3. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:48 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Predkladané návrhy sa pokúšajú riešiť asi jedny z najväčších problémov, s ktorými sa naša krajina stretáva. Je to problém zneužívania sociálnych dávok, je to naozaj obrovský problém. Treba oceniť, ja oceňujem snahu predkladateľov, že urobili dosť. Ja som videl aj mail, aj boli u nás na klube. Naozaj to oceňujem. Ale iné chcem povedať.
Vážení, pozrime sa, koľko nás tu je. Pozrime sa, koľko poslancov zvolených ľuďmi tejto krajiny vnímajú, a to hádam sa na tom zhodneme, že to je veľkým problémom, že je to problém, že majú chuť a ochotu hľadať riešenie. Pozrime sa, koľko nás tu je.
Chcem, aby bolo na zápise, aby bolo na kamerách, že v rokovacom dni 29. júna, 12.49, rokujeme o jednom z najväčších problémov tejto krajiny a je tu, ak mi niekto pomôže, spočítajme sa, možno kým to dohovorím, to niekto mi pomôže a spočíta, je tu toľkoto málo, každopádne viem už teraz povedať, že málo poslancov.
Musí to byť na zápise, lebo keď budeme predkladať novelu o rokovacom poriadku, bude tam priložená aj táto skutočnosť, ktorá bude jasne dokumentovať, že novelizácia rokovacieho poriadku je absolútne potrebná. Nepoznáme mieru. Tu nikto nehovorí, že by sme tu mali byť všetci, ale keď nepoznáme mieru, tak treba na to predpis.
To není možné, aby tu bolo toľko ľudí, keď rozprávame o tomto. To už je jedno, aj keby sme o niečom úplne inom rozprávali, ale obzvlášť, keď o tomto. Keď koľkí ľudia tu chodia a mudrujú, že ako to vedia, čo by tu riešili. Kde sú?!
Verím, teda to bolo zmyslom môjho vystúpenia, aby to bolo na zápise, lebo to bude dokumentovať tú absolútne skutočnosť a nevyhnutnosť, že je čas, lebo nepoznáme mieru. Poslanci nepoznajú mieru.
Neautorizovaný
Vystúpenia
11:59
Uvádzajúci uvádza bod 11:59
Igor MatovičTie argumenty sa opakovali, stále to bolo teda o tom, že vlastne budú, boli by ľudia málo informovaní. Väčšina je hlúpa, čo povedal pán Šebej. Vysoké náklady na referendá. Referendum tak či tak nebude vynútiteľné, lebo poslancov nemôžme prinútiť, aby hlasovali. Referendá budú každý deň, každý týždeň, budú o banalitách, ľudia si zrušia alebo budú chcieť zrušiť platenie daní, to je príliš rýchla zmena a menšina nemôže rozhodovať. Takisto teda strach z tých prípadných predčasných volieb.
To sú argumenty, ktoré som hovoril v tom úvodnom vstúpení, kde som hovoril protiargumenty. Všetky tieto, na tieto protiargumenty existuje liečenie, len by sme museli chceť. Ak by sme chceli vyriešiť to, aby to nebolo o banalitách alebo o zásadných na druhých stranách veciach, ktoré si myslíme, že by ľudia nemali o tom rozhodovať, my máme v rukách nadstaviť pravidlá. Môžme nadstaviť mantinely odkiaľ-pokiaľ, len by sme museli chceť. Takisto vyriešenie aj tých nákladov, teda takisto aj ich ochranu, trebárs tej vládnej moci pred prípadnými predčasnými voľbami a tak podobne.
Mrzí ma naozaj vystúpenie pána Šebeja, ale teda tá časť, kde sa snažil znevážiť inštitút referenda spomínaním alebo strašením, poukazovaním vlastne na referendá diktátorov Mussoliniho, Hitlera. Najmä kde úplne zamlčal fakt, že títo ľudia boli zvolení regulárne vo voľbách a to referendum bolo iba nejaký taký doplnok počas ich vládnutia. A vlastne snažil sa pripísať - nepriamo síce, ale myslím si, že účelovo a premyslene - tieto negatívne dôsledky vládnutia týchto ľudí práve referendom. To bol podľa mňa taký najhorší a najnegatívnejší moment celej diskusie.
Každopádne prosím vás o podporu, ak si to viete predstaviť, už minimálne aj to zdržanie bude aspoň nejakým takým signálom, že pome sa baviť, a aj to už by som povedal, v tejto situácii budem osobne považovať za ústretový krok.
A tak prajem vám správne rozhodnutie, aby bolo v súlade s vaším svedomím a presvedčením a v prospech ľudí, ktorých zastupujete.
Takže ďakujem vám za vcelku plodnú diskusiu na túto otázku, alebo k tejto otázke. Jak som aj spomenul, evidentne neuspejeme s touto iniciatívou, ale, a zostane to vo fáze takéhoto počiatku diskusie. Nevadí. Ako nie všetko sa podarí na prvýkrát. Ale určite to nevzdáme a budeme sa snažiť či vás postupne v tejto otázke presviedčať, že hoci teda je evidentné, že sú teda tu medzi nami ľudia, ktorí naozaj považujú alebo chcú dopriať ľuďom jedinú možnosť vyjadriť sa raz za štyri roky vo voľbách a ostatné chcú, aby už potom ľudia nechali na politikov. Hlboko s týmto názorom nesúhlasím, ale ako z takých nejakých ješitných politických dôvodov tých politikov to vcelku chápem.
Tie argumenty sa opakovali, stále to bolo teda o tom, že vlastne budú, boli by ľudia málo informovaní. Väčšina je hlúpa, čo povedal pán Šebej. Vysoké náklady na referendá. Referendum tak či tak nebude vynútiteľné, lebo poslancov nemôžme prinútiť, aby hlasovali. Referendá budú každý deň, každý týždeň, budú o banalitách, ľudia si zrušia alebo budú chcieť zrušiť platenie daní, to je príliš rýchla zmena a menšina nemôže rozhodovať. Takisto teda strach z tých prípadných predčasných volieb.
To sú argumenty, ktoré som hovoril v tom úvodnom vstúpení, kde som hovoril protiargumenty. Všetky tieto, na tieto protiargumenty existuje liečenie, len by sme museli chceť. Ak by sme chceli vyriešiť to, aby to nebolo o banalitách alebo o zásadných na druhých stranách veciach, ktoré si myslíme, že by ľudia nemali o tom rozhodovať, my máme v rukách nadstaviť pravidlá. Môžme nadstaviť mantinely odkiaľ-pokiaľ, len by sme museli chceť. Takisto vyriešenie aj tých nákladov, teda takisto aj ich ochranu, trebárs tej vládnej moci pred prípadnými predčasnými voľbami a tak podobne.
Mrzí ma naozaj vystúpenie pána Šebeja, ale teda tá časť, kde sa snažil znevážiť inštitút referenda spomínaním alebo strašením, poukazovaním vlastne na referendá diktátorov Mussoliniho, Hitlera. Najmä kde úplne zamlčal fakt, že títo ľudia boli zvolení regulárne vo voľbách a to referendum bolo iba nejaký taký doplnok počas ich vládnutia. A vlastne snažil sa pripísať - nepriamo síce, ale myslím si, že účelovo a premyslene - tieto negatívne dôsledky vládnutia týchto ľudí práve referendom. To bol podľa mňa taký najhorší a najnegatívnejší moment celej diskusie.
Každopádne prosím vás o podporu, ak si to viete predstaviť, už minimálne aj to zdržanie bude aspoň nejakým takým signálom, že pome sa baviť, a aj to už by som povedal, v tejto situácii budem osobne považovať za ústretový krok.
A tak prajem vám správne rozhodnutie, aby bolo v súlade s vaším svedomím a presvedčením a v prospech ľudí, ktorých zastupujete.
Neautorizovaný
12:04
Uvádzajúci uvádza bod 12:04
Lucia NicholsonováBudem sa najskôr venovať návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Účelom tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme, je upraviť legislatívny rámec riešenia systému hmotnej núdze v Slovenskej republike. V súčasnosti sa systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi dá označiť v prvom rade za neprehľadný. Ja vám len tak v skratke vyrátam, z čoho všetkého sa vlastne dnes skladá dávka v hmotnej núdzi:
Budem sa najskôr venovať návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Účelom tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme, je upraviť legislatívny rámec riešenia systému hmotnej núdze v Slovenskej republike. V súčasnosti sa systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi dá označiť v prvom rade za neprehľadný. Ja vám len tak v skratke vyrátam, z čoho všetkého sa vlastne dnes skladá dávka v hmotnej núdzi:
- je to základná dávka vo výške 60,50 eur,
- príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 2 eur; chcem povedať, že toto je prežitok, pretože príspevok na zdravotnú starostlivosť reagoval kedysi na tzv. Zajacovu reformu,
- príspevok na bývanie v rozmedzí od 55 eur až po 89,20 eur,
- ochranný príspevok vo výške 63 eur,
- aktivačný príspevok vo výške 63 eur,
- príspevok pre tehotnú ženu vo výške 13,50 eur,
- príspevok na dieťa do jedného roku 13,50 eur a
- príspevok na školopovinné dieťa 17,20 eur.
Takže povedali sme si, že aký neprehľadný je momentálne systém pomoci v hmotnej núdzi. Podľa mňa je veľmi demotivujúci pre občana, pretože je v ňom príliš veľa príspevkov, ktoré občan dostáva automaticky bez ohľadu na to, či je aktívnym, alebo pasívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Jeho správa - správa systému pomoci v hmotnej núdzi - je pomerne drahá. A ďalej, keďže ten systém je taký neprehľadný, a musím povedať, že častokrát aj neadresný, dochádza k veľmi ľahkému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi.
To, že demotivuje k aktivite jednotlivca, sme si povedali a to, že je administratívne náročný a nákladný, sme si tiež povedali a všetky tieto dôvody nás viedli k tomu, aby sme predložili nový návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Chcem pripomenúť predovšetkým našim opozičným partnerom, že toto je návrh zákona, ktorý sme predkladali ako vládny návrh zákona v minulom volebnom období, a teda bola na ňom zhoda takmer všetkých politických strán bývalej vládnej koalície, dnešnej vládnej opozície, s výnimkou poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, pretože tí neboli v takom zložení, ako sú dnes.
Z vyššie spomínaných dôvodov sa v návrhu zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo definujú základné životné podmienky, definujú sa základné životné potreby, forma pomoci v hmotnej núdzi, ktorou je dávka v hmotnej núdzi na rôznych úrovniach, a v tej súvislosti sa určujú možnosti podpory príjmu občanov v nepriaznivej sociálnej situácii.
Celková výška sumy možnej poskytnutej pomoci vo formy dávky v hmotnej núdzi zostáva približne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti. V niektorých prípadoch v závislosti od počtu členov v rodine, ale predovšetkým od ich aktivity sa dokonca zvyšuje.
Dovoľte, aby som vám povedala niekoľko príkladov toho, koľko dostáva napríklad rodina so štyrmi školopovinnými deťmi dnes v tom starom systéme a koľko by mohla dostávať v tom nami navrhovanom systéme.
Takže príklad. Rodičia a štyri školopovinné deti pri maximálnej aktivácii dnes dostávajú spolu 543,90 eur. Ak by prešiel náš návrh, dostávali by 572,26 eur, to znamená viac, ako dostávajú dnes. Ak sa zamestná jeden z rodičov za minimálnu mzdu, čo je v čistom vyjadrení 274,53 eur, po starom, teda v tom dnešnom systéme, dostane 631,46 eur a po novom pri minimálnej mzde by spolu dostal 671,38 eur, to znamená viac.
Tých príkladov mám, samozrejme, viac, pokiaľ by ste mali záujem, tak vám ich môžem potom prečítať.
Zmeny, ktoré navrhujeme vo vnútornom usporiadaní, ich navrhujeme tak, že sa znižuje základná dávka na každého člena z okruhu spoločne posudzovaných osôb na úroveň 20 % sumy životného minima, čo je finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečia základných životných podmienok.
Možno by som mala veľmi v skratke povedať, že čo je takou hlavnou filozofiou toho nášho návrhu zákona. Povedali sme si o nedokonalostiach, takže povedzme si niečo o tom, že čo nás celkovo viedlo k tomu, aby sme zmenili návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
1. Dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi. Dnes predovšetkým cez príspevok na bývanie, ale o tom si povieme neskôr, dochádza k markantnému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi. Podľa údajov, ktoré máme z jednotlivých úradov práce, to vyzerá tak, že zhruba 30 % ľudí, ktorí dnes poberajú dávku v hmotnej núdzi, predovšetkým cez príspevok na bývanie, zneužíva systém pomoci v hmotnej núdzi.
2. Štát má garantovať len absolútne minimum pre každého, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Musí existovať rozdiel medzi pasívnym a aktívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi a štát musí vytvoriť možnosti na aktiváciu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Inými slovami, ak štát povie, že na to, aby si dostal viac od štátu, keď sa ocitneš v hmotnej núdzi, musíš byť aktívny. Potom ten istý štát musí zabezpečiť, aby boli miesta na aktiváciu jednotlivcov, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi.
Návrh právnej úpravy garantuje súčasné postavenie poberateľov dôchodkových dávok, a to najmä z pohľadu zachovania súčasnej úpravy dorovnávania nízkych dôchodkov. Ja si myslím, že tak ako sme tu bez ohľadu na to, do akého politického spektra patríme, asi by sme si vedeli predstaviť, že to najelegantnejšie riešenie by bolo, že dôchodcovia, poberatelia teda starobných dôchodkov alebo aj invalidných dôchodkov by vôbec nespadali do pomoci v hmotnej núdzi, do toho celého systému, ale, žiaľbohu, realita je iná. Pokiaľ nemáme prijatý zákon o minimálnych dôchodkoch, tak v systéme hmotnej núdze máme zhruba 33-tisíc starobných dôchodcov, ktorí poberajú starobné dôchodky, ktoré sú však natoľko nízke, že ich musíme dorovnávať z dávok v hmotnej núdzi.
Výrazný posun nastane podľa toho nášho návrhu v možnosti získania motivačnej dávky na dvoch úrovniach pre dospelých a na dvoch úrovniach pre deti. Právne možnosti účasti na činnostiach, ktoré zakladajú nárok na získanie motivačnej dávky, sa značne rozšírili tak pre evidovaných nezamestnaných, ako aj pre neevidovaných nezamestnaných. Určenie dvoch úrovní motivačnej dávky vo výške 20 % sumy životného minima a 45 % sumy životného minima reflektujú na individuálne schopnosti a možnosti občanov, ktorí sa zúčastňujú aktivačných prác. Všetky činnosti sú nasmerované na podporu ľahšieho umiestnenia sa na trhu práce.
K tým aktivačným prácam ja sa dostanem, budem o nich hovoriť obšírnejšie, pretože prakticky týmto návrhom my vstupujeme aj do zákona č. 5 o službách zamestnanosti.
Úplne novým prvkom v návrhu zákona je riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich. To znamená tých, ktorí majú veľmi nízke príjmy. V záujme zmiernenia rizika a vzniku chudoby sa navrhuje zaviesť opatrenie, ktoré bude motivovať k uplatneniu sa na trhu práce a tiež záujem si udržať zamestnanie s nízkou mzdou. Pre tieto osoby sa navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa príjem nebude započítavať v jeho reálnej výške, ale iba na úrovni 65 %. V zmysle vyššie uvedenej úpravy bude pracovná činnosť považovaná za aktiváciu, čo občana bude motivovať pracovať.
Ďalším motivačným opatrením návrhu zákona je, že občania, ktorí po dlhodobej nezamestnanosti a poberaní dávky v hmotnej núdzi nakoniec nastúpia do zamestnania, budú mať ďalšie zvýhodnenie. Ich príjem pre účely posúdenia hmotnej núdze sa v priebehu prvých troch mesiacov zamestnania bude započítavať v 45-percentnej výške, v ďalších troch mesiacoch v 55-percentnej výške. Tento spôsob posúdenia garantuje ponechanie dávky, resp. jej časti aj pri zamestnaní.
Za účelom podpory sociálneho začlenenia sa navrhujeme poskytovanie motivačnej dávky na dvoch úrovniach aj pre deti. Pre deti predškolského veku vo výške 15 % sumy životného minima a pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, to bude 25 % sumy životného minima.
Podpora výchovy a vzdelávania v rámci hmotnej núdze sa v návrhu prejavuje aj tak, že na účely posudzovania nároku sa štipendiá nepovažujú za príjem.
Ja by som sa tu na chvíľu zastavila, pomohla si takým aktualizačným prvkom. Asi všetci z vás ste dostali otvorený list, alebo ste sa k nemu nejakým spôsobom dostali, od dvoch učiteliek z Dobšinej, ktoré poukazujú na to, akými peripetiami sa stretávajú pri vzdelávaní detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, a chcela by som odcitovať krátku pasáž z ich listu:
"Aj napriek enormnej snahe a osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka, a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo. Je o nich postarané, a pritom nemusia ani pohnúť prstom."
Pani učiteľky vidia príčiny najmä v nespravodlivom sociálnom systéme, ktorý demotivuje rodičov v zneužívaní sociálnych dávok a detských príspevkov, v totálnej nepripravenosti detí na vstup do školy v zanedbanej starostlivosti, ale aj v tzv. pozitívnej diskriminácii. Tie učiteľky hovoria o tom, že už 6-ročné deti sú často odsúdené na neúspech, pretože do prvého ročníka základnej školy nastupujú absolútne nepripravené, neovládajú slovenský jazyk, často ani rómsky, nemajú základné hygienické návyky a sú presvedčené o tom, že všetkým týmto deťom by pomohla povinná predškolská výchova. Aj ja som o tom presvedčená.
My sme tu navrhovali v legislatívnom zámere zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Ja chcem inak veľmi oceniť, že zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách sa objavil aj v legislatívnom pláne úloh nového vedenia ministerstva práce. To si veľmi cením, avšak my sa ho dočkáme, v nevieme akom časovom horizonte, a dovtedy nemôže byť reč o povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ja si myslím, že to, čo my navrhujeme, to, čo my navrhujeme v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená to, že nositeľom motivačnej dávky môže byť aj dieťa, ktoré bude chodiť do predškolského zariadenia. Sľubujeme si od toho, že viacej detí zo sociálne znevýhodneného prostredia by mohlo sedieť v predškolských zariadeniach, pretože nositeľom tej motivačnej dávky nebude v tom prípade iba to dieťa, ktoré príde do predškolského zariadenia, ale napríklad aj matka, ktorá to svoje dieťa do predškolského zariadenia privedie. A myslím si, že v tom prechodnom období, kým nebude napríklad uzákonená povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, by to mohlo pomôcť.
Ďalšia pomoc, ktorú možno poskytnúť pre občanov v hmotnej núdzi a ktorá tiež slúži na posilnenie účinkov sociálnej inklúzie, je mimoriadna dávka v pôsobnosti štátu, pričom sa ponechá možnosť poskytnutia jednorazovej dávky aj v pôsobnosti obci. Inak všetky tieto veci, ktoré sa objavujú v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sme prediskutovali so ZMOS-om, my sme prakticky akceptovali takmer všetky ich pripomienky, množstvo vôbec tých úplne základných zmien spôsobil prakticky ZMOS, ktorý nám prinášal nové a nové podnety nato, ako zmeniť systém pomoci v hmotnej núdzi.
Navrhujeme tiež zjednodušene konania, ako aj možnosť určenia spôsobu výplaty dávky v hmotnej núdzi s cieľom úspory na správne agendy. Chcem povedať, že náš návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tu by som chcela povedať, že ústava v čl. 39 hovorí o tom, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti, samozrejme, upravuje zákon.
A ja som častokrát spájaná s tým, že hovorím o jednom teplom jedle, že to je všetko, čo by mal štát garantovať.
Musím ale povedať pri všetkej skromnosti, že som to nebola ja, kto vymyslel to jedno teplé jedlo denne. V 2008. sa v § 1 na konci pripájala veta, to znamená, že, k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, že "základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie". A bola to pani exministerka práce, pani Viera Tomanová, ktorá predložila takýto návrh novely. Takže to jedno teplé jedlo patrí jej.
Nevyhnutné prístrešie, samozrejme, my riešime, my riešime cez príspevok na bývanie, takže nie je dobré to úplne hľadať v tom našom návrhu, keďže z príspevku na bývanie robíme samostatnú štátnu sociálnu dávku.
Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť a na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Teraz by som vám povedala niečo, lebo predpokladám, že aj tá diskusia, keď budeme hovoriť o tomto návrhu zákona, sa bude uberať skôr k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti a k aktivačným prácam. Tak by som povedala, že akým spôsobom vlastne meníme týmto návrhom zákon o službách zamestnanosti.
Po prvé my sme nanovo zadefinovali, keďže doteraz vlastne nebola aktivačná činnosť definovaná, že čo to je vlastne aktivačná činnosť. Robíme tak v § 52: "Aktivačná činnosť na účely tohto zákona je podpora udržania pracovných návykov a získavania praktických skúseností dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je spoločne posudzovanou osobou s dlhodobo nezamestnaným občanom, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Aktivačná činnosť sa vykonáva formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou, formou menších služieb pre samosprávny kraj organizovaný samosprávnym krajom alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou." To znamená, my rozširujeme počet entít, ktoré budú organizovať aktivačné práce.
V bode 3: Zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržanie a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracovaní odpadu a obalu v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov, komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach, odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva atď., ale aj pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody atď.
My strašne rozširujeme možnosť vlastne aktivácie toho jednotlivca takmer na všetky oblasti.
Aktivačnú činnosť podľa nášho návrhu vykonáva dlhodobo nezamestnaný občan podľa odseku 1 v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala, čo je veľmi dôležité. V tom dnes platnom systéme aktivačná činnosť sa vykonáva po dobu 6 mesiacov s možnosťou opakovania. My, my navrhujeme vykonávanie aktivačnej činnosti bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo považujem za veľmi dôležité, keď hovoríme o aktivačných činnostiach.
Za úplne najdôležitejšie asi považujem to, že koordinovať to vyhľadávanie tých aktivačných činností bude úrad práce, to znamená štát prostredníctvom úradu práce, ktorý zoberie absolútnu zodpovednosť za organizovanie aktivačných činností a za to, aby bol dostatok tých miest na aktivačnú činnosť.
Pri vyhľadávaní vhodných miest na vykonávanie aktivačnej činnosti úrad spolupracuje s obcou, so samosprávnym krajom a s právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti. Úrad vedie register miest na vykonávanie aktivačnej činnosti v rámci svojho územného obvodu.
Dôležité je aj to, že meníme vlastne príspevok na organizovanie aktivačnej činnosti. Úrad poskytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi podľa odseku 1 na základe jeho písomnej žiadosti náhradu cestovných výdavkov súvisiacich s jeho účasťou na aktivačnej činnosti vykonávanej mimo miesta jeho trvalého bydliska, ak organizátorovi aktivačnej činnosti nebol poskytnutý príspevok podľa odseku 9 písm. c). Cestovnými výdavkami podľa prvej vety sa rozumie cestovné hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania aktivačnej činnosti a späť, čo vlastne dnes v platnom zákone nie je.
Podľa súčasného znenia príspevok podľa odseku 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a samosprávnym krajom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj. Mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších dvanástich kalendárnych mesiacov aj na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, mesačne však najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza - proste je to strašne komplikované a obce si prakticky v organizovaní aktivačných činností nevedia naplánovať. My hovoríme, že mesačne budú obce, ktoré budú organizovať aktivačné činnosti, budú dostávať jednotný paušálny príspevok vo výške 10 % z celkovej ceny práce s tým, že bude na obci, akým spôsobom tieto peniaze využije.
Čo sa týka tej hmotnej núdze, tak myslím, že som obsiahla všetko to dôležité, samozrejme, potom je to vecou diskusie a ďalších vystúpení v rozprave.
Venovala by som sa teraz chvíľu príspevku na bývanie.
Ako som už hovorila, to zneužívanie príspevku na bývanie je pomerne rozsiahle. Zopakujem, že podľa údajov, ktoré máme z úradov práce, je to zhruba 30 % ľudí, ktorí by vôbec nemali poberať príspevok na bývanie. Poviem vám príklady, ako sa zneužíva príspevok na bývanie, ktoré sú reálne:
- Brat od sestry si prenajíma byt 75 metrov štvorcových v bratislavskom komplexe Tri veže za 800 eur. Oficiálne, alebo teda po formálnej stránke je v hmotnej núdzi, na základe zmluvy o prenájme dostane príspevok na bývanie.
- Dvaja nezosobášení ľudia bývajú v jednom byte s troma deťmi, majú, samozrejme, dve nájomné zmluvy, a tak dostanú dva príspevky na bývanie.
- Tretí príklad. V honosných komplexoch si od kamarátov za 500 eur prenajímajú byty, nie je to jeden prípad, sú formálne v hmotnej núdzi a úrad práce im vyplatí príspevok na bývanie vo výške 55 eur.
- Manželia sa pro forma rozvedú, k tomuto dochádza veľmi často, žijú v spoločnej domácnosti, sú formálne v hmotnej núdzi, exmanžel si urobí zmluvu, podľa ktorej platí exmanželke nájomné, úradníčka formálne skontroluje zmluvu, ak splnia všetky podmienky, vznikne im nárok na príspevok na bývanie.
A aké sú nedokonalosti toho súčasného zákona? Je administratívne náročný a nákladný, je veľmi ľahko zneužiteľný, neprehľadný a je veľmi ťažko kontrolovateľný.
Ten príspevok na bývanie po starom poberá zhruba 96-tisíc poberateľov, to znamená, že dostávajú od 55,80 eur až po 89,20 eur. Podľa tohto, čo navrhujeme my, by sa mal rozšíriť počet poberateľov príspevku na bývanie na cca 108-tisíc poberateľov, to rozmedzie príspevku na bývanie bude od 68,91 eur až 116,98 eur. Nárok na príspevok na bývanie získajú nielen občania v hmotnej núdzi, tak ako je to dnes, ale aj ľudia s nízkymi príjmami, samozrejme, za prísne stanovených podmienok.
Tie podmienky na získanie príspevku po starom sú prakticky stav hmotnej núdze a výška sa stanovuje podľa počtu spoluposudzovaných osôb, nereflektujú sa tam reálne náklady spojené s bývaním.
To, čo navrhujeme my, tie podmienky na získanie príspevku po novom by mali byť zaplatené nájomné a úhrady súvisiace s užívaním bytu vrátane poplatkov za komunálny odpad. Ak viac osôb užíva ten istý byt, dom či miestnosť, nárok na príspevok vznikne len jednej z nich. Nárok na príspevok nevzniká osobe, ktorá prenajíma byt, dom alebo miestnosť inej osobe. Nárok na príspevok vzniká len tej osobe, ktorá preukázateľne obýva byt, dom, miestnosť, na ktorú si nárok uplatňuje.
Spôsob výpočtu príspevku na bývanie. Od minimálnych nákladov na bývanie sa odpočíta výška príjmu fyzických osôb tvoriacich bytovú domácnosť vynásobená koeficientom, ktorý vyjadruje zaťaženosť príjmu členov bytovej domácnosti výdavkami na bývanie, to znamená, tam bude to reálne zhodnotenie tých reálnych výdavkov spojených s bývaním.
Príklady: Jednotlivec bez príjmu dnes dostane spolu s dávkou v hmotnej núdzi, keďže príspevok na bývanie je súčasťou dávky v hmotnej núdzi, spolu 181,37 eur, po novom aj s príspevkom na bývanie by dostal 192,29 eur, aj keď, samozrejme, musíme povedať, že v konečnom dôsledku ten dosah na verejné financie na rozpočet by nemal byť negatívny, keďže predpokladáme, že tým, že sme stanovili veľmi jasne tie podmienky a sprísnili sme podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie, predpokladáme, že veľmi veľa z tých, ktorí dnes poberajú ten príspevok na bývanie neoprávnene, by sa v systéme už ďalej neobjavovali.
Takže, aby som to zhrnula, ten nový zákon o príspevku na bývanie bude spravodlivejší, priaznivejší pre udržateľnosť bývania na minimálnej úrovni, čo je veľmi dôležité, bude adresnejší, a teda ľahšie kontrolovateľný, bude menej administratívne náročný a bude výraznou pomocou pre obce a mestá s neplatičmi.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
29.6.2012 o 12:04 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Budem sa najskôr venovať návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Účelom tohto návrhu zákona, ktorý predkladáme, je upraviť legislatívny rámec riešenia systému hmotnej núdze v Slovenskej republike. V súčasnosti sa systém poskytovania pomoci v hmotnej núdzi dá označiť v prvom rade za neprehľadný. Ja vám len tak v skratke vyrátam, z čoho všetkého sa vlastne dnes skladá dávka v hmotnej núdzi:
- je to základná dávka vo výške 60,50 eur,
- príspevok na zdravotnú starostlivosť vo výške 2 eur; chcem povedať, že toto je prežitok, pretože príspevok na zdravotnú starostlivosť reagoval kedysi na tzv. Zajacovu reformu,
- príspevok na bývanie v rozmedzí od 55 eur až po 89,20 eur,
- ochranný príspevok vo výške 63 eur,
- aktivačný príspevok vo výške 63 eur,
- príspevok pre tehotnú ženu vo výške 13,50 eur,
- príspevok na dieťa do jedného roku 13,50 eur a
- príspevok na školopovinné dieťa 17,20 eur.
Takže povedali sme si, že aký neprehľadný je momentálne systém pomoci v hmotnej núdzi. Podľa mňa je veľmi demotivujúci pre občana, pretože je v ňom príliš veľa príspevkov, ktoré občan dostáva automaticky bez ohľadu na to, či je aktívnym, alebo pasívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi.
Jeho správa - správa systému pomoci v hmotnej núdzi - je pomerne drahá. A ďalej, keďže ten systém je taký neprehľadný, a musím povedať, že častokrát aj neadresný, dochádza k veľmi ľahkému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi.
To, že demotivuje k aktivite jednotlivca, sme si povedali a to, že je administratívne náročný a nákladný, sme si tiež povedali a všetky tieto dôvody nás viedli k tomu, aby sme predložili nový návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
Chcem pripomenúť predovšetkým našim opozičným partnerom, že toto je návrh zákona, ktorý sme predkladali ako vládny návrh zákona v minulom volebnom období, a teda bola na ňom zhoda takmer všetkých politických strán bývalej vládnej koalície, dnešnej vládnej opozície, s výnimkou poslaneckého klubu Obyčajných ľudí, pretože tí neboli v takom zložení, ako sú dnes.
Z vyššie spomínaných dôvodov sa v návrhu zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov nanovo definujú základné životné podmienky, definujú sa základné životné potreby, forma pomoci v hmotnej núdzi, ktorou je dávka v hmotnej núdzi na rôznych úrovniach, a v tej súvislosti sa určujú možnosti podpory príjmu občanov v nepriaznivej sociálnej situácii.
Celková výška sumy možnej poskytnutej pomoci vo formy dávky v hmotnej núdzi zostáva približne na rovnakej úrovni ako v súčasnosti. V niektorých prípadoch v závislosti od počtu členov v rodine, ale predovšetkým od ich aktivity sa dokonca zvyšuje.
Dovoľte, aby som vám povedala niekoľko príkladov toho, koľko dostáva napríklad rodina so štyrmi školopovinnými deťmi dnes v tom starom systéme a koľko by mohla dostávať v tom nami navrhovanom systéme.
Takže príklad. Rodičia a štyri školopovinné deti pri maximálnej aktivácii dnes dostávajú spolu 543,90 eur. Ak by prešiel náš návrh, dostávali by 572,26 eur, to znamená viac, ako dostávajú dnes. Ak sa zamestná jeden z rodičov za minimálnu mzdu, čo je v čistom vyjadrení 274,53 eur, po starom, teda v tom dnešnom systéme, dostane 631,46 eur a po novom pri minimálnej mzde by spolu dostal 671,38 eur, to znamená viac.
Tých príkladov mám, samozrejme, viac, pokiaľ by ste mali záujem, tak vám ich môžem potom prečítať.
Zmeny, ktoré navrhujeme vo vnútornom usporiadaní, ich navrhujeme tak, že sa znižuje základná dávka na každého člena z okruhu spoločne posudzovaných osôb na úroveň 20 % sumy životného minima, čo je finančným vyjadrením ústavnej garancie zabezpečia základných životných podmienok.
Možno by som mala veľmi v skratke povedať, že čo je takou hlavnou filozofiou toho nášho návrhu zákona. Povedali sme si o nedokonalostiach, takže povedzme si niečo o tom, že čo nás celkovo viedlo k tomu, aby sme zmenili návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi.
1. Dávka v hmotnej núdzi má patriť výlučne občanovi v hmotnej núdzi. Dnes predovšetkým cez príspevok na bývanie, ale o tom si povieme neskôr, dochádza k markantnému zneužívaniu dávok v hmotnej núdzi. Podľa údajov, ktoré máme z jednotlivých úradov práce, to vyzerá tak, že zhruba 30 % ľudí, ktorí dnes poberajú dávku v hmotnej núdzi, predovšetkým cez príspevok na bývanie, zneužíva systém pomoci v hmotnej núdzi.
2. Štát má garantovať len absolútne minimum pre každého, kto sa ocitne v hmotnej núdzi. Musí existovať rozdiel medzi pasívnym a aktívnym poberateľom dávky v hmotnej núdzi a štát musí vytvoriť možnosti na aktiváciu poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Inými slovami, ak štát povie, že na to, aby si dostal viac od štátu, keď sa ocitneš v hmotnej núdzi, musíš byť aktívny. Potom ten istý štát musí zabezpečiť, aby boli miesta na aktiváciu jednotlivcov, ktorí sa ocitnú v hmotnej núdzi.
Návrh právnej úpravy garantuje súčasné postavenie poberateľov dôchodkových dávok, a to najmä z pohľadu zachovania súčasnej úpravy dorovnávania nízkych dôchodkov. Ja si myslím, že tak ako sme tu bez ohľadu na to, do akého politického spektra patríme, asi by sme si vedeli predstaviť, že to najelegantnejšie riešenie by bolo, že dôchodcovia, poberatelia teda starobných dôchodkov alebo aj invalidných dôchodkov by vôbec nespadali do pomoci v hmotnej núdzi, do toho celého systému, ale, žiaľbohu, realita je iná. Pokiaľ nemáme prijatý zákon o minimálnych dôchodkoch, tak v systéme hmotnej núdze máme zhruba 33-tisíc starobných dôchodcov, ktorí poberajú starobné dôchodky, ktoré sú však natoľko nízke, že ich musíme dorovnávať z dávok v hmotnej núdzi.
Výrazný posun nastane podľa toho nášho návrhu v možnosti získania motivačnej dávky na dvoch úrovniach pre dospelých a na dvoch úrovniach pre deti. Právne možnosti účasti na činnostiach, ktoré zakladajú nárok na získanie motivačnej dávky, sa značne rozšírili tak pre evidovaných nezamestnaných, ako aj pre neevidovaných nezamestnaných. Určenie dvoch úrovní motivačnej dávky vo výške 20 % sumy životného minima a 45 % sumy životného minima reflektujú na individuálne schopnosti a možnosti občanov, ktorí sa zúčastňujú aktivačných prác. Všetky činnosti sú nasmerované na podporu ľahšieho umiestnenia sa na trhu práce.
K tým aktivačným prácam ja sa dostanem, budem o nich hovoriť obšírnejšie, pretože prakticky týmto návrhom my vstupujeme aj do zákona č. 5 o službách zamestnanosti.
Úplne novým prvkom v návrhu zákona je riešenie chudoby zamestnaných pracujúcich. To znamená tých, ktorí majú veľmi nízke príjmy. V záujme zmiernenia rizika a vzniku chudoby sa navrhuje zaviesť opatrenie, ktoré bude motivovať k uplatneniu sa na trhu práce a tiež záujem si udržať zamestnanie s nízkou mzdou. Pre tieto osoby sa navrhuje ponechať nárok na motivačný príspevok a pre účely posúdenia nároku na pomoc v hmotnej núdzi sa príjem nebude započítavať v jeho reálnej výške, ale iba na úrovni 65 %. V zmysle vyššie uvedenej úpravy bude pracovná činnosť považovaná za aktiváciu, čo občana bude motivovať pracovať.
Ďalším motivačným opatrením návrhu zákona je, že občania, ktorí po dlhodobej nezamestnanosti a poberaní dávky v hmotnej núdzi nakoniec nastúpia do zamestnania, budú mať ďalšie zvýhodnenie. Ich príjem pre účely posúdenia hmotnej núdze sa v priebehu prvých troch mesiacov zamestnania bude započítavať v 45-percentnej výške, v ďalších troch mesiacoch v 55-percentnej výške. Tento spôsob posúdenia garantuje ponechanie dávky, resp. jej časti aj pri zamestnaní.
Za účelom podpory sociálneho začlenenia sa navrhujeme poskytovanie motivačnej dávky na dvoch úrovniach aj pre deti. Pre deti predškolského veku vo výške 15 % sumy životného minima a pre deti, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, to bude 25 % sumy životného minima.
Podpora výchovy a vzdelávania v rámci hmotnej núdze sa v návrhu prejavuje aj tak, že na účely posudzovania nároku sa štipendiá nepovažujú za príjem.
Ja by som sa tu na chvíľu zastavila, pomohla si takým aktualizačným prvkom. Asi všetci z vás ste dostali otvorený list, alebo ste sa k nemu nejakým spôsobom dostali, od dvoch učiteliek z Dobšinej, ktoré poukazujú na to, akými peripetiami sa stretávajú pri vzdelávaní detí zo sociálne vylúčených spoločenstiev, a chcela by som odcitovať krátku pasáž z ich listu:
"Aj napriek enormnej snahe a osobnému zanieteniu pedagógov škola produkuje absurdné množstvo žiakov, ktorí sú na trhu práce neuplatniteľní a bez akýchkoľvek sociálnych a pracovných návykov, čo je z nášho pohľadu opäť dôsledok chybného fungovania politiky tohto štátu. Neprispôsobiví spoluobčania si veľmi rýchlo zvykli na výhody, ktoré im štát ponúka, a stotožnili sa s myšlienkou, že všetko dostanú zadarmo. Je o nich postarané, a pritom nemusia ani pohnúť prstom."
Pani učiteľky vidia príčiny najmä v nespravodlivom sociálnom systéme, ktorý demotivuje rodičov v zneužívaní sociálnych dávok a detských príspevkov, v totálnej nepripravenosti detí na vstup do školy v zanedbanej starostlivosti, ale aj v tzv. pozitívnej diskriminácii. Tie učiteľky hovoria o tom, že už 6-ročné deti sú často odsúdené na neúspech, pretože do prvého ročníka základnej školy nastupujú absolútne nepripravené, neovládajú slovenský jazyk, často ani rómsky, nemajú základné hygienické návyky a sú presvedčené o tom, že všetkým týmto deťom by pomohla povinná predškolská výchova. Aj ja som o tom presvedčená.
My sme tu navrhovali v legislatívnom zámere zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. Ja chcem inak veľmi oceniť, že zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách sa objavil aj v legislatívnom pláne úloh nového vedenia ministerstva práce. To si veľmi cením, avšak my sa ho dočkáme, v nevieme akom časovom horizonte, a dovtedy nemôže byť reč o povinnej predškolskej výchove pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. A ja si myslím, že to, čo my navrhujeme, to, čo my navrhujeme v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená to, že nositeľom motivačnej dávky môže byť aj dieťa, ktoré bude chodiť do predškolského zariadenia. Sľubujeme si od toho, že viacej detí zo sociálne znevýhodneného prostredia by mohlo sedieť v predškolských zariadeniach, pretože nositeľom tej motivačnej dávky nebude v tom prípade iba to dieťa, ktoré príde do predškolského zariadenia, ale napríklad aj matka, ktorá to svoje dieťa do predškolského zariadenia privedie. A myslím si, že v tom prechodnom období, kým nebude napríklad uzákonená povinná predškolská výchova pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev, by to mohlo pomôcť.
Ďalšia pomoc, ktorú možno poskytnúť pre občanov v hmotnej núdzi a ktorá tiež slúži na posilnenie účinkov sociálnej inklúzie, je mimoriadna dávka v pôsobnosti štátu, pričom sa ponechá možnosť poskytnutia jednorazovej dávky aj v pôsobnosti obci. Inak všetky tieto veci, ktoré sa objavujú v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, sme prediskutovali so ZMOS-om, my sme prakticky akceptovali takmer všetky ich pripomienky, množstvo vôbec tých úplne základných zmien spôsobil prakticky ZMOS, ktorý nám prinášal nové a nové podnety nato, ako zmeniť systém pomoci v hmotnej núdzi.
Navrhujeme tiež zjednodušene konania, ako aj možnosť určenia spôsobu výplaty dávky v hmotnej núdzi s cieľom úspory na správne agendy. Chcem povedať, že náš návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tu by som chcela povedať, že ústava v čl. 39 hovorí o tom, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti, samozrejme, upravuje zákon.
A ja som častokrát spájaná s tým, že hovorím o jednom teplom jedle, že to je všetko, čo by mal štát garantovať.
Musím ale povedať pri všetkej skromnosti, že som to nebola ja, kto vymyslel to jedno teplé jedlo denne. V 2008. sa v § 1 na konci pripájala veta, to znamená, že, k zákonu o pomoci v hmotnej núdzi, že "základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie". A bola to pani exministerka práce, pani Viera Tomanová, ktorá predložila takýto návrh novely. Takže to jedno teplé jedlo patrí jej.
Nevyhnutné prístrešie, samozrejme, my riešime, my riešime cez príspevok na bývanie, takže nie je dobré to úplne hľadať v tom našom návrhu, keďže z príspevku na bývanie robíme samostatnú štátnu sociálnu dávku.
Návrh zákona je teda v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť a na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Teraz by som vám povedala niečo, lebo predpokladám, že aj tá diskusia, keď budeme hovoriť o tomto návrhu zákona, sa bude uberať skôr k zákonu č. 5 o službách zamestnanosti a k aktivačným prácam. Tak by som povedala, že akým spôsobom vlastne meníme týmto návrhom zákon o službách zamestnanosti.
Po prvé my sme nanovo zadefinovali, keďže doteraz vlastne nebola aktivačná činnosť definovaná, že čo to je vlastne aktivačná činnosť. Robíme tak v § 52: "Aktivačná činnosť na účely tohto zákona je podpora udržania pracovných návykov a získavania praktických skúseností dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý je spoločne posudzovanou osobou s dlhodobo nezamestnaným občanom, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Aktivačná činnosť sa vykonáva formou menších obecných služieb pre obec organizovaných obcou, formou menších služieb pre samosprávny kraj organizovaný samosprávnym krajom alebo formou všeobecne prospešných činností organizovaných právnickou osobou alebo fyzickou osobou." To znamená, my rozširujeme počet entít, ktoré budú organizovať aktivačné práce.
V bode 3: Zlepšenie ekonomických podmienok, sociálnych podmienok, kultúrnych podmienok, tvorbu, ochranu, udržanie a zlepšovanie životného prostredia, údržbu verejných priestranstiev, lesných porastov, zriaďovanie a zveľaďovanie lesných škôlok zameraných na pestovné činnosti, záhradnícke služby, služby zamerané na pomoc v domácnosti, v záhrade, na školskom majetku alebo na obecnom majetku, pri skladovaní, triedení a spracovaní odpadu a obalu v obalovom hospodárstve, upratovanie a údržbu verejných budov, komunikácií, na pomoc pri mimoriadnych udalostiach, odstraňovaní ich následkov, starostlivosť o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva atď., ale aj pomoc pri starostlivosti o nezamestnané osoby, občanov so zdravotným postihnutím, imigrantov, osoby po návrate z výkonu trestu odňatia slobody atď.
My strašne rozširujeme možnosť vlastne aktivácie toho jednotlivca takmer na všetky oblasti.
Aktivačnú činnosť podľa nášho návrhu vykonáva dlhodobo nezamestnaný občan podľa odseku 1 v rozsahu najviac 20 hodín týždenne okrem týždňa, v ktorom sa aktivačná činnosť začala, čo je veľmi dôležité. V tom dnes platnom systéme aktivačná činnosť sa vykonáva po dobu 6 mesiacov s možnosťou opakovania. My, my navrhujeme vykonávanie aktivačnej činnosti bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo považujem za veľmi dôležité, keď hovoríme o aktivačných činnostiach.
Za úplne najdôležitejšie asi považujem to, že koordinovať to vyhľadávanie tých aktivačných činností bude úrad práce, to znamená štát prostredníctvom úradu práce, ktorý zoberie absolútnu zodpovednosť za organizovanie aktivačných činností a za to, aby bol dostatok tých miest na aktivačnú činnosť.
Pri vyhľadávaní vhodných miest na vykonávanie aktivačnej činnosti úrad spolupracuje s obcou, so samosprávnym krajom a s právnickou osobou alebo fyzickou osobou organizujúcou všeobecne prospešné činnosti. Úrad vedie register miest na vykonávanie aktivačnej činnosti v rámci svojho územného obvodu.
Dôležité je aj to, že meníme vlastne príspevok na organizovanie aktivačnej činnosti. Úrad poskytuje dlhodobo nezamestnanému občanovi podľa odseku 1 na základe jeho písomnej žiadosti náhradu cestovných výdavkov súvisiacich s jeho účasťou na aktivačnej činnosti vykonávanej mimo miesta jeho trvalého bydliska, ak organizátorovi aktivačnej činnosti nebol poskytnutý príspevok podľa odseku 9 písm. c). Cestovnými výdavkami podľa prvej vety sa rozumie cestovné hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta trvalého pobytu do miesta vykonávania aktivačnej činnosti a späť, čo vlastne dnes v platnom zákone nie je.
Podľa súčasného znenia príspevok podľa odseku 7 sa poskytuje na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo medzi úradom a samosprávnym krajom na úhradu časti nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním menších obecných služieb pre obec alebo menších služieb pre samosprávny kraj. Mesačne najviac vo výške 7 % počas prvých šiestich kalendárnych mesiacov a najviac vo výške 4 % počas ďalších dvanástich kalendárnych mesiacov aj na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje menšie obecné služby pre obec alebo menšie služby pre samosprávny kraj, mesačne však najviac vo výške 3 % z celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza - proste je to strašne komplikované a obce si prakticky v organizovaní aktivačných činností nevedia naplánovať. My hovoríme, že mesačne budú obce, ktoré budú organizovať aktivačné činnosti, budú dostávať jednotný paušálny príspevok vo výške 10 % z celkovej ceny práce s tým, že bude na obci, akým spôsobom tieto peniaze využije.
Čo sa týka tej hmotnej núdze, tak myslím, že som obsiahla všetko to dôležité, samozrejme, potom je to vecou diskusie a ďalších vystúpení v rozprave.
Venovala by som sa teraz chvíľu príspevku na bývanie.
Ako som už hovorila, to zneužívanie príspevku na bývanie je pomerne rozsiahle. Zopakujem, že podľa údajov, ktoré máme z úradov práce, je to zhruba 30 % ľudí, ktorí by vôbec nemali poberať príspevok na bývanie. Poviem vám príklady, ako sa zneužíva príspevok na bývanie, ktoré sú reálne:
- Brat od sestry si prenajíma byt 75 metrov štvorcových v bratislavskom komplexe Tri veže za 800 eur. Oficiálne, alebo teda po formálnej stránke je v hmotnej núdzi, na základe zmluvy o prenájme dostane príspevok na bývanie.
- Dvaja nezosobášení ľudia bývajú v jednom byte s troma deťmi, majú, samozrejme, dve nájomné zmluvy, a tak dostanú dva príspevky na bývanie.
- Tretí príklad. V honosných komplexoch si od kamarátov za 500 eur prenajímajú byty, nie je to jeden prípad, sú formálne v hmotnej núdzi a úrad práce im vyplatí príspevok na bývanie vo výške 55 eur.
- Manželia sa pro forma rozvedú, k tomuto dochádza veľmi často, žijú v spoločnej domácnosti, sú formálne v hmotnej núdzi, exmanžel si urobí zmluvu, podľa ktorej platí exmanželke nájomné, úradníčka formálne skontroluje zmluvu, ak splnia všetky podmienky, vznikne im nárok na príspevok na bývanie.
A aké sú nedokonalosti toho súčasného zákona? Je administratívne náročný a nákladný, je veľmi ľahko zneužiteľný, neprehľadný a je veľmi ťažko kontrolovateľný.
Ten príspevok na bývanie po starom poberá zhruba 96-tisíc poberateľov, to znamená, že dostávajú od 55,80 eur až po 89,20 eur. Podľa tohto, čo navrhujeme my, by sa mal rozšíriť počet poberateľov príspevku na bývanie na cca 108-tisíc poberateľov, to rozmedzie príspevku na bývanie bude od 68,91 eur až 116,98 eur. Nárok na príspevok na bývanie získajú nielen občania v hmotnej núdzi, tak ako je to dnes, ale aj ľudia s nízkymi príjmami, samozrejme, za prísne stanovených podmienok.
Tie podmienky na získanie príspevku po starom sú prakticky stav hmotnej núdze a výška sa stanovuje podľa počtu spoluposudzovaných osôb, nereflektujú sa tam reálne náklady spojené s bývaním.
To, čo navrhujeme my, tie podmienky na získanie príspevku po novom by mali byť zaplatené nájomné a úhrady súvisiace s užívaním bytu vrátane poplatkov za komunálny odpad. Ak viac osôb užíva ten istý byt, dom či miestnosť, nárok na príspevok vznikne len jednej z nich. Nárok na príspevok nevzniká osobe, ktorá prenajíma byt, dom alebo miestnosť inej osobe. Nárok na príspevok vzniká len tej osobe, ktorá preukázateľne obýva byt, dom, miestnosť, na ktorú si nárok uplatňuje.
Spôsob výpočtu príspevku na bývanie. Od minimálnych nákladov na bývanie sa odpočíta výška príjmu fyzických osôb tvoriacich bytovú domácnosť vynásobená koeficientom, ktorý vyjadruje zaťaženosť príjmu členov bytovej domácnosti výdavkami na bývanie, to znamená, tam bude to reálne zhodnotenie tých reálnych výdavkov spojených s bývaním.
Príklady: Jednotlivec bez príjmu dnes dostane spolu s dávkou v hmotnej núdzi, keďže príspevok na bývanie je súčasťou dávky v hmotnej núdzi, spolu 181,37 eur, po novom aj s príspevkom na bývanie by dostal 192,29 eur, aj keď, samozrejme, musíme povedať, že v konečnom dôsledku ten dosah na verejné financie na rozpočet by nemal byť negatívny, keďže predpokladáme, že tým, že sme stanovili veľmi jasne tie podmienky a sprísnili sme podmienky pre vznik nároku na príspevok na bývanie, predpokladáme, že veľmi veľa z tých, ktorí dnes poberajú ten príspevok na bývanie neoprávnene, by sa v systéme už ďalej neobjavovali.
Takže, aby som to zhrnula, ten nový zákon o príspevku na bývanie bude spravodlivejší, priaznivejší pre udržateľnosť bývania na minimálnej úrovni, čo je veľmi dôležité, bude adresnejší, a teda ľahšie kontrolovateľný, bude menej administratívne náročný a bude výraznou pomocou pre obce a mestá s neplatičmi.
Ďakujem vám veľmi pekne.
Neautorizovaný
12:30
Vystúpenie spoločného spravodajcu 12:30
Július BrockaV podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú...
V podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú správu.
Pani poslankyňa Nicholsonová najprv uviedla návrh zákona o hmotnej núdzi, v programe máme tie body prehodené. Čiže budem najprv hovoriť o novele, resp. o novom zákone o hmotnej núdzi, pretože tento návrh zákona je novým zákonom, ktorým sa rieši problém hmotnej núdze, je to veľmi komplexný návrh, zároveň veľmi potrebný návrh. Ide o zásadnú zmenu systému pomoci v hmotnej núdzi. Návrh je plný motivačných nástrojov pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, naopak, prvý návrh zákona, to znamená zákon o hmotnej núdzi, dokonca šetrí výdavky, ktoré sme schválili v rozpočte kapitoly ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto roku. A zároveň chcem uviesť, že ušetrené prostriedky, o tie ušetrené prostriedky, ak by sme schválili prvý návrh zákona, je možné použiť pri príspevku na bývanie, z ktorého vyplývajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ale aj tak po schválení prípadne oboch ešte stále to bude s vplyvom na verejné financie pozitívne, to znamená, nebudú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, sa budú verejné prostriedky šetriť.
Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie, zákon o hmotnej núdzi výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten druhý návrh zákona o príspevku na bývanie odporúčam na prerokovanie prvým trom výborom, čiže bez výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
29.6.2012 o 12:30 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, rovnako ako predkladateľ dovoľte, aby som aj ja uviedol naraz dva poslanecké návrhy zákonov, ktorými sa budeme teraz zaoberať.
V podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú správu.
Pani poslankyňa Nicholsonová najprv uviedla návrh zákona o hmotnej núdzi, v programe máme tie body prehodené. Čiže budem najprv hovoriť o novele, resp. o novom zákone o hmotnej núdzi, pretože tento návrh zákona je novým zákonom, ktorým sa rieši problém hmotnej núdze, je to veľmi komplexný návrh, zároveň veľmi potrebný návrh. Ide o zásadnú zmenu systému pomoci v hmotnej núdzi. Návrh je plný motivačných nástrojov pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, naopak, prvý návrh zákona, to znamená zákon o hmotnej núdzi, dokonca šetrí výdavky, ktoré sme schválili v rozpočte kapitoly ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto roku. A zároveň chcem uviesť, že ušetrené prostriedky, o tie ušetrené prostriedky, ak by sme schválili prvý návrh zákona, je možné použiť pri príspevku na bývanie, z ktorého vyplývajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ale aj tak po schválení prípadne oboch ešte stále to bude s vplyvom na verejné financie pozitívne, to znamená, nebudú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, sa budú verejné prostriedky šetriť.
Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie, zákon o hmotnej núdzi výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten druhý návrh zákona o príspevku na bývanie odporúčam na prerokovanie prvým trom výborom, čiže bez výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
12:34
Vystúpenie v rozprave 12:34
Jozef MihálMoje vystúpenie bude, dúfam, krátke a pozostáva zo štyroch bodov.
V prvom rade sa chcem vyjadriť v kontexte súčasnej situácie, ktorá je taká, aká je, a kedy...
Moje vystúpenie bude, dúfam, krátke a pozostáva zo štyroch bodov.
V prvom rade sa chcem vyjadriť v kontexte súčasnej situácie, ktorá je taká, aká je, a kedy vláda Roberta Fica pripravujú tzv. ozdravný balíček. Veľmi pozorne som si preštudoval aj s kolegami navrhovaný ozdravný balíček a našiel som tam množstvo bodov, kde sa idú zvyšovať dane, idú sa zavádzať nové dane, nové poplatky, idú sa pomerne dramatickým spôsobom zvyšovať odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov. Nenašiel som tam prakticky žiadne škrty štátu a, žiaľ, nenašiel som tam ani žiadne systémové či nesystémové zmeny v sociálnej oblasti. Čiže vláda Roberta Fica pripravuje pre túto krajinu tresty pre úspešných, pre tých, ktorým sa darí, ktorí si vedia zarobiť poctivo svoje peniaze, ktorí platia dane, priznávajú svoje príjmy, platia odvody, stavajú si nejakú tú nehnuteľnosť alebo si chcú kúpiť nové auto, ale v ozdravnom balíčku nenájdeme ani čiarku o tom, že by sa chcela vláda pozrieť na súčasný stav v sociálnom systéme.
Ľudia sa preto oprávnene pýtajú, čo to má znamenať, kedy sa urobí poriadok s rôznymi indivíduami, ktoré vedome alebo občas i nevedome zneužívajú náš sociálny systém. Je jasné, že Slovensko musí a bude mať sociálny systém, záchrannú sociálnu sieť pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pre tých, ktorí sú naozaj v núdzi, ale nie sociálny systém, ktorý je deravý, ktorý je ľahko zneužiteľný, komplikovaný a umožňujúci špekulácie a bezprácny zisk na úkor tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Preto ma prekvapuje, že túto dôležitú oblasť vláda Roberta Fica ignoruje v ozdravnom balíčku. A aj preto naša legislatívna iniciatíva, kde, v dobrom hovorím, chceme vláde pomôcť, aby sa nezanedbala táto dôležitá sféra.
Zároveň, samozrejme, chceme sa pokúsiť splniť sľub, ktorý sme dali našim voličom v predvolebnej kampani a kedy sme zaujali ľudí na celom Slovensku, ale najmä na východe, naším heslom "Práca namiesto dávok". Opakujem znova, je nemysliteľné, aby Slovensko, Slovensko s takým stavom rozpočtu, aký má, s takými platmi, s takými príjmami, aké tu sú, štedro rozdávalo dávky ľuďom, ktorí by za tie dávky mohli niečo späť tomuto štátu, tejto krajine, týmto regiónom, svojím mestám, obciam, v ktorých žijú, aj niečo vrátiť.
Aké ciele majú tieto dva nové zákony? Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová to už povedala pomerne obšírne, preto ja len zhrniem: chceme zvýšiť motiváciu ľudí, chceme, aby si tie dávky skutočne zaslúžili, odpracovali, chceme zvýšiť ich aktivitu, zvýšiť ich pracovné návyky. Súčasný systém aktivačných prác je jednoducho nepostačujúci a zároveň ten príjem, ktorý plynie z aktivačných prác, je skutočne nízky. A aj preto navrhujeme, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a budú ochotní pracovať na verejnoprospešných aktivitách, aby si zarobili viac, ako im umožňuje súčasný systém. Zdôrazňujem ešte raz, aby si zarobili viac.
Cieľom tohto návrhu totižto nie je primárne ušetriť peniaze v štátnom rozpočte, to nie, aby sme sa správne rozumeli. Finančné dopady za predpokladu, že všetci tí, ktorí poberajú dnes sociálne dávky, by sa skutočne zapojili do verejnoprospešných aktivít, budú negatívne pre štátny rozpočet, to si povedzme otvorene. Avšak hneď treba dodať, že to by bol skutočne ideálny stav, keby všetci tí občania, ktorí poberajú sociálne dávky, sa do tej práce zapojili. Buďme realisti, a hovoríme to znova otvorene, systém je zneužívaný, je tam príliš veľa špekulantov, sú tam ľudia, ktorým sa pracovať jednoducho nechce. Čiže dá sa odhadovať, že možno 20, možno dokonca 30 % ľudí takúto ponuku lepšieho zárobku odmietne. Majú na to právo, bude to ich slobodné rozhodnutie, ale nebudú dostávať dávky v tej súčasnej výške. Čiže tu na druhej strane, či chceme, či nechceme, štát ušetrí, ale, zdôrazňujem, na základe rozhodnutia tých ľudí, ktorí tú prácu odmietnu.
Systém by sa mal postupne vybudovať a dobudovať tak, aby sme mali jasne odstupňovanú tú základnú štátnu sociálnu dávku, na ktorú podľa našej ústavy má nárok každý. Skutočne aj ten, komu sa pracovať nechce.
Ďalej, vyšším stupňom aby bola sociálna dávka poskytovaná za verejnoprospešnú aktivitu. Tam musí byť jasný rozdiel, väčší, ako je dnes, aby to bolo motivujúce, aby ľudia na tie verejnoprospešné aktivity chodili, aby pre ten svoj región niečo naozaj urobili a aby aj tá odmena bola v porovnaní so súčasným stavom vyššia, výraznejšia.
Ďalším stupňom by mal byť tzv. medzitrh práce. To znamená, to je už zamestnanie občanov na otvorenom trhu práce, tzv. u súkromníka za regulérnu mzdu, ale s určitou pomocou a podporou štátu cez zákon o službách zamestnanosti, kde štát by mal prispieť pri takýchto pracovných miestach obsadených ľuďmi, ktorí prišli z verejnoprospešných prác ako dlhodobo nezamestnaní na ten tzv. medzitrh, aby sme pomohli jednak takýmto ľuďom upevňovať a získavať si ďalšie pracovné návyky, presadiť sa na dnes naozaj náročnom trhu práce a zároveň aby sme zamestnávateľom, ktorí takéto pracovné miesta vytvoria, čo ani pre nich nie je jednoduché, aby sme im takisto pomohli a motivovali ich v tvorbe takýchto pracovných miest.
Zdôrazňujem, máme 400-tisíc nezamestnaných, nevšimol som si s výnimkou tých sezónnych vplyvov, že by sa nám tá armáda nezamestnaných momentálne ani po nástupe sociálnej vlády znižovala. Musíme niečo robiť, zobudiť sa, je to nás, na poslancoch slovenského parlamentu, aby sme týmto ľuďom pomohli, ak to nie je schopná urobiť súčasná vláda.
Systém bude jednoducho spravodlivejší a motivujúcejší. A zároveň, vychádzajúc zo skúseností zamestnancov, pracovníkov úradov práce, aj jednoduchší, zrozumiteľnejší jednak pre úradníka, jednak pre občana.
Nemáme čas, treba konať, ja viem, počul som to z úst pána štátneho tajomníka ministerstva práce Buriana nedávno na jednej konferencii, že súčasná vláda, súčasné ministerstvo napriek tomu, že som kritizoval vo svojich úvodných slovách, že ozdravný balíček tieto ambície zmeniť sociálny systém neobsahuje, dozvedel som sa, že na budúci rok predsa len po vykonaní tých prvých škrtov, po týchto prvých opatreniach, by mal prísť čas na to, aby vláda predstavila svoj návrh zmien v sociálnej sfére, týkajúci sa dávok v hmotnej núdzi. Predpokladám, že vláda, resp. rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bude vychádzať z toho návrhu, ktorý sme pripravili a ktorý tu už dnes prezentujeme. A prezentujeme ho preto, aby sme nestrácali čas. Potrebujeme pomôcť Slovensku, slovenskej ekonomike, ale najmä tým ľuďom, ktorí sú na tie sociálne dávky odkázaní. Čakať rok je obrovská strata času.
Pripomeniem, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny už celkom úspešne prevzal napr. naše návrhy, pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, či je to valorizácia dôchodkov, či je to napr. zvyšovanie solidarity v prvom pilieri alebo či je to naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. Hovorím to preto, lebo presne tie návrhy, ktoré sme pripravili za vlády Ivety Radičovej, tu sediaci poslanci SMER-u skritizovali pod čiernu zem a dnes oni sami v pozícii vládnej strany tie isté návrhy idú prijať. A to isté predpokladám, som realista a predpokladám, že poslanci strany SMER dostali príkaz, aby dnes, resp. v pondelok za naše návrhy nezahlasovali, ale aby stlačili gombík za, keď to isté, možno v ružovom, ale to isté vo svojej podstate príde niekedy na jar budúceho roka.
A opakujem, vážené dámy, vážení páni, my tu nemáme čas, konajme. Tie návrhy sú pripravené. A zdôrazňujem ešte jednu vec. Tieto návrhy sú pripravené veľmi starostlivo, robili sme na tom rok, ak nie viac. Zúčastnili sa tejto práce experti na ministerstve práce. Tí istí, ktorí tam sedia teraz a ktorí teda, ako zdôrazňujem, pravdepodobne ten návrh posunú o rok ako vládny návrh, s tou ročnou stratou času. Tí istí experti Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí chodili k nám na expertné rokovania do pracovných skupín, tí istí experti mimovládnych organizácií tu o rok, obrazne povedané, prídu, ale my stratíme rok času, ak budeme čakať na vládny návrh, ktorý bude v ružovom to isté, ako máte na stole dnes.
Na záver. Očakávam ešte, hoci je nás tu relatívne málo, pomerne búrlivú rozpravu, ale verím, že tak ako som sa ani ja, ani moja kolegyňa neznížil k osobným a podpásovým útokom, aj táto diskusia, ktorá sa otvára k tomuto zákonu, resp. k týmto dvoch zákonom, bude korektná, vecná a na prospech občanov Slovenska.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, na rokovanie parlamentu sme si dovolili predložiť dva dôležité návrhy zákonov - hmotná núdza a príspevok na bývanie, ktorými chceme nahradiť a vylepšiť súčasný systém sociálnej pomoci.
Moje vystúpenie bude, dúfam, krátke a pozostáva zo štyroch bodov.
V prvom rade sa chcem vyjadriť v kontexte súčasnej situácie, ktorá je taká, aká je, a kedy vláda Roberta Fica pripravujú tzv. ozdravný balíček. Veľmi pozorne som si preštudoval aj s kolegami navrhovaný ozdravný balíček a našiel som tam množstvo bodov, kde sa idú zvyšovať dane, idú sa zavádzať nové dane, nové poplatky, idú sa pomerne dramatickým spôsobom zvyšovať odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov. Nenašiel som tam prakticky žiadne škrty štátu a, žiaľ, nenašiel som tam ani žiadne systémové či nesystémové zmeny v sociálnej oblasti. Čiže vláda Roberta Fica pripravuje pre túto krajinu tresty pre úspešných, pre tých, ktorým sa darí, ktorí si vedia zarobiť poctivo svoje peniaze, ktorí platia dane, priznávajú svoje príjmy, platia odvody, stavajú si nejakú tú nehnuteľnosť alebo si chcú kúpiť nové auto, ale v ozdravnom balíčku nenájdeme ani čiarku o tom, že by sa chcela vláda pozrieť na súčasný stav v sociálnom systéme.
Ľudia sa preto oprávnene pýtajú, čo to má znamenať, kedy sa urobí poriadok s rôznymi indivíduami, ktoré vedome alebo občas i nevedome zneužívajú náš sociálny systém. Je jasné, že Slovensko musí a bude mať sociálny systém, záchrannú sociálnu sieť pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pre tých, ktorí sú naozaj v núdzi, ale nie sociálny systém, ktorý je deravý, ktorý je ľahko zneužiteľný, komplikovaný a umožňujúci špekulácie a bezprácny zisk na úkor tých, ktorí to naozaj potrebujú.
Preto ma prekvapuje, že túto dôležitú oblasť vláda Roberta Fica ignoruje v ozdravnom balíčku. A aj preto naša legislatívna iniciatíva, kde, v dobrom hovorím, chceme vláde pomôcť, aby sa nezanedbala táto dôležitá sféra.
Zároveň, samozrejme, chceme sa pokúsiť splniť sľub, ktorý sme dali našim voličom v predvolebnej kampani a kedy sme zaujali ľudí na celom Slovensku, ale najmä na východe, naším heslom "Práca namiesto dávok". Opakujem znova, je nemysliteľné, aby Slovensko, Slovensko s takým stavom rozpočtu, aký má, s takými platmi, s takými príjmami, aké tu sú, štedro rozdávalo dávky ľuďom, ktorí by za tie dávky mohli niečo späť tomuto štátu, tejto krajine, týmto regiónom, svojím mestám, obciam, v ktorých žijú, aj niečo vrátiť.
Aké ciele majú tieto dva nové zákony? Moja kolegyňa Lucia Nicholsonová to už povedala pomerne obšírne, preto ja len zhrniem: chceme zvýšiť motiváciu ľudí, chceme, aby si tie dávky skutočne zaslúžili, odpracovali, chceme zvýšiť ich aktivitu, zvýšiť ich pracovné návyky. Súčasný systém aktivačných prác je jednoducho nepostačujúci a zároveň ten príjem, ktorý plynie z aktivačných prác, je skutočne nízky. A aj preto navrhujeme, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a budú ochotní pracovať na verejnoprospešných aktivitách, aby si zarobili viac, ako im umožňuje súčasný systém. Zdôrazňujem ešte raz, aby si zarobili viac.
Cieľom tohto návrhu totižto nie je primárne ušetriť peniaze v štátnom rozpočte, to nie, aby sme sa správne rozumeli. Finančné dopady za predpokladu, že všetci tí, ktorí poberajú dnes sociálne dávky, by sa skutočne zapojili do verejnoprospešných aktivít, budú negatívne pre štátny rozpočet, to si povedzme otvorene. Avšak hneď treba dodať, že to by bol skutočne ideálny stav, keby všetci tí občania, ktorí poberajú sociálne dávky, sa do tej práce zapojili. Buďme realisti, a hovoríme to znova otvorene, systém je zneužívaný, je tam príliš veľa špekulantov, sú tam ľudia, ktorým sa pracovať jednoducho nechce. Čiže dá sa odhadovať, že možno 20, možno dokonca 30 % ľudí takúto ponuku lepšieho zárobku odmietne. Majú na to právo, bude to ich slobodné rozhodnutie, ale nebudú dostávať dávky v tej súčasnej výške. Čiže tu na druhej strane, či chceme, či nechceme, štát ušetrí, ale, zdôrazňujem, na základe rozhodnutia tých ľudí, ktorí tú prácu odmietnu.
Systém by sa mal postupne vybudovať a dobudovať tak, aby sme mali jasne odstupňovanú tú základnú štátnu sociálnu dávku, na ktorú podľa našej ústavy má nárok každý. Skutočne aj ten, komu sa pracovať nechce.
Ďalej, vyšším stupňom aby bola sociálna dávka poskytovaná za verejnoprospešnú aktivitu. Tam musí byť jasný rozdiel, väčší, ako je dnes, aby to bolo motivujúce, aby ľudia na tie verejnoprospešné aktivity chodili, aby pre ten svoj región niečo naozaj urobili a aby aj tá odmena bola v porovnaní so súčasným stavom vyššia, výraznejšia.
Ďalším stupňom by mal byť tzv. medzitrh práce. To znamená, to je už zamestnanie občanov na otvorenom trhu práce, tzv. u súkromníka za regulérnu mzdu, ale s určitou pomocou a podporou štátu cez zákon o službách zamestnanosti, kde štát by mal prispieť pri takýchto pracovných miestach obsadených ľuďmi, ktorí prišli z verejnoprospešných prác ako dlhodobo nezamestnaní na ten tzv. medzitrh, aby sme pomohli jednak takýmto ľuďom upevňovať a získavať si ďalšie pracovné návyky, presadiť sa na dnes naozaj náročnom trhu práce a zároveň aby sme zamestnávateľom, ktorí takéto pracovné miesta vytvoria, čo ani pre nich nie je jednoduché, aby sme im takisto pomohli a motivovali ich v tvorbe takýchto pracovných miest.
Zdôrazňujem, máme 400-tisíc nezamestnaných, nevšimol som si s výnimkou tých sezónnych vplyvov, že by sa nám tá armáda nezamestnaných momentálne ani po nástupe sociálnej vlády znižovala. Musíme niečo robiť, zobudiť sa, je to nás, na poslancoch slovenského parlamentu, aby sme týmto ľuďom pomohli, ak to nie je schopná urobiť súčasná vláda.
Systém bude jednoducho spravodlivejší a motivujúcejší. A zároveň, vychádzajúc zo skúseností zamestnancov, pracovníkov úradov práce, aj jednoduchší, zrozumiteľnejší jednak pre úradníka, jednak pre občana.
Nemáme čas, treba konať, ja viem, počul som to z úst pána štátneho tajomníka ministerstva práce Buriana nedávno na jednej konferencii, že súčasná vláda, súčasné ministerstvo napriek tomu, že som kritizoval vo svojich úvodných slovách, že ozdravný balíček tieto ambície zmeniť sociálny systém neobsahuje, dozvedel som sa, že na budúci rok predsa len po vykonaní tých prvých škrtov, po týchto prvých opatreniach, by mal prísť čas na to, aby vláda predstavila svoj návrh zmien v sociálnej sfére, týkajúci sa dávok v hmotnej núdzi. Predpokladám, že vláda, resp. rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bude vychádzať z toho návrhu, ktorý sme pripravili a ktorý tu už dnes prezentujeme. A prezentujeme ho preto, aby sme nestrácali čas. Potrebujeme pomôcť Slovensku, slovenskej ekonomike, ale najmä tým ľuďom, ktorí sú na tie sociálne dávky odkázaní. Čakať rok je obrovská strata času.
Pripomeniem, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny už celkom úspešne prevzal napr. naše návrhy, pokiaľ ide o zmeny v prvom dôchodkovom pilieri, či je to valorizácia dôchodkov, či je to napr. zvyšovanie solidarity v prvom pilieri alebo či je to naviazanie dôchodkového veku na strednú dobu dožitia. Hovorím to preto, lebo presne tie návrhy, ktoré sme pripravili za vlády Ivety Radičovej, tu sediaci poslanci SMER-u skritizovali pod čiernu zem a dnes oni sami v pozícii vládnej strany tie isté návrhy idú prijať. A to isté predpokladám, som realista a predpokladám, že poslanci strany SMER dostali príkaz, aby dnes, resp. v pondelok za naše návrhy nezahlasovali, ale aby stlačili gombík za, keď to isté, možno v ružovom, ale to isté vo svojej podstate príde niekedy na jar budúceho roka.
A opakujem, vážené dámy, vážení páni, my tu nemáme čas, konajme. Tie návrhy sú pripravené. A zdôrazňujem ešte jednu vec. Tieto návrhy sú pripravené veľmi starostlivo, robili sme na tom rok, ak nie viac. Zúčastnili sa tejto práce experti na ministerstve práce. Tí istí, ktorí tam sedia teraz a ktorí teda, ako zdôrazňujem, pravdepodobne ten návrh posunú o rok ako vládny návrh, s tou ročnou stratou času. Tí istí experti Združenia miest a obcí Slovenska, ktorí chodili k nám na expertné rokovania do pracovných skupín, tí istí experti mimovládnych organizácií tu o rok, obrazne povedané, prídu, ale my stratíme rok času, ak budeme čakať na vládny návrh, ktorý bude v ružovom to isté, ako máte na stole dnes.
Na záver. Očakávam ešte, hoci je nás tu relatívne málo, pomerne búrlivú rozpravu, ale verím, že tak ako som sa ani ja, ani moja kolegyňa neznížil k osobným a podpásovým útokom, aj táto diskusia, ktorá sa otvára k tomuto zákonu, resp. k týmto dvoch zákonom, bude korektná, vecná a na prospech občanov Slovenska.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:48
Alojz HlinaVážení, pozrime sa, koľko nás tu je. Pozrime sa, koľko poslancov zvolených ľuďmi...
Vážení, pozrime sa, koľko nás tu je. Pozrime sa, koľko poslancov zvolených ľuďmi tejto krajiny vnímajú, a to hádam sa na tom zhodneme, že to je veľkým problémom, že je to problém, že majú chuť a ochotu hľadať riešenie. Pozrime sa, koľko nás tu je.
Chcem, aby bolo na zápise, aby bolo na kamerách, že v rokovacom dni 29. júna, 12.49, rokujeme o jednom z najväčších problémov tejto krajiny a je tu, ak mi niekto pomôže, spočítajme sa, možno kým to dohovorím, to niekto mi pomôže a spočíta, je tu toľkoto málo, každopádne viem už teraz povedať, že málo poslancov.
Musí to byť na zápise, lebo keď budeme predkladať novelu o rokovacom poriadku, bude tam priložená aj táto skutočnosť, ktorá bude jasne dokumentovať, že novelizácia rokovacieho poriadku je absolútne potrebná. Nepoznáme mieru. Tu nikto nehovorí, že by sme tu mali byť všetci, ale keď nepoznáme mieru, tak treba na to predpis.
To není možné, aby tu bolo toľko ľudí, keď rozprávame o tomto. To už je jedno, aj keby sme o niečom úplne inom rozprávali, ale obzvlášť, keď o tomto. Keď koľkí ľudia tu chodia a mudrujú, že ako to vedia, čo by tu riešili. Kde sú?!
Verím, teda to bolo zmyslom môjho vystúpenia, aby to bolo na zápise, lebo to bude dokumentovať tú absolútne skutočnosť a nevyhnutnosť, že je čas, lebo nepoznáme mieru. Poslanci nepoznajú mieru.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:48 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Predkladané návrhy sa pokúšajú riešiť asi jedny z najväčších problémov, s ktorými sa naša krajina stretáva. Je to problém zneužívania sociálnych dávok, je to naozaj obrovský problém. Treba oceniť, ja oceňujem snahu predkladateľov, že urobili dosť. Ja som videl aj mail, aj boli u nás na klube. Naozaj to oceňujem. Ale iné chcem povedať.
Vážení, pozrime sa, koľko nás tu je. Pozrime sa, koľko poslancov zvolených ľuďmi tejto krajiny vnímajú, a to hádam sa na tom zhodneme, že to je veľkým problémom, že je to problém, že majú chuť a ochotu hľadať riešenie. Pozrime sa, koľko nás tu je.
Chcem, aby bolo na zápise, aby bolo na kamerách, že v rokovacom dni 29. júna, 12.49, rokujeme o jednom z najväčších problémov tejto krajiny a je tu, ak mi niekto pomôže, spočítajme sa, možno kým to dohovorím, to niekto mi pomôže a spočíta, je tu toľkoto málo, každopádne viem už teraz povedať, že málo poslancov.
Musí to byť na zápise, lebo keď budeme predkladať novelu o rokovacom poriadku, bude tam priložená aj táto skutočnosť, ktorá bude jasne dokumentovať, že novelizácia rokovacieho poriadku je absolútne potrebná. Nepoznáme mieru. Tu nikto nehovorí, že by sme tu mali byť všetci, ale keď nepoznáme mieru, tak treba na to predpis.
To není možné, aby tu bolo toľko ľudí, keď rozprávame o tomto. To už je jedno, aj keby sme o niečom úplne inom rozprávali, ale obzvlášť, keď o tomto. Keď koľkí ľudia tu chodia a mudrujú, že ako to vedia, čo by tu riešili. Kde sú?!
Verím, teda to bolo zmyslom môjho vystúpenia, aby to bolo na zápise, lebo to bude dokumentovať tú absolútne skutočnosť a nevyhnutnosť, že je čas, lebo nepoznáme mieru. Poslanci nepoznajú mieru.
Neautorizovaný
12:50
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:50
Eva HufkováĎalším dôvodom je aj neprimerané množstvo spôsobov výpočtu uvedených príspevkov, čo by nesmierne zaťažovalo už tak poddimenzovaný stav pracovníkov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to, samozrejme, vašou zásluhou.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:50 hod.
PhDr.
Eva Hufková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mihál, návrhy zákonov, ktoré predkladáte ako pomoc v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie a ktoré kompenzujú hmotnú núdzu, sú predmetom pripravovaného zákona aj z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so sociálnymi partnermi, kde bude tiež, tak ako ste už aj vy povedali, odlíšené, kto chce a kto nechce robiť. Veľmi sa tiež čudujem, že s uvedenými návrhmi prichádzate teraz, pretože ste mali možnosť to zmeniť tak, ako to dnes obhajujete. Určite vaše návrhy zákonov nepodporím a nikto mi to, pán Mihál, neprikázal.
Ďalším dôvodom je aj neprimerané množstvo spôsobov výpočtu uvedených príspevkov, čo by nesmierne zaťažovalo už tak poddimenzovaný stav pracovníkov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, a to, samozrejme, vašou zásluhou.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:51
Štefan KuffaPráca namiesto dávok, mne sa tento názor ako páči, aj sa zhodujem ako s ním. Pretože nemôžme dávať ľuďom len podpory a na druhej strane od nich neočakávať nič. Je to nespravodlivé. Je to nespravodlivé voči tým, ktorí chcú pracovať. V tej skupine nezamestnaných, dovolím si povedať, verím, že je menšia čiastka, ale sú medzi nimi ľudia, ktorí nechcú pracovať a toto ako treba diferencovať aj selektovať.
A aj ten systém aktivačných prác naozaj aj doposiaľ, aj dlhodobo bol zneužívaný, neriešil otázky ako zamestnanosti. Naozaj treba možno ten medzistupienok ako práce, ktorý tuná je. A ťažko zamestnávateľné skupiny, ktoré sú, hlavne tí dlhodobo nezamestnaní a nové, teda v poslednom období sú to aj absolventi, ktorí sa prihlásia na úrad práce nie preto, že nie sú schopní pracovať, ale nechcú pracovať.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:51 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Vážený predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ďakujem za slovo. Chcem len reagovať naozaj na to, že tá otázka práce a zamestnania je veľmi vážnou otázkou. Štyristotisíc ľudí v tomto našom štáte trápi táto otázka, hej? Teda sú nezamestnaní. Možnože ich netrápi, lebo určite je tam skupina ľudí, ktorá nechce ako pracovať. Ale štát má byť predovšetkým tým, ktorý má vytvárať podmienky pre nové pracovné miesta a tie podmienky aby vytváral aj v sfére teda podnikateľskej, aj u živnostníkov, aby boli ochotní oni pracovať a zarábať jednak sami na seba a živiť svoje vlastné ako rodiny.
Práca namiesto dávok, mne sa tento názor ako páči, aj sa zhodujem ako s ním. Pretože nemôžme dávať ľuďom len podpory a na druhej strane od nich neočakávať nič. Je to nespravodlivé. Je to nespravodlivé voči tým, ktorí chcú pracovať. V tej skupine nezamestnaných, dovolím si povedať, verím, že je menšia čiastka, ale sú medzi nimi ľudia, ktorí nechcú pracovať a toto ako treba diferencovať aj selektovať.
A aj ten systém aktivačných prác naozaj aj doposiaľ, aj dlhodobo bol zneužívaný, neriešil otázky ako zamestnanosti. Naozaj treba možno ten medzistupienok ako práce, ktorý tuná je. A ťažko zamestnávateľné skupiny, ktoré sú, hlavne tí dlhodobo nezamestnaní a nové, teda v poslednom období sú to aj absolventi, ktorí sa prihlásia na úrad práce nie preto, že nie sú schopní pracovať, ale nechcú pracovať.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:53
Viliam JasaňPán Mihál, keď prestanete kopať do SMER-u a do poslancov SMER-u, možno sa dožijete aj toho, že budeme navzájom diskutovať o skutočných problémoch, ktoré túto republiku trápia.
Neviem,...
Pán Mihál, keď prestanete kopať do SMER-u a do poslancov SMER-u, možno sa dožijete aj toho, že budeme navzájom diskutovať o skutočných problémoch, ktoré túto republiku trápia.
Neviem, ako vy na klube, ale my na klube sa radíme. Radíme, diskutujeme, aj sa hádame. My neplníme príkazy. Možno vy ste boli zvyknutí plniť len príkazy. My to nerobíme.
No a o tých niektorých expertoch, ja sa pripravujem na vystúpenie a dám vám také zaujímavé informácie, čo bolo pripravované počas naozaj stratených dvoch rokov pre túto republiku, keď ste vládli vy. A určite to budú informácie veľmi a veľmi zaujímavé a poviem ich vtedy, keď ich budem mať všetky zosumarizované, aby som nehovoril veci, ktoré nemám podložené.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:53 hod.
RSDr.
Viliam Jasaň
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja nebudem ešte reagovať na obsah. Ešte bude čas, ale ani som nemienil reagovať na vás, ale vy už patríte znova medzi tých, ktorí keď predložíte akýkoľvek návrh zákona, nech znie akokoľvek dobre, tak si neodpustíte a kopnete si do nás.
Pán Mihál, keď prestanete kopať do SMER-u a do poslancov SMER-u, možno sa dožijete aj toho, že budeme navzájom diskutovať o skutočných problémoch, ktoré túto republiku trápia.
Neviem, ako vy na klube, ale my na klube sa radíme. Radíme, diskutujeme, aj sa hádame. My neplníme príkazy. Možno vy ste boli zvyknutí plniť len príkazy. My to nerobíme.
No a o tých niektorých expertoch, ja sa pripravujem na vystúpenie a dám vám také zaujímavé informácie, čo bolo pripravované počas naozaj stratených dvoch rokov pre túto republiku, keď ste vládli vy. A určite to budú informácie veľmi a veľmi zaujímavé a poviem ich vtedy, keď ich budem mať všetky zosumarizované, aby som nehovoril veci, ktoré nemám podložené.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
12:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:55
Viera TomanováZámerom totižto je zvýšiť motiváciu ľudí v hmotnej núdzi k aktivite a k ich účasti v inkluzívnych programoch a v aktívnych opatreniach trhu práce.
Pán Mihál, koľko ste nechali na ministerstve práce peňazí na aktívnu politiku trhu práce na tento rok? Nula! Ani cent. Ani cent! Ako chcete splniť túto podmienku? Ako ste viedli rezort, akú mieru nezamestnanosti ste dosiahli? Neustále vám len narastala. Dosiahli ste 15,24 % celkovú. Ak budem hovoriť o evidovanej, 13,69 %.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:55 hod.
Ing. PhD.
Viera Tomanová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja si dovolím upresniť niektoré veci, a to vzhľadom na to, že predložené dva návrhy zákonov, ktoré v súčasnosti prerokúvame, boli predložené ešte v roku 2011 a boli stiahnuté v rámci legislatívneho procesu z Legislatívnej rady vlády a dôvodom zastavenia legislatívneho procesu bol zásadný nesúhlas premiérky, ktorá upozornila, že o návrhu vláda nemôže rokovať, pokiaľ zákon nebude doplnený napríklad o podmienku objektívnej dostupnosti príležitostí na aktiváciu pri posudzovaní nároku na motivačnú dávku. Ak chcete, zopakujem to ešte raz: ak nebude doplnený napríklad, pretože tam je ďaleko viacej vecí, doplnený o podmienku objektívnej dostupnosti príležitostí na aktiváciu pri posudzovaní nároku na motivačnú dávku.
Zámerom totižto je zvýšiť motiváciu ľudí v hmotnej núdzi k aktivite a k ich účasti v inkluzívnych programoch a v aktívnych opatreniach trhu práce.
Pán Mihál, koľko ste nechali na ministerstve práce peňazí na aktívnu politiku trhu práce na tento rok? Nula! Ani cent. Ani cent! Ako chcete splniť túto podmienku? Ako ste viedli rezort, akú mieru nezamestnanosti ste dosiahli? Neustále vám len narastala. Dosiahli ste 15,24 % celkovú. Ak budem hovoriť o evidovanej, 13,69 %.
Ďakujem.
Neautorizovaný
12:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:56
Jozef MihálPokiaľ hovoríte o tých zaťažujúcich výpočtoch, tak neviem, či ste ten návrh naozaj čítali, pretože tie postupy a výpočty a tie nároky a tak ďalej sú práveže jednoduchšie ako v súčasnom zákone. Ja opakujem, čo som už povedal vo vystúpení, konzultovali sme to predsa so samotnými zamestnancami úradov, aby sme dosiahli jednoduchší systém aj pre administratívu, aj pre občana.
Pán kolega Kuffa, vytvárať nové pracovné miesta musia podnikatelia v prvom rade lepším, preto im treba vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, čo je otázka sama osebe, to tu nemám čas rozobrať. Tu ide o verejnoprospešné aktivity, ale o tom sme sa už bavili, keď sme boli u vás na klube.
Pani poslankyňa Tomanová, ja by som chcel pripomenúť, že tu sa bavíme o objeme niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré sú v rozpočte či súčasného, či predošlého ministerstva práce, to je jedno, na sociálne dávky. Tu sa teraz nebavíme o aktívnych politikách trhu práce, to by bol ten medzitrh, ale tu hovoríme o zákone, o dávkach v hmotnej núdzi, kde ide o to, aby sa tie stovky miliónov rozdeľovali, ktoré tam sú, spravodlivejšie.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
29.6.2012 o 12:56 hod.
RNDr.
Jozef Mihál
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa Huťková (pozn. red.: "Hufková"), ten návrh prišiel preto teraz, pretože sme mali len rok a pol času vo vládnej koalícii, keď sme vládli, nato, aby sme ten návrh dotiahli, sfinalizovali do konca. Čiže to naše pôsobenie bolo skrátené predčasnými voľbami. A keďže je škoda, aby ten návrh zostal ležať v šuflíku a čakal rok, preto ho dávame dnes. Ja si myslím, že som to dostatočne vysvetlil. Ak ten návrh nepodporíte, samozrejme, je to vaše slobodné rozhodnutie, ja sa teším, že podporíte aspoň ten vládny návrh, ktorý sem príde približne o rok. Potom sa o tom znovu porozprávame.
Pokiaľ hovoríte o tých zaťažujúcich výpočtoch, tak neviem, či ste ten návrh naozaj čítali, pretože tie postupy a výpočty a tie nároky a tak ďalej sú práveže jednoduchšie ako v súčasnom zákone. Ja opakujem, čo som už povedal vo vystúpení, konzultovali sme to predsa so samotnými zamestnancami úradov, aby sme dosiahli jednoduchší systém aj pre administratívu, aj pre občana.
Pán kolega Kuffa, vytvárať nové pracovné miesta musia podnikatelia v prvom rade lepším, preto im treba vytvárať lepšie podnikateľské prostredie, čo je otázka sama osebe, to tu nemám čas rozobrať. Tu ide o verejnoprospešné aktivity, ale o tom sme sa už bavili, keď sme boli u vás na klube.
Pani poslankyňa Tomanová, ja by som chcel pripomenúť, že tu sa bavíme o objeme niekoľko stoviek miliónov eur, ktoré sú v rozpočte či súčasného, či predošlého ministerstva práce, to je jedno, na sociálne dávky. Tu sa teraz nebavíme o aktívnych politikách trhu práce, to by bol ten medzitrh, ale tu hovoríme o zákone, o dávkach v hmotnej núdzi, kde ide o to, aby sa tie stovky miliónov rozdeľovali, ktoré tam sú, spravodlivejšie.
Neautorizovaný