3. schôdza

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, je to skutočne vážna téma, ktorej sa treba venovať a ktorej sa venujem roky, či už ako voľakedajší minister a tak ako poslanec. Ale vážna je hlavne preto, lebo stojí túto krajinu obrovské peniaze. Rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí je obrovský a táto krajina nemá peňazí na rozhadzovanie. Musí každé jedno euro dvakrát otočiť, kým ho vydá, a musí urobiť všetko pre to, aby to euro bolo vynaložené rozumne, aby prinášalo efekt, aby pomáhalo tam, kde pomáhať má, aby vytváralo nejaké ekonomicky podmienené motivácie, aby sa ľudia správali tak, ako očakávame my všetci, aby každému sa vytvárali podmienky na rozvoj jeho života, rodiny, zabezpečenie hmotnými, hmotným zabezpečením, prácu a jednoducho aby sme tu mali krajinu ľudí, ktorí vlastnou prácou si zabezpečujú príjem, a aby len v tých najnevyhnutnejších prípadoch sa stalo, že človek si nevie pomôcť sám a vtedy nastupuje štát. Vtedy nastupuje solidarita a vtedy mu treba pomôcť a zabezpečiť mu slušný život.
Musím ale skonštatovať, že súčasný systém taký nie je. A to je jeho problém. Súčasný systém je drahý, ale vôbec nezabezpečuje to, čo som teraz spomínal. Vynakladáme obrovské množstvo peňazí, ale nie na to, aby sme ľudí viedli a motivovali k želaným aktivitám, ale naopak, stáva sa a je to, je to podstatou, dovolím si povedať, tohto systému, že ich demotivuje, že ich nabáda, naopak, zotrvať, nazvime to, v sociálnej sieti, ktorá nie je síce pohodlná, ale mnohí ľudia sa naučili takýmto spôsobom žiť, možnože len vegetovať, ale je to zlé. A tento spôsob sa rozmáha a rozširuje. A pracujúci občania zo svojich peňazí, zo svojich prostriedkov, ktoré vytvoria svojou vlastnou prácou, zo svojich daní financujú to, že nám stále rastie počet ľudí, ktorí žijú na sociálnych dávkach, ktorí prostredníctvom sociálnych dávok si zabezpečujú svoje živobytie, a vytvára systém, že aj keď sa v týchto zložitých dobách podarí vytvoriť príležitosť na získanie práce, daní občania, mnohí z nich, nevravím, že všetci, ale mnohí z nich o túto prácu neprejavia záujem a radšej chcú zostať v tom spôsobe života, ktorý tu dnes máme.
Už pani predkladateľka dneska spomínala ten list učiteliek z Dobšinej. Ja som sa rozprával s týmito, jednou z týchto dám a myslím si, že odráža realitu. To sú skúsenosti reálneho života. Môžu tu rôzni ľudia hovoriť kvázi humanistické posolstvá, ako máme pomáhať a dávať ďalšie a ďalšie peniaze, ale výsledky takejto politiky sa odrážajú práve v tom, čo je obsiahnuté v tomto liste. Nepomáhame, škodíme. Rozširujeme systém zotročenia na závislosti na sociálnych dávkach. A preto je podľa mňa v záujme všetkých ľudí, ktorí majú skutočne na mysli a na pamäti to, aby sa nám znižoval počet ľudí, ktorí sú závislí na sociálnych dávkach a takomto spôsobe prežívania, tak myslím, že všetci títo ľudia by mali bez rozdielu politickej inklinácie podporiť zmeny v tomto systéme.
Ešte jednu súvislosť by som uviedol práve v tejto väzbe. Diskutujeme tu už od predloženia programového vyhlásenia vlády o konsolidačnom balíčku. O tom, koľko ľudia musia zaplatiť, aby naša krajina znížila deficit, udržala ho pod kontrolou, aby znížila svoje zadlženie, ktoré enormne vzrástlo za obdobia, predovšetkým za obdobie prvej vlády pána Roberta Fica s nástupom krízy a jeho spôsobu prístupu k riešeniu tohto problému a dnes nás to dobieha. No a nech sa pozeráme na ten konsolidačný balíček, na tých 22 opatrení, z ktorejkoľvek strany, jedno môžeme skonštatovať, všetko, čo je v ňom obsiahnuté, platia pracujúci ľudia. Bez rozdielu toho, či sú to málo zarábajúci, veľa zarábajúci, bohaté firmy alebo obyčajní sporitelia, alebo obyčajní ľudia pracujúci na dohody - tí, ktorí pracujú. A ja si myslím, že našou povinnosťou by malo byť vytvárať dobré podmienky pre tých, ktorí pracujú, nie ich trestať a stále od nich vyťahovať ďalšie a ďalšie peniaze, stále im siahať do peňaženky a ťahať im z nej peniaze, aby sme zabezpečili alebo aby vláda zabezpečila peniaze pre štátny rozpočet.
A zároveň nevidím v tomto návrhu a v prístupe vlády jediné opatrenie, ktoré by siahalo na zle nastavený sociálny systém, kde idú obrovské množstvá peňazí, kde stovky miliónov vynakladáme, a že by toto opatrenie znamenalo racionalizáciu tohto zle nastaveného systému, to znamená, aj úsporu, lepšie nasmerovanie týchto prostriedkov, lepšie využitie aj s lepšími efektmi pre tých, ktorí to potrebujú, a zabránenie buď zneužívania, alebo - rovno môžeme kľudne povedať - využívania, ale nie adekvátneho. Pretože ten systém, neviem, či môžme vôbec označiť, že je zneužívaný, keď len v zmysle platného zákona ho niekto dokonale vie vyžmýkať alebo dokonale z neho žiť. My sme ten systém, táto Národná rada, svojimi zákonmi vytvorili a my ho musíme zmeniť, keď je zlý. A on je zlý. To vám povedia všetci ľudia, ktorí žijú v tých oblastiach, kde sú tieto problémy najvypuklejšie. Ten spomínaný list je len takým jedným z hlasov, ktorý zaznel hlasnejšie, pretože tie poznatky boli položené na papier a zverejnené. Ale stačí prejsť po osadách, obciach, mestečkách, po východnom, strednom, južnom Slovensku a povedia vám to všetci.
Pár príkladov z toho, ako, aké máme tu nezmyselné sociálne dávky, a možno aj taký príbeh, ako niektoré až-až kurióznym spôsobom vznikli.
Už tu bol spomínaný ten jeden príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktorý naozaj vznikol ako tlmiaci nástroj pri zavedení tých tzv. 20-korunáčiek. Vtedy to bolo 20 korún, až sa nemýlim, ono sa to len pretransformovalo. Dávno zmizli dôvody pre zavedenie tohto príspevku, príspevok zotrval. Naďalej ho vynakladáme, aj keď dôvody pominuli.
Príspevok na plnenie alebo dodržiavanie školskej dochádzky. No viete, ako tento príspevok vznikol? Keď som bol minister, mali sme veľký záujem na tom, aby sme do všetkého, kde sa dá, vložili motivačný prvok. Vtedy to zjednocujúce heslo na zmenu sociálneho systému bolo: "Pracovať sa oplatí." A chceli sme a hľadali sme nástroj, aby sme motivovali deti už od školských rokov, aby videli, že aj učiť sa oplatí, dobre učiť sa oplatí. A preto sme zaviedli prospechové štipendiá, ktoré oceňovali špeciálnym druhom sociálnej dávky tie rodiny, kde sa dieťa dobre učilo alebo si zlepšilo svoj prospech. Pretože logicky, keď dieťa sa dobre učí, tak má šancu potom postupovať vo vzdelaní vyššie, po skončení základnej školy spraviť si učňovku alebo aj strednú školu, alebo aj vysokú školu. Bez dobrého učenia to asi nepôjde a všetci vieme, že cez vzdelanie naozaj sa môžeme, môžu ľudia aj vymaniť z biedy a zo spôsobu života, v akom žijú. Takže toto bol cieľ tohto príspevku.
Po mojom odchode moja nástupkyňa pani poslankyňa Tomanová zmenila tento príspevok takým spôsobom, že zvolila jeho najvyššiu dávku, to znamená, tú sumu, na ktorú mali nárok tí najlepší žiaci, dala, priznala ho všetkým a len za to, že to dieťa chodí do školy. Pritom tu máme predsa povinnú školskú dochádzku. A my ešte budeme istú skupinu ľudí platiť za to, že chodí do školy, aj keď zákon ukladá, že všetky deti musia chodiť do školy? Veď to je nezmysel. Ja neviem, teraz nemám vyčíslené, koľko to stojí, ale stojí to obrovské, určite obrovské tisíce alebo možno aj milióny, alebo státisíce eur. Načo takto hlúpo vynakladáme prostriedky?
A takto by sme mohli sa pozrieť na naozaj viacej príspevkov a ja na tejto schôdzi predkladám omnoho jednoduchšie dva zákony, ktoré tiež idú týmto spôsobom meniť alebo navrhujú meniť systém, pretože keď nebudeme vedieť do systému vložiť motiváciu, ktorá vedie k tomu a rozlišuje medzi ľuďmi a rodinami, ktoré sa snažia, a tými, ktoré sú pasívne, tak budeme mať za chvíľu pasívnych všetkých a počet ľudí, ktorí poberajú prostriedky zo sociálneho systému, bude rásť a to je veľmi zlé.
Z tohto dôvodu som rád, že takýto návrh tu je, aj keď, samozrejme, nie je jednoduchý, pretože vznikol vo vládnej dielni a v minulom období, ale určite stojí za podporu, ale aj ďalej musíme ísť a hľadať ďalšie, veď to je konsolidácia.
Teraz ešte ja by som to uzavrel vo vzťahu ku konsolidácii. Tak nielenže zvyšuje táto vláda dane a odvody všetkým, ktorí pracujú, ale, samozrejme, so zdôvodnením, že na to nemáme, ide zobrať viac než polovicu budúcich dôchodkových úspor sporiteľom. A vôbec sa nepozerá alebo necháva nedotknutý sociálny systém. Tak ja hovorím, pozrime sa na sociálny systém, pretože deficit sme už vyriešili naším návrhom, pokiaľ by bol prijatý, že deficit už máme zabezpečený, ale nemáme zabezpečenú ešte stránku dlhu, reálneho dlhu, no tak poďme hľadať. A poďme súborom opatrení nájsť peniaze na zníženie dlhu a potom nebudeme musieť siahať na peniaze alebo vláda nebude musieť siahať na peniaze sporiteľov. A tým ich ohrozovať a tým ohrozovať ich, nie ohrozovať, znižovať, výrazne znižovať budúce dôchodky.
Jednu poznámku ešte k záveru tohto môjho vystúpenia, k otázke minimálneho dôchodku. Aj predkladatelia, aj vládna strana sa, zdá sa, zhodujú v názore na solidárnosť v prvom pilieri a na potrebu stanovenia minimálneho dôchodku... (Reakcie z pléna.) K veci. Tuto pani predkladateľka túto záležitosť spomínala, takže musím sa k tomu vyjadriť, lebo to má súvis, samozrejme.
Problém však je, že keď my zavedieme do dôchodkového systému solidaritu v takej výraznej miere, že budeme dotovať z prostriedkov iných prispievateľov minimálne dôchodky, tak vytvárame ďalšiu sociálnu dávku. Dôchodok prestáva byť poistením, prestáva byť dôchodkom a stáva sa sociálnou dávkou. Pretože dávka v hmotnej núdzi je sociálna dávka. Takže ich budeme nazývať len rôznymi menami, ale budeme tu mať ďalšiu sociálnu dávku. A ja si nemyslím, že dôchodok má byť sociálnou dávkou. Dôchodok má byť odmenou za celoživotnú pracovnú aktivitu. Ale o tom sa budeme baviť naozaj viac a rozsiahlejšie pri inom type zákonov, nedalo mi však, aby som nepoukázal aj na túto súvislosť.
Vážené dámy, vážení páni, sociálny systém je chorý v tejto krajine a odkladanie riešenia tohto problému nás zahubí. Preto sa na to pozerajme prakticky a pragmaticky, nepozerajme sa na to ani sprava, ani zľava, ale úplne zdravým sedliackym rozumom. Používajme a vynakladajme peniaze rozumne. Nerozhadzujme ich, nemáme ich nazvyš.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Neviem, či stihnem vystúpiť ešte v rozprave počas dnešného dňa, kde sa pokúsim zrekapitulovať teda okrem pripomienky k návrhu aj to, čo sa deje v tomto parlamente, takže pre istotu len dopĺňam, že počas rokovacieho dňa 29. 6. v čase o 12.40 bolo v sále 30 poslancov. Po mojej poznámke sa tu objavili ďalší štyria, myslím, takže v čase 13.10 dňa 29. 6. 2012 je v sále cca 34 poslancov.
Takže aby ľudia tejto krajiny vedeli, že v bode, v ktorom sa hľadajú riešenia na najväčšie problémy tejto krajiny, to je zneužívanie sociálnych dávok, bolo v budove parlamentu cca 30 % poslancov. Vyjadrujem presvedčenie... (Reakcie z pléna.) V sále, pardon, ale aj v budove, lebo... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)


Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, reagujte na predrečníka, nech sa páči.


Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale dokončím, dokončím, čo som chcel povedať.
Vyjadrujem presvedčenie, že tých zvyšných, už nech je to 25 alebo tých zostávajúcich, tých, čo tu nie sú, je 70 alebo 65, stále je to strašne veľké množstvo poslancov, tu nie sú a venujú sa niečomu úplne inému ako svojej poslaneckej práci. Je piatok poobede, vtedy sa robia už úplne iné veci, ako hľadajú riešenia na problémy tejto krajiny. A to je, a to chcem povedať, a chcem, aby to bolo v zápise, aby to bolo na kamere, a to je hanba a to je obrovská hanba.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, ja s vami plne súhlasím, že nie sme taká bohatá krajina, aby sme si mohli dovoliť bezbreho rozdávať sociálne dávky, ale zase na strane druhej si myslím, že nie sme ani takí chudobní, aby sme si mohli dovoliť nechať v sociálnej neistote tých, ktorí tú sociálnu a spoločenskú barličku potrebujú. Zo skúseností najmä tých praktických rokov viem, že ten váš pravicový pohľad a môj sociálnodemokratický na túto tému je zjavne odlišný.
Len na tému tých dávok v hmotnej núdzi chcem povedať, že tak ako sú dávky uvedené v predmetnom materiáli, ich kritizovala aj Svetová banka, ktorá poukazuje na prílišnú nízkosť vzhľadom na sociálne a ekonomické prostredie Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som dve myšlienky k predrečníkovi, k Ľudovi Kaníkovi. Súhlasím s ním aj s predkladateľmi vrele, že systém, ktorý je u nás, je absolútne demotivačný, jednak k práci, jednak k vytváraniu hodnôt, ale zároveň vyvoláva nedôveru k tým, ktorí tieto hodnoty robia, aby boli solidárni k tým, ktorí pomoc potrebujú, a prispievajú na tento demotivačný systém.
Preto je veľmi dôležité, aby sme hľadali riešenia, a ja som rád, že aj dnes diskutujeme na túto tému. Niečo sa hľadalo a podarilo za vlády 2002 - 2006, niečo za predchádzajúcej vlády, aj táto novela niečo rieši. Budeme čakať, čo navrhne súčasná vláda.
Ten druhý motív alebo tá druhá myšlienka je tá, o ktorej hovoril môj predrečník, že aj sociálny systém je veľmi dôležitý z hľadiska hospodárenia verejných financií a z hľadiska aj najväčšieho problému dnešnej doby - znižovaniu deficitu. Padli tu niektoré návrhy aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Chcel by som povedať na margo toho, že predchádzajúca vláda nič neurobila alebo tu boli zabité dva roky, že za jeden rok znížila deficit o 3 %, čo je cca 60 mld. korún, 2 mld. eur z toho veľkého deficitu, ktorý zanechala predchádzajúca vláda. A čo je najdôležitejšie, je to, že cca 60 % z toho šetrenia bolo na základe šetrenia štátnej správy a zhruba len 40 % bolo vyťahovanie z peňazí daňových poplatníkov. Súčasná vláda potrebuje, má ambície ušetriť 1,4 - 1,5 mld. eur a podľa tých opatrení, ktoré sú v ekonomickom balíčku, vyzerá to, že všetky peniaze budú zaplatené peniazmi daňových poplatníkov. A 50-tisíc nových pracovných miest vzniklo za rok 2011 a zvýšená miera nezamestnanosti... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len na jednu poznámku pána poslanca Kaníka, keď spomínal list učiteliek z Dobšinej, viacerí ste ho asi dostali, aj médiá o tom hovoria, a ja by som práve na ten list chcel zareagovať takto sprostredkovane.
Tieto učiteľky opisujú zložité pomery detí, ktoré ony majú vzdelávať, ktoré žijú v katastrofálnych životných podmienkach, a majú pocit, že ich práca je úplne zbytočná. Volajú po pomoci a po riešení a dokonca aj navrhujú nejaké riešenia a ja som si všimol, že ony protestujú proti vyučovaniu náboženstva na škole. A priznám sa, že tento ich protest ma znepokojil rovnako ako tie podmienky, v ktorých tie deti žijú. Pretože myslí si niekto v tejto sále, že pri riešení týchto problémov si dokáže pomôcť minister alebo štát sám? Ja si to už dávno nemyslím. Možnože práve ten kňaz alebo ten laik, ktorý ich učí to náboženstvo, tak možnože im pomôže v tom prostredí žiť možno spokojnejšie ako mnohí tí, ktorí žijú v oveľa lepšom prostredí a v podstate nevedia žiť. Stará ľudová múdrosť na Slovensku hovorí, že "bez Božieho požehnania márne naše namáhania".
Dámy a páni, to preto, aby neprišlo k zemetraseniu, k cunami alebo k finančnej kríze, lebo to naše namáhanie môže vyjsť úplne nazmar. Preto si myslím, že iba všetci spolu, aj štát, aj cirkvi, aj vláda, mimovládne organizácie, sme schopní tento problém vyriešiť. Nevylučovať nikoho z riešenia tohto problému, najmä tých, ktorí chcú pomôcť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Kaník, súhlasím s vami, že sa musíme snažiť znižovať počet ľudí, ktorí sú závislí od sociálnych dávok, hlavne dávok v hmotnej núdzi. Ale aby sme to dosiahli, podľa môjho názoru je to závislé od zabezpečenia práce, hlavne práce pre dlhodobo nezamestnaných. Aj ja sa stotožňujem s tým, čo ste povedali, že pracovať sa oplatí, teda aby, a to podčiarkujem, aby sa pracovať oplatilo, teda za prácu primeranú mzdu a nie minimálnu mzdu. Ale povedzte mi, vážený pán poslanec, kto alebo kde sa zamestnajú ľudia, ktorí úplne stratili pracovné návyky? A oni by veľmi radi robili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán Kaník, ja by som len dovolila si upriamiť vašu pozornosť na to, že ešte aj doteraz je motivačný systém pomoci v hmotnej núdzi, pretože vždy sa oplatí viac pracovať vzhľadom na krátenie položky zhruba o 25 % príjmu zo závislej činnosti. Ja nechcem hovoriť všetky ostatné.
Ale chcem sa vyjadriť k problematike 500 slovenských korún, ktoré boli poskytnuté dieťaťu. Vy si uvedomujete aj to, že nie všetky deti dokážu si neustále z polroka na polrok vylepšovať známky? A spýtam sa, viete vy, aká je vôbec pomoc a pomoc pre matku s tromi deťmi, ktorá zostane sama v rámci hmotnej núdze? Viete povedať, aká je pomoc?

Pán kolega Kaník, ďakujem za vystúpenie. Myslím si, že sa musím kladne vyjadriť, teda nieže musím, ale kladne sa vyjadrím aj k tej podpore, ktorú ste vyjadrili nášmu návrhu, a ďakujem za ňu.
A zaujali ma v podstate dve veci. V prvom rade to, že ste skonkretizovali práve tú administratívnu náročnosť, o ktorej sme hovorili my ako predkladatelia na príklade hlavne toho príspevku na zdravotnú starostlivosť. Ja sa usmievam, pretože tie dve eurá po prvé nič neriešia. A po druhé, ak sa tu bavíme o tom, či ten systém je, alebo nie je administratívne náročný, tak to je nádherný príklad toho, ako tam máme z dávnych čias ešte takýto nezmyselný príspevok. A takisto aj pokiaľ ide o ten príspevok za dochádzku do školy, my to meníme cez ten motivačný príspevok na dieťa. Takže takisto aj túto rovinu chceme dať do systémovejšej roviny tak, aby to dávalo logický zmysel, aby celý ten systém dávok v hmotnej núdzi mal logickú, jasnú, zrozumiteľnú a spravodlivú stavbu. Aby tí, ktorí sú ochotní pracovať na verejnoprospešných alebo aktivačných prácach, na tých rôznych nových príležitostiach verejnoprospešných prác, o ktorých hovoríme, aby si mohli viac zarobiť, aby sa tak odlíšili od tých, ktorí sú jednoducho lajdáci a ktorým sa pracovať nechce, resp. sú to čistí špekulanti.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vy patríte medzi ľudí, ktorých si rád vypočujem, pretože vaše názory sú veľmi jasné a chcú riešiť problém, ktorý chceme riešiť aj my, rozdiel je ale vo filozofii pohľadu na riešenie týchto problémov. A dotknem sa možno len tromi poznámkami.
Život ľudí, život človeka, to nie je len o peniazoch. Život človeka je aj o niečom inom. A nemôžem riešiť problémy, ktoré tu sú len tým, že poviem, že budem šetriť. Šetriť treba tam, kde sa šetriť dá, ale nemôžem šetriť na životnej úrovni ľudí.
Spomínali ste, že je tu veľa ľudí, ktorí sa naučili žiť tak, ako žijú, a že zneužívajú systém. No oni sa to nenaučili, my sme ich naučili. My sme ich naučili, lebo niekoľko rokov sme tento systém neriešili komplexne, riešil sa len ad hoc. Raz to, raz to, raz ono.
Súhlasím tiež s tým, že dobré podmienky treba pripraviť pre tých, ktorí pracujú, ale aj pre tých, ktorí by chceli pracovať, ale jednoducho žijú v regiónoch, kde tej práce niet a dlho ani nebude. A za uplynulé dva roky ste tam takmer nič nevyriešili, netvrdím, že my nejako veľmi veľa, ale my to riešiť určite budeme v najbližšom období, a navyše ste poprepúšťali ľudí, ktorým ste sľúbili, že ich budete rekvalifikovať a že im dáte prácu. No nedali ste.
Tretia poznámka. Taký exkurz do tých príspevkov. No, za dva roky ste mohli dielčím spôsobom všetky zrušiť, mali ste väčšinu, mohli ste to kľudne urobiť.
Ďakujem.

Ja ďakujem za podporné hlasy. A veľmi telegraficky.
Pán poslanec Brixi, my všetci chceme pomôcť tým, ktorí to potrebujú, ale naozaj si myslíte, že tí, ktorí dnes tie sociálne dávky poberajú, všetci ich potrebujú? A že všetkým pomáhajú? Alebo je to tak, že mnohých, naopak, ako to ja hovorím, zotročujú závislosťou na štátnych sociálnych dávkach, uvrhávajú ich do de facto nevoľníctva. A tá strata pracovných návykov, ktoré tu boli spomínané, čo pani poslankyňa Hufková spomínala, no kto za to môže? Že sa dá prežiť, aj keď človek nemusí pracovať, a potom, potom výsledkom je absolútna strata záujmu o prácu a strata pracovných návykov.
Ešte k pani poslankyni Hufkovej. Tá prvá časť vašej faktickej poznámky, ja tomu rozumiem, keď to zaznie na mítingu, pretože tomu ľudia vždy zatlieskajú. Ale teraz ste poslankyňa vládnej strany a treba sa zamyslieť, čo urobíte konkrétne, aby tá práca tam bola. No ja som veľmi zvedavý, pretože práca nevzniká dekrétom ani rozhodnutím ministra, ale zlepšovaním podnikateľského prostredia, znižovaním daní a tak ďalej atď. Nezdá sa mi, že touto cestou sa SMER vydal.
A k pani poslankyni Tomanovej len taká faktografická poznámka. No vôbec pri tom príspevku nebolo treba zlepšovať si neustále známky. To je prospechové štipendium, kto mal jednotky, tak stále dostával maximum, nemusel si nič zlepšovať. Takže trošku sa čudujem, že ste nevnikli do podstaty toho príspevku, tak ako bol nastavený a ako fungoval.
Ďakujem za pozornosť.