44. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som tiež v mene predkladateľov navrhol stiahnuť tlač 1241, novelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Dôvodom tohto stiahnutia je dnešné vystúpenie pána podpredsedu parlamentu pána Číža v rozprave k tomuto návrhu zákona, v ktorej povedal, že nové vedenie parlamentu má ambíciu túto otázku vyriešiť na rozdiel od toho predchádzajúceho. Za tých okolností považujeme za nejaké ústretové gesto, aby sme ho stiahli pred hlasovaním a chceli by sme vás týmto požiadať, aby teda do dátumu, kedy sa najbližšie budú predkladať, došlo minimálne k politickej dohode na tom, čo sa má vyriešiť, aby sme to nemuseli predkladať znovu a mohli konečne predložiť dobrý, ale aj spoločný zákon. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja chcem poprosiť, aby sme o zákone, zmene zákona o priestupkoch, tlač 1259, odložili hlasovanie na zajtra na desiatu, nakoľko prebiehajú ešte politické rokovania o tom, že by mohla byť prípadná podpora na tento návrh zákona zo strany kompetentných a tých, ktorí o tom rozhodujú a ktorí k tomu sa vyjadrujú. Tak to je procedurálny návrh. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Prosím vás, veľmi stručne skúsim. Pravdou je, že už som ho tu raz prezentoval, ale v zmysle zásady, opakovanie matka múdrosti, tak si dovolím v krátkosti ho uviesť ešte raz, tento návrh zákona.
Naozaj je pre našu krajinu mimoriadne dôležitý, mimoriadne dôležitý, lebo neriešením určitých situácií posilňujeme frustráciu, rezignáciu, ktorá môže mať potom v konečnom dôsledku často excesívne a možno až explozívne následky. Čiže je lepšie a poctivejšie od nás predchádzať tomu. To znamená, ak sa v plyňáku varí, tak potom vymysleli kuchtu, hej, že to odfukuje tú paru a ten tlak sa nekoncentruje.
Naozaj máme problém s tým, že tvorivosť je niekde naozaj využitá a v tomto prípade aj zneužitá takým spôsobom, že sa zneužíva sociálny systém a to tak, žiaľ, to by jedného nenapadlo, ale aj takýmto spôsobom. Ja to skúsim povedať tak, aby sa to dalo ľahko pochopiť. Stávajú sa, žiaľ, veci, že najstarší človek v určitej societe, častokrát už na smrteľnom lôžku sa stáva otcom novonarodených detí. Prečo, je logická otázka. Preto, že smrťou rodiča sa dieťa stáva polosirotou a má nárok na čerpanie dávok zo sociálneho systému vo forme sirotského.
Čiže ako je to absurdné, tak je to, žiaľ, reálne. Stáva sa to a naozaj sa v určitých komunitách za otca prehlasuje častokrát najstarší človek v danej komunite, lebo jeho už z toho hlava, ako sa hovorí, nebolí. Tie výživné a dávky z neho, vzhľadom na jeho sociálny status, nedostanete a jeho smrťou proste nastupuje, nastupujú dávky, ktoré zo zákona sú, to znamená sirotské. Žiaľ, je to tak.
Ja vám to poviem na jednom príklade. My sme si robili takú analýzu Prešovského a Košického kraja, zohľadňovali sme skutočnosti v porovnaní dajme tomu s Nitrianskym a Bratislavským, že počet obyvateľov, samozrejme, to sme korelovali tú skutočnosť. Ale aj tak nám vyšlo, že v Prešovskom a Košickom kraji je dvakrát toľko sirôt ako v Bratislavskom a v Nitrianskom. A nebola tam vojna. Viete, ono siroty vznikajú po vojne, hej, že keď bola vojna, otcovia nastúpili na vojnu a deti zostali sirotami. Čiže, chvalabohu, ešte zatiaľ nebola, aj keď Ukrajina je blízko, ale nebola ešte vojna v Prešovskom a Košickom kraji, napriek tomu tam je dvakrát toľko sirôt ako v Bratislavskom a v Nitrianskom.
Niekto by povedal, však prečo by sme nedopriali tým deťom? Ja nehovorím, naozaj tí ľudia sú a tie deti sú ťažko skúšané. Len toto nie je v tej polohe, či doprajeme alebo nedoprajeme, tam sú iné riešenia, ako to riešiť. Toto je jednoznačné zneužitie systému. A akékoľvek zneužitie systému my potrebujeme riešiť, lebo jeho neriešením posilňujeme frustráciu iných ľudí, ktorí to vnímajú. A to je nebezpečné. Na tento sociologický aspekt, keď takto múdro to poviem, by som chcel upozorniť, že hazardujeme naozaj s ohňom, hej, že tým neriešením a vedením, lebo vediac, že ten problém existuje a jeho neriešením nechávame tlieť niečo, čo sa nám môže objaviť naozaj až v explozívnej forme.
Čiže neviem, ako ešte položiť dôraz na tieto skutočnosti, aby sme to vyriešili. Nech sa páči, keď chcete hazardovať s ohňom, tak hazardujte. Mojou povinnosťou je na to upozorniť a zdá sa, že opakovane, lebo opakovanie je matkou múdrosti. Čiže tento návrh hovorí o tom, ako tomuto javu zabrániť vo forme zákonnej. Lebo nejaké morálno-etické nefungujú, hej, zostáva len a samozrejme, taký ešte nikto nevidel, ani neuvidí, že dokonalý zákon. Ale čiastočne to bude riešiť. Je to ťažko cez čo uchopiť, je to citlivé. Zákonodarca s tým nerátal, že sa niekto prehlási za dieťa, aj keď dieťaťom neni, hej, nie je. Je to aj, hovorím, je to aj citlivé, aj problematické. Ale tento návrh zákona je, ak máte lepší, predložte, naozaj. Ale tento návrh zákona je z toho, čo sa bolo a je, a je dostupné a je ešte, by som povedal, aj ako tak komfortné, aj slušné, aj európske, umením možného. Čiže ale hlavne to bude riešiť, ak teda by prípadne na tom niekomu záležalo, tak by ste mohli tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu sa koná aj zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tu je priestor pre úvahu spravodajcu. Ja si ju dovolím aspoň v krátkosti využiť. Je nepochybné, že spoločenské pomery, ktoré opísal predkladateľ Hlina, tu sú a si myslím, že je dobré, že o takomto návrhu zákona rokujeme a že je treba ho vysvetľovať. Ja by som si možno celkom v dobrom dovolil povedať, že ak, aby sa nestalo to, že sa okrikovanie spoza lavíc, aby sa to možno skorej tým ľuďom viac a viac vysvetľovalo. Pretože si myslím, že tak, ako neexistuje, neexistujú zlí žiaci, existuje iba zlý učiteľ, to platí, myslím, že aj tu a preto by som navrhoval možno navrhovateľovi ten návrh možno ešte viac pre niektorých vysvetliť, ak sa javí, že tomu nerozumejú. A hovorím to naozaj, naozaj v dobrom, už len kvôli zachovaniu, alebo kvôli možno progresu v politickej kultúre v tomto parlamente. Takže ako hovorím, ratio ten návrh má a je treba o ňom rokovať.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určeného gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
167.
Pán poslanec Bobík? Už začal pán poslanec. (Reakcia z pléna.) Ale som uzavrela rozpravu. Ma to mrzí. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak vás poprosím, vymažte pána poslanca Bobíka. Treba sa prihlásiť včas, pán poslanec.
Nech sa páči, ospravedlňujem sa, pán poslanec, uveďte návrh zákona.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
168.
Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás pekne, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona je v zásade, sa dostane do uší iba tým, ktorí prípadne tu sedíte, prípadne to pozeráte v televízore. Tento návrh zákona, môj predpoklad je, že sa naširoko rozoberať v médiách nebude a vám poviem aj logické dôvody, že prečo.
Žiaľ, biznis je neúprosný. Jeden z najväčších zadávateľov reklám, a to je jedno, či do printu, či do TV, sú mobilní operátori a tento návrh zákona ide prudko proti ich záujmom. Tento návrh zákona ide prudko proti ich záujmom. To, že ide prudko oproti záujmom ľudí a ich zdraviu, to samozrejme je pre niekoho menej podstatné a pre týchto, ktorí sú zadávatelia reklám, toto nepovažujú za dôležité. Nuž, počujme a ja vám poviem aspoň v malom. Vždycky, nejak to proste vždycky začne a nejako to proste skončí. Aj možno sa prejaví tá sila tej spoločnosti v tom, že napriek tomu všetkému, tej nevôli, ktorá bola, sa to podarilo, lebo už niekde sa to darí. Už v niektorých krajinách sa to darí. V niektorých krajinách už si nezatvárajú oči, už sa tomu stavajú čelom a hľadajú riešenia.
U nás, my sme taká svojská krajina, samozrejme, my už máme od septembra vianočné reklamy, ktoré strašne bohato plnia rozpočty, tak kto by si dovolil napísať niečo, čo by mohlo ohroziť prípadne vianočnú reklamu od septembra. Však?
Pravdou je, že výdobytky modernej doby potrebujeme, len sú s tým spojené určité riziká. A ak sú riziká, tak potom hľadáme možnosti, ako ich eliminovať alebo zmierniť, respektíve hľadať nejakú koexistenciu. Nikto nehovorí, že poďme naspäť do stredoveku, nikto to nehovorí, ani ja to nehovorím. Len hovorím, že technológie a systémy proste abgreidujú a dostávajú sa do určitej polohy, kde sa riziká zmierňujú. A to chcem tým povedať, že sú krajiny, slušné krajiny, ktoré sa už netvária, nejdú už tak poruke, ale že vyhodnocujú to zdravotné riziko, ktoré existuje. A teraz, aby sme vedeli, o čom hovoríme, o základňových staniciach mobilných operátorov. Lebo to, že vy telefonujete, na to, aby ste vy mohli telefonovať, potrebujete mať takú BTS-ku, to je taká základňová stanica, ktorá sa umiestňuje na vhodnú budovu a cez ňu sa vám prepína signál.
No, nuž ako býva zvykom, veci v tom nejakom technologickom raste napredujú. Vec sa má tak, že tie, ktoré sú u nás, doba pokročila a v krajinách, ktoré sa tým seriózne zaoberajú, tak buď ich preformátujú do iných, ja vám poviem, myslím, že v Dánsku alebo v niektorej krajine to majú tak, že tie vysielače už nie sú tak silné, ale že ich robia menej a viac, dokonca ich vkladajú do stĺpov pouličného osvetlenia, proste práve kvôli tomu, aby sa rozbila sila toho signálu, čo je v zásade drahšie, hej? Ono celý problém, prečo operátori sa nemajú, by som povedal, k tomu, že by sme touto témou sa zaoberali nejako moc, je v tom, že je to drahšie. Je to drahšie, hej?
Technológie, ktoré vám vlastne, že použijete viac, menej výkonných vysielačov, rozmiestnite ich nejako ináč, sú drahšie. Samozrejme, je vám jednoduchšie šupnúť nejaký obrovský stožiar, ktorý žiari tak, že keď ste pod ním, tak máte z hlavy praženicu. Samozrejme, je to lacnejšie, hej, ale tá spoločnosť proste upravuje tie podmienky a hovorí, že takto nie. No neupravuje ich u nás. Na Slovensku sa nikto ani tým nezaoberá, ba práve naopak, my ideme tak prudko po ruke a žiaľ, ja to musím spomenúť, už nie raz som to tu hovoril. Špeciálne bratislavská samospráva sa nerozpakuje ani trošku, tieto vysielače, pozrite si strechy bratislavských škôl. Ak nie na každej, tak skoro na každej máte vysielač. A to je preto, že zriaďovatelia týchto škôl, samosprávy boli mimoriadne zaľúbené prostredníctvom jedného poslanca, ktorý to pre tých operátorov montoval, tak im dohodil tie školy.
Viete, ono je to svojím spôsobom obludné, hej, že proste dať to na strechu školy, keď tam je riziko. A ja vám poviem, že v čom je riziko a pokúsim sa to zadokumentovať, že je a že oni, aj tí, čo to montujú, vedia, že je v tom riziko. A ja to poviem na jednom konkrétnom príklade, ktorý viem potvrdiť, viem zadokumentovať, viem aj svedecky doložiť, hej? To je prípad Mudroňovej. Základná škola Mudroňova, to je tu kúsok odtiaľto, to je škola, kde vlastne vidíte na celú Bratislavu, stala sa terčom záujmu mobilného operátora, lebo umiestnením toho vysielača by ste dostali strašne veľké pokrytie. Čo tam na tom, že tam sú deti. No, ešte chvalabohu, tam boli akí-takí akční rodičia, hej, keď sa teda dozvedeli, že mesto už súhlasilo s umiestnením BTS-ky na Mudroňovu, tak sa vzchopili a protestovali. Výrazne protestovali cez radu škôl, sa to myslím, volá, že s tým nesúhlasia.
A teraz vám priblížim tú konverzáciu s tou firmou, ktorá to mala realizovať, s rodičmi, ktorí sa proti tomu búrili. Predstavte si, že oni prišli a povedali, že pozrite sa, ale však to je lepšie, keď my to dáme na tú školu, lebo tam funguje taký, že hríbový efekt, hej? Že vlastne pod tým je najmenšie to žiarenie a argumentačne viete, čo povedali? Že keď to nedovolíte dať na tú školu, my sme dohodnutí s hotelom Albrecht, ktorý bol oproti, že my to dáme na ten hotel Albrecht a vtedy to bude horšie. Čiže oni vedeli, že to je zlé, čiže vyhrážali sa. Čiže vyhrážali sa tým, že oni, keď to nedovolia dať na školu, takže majú, ale klamali, lebo hotel Albrecht s tým nesúhlasil, ale na tom rodičovskom pléne to povedali, že keď to dáme na ten hotel Albrecht, že to je horšie, lebo tam to vyžarovanie ide mimo hry.
Pravdou je aj to, že konkrétna tá situácia, že keby to umiestnili na tú Základnú školu Mudroňova, a keby aj fungovalo, že pod tým hríbom to nefunguje, tak vedľa je materská škôlka. A to im nevadilo, a to by bolo v priamom zásahu. Chvalabohu, tí rodičia boli dosť fundovaní na to, že ich rozcupovali, by som povedal, na handry. A dokonca, že či je to etické a že vyzvú Eurotel a však to poviem, to bol normálne Eurotel, že či materská firma v Nemecku vie, že takýmto spôsobom jednajú na Slovensku. No, nuž ja vám poviem výsledok. Nakoniec sa stiahli a ten vysielač na škole nie je. A viete, to boli rodičia, ktorí sa vzchopili, ktorí si to nedali, neviem čo. Ale podľa mňa je veľa škôl, kde sa nebránia. Ja žasnem, že na Drotárskej je škola pre nepočujúce deti a tam to majú. Škola pre nepočujúce deti, tak tam majú vysielač. Podľa mňa to má vplyv na tie strojčeky v uchu, ale nikto sa, nikto sa nerozpakoval to tam dať. Nehovorím iné, kde školy, to je.
Ja by som, lebo ja sa nechcem pustiť do odbornej debaty. Viete, to je veľmi tenká hranica teraz. Ja budem hovoriť o filozofii toho vnímania celého problému. Odborná debata, verím, že by bola v druhom čítaní, môžme debatovať, či 500 metrov má byť dištančná vzdialenosť alebo 400 metrov. To je už potom fakt, že vo výboroch na odbornú tému. Teraz hovorme, že v niečom je asi problém, keď sa tým niekto zaoberá. A ja vám to poviem. Možno to tých ľudí chytí. Viete, kde je najhorší signál? Najhorší signál je tuná, na Hradnom kopci. Viete prečo? Lebo žiaden bohatý človek, ktorý býva, poväčšine tu bývajú, si to nedá nad hlavu. Nedá. Viete, kde je najlepší signál? V Petržalke. A to je presne to. Lebo tým chudákom to na tie výťahové šachty v Petržalke, na tie, tá samospráva sa ulakomila na tých 3-tis. euro, či koľko dávajú, proste tam to žiari, tam to pečie, tam je z hlavy praženica, tam je nič. A viete, že keď ľudia by hľadali, tak toto vám ponúknem, ako príklad.
Najhorší signál v Bratislave na mobilných operátorov je na Hradnom kopci a jeden z najlepších je v Petržalke. Čo je paradox, nie? Podľa mňa by to malo byť skôr naopak. Ale je to tak. To znamená, že spýtajte sa možno manažéra mobilného operátora, či by si dal ten vysielač na svoj dom. Keby vám začal tvrdiť, že ako je to všetko v poriadku, ako je to všetko super, tak mu povedzte, dobre. Ukážte mi, ktorý z vašich manažérov býva v tesnej blízkosti toho vysielača, ktorý by si to prípadne dal na svoju strechu, ten vysielač. A tam sa dozvieme pravdu. Lebo jedno je tu priznať nejaký plenár rodičov alebo nejakých poslucháčov, hovoriť, že jak to neškodí a druhá vec si to dať na svoju strechu, hej? To by bola podľa mňa skúška pravdy.
Tá odborná debata typu, že kedy to škodí, ako to škodí, neviem čo. Viete, tie krajiny sú, niekde sú ďalej, niekde sú bližšie, niekde hlbšie. Pravdou však je, že v Číne a v Rusku sú prísnejšie normy, ako na Slovensku. Ešte raz, v Číne a v Rusku sú prísnejšie normy, ako na Slovensku z pohľadu umiestňovania týchto vysielačov. To je zvláštne, nie? Jeden by povedal, že takéto krajiny. A európske krajiny, ja som ten listing mal, keby bol záujem v druhom čítaní, môžme o tom rozprávať, kde existuje krásne spracovaný materiál, že krajiny Európskej únie, ako ktoré sa s tým zapodievajú, hej? Veľmi ďaleko sú v Rakúsku. Šesťdesiat kilometrov od nás, to bolo veľkou témou, aj politickou témou a je vážna diskusia. Ten materiál teraz prekladáme, je to 20-stranový materiál s odporúčaním, ako sa majú samosprávy zaoberať, hej, tým. Proste bude to témou.
Bojím sa, že my budeme poslednou alebo jednou z posledných krajín, ktorá sa tým bude zaoberať. A by sme podľa mňa mohli byť o niečo skôr. Možno sekundárnym dôsledkom toho, že sa budeme tým zaoberať, že tie vysielače sa budú premiestňovať, budú sa robiť iné, menšie a bude ich viac alebo proste to technické riešenie sa nájde, možno bude sekundárnym dôsledkom aj to, že už reklamy na vianočnú ponuku nepôjdu od septembra, ale od novembra, čo myslím, že nikto by nejako zásadne neprotestoval. Ceny za hovor nestúpnu, proste oni tie peniaze, oni ich majú toľko, že ich v zásade nevedie minúť. Takže to je problém.
Jak to povedať, aby to zaujalo, ale hlavne ľudí, lebo podľa mňa ľudia by mali na to tlačiť. Čiže rodičia, keď pôjdete, alebo starí rodičia, poväčšine to starí ľudia pozerajú doma, keď pôjdete so svojím vnúčikom alebo vnučkou, tak sa pozrite, či na škole, kde odprevádzate svoje deti, nie je BTS-ka. To sú také antény, také, vyzerá to jak reproduktor, také, ako kde. Alebo keď nie priamo na škole, či vedľa nie je. A keď je, tak začnite proti tomu protestovať. Prosím vás, naozaj to urobte. Rodičia na Mudroňovej v Bratislave protestovali a nie je to tam. A keby neprotestovali, tak to tam dávno je.
Protestujte! Ja nepredpokladám, že tuná za to zahlasujeme, že by bola za to vôľa, i keď jeden nikdy nevie. Údajne sa mení politická kultúra, ale záujmy mobilných operátorov sú obrovské. Uvidíme. Čo pomôže, pomôže váš tlak. A naozaj, v prvom rade sa pozrite, kde chodíte s vnúčikom alebo so synom, s dcérou, či tam nie je ten vysielač. Potom sa aj pozrite, že či váš správca náhodou sa neulakomil a nedal to vám na výťahovú šachtu, alebo či nie ste oproti tomu. Potom si zavolajte niekoho, že vám to zmeria. My sa k tomu dopracujeme. Raz, skôr či neskôr, sa k tomu dopracujeme, že sa tým začneme zaoberať, keď ten tlak bude. Už myslím, že v Prešove vypracovali aj regulatívy pre územné konania, kde vlastne už toto zohľadňujú. Prešov je, údajne bol v tom ďaleko, také mám informácie.
Je to téma, ktorá nás čaká. Čím neskôr sa k nej dostaneme, tým väčší pokrytci určitým spôsobom budeme, lebo vystavujeme tomu riziku, ktoré, a tam potom nastáva ten problém, že či je skutočné, alebo je fiktívne, alebo sú to reči, alebo neviem čo. Viete, v trestnom práve platí zásada dubio pro reo, alebo nejako tak, že v pochybnostiach v prospech obvineného, a to je pri závažných kauzách, keď ste v pochybnosti, obvineného a máte pochybnosť, tak by to malo byť v prospech neho. Takže aj keby to ergo nebola pravda, čo niekto bude tvrdiť, že to je rakovinotvorné a že to má vplyv na neviem aké choroby, ale sú pochybnosti, tak nestojí za to, že už pre tieto pochybnosti by sme mali sa tým zaoberať? A nehovorím o tom, že to už nie je v sfére pochybností, ale tých materiálov je iks, poväčšine sa dá k nim aj ľahko dostať, už aj v slovenčine je toho veľa. Nemusíte ani také, že bludárske stránky čítať. Môžete normálne seriózne vážne médiá zobrať, kde sa tým zaoberajú. Svetová zdravotnícka organizácia dala, ja neviem, ako sa to volá, smernicu alebo proste upozornenie na to, že áno, že žiarenie z týchto béteesiek má rakovinotvorný charakter. Proste to sú veci, ktoré sa už nedajú obísť. No, len sú potom také, by som povedal, že "lumpen štáty", ktoré sa budú tváriť, že ich to teda nezaujíma alebo, že sa toho boja. No boja sa toho chytiť.
Keby náhodou tento návrh zákona, vám garantujem, prešiel do druhého čítania, tak by ste neverili, komu všetkému tuná z nášho vedenia by volali, neviem kto a jak by sa kto vyhrážal, že neviem, čo sa stane a že jak sa veci budú vyvíjať. Otázka stojí, že čo je našou povinnosťou ako politikov, hej? Potom si môžeme, nechcem byť patetický, aj spytovať určitým spôsobom aj svedomie, hej? Lebo ja môžem povedať, vtedy som tu bol, vtedy som tu stál, vtedy som to hovoril, vtedy ste za to nezahlasovali. Ja by som naozaj doporučoval, aby sme za toto zahlasovali, lebo to je vec, ktorá skôr či neskôr nás čaká.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa pánovi kolegovi Hlinovi, aj cteným poslancom. Takže, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 356 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1262. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol tento návrh zákona prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, ctení kolegovia, a sklamem kolegu Hlinu, neprichádzam sem s krízovým ťažením proti jeho návrhu. Naopak, žičím mu, aby postúpil do druhého čítania. Nemám s tým nijaký problém. Chcem len povedať zopár vysvetľujúcich komentárov. Treba povedať, že ak hovoril o samosprávach a školách, tak predovšetkým, lebo tu je jediná kauza, o ktorej viem, pretože sa týkala Starého mesta a riešilo ju zastupiteľstvo. V kauze Mudroňova je v zásade mnoho vecí tak, ako ich popísal zrejme. Nebol som účastníkom zhromaždení rodičov. Nebol dôvod, aby som ich bol, ale to garde bolo opačné. Nie mestské zastupiteľstvá, a to neviem, aké iné, ale staromestské riešilo len tento jediný vykrývač a riešilo ho v opačnom garde. My sme dostali žiadosť zodpovednej skupiny rodičov zo štruktúry tej školy rodičovskej, ktorí nás žiadali, aby sme povolili ako zriaďovatelia na budove postaviť vykrývač. Teda vonkoncom nie, že by na dvere zastupiteľov alebo úradu zaklopal ten, ktorý to chcel stavať a povedal, prelobujte nám to u rodičov.
Presne naopak. My sme o tom vôbec nevedeli, keď sme dostali zo školy od zástupcov detí, teda rodičov, ich vybratých zástupcov, žiadosť o súhlas s týmto technickým zariadením. Priznám sa, že som, hoci som lekár, ale iného oboru, neriešil nikdy, možno čiastočne odôvodnené, niekedy sa domnievam, že i neodôvodnené obavy o tom, čo všetko moderná technika, vrátane toho, tieto vykrývače zaručene, alebo menej zaručene, alebo možno, alebo uvidí sa o dvadsať rokov, či spôsobujú. V tomto zmysle sme ako, mám pocit, veľmi zodpovední zastupitelia občanov žiadali, aby ak má dôjsť k namontovaniu tohto vykrývača, že sa musia následne po jeho namontovaní a sfunkčnení vykonať merania a iba keď tie merania splnia, respektíve neprekročia normy, ktoré sú požadované pre takéto zariadenie, potom že si to tam tá škola môže nechať. Teda nechať, ten, ktorý to inštaloval, ale že tá škola až potom to môže strpieť. To znamená, v skutočnosti sa zastupiteľstvo, na to sa pamätám úplne presne, postavilo, ako hrádza bez kontrolovaného postavenia akejsi techniky nad hlavu detí s tým, že sa má merať.
Pravdupovediac, keďže potom k tomu nedošlo, zrejme opäť z iniciatívy možno iných rodičov, ako boli tí, v zastúpení ktorých sa na nás obrátil riaditeľ školy s touto žiadosťou, došlo k zmäteniu toho návrhu, s čím samozrejme nemalo mestské zastupiteľstvo, ani úrad nijaký problém, pretože to bola vôľa rodičov a ak sa táto vôľa presadila proti vôli, ktorá pôvodne oslovila nás, aby sme to povolili, tak už sme to nemuseli povoľovať a problém bol vyriešený.
Má pravdu kolega Hlina, keď hovorí o informáciách, že oni to namontujú na Albrechta a tam to bude svietiť priamo. Samozrejme, nie som znalec vlnových dĺžok a ich dosahov v takomto rozsahu a intenzite, ale tá logika, o ktorej aj on hovoril, že pod lampášom je najväčšia tma, sa aj mne zdala plauzibilnejšia, ako keby to pražilo z niektorého okolitých domov na budovu ako takú, ak je to vôbec technicky ozaj pravda. Lebo fakt je tým, že sme to nemerali a neviem, asi to mal byť silný vykrývač, alebo neviem, aký silný, teda nie taký, ako hovorí kolega Hlina, ktorý to zrejme študoval hlbšie, že je v stĺpoch vedenia nejaký slabší a menej škodlivý, tak by sme konečne boli mali vďaka tomu nejaké merania. Takto merania nemáme a môžeme sa domnievať to, alebo onô.
Ja sa pamätám, ako, a to si možno už nepamätáte, v Prahe, ako viete, stojí tá obrovská vysielacia veža, ktorá bola celkom zaujímavým dielom architektúry. Ľudia jej dávali rôzne prídomky, ako to tak chodí. A tiež boli obavy, že tam snáď vymrie to obyvateľstvo pod ňou, lebo to asi bol zase trošku iný kaliber intenzity, ako nejaký vykrývač na nejaké ulice. A preto hovorím, že by som bol strašne uvítal v tomto prípade, ale v akomkoľvek inom, keby existovali relevantné čísla o intenzite a skutočne medicínsko-vedecky podchytené, lebo vykrývače už nejaký čas na svete fungujú, možno niekde i dlhšie, ako u nás. Možno, že v nelumpáckych krajinách, ako hovorí správne kolega Hlina, teda takých, kde dbajú na poškodzovanie, riziko poškodenia zdravia ľudí, takže by sme mohli teda namerané hodnoty porovnať s tým, čo sa povolilo v krajinách prísnejších. A to by bolo veľmi cenné, lebo to by potom bolo pre všetky tie samosprávy, ktoré sú zriaďovateľmi napríklad takýchto budov. Jasná tabuľka, že by sme namerali takto, nie, nepovoľuje sa, lebo.
A tu sa dostanem k tej druhej časti svojho vystúpenia. Ja podporím tento návrh do druhého čítanie, len chcem povedať jedno. A je to možno taká trauma, ktorú som zažil raz pri televíznej obrazovke, keď som sa dozvedel vo vysielaní spravodajstva, že v akejsi obci ľudia protestujú proti hospicu, proti hospicu. Teda nie proti kafilérii, nie proti skládke, nie proti úložišťu jadrového odpadu, ale proti hospicu. Musím povedať, že som tú pani, ktorá toto povedala, čosi také, že to si oni neprajú, lebo že to je tristné a neviem aké, súkromne preklial do horúcich pekiel a zaželal som jej vychutnať si umieranie bez hospicu, aby pochopila, že to, čo povedala, bolo, nechcem povedať proti Bohu, ale proti čomukoľvek ľudskému a slušnému.
To znamená, dostávam sa do tej zóny, ja sám som väčšinu života prežil bez mobilu. Mobil som dostal rozkazom svojho priateľa rektora, keď ma raz nevedel zohnať tradičnou linkou, lebo som pri nej nebol. A chcem povedať, že som prežil život s telefónmi normálnymi a žili sme celkom dobre. So svojimi deťmi sme nepotrebovali sedemnásťkrát denne komunikovať. Vyrástli sme veľmi dobre bez toho, aby mi dvanásťkrát denne matka zavolala, či mám rozviazané šnúrky, alebo či mám vreckovku. Proste musím povedať, a teraz bez toho, že by som chcel povedať, že špízujem ľudí, ale keď niekedy počúvam rozhovory v prostriedkoch hromadnej dopravy, ktoré využívam, tak mi zostáva rozum stáť nad tým, na čo sa používajú tak asi mobily. Ale prosím, to je slobodné rozhodnutie každého človeka.
Len jeden problém tu je. Všetci, i tí rozhnevaní rodičia, by sa možno rozhnevali, keby všetci prijali túto istú dobrú zásadu, že na našom dome, ani na našom, ani na našom, ani na vašom? Nie, ani na vašom nebudú vykrývače. No vrátili by sme sa k telefónnym linkám? Lebo by sme všetci chceli chrániť svoje deti, tí, čo máme doma, čo nie sú ani v škole, ani v škôlke a aj seba a nedovolili by sme nikde v širokom okolí svojom žiadne vykrývače. Išlo by to pekne drôtmi alebo nejak inak. Ale každopádne by sme zavrhli mobilné telefóny a žili by sme. Je vedecky dokázané, že žijú na svete ľudia, ktorí nemajú mobilné telefóny, aj jesť im chutí, aj spia dobre, aj vôbec.
Takže tu sa dostávame potom do tej oblasti, že všetci ľudia chcú mať svetlo, ale niektorí celkom oprávnene nechcú zničiť dunajské lužné lesy kvôli elektrine. Iní nechcú mať jadrovú elektráreň, viď Rakúšania a Zwentendorf. Iní ako Nemci sa ako národ priam rozhodnú, že hoci ich majú, aj tak ich budú zatvárať. Áno. Iní sa rozhodnú, že nechcú mať skládku jadrového odpadu, ale všetci chcú mať elektriku. Nikto nechce petrolejku, nikto nechce v smole namočený drevený lúč a jeho pálenie. My proste nechceme, aby sa spaľovalo zlé hnedé uhlie bez poriadnych filtrov alebo aj s nimi a zamorovali životné prostredie, viď Krušné Hory a elektrárne v oblasti Chomutovska, ktoré zničili Krušné hory dočasne, chvalabohu, áno? Potom sa to zlepšilo.
To znamená, že dostávame sa do tej polohy, že nech aj nejakí niekde umierajú, ale minie hospic a nech aj nejakí niekde úložište jadrového odpadu majú, ale my chceme z tej elektrárne jadrovej len to svetlo, my nechceme to úložište a tak ďalej. Tu sme u toho.
A teraz sa dotknem, úplne na záver, takej jednej témy, ktorá tu veľmi zvučala. Boli tu veľké prejavy, dramatické, na tému "nepredaj vody". Ja som sa do tej diskusie nezapájal, ale boli tu slová o národnom poklade, o tom, čo nikdy nedáme nikomu a tak som sa vtedy zamyslel ako advocatus diaboli nad tým, že čo keby v Chanty-Mansijsku, alebo niekde za Uralom si povedali obyvatelia autonómnej oblasti alebo republiky, že nejakým blbým Slovákom budeme my dodávať plyn a naše deti budú o 500 rokov mrznúť pri vyťažení ložísk? My máme dodávať našu azerbajdžanskú naftu, aby tí truľovia na Slovensku jazdili v autách? Však to je naše národné bohatstvo, nič iné okrem jeseterov a nafty nemáme a naše deti budú, a ich deti a ich detné deti budú potrebovať naftu.
Predstavme si, že by tento postoj zaujali krajiny, ktorých zdrojom hrdosti a pokladom národným sú energetické zdroje. Predstav, má to jeden rozdiel proti pitnej vode na Žitnom ostrove. Tú ohrozujú ešte stále následky havárie v Slovnafte pred 30, 40 rokmi, ale na rozdiel od tej nafty a od toho plynu tá voda sa dofiltrúva, tá voda nie je konečná. Naopak, tie ložiská konečné sú. To znamená, že tí Azerbajdžanci, aj tí Sibírčania ak nám predávajú plyn a ropu, im sa nová netvorí. V žiadnom dohľadnom ľudskom ani oveľa dlhšom veku nebude žiadna nová ropa, ani nový plyn pribúdať. A tak sme v pozícii, že na jednej strane, a teraz nehovorím, že to niekto súrne potrebuje, ale ak by niekto súrne potreboval vodu a bol by ochotný čestne ju kúpiť, nie podvodmi a na Seycheloch, ale poctivo za ňu platiť, tak sa mi zdala tá hystéria, ktorá okolo toho vznikla, trošku prehnaná. Pretože každá krajina má od Boha niečo a my napríklad máme vodu a ešte raz podčiarkujem, tá voda na rozdiel od uránu, železa, všetkého možného, čo keď sa vyťaží, tak nepribudne, sa vracia. A v tomto zmysle je vlastne istá analógia v tom, že mnohí ľudia zaujímajú úzko egoistické postoje a myslia si pri tom, samozrejme, to tam vyplýva celkom logicky, čiže sú v absolútnom práve, ale nikdy nerozmýšľajú nad tým, že oni na svojom dome, ako pekne povedal kolega Hlina, pán manažér alebo niekto iný nechce mať vykrývač, ale sused nech má, toho detičky nech svietia.
A tu sme u toho, že by sme mali vždy pri vynášaní zásadných názorov myslieť na to, že ak budú všetci primerane dôrazní, tak tie mobily môžeme, ak by sme išli na púť do Mekky, ale tam nás nepustia, hádzať na satanové stĺpy, pretože by sme ich nepotrebovali, pretože by neboli vykryté a mali by sme pokoj a žili by sme s telefónmi, s korešpondenciou, písali by sme si pekné vianočné pohľadnice a nie vianočné esemesky a svet by išiel.
Takže toľkoto k tomu, že niekedy môže vec vyzerať veľmi ako na prvý, na druhý, aj na tretí pohľad správne a ak je riešenie to, o ktorom hovorí kolega Hlina, že sa budú musieť prevádzkovatelia aj ťapnúť po vrecku a vynájsť technicky menej škodlivé, lepšie a pre spoločnosť menej rizikové spôsoby, absolútne fajn a bude to aktom kroku k budúcemu lepšiemu vývoju, ak to prijmeme. Ale vopred varujem vždy, že ak niekto si chce chrániť svoj úzky záujem, tak vždy by mal vedieť, ako by to dopadlo, keby takto postupovali všetci, majitelia ropy, majitelia plynu, majitelia uránu a majitelia striech, na ktorých nedovolíme postaviť vykrývače. Som posledný, ktorý potrebuje k životu mobil, aj keď ho používam. Žil som bez mobilu a žil som celkom dobrý život. Každopádne, ešte raz hovorím, na tomto návrhu je dobré to, že nezakazuje slepo a bezbreho, ale svojim počinom možno dáva nádej, že to bude inak a lepšie.
Ďakujem.

Presne tak, dnes žijeme tú dobu, že komunikujeme cez mobily, internet, na facebookoch, sociálne siete vytvárame, nevieme sa ľudia stretnúť a komunikovať vzájomne. Ja som to pozorne počúval a presne tak, aj ja som to hovoril, že pri jednak aj návrhu zákona o vode, aj ústavnom zákone o vode, tak nás tu zachvacovala taká extrémna hystéria a voda je predsa obnoviteľný zdroj. Ja som to aj povedal, prečo by sme sa nemohli podeliť s krajinami, ktoré majú núdzu o vodu, alebo prečo by sme tak, ako ste to aj povedali, presne tak za normálnych podmienok aj tú vodu nemohli predávať. Vďakabohu, Boh žehná tejto krajine a stále tu prší nad tou našou krajinou a to je čosi úplne úžasné. Tá ropa neprší, ani ten urán, ani tá železná ruda nepadá z neba, aj keď železo je recyklovateľné do istej miery, hej, ale sa vlastne aj zabudovávajú tie prvky, vieme recyklovať železo, ale taká ropa naozaj, plyn sa jednoducho spotrebuje, no a teraz tí ľudia, ktorí, áno, v potokoch majú tie jesetery a ropu v poliach, tak keď by si takto povedali, že nedodajú ropu, ani plyn, ale pritom všetci chceme mať teplo, chceme, aby sa nám svietilo. Tmu nikto nechce.
Nevieme sa mnohých luxusných vecí zrieknuť a rovnako je to aj pri tých mobilných operátoroch. No áno, je to vážny problém, ak to žiarenie škodí, lebo škodí, lebo škodí ľudskému zdraviu, ale na ťahu sú technici. Presne tak, technici sú tí, ktorí majú vyriešiť tento problém, aby vyriešili to, proste to žiarenie, aby vplývalo na nás čo najmenej negatívne.
Nedá mi nespomenúť aj tie hospice. Bojujeme proti hospicom, ale tí ľudia veľakrát bojujú proti hospicom, ani nevedia, proti čomu bojujú. Každý človek a zvlášť zomierajúci si zaslúži dôstojné zomieranie. Každý, aj ten človek, ktorý je na ulici, aj ten si zaslúži dôstojné zomieranie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený predseda, vážené kolegyne, kolegovia, pán Osuský je iná liga. Niekedy ubehnete a potom sa rýchlo vrátite, že už ste ubehli do vecí, ktoré by sa dali chytiť, ale potom sa vrátite, takže už sa, by to bolo možno nekorektné sa k tomu vrátiť, že to tak chápete, ale skúsim niektoré poznámky k tomu predsa len povedať.
Začnem tým, čo ste vy hovorili, že niekde protestovali proti hospicu. Ja som počul o petícii proti, že bijú zvony v Liptovskom Hrádku. To bola petícia, (povedané so smiechom) aby nebili zvony v Liptovskom Hrádku a myslím, že bol aj nejaký protest, že detské ihrisko, to bolo, myslím, niekde v novinách to bolo, že detské ihrisko a že ľudia sa sťažovali, to bola tiež nejaká petícia, že tam je hluk. Áno, niekedy sa preceňujeme v tých našich právach, hej, že o čom všetkom by sme mohli ako protestovať.
Meritórne, a ja som to v zásade v tom úvodnom slove nepovedal, prosím vás nikto nehovoril a myslím, že som to naznačil, nikto nehovoril, že stredovek a že vráťme sa k týmto telefónom. Návrh zákona hovorí o tom, že sa stanovujú určité objekty, ktoré požívajú zvýšenú ochranu? To nazvem zjednodušene, hej? A to je, miesta, kde je trvalý, dlhodobejší pobyt ľudí, ktorí sú možno senzitívnejší. A to je presne to, kde sa aj iné krajiny dostali v tom a sú ďalej. To znamená, my hovoríme o školách, hovoríme o nemocniciach a hovoríme áno, kde dlhodobo sú starí ľudia a tam stanovujeme dištančné vzdialenosti. Hej, to znamená, je vzdialenosť, že kedy a v akej vzdialenosti môže, respektíve nemôže byť ten vysielač. Lebo naozaj toto sú, tam to aj v tej dôvodovke, kto si dal tú prácu a si ju prečítal, tam to je napísané, že to sú rizikové skupiny, či vo vývoji alebo v tom stave, v akom sú, na lôžku a keď celý deň vám pečie ten vysielač, tak asi sa to niekde ukáže, obzvlášť, ak je senzitívny. Hej, lebo sú niektorí a to bolo tiež aj tie štúdie, ktoré sú, že niekto je viac, niekto menej senzitívny na to žiarenie.
Čiže my nehovoríme, že hádžte mobily do satanových stĺpov. Určite nie, ale zase hovoríme, že nepchajte to deťom pod nos. Hej, alebo nepchajte to deťom alebo starým ľuďom nad hlavu, alebo nedávajte im to oproti do okien, čo myslím, že je tiež podľa mňa korektné. Ja nikdy, nebudete, a ak, tak ma zastavte, z mojej strany počuť extrémne riešenie, lebo to sú, to je agenda pre iných, iných, ktorí, bojím sa, že sa tu možno aj raz dostanú, neriešením v rámci nejakého stredového prúdu. No potom ľudia začnú hľadať riešenia v extréme a to už len bude problém, hej? Čiže nehovorím, hovorím, áno, v návrhu zákona sa hovorí, že sú rizikové osoby, ktoré teda je predpoklad, že to môže, sú dlhodobo tam, tie deti sú tam osem hodín, v tej škole, hej? Tí starí ľudia sú tam 24 hodín v tej škole.
Hovoríme a upokojím všetkých, tú technickú časť som nepísal ja, hej? To písal človek, ktorý sa celý život tomu venuje a budete sa čudovať, aký je to odborník, ak tomu, ak k tomu raz bude normálna diskusia, že to neni, že Ferko, neviem, že si prečítal niečo z takých, by som povedal, tých konšpiračných listov, hej, ale to sú, viete, ale poprosil ma a ja teraz ani nemám jeho súhlas, aby som povedal, a by ste neverili, aký významný človek to je. Dobre? Čiže on robil to technické riešenie. My sme to len zapracovali do tela zákona s právnikom. Čiže on robil to riešenie, že prečo cca 500 metrov, prečo a tiež si to nedal z hlavy, tiež proste, je to, tie podklady vyplývajú z niečoho a naozaj sa tie slušné krajiny vyťahujú spod toho, spod toho žiarenia, keď to takto zjednoduším, prioritne školy, nemocnice, domy seniorov a dávajú tam tie vzdialenosti.
Proste o tom to je a my ešte aj v druhej časti hovoríme, toho zákona, jednak toto a hovoríme aj o tom, že sa zavádza povinnosť pre majiteľov týchto BTS-iek, týchto vysielačov, vypracovať diagram žiarenia, čo ináč by mal byť aj teraz, mimochodom, hej a on vypracuje diagram žiarenia. Presne nakreslí ten hríb, presne to zmerajú, viete a dajú to na miestny úrad, sú povinní to odovzdať a táto, tento diagram žiarenia je verejnou listinou. Čo je na tom zlé? Čo je na tom zlé? Prečo? Majú vysielač, spravia si diagram žiarenia, kto chce, sa ide na to pozrieť, môže si potom, dá www.google, dá si žiarenie a povie mu, že áno, nech ľudia sú informovaní, že ja tam vedľa bývam a teraz tu na mňa ide žiarenie v takej intenzite, ide na mňa 24 hodín. Som s tým komfortný, neni som s tým komfortný.
Mimochodom, Jaslovské Bohunice sú jedna z najbohatších dedín kvôli tej atómke. No tak, už keď na mňa pečie, nech mám z toho aspoň peniaze, si možno niekto povie. Lebo to bolo, pán kolega, a ja nejdem sa, pátrať to, čo ste, s čím ste začali, s tou Mudroňovou. Ja neverím, že to boli rodičia. Tam je tlak iný. Cez riaditeľa to možno šlo. Riaditeľovi ste nasľubovali magnetickú, didaktickú tabuľu, neviem jakú. No, ja som to počul. Čiže Mudroňová, detičky to jak, keď prišli Španieli do Ameriky, tak dali pliešky a indiáni tancovali a dávali im zlaté sošky. Viete, to je, áno, tým deťom bolo sľúbené, riaditeľovi, že budú mať didaktickú tabuľu za to, že si dajú BTS-ku nad hlavu. (Reakcia z pléna.) No ja, pán kolega, ja budem posledný, ktorý by niekomu krivdil. Ja nechcem, nie som si istý, či tam bol nejaký rodič, ktorý to pretláčal a ani pán riaditeľ, to z jeho hlavy nebolo. To viem. Nebolo to z hlavy pána riaditeľa. Nebolo. Takže buďte aj vy korektný, hej? (Reakcia z pléna.) Pán riaditeľ to, chudák, dostal príkazom, ale bolo to teda, mal to odprezentovať, že dostanú didaktickú tabuľu, mali sme sa ulakomiť, detičky sa mali ulakomiť, no žiaľ, narazili na osvietených rodičov, narazili na hrdých, hrdé mamičky. Ja im hovorím mamičky z kopca, ktoré si povedali, tak nad našimi deťmi to nebude, no to je celé, hej? Tam bol pes zakopaný a preto to tam nedali nakoniec. Čiže tu, toto by tam bolo treba korektne uviesť.
Vážený pán kolega, nechcem úplne sa zaoberať tými vašimi prímermi - ropa, voda. Prísne vzaté, tá ropa sa predáva a bez ropy sa dá žiť, bez tej vody sa nedá. Čiže aj tam by sme, keby som chcel moc mudrovať, ale nie je čas, len dalo by sa minimálne o tom debatovať, hej? Minimálne by sa dalo o tom debatovať, že kedy je čo a druhá vec je, ja neviem, ako tí Azerbajdžanci tú ropu svoju predali, bez ktorej vedia žiť, lebo bez ropy sa dá žiť, bez vody sa nedá. Ale neviem, a ináč, podľa mňa chudáci, dopadli tiež biedne, že oni z tej ropy bohviečo nemajú, ale vediac, čo sme my tu zač, čo sme my tu teraz zač, že keby sme teraz začali vydávať tie povolenky na vodu a to bola moja kritika pri prvom návrhu toho zákona, vediac, čo sme tu zač, my by sme tú vodu boli tým našim ľuďom schopní predať tak, že by oni ešte platili tým ľuďom za tie pumpy, čo platia tú elektriku, že čo by ich pumpovali.
Viete, že my by sme naozaj, hej, my by sme naozaj sa tak dopracovali.Čiže nie jak Nóri. Nóri v zásade už ani nemusia robiť, lebo tá ich nórska, ten nórsky "establishment", tá nórska vláda proste vytvorila také fondy, to už nemajú kde minúť. Proste tak poctivo to robia, že za nórske fondy sa opravujú u nás kostoly, prosím vás, alebo kaštiele, hej, že proste naozaj tá zodpovedná vláda. My sme, žiaľ, keby sme my boli pustili z ruky povolenky na vodu, čo som ja namietal, to bola tá sedemdesiat trojka či koľkátka, áčko v tom malom zákone, tak vám garantujem, že my by sme ešte, naši ľudia by ešte platili elektriku do tých púmp, nieže by mali z toho benefit. (Reakcia z pléna.) Tak alebo 17, to je jedno. Vieme, o čom hovoríme, čiže v tom je problém, hej? V tom je problém a žiaľ, tento indiánsky prístup, tento prístup, ako sa to povie, Martin? Konta, kontakvistadorov, čo to tí španielski dobyvatelia, že (reakcia z pléna), že no, niečo také tu proste identifikujem, že my naozaj tu, dajte im to nad hlavu, dajte im to nad hlavu, máš na šupu sedem škôl, dohodneš sa s jedným poslancom, ten ti to vybaví. Máš to tam. Školy poväčšine sú na dobrom mieste, široko, Mudroňka je geniálna. Z Mudroňky, zo strechy Mudroňky vidíte na celú Bratislavu, to je zákusok, hej? Preto, preto bolo, a tým deckám daj tam didaktickú tabuľu za tritisíc euro. Proste to je, to je presne ten prístup, hej? Dajte indiánom sklíčka, budú sa tešiť ako malé deti. To je urážajúce.
No, čiže o tom je to, prosím vás, o tom to je, dobehne nás to. Len aby nás to nedobehlo tak, že tak dlho sme to ignorovali, že potom zistíme, že sme poslední alebo jedni z posledných, potom zistíme možno, naozaj zistíme prípady a tie prípady už aj sú. Ale ja nebudem tu tmáriť, kto chce, nech si to doštuduje. Nieže niekde sú vo svete, už aj u nás sú, hej? To niekto tu analyzoval nejaké domy, boli štyri vybraté domy, kde bol dlhodobo ten vysielač a potom to korelovalo s chorobnosťou ľudí, ktorí u nich bývajú. Viete, to asi si chorobu nikto nevymyslí, hej? Tak keď to tak niekto zdokumentoval, asi na tom niečo bude.
Aby sme potom nepovedali, že sme to ignorovali a spôsobili sme niečo, čo by nám mohlo byť v konečnom dôsledku ľúto. Čiže je tu návrh zákona, ktorý nevymýšľa koleso, ktorí nie sme pionierski, že nikde na svete sa tým nezaoberajú, nie, práve naopak. Už inde sa nad tým zaoberajú, u nás sa nad tým nezaoberáme, lebo nie je na to vôľa a samozrejme, keby sme sa náhodou tým začali zaoberať, tak začnú tu drnčať tak telefóny na vysoké miesta, že tá vôľa potom niekoho rýchlo prejde. Ale podľa mňa je našou zodpovednosťou sa tomu venovať.
Ďakujem.

Pán kolega Hlina, ja by som vám chcel povedať, že v Jaslovských Bohuniciach to nepečie, aby ste nerobili teda nejakú paniku a že preto sú bohaté. Tie peniaze sú rozdeľované trošku na základe iných princípov, ale jednoducho tá ochrana obyvateľstva je naozaj zabezpečená, existuje tzv. princíp zdôvodnenia zdroja, existuje princíp limitovania dávok jak zamestnancov, tak obyvateľstva a ešte existuje tzv. princíp optimalizácie radiačnej ochrany. Viete, tam sú tie dávky udržiavané tak v súlade s takým princípom "as low as reasonable accessible" (pozn. red.: neoverený zápis), že tie dávky sa udržiavajú tak nízko, ako je rozumné, dostupné. Ja by som bol veľmi nerád, keby v okolí elektrární vznikla nejaká panika, že teda vy sa tam máte dobre preto a máte tam peniaze, pretože to na vás pečie. Nepečie to na nich, nebojte sa.