3. schôdza

Pán kolega Martvoň, veľmi pekne ti ďakujem za to, že si povedal taký návrh, ktorému rozumie každý, kto počúva dnešnú rozpravu, či ju bude počúvať dnes, alebo zajtra, lebo ak sa máme spolupodieľať, tak sa spolupodieľajme všetky strany, všetky politické strany, ktoré sú tu v parlamente. Takto má vyzerať normálny seriózny návrh. A nie taký, aký tu bol prednesený z dielne strany SaS. Lebo mne to pripomína, žiaľ, ten nejaký rôčik dozadu, že je to taký vzorec, aký bol navrhnutý, keď sa mali znižovať poslanecké platy. Taký istý, taký istý špatný vzorec dávate druhýkrát. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Pán poslanec Mihál, no, čakal som, že sa vyjadríte trošku k tej solidarite, ktorú máte v názve politickej strany. Namiesto toho ste nás obvinili, že strana SMER oklamala voličov. No, na to vám iba poviem, asi ste pozabudli, že kto má vo volebnom programe legalizáciu marihuany alebo registrovaných partnerstiev. No, asi ste na to zabudli. Čiže keď chcete hovoriť, že kto koho oklamal, tak sa pozrite do vlastných radov. Vy ste to za dva roky, čo ste sľúbili, nesplnili. My máme pred sebou štyri roky, a teda reformy sa iba spúšťajú. Uvidíme.
Čo sa týka pána Chrena, v podstate, čo sa týka vášho argumentu, že nejde o retroaktivitu, keď teda ten návrh podporia poslanci vládnej strany. No tu nejde o to, či ju podporia poslanci vládnej strany, alebo nie, súd, alebo teda vo všeobecnosti právna verejnosť sa na to pozerá z pohľadu toho, že či to právne ustanovenie je retroaktívne, alebo nie je. Nie je dôležité, kto ho podporí, nakoľko poslanci, poslancov je 83 zo SMER-u, ale strana SMER má tisícky členov a nie každý z tej tisícky členov s tým súhlasí, alebo z tých tisícov členov s tým súhlasia.
Čo sa týka zničenia politických súperov s malým rozpočtom, to, že som to tak naznačil, čo strana SMER chce urobiť, podľa vášho názoru je absolútne, absolútne nesprávne. Chápem, že ťažko sa vám na to reaguje. Ale kde je práve tá vaša solidarita? Však keď chceme niečo zmeniť a chceme ušetriť, ako ste vy povedali vo vašom, teda v návrhu zákona ste napísali, že chcete ušetriť peniaze zo štátneho rozpočtu, no tak sa správajte solidárne a poďte do toho, nech sú krátené finančné prostriedky všetkým politickým stranám a nie je problém, ušetrí sa, občan bude spokojný.
No a čo sa týka pána poslanca Bublavého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, peniaze dokážu rozhádať aj tých najlepších priateľov, a teda to my tu priatelia asi príliš nie sme, možno niektorí, a tým pádom táto téma o to viacej dokáže asi medzi nami vyvolávať rôzne emócie.
Ja by som išiel možno na to iným spôsobom, jako sa na tento pohľad či na tento problém pozrieť možno z toho pohľadu budovania demokracie. Niekto z nás alebo niektorí ľudia na Slovensku, alebo v tejto sále si myslia, že čím menej politických strán na politickom spektre, tým lepšie pre demokraciu. A niektorí z nás sa v tomto duchu pozeráme po Západe a myslíme si alebo zbožňujeme ten ich stav veľakrát, kedy majú dve politické strany, kedy raz jedna ťahá pílku a potom druhá ťahá pílku, a dve silné strany a nemajú zbytočne veľa politických strán v politickom systéme a považujú to za prospešné pre demokraciu.
Ja osobne sa tomu nenazdávam, alebo teda nezdieľam tento názor a myslím si, že rôznorodosť politických názorov je na prospech veci. A inak povedané, ja by som bol najradšej, ak by v tomto pléne, možno tento celý stred bol o 50 nezávislých poslancov, ktorí budú naozaj volení priamo ľuďmi a budú sa zodpovedať svojim vlastným voličom a nebudú viazaní svojou zodpovednosťou voči žiadnej politickej strane. A možno tam by bola ľavica a tam by bola pravica akokoľvek rozdrobená, by to bolo v podstate jedno, a myslím si, že práve tých 50 nezávislých poslancov by prinútilo možno tie politické strany navzájom aj spolupracovať a hľadať také prierezové riešenia a tie šarvátky by tu práveže ustali.
Takže nezdieľam názor, že iba je dobré mať čo najmenej politických názorov, a myslím si, že tých politických názorov treba mať viacero, lebo čím viac názorov pri akejkoľvek diskusii zaznie, tým skorej sa dopátrate k pravde.
Z tohto pohľadu by som sa chcel opýtať, že či si myslíme, ktokoľvek z nás, kto sa o túto tému zaujíma, či súčasný systém financovania politických strán prospieva vlastne k tomu, aby sme podporovali variabilitu politických názorov, alebo či skôr betónuje systém alebo usmerňuje politické strany k ceste možno k jednej, dvom politickým stranám dominantným a takýmto spôsobom vlastne bojuje proti variabilite politických názorov v politickom spektre.
Osobne si myslím, že B je správne, lebo skúsme sa pozrieť reálne na financovanie a zoberme si dva príklady v súčasných voľbách: SMER 44 % a nejaká najslabšia strana 5,88 % SDKÚ. Rozdiel vo financovaní zo štátneho rozpočtu je, približne zodpovedá aj rozdielu výsledku týchto dvoch strán. Čiže keďže SMER získal približne osem razy viacej, ako získalo SDKÚ, približne osem razy financií aj dostane.
Z tohto pohľadu na prvý pohľad by si ľudia povedali, že áno, však je to spravodlivé, ale rozmeňme to na drobné. Myslím si, že nikto z nás v tejto sále nebude spochybňovať to, že viesť politickú kampaň plus-mínus vyžaduje približne rovnaké peniaze. Ak chceme, aby na začiatku, v čase predvolebnej kampane tie politické strany stáli približne na rovnakej čiare. Ale už tu dovolím si povedať, že tá silná politická strana, ktorá má väčší priestor v médiách, prirodzene, lebo tie médiá tak rozdeľujú ten mediálny priestor, tak už je vo výhode voči vlastne slabej politickej strane. A teraz, hovorím, naozaj používam príklad SMER a SDKÚ.
Inak povedané, povedzme, že aspoň rovnaký objem peňazí by mali dať do kampane, aspoň tej vizuálnej, do bilbordov, do tlače, do spotov v televízii, do spotov v rádiách a približne táto suma na Slovensku sa pohybuje okolo 2 mil. eur. Keď si zoberieme, túto položku keď odrátame od príspevku, a naozaj dávam celý príspevok za štyri roky, čo politické strany dostanú, čiže na jednej strane SMER 24 mil. a SDKÚ približne 3 mil., tak SMER 24 mínus 2, naďalej zostane 22 mil. eur na politickú činnosť na štyri roky. SDKÚ 3 mínus 2 zostáva milión.
A teraz by sme sa mali pozrieť na to, či to je spravodlivé. SMER-u, ktorá je osem razy silnejšia strana z pohľadu volebného výsledku ako SDKÚ, odrazu ostáva 22-krát viacej peňazí na politickú činnosť počas štyroch rokov ako SDKÚ, ktorá má osem razy menší výsledok.
Tým som chcel poukázať na to, že síce na prvý pohľad sa nám to zdá, že to je spravodlivé, že však rozdiel vo financiách je osemnásobok. Ale keď odrátame rovno tie vstupné náklady, ktoré pri vstupe na politickú scénu alebo cez volebnú kampaň, keď tá strana prejde, ktoré automaticky vzniknú približne 2 mil. eur, tak vám zostáva 22-krát viac, ako zostane SDKÚ. A tu je ten problém. Tu je problém, ktorý ubíja rozvoj malých politických strán. Je to podľa mňa zároveň aj, nieže ubíja, že teda tie politické strany nemajú peniaze, ale zároveň to zbytočne vytvára tlak na malé politické strany, ktoré takýmto spôsobom si hľadajú možno iné cestičky, ako by sa financovali a nie práve čisto. A potom sa nečudujme, že možno malé politické strany alebo s malými politickými stranami je veľakrát spojené, práve sú otázky ohľadom nejakého čierneho financovania a pofidérnych nejakých účtov niekde vo Švajčiarsku alebo v Anglicku.
Keď raz sme nespravodliví na začiatku pri rozdelení peňazí medzi veľkých a malých a vytvárame takto tlak na malé strany, aby sa financovali nejakým iným spôsobom, a na druhej strane nadelíme veľkej strane toľko peňazí, ktoré sa reálne minúť nedajú, lebo naozaj, nehnevajte sa, 22 mil. eur keď máte na štyri roky, je to približne 14 mil. korún mesačne. To sa minúť na politickú činnosť zmysluplne nedá. Na druhej strane politická strana, ktorú som spomínal, teda ten príklad SDKÚ, tak má na tú politickú činnosť možno 700-800-tisíc korún mesačne. Porovnajte si sami rozdiel.
To, čo som spomínal vo faktickej, veľká politická strana, osem razy silnejšia politická strana nepotrebuje osem razy mať väčšie kancelárske priestory, nepotrebuje mať osem razy viacej právnikov, nepotrebuje mať osem razy viacej bilbordov, nepotrebuje osemkrát drahšie alebo osemkrát viacej televíznych spotov a rádiových spotov, akejkoľvek vlastne reklamy v politickej kampani. Ak by to potrebovala, tak vlastne naozaj my sme vytvorili systém financovania politických strán, ktorý iba upevňuje moc a postavenie silných a utláča tých slabých.
Z tohto pohľadu tento návrh ja vítam, že vlastne zavádza nejakú tú progresivitu, a čudujem sa, kolega Martvoň, že spomenul niečo také, že vlastne nebude zvýhodňovať, že návrh, ktorý teda, ten alternatívny, ktorý si predstavil, že nebude zvýhodňovať žiadnu politickú stranu, keď zavedieme vlastne kvázi ako kebyže rovnú daň pre všetky politické strany. Tento argument by ste nemali hovoriť, lebo naozaj vy hovoríte voči rovnej dani, že rovná daň zvýhodňuje tých bohatých, tak nehovorme o tom, teda že vlastne rovná daň pre politické strany neznevýhodňuje nikoho, lebo to je v presnom opaku voči tomu, čo tvrdíte pri zdaňovaní fyzických osôb alebo právnických osôb.
Čiže podľa môjho názoru systém financovania politických strán na Slovensku neprospieva rozvoju demokracie, ubíja malé strany a zbytočne veľa prispieva veľkým stranám.
Ešte iný príklad použijem. A to, alebo ešte tak to poviem. Keďže sme si to uvedomovali už pred voľbami a chceli sme sa vyhnúť možno podozreniu akejkoľvek retroaktívnej, nepriamej retroaktivity, ktorú tu kolega Martvoň spomenul, tak sme tento návrh alebo obdobný návrh predkladali už pred voľbami. Všetky politické strany okrem SaS-ky vtedy sa k nám postavili, že nie, netreba tento problém riešiť, jednoducho je to dobré tak, ako to je. Ale dnes, ja si myslím, že aj tie menšie strany, ktoré dostali na fraka, ktoré vtedy boli veľké strany a možno mysleli si, že budú veľkými stranami, tak dnes asi zistili, že sa dostali do toho štádia, že s peniazmi, ktoré dostanú od štátu, budú veľmi ťažko vyžívať a možno ešte dva roky budú splácať dlhy, ktoré majú z volebnej kampane.
Čo nás mrzí a prečo sme aj vtedy predkladali ten návrh, tak sme videli vlastne v konaní predčasných volieb čisto biznis politických strán. Keď si zoberiete, vtedy sme na to upozorňovali, že to tak dopadne a presne tak to dopadlo. Na predčasných voľbách politické strany podľa nášho názoru nezaslúžene zarobili, teda niektoré, samozrejme, podľa výsledku, ale keďže nám neišlo o to, že trestať spätne niekoho za to, že bol úspešný vo voľbách, sme chceli zmeniť tie pravidlá dopredu, aby teda toto nás vlastne v tomto nikto nemohol z tohto upodozrievať. Upozorňovali sme na to, že vlastne ak dopadnú výsledky tak, ako by mohli dopadnúť podľa prieskumov, tak najbohatšia strana SMER získa príspevok za hlasy, ktorý je vlastne jednorazový, de facto je to ako príspevok na politickú, na predvolebnú kampaň, získa možno 8 až 10 mil. eur, zadarilo sa vám, získali ste 10 mil. eur, minuli ste dva. Naozaj čistý biznis. 10 mil. eur SMER zarobil na predčasných voľbách či získal, 2 minul, 8 zostalo čisto do vačku pre politickú stranu. Toto nie je fér.
Takisto len teda v iných číslach sa to týka aj ostatných politických strán, možno niektoré prejedli viacej, na tú kampaň minuli viac, ako dostali, čiže možno tam ten biznis to nebol, ale čo sa týka SMER-u, jednoznačne to bol čistý biznis organizácie alebo zúčastniť sa predčasných volieb. 8 mil. eur, skoro štvrť miliardy korún alebo 240 mil. korún má SMER čistý zisk z konania predčasných volieb.
Ešte raz hovorím, ja si to teraz už uvedomujem, že je za tým, že je za predčasnými voľbami, aj vy teraz taký ten pocit môžete mať, preto sme to navrhovali pred voľbami, aby sme s týmto pocitom nežili, že niečo sa ide krátiť spätne. A krátiť sa, v podstate vy to máte v rukách, takže krátiť sa pravdepodobne nebude, ale chcel som teda svojím vystúpením poukázať na to, že rovnostárstvo kvázi nejaké vo financovaní politických strán nie je spravodlivé, neprospieva demokracii a naozaj tie malé strany ubíja, veľkým nadeľuje zbytočne veľa a z tohto pohľadu naozaj zaviesť taký nejaký progresívny prvok kvázi zdaňovania príspevkov politických strán je namieste.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, no, prosím ťa, ako keď ja počúvam, že rovnostárstvo neprospieva demokracii, no tak najskôr opozícia hovoríte o rovnom zdaňovaní, aké je to dobré, keď príde na rovné znižovanie príspevkov pre politické strany, už vám to nevonia. Keď, ako ja chápem, keď ide o peniaze, tak neexistuje pre vás žiadna solidarita, ako ja dám iba konkrétny príklad. Kebyže sa zníži pre všetky politické strany, ktoré teda dosiahli viac ako tuším ako 3 %, a teda dostali príspevok, len o 15 % kebyže sa to zníži, tak sa ušetrí 972-tisíc eur. Čiže, ako teda ušetrí sa o 972-tisíc eur viac ako to, čo navrhuje teraz politická strana SaS.
Čiže tu vidíme, keď chceme hovoriť o ušetrení a solidarite, tak tá solidarita má byť s občanmi, nie tak, ako vy si to predstavujete. Čiže na jednej strane vám rovnostárstvo vyhovuje, na druhej strane, keď už ide o znižovanie príspevkov pre politické strany, pre všetky, tak už vám to nevonia, už by to neprospievalo demokracii.
No pokiaľ beriete voľby ako iba niečo, kde počítate čistý zisk, no je to dosť smutné a potom myslím si, že tí bežní ľudia, alebo teda obyčajní ľudia, ktorí vás volili, budú veľmi sklamaní, lebo asi od vás očakávali, že prinesiete rovnosť a solidaritu do tohto parlamentu, ale zjavne to tak nie je.
Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Matovič, môžme viesť siahodlhú diskusiu o tom, či a ako príjmy politických strán z volieb optimalizovať a viac ekonomicky a politicky vyvažovať.
Predmetný návrh kolegov z SaS sa mi však zdá byť akousi politickou odplatou za úspech strany SMER vo voľbách. Ak chce navrhovateľ meniť financovanie politických strán v dôsledku volieb, tak by to mal riešiť systémovo a tak nejakým spôsobom prierezovo politicky a nie iba pod rúškom nejakej populistickej zámienky.
Ďakujem.

Ďakujem. Na jednej strane som rád, že slovenská neoliberálna pravica konečne objavila význam progresivity, to je naozaj fajn, ale na druhej strane je mi trošku ľúto, že nepochopila táto naša slovenská neoliberálna pravica - a teraz nemám na mysli pána Matoviča, ale skôr predkladateľov -, nepochopila, že princíp progresivity má zmysel v rámci daní, ale nie v rámci demokracie. V rámci daní, kde ide o mzdy, kde ide o zisky, v rámci trhovej džungle naozaj má zmysel pomáhať tým slabším.
Ale v rámci demokracie ide o reprezentáciu občanov a tam tento princíp nefunguje. Politické strany totižto nie sú súkromné firmy a politika nie je podnikanie. To je to, čo mnohí SaS-kári doteraz nepochopili. Prostriedky pre politické strany sú prostriedky na udržanie zastupiteľskej demokracie. Kedysi takéto niečo nebolo treba. Bohatí Whigovia a Toryovia vo Veľkej Británii mali dosť zdrojov na to, aby si zaplatili svoje politické strany. Ale problém mali robotnícke strany, ktoré reprezentovali chudobných ľudí a nemali odkiaľ vyzbierať peniaze. Čiže princíp toho, že my máme peňazí dosť, my pravičiari naozaj nepotrebujeme ďalšie príspevky, to sa nedá aplikovať na demokraciu.
Progresivita v trhovom systéme má zmysel preto, lebo ide o hodnotu solidarity s ľuďmi - a to povedal môj predrečník veľmi správne, s ľuďmi. S ľuďmi, ktorí majú prečo vzbudzovať súcit, lebo majú zlú materiálnu situáciu. Vo mne však naozaj strany, ako je SaS, súcit nevzbudzujú. Určite nie kvôli finančnej situácii, možno kvôli iným dôvodom. Takže aplikovanie princípu solidarity na oblasť demokracie je v tomto prípade absolútnym nepochopením demokracie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no taký zlý príklad ste si zvolili. Zvolili ste si to v čase, keď je SMER silný. Ale SMER tiež začínal z nuly. To vtedy nikomu neprekážalo? A boli pred nami politické strany, ktoré sú tu dlhší čas, ktorí sú dlho na politickej scéne a počas každých volieb inkasovali peniaze a ich štartovacia plocha bola oveľa, oveľa lepšia. Tam hľadajte príčinu, prečo oni aj napriek tomu, že mali peniaze, nedokázali presvedčiť voličov, aby získali taký počet hlasov, aby boli teda spokojní.
Mňa bude, naopak, zaujímať, ako budú hlasovať práve poslanci tých politických strán, ktorí sú tu už dlhšie a ktorí mali oveľa lepšie štartovacie pozície, ako mal SMER.
Čiže teraz brať niekomu úspešnému, to mi pripadá ako v športe, keď po polčase vyhrávali Taliani 2 : 0, resp. Španieli, Taliani prehrávali a teraz cez polčas by bolo povedané, tak my sme takí silní, dobrí, tak nastúpte na druhý polčas iba s piatimi hráčmi, lebo máte toho, ste lepší. To sa mi zdá akože taká unfair pozícia, o ktorej vy hovoríte.
Ďakujem.