44. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v stručnosti uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona predkladáme mimo plánu legislatívnych úloh vlády. Reagujeme ním na zmenu predpisov Európskej únie, 1. júla 2014 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Európskej komisie o vyhlásení určitých kategórií pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom podľa čl. 117, 108 Zmluvy. Toto nariadenie nahradilo doterajšie nariadenie z roku 2008.
Z nariadenia z roku 2008 vychádza zákon o stimuloch pre výskum a vývoj ako jedna zo schém zo štátnej pomoci. Nakoľko nariadenie z roku 2014 prinieslo niekoľko zmien, ktoré sa dotýkajú zákona o stimuloch, je potrebné zosúladiť ustanovenia zákona o stimuloch pre výskum a vývoj s novým nariadením. Zmeny, ktoré vyplynuli z nového nariadenia, sa týkajú okruhu projektov, ktoré je možné podporiť stimulmi, a zosúladenia terminológie. Z pohľadu okruhu projektov nariadenie už neupravuje dočasne vyslaných pracovníkov a ani pomoc súvisiacu s právami priemyselného vlastníctva, preto tieto druhy stimulov navrhujeme zo zákona vypustiť.
Do pozornosti dávam, že stimuly na tieto účely ani ministerstvo neposkytlo, preto sa táto zmena nikoho nedotkne. Predkladaný návrh zákona je tak z pohľadu ministerstva technickou novelou.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Dušanovi Čaplovičovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1285. Predkladám informáciu... Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v sále.) Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej tejto technickej úpravy zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, páni predsedajúca, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy sa nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, ďakujem pekne, aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve, tlač 1189.
Poprosím pána poslanca Gábora Gála, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Jozefa Mikuša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Znova zopakujem, že rokujeme v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom občianstve. Do rozpravy boli ešte ústne prihlásení páni poslanci Zsolt Simon a Ján Mičovský. Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nevidím ho v rokovacej sále, obdobne ani pán poslanec Mičovský. Ešte raz, pán poslanec Simon, pán poslanec Mičovský. To znamená, že páni poslanci nie sú prítomní, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1189.)

Nech vás nemýli, že sa nemám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k čomu vyjadriť, lebo tu bola rozprúdená veľmi živá debata ešte na minulej schôdzi. Že, pán poslanec Hlina? Takže keď dovolíte tak ešte nejaké tie veci pripomeniem, čo sa týka rozpravy, a aj ozrejmenia, o čo sa tu teraz jedná.
Štyri a pol roka vlečieme so sebou marazmus, čo sa týka štátneho občianstva. Marazmus, ktorý nebol ničím zapríčinený. Bolo tu jedno rozhodnutie cudzieho štátu, ktoré akože by nás malo ovplyvniť v našom rozhodnutí. To nemalo ovplyvniť, len išlo čisto o politickú kampaň vtedy, pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky, a to v roku 2010. To spôsobilo to, na čo občania Slovenskej republiky doplácajú dodnes. Jednak doplácajú tým, že stratia svoje občianstvo, tí ľudia konkrétne, doplácajú na to ich rodinní príslušníci a doplácajú tu ľudia, ktorí kvôli možnej strate štátneho občianstva nemôžu zobrať štátne občianstvo cudzieho štátu, lebo nemôžu si dovoliť stratu slovenského štátneho občianstva za žiadnych okolností. Odvtedy, čo bol ten zákon prijatý, sme sľúbili, ja osobne, časť pravicovej, pravicových strán, ale terajšia potom opozícia SMER-u – sociálnej demokracie ešte ako opozičnej strany, teraz ako vládnej strany, že dôjde k náprave. Každému je asi potom jasné, že tento zákon je zlý, neefektívny a treba ho upraviť, napraviť tie krivdy.
Ale to sa už vlečie štyri a pol roka. Skoro už tisíc našich občanov stratili svoje štátne občianstvo, to sú oficiálne evidencie. A koľko ich malo ešte stratiť de jure, lebo nadobudli cudzie štátne občianstvo, len to nenahlásia našim orgánom, takže o nich nevieme. No výsledný efekt je ten, že k žiadnej zmene za tie štyri a pol roka nedošlo, aj keď sme si vedomí, táto sála je si vedomá, že sa tu prijal strašne zlý zákon, ktorý dokonca v pravom zmysle slova vykonateľný nie je. Lebo keď nezaboduje udavačstvo, tak nikomu sa žiadna krivda nestane.
Nápravy a la  la faktická väzba k tomu cudziemu štátu krásne vyzerajú na papieri, ale zas spôsobia to, že ten zákon bude naďalej nevykonateľný. Lebo aj v prípade, že budeme vyžadovať nejakú faktickú väzbu na ten ďalší štát, či to bude trvalý pobyt, podnikanie, študijný pobyt, hocičo iné, zas budeme vystavení tomu, že ten dotyčný to ohlási. Keď to neohlási, tak sa nič nestane. Čiže my vlastne, aby tá strašná sankcia – strata štátneho občianstva nenastala, tak nútime našich občanov toto nenahlasovať a svoje cudzie štátne príslušenstvá niekde schovať u seba vo vedomí alebo v šuflíku.
Čiže najjednoduchšie by bolo vrátiť sa k tomu stavu pred rok 2010, ani vtedy nám žiadna hrozba nehrozila. My sme, hovorím, že, ešte raz prízvukujem, mali sme podobný režim do roku 2005, ak si dobre pamätám, máme ten istý režim, ktorý mala Maďarská republika, a žiadny problém tu nebol.
Je tu, bohužiaľ, fenomén, že Ústavný súd rozhodol v tejto veci z procesných dôvodov. Ani jeden návrh, ani návrh za, ani návrh proti, nezískal potrebný počet hlasov v pléne Ústavného súdu, čiže ten marazmus sme hodili naspäť, dá sa povedať, ako Ústavný súd hodil naspäť na plénum Národnej rady. A preto by sme mali konať.
A konať by sme mali aj kvôli tomu, že tu je nová skutočnosť. Ja som s pánom športovcom, basketbalistom, pánom Antonom Gavelom nie raz príklad mu uviedol, jeho prípad, že aká krivda sa stala jemu: musel prijať cudzie štátne občianstvo kvôli tomu, keď chcel v tom Bayerne hrať v zahraničí. Lebo nemali viac kvót pre cudzích štátnych príslušníkov, tak musel zobrať nemecké štátne občianstvo. Tento náš basketbalista, by som povedal, kľúčový hráč v našom národnom tíme, tým pádom stratil možnosť reprezentovať Slovenskú republiku. Celý športový svet na Slovensku toto prijal za veľmi vážnu ujmu, ale zákonnú formu riešenia sme nenašli. Našli sme takú kľučku, že pán Anton Gavel teraz na základe výnimky dostane späť štátne občianstvo Slovenskej republiky. Tá výnimka je v tom, že kto chce nadobudnúť slovenské štátne občianstvo, aj keď znova nadobudnúť, musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky nepretržite osem rokov. Zákon dovoľuje výnimku pre niektoré významné osobnosti, kde sú aj športovci, ale toto nie je riešenie. To nie je systémové riešenie. Lebo takýchto príkladov vieme uviesť stovky, keď vieme nájsť. Každý, neviem, desiaty človek, ktorý stratil slovenské štátne občianstvo za svojho života, už niečo pre túto krajinu spravil.
A zas to len spomeniem, tú 102-ročnú pani Tamášovú Helenku. Ona dostala vyznamenanie, neviem či teraz od prezidenta alebo od Slovenskej republiky za svoje celoživotné dielo pedagogičky. Dostala štátne vyznamenanie od tohto štátu. Tak ona by prečo nemohla mať výnimku? Mohla podľa mňa, ale takýchto prípadov môžme, sú tam ďalší pedagógovia, ktorí celý život sa venovali mládeži a boli veľmi dobrými pedagógmi. Sú tam umelci, sú tam ďalší športovci, sú tam vedci. Nemôžme ísť výnimkami. Výnimka nie je dobrým riešením. Dobrým riešením by bolo nastaviť systém, ktorý sme mali do roku 2010, do mája 2010.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viem, že tu bolo avizované, hlavne pre SMER , ktorý tu ani neni, že ministerstvo vnútra už má riešenie, už to len treba doladiť na ministerstve zahraničných vecí. Ale to už, počúvame už polrok, predtým opozičný SMER asi dvakrát dával pozmeňovací návrh k tomu návrhu, teraz už sú dva a pol roka vo vláde, pomaly tri a riešenie nikde. Chcem vás požiadať, rozmyslite si to, je v druhom čítaní stále možnosť ten zákon doladiť. Ale hovorím, že akékoľvek obmedzenia, keď tam dáme, keď ten cudzí štátny príslušník, ktorý je náš a nadobudne cudzie, neprihlási sa na slovenských úradoch, že som nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak nijaká krivda sa mu nestane. Tak načo tento formalizmus?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem navrhovateľovi za vystúpenie. Pán spravodajca, chce zaujať? Nie. Ďakujem pekne. Takže, kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Tento zákon máme v laviciach pod tlačou 1191. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 1198.
Návrh zákona uvedie pán poslanec Igor Matovič. Len v sále ho nevidím. Z klubu, vážení páni, kolegyne. Aha, prichádza.
Pán poslanec, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1190.)

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zjednodušene možno povedať, že návrh zákona rieši vlastne takú našu každodennú problematiku, s ktorou sa stretáme, keď prídeme do potravín a ideme nakupovať potraviny, a potom nie až takú každodennú pre nás, ktorí platíme bežné dane z príjmov, ale každoročnú problematiku pre podnikateľské subjekty, ktoré majú nadštandardnú ziskovosť a podnikajú v tzv. v regulovaných odvetviach. Takže aby som konkrétne povedal, o čo ide.
Navrhujeme, aby sme týmto zákonom znížili DPH na všetky potraviny z 20 % na 10 %, čiže na polovičnú sadzbu voči súčasnosti. A tento výpadok, keďže chceme byť zodpovední voči štátnemu rozpočtu, a tento výpadok navrhujeme nahradiť tým, že zvýšime daň z príjmu vysokoziskových bánk, regulovaných spoločností tak, že to sú všetky firmy, ktoré pôsobia teda v tzv. regulovaných odvetviach, zo súčasných 22 % na 39 percent. Čiže ešte raz, na jednej strane znížime DPH z 20 % na 10, na polovičku, na všetky, všetky potraviny, ktoré nájdeme v obchode, a peniaze na to získame z toho, že pre v dnešnej dobe, alebo tento rok sa to týka približne 77-ch firiem na Slovensku, zvýšime daň z príjmu, daň zo zisku z 22 na 39 percent.
Pri tejto operácii vlastne nakoniec ten návrh je ešte celkovo plusový voči štátnemu rozpočtu a zostane nám vlastne z toho zvýšenia dane pre vysokoziskové regulované subjekty 125 mil. eur. Tieto navrhujeme, aby sa použili na riešenie, dlhodobo neriešenú situáciu miezd zdravotných sestier, kde dlhodobo vláda Roberta Fica sa vyhovára, že vlastne nie sú peniaze na to, aby sa mohli zvýšiť platy alebo teda mzdy zdravotných sestier.
Čiže výsledok, 77 veľmi bohatých firiem, ktoré podnikajú v chránenom prostredí, tzv. regulovanom prostredí, ktoré dostávajú licenciu od štátu na podnikanie v tomto prostredí, a nemôže v ňom podnikať hocikto, by platilo namiesto 22 39-percentnú daň zo zisku. To by nám pokrylo dostatok zdrojov na to, aby sme mohli na jednej strane mať 125 mil. eur pre zvýšené platy zdravotných sestier, a na druhej strane, aby každý jeden z nás si mohol kupovať potraviny za polovičnú sadzbu DPH.
Prečo navrhujeme znížiť DPH na potraviny? Tak dôvod, ten základný, jednoduchý, je takej základnej spravodlivosti alebo takej racionality, ktorú by sme hľadali alebo hľadáme týmto návrhom, že teda aj krajiny, ktorých mzdy sú výrazne, výrazne vyššie ako na Slovensku, majú DPH na potraviny dramaticky nižšiu, ako máme my na Slovensku. U nás je jedna sadzba na všetok tovar, všetky služby, okrem pár teda výnimiek, ako lieky, knihy a podobne. Ale na potraviny, úplne štandardné v Európskej únii, že patria do zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. Čiže napríklad Francúzsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni od 4 do 10 percent. Dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH. A to potom spôsobuje situácie, kedy vlastne ľudia zo Slovenska veľakrát odchádzajú do okolitých štátov iba preto, lebo majú potraviny v tých okolitých štátoch výrazne lacnejšie a idú vlastne za nákupmi teda do okolia. Tým pádom slovenskí poľnohospodári, slovenskí potravinári nemajú tržby, slovenskí obchodníci. Majú ich tržby naši susedia v okolitých krajinách. A to spôsobuje následne teda nezamestnanosť, možno niekoľko, dá sa odhadnúť, desiatok tisíc ľudí, ktorí kvôli tomuto vlastne zbytočne prichádzajú o prácu, ktorá by na Slovensku mohla byť.
Považujeme tento návrh za spravodlivý, keďže teda na jednej strane zaťažujeme vysokoziskové a regulované subjekty, ktoré podnikajú v chránenom prostredí, a to, čo získame rovným v podstate dielom každému podľa toho, koľko nakupuje potravín, vraciame späť ľudom v podobne polovičnej sadzby na DPH. Samozrejme aj ten bonus, keď zostáva nám, 125 mil. eur na vyššie platy zdravotných sestier, v situácii, kedy Robert Fico namiesto riešenia situácie sa iba vyhovára, že peniaze nemá, tak je takisto, si myslíme, že v celku potešiteľný. A vlastne takýmto spôsobom Robertovi Ficovi darujeme 125 mil., aby ich následne mohol rozdeliť medzi zdravotné sestry, samozrejme prostredníctvom zdravotných poisťovní a podobne.
Toľko k nášmu návrhu zákona.