44. schôdza

25.11.2014 - 12.12.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2014 o 17:32 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:43

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Toho sa ja bojím, že boli také doby, že keď Moskva zavelila "ide sa", nikto sa nepýtal. Vtedy ešte bolo horšie, keď by sa niekto náhodou pýtal. Ale teraz by sme tiež mali byť kritickí a keď si všimnete, ktorí nie, ja myslím, že omnoho kritickejšie sa vyjadroval k misii v Afganistane existujúci premiér. Ja som dokonca aj zahlasoval. Ja som sa nikdy k tomu kriticky nevyjadroval, keď to začalo, hej? Ale prosím vás pekne, teraz hovoríme, to je rádovo iné, to je niečo úplne iné. Toto už je upratovanie po vojne, toto už je aj trošku špinavej roboty, toto už je niečo úplne iné. Otázka stojí, že či to bolo nevyhnutné. To bola prvá otázka.
A druhá otázka, keď to bolo nevyhnutné, či to musí toľko stáť. A to poviem úplne legitímne, aby sme teda nehovorili, ja tu nič nespochybňujem. Ja som úplne komfortný s tým, kde sme, čo sme, ako sme tam. Dobre? To s tým nemá súvis. Ale dovoľte, aby som sa mohol spýtať, že či skutočne je to tak. Mne nestačí, že niekto povedal. To viem, že tu sú takí ľudia, ktorým stačí, že niekto povie a im to povie tretí v rade, že ten to povedal, a už sa nepýtajú a v živote sa už na nič nespýtajú. Ja taký, žiaľ, asi nebudem. Takže len sa pýtam.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2014 o 16:43 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:45

Martin Glváč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Možno, dúfam, že sa mi podarí reagovať na všetky podnety a možno aj kritické a že budem naozaj konkrétny. Asi ma nebudete upodozrievať, že s pánom kolegom Osuským sme veľmi často nejakým spôsobom mali spoločný názor, ale musím mu poďakovať za jeho názor, aj s pánom kolegom Drobom. A ja neberiem ani názor pánovi kolegovi Hlinovi, lebo si vážim niekedy, hoci mnoho aj mojich kolegov to vníma osobne, ja si myslím, že takáto debata nikomu nezaškodí, a ja rád s ním debatujem aj mimo tejto miestnosti.
Chcem len povedať, áno, je to náš záväzok a to je to, čo si ctíme. A keby sme išli, pán kolega Hlina, podľa toho vášho pohľadu, a nie je to školenie policajtov. Je to naozaj širšie, je to bezpečnostných zložiek aj vo veliteľstvách aj podobne. Pôsobili sme tam desať rokov. Desať rokov a viete, že rok 2013 bol napríklad pre nás ten najhorší rok aj vzhľadom na tie obete, ktoré naše ozbrojené sily a hlavne tie rodiny priniesli. A ak by sme len tak zdupkali a nepokračovali a neutvrdili to, prečo sme tam boli. Ja teraz nechcem hodnotiť, či to bolo tých desať rokov úspešných alebo neúspešných. Určite to nebolo stopercentne úspešných a to vedia aj v Aliancii, aj v Spojených štátoch, aj my všetci to vieme, že všetko nie je ideálne v tejto misii, ktorá trvala desať rokov a vyžiadala si množstvo síl a množstvo životov, množstvo peňazí. Myslím si, že aj my ako Slováci by sme, a prepáčte mi ten výraz, opľuli aj tie hroby tých vojakov, ktorí padli na prelome minulého a tohto roku.
Hovoríme, že armáda by mala chrániť nás, deti pána Hlinu, nenarodené deti pána Kadúca, myslím, a neviem koho všetkého. Moje deti. Áno, áno, tak by to malo byť. Ale sme naozaj členmi nejakého spoločenstva a sami by sme sa určite nikdy neubránili, ak by bol vyšší záujem. A teší ma to, že to hovoríme aj v tejto dobe, a tým reagujem aj na kolegu Gála, ktorý povedal, v susednej krajine je vojnový konflikt. A my, keď nevieme otvorene povedať, aké všetky opatrenia robíme, pretože je to v nejakom režime a nesmieme všetko predstaviť, tak tu sa postaví niekedy desať poslancov alebo päť alebo šesť a rozpráva nám, že sme kúpili, že sme si dovolili kúpiť priamo od výrobcu 688 nejakých zbraní, pretože ich potrebujeme aj vzhľadom na tú situáciu, aj že sme prijali určité rozhodnutia a prijali to najvyššie autority bezpečnosti tejto krajiny a teraz nehovorím o ministerstve obrany, ale hovorím o Bezpečnostnej rade a vláde. A keď už vládu by sme chceli opomenúť, lebo poviete, to je vláda jednej strany, tak v Bezpečnostnej rade je zastúpenie, zastúpenie vojenskej kancelárie prezidenta, bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a silových rezortov. A či niekto bude donášať do Bruselu a bude tam nejaký úradník hodnotiť, pričom nemá penzum informácií, či sme mali podľa verejného obstarávania alebo nemali od výrobcu kúpiť zbrane, keď sme ich ešte unifikovali, a bude to tu rozprávať na tlačovkách, tak prepáčte, tu sú na to určité orgány, tu sú na to určité zoskupenia. My máme na to právo a budeme o svojich národnoštátnych záujmoch rozhodovať sami. (Potlesk.)
Ale súhlasím, súhlasím, že musíme sa v prvom rade zaoberať našou národnou bezpečnosťou. Súhlasím. Ale aj celé NATO, zoberme si to. A ja som bol s pánom Hlinom v tom Afganistane. Boli sme aj s pánom Gálom. Myslím, pán Hlina, pán poslanec, boli sme spolu, videli sme, sme boli hrdí na tých vojakov. Áno, bolo tam možno množstvo problémov. Tá misia bola možno menej úspešná, ako sa čakalo. Stála množstvo finančných prostriedkov, ďaleko menej ako teda pokračovanie tejto misie, s ktorou Aliancia chce pokračovať. Ale slovenskí vojaci tam odohrali naozaj významnú úlohu a myslím si, že máme byť na čo hrdí. Ale nepoďme do rétoriky, že teda keď vyčleňujeme desať miliónov, že to majú dostať teda tí vojaci. Ja tiež možno, keď som prišiel z podnikateľského prostredia, tak som si nevedel predstaviť, že na jedného vojaka bojovníka alebo vyslaného podľa noriem Severoatlantickej aliancie pripadajú štyria logisti a čo všetko k tomu pripadá a ako to treba narátať. Po prvé, chcem povedať, je to maximálny rámec, tak ako 66 vojakov v jednej rotácii. To znamená, za rok by to boli dve rotácie. 66 vojakov je maximálny počet a 10,3 mil. eur ročne je maximálny počet podľa vzorcov, ktoré sú schválené v Aliancii. My tak ako sme mali aj v minulej misii rozpočtované zdroje, vždy sme možno všetky neminuli a použili sme ich na niektoré iné aktivity.
Čo sa týka vystúpenia, to znamená otázky pána poslanca Hlinu. Prvá áno, druhá áno a sú to maximálne počty a uvidíme, aké budú špecifikácie, aké budú požiadavky. Ale tieto hradíme priamo zo zdrojov ministerstva obrany z rozpočtovej kapitoly.
Dve percentá? Super, dajte okamžite. Ja len hovorím, že aj vzhľadom na to, že aj keby za rohom nám vybuchovali bomby, tak my aj bruselskí úradníci, aj niektorí poslanci to radi zneužijú, tak vypíšme potom dvojročné výberové konanie, hoci máme iné páky, iné ustanovenia aj v rámci európskych noriem. Ale môže to niekto spochybňovať. Budeme sa určite brániť. Ale keď dve percentá, musíme si povedať, odkiaľ ich zoberieme? Keď predkladám akýkoľvek návrh, aj na takúto misiu, tak musím mať finančnú doložku. A keď aj tuná v parlamente odznelo dve percentá, bol tu nejaký návrh, že tak dajme dve percentá na obranu, čo teda veľa krajín nedáva a ja by som bol rád. Dajte. Vyzbrojíme, prezbrojíme. Nevieme to naozaj takýmto skokom urobiť, pretože ak máme dodržať všetky normy obstarávania, nemôžme mať budúci rok dve percentá. My sme na summite vo Walese povedali, že v určitom horizonte sa dostaneme do čísiel priemeru členských krajín NATO z Európskej únie, čo predstavuje 1,6 % HDP.
Vy hovoríte, klesli sme pod percento, hráme sa s tým mediálnym, na obranu a kapitola ministerstva obrany. Na obranu je vždy jedno percento. Musím podotknúť ináč, že jedno percento dnes predstavuje oproti tým rokom, keď sme mali možno dve percentá, v reálnom čísle to isté. To znamená, to jedno percento, teda taký rozpočet ako minulý rok, predstavuje pre rezort obrany 50 mil. eur nárast v roku 2015. A to vy všetci viete. To znamená, pán prezident, pán minister zahraničných vecí a ja sme vo Walese niečo deklarovali a nielen tak, že sme sa dohodli, viete, že tu je trojročné rozpočtovanie, my sme deklarovali, že sa dostaneme v rokoch teda 2016 a ďalej, alebo že tak sme sa zaviazali, že sa vytvoria podmienky na to, aby sme sa dostali do toho priemeru tých 1,6 a aby sme mohli ďalej uvažovať do roku 2020.
Ale strašne sa mi páči toto, že, a niekto to tu povedal, za posledných 20 rokov sme nič neurobili. Dneska ma kritizujú mnohí a hlavne novinári, ako vieme nájsť tieto peniaze a nemáme to finančne kryté. No to je tá dobrá otázka a ja sa pýtam, ako ste dokázali minúť toľko peňazí v minulých vládach a nekúpiť nič? To je ten problém. Ja si spartany, ktoré som podpísal, ktoré boli vysúťažené dávno, ja si ich zaplatím z tohto bežného môjho úbohého rozpočtu. Keď hovorím o tých zbraniach, ja si ich zaplatím z tohto úbohého rozpočtu, tak kam ste dávali tie peniaze? Pýtam sa ďalej, keď hovorím o vrtuľníkoch, mám dohodu s ministerstvom financií a s premiérom, že na konkrétne vyzbrojovacie projekty budú dávané tieto finančné prostriedky a nijakým spôsobom my nezadlžujeme budúce vlády. Ja sa pýtam, kde išli finančné prostriedky za posledné roky, a veľmi som rád, že ste mi ich nahodili, lebo tie modernizačné projekty sú. Keď sa bavíme o radaroch, bavíme sa stále o verejnom obstarávaní z rozpočtu kapitoly z ministerstva obrany, zatiaľ. Zatiaľ. Lebo ešte nám nevyšla žiadna suma z verejného obstarávania, ale zatiaľ mimo vrtuľníkov som nepýtal naviac peniaze. Ja sa pýtam, čo tri vlády pravicové urobili pre rezort obrany a koľko finančných prostriedkov z týchto, a ja si myslím nemalých peňazí použili na obranu Slovenskej republiky.
Inak chcem poďakovať všetkým, ktorí podporia tento návrh, lebo si myslím, že je to naša prezentácia a je to potvrdenie toho, že sme stabilným a vypočítateľným partnerom Aliancie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.12.2014 o 16:45 hod.

JUDr.

Martin Glváč

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:56

Rastislav Čepák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 11. decembra 2014 k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane.
Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky a § 12 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie Resolute Support v Afganistane.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

11.12.2014 o 16:56 hod.

Bc.

Rastislav Čepák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:20

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Ďakujem. Pán predseda, po dohode s rezortným ministrom by som chcel požiadať, aby sa hlasovanie o prerokovanom bode 1237 o výrobe a uvádzaní liehu na trh presunulo na nasledujúcu schôdzu.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

11.12.2014 o 17:20 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:31

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadnutie bude zajtra ráno o 8.30 hod. v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

11.12.2014 o 17:31 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:32

Jozef Viskupič

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:32

Peter Pellegrini
Skontrolovaný text
Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2014 o 17:32 hod.

Ing.

Peter Pellegrini

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:34

Ján Mičovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda.
Vážený pán poslanec Fecko, plne sa s tebou stotožňujem, myslím si, že si zdôvodnil veľmi presvedčivo, že dva mandáty naozaj sú mimo fyzických síl normálneho človeka, ktorý jednoducho má svoje hranice a nie je nejakým nadčlovekom. Mne sa žiada ale ešte k tomu dodať – možno mierne kacírsky – aj istú nadstavbu, že aj v etických silách človeka by nemalo byť možné, aby vôbec sa pri takej významnej životnej situácii, ako je stať sa poslancom Národnej rady na istý čas a byť teda poverený poslaním, sa zaoberať ešte vôbec akoukoľvek inou činnosťou. Zdá sa mi, že obdobie štyroch, keď je niekomu dopriate, ôsmich rokov vykonávať takúto službu občanom by malo byť natoľko vysoko ctené jeho nositeľom, že akákoľvek iná činnosť by mala byť považovaná za nielen fyzicky nemožnú, s tým sa stotožňujem, ale aj eticky veľmi problematickú a vnútorne bez potreby nejakého zákona vylúčenú.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.12.2014 o 17:34 hod.

Ing. CSc.

Ján Mičovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:35

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Kratučko k rozprave, naznačil som to vo faktickej poznámke a chcel by som dovysvetliť ten pocit, keďže sa zapojil do rozpravy aj zásadný bojovník proti korupcii, ako to myslím s tou korupciou, a ju teda odcitujem. Korupcia, aktívna alebo pasívna, čiže poskytovanie v širšom zmysle alebo prijímanie prospechu neoprávnených výhod aj bez priameho úplatku spravidla osobou zastávajúcou nejakú úradnú alebo mocenskú funkciu. Čiže v užšom zmysle aktívne a pasívne podplácanie, v širšom zmysle poskytovanie alebo prijímanie prospechu neoprávnenej výhody aj bez priameho úplatku spravidla osobou zastávajúcou nejakú úradnú alebo mocenskú funkciu.
Ak teda sa v tejto situácii zamyslíme nad tým, čo znamená ako keby pochopiteľný dôvod, že dobré prepojenie, fungovanie samosprávy je žiaducim efektom, aby zároveň zastávali funkciu aj poslanca Národnej rady, je presne naopak, lebo toto je poskytovanie neoprávnených výhod obciam a mestám, ktoré reprezentujú omnoho viacej ako tie obce a mestá, ktoré nemajú poslanca v Národnej rade. A poviem len jedno číslo, poslancov je 150 a miest a obcí je 2 900. Čiže ak to vyrátame, tak 2 750 sa môže cítiť poškodených a vždycky sa bude, aj keby všetci poslanci Národnej rady sa rozhodli kandidovať ako starostovia alebo šéfovia VÚC-iek. Preto si myslím, že neklamme ľudí, že je dobré prepojenie, zastávanie funkcie poslanca Národnej rady, ktorý prijíma všeobecné pravidlá, a poslancov alebo súčasť exekutívy, čiže starostov, primátorov alebo predsedov vyšších územných celkov.
A nemusíme chodiť ani ďaleko, v čase, ja by som môjho mladého kolegu pána Brixiho chcel vyzvať aj z tohto miesta, aby sa netváril na zastupiteľstve v Košiciach, zastupiteľstve v Starom Meste a tu, že má teda péenku a otravoval iných poslancov, ktorí, teraz to priniesol Korzár, že ho museli trikrát vyzývať, aby teda stále netelefonoval, nezabával sa a zároveň neklamal národ, že je PN, ak PN nie je z hľadiska Národnej rady, ale absolvuje sedenia v košickom Starom Meste, resp. v košickom mestskom zastupiteľstve. Je to presne dôsledok toho, že niekto sa cíti byť funkcionárskym supermanom a tým pádom, dokonca ja tu môžem odcitovať aj pána Žarnaya, ktorému gratulujem aj touto cestou, že získal mandát, ktorý povedal čarovnú vetu, a tým chcem skončiť, na vyučovaní počas hodiny sa za to dávajú poznámky do triednej knihy. Považujem za vrcholné neslušné sústavne telefonovať, otáčať sa a vyrušovať, kým ostatní preberajú body rokovania.
To odkázal pán učiteľ Žarnay, ktorého iný smerácky kolega vyhodil alebo zabezpečil, aby bol odídený, svojmu novozvolenému poslaneckému kolegovi, ktorý nám alebo vedeniu parlamentu odkázal, že je PN.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.12.2014 o 17:35 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:40

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tuším teraz tu budeme mať ústavnú väčšinu za chvíľku, náš klub. Takže chcel by som predložiť návrh novelizácie Ústavy Slovenskej republiky a môžem na začiatok vysloviť iba obrovskú ľútosť, že predošlý predseda parlamentu Pavol Paška tento návrh zákona vyradil z rokovania septembrovej schôdze Národnej rady s odôvodnením, že to je kampaň pred komunálnymi voľbami. Aj sami uvidíte z nasledujúcej debaty, keďže ide čisto o referendum, že to nemalo absolútne nič s komunálnymi voľbami, a preto si dovolím vysloviť podozrenie, že v tomto prípade Pavlovi Paškovi išlo iba o to, a strane SMER, aby znemožnili, aby nasledujúce referendum, ktoré organizuje Aliancia za rodinu, mohlo byť uskutočnené na základe týchto pravidiel a tým pádom, aby bolo platné. Lebo ak by tento návrh zákona SMER nevyradil, alebo Pavol Paška, ale však v podstate hlasovali všetci poslanci SMER-u, ktorí tu boli, nevyradil z rokovania septembrovej schôdze, nasledujúce referendum, ktoré bude 7. februára, by bolo potrebné, aby prišlo iba 20 % ľudí a nie 50 % zo všetkých voličov. Čiže tento postoj alebo, hovorí sa, že nie slová, ale skutky sú dôležité, tak tento skutok, ktorý spáchal SMER, jednoznačne hovorí, že SMER si nepraje, aby toto referendum bolo úspešné, a nasledujúce slová teraz, keď už SMER hovorí a vyzýva ľudí, aby k referendu išli, tak je to čistý už iba populizmus, bohapustý populizmus, lebo kroky a skutky, ktoré mohli urobiť, aby referendum úspešné bolo, boli presne opačné ako to, čo teraz prezentujú.
Z toho ste asi teda pochopili, predkladáme návrh zákona, ústavného zákona, ktorým by sme alebo teda navrhujeme znížiť kvórum pri referende zo súčasného stavu, kedy musí prísť preto, aby referendum bolo platné, 50 % oprávnených voličov, čiže zjednodušene povedané 50 % ľudí nad 18 rokov na Slovensku, čiže približne 2,1 mil. ľudí, tak predkladáme návrh, aby stačilo na platnosť referenda, ak názor príde vysloviť 20 % všetkých dospelých ľudí na Slovensku, čiže približne 840-tisíc ľudí, alebo koľko to vychádza, 820-tisíc. Robíme to z viacerých dôvodov a jeden je aj preto, lebo v samotnej ústave máme napísané, že ľudia si môžu veci spravovať buď – alebo, spravujú si veci buď priamo, prostredníctvom volených zástupcov, preložené prostredníctvom poslancov Národnej rady, poslancov miestnych zastupiteľstiev, obecných zastupiteľstiev, alebo si ich spravujú priamo.
A tento druhý pilier v podstate demokracie, ktorým by si ľudia mohli spravovať veci okrem teda volieb a svojich zastupiteľstiev, čiže de facto referendum, dlhodobo sa nám zdá, teda aspoň členom nášho klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, že je zaznávaný a politikmi systematicky de facto sabotovaný a vytváraný alebo teda tlačený do úzadia práve preto, lebo politickým stranám veľmi nevyhovuje a nevedia si ani len predstaviť, aby ľudia vlastne v situáciách, kedy politici, či už teda nevedia, nechcú alebo im je to možno nepríjemné rozhodnúť niektoré veci, aby si mohli o veciach rozhodovať sami.
Vieme sami, alebo tí, ktorých táto problematika zaujíma, že na Slovensku bolo doteraz zorganizovaných sedem celoštátnych referend a z toho len jedno jediné bolo platné, a to bolo referendum o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, kedy účasť bola približne teda 52 percent. Čiže aj vtedy to bola veľmi, veľmi tesná väčšina, ktorá rozhodla, všetky ostatné boli neplatné, a teda máme ešte navyše jedno referendum, ktoré bolo zmarené. Inak povedané, môžem povedať, že v šiestich prípadoch, kedy tieto referendá neboli platné, tak prišlo de facto k bezúčelnému vynaloženiu prostriedkov, lebo v podstate na vôľu, ktorú ľudia vyslovili v referendách, sa absolútne neprihliadalo.
Keď si pozrieme, o čom vlastne tie referendá v minulosti boli, tak nemám dôvod teraz tu obhajovať ktorékoľvek z nich, ale ak by niektoré z nich prešli, tak napríklad by sa na Slovensku nespustila tá bezbrehá privatizácia, ktorú sme tu za prvej a druhej Dzurindovej vlády zažili. Áno, bolo aj také referendum, ktoré navrhovalo, aby sa táto privatizácia zastavila. Ak by referendum, sme nekládli ľuďom prekážku 50-percentného kvóra, tak napríklad bola by dávno zrušená imunita a ešte teda ďaleko predtým, ako nás k tomu dotlačili protesty Gorila a ktoré nakoniec, na základe ktorých sme si tú imunitu zrušili aj sami. A takto to platí aj v prípade viacerých iných otázok, možno pri niektorých aj ja sám by som teda nebol rád, ak by také referendum prešlo alebo teda niektorá otázka referenda prešla, ale čo si vždy vážim a nedokážem voči tomu oponovať, je to, že ak sa nájde skupina 350-tisíc ľudí, ktorí zozbierajú podpisy, čo je teda sakramentsky ťažká robota, aby sme ignorovali teraz týchto ľudí, nech majú názor akýkoľvek a nech sa pýtajú vlastne celého spoločenstva, všetkých dospelých ľudí na Slovensku na akúkoľvek otázku, aby sme ignorovali tento názor a hádzali týmto ľuďom polená pod nohy v podobe 50-percentného kvóra, mi pripadá doslova nenáležité a sabotujúce práve ten pilier demokracie, ktorý už v ústave priamo máme nazvaný, a to je priama správa vecí verejných.
Obávam sa, že stav, ktorý dnes teda máme, že pri referende máme nastavené 50-percentné kvórum, je úmyselný čin zo strany politických strán, lebo politickým stranám po Novembri ´89 veľmi moc zachutila. Zistili, že získali do ruky alebo zrazu mali v rukách moc, zrazu zistili, že táto moc sa dá využiť v ich vlastný prospech, osobný prospech, majetkový prospech a božechráň, aby teraz zrazu si tu začal niekto uplatňovať svoje ústavné právo a začal by si nejakým priamym spôsobom im vstupovať do ich klondiku, ktorý si vytvorili zo Slovenskej republiky. Preto si aj teda myslím a obávam sa, že preto ani nikdy, keď takáto iniciatíva na pôde Národnej rady prišla, ani nebola úspešná, lebo politici a politické strany na Slovensku považujú zníženie kvóra pri referende za priame ohrozenie ich osobných majetkových prospechov, ktoré z politiky dnes majú.
Prišli sme už viacejkrát na, teda do pôdy Národnej rady s týmto návrhom v rôznych podobách. Naposledy sme navrhovali úplne zrušiť kvórum pre referendum, ale práve preto, že sa blížilo referendum Aliancie za rodinu, chceli sme prísť s ústretovým a kompromisným návrhom, kedy sme nechceli zbytočne vyvolávať teda averziu v politických stranách, ktoré si teda v žiadnom prípade nevedia predstaviť nulové kvórum, čiže situáciu takú, že rozhodli by iba tí ľudia, ktorí teda k referendu prídu, tak sme navrhli, myslíme si, že rozumný kompromis, ktorý, teda v podobe 20 %, ktorý vychádza z reálnej skutočnosti pri účasti ľudí vo voľbách do Európskeho parlamentu alebo vo voľbách do vyšších územných celkov. Tieto dvoje voľby sú voľby, o ktoré ľudia majú dlhodobo najmenší záujem na Slovensku, a môžeme tým pádom hovoriť, že keď k týmto voľbám neprichádza alebo prichádza niekde medzi 13 až 20 % ľudí, tak môžme hovoriť, že približne na Slovensku je asi 20 % ľudí, ktorí sú ochotní prísť de facto k akýmkoľvek celoštátnym voľbám alebo teda celoštátnemu plebiscitu, kde by mali vyjadriť svoju vôľu. Preto navrhujeme aj zníženie kvóra na túto hranicu 20 %, ktorá by teda umožnila, aby výsledok referenda bol platný plus-mínus pri teda účasti, aká býva pri teda týchto najmenej atraktívnych voľbách. Zároveň navrhujeme zníženie kvóra teda aj z toho dôvodu, ktorý som už spomenul, aby sa zbytočne nemrhalo prostriedkami či už teda ľudí, ktorí zbierajú podpisy, alebo teda prostriedkami Slovenskej republiky na organizáciu dopredu odsúdených na neúspech referend. A taktiež z toho dôvodu, aby sme konečne začali napĺňať teda ustanovenie v ústave, že ľudia si môžu veci spravovať aj priamo. Taktiež by sme týmto návrhom chceli dosiahnuť stav, aby sa postupne začal meniť, začala sa meniť apatia ľudí, ktorú dlhodobo tento stav alebo prístup alebo 50-percentné kvórum v ľuďoch utvrdzuje, a to je to, že vlastne nemá zmysel bojovať proti politickým stranám a snažiť sa im vstúpiť nejakým spôsobom do výkonu moci, a našou úlohou ako občanov Slovenskej republiky je iba raz za štyri roky prísť k voľbám, zvoliť si tých našich vyvolených 150 poslancov Národnej rady a spoľahnúť sa na nich, nech vlastne teda rozhodujú za nás. Po tých 25 rokoch a po tých šiestich neúspešných referendách tento pocit je hlboko vrytý v mysliach mnohých ľudí a myslím si, že toto bol aj úmysel zákonodarcov, keďže tento stav sa nesnažili žiadnym spôsobom zmeniť.
Osobne sa teda nazdávam, že takýto stav, kedy vlastne z ľudí robíme len ovce, ktoré naženieme raz za štyri roky k urnám, aby nás raz za štyri roky zvolili, tak v ľuďoch udupáva to najdôležitejšie, a to je záujem o veci verejné. Záujem byť aktívny, záujem zdvihnúť hlavu vtedy, kedy vidím, že sa deje nejaká krivda, záujem prísť na námestie, keď vidíme, že vládna strana vo veľkom rozkráda, v tomto prípade napríklad zdravotníctvo. Áno, takýto stav politickým stranám a hlavne skorumpovaným politickým stranám vyhovuje, lebo nechcú mať proti sebe alebo nad sebou aktívnych občanov, chcú mať len ovce, ktorým patrí jediné právo, ich raz za štyri roky zvoliť. Ďalší teda dôvod, pre ktorý predkladáme tento návrh, je aj teda ten, ktorý vychádza zo základnej logiky, že ak politickým stranám pri iných voľbách de facto vyhovuje akákoľvek účasť občanov a výsledok akýchkoľvek alebo výsledok volieb pri akejkoľvek účasti občanov plne rešpektujú, tak by sme chceli, aby mali presne rovnaký prístup aj pri referende, ale dobre, sme granti, a preto navrhujeme ten kompromis, že pri referende ľuďom tú laťku predsa nejakú dáme a povieme, že musí ich prísť k urnám aspoň 20 percent.
Bol by som veľmi rád, ak by tento návrh prešiel, ale nakoniec musím iba zopakovať to, čím som začínal, že ma veľmi mrzí, že vládna strana SMER tento návrh vyhodila z rokovania septembrovej schôdze, a tým ma veľmi mrzí, že nasledujúce referendum 7. februára, ktoré organizuje Aliancia za rodinu, ktoré sa nazýva referendum o rodine, bude musieť byť vykonané s 50-percentným kvórom, hoci mohlo byť po prijatí tohto návrhu vykonané s 20-percentným kvórom, takže sme mohli dopredu povedať, že toto referendum bude platné.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

11.12.2014 o 17:40 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video