamentnej demokracie na pôde parlamentu byť, je, že je to taká okrídlená veta, že síce demokracia má síce úžasné riziká a nie je dokonalá, ale nepoznáme lepšie politické usporiadanie, lepšiu formu vlády, ako demokracia je. Demokratické zriadenie nášho štátu predpokladá, že účasť na politickej moci je všeobecne dostupná a môže sa uchádzať o ňu každý.
Máme aj v tomto bode výhrady a je to výhrada tá, že pasívne volebné právo u nás nie je uplatniteľné do dôsledkov, pretože na politickom boji pri voľbách do Národnej rady sa nemôže zúčastniť občan ako osoba, ale musí byť zaradený na kandidátku strán, ale tento moment nechám teraz bokom.
Myslím si, že v čl. 30 ústavy je definované, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo, to podčiarkujem, alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Zastupiteľská demokracia však nie je kompletná demokracia a súčasný spoločenský vývoj, tak ako bolo spomínané, nasvedčuje trendy: zmenu statického stavu a dopytu po rozšírení potenciálu zasahovania do správy vecí verejných a aj teda legislatívneho procesu a uplatniteľnosti práv a názorov občana aj v medzivolebným obdobím.
Dovolím si spomenúť aj nedávno niekoľkotisícové protesty, počas ktorých rezonovali požiadavky: posilnenie nástrojov priamej demokracie, ktorým je aj referendum. Tvrdím, že samostatné zrušenie kvóra pre referendum je začiatočným a čiastočným, ale predsa len riešením. Upravením mechanizmu, jeho zjednodušením umožníme však priechodnosť riešení od občanov k politikom a nie naopak. Zvýšime váhu referenda a prebudíme občiansku spoločnosť. To zaznelo niekoľkokrát.
Náš návrh teda, aby som bol konkrétny, ruší povinnú minimálnu účasť voličov potrebnú pre platnosť referenda.
Dovolil by som si zhrnúť teda niekoľkými bodmi, prečo toto robíme, a to je:
- chceme sfunkčnenie inštitútu referenda,
- chceme posilniť váhu referenda,
- chceme zjednodušiť prijímanie riešení od občanov k politikom a nie naopak,
- chceme zvýšiť váhu priamej demokracie a rozprúdiť diskusiu o tom, či aj iné nástroje, ktoré tu spomínal aj pán kolega Blaha, nebudem ich opakovať, aby sme sa mohli zamerať na to, či úprava nášho politického systému týmto smerom je namieste a nevyžaduje si ho doba,
- chceme funkčné referendum ako nástroj priamej demokracie na vyváženie nedostatkov zastupiteľskej demokracie,
- presadzujeme priamy prístup občanov k tvorbe verejnej politiky,
- podporujeme priame vyjadrenie názoru občanov v určitej veci a
- požadujeme potvrdenie legitimity našich politických a vôbec politických rozhodnutí.
Počet podpisov pre vyhlásenie referenda sme ako betón toho, aby referendum zneužívané nebolo, sa rozhodli ponechať na sume 350-tisíc podpisov, čo si myslím, že predpokladá dostatočnú mieru istoty pred zneužívaním, ako tu je častokrát argumentované extrémistami.
Posledná úprava ústavy aj v bode referendum medzi členmi Európskej únie bola vykonaná v Maďarsku, kde stanovili tento potrebný podpisový cenzus na 200-tisíc občanov, ktorí majú právo voliť. Vo vlastnej, myslím si, že je to jedna z posledných úprav ústavy, kde išli tým momentom, ktorý sa snažíme aj my priniesť do tejto diskusie, a to je, že ak otvoríme otázku nulového kvóra, je legitímna otázka aj úpravy niektorých ďalších otázok, ktoré by mali brániť zneužívaniu. A napríklad v tejto ústave sa zamerali na obmedzenie niekoľkých bodov, ktoré ja len spomeniem na diskusiu, a to sú otázky, ktoré nechcú, aby referendom riešené boli. Niekoľkokrát tu zazneli ako v protiargumentácii, že aby nebolo referendum zneužívané v tomto smere. Vypracovali to v bodoch od A po J a sú to otázky ako napríklad, otázky zamerané na zmenu ústavy, štátneho rozpočtu, implementácie štátneho rozpočtu, celoštátnych daní a poplatkov, cieľ všeobecných podmienok stanovených pre miestne dane, obsahu zákonov upravujúcich parlamentné voľby, voľby starostov a iných miestnych zastupiteľov a voľby poslancov do Európskeho parlamentu, záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, personálnych otázok a otázok zakladania organizácií, ktoré spadajú do kompetencií parlamentu, rozpustenie parlamentu, vyhlásenie vojnového, výnimočného alebo núdzového stavu, otázok týkajúcich sa účastí vo vojenských operáciách, vyhlásenie všeobecnej amnestie.
Tento zoznam môže byť krátený alebo rozširovaný a je to presne otázka na diskusiu a myslím si, že týmto naším návrhom diskusiu spúšťame.
Na záver by som chcel, tak ako som úvodom hovoril, požiadať o možnú podporu návrhu, pretože sme v prvom čítaní, a ak by sme diskusiu dostali do bodu úpravy nášho návrhu, sme otvorení akejkoľvek diskusii, ktorá prebehla na úrovni predsedov poslaneckých klubov, a myslím si, že presne druhé čítanie je tou pôdou, kde by sme sa mohli zamerať na to, akým spôsobom pustíme priamy dosah na rozhodnutia o správe tejto krajiny aj v legislatívnej činnosti medzi ľudí a umožníme, tak ako hovoríme v dôvodovej správe, sfunkčnenie a zreálnenie deklaratórnej časti našej ústavy, ktorá sa venuje referendu.
Ďakujem. Príjemný deň.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja uznávam, Jofo, že tých 350-tisíc podpisov je istá slušná bariéra. Tuná však opakovane zaznieva, že parlament má malú dôveru, počúvame tu o policajtoch a prostitútkach, ale každopádne ten parlament má dôveru, ktorá sa opiera o kvórum voličov vo voľbách, ktoré prišli, ktorí prišli, a tých bolo u nás vždy viac ako 50 %. To znamená, ak napríklad rozhodovanie, a je zbytočné hovoriť o tom, aká je dôvera alebo nedôvera, ja som hlboko presvedčený, že vyše 40 % občanov, ktorí volili kolegov zo strany SMER, asi musí byť spokojné s tvárou tohto parlamentu, pretože v ňom vládnu tí, ktorých si oni priali, aby vládli.
Takže tá úvaha o tom, že aká je tvár parlamentu, tá je taká, aká je tvár občanov, ktorí si ho volili. Nemôže byť nikdy iná, to z podstaty veci vyplýva.
A tak sa teda teraz napríklad zamýšľam nad zoznamom, ktorý si poskytol, ako veci, ktoré by mali byť vyňaté. No ja si viem napríklad živo predstaviť - a iste si niekto môže povedať, no, to hovorí práve on -, že by sa našlo 350-tisíc podpisov na vystúpenie z eurovalu. Dokonca si viem predstaviť, že by v tom referende veľmi ťažko vyhrala protistrana. Aj tak by som sa domnieval, že ak legitímne zvolení zástupcovia ľudu 111 hlasmi prijali euroval, hoci nie mojím hlasom, ctím si toto hlasovanie, ako si ctím demokraciu, a považoval by som zbúranie týchto figúriek, hoci si môžem sám ho želať, za absolútne pošliapanie demokracie.
To znamená, že v tomto zmysle nulová hranica znamená, že 111 zástupcov tu niečo prijme a potom akokoľvek malý počet zástupcov to zbúra. Neviem, či toto je presne to, niekto to môže nazvať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Viskupič, ja chcem ešte raz upozorniť, že čím je menšie kvórum na prijatie referenda, tým je väčšia šanca, že sa výsledok referenda ako taký obráti nielen voči jeho vyhlasovateľom, ale v konečnom dôsledku aj voči tým, ktorí sa na ňom aktívne zúčastnia, teda občanom. Ja chcem povedať, že ja som za aktívnu občiansku demokraciu a participáciu, ale dôrazne upozorňujem, že pri špekulatívnych a politicky motivovaných referendách nemusia občania správne vyhodnotiť dopad otázok, ktoré môžu byť, ako sme už minulosti videli, položené aj politicky a populisticky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, doviesť našich voličov do apatie, že nemôžu do ničoho zasiahnuť, a hlavne do vecí verejných, tak to je u mňa ta najhoršia známka, ktorú môžu politici počas svojho úradovania dosiahnuť, a myslím si, že v tomto by sme pokračovať nechceli.
Boli tu spomínané aj švajčiarske nejaké skutočnosti a pýtam sa, Švajčiarom, ale na to potrebovali 600 rokov, my sme 20-roční, pýtam sa, čo sme mali za 20 rokov stihnúť? Sme v prípravke, sme v prvej triede, sme na gymku, sme na vysokej škole? Všetci naši občania boli postavení sa učiť za pochodu, čo znamená demokracia, a musím povedať, aspoň z môjho presvedčenia, že sú dobrí žiaci.
Ako si, pán Viskupič, povedal, nič není dokonalé a nič není absolútne dokonalé, ale každopádne mali by sme sa k tomuto cieľu dokonalosti aspoň snažiť priblížiť aj napríklad touto cestou, ktorá ide cez pozmeňovací návrh.
Takže som za to, aby sme prebudili angažovanosť občanov a dokázali, že politici nie sú tu iba zo svojej svojvôli, ale idú hlavne ten hlas ľudu, ktorý tu by mal zaznieť, presadzovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mám pocit, že to tu ešte nebolo povedané. Mnohí tu argumentujú práve tým jediným úspešným referendom vstupu SR do Európskej únie, no nikto tu nespomenul, no povedzme si na rovinu - prečo bolo úspešné? No úspešné bolo preto, lebo tam bola motivácia pre občanov. Motiváciou pre občanov bol vstup do Európskej únie a zároveň to, že si mysleli, alebo v tom čase si mysleli, že sa budú mať lepšie. To bola tá motivácia, prečo bolo to referendum úspešné. Nehovoriac potom to sekundárne, tá reklama a ďalšie veci k tomu s tým súvisiace.
Čo chcem ale povedať, že súhlasím s pánom Osuským, že bez kvóra to referendum bude zneužívané alebo nebude mať tú dôstojnosť a, samozrejme, stratí význam ako také.
Na druhej strane chcem upozorniť práve na ten fakt, že predkladatelia menia ústavu. Ja sa chcem spýtať, keď bola doteraz vytvorená pracovná skupina na zmenu ústavy vo vzťahu k imunite, prečo aj toto sa tam nerozobralo a teraz zrazu sa prichádza s osobitným návrhom na zmenu ústavy s tým, že dokonca meníme referendum so silou ústavného zákona alebo zákona. Čiže tu nemôže to byť takým spôsobom, že jedna strana si zmyslí, že ide zmeniť ústavu, aby vytĺkla z toho politický kapitál, a potom všetci nás podporte, lebo máme dobré argumenty, i keď tie argumenty paradoxne podľa mňa nie sú dobré, lebo som hovoril, že bez toho kvóra alebo zrušenie kvóra nie je riešením.
Zníženie kvóra, čo by sa mohlo vydiskutovať v tej komisii, možno by bola cesta. Motivácia voličov alebo občanov alebo dať to ako povinnosť, ako to je v Belgicku, to by možno bola cesta. Ale nemôže to byť takým spôsobom, že zrušíme kvórum a potom bude referendum každý mesiac. Však keď občan každý deň je kura alebo každý deň keď je kura, dám to taký príklad, tak mu to prestane chutiť. A ja si myslím, že potom prestal by byť aj záujem o to referendum, keď o každej banalite by bolo referendum každý mesiac alebo každé dva týždne. Toľko z mojej strany, že tento návrh nie je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Mám pocit, že možno sme tu svedkami takých spomienok na budúcnosť, lebo ozaj sa nám tu zbehli spolu do jedného rokovacieho dňa alebo do krátkeho obdobia dva ústavné zákony, práve kolega to predo mnou spomenul.
Pri tej imunite ma napadá taká súvislosť aj teraz s referendom, dlhé roky sme boli svedkami, ozaj išlo o roky, že koľko argumentov bolo proti tomu, aby poslanecká imunita mohla byť zrušená. Ja si ich presne nepamätám, ale určite teda je to sled dlhých udalostí, ktoré jednoznačne svedčili o tom, že imunitu potrebujeme, pretože - a bolo tam povedaných veľmi veľa dôvodov.
Nuž tie spomienky na budúcnosť sú v tom, že či náhodou nie sme svedkami niečoho podobného teraz, že sa tu znáša, čo je napokon správne, veď sa tu diskutuje obrovské množstvo argumentov proti tomu, aby referendum sa stalo priechodnejšie, použiteľnejšie, praktickejšie, aby skutočne získalo svoj zámer, ktorému kedysi možno na tej angore dali, á, agore dali. Ale práve preto by som chcel povedať, nedopúšťajme sa možno tej istej chyby, diskutujme, ale nie až tak dlho, ako sme diskutovali o strate poslaneckej imunity, a umožnime, aby občan získal právo, ktoré v žiadnom prípade nepovažujem za právo, ktoré by bolo v rozpore s naším poslaneckým mandátom. Naopak, ja v tom vidím symbiózu, doplnok, verme občanovi, že tento doplnok múdro využije, a odpustime si dlhé roky debatovania, diskusií, pokúsme sa, aby tento dobrý zámer, ktorý ja podporujem, vstúpil v reálnom čase do platnosti.
Ďakujem.

Ďakujem. Budem sa opakovať. Ako som, ja som už viackrát avizoval, že podľa mňa tento stav alebo platný právny stav, ktorý tu máme, nie je v súlade so zmyslom ústavy. Pokiaľ viem, z vystúpenia rečníkov mi nikto neodpovedal alebo nikto nevyvrátil tento argument.
Ďalej, čo som spozoroval z vystúpenia, všetci, ktorí vystúpili, vrátane pána Šebeja, pripustili, že tento návrh čo do myšlienky, čo do princípov má svoje opodstatnenie. Nikto ho nezavrhol čo do myšlienok, áno? Z tohto mi vyplývajú dve veci. A to je, že ja sa veľmi teším na hlasovanie o tom, kto bude za, kto bude proti a kto sa zdržal. A po druhé, tým vlastne reagujem aj na pána Martvoňa, keďže som zachytil podporu z viacerých klubov, či SDKÚ, KDH, v SaS, dokonca aj zo SMER-u, s týmto zmyslom, budem rád, ak sa týmto podnetom bude zaoberať komisia pre zmenu ústavy zriadená pánom Paškom.
A ešte na záver. Určite nevytĺkam, teda aspoň ja osobne, nevytĺkam z toho politický kapitál. Ja som tu nový, ale už sa nemôžem pozerať na to, že 20 rokov tu máme takúto úpravu a bolo naozaj vyhodených 50 mil. úplne zbytočne. Tí, ktorí tu boli, o tom vedeli, a nič s tým neurobili. To mi je naozaj ľúto.

Ďakujem. Ja si dovolím zareagovať na dvoch pánov poslancov zo SMER-u asi veľmi jednoducho.
Ak sa pozriete na úspešný príbeh rušenia trestnoprávnej imunity tým, že sme tento návrh presne takto pred rokom dávali a s možnými rôznymi argumentami za a proti a takmer identický návrh sme včera prijali, tak myslím si, že ak sa tu budeme aj o rok baviť o otázke sfunkčnenia inštitútu referenda, tak z nášho pohľadu možno začínajúcich a úplne nových politikov bude tento príbeh úspešný. Myslím si, že tak, ako som hovoril v rozprave, otvorená debata na parlamentnej pôde o rôznych možných parametroch, ja som vás prosil o podporu v tomto prvom čítaní, ak súhlasíte s filozofiou zmeny inštitútu referenda a jeho sfunkčnenie. Všetky ostatné parametre sa vieme dohodnúť a tejto diskusii sme naklonení. Koniec koncov aj tú komisiu, ktorú sme zriadili cez politické spektrum, na zmenu otázok sme sa dohodli aj na úrovni vedenia parlamentu, že ak teda bude vôľa, tak ju posuňme na túto úroveň a dohodnime sa presne, druhé čítanie je na toto príslušné.
A ak si myslím k pánovi Osuskému, že ja si celkom nemyslím, že otázka toho, akým spôsobom je zastúpené toto referendu, toto plénum parlamentu, je otázkou demokracie, ale je to otázkou nastavenia volebného systému a tam máme svoje výhrady. Takže ale to je otázka úplne inde.