3. schôdza

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi stručne sa vyjadrím k predloženým návrhom zákonov, a to k návrhu na vydanie zákona o hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona o príspevku na bývanie. Aj to len k zásadným trom nedostatkom, ktoré, pre ktoré nemôže byť tento návrh schválený. Dovolím si pripomenúť, že ide o návrh, ktorý bol v rámci legislatívneho konania a procesu stiahnutý pre zásadný nesúhlas, najmä z dôvodov objektívnej nedostupnosti príležitostí na aktiváciu, a to pri posudzovaní nároku na motivačnú časť dávky. A to tak v časti účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce pre dospelých, ale súčasne aj v časti motivačnej dávky pre deti v predškolských zariadeniach a komunitných centrách, ktorých je v súčasnosti veľký nedostatok. Nie je možné postaviť podmienku v zákone, ktorá nie je rovnako dostupná pre všetkých občanov, čím boli porušené Ústavou Slovenskej republiky garantované práva občanom. Ďalším zásadným nedostatkom tohto návrhu je opätovné porušenie Ústavy Slovenskej republiky, Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv, konkretizovaných v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, kde každému občanovi v hmotnej núdzi je garantované právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Zákon by mal definovať základné životné podmienky. Toto platilo naposledy v zákone č.195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci, ktorý, myslím, že to bolo v článku, v § 2 v ods. 2, ktorý definoval základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnuté ošatenie a prístrešie. Kaníkov zákon o pomoci v hmotnej núdzi, teda 599/2003 Z. z. jednoznačne vypustil definíciu základných životných podmienok, ale v § 19 v ods. 2 bolo jednoznačne obsiahnuté, že ak obec zabezpečuje vecnú pomoc v hmotnej núdzi, tak musí poskytnúť jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Analogicky, vychádzajúc z tohto ustanovenia, bolo možné zovšeobecniť, že toto sú tie základné životné podmienky garantované v čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Aj keď ich zabezpečenie je ďaleko finančne náročnejšie ako dávka a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Naviac, sumu životného minima bolo potrebné prehodnocovať zhruba každých päť rokov. Od 1. januára tohto roku mal byť, mala byť stanovená nová výška, suma, a to v zmysle štatisticko-normatívneho modelu. Čo sa nestalo. A preto aj posudzovanie hmotnej núdze podľa tohto inštitútu už nezodpovedá pomoci, ktorá by garantovala základné životné podmienky. Zdôrazním iba, že aj mnou uvádzaný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky bol opakovane uplatňovaný v rámci pripomienkového konania k tomuto zákonu, a nebol odstránený. V tejto súvislosti, už som to raz povedala na adresu pani Nicholsonovej, neviem, či ide skutočne o nevedomosť, alebo či je to hlúposť, ale vložiť mi do úst, že o jednom jedle denne hovorila Tomanová, a potom odcitovať o jednom teplom jedle denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie, musím povedať, že toto sú dva absolútne odlišné momenty. Pretože, pokiaľ ja hovorím o jednom jedle denne, o nevyhnutnom ošatení, o prístreší, tak dá sa povedať, že preberám definíciu z predchádzajúcich rokov. Tá je ďaleko širšia ako jedno jedlo. Najskôr to bolo jedno jedlo a môžem to vytiahnuť aj z rôznych tlačových besied, kde o tom hovorila pani Nicholsonová. Potom hovorila o jednom jedle, už nie teplom, a potom dokonca aj o polievke. Takže neviem si predstaviť a moja reakcia na to bola, že si neviem predstaviť novorodenca, dieťa predškolského veku, dieťa v batolivom veku, predškolského veku ani školského veku o jednom jedle denne bez ošatenia pod holým nebom. Takže myslím si, že toto je skutočne neprijateľné. Naviac, ani tento predložený zákon negarantuje jedno zo základných ľudských práv, čo i len v rozsahu prístrešia, a hovorí iba o jednom jedle denne a hovorí o ošatení. Ale nehovorí o bývaní. A keď hovoríme o bývaní, bývanie je jedno z najzákladnejších ľudských a sociálnych práv. Takže toto je druhý dôvod, veľmi zásadný, pre ktorý takto prijatý zákon, takto pripravený zákon nemôže byť prijatý. Pokiaľ ide, pokiaľ ide o ďalšiu časť, ktorá sa dotýka teda hmotnej núdze a pre ktorú tento návrh nie je možné podporiť, je aj skutočnosť, že sa výrazne znižuje základná dávka. Napríklad u jednotlivca je to zo súčasných 62,5 eura na 37, 97 eura a u jedna plus jedna dokonca je to zo 119,1 na 55,28 eura. To je viac ako 50 percent. Prosím, nehovorím o sumách životného minima účinného od 1. 7., hovorím do 30.9., tie nové sa mi nechcelo nejakým spôsob doťahovať, ale aj tieto, tieto sú, stačia. V tejto, pretože, keby sme dosadili novú sumu, tak je ten rozdiel ešte výraznejší. V tejto súvislosti by bolo korektné informovať aj o skutočnosti, že ministerstvo práce spolupracovalo so Svetovou bankou práve pri príprave zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o hmotnej núdzi a záverečná štúdia jednoznačne konštatuje, že výška dávky v hmotnej núdzi je u nás veľmi nízka a patrí medzi najnižšie v rámci členských štátov Európskej únie. Priemerná výška dávky plus príspevkov je 125,9 eura pre poberateľa mesačne. To je menej ako polovica zo sumy, ktorú môže jednotlivec minimálnou mzdou zarobiť po odpracovaní štyridsiatich hodín týždenne. To znamená, že pracovať sa oplatí, lebo výška dávky nie je dostatočne vysoká nato, aby uspokojila jednotlivca s pracovnou schopnosťou a odradila ho pracovať naviac, že v prípade vykonávania závislej práce sa z príjmu tohto občana odpočítava 25 percent, a vlastne u dôchodcov, ktorým vznikol nárok na dôchodok po odpracovaní dvadsiatich piatich rokov, sa za každý ďalší rok odpočítava ďalšie percento z jeho dôchodku. Čiže dá sa povedať, že určitým spôsobom pomáhame aj tým dôchodcom, ktorí napríklad odišli do dôchodku pred rokom 1988, má odpracovaných 40 rokov a jeho dôchodok je 200 eur. Pri odpočítaní, keď má odpracovaných 40 rokov, za každý rok mu odpočítavame jedno percento z jeho príjmu, z jeho dôchodku odpočítame tým pádom 40 percent, čo sa rovná 80 eur, 200 eur mínus 80 eur je 120 eur a dopĺňam ho do dávky 189,9 eura, to jest 69,9 eur. To znamená, že jeho príjem vytiahnem z 200 eur na 269,9 aj, aj deväťdesiat centov. Ak by sme stanovili v takomto prípade pre takéhoto človeka minimálny dôchodok na úrovni 220 alebo 230 eur, ako to predstavoval pán Mihál, tak by sme takéhoto človeka ukrátili o 49, dnes už je to, keď je životné minimum 194 eur, tak je to dokonca o 73 eur. A to je suma výrazne vyššia a zato, že títo ľudia vlastne a starí ľudia si svoje dôchodky zaslúžia, pretože v priemere do 31. decembra roku 2003 mali všetci odpracovaných v priemere 43,8 roka, to znamená 43,8 roka platili do systému a platili dane a prispievali takto na dôchodkový systém. A v tejto súvislosti si treba uvedomiť aj to, že sú to ľudia, ktorí dnes majú viac ako 80 rokov a sú plne odkázaní na pomoc tejto spoločnosti. Čiže to znamená, že je potrebné zohľadňovať aj zásluhovosť týchto ľudí a je potrebné im pomôcť akýmkoľvek spôsobom.
V predloženom materiáli je treba povedať, že navrhujete neprihliadať na 35 percent zo závislej činnosti a 50 percent zo sumy starobných a iných dôchodkových dávok. Ja sa k tomu absolútne hlásim, pretože, keď som hovorila 40 celé, 43,8 roka mali starí ľudia odpracované, muži mali okolo tých, až do 50 rokov, čiže, a ženy okolo tých 38 rokov, dá sa povedať, že už ten priemer je asi taký, ako som hovorila. Čiže aj tých 50 percent odpočítateľnou položkou zo, teda z príjmu a z ich dôchodku, to je jedno, či sa jedná o dôchodok starobný, predčasný starobný alebo sa jedná dokonca o sociálny dôchodok, ak bol priznaný invalidovi z mladosti, pretože nemal odpracované roky, iba v jednom prípade nie, a to vtedy, keď sociálny dôchodok dostal človek, ktorý nepracoval celý život, a v šesťdesiatich, keď dovŕšil 65 rokov, tak mu bol priznaný, priznaný sociálny dôchodok. Čiže ja by som sa aj, aj by som to pripustila, ale na druhej strane si zase myslím, že nie je namieste to, aby takýmto spôsobom paušálne sme zvýhodňovali tých, ktorí neplatili do systému a neplatili dlhé roky, alebo nikdy nepracovali, a teraz odrazu im jednoznačne pridáme, tak ako tým, ktorí vlastne pracovali. A to je skutočne, myslím si, otázka na zváženie a aj vyšpecifikovanie a dá sa to, samozrejme, bližšie určiť a pomôcť. Toto, o ktorých, tieto pripomienky, ktoré som predniesla, tak hovorím skutočne len o tých zásadných, a napriek tým, že sa tu vznáša obrovská chvála zo strany súčasnej opozície, tvrdím, že tak závažné pripomienky ako som povedala, ktoré sú v rozpore s ústavou, ma oprávňujú na to, aby som podala návrh nepokračovať ďalej v prerokúvaní tohto zákona, a to v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Toľko asi k tomuto.
Nedá mi však, aby som sa nevyjadrila k niektorým pripomienkam diskutujúcich. Napríklad pán Kaník na rozdiel, a nie je tu, je mi to veľmi ľúto, ale na rozdiel od neho perfektne ovládam nielen podmienky, ktoré som menila ja, ale perfektne ovládam aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi, a nielen právne predpisy vo forme zákonov, ale aj, dá sa povedať, výnos, ktorý bol pripravený pani doktorkou Botošovou a ktorá jednoznačne, a na základe toho, že som si to dokonca aj odkontrolovala, nehovorí o paušálnom priznávaní, ale hovoril, tento výnos, o prehodnocovaní každého polroka a povinnosti zlepšovania si detí učebného výsledku. Tento tlak, ktorý bol kladený na pedagógov, aby jednak boli, dá sa povedať, zaťažovaní prácou naviac preto, aby hodnotili aj tieto otázky dotýkajúce sa pomoci v hmotnej núdzi tým rodičom, ktoré a pri, poskytovania im akéhosi štipendia za dobrý prospech, a naviac nezhodnocovali možnosť toho, aby sme si uvedomili, že nie každé dieťa si dokáže každý polrok o pol stupňa vylepšiť svoju známku. A ešte ďalšia vec. Tento výnos pána Kaníka sa netýkal detí, a to detí v špeciálnych školách, a netýkal sa, samozrejme, tým pádom detí so zdravotným postihnutím, ktoré sa nedokážu, ktorí si nedokážu zlepšovať teda svoj prospech. Takže bola by som veľmi rada, keby, mám ďalšie pripomienky, ale keďže tu pán poslanec Kaník nie je, nechcem k tomu hovoriť, pretože on je skutočne človek, ktorý s plechovou tvárou sa dokáže vyjadriť k hocičomu, hocikedy a hocijako, a vôbec mu nevadí, že klame alebo zavádza občana. Ja si pamätám jednu reláciu pána Krajcera hneď po schválení zákona o pomoci v hmotnej núdzi v roku 2004, kde z pléna položil starší pán otázku, prečo jeho dieťa, ktoré je do 25 rokov, sa započítava spolu s ním. A on mu bleskovo odpovedal, že to je len zlý výklad úradníkov. Nie. Dieťa do 25 rokov sa započíta a dokonca pri prijatí tohto zákona to bolo aj dieťa, ktoré malo vlastný invalidný dôchodok, lebo sa jednalo o invalida z mladosti, a nebolo výnimkou, keď takéto dieťa živilo nielen otca a matku zo svojho invalidného dôchodku, ale aj svojich súrodencov. Takéto reakcie boli aj na pána ministra Richtera v relácii O 5 minút dvanásť a podobne, kde nemal problém okamžite, okamžite zareagovať a vec, a takým spôsobom, čo nie je pravda a nie je to v zákone. Chcem veriť, že išlo uňho skôr o nevedomosť, a nie o klamstvo. Ale všetky obhajujúce reči úžasnému a vynikajúcemu nastaveniu druhého piliera potvrdzujú iba jedno, že obhajuje niečo, čo je neobhájiteľné v podobe jeho nastavenia, že ide o obchod tohto tisícročia a ľudia si o tomto, sa o tomto postupne presvedčia sami, pretože sa blíži pomaličky termín, kedy sporitelia budú, by mali mať vyplácané dôchodky z tohto systému.
Pokiaľ ide o pani Nicholsonovú, dokážem iba zdôrazniť, že upratovať nástroj aktívnej politiky trhu práce po Tomanovej skutočne nie je potrebné. Zákon, tak ako bol schválený v roku 2004, bol rozšírený o ďalšie opatrenia, čím širší vejár nástrojov na, na, na aktívnu politiku trhu práce, tým väčšiu časť ľudí vieme poriešiť. Musím úprimne povedať, že kým nám sa darilo znižovať mieru nezamestnanosti napriek tomu, že nás zastihol rok 2009, kedy tie dopady krízy boli veľké a prepúšťali sme ľudí. V rámci Európskeho sociálneho fondu sme vytvorili 73 tisíc pracovných miest a podporili sme viac ako 83 tisíc pracovných miest, ktoré sme udržali. Bol prijatý jeden vynikajúci nástroj, ktorý ste vy vôbec nevyužívali a ktorý bol odkonzultovaný, a jednalo sa o lokálne zamestnávanie, to jest 9 mesiacov práca, plus platenie odvodov. Teda bola to práca na dobu určitú s podporou 80 percent z prostriedkov štátu a ESF. Bolo to najlacnejšie vytváranie pracovných miest. Toto ste ubrzdili, išli ste cez opatrenie, ktoré ste nastavovali. Áno, ja to beriem, samozrejme, protipovodňové opatrenia, ale tak ako ste ich nastavili a tak ako ste ich využívali, určite nie je v súlade a bude to mať dohru aj zo strany Európskej komisie, ako sa zatiaľ zdá.
Pokiaľ ide o aktívnu politiku trhu práce, pretože zákon o hmotnej núdzi, ktorý tu je predložený, predpokladal, že by sa malo vytvoriť asi 170 tisíc pracovných príležitostí v rámci aktivácií, ktoré nie sú zabezpečené. Ja by som len pripomenula, odkedy ste nastúpili do vlády, od, tak vám neustále stúpala miera nezamestnanosti. Nepripravili ste žiadne opatrenie. Vedeli ste, že v septembri vám prídu ďalší absolventi, vedeli ste, že budete prepúšťať železničiarov. Dokonca ste sa vyjadrovali, a pani premiérka garantovala, že ani jeden železničiar neodíde, aby nebol preškolený. Nič také ste nepripravili a dá sa povedať, že ste dohromady ani peniaze poriadne nečerpali. Čiže z môjho pohľadu len toľko.
Ešte na adresu pána Mihála, ktorý taktiež nemá problém povedať, ako pri zákone o sociálnych službách mi bolo z tohto miesta povedané, že Tomanová chce, aby ľudia, ktorí majú dôchodok 360 eur, aby neplatili za sociálne služby. Nie. Tomanová menila iba ochranu rodinných príslušníkov, ktorú ste si vy dovolili predložiť ako váš pozmeňovací návrh. Samozrejme, je to dobrý pozmeňovací návrh, ale okrem tohto pozmeňujúceho návrhu je tam potrebné doplniť ďalšie tak, aby boli podstatné. Taktiež prosím, aby ste si neprivlastňovali svoj, neprivlastňovali materiály, ktoré boli vypracované, či už je to stratégia všeobecného povinného dôchodkového systému Slovenskej republiky alebo analýza dlhodobej. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás rozprávať k téme. Prepáčte.

Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Prosím? Ale ja rozprávam k téme. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová,, Erika, podpredsedníčka NR SR
K zákonu o hmotnej núdzi.

Tomanová, Viera, poslankyňa NR SR
Pani Jurinová, odzneli tu aj druhý pilier aj všetko. Zaujímavé, že pán Kaník sa k nemu mohol vyjadriť, a ja nie? Prepáčte.
A ja by som len pripomenula, že nepokračujete, pán, nepokračuje súčasná vláda vo vašich krokoch, ale pokračuje v materiáloch, ktoré boli za mňa vypracované.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No, ja chcem pripomenúť pani poslankyni Tomanovej, že nie je to moja hlúposť, keď som hovorila o tom, že jedno teplé jedlo denne ste vniesli do 599 zákona vy. Môžem vám aj povedať, kedy sa tak presne stalo. Bol to 10. september 2008. Novelizovali ste na základe vášho návrhu zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, kde sa v § 1 na konci pripojila veta: "Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie." Dôvod, prečo ja v hmotnej núdzi neriešim prístrešie, pani Tomanová, je, že predkladáme samostatný návrh zákona o príspevku na bývanie. To ste si asi zabudli všimnúť, počas vášho bačovania na ministerstve, samozrejme, to prístrešie bolo riešené cez príspevok na bývanie, ktorý bol súčasťou dávky v hmotnej núdzi, takže nie je to moja hlúposť. Snáď ste to pochopili z toho, ako som vám to vysvetlila.
A chcem povedať, že vy sa zastávate ľudí. Ja som hovorila, že nie každý poberateľ dávky v hmotnej núdzi zneužíva ten sociálny systém. Povedala som presne, ktoré sú to tie kategórie ľudí, ktorí zneužívajú ten sociálny systém. Vy neustále tu mávate tým, že proste majú málo peňazí a podobne. Ja vám prečítam jeden citát od pána kňaza, ktorý prežil celý život medzi Rómami: "Tvrdiť, že kradnem od hladu a klásť si pod koženú bundu alkohol a cigarety, tak tomu môže uveriť iba dezorientovaný masochista platený za svoje postoje z eurofondov." Toľko k vám, pani Tomanová.
Ďakujem.

Ja by som len rád dal na pravú mieru tie čísla alebo tie počty nezamestnaných, ktoré nám na Slovensku pribudli za vlády Roberta Fica, ktoré za prvej vlády a ktoré pribudli za vlády pani Ivety Radičovej. Takže od začiatku krízy, to znamená od roku 2008 do polovice roku 2010, kedy sa vláda zmenila, za prvej vlády Roberta Fica pribudlo 140 tisíc nezamestnaných ľudí. Počas jeden a pol roka trvajúcej vlády Ivety Radičovej pribudlo 30 tisíc nezamestnaných ľudí, čiže štyrikrát menej. Pokiaľ ide o počet zamestnaných ľudí, počas vlády Roberta Fica od roku 2008 do polovice roku 2010 sa celkový počet zamestnaných znížil o 115 tisíc ľudí. Počas vlády Ivety Radičovej sa počet zamestnaných zvýšil o 50 tisíc ľudí. To sú čísla zo štatistík. A ďalej, pani poslankyňa, nesúhlasíte s naším návrhom. Ja sa teším, čo, aká bude vaša reakcia, keď sem príde vládny návrh zákona, ktorý sem nepochybne príde, veď je pripravený. A keď si pán minister s pánmi štátnymi tajomníkmi nájdu čas, tak ho určite predložia. Vy ste napríklad povedali v tejto snemovni 9. 9. 2011 na adresu našich zmien v dôchodkoch toto: "Zásadne nesúhlasíme s navrhnutou zmenou valorizácie dôchodkových dávok. Zmena valorizačného mechanizmu dôchodkových dávok povedie k ďalšiemu znižovaniu dôchodkov." Presne tu istú valorizáciu dôchodkov tu budeme mať na ďalšej schôdzi o tri týždne. Ďalej ste povedali: "Nemôžeme nesúhlasiť ani s novým spôsobom určovania dôchodkového veku, ktorý zavedie sústavné zvyšovanie dôchodkového veku." O tri týždne tu máme zákon z dielne pána ministra Richtera, ktorým sa urobí presne tá istá úprava, s ktorou ste vy pred. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ste povedali, že opozícia chváli tento návrh. Ja sa stotožňujem iba s myšlienkou tohto návrhu. Nestotožňujem sa so spôsobom realizácie tejto myšlienky, čo však neznamená, že táto myšlienka nemôže byť rozvinutá do lepšej, dokonalejšej podoby, ktorú možno by sme mohli zvládnuť. A ja si myslím, že takýto návrh zatiaľ, ten, ktorý je na stole, aj keď ešte raz hovorím, myšlienka je v pohode, nerieši závislosť na sociálnom systéme. V každom prípade, ja mám tiež zásadné pripomienky voči tomuto návrhu, lebo, samozrejme, ako dokázal by som si predstaviť oveľa komplexnejšiu úpravu sociálneho systému a možno trošku systémovo lepšie nastaviť ten sociálny systém tak, aby bol vhodný pre Slovensko, a zároveň nestotožňujem sa v podstate s názorom, že trestať ľudí, ktorí sa nedostali na pracovný trh, je v poriadku, ale stotožňujem sa s názorom, že trestať ľudí, ktorí sa nechcú dostať na pracovný trh. S týmto, pod týmto sa dokážem podpísať úplne v pohode.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani Tomanová, vyslovene, už som sa teda chcel viackrát vyjadriť ku tejto problematike, a vyslovene mi lezie na nervy to, ako si vyhadzujete na oči, ktorá vláda čo spravila a ktorá čo nespravila. Každá máte na tričku svoje maslo alebo na hlave. A vyslovene nič sa s tým nevyriešilo. To znamená, že preto tu sedíme dnes my, noví poslanci, aby sa niečo pohlo dopredu. Vo svojom prejave ste nepovedali nič konštruktívneho, ako by sa dala táto situácia zlepšiť, alebo akými krokmi to napraviť. Vláda už teda pripravuje nejaké návrhy zákona, som zvedavý, čo potom budete hovoriť, pretože ten zákon bude mať podobné znenie, respektíve podobné myšlienky vnesené. Takže potom vám to nebude vadiť, či ako? Takže pokiaľ to pripraví niekto iný, tak je to zle, pokiaľ to pripravíte vy, tak je to úplne super, špičkové. No a pokiaľ viem, tak sa tu rieši zneužívanie systému, ktoré ste vy doteraz nevedeli poriadne vyriešiť. Tak prečo teraz kritizujete? Skúste dať konštruktívne návrhy, skúste konštruktívne k tomuto pristupovať a potom to bude niečo, o čom môžete začať rozprávať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Škoda, je mi ľúto, že som prišiel o poradie. Som to nejakým nedopatrením. Ale dobre, rešpektujem, lebo chcel som k tejto téme vystúpiť. No a keďže som chcel, tak verím teda, že sa znova otvorí. A to, čo pani Tomanová povedala, nemám pocit, že bolo to, čo by sa očakávalo. To znamená, že niekto zo SMER-u príde a tento návrh rozcupuje na márne kúsky. A povie teda, že, že to je o ničom a že je niečo úplne iné a je to ďaleko lepšie. Tento pocit z toho nemám, a preto teda, že chcem k tejto téme vystúpiť, lebo ma zaujíma, tak chcem poprosiť vládny SMER, i keď ich je tu málo, ale teda aj hlavne povereného ministra, aby do septembra predložil, lebo to je riešením, že keď teda toto neni dobré, tak my máme niečo lepšie, tak treba sem s tým ísť. A čo najskôr. Tak ho vyzývam, aby do septembra predložil novelu týkajúcu sa týchto záležitostí, týchto záležitostí, ktoré túto krajinu ohromným spôsobom trápia, a nechcem, aby to bolo pochopené zle, v prípade, že do septembra takáto novela nebude predložená, tak zvážim, aké možnosti pre mňa, bývalého aktivistu, sú na to, aby som upozorňoval, že je čas sa k týmto problémom vrátiť a hľadať riešenia. Lebo, hold, riešenia sa nejakým spôsobom hľadajú a neignorujú. To, čo tu bolo v piatok, to, čo je tu dneska, je ohromná ignorácia celého problému. Už som to včera nazval hanba, už sa mi to nechce ani opakovať. Takže znova len opakujem, do septembra by som bol rád, keby vláda predložila, keď tento návrh je zlý, predložila dobrý návrh, rád sa k nemu vyjadrím.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Tomanová vždy nezabudne napadnúť druhý pilier. Tak až je to obchod storočia, tak je to obchod storočia pre občanov tejto krajiny. Pre 1,5 mil. sporiteľov, ale aj pre tých ostatných. Pretože bez neho by dôchodkový systém skolaboval omnoho rýchlejšie. Vďaka nemu už dnes majú ľudia na svojich súkromných účtoch 5 mld. eur, ktoré by tam nikdy inak nemali a ktoré im budú pomáhať v starobe, a vy im to chcete vziať. A chcete to nahradiť prísľubom prvého piliera, tak poviem len jeden vzťah. Dnes na jedného dôchodcu pripadá šesť aktívnych ľudí alebo ľudí v aktívnom veku. Za dvadsať rokov to bude pomer skoro jedna k jednej. Na jedného dôchodcu jeden až dvaja ľudia v aktívnom veku. To aj malé dieťa vie, že takýto systém nemôže fungovať. Že nebude mať v živote nikdy dosť peňazí na to, aby dôchodky zaplatil. Vy ženiete ľudí, ktorí sú dnes mladší ako 50 rokov, do absolútne nezabezpečenej situácie v dôchodku. Vy ich vlastne obetúvate preto, aby ste zohnali pár peňazí dnes. A vy ste vtlačili sociálnemu systému svoju pečať, keď ste bola ministerka, za štyri roky, tak ja ju trošku na niektorých prípadoch pomenujem. Deti dostávajú, ktoré sú z rodín sociálne odkázaných, 17-20 eur len zato, že chodia do školy. Napriek tomu, že máme povinnú školskú dochádzku. Žena, ktorá je tehotná, len zato, že otehotnie, a zato, že je sociálne odkázaná, dostane 13,50. Dostávajú príspevok na zdravotnú starostlivosť, aj keď na to už neni žiadne opodstatnenie. A toto spôsobilo to, že pracovať sa prestalo oplatiť týmto skupinám ľudí. Pretože dostávajú sociálne dávky, to isté, čo by získali prácou.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pani Nicholsonová, dokázali ste, že skutočne neviete rozlíšiť o základnú podmienku zabezpečenie bývania, aj keď v rozsahu prístrešia, a niečo iné je príspevok na bývanie ako na udržanie si bývania. Takže prosím, keby ste sa venovali tomu a pracovali s tým, čo viete, a nie tomu, čomu nerozumiete.
Pokiaľ ide o nezamestnanosť a mieru nezamestnanosti, viete, ja si pamätám, pán Mihál, veľmi dobre, keď bol prijatý zákon o službách zamestnanosti s účinnosťou od 1. februára 2004, kedy miera nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni viac ako 20 percent priemerná a kedy sa rozpisovali z ministerstva práce pod vedením pána Kaníka percentá, koľko ľudí je potrebné vyradiť pre nespoluprácu. Najnižšia miera nezamestnanosti bola dosiahnutá za našej vlády v auguste a v septembri 2008, kedy sme išli na 7,34 percenta. Samozrejme, prišla kríza a kríza toto všetko zhoršila, ale keď sme odchádzali, od februára sme začali klesať s mierou nezamestnanosti. Vaším nástupom ste iba stúpali. Nepripravili ste žiadne opatrenia, ktoré sa týkali toho, aby ste pomohli absolventom a ďalším. Nechcem to rozoberať.
Pokiaľ ide, pán Pollák, veľmi pekne ďakujem za vyjadrenie. Aj pánovi Hlinovi. A ja viem, že dá sa urobiť v hmotnej núdzi, a treba do toho zainteresovať veľmi spoluúčinne a súčinne spolupracovať s obcami, pretože majú veľmi dobré informácie o tom, ktorí ľudia dochádzajú za prácou, aby forma, hmotná núdza nebola posudzovaná formálne. Vieme si vyžiadať aj perfektné stanoviská pri spolupráci a možno odovzdaní niektorých kompetencií obciam, vieme teda aj tu sprísniť podmienky.
Pán Kaník, na vašu adresu. Za vašej novely a vašej novely a vášho, novely zákona vznikli sociálne nepokoje. Boli tu rabovačky. Ľudia nedokázali prežiť a bolo potrebné pomôcť predovšetkým ľuďom s deťmi. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca, a zároveň prajem všetkým prítomným dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si nadviazať na svoj prvý príspevok z rozpravy ešte z piatka a rád by som, samozrejme, využil priestor aj na reakcie, na to, čo zaznelo v rozprave k dvojičke nových zákonov. Zákona o hmotnej núdzi a zákona o príspevku na bývanie. Pripomeniem ešte raz. To, čo je veľmi dôležité, a to, čo trápi ľudí na Slovensku. Boli sme cez víkend na Spiši. Tam, opakujem, nehovorím nič nového, ale tam sa nám to znovu a znovu potvrdilo. Ľudia na Slovensku majú vážne problémy a ozdravný balíček, takzvaný ozdravný balíček, ktorý pripravuje vláda Roberta Fica a ktorý sa postupne bude dostávať aj na rokovanie tejto snemovne, ľudí dosť vystrašil. Lebo, nebudem hovoriť nič nové, idú sa zvyšovať dane, idú sa zvyšovať odvody, idú sa zavádzať nové dane. A dokonca aj takých ľudí, ktorí teda podľa rétoriky pána premiéra nemali byť nejakým spôsobom, pretože zarábajú veľmi málo, aj takí budú platiť vyššie odvody. A teraz myslím dohodárov. Dohodárov, ktorí sú radi, že si zarobia aspoň pán euro na dohody o pracovnej činnosti, brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce. Tak niektorí z nich budú platiť 13-percentné odvody rovnako ako zamestnanci a ich zamestnávatelia budú platiť 35 percent, tak ako za zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, čiže zamestnávanie týchto ľudí sa veľmi predraží, prakticky o tretinu, a zároveň im aj hmatateľným spôsobom klesne čistý príjem. Čiže tí ľudia, ktorí sa snažia, ktorí sú pracovití, ktorí sa snažia uživiť svojou prácou, budú potrestaní, a tí ľudia, aj keď možno niektorí z nich chápu so škrípajúcimi zubami, že tento štát potrebuje riešiť deficity a súčasný premiér to nie je schopný riešiť nijako inak, ale oprávnene kladú otázku, kam tie ich dane idú? Komu tie dane idú? No, teraz nebudem hovoriť o eurovale a o španielskych bankách, ale vrátim sa k tomu, že máme tu veľký počet ľudí, ktorí žijú zo sociálnych dávok. Mnoho z nich je naozaj v ťažkej životnej situácii, ale, žiaľ, je medzi nimi aj mnoho takých, ktorí systém zneužívajú, pretože je nastavený príliš rozšafne, a to chceme touto dvojicou zákonov zmeniť. Prišiel mi od nejakého človeka taký mail na internet, cez internet, samozrejme, píšu mi taký vtip, že novinár sa pýta občana, ktorý evidentne nikde nepracuje a žije zo sociálnych dávok, hoci je plný sily, v mladom veku. Novinár sa ho pýta: Čo hovoríte na to zvyšovanie daní? A on s úsmevom odpovedá: Myslím, že nám to bude stačiť. Vážení priatelia. Takýto stav, ktorý je na Slovensku a ktorý bude ešte vlastne horší voči tým, ktorí pracujú, predsa nemôže zostať bez našej pozornosti. Na ministerstve práce sme počas našej krátkej éry celý rok, ak nie viac, tvrdo pracovali s veľkou skupinou odborníkov ministerstva, s ľuďmi, ktorí sú z externého prostredia, s expertami ZMOS-u napríklad, s neziskovými mimovládnymi organizáciami na tom, aby sme pripravili dva podstatné zákony. Zákon o hmotnej núdzi, zákon o príspevku na bývanie. Ten návrh alebo dá dvojica návrhov má za cieľ riešiť kumulujúce sa problémy v oblasti sociálnej. Tak, aby sme nikoho nepoškodili, tak, aby sme pridali tým ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii a ktorí chcú a môžu pracovať, aby sme nepoškodili tých, ktorí sú v zlej sociálnej situácii a z objektívnych dôvodov pracovať nemôžu preto, lebo sú už v dôchodkovom veku, preto, lebo sú občanmi s ťažším zdravotným postihnutím, ale zároveň, aby sme týmito novými zákonmi eliminovali možnosti, možnosti zneužívania nášho sociálneho systému, o ktorom, každý kto má trošku aspoň hlavu otvorenú, dobre vie, a najlepšie to vedia práve tí, ktorí to zneužívanie, ktorých sa to zneužívanie na ich vlastnej koži týka. Opakujem znovu. Nesmieme strácať čas. Čas je veľmi vzácny, zvlášť v situácii, v akej sme v súčasnosti. Ja chápem, že nové vedenie ministerstva má spústu iných problémov. Rieši sa teda ozdravný balíček. Rieši sa reforma prvého piliera. Hoci s tým nesúhlasím, ale vedenie ministerstva je, samozrejme, má plné ruky práce s deštrukciou druhého piliera. To všetko vrcholných predstaviteľov bohate vyťažuje. Je pripravená novela Zákonníka práce. Nesúhlasím s ňou, ale robí sa na tom, čiže vedúci predstavitelia, pán minister, páni štátni tajomníci, chápem to. Majú iné priority zrejme, nemajú toľko času, k tejto téme sa chcú vrátiť až v budúcom roku. Ale čo urobia? Urobia presne to isté, predložia do tohto parlamentu presne tie dva návrhy, o ktorých tu dnes rokujeme. Možno tam budú parametricky nejaké drobné zmeny. Možno aj na základe tejto diskusie sa umelo niečo vyfabrikuje, aby to bolo iné, ale iné to nebude. Vo svojej podstate to určite iné nebude, pretože iné to byť nemôže. Tí experti na ministerstve sú stále tí istí, vďakabohu. Naozaj, minister ich nevymenil, sú tam, sú plní energie, sú plní elánu a boli by radi, keby to, čo pripravili, šlo čo najrýchlejšie von. Ľudia, ktorí sú na úradoch práce, ktorí to budú aplikovať do praxe, sú presne tí istí, s ktorými sme diskutovali rok. Ľudia v mimovládnych organizáciách, ľudia zo ZMOS-u, z vyšších územných celkov sú presne tí samí, s ktorými sme tento balík chystali vyše roka. Na tomto sa nezmení nič. Ak sa tu mienime hrať na pravých, ľavých a ľudovejších a neviemakých, tak to je. Čo si o nás ľudia pomyslia? Že tento parlament je bábkové divadlo. Všetko je pripravené. Treba to spustiť. Môžme sa, samozrejme, baviť v rámci druhého čítania, vylaďovať niektoré veci. Ja keď som v tejto diskusii zachytil niečo, čo malo istý, istý zmysel ako podnet do druhého čítania, tak to bola otázka toho, či je naozaj tej práce dosť. Či naozaj vieme ponúknuť približne 120 možno tisícom ľuďom, ktorí by tú prácu mali mať zabezpečenú, tie miesta vo verejnoprospešnej oblasti. Aj v tejto diskusii, tí, ktorí sú z terénu, ktorí nesedia 20 rokov v týchto parlamentných laviciach, ale ktorí sem prišli z reálneho života, ako napríklad pán Huba, potvrdili, že tej práce je naozaj veľa. Pán Huba konkrétne, veľmi korektne, a ja s ním plne súhlasím, uviedol, že pokiaľ ide o lesy, tak tam to čistenie lesov je jasná, jasná téma, jasná príležitosť na to, aby sme dali týmto ľuďom takúto jednoduchú prácu, aby sme ich naučili pracovať, aby sme v nich oživili pracovné návyky. My sme za našej éry spustili program protipovodňových opatrení. Môžte si hovoriť, čo chcete, ale jedna vec je jasná. Takýmto spôsobom našlo prácu 10 tisíc predtým nezamestnaných ľudí. Starostovia, primátori, pán Bagačka, potvrdíte to, myslím, férovo, že toto bola pre tých ľudí možnosť, ako si môžu zarobiť, akým spôsobom sa zapoja do pracovnej aktivity. Tí ľudia to brali s nadšením a veľmi chcem na tomto mieste zdôrazniť, že tá práca bola zmysluplná, tých ľudí tešilo, že po nich niečo zostane, že to nebolo prekladanie jednej kôpky špiny na druhú a späť, ale že keď odchádzali večer domov, tak sa za seba obzreli a videli tam, že tam pribudla tá nová hrádzka, že sa ten tok potoka alebo riečky vyčistil. A zažili, že aj keď boli tie dažde, povodne menšie, tak sa ich obci nič nestalo, že skutočne to dalo zmysel. Čiže takejto práce je dosť. Veď to sa tu nemusíme presviedčať. Ak by na to prišlo, ak by predsa len bola určitá nedôvera, či to štátna správa, lebo to bude úlohou štátnej správy, nie starostov, či to štátna správa nezorganizuje, tak môžme sa, samozrejme, v druhom čítaní baviť o tom, že istý nejaký posun, nejaké prechodné obdobie tam vložme, ale nesmie to byť za nejako príliš veľa, pretože potom sa stratí zmysel všetkých tých navrhovaných opatrení. Priatelia, nehľadajme dôvody, prečo sa to nedá. To nie je cesta. Dajme hlavy dokopy a urobme to tak, aby sa to urobiť dalo. Tí, ktorí platia dane, sa na nás pozerajú a pýtajú sa, kedy sa konečne urobí so sociálnym systémom poriadok. Zdôrazňujem, nebavme sa o tom, že zo 63 eur bude 38. To sa bude týkať len tých, ktorí sa práci jednoznačne vyhýbajú. Všetci ostatní, tí, ktorí nemôžu objektívne pracovať, napríklad ženy s malými deťmi, osamelé matky alebo dôchodcovia, tí dostanú ten nový ochranný príspevok. Neprídu skrátka, ale tí, ktorí sú, ako som už hovoril na začiatku, mladí, plní sily, a to ja sa teraz nebavím, pán Pollák, o Rómoch, ja teraz hovorím napríklad o absolventoch rôznych našich úžasných vysokých škôl, ktorí skončia tú školu a zistia, že dobre im je pri mamičke, ktorá sa o nich postará, a tých 63 eur, tak to je také príjemné vreckové. Bavíme sa o takejto skupine napríklad ľudí, pretože tá správa Svetovej banky hovorí napríklad o nich. To sú skutočne, to sú desaťtisíce ľudí, ktorí takýmto spôsobom zneužívajú sociálny systém. Dobre, tak tým dáme teda menej. Je tu snáď niekto, kto s takýmto riešením nesúhlasí? Bavme sa o tých detailoch v druhom čítaní. Poprosím vás teda na záver, pri zdravom rozume, verte, tie návrhy sú pripravené dostatočne zodpovedne s dostatočnou diskusiou. Nie každý si ju všimol, tú diskusiu, možno máte iné záujmy. Nie každý je odborník na sociálnu oblasť, respektíve ho to nezaujíma, ale tu tá diskusia prebiehala. Môže prebiehať na pôde parlamentu ešte ďalší mesiac, ale nestrácajme čas, urobme spolu niečo pre Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem. Áno, pán Mihál, ako ste hovorili, je to o čase a je to o jednotnom, by som povedal, že cieli, ktorý by sa mal dosiahnuť. Ja, samozrejme, v tejto oblasti nie som doma, ale začínam sa v nej tiež trošku zorientovávať, a musím povedať, že ma trošku zaskočilo, keď som sa dozvedel, že prakticky práce nie je možné dávať v danom katastrálnom území, že to bolo iba, dajme tomu, v zastavanej časti obce. Ja som to bral proste, veď predsa tie lesy, poľnohospodárska pôda, to je mimo intravilánu. To znamená, keď mi niekto povie, že nie je, ako povedal aj pán Huba aj pán Mičovský, je tam práce habadej, len teraz je otázka, aby to niekto, mal kto zorganizovať, aby mal tam kto nad nimi stáť. Lebo viete ako, bez kontroly nie sú žiadne výsledky, takže predpokladám, že všetky tie novely a všetky tie iniciatívy, ktoré pôjdu v tejto časti, povedia, že v tom území, kde sa vlastne môže ísť. A ja by som bol najradšej, keby sme mohli ísť aj do lesov aj do poľnohospodárskej pôdy. To znamená, hovorme o vodných tokoch, hovorme o výrube, o ochranných nejakých opatreniach, všetko sa dá. To znamená, že pri minimálnych nákladoch tá hrubá práca, nemusí byť neviemako vyškolený človek, a prakticky môže ísť na to, lenže aby tam bola tá kontrola. Takže dúfam, že štát bude mať tú silu, aby prijímal aj súkromne hospodáriacich roľníkov, aj lesy štátu, aj ja neviem aké VÚC-ky, čo majú v správe jednotlivé, či už povodia alebo nejaké tie územia, kde vlastne tie práce budú môcť byť aktivizované. To znamená, toto je u mňa reálny výstup, ktorý mal byť na katastrálnom území. To je jedno, či v Lomničke alebo kde, pretože aj tam sa dá nájsť pre tisíce ľudí kopu práce.
Ďakujem. Toľko z mojej strany.