44. schôdza

Nech sa páči, Ján Hudacký.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, no určite súhlasím s tým vaším záverom, aby ten návrh zákona sa vrátil naspäť na prepracovanie, ako aj prípadne ten dlhší čas na to, aby výbory mali viac času teda prípadne doplniť pozmeňovacími návrhmi tento, tento návrh zákona.
V každom prípade mám problém s týmto, s tým terminus technicus konečný užívateľ výhod. Vy ho prihadzujete v podstate tým dodávateľom v rámci verejného obstarávania. Ja si myslím, že my musíme predovšetkým pozerať na zabezpečenie toho verejného záujmu, toto musí byť číslo jedna. Čo sa týka dodávateľov, nech si pokryjú svoje náklady, nech majú primeraný zisk, nech dodajú ten tovar, tú službu, prípadne tú prácu v kvalite, načas, za primeranú cenu. A toto je, toto je dôležité. Možno si to v legislatívnej praxi používal, len tak trochu mi to navodzuje ten dojem, že ako keby sme sa my pozerali na tých dodávateľov, ako na tých, ktorí majú mať konečnú výhodu z toho verejného obstarávania, z tých verejných zdrojov. Takže, samozrejme, beriem to tak, že možnože sa to v tej legislatívnej praxi to používa, ale predovšetkým musím mať na zreteli ten verejný záujem.
Ďakujem pekne.

S ďalšou faktickou, Zsolt Simon.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa. V plnej miere s tebou súhlasím a musím povedať, že miesto marketingového riešenia vláda by mala pristúpiť k skutočnému riešeniu. Verejné obstarávanie na Slovensku, tak ako je nastavené, zabezpečuje aj to, že dá sa kúpiť v regióne, kde je vysoká miera nezamestnanosti lavička po 8-tis. euro, na ktorom sedia nezamestnaní a dá sa obstarať zariadenie, ktoré stojí 50-tisíc euro, obstarávame na Slovensku bežne za 250-tisíc. A tak isto aj cétečko a tento návrh, ktorý prichádza z dielne vlády je len marketingom, pretože v skutočnosti nevyrieši ten problém a ja naozaj podporujem tie dva návrhy, ktoré si predložila. Za prvé, aby to pán minister zobral naspäť a pán minister, ktorému to patrí, teda pán minister vnútra, aby si ho prerobil a potom si ho prišiel sem obhájiť. A keď nie, tak nech nám vytvoria dostatočný priestor, aby sme v parlamente nie z jedného dňa na druhý, aby ste nás nútili, aby sme hlasovali o návrhu, ktorý za tak krátky čas nie je možné poriadne ani vylepšiť, ani prijať také riešenie, ktoré skutočne prinesie osoh pre občanov a pre štátny rozpočet tejto krajiny. Ďakujem.

Nech sa páči, Igor Hraško.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa Žitňanská, súhlasím a prikláňam sa k vášmu postoju, že o tomto návrhu zákona by sme teraz v tejto chvíli a v takomto znení nemali ďalej rokovať. Je to opäť jeden z tých pekných akože na pohľad riešení, tak ako posledných pár návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní.
Nie je to opäť dotiahnuté do konca a nie je to dotiahnuté ani do dokonalosti. Je to len taká procedúra krásnoty, úpravy, aby sa to na prvý pohľad zdalo dobré, prívetivé, ale nerieši to podstatu problému.
Čiže my nejdeme riešiť opäť systémovo veci, ale ideme riešiť už len také akoby dôsledky toho celého, na čo sa prišlo a na čo ani neprišla vládna strana, na čo sa prišlo úplne iným spôsobom, ale vládna strana to dostala otrepané o hlavu. Takže teraz ide rýchlo akože po sebe naprávať svoje zlé riešenia a neprichádza opäť s komplexným riešením, ale opäť len v skrátenom legislatívnom konaní akože zapláta časť nejakej diery, ktorá tu je.
V druhom čítaní, predpokladáme, že to teda prejde do druhého čítania bez akýchkoľvek problémov, tak ja vyjadrím aj svoje riešenia, pretože, ak chceme, aby sa naše regióny zviechali, tak v prvom rade sa verejné obstarávanie bude musieť postaviť na takú úroveň, ako to majú podobne riešené povedzme vo Švajčiarsku.
Najprv sa musí verejne obstarať v danom meste, v danom regióne, potom sa môže ísť na širší región, potom sa môže ísť na Slovensko a až potom by sa mali prihlasovať firmy, ktoré nemajú sídlo na Slovensku a nemajú tuná dokonca ani nejaké to veľké podnikanie, ani skúsenosti. Pretože všetko, všetok kapitál potom, ktorý my tuná zarobíme a ktorý nieže dostaneme z Európskej únie, ale ktorý najprv tam pošleme a potom nám ho Európska únia prepošle naspäť, tak odchádza späť zase niekam do Európskej únie, do tej bezodnej diery, tak ako niekedy sa to stáva aj v našom rozpočte.

Nech sa páči, s reakciou Lucia Žitňannská.

Ďakujem pekne za podporné faktické poznámky. Snáď odpoviem pánovi poslancovi Hudackému. Áno, konečný užívateľ výhod je terminus technicus, ktorý sa používa pri legislatíve, ktorou sa bojuje proti praniu špinavých peňazí. Je to legislatívny pojem a pod tým pojmom sa nemyslí ten dodávateľ, ale za každým dodávateľom je nejaká fyzická osoba alebo reťazec iných firiem, ktorý niekde končí, niekedy na Slovensku, niekedy v zahraničí, niekedy na Belize. Ale vždy na konci je nejaká fyzická osoba a tá sa nazýva tým pojmom konečný užívateľ výhod.

Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všeobecnú rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.
Pán navrhovateľ, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vypočul som si pozorne debatu v tomto prvom čítaní a asi pôjdem po poradí. Myslím si, že ani nie je účelom tohto návrhu zákona riešiť všetky bolesti zákona o verejnom obstarávaní, to by sme asi naozaj tú debatu viedli veľmi dlho a asi by sme sa nedopracovali celkom k všetkým riešeniam, ktoré tu boli teraz nastolené. Riešime čiastkový problém, konkrétne problém schránkových firiem.
Áno, ja môžem povedať pánovi poslancovi Zajacovi, že pokiaľ, samozrejme, nemám nič proti tomu, aby sa pýtal poslanec akúkoľvek otázku, ale predpokladám, že aspoň si pozrel návrh zákona a s vedomím alebo so znalosťou zákona sa treba pýtať, to je môj názor. A z tohto pohľadu si myslím, že ten problém rieši ten návrh zákona. Samozrejme, nemôže ho riešiť spätne. Áno, existuje vždy do budúcnosti, to vieme, to je asi aj pre neprávnikov jasné. Takže myslím, že tá odpoveď je úplne jasná a jednoduchá.
Ak by som ešte skočil v rámci poradia najprv k pánovi poslancovi Hraškovi, áno, Švajčiarsko je v rámci národných záujmov v tomto smere veľmi dobrý príklad, len, žiaľ, my sme viazaní európskou legislatívou a nemôžme v rámci voľného pohybu tovaru a služieb jednoducho k takémuto riešeniu pristúpiť, lebo nás viaže európska legislatíva, ku ktorej sme aj my viazaní, ktorou sme aj my viazaní. Takže v tomto prípade by to, žiaľ, asi nešlo.
Pani poslankyňa Žitňanská, veľmi si vážim váš, vaše slová a myslím si, že sú správne cielené, čo sa týka konečného prijímateľa výhod a na druhej strane chcem povedať, že vzhľadom na to, aký je to komplexný problém a vzhľadom na to, že tento problém prekračuje hranice Slovenskej republiky a tak isto aj jurisdikciu Národnej rady, tak som veľmi zvedavý, ale zároveň aj trošku skeptický, musím priznať, k tomu riešeniu, ktoré predložíte. Som naňho mimoriadne zvedavý. Pretože to, čo vy hovoríte, alebo aspoň z toho, čo som pochopil, vy chcete odhaľovať konečného prijímateľa výhod v cudzích jurisdikciách, čo, úprimne povedané, sa zatiaľ nikomu na svete nepodarilo. Takže som naozaj zvedavý na to riešenie, ktoré chcete priniesť. Ja hovorím, že to riešenie, ktoré prinášame my v rámci možného a v rámci toho, čo nám umožňuje náš zákon a čo nám umožňuje naša legislatíva vo vzťahu k cudzím krajinám a vo vzťahu k cudzím osobám, je to na hranici možného. Ale som zvedavý naozaj, že s čím prídete. Veľmi pozorne si to vypočujem a pokiaľ to bude zmysluplné, tak veľmi rád budem na to reagovať pozitívne.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov, momentálne, alebo návrhov, ktoré sú v Národnej rade k tejto téme, videl som len návrh pána poslanca Lipšica, pričom musím povedať, že náš návrh ide podstatne ďalej, ako návrh pána poslanca Lipšica. Takže je to otázka diskusie, že kto s čím prichádza a v akej kvalite. Preto hovorím, že veľmi rád si vypočujem ten návrh, čo sa týka konečných beneficientov. Ale musím vám povedať, že existuje napríklad v Spojených štátoch, nechcem menovať tú firmu, ktorá je plne vlastnená americkými akcionármi, vlastníkmi, ale má urobené zmluvy s inými firmami, kde platí licenčné poplatky a tie sú na nejakých iných daňových rajoch, áno? A ide tam povedzme 70 % celkového príjmu. Otázka je, ako sa s tým transparentne riešia, ako to sa s tým vysporiadava povedzme taká krajina transparentná, ako sú Spojené štátny americké. Čiže to len ilustrujem na tomto príklade, že je to problém, ktorý nie je vôbec jednoduchý a ako naozaj tie návrhy alebo respektíve volanie po tom, aby sme to vyriešili teraz okamžite, vynikajúco.
No ja sa obávam, že máme určité hranice legislatívno-technické a obávam sa, že aj ten návrh, ktorý vy chcete predložiť a ktorým som sa oboznámil len cez médiá, bude mať hranice. Pretože ja sa pýtam, pokiaľ bude uchádzač vo verejnom obstarávaní mať povinnosť predložiť všetky zmluvy a ja neviem akékoľvek doklady, tak sa pýtam, pri zahraničnej osobe aká bude právomoc Slovenskej republiky trestať za nesprávne informácie alebo nepravdivé informácie? Nehovoriac o tom, že si neviem predstaviť, akým spôsobom bude preverovať verejný obstarávateľ tieto informácie v cudzích jurisdikciách. Tak naozaj čakám teda, akým spôsobom budete tento problém riešiť.
Ďakujem pekne.