46. schôdza

Ďakujem. Na úvod by som sa rád pripojil k vysloveniu uznania pani Veronike Remišovej, ktoré vyslovil i kolega Lipšic. Inak má slovenský jazyk veľmi pekné múdroslovie o tom, že najlepším hájnikom je bývalý pytliak. Pri pohľade na schránkové investície na Holandských Antilách som trošku skeptický. Skôr by som použil iné príslovie: akí išli, takých našli. A to je sústredené vo vete poslanca Roberta Fica pri nominácii Pavla Pavlisa, "bude vynikajúco plniť funkciu predsedu NKÚ". Nuž, podľa tejto logiky by nepochybne Don Corleone mal byť ministrom spravodlivosti, lebo kto už vie viac o zákonoch a hlavne ich porušovaní ako Don Corleone? A tak, ako hovorili v debate i iní, všetko toto je umožnené preto, lebo voliči volili a dovolili. Dovolili to, čo sa deje, a mnohí z nich to mienia dovoliť i teraz, možno nabudúce a je preto ich vec, ako a v akom štáte budú žiť. To, že svojimi hlasmi podporujú opakovane oligarchov s väzbou na mocných, je len akýmsi slobodným rozhodnutím, ktoré demokracia prináša. Možno sa raz budú diviť, keď budú oligarchovia v tejto krajine mať i právo prvej noci.

Ďakujem pekne. Možno už len pre pamäť miesta a času. Dal som návrh, či by sa nedali zachrániť peniaze živnostníkov, ktorí robili pre Váhostav. Nedali. Dal som návrh, či by náhodou vzhľadom na okolnosti nemohol niekto iný z pätnástich členov prísť predstaviť tie zákony? Nemohol. Vyhrali ste voľby, asi máte na to právo, ale podľa mňa majú právo aj iní ľudia, ktorí nevolili SMER, sa tomu postaviť. Viete, ak tu existuje skupina ľudí, ktorým to nevadí, hej, že ich okrádajú, hej, že im kradnú z garáže, z obývačky, z vrecka, nuž, čo už. Sancta simplicitas, by niekto povedal, svatá to prostota. Asi to tak má byť. Ale uznajte, ja verím, že sa na tom zhodneme aj s pánom Čížom, že tu existuje skupina, ktorá v zásade sa nechce nechávať okradnúť a má právo vyjadriť sa naozaj možno aj expresívnejšími formami. Ako, čo je moc, je veľa. Proste tak krásny, tak malebný prípad, to je úplne malebný, to je úplne čítankové, to Olaf, Olaf, keď, či jak sa oni volajú, čo to, jak majú nejaké semináre, tak nech si to zoberú, nech to pani Remišová, nech si to dá preložiť a nech to učia, že aký je čítankový prípad toho, že čo je možné niekde v 21. storočí v krajine, v strednej Európe. My nehovoríme o rovníkovej Afrike, my hovoríme o strednej Európe. A má to tu obhajcov ešte. Ako naozaj dovtedy sa chodí s krčahom pre vodu, kým sa nerozbije. Proste, čo je moc, je veľa. Počiatek podpisuje, nepozerá napravo, naľavo. Pavlis už podpísal, teraz sa len domáha svojho zisku. Alebo čoho sa to vlastne tí ľudia domáhajú, na úkor koho? Veď tie peniaze sa nerodia, nekotia na strome. Však tie peniaze vytiahnete od ľudí.

Ďakujem. Po prvé, aby sme si len rozumeli, podlimitné zákazky sú pri niektorých komoditách do 40-tisíc eur, teda 1,2 mil. korún. To nejde o žiadne búrske oriešky. Po druhé, čo som, čo som namietal vo vystúpení a čo namietal aj prezident, je, že vy ste obmedzili účasť v tendroch na právnické osoby z tých krajín, kde právny poriadok umožňuje preukazovať kvalifikovanú účasť. Ale sú krajiny v Európskej únii, ktoré som spomenul, ktoré majú anonymné spoločnosti, ktoré to neumožňujú, a preto v tejto časti je váš zákon v rozpore s európskou legislatívou. Tu nejde o majetkovú účasť, si nerozumieme, to je jednoznačné.
A, pán poslanec Martvoň, ja som k vám teda nikdy nebol osobný, ale protesty Gorila. Vy ste nikdy neboli v exekutívnej funkcii a pevne verím, že s vaším mentálnym vybavením ani nikdy nebudete. Nikdy ste nemali skúsenosť s rozhodnutiami v exekutíve. Ak protesty Gorila boli, boli pokojné na Námestí SNP, žiaľ, pred parlamentom dochádzalo aj k násilnostiam. Ja viem, o čom hovorím, boli zranení konkrétni policajti. Hádzali sa dlažobné kocky, pretože tam sa pričlenili aj roughest chuligáni zo Slovanu a z Trnavy, a vtedy polícia zasiahla,. S božou vďakou, sa nikomu nič nestalo. Bolo to s veľkým šťastím, že nikto, napriek tým násilnostiam, okrem policajtov nebol zranený. Nabudúce, keď o tom budete hovoriť, tak sa trošku aspoň s tým oboznámte, aby ste si svoj mentálny svet rozšírili aj o, aj o veci, ktoré sa týkajú rozhodovania v krízových situáciách, ktoré ste nikdy nezažili, a pevne verím, že nezažijete, lebo by to bola podľa mňa pre Slovensko katastrofa.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte len niekoľko poznámok a hneď chcem upresniť, chcem sa predovšetkým venovať spôsobu prerokovania tohto návrhu zákona v parlamente.
Vieme všetci veľmi dobre, že problém schránkových firiem ako komplexne je problémom zásadným. Viedli sme na túto tému veľmi bohatú rozpravu v prvom čítaní, rovnako aj v druhom čítaní. Ozrejmili sme medzinárodné kontexty, existujúci mechanizmus úpravy postavenia tých tzv. schránkových firiem v Európskej únii, rozporne a podobne. Snažili sme sa my politicky, logicky, moja strana, upozorniť aj na to, že úplne logicky opozícia bude používať čokoľvek a nebude korektne diskutovať v danom prípade. Jedinou snahou bude presunúť ťažisko zodpovednosti na stranu SMER. Do istej miery je to v poriadku, pretože tí, ktorí majú povinnosť a nesú zodpovednosť za správu krajiny, predovšetkým musia myslieť na to, že máme tu celý rad zákonov, tých bodov je relatívne veľa a potrebujeme v rámci časového limitu ich aj prerokovať.
To znamená, je absolútne nevyhnutné, aby rokovanie v parlamente malo elementárny rad. Mimochodom, ten rad je bezpodmienečne a veľmi konkrétne upravený v rokovacom poriadku.
To znamená, ak rokujeme teraz o vrátenom návrhu zákona, pravdepodobne znovu zopakovať prvú, prvú rozpravu všeobecnú asi nie je celkom korektné. Zvlášť keď vieme veľmi dobre, že máme iba dve možnosti, buď už raz schválený návrh zákona schváliť kvalifikovanou väčšinou a môžme sa zaoberať pripomienkami pána prezidenta, schváliť ich, alebo nie. Úplne logicky, ak by sme chceli viesť korektný politický zápas, diskutujeme o týchto danostiach.
Naopak, vážení páni kolegovia, osobitne tí, a teraz budem osobný, pán Lipšic, no, pamätám si vás v dramaticky komfortnejších politických kontextoch ako teraz a veľmi ma mrzí, že pre vás už dneska je úplne prijateľný spôsob, ktorý teda prezentoval, odpustí mi aj pán Hlina, ktorý vo svojej rozprave stihol spomenúť slzný plyn, obušky a vzápätí nám všetkým oznámil, že keď sa rozhodne nás potrestať, takže skončíme všetci na ARO a nebude to celkom jednoduché. Tento typ politiky, pán Lipšic, je veľmi zlý a v súčasnom období nebezpečný. Odpustite mi tento osobný apel. Skúste nad tým porozmýšľať, že či predsa len seriózna politika, seriózny politický dialóg neni platnejší, ale hlavne bezrizikový. Pretože ak máme očakávať v blízkej budúcnosti to, čo ste tu začali robiť, to znamená, a už opäť, už celý mechanizmus tých, tvorby tzv. káuz veľmi dobre poznáme. Už sme ich tu zažili, budeme tu určite znovu dva dni počúvať expozé vaše a pána Hlinu a tie všetky neuveriteľné maximy, ktoré bude dostávať, a učitelia, ako koľko miliónov a tak ďalej.
Pričom tie elementárne východiská, je... SMER počas celej svojej existencie bojuje proti tomuto typu, tomuto typu hospodárstva, ktoré predstavujú schránkové firmy, celý čas. Ja keby som tu mal čítať, čo všetko ste narozprávali vy a strany, v ktorých ste, pán Lipšic, vy – pán Hlina nie, lebo ten, ten žiadnu zodpovednosť v tomto zmysle nemá, pretože má tu nádhernú naivitu, že on, jeho poznanie je to maximálne, ktoré existuje, a tým pádom sa v ňom cíti veľmi dobre – pán Lipšic, vy tú zodpovednosť nesiete. Veď predtým sa už, schránkové firmy sa stali, bohužiaľ, súčasťou, legitímnou súčasťou nášho obchodného práva a prostredia. A ľavicové strany v celom svete a aj naše revú, že tento typ umožňuje veľmi výrazne získavať daňové úniky alebo organizovať zásadné daňové úniky.
A nepochybne je tam ten druhý fenomén, ktorým je klientelizmus. Nepochybne, že tieto schránkové firmy tu fungujú, fungujú úplne všade, problém je, že až teraz sa začala Európska únia pri celkovom boji proti daňovým únikom tým zaoberať. A včera prebehla v médiách správa, že aj Európska únia pripravuje nejaký mechanizmus boja proti schránkovým firmám. A je úplne logické, že pokiaľ chce v tomto právnom prostredí národný štát bojovať, do istej miery aj proti európskej legislatíve, sa do konfliktu dostane, musí byť opatrný a ten boj má častokrát demonštračné, iné, iné mechanizmy a málokedy je schopný vytvoriť dokonalý mechanizmus pri tomto type totálne deregulovaného hospodárskeho prostredia.
A ona mantra o deregulácii, toto sme rozprávali my, ten nezmyselný neoliberálny koncept. Pre mňa, keď počujem pani poslankyňu Nicholsonovú, však celá jej strana je kompletne prerastená základnými neoliberálnymi hodnotami, ktoré sú tak výrazne deklasované a devalvované v súčasnom vývoji. A na druhej strane ona je bojovníčka proti schránkovým firmám. Však veď to je výraz tej toľko žiadanej deregulácie, ktorú sme tak chceli! ´Žiadna regulácia národných štátov! Aké národné záujmy? Veď to je obyčajný ekologický nacionalizmus!´
Ako, do akej miery predsa my môžeme v danom prípade vstupovať do čisto voľného, otvoreného a ničím, ničím nechráneného priestoru?! Pretože tá ochrana v konečnom dôsledku ničí svetový obchod. Tento únik toho, že, a ten problém, že nastala situácia, kde naozaj už celý svet, dokonca aj ten pravicový, sa zmieta v hodnotových, v hodnotových problémoch, pretože vidia, že zlyhal ten koncept, ktorý nám tu pretláčali a presadili na Slovensku.
A SMER v týchto zložitostiach, keď je preukázateľné, a hovorí o tom 90 % komentátorov, že národný štát nemá viac ako 10, 15, nech 20, nech 30 % priestoru na to, aby mohol vstupovať dneska už do veľmi výrazne aproximanového prostredia, kde 99 % náležitostí, ktoré tu sú, určí Európska únia, tak verejné obstarávanie, tak otázku postavenia schránkových firiem, tak otázka možnej kontroly finančných pohybov, finančného kapitálu a tak ďalej a tak ďalej. Veď toto prostredie je úplne jasné. A tu a teraz ideme, ideme vyrábať cirkus. A samozrejme máme k dispozícii, lebo veď firma, ktorú vlastnil kedysi minister hospodárstva, vedie voči štátu spor za 60 miliónov. Nikdy zo SMER-u, nikto, sme nepodporovali, práve a celý život sme bojovali voči tomu, aby prostredníctvom práve týchto fiktívnych sporov so štátom, aby štát prichádzal o peniaze.
Pre Kristove rany, pán Hlina, tu opäť máte ten váš veľmi inteligentný úsmev,! Len, odpustite mi tú osobnú poznámku, len keď si predstavím tu náš vzťah k tomu, keď sme sa snažili chrániť otázku nášho zdravotníctva, keď sme, keď sme naprávali nehorázne mechanizmy, ktorými sme vytvorili priestor jednak pre zdravotné poisťovne, jednak pre sociálne poisťovne so všetkým, keď privatizovali títo naši kolegovia svojho času to základne rodinné striebro, ktoré na Slovensku máme. Rozhodovať spory budú rozhodcovské súdy v Londýne, vo Švédsku a neviem kdekade dookola.
Keď sme sa snažili brániť zdravotným poisťovniam generovať tak nehorázny zisk vo väzbe a parazitovať na našom zdravotnom poistení a hlavne na verejných peniazoch, ktoré sú nás všetkých, čo sa tu ozývalo? Celý čas: oprávnene a budeme vás žalovať, Union, neviem, kto, neviem, kto. Aké sú komentáre k tým žalobám, ktoré sa voči Slovenskej republike organizovali?
Ako to bolo s ČSOB kedysi a onými prvými 25-mi miliardami? Aké boli politické vyjadrenia? A čo bolo aj v našich slávnych médiách na túto tému?
Kde sa zrazu stalo, že sa tak dramaticky zmenili hodnotové východiská? Kde zrazu, teraz už zrazu všetci bojujeme proti schránkovým firmám (potlesk) a úplne ideálne je celé zabezpečiť, a to je jediný možný výsledok takto organizovaného politického zápasu, pokúsiť sa zvaliť dôsledky tohto stavu, ktorý SMER napráva, naň. On je pôvodcom tohoto stavu.
Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že už z toho, čo naznačil pán Hlina, naznačil aj politické prostriedky, ktoré hodlá v najbližšom období používať aj voči ministrovi hospodárstva. Chcem varovať, nepochybne je na každom, aby si zvolil mechanizmy svojho politického zápasu, na druhej strane chcem apelovať na to, aby naozaj boli tieto politické prostriedky v súlade s tým, čo nám ukladá rokovací poriadok.
Chcem všetkým pripomenúť, že rokovací poriadok je zákonom. A ak budete niekto ešte dramaticky čítať sľub poslanca a podobne, zapamätajte si, že keď porušujete vedome rokovací poriadok, porušujete zákon tejto republiky. Som presvedčený, že to veci pomôže, a pokiaľ nájdeme slušný a seriózny mechanizmus prerokovania všetkých problémov, aj ktoré sú späté s pôsobením pána ministra, pána ministra hospodárstva, že v každom prípade veci pomôžeme oveľa viacej, ako to, že znovu vyrobíme, znovu vyrobíme veľmi konfliktnú situáciu, ktorú sa nám podarí preniesť do spoločnosti a ktorá v konečnom dôsledku v ničom Slovenskej republike neprispeje.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Niekedy by stálo za to spočítať, koľkokrát zaznie neoliberalizmus vo vašich vystúpeniach, lebo vždycky tam skončíte. To vám ide najľahšie z úst.
Keby som chcel byť nekorektný, tak by som vypichoval z toho, že čo ste tam také, keď už narážate, celý život bojujete. Máte 15 rokov, alebo ako je to? Viete, že SMER má 15 rokov. To proste kopu, lebo ono to tak zase znie, ale keď si ho človek dá na papier, tak pozrie, že čo to v zásade, prepytujem, častokrát hlúposti ste rozprávali, pán kolega. To, že, to je jedna vec, že ich rozprávate.
A druhá vec, aj klamete, dobre? A ja len pre čaro času a miesta uvádzam, čo som povedal, čo som povedal, že keď sem príde pán Pavlis, a pokúšal som sa, že či to nevymeníte, ja mám právo sa brániť, tak si pre istotu zoberiem slzný plyn so sebou. A keď ho neodvolá premiér a bude stále ministrom a bude sem chodiť, tak sa bojím, lebo medzitým asi vyhrá ten spor a tie peniaze odídu, chuť narastie, lebo zlodejom, lebo s jedlom rastie chuť, nuž tak si zoberiem bejzbalovú pálku. To som povedal a za tým si stojím. A nepovedal som, čo ste vy povedal, že som povedal, že vás budem tu, neviem čo.
Ja som povedal len kolegovi Martvoňovi, ktorý chodí, otravuje každého policajta, každého prokurátora, ktorého stretne, že som ho napadol. A opakujem to ešte raz, jemu som to povedal. Keby som kolegu Martvoňa napadol, tak leží na are. To je znova, už to hovorím, neviem, koľkýkrát a, neviem, koľkýkrát to ešte chcete počuť. To som povedal a za tým si stojím. Čiže neprekrúcajte a neklamte, pán Číž. Už sa to nehodí, v určitom veku sa to nehodí ani z politických dôvodov.

Pán kolega Číž, ja som reagoval na pomerne absurdnú pripomienku pána poslanca Martvoňa. Ja osobne nie som za fyzické útoky v parlamente, ani som ich nikdy nerobil. Takže zvažujte, čo mne pripisujete.
Po ďalšie, vy ste hovorili, že, že SMER bojuje so schránkovými firmami. Vy ste už sedem rokov vo vláde. Kvôli čomu ste taký zákon, ale efektívne nepredložili skôr, keď sedem rokov bojujete úporne? Ste sa čomu venovali doteraz? Hovoríte, že ste boli proti fiktívnym sporom so štátom, aký má zjavne táto firma. Tento spor, viete, kto zvrátil, ktorý bol právoplatne v prospech štátu rozhodnutý? Pán Trnka. Vy ste koho nominovali na generálneho prokurátora v roku 2010? Pána Trnku. Vy ste za koho hlasovali v roku 2010? Za pána Trnku, predpokladám. Takže vaše skutky sú v diametrálnom rozpore s tým, čo rozprávate, niekedy oduševnene, niekedy rýchlo. Ale sú v rozpore vaše skutky a slová.
Pán poslanec, vy ste spomínali, že, že je to problém v Európskej únii. Boli tu pozmeňovacie návrhy, ktoré by efektívne vyriešili problém schránkových firiem. Keby išlo o konečný užívateľov výhod, čo, čo je terminus technicus používaný v Európskej únii v oblasti prania špinavých peňazí. My sme dali návrhy konkrétne, konštruktívne. Nebola voči ním žiadna námietka odborná, absolútne žiadna. Len ste ich zamietli, aj vy svojím hlasovaním. Vy nemáte reálne záujem bojovať, okrem plamenných rečí, vôbec nie. Vaše skutky, vaše hlasovania sú úplne opačné. A teda ja som v rezortoch, ktoré som viedol, na spravodlivosti a vnútre žiadne schránkové firmy nemal. Vaša vláda, kauza cétečka, kauzy ministra dopravy, kauza ministra hospodárstva, o ktorej určite, áno, budeme hovoriť, lebo to je vážna vec, sú svedectvom toho, že boj proti schránkovým firmám vnímate len, že treba to povedať, ale realita vašej vlády je úplne, úplne opačná, sedem rokov.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vodu káže, víno pije, to by som len doplnil teda slová kolegu Lipšica na vás, pán Číž, pretože vy naozaj jedno rozprávate, ale úplne iné robíte alebo konáte. Povedali ste, že niekto tuná vedie nebezpečný typ politiky. Ja vám pripomeniem, že ten nebezpečný typ politiky vediete vy, vaša strana SMER a vaši nominanti, všade, kde sú nastrkaní. Vy v podstate teraz obhajujete hyenizmus rozkrádania verejných zdrojov a okrádania občanov, pretože vy vediete takýto typ politiky, kedy toto umožňujete. Nepripadá vám to trochu čudné, nepripadá vám to trochu čudné?
Už aj kolega Lipšic sa vás pýtal, že čím ste to bojovali proti tým schránkovým firmám doteraz? Pripomeňte mi, pretože nejak si neviem spomenúť, čím ste to bojovali proti schránkovým firmám, vy, vaša vláda doteraz, vaše vlády predtým.
A hovorili ste aj o tom, že ste bránili zisky zdravotných poisťovní. Zaujímavé, že ste to bránili práve spôsobom, ktorý ešte umožnil, aby nás zažalovali tieto spoločnosti, zdravotné poisťovne a súdili sa so štátom a vysúdili ešte viac. Takto ste vy bojovali proti zisku zdravotných poisťovní? A pritom boli navrhované efektívne riešenia, kedy by zdravotné poisťovne nemali zisk, a dokonca by už nemuseli byť, ani ich toľko a podobné záležitosti a naozaj by sa peniaze zo zdravotného poistenia venovali na zdravotnú starostlivosť občanov. Tak čo vy tuná rozprávate? Veď vy obhajujete neobhájiteľné. Jedno rozprávate, druhé robíte. Skúste si, prosím vás, vstúpiť do svedomia, ja som vám to už ix ráz vo faktických poznámkach povedal: vy rozprávate krásne, ale realita je úplne niekde inde. Veď sa spamätajte, veď si pozrite hlasovanie vašich kolegov! Čo robia? Prečítajte si návrhy zákonov, ktoré schvaľujete aj vy. Vy tuná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pekne, pán poslanec Číž. Konzervatívci ani neokonzervatívci, liberáli ani neoliberáli nespochybňovali a nerozrušovali morálku. A ak civilizovaný svet dnes na niečom zlyháva, tak zlyháva na porušovaní morálky. Prvý, kto prišiel so spochybnením tradičnej morálky, bol Karol Marx so svojou inou morálkou, triednou morálkou, a potom ju tvorivo aplikovali jeho následníci. Neviem, či vy ste ešte dnes marxista, ale príbeh SMER-u, ktorého ste vlajkonošom, je príbeh porušovania morálky, o ktorom sa tu dnes opakovane hovorilo a ktoré vám ako účet v krčme môžeme kedykoľvek vystaviť. Tu sa hovorí o peniazoch SDKÚ. A o akomsi hlase podobnému akémusi hlasu sa nehovorí z úst kolegov. A o všetkých týchto veciach sa môže hovoriť predovšetkým ako o porušovaní morálky, v tomto prípade v ekonomike. A ak tento štát na niečom krváca, tak krváca, za prvé, na tých peniazoch, ktoré z toho porušovania vyplývajú, a za druhé, na morálnom rozvrate, ktorý to vyvoláva. Pretože i prostý človek, ktorý nemá kde a ako kradnúť, vidí, čo sa deje, a vidí, že sa to prepeká. A vidí, že to ide ďalej a ďalej. Vyhrali sme voľby a môžme všetko. To je ukážka rozrušenia morálky, a nie neoliberáli a neokonzervatívci.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Číž, ani som netušila, ako mi pán Osuský teraz nahrá, lebo ja som chcela práve na tú otázku neoliberalizmu, ktorú ste spomenul, nadviazať. Včera som si v pléne Rady Európy vypočula veľmi podnetné vystúpenie írskeho prezidenta Higginsa, ktorý presne o tomto rozprával. Rozprával presne o tom, kam sa dostala Európa, kam sa dostal celý svet, keď sa takýmto spôsobom pristupovalo k ekonomike. V pléne bolo množstvo otázok, bolo množstvo reakcií v duchu, že v posledných desaťročiach sa tak markantne roztvorili nožnice, bohatí viacej zbohatli, chudobní viac schudobneli. A skutočne ten problém hlavy bol pomenovaný, že sa podľahlo mamonu neoliberalizmu. Ale veď toto už dávno povedal aj Klaus Schwab, ja som to tu už viackrát spomínala. Veď on bol zakladateľom davovského fóra, je prezidentom davovského fóra, a on povedal, osobne to povedal, že sa v tomto hlboko mýlil. A podčiarknem, prezident Írska apeloval na to, že všetci vysokoškoláci by mali absolvovať nielen tú etiku, ako spomenul pán kolega, ale aj dejiny ekonómie, aby sme tu potom nemohli počúvať také nezmysly o Marxovi. Pretože povedzme si, ľahko môžme niekoho, bez toho, aby sme poznali čokoľvek, čo ten človek urobil, tak ho môžme zhodiť. To, že to niekto celé spotvoril v rámci dejín, to už je iná vec. Ale choďte do Londýna, choďte do Anglicka a zistite si v kníhkupectvách, ktorá kniha je najviac predávaná, respektíve patrí medzi najpredávanejšie knihy. A je to práve Marxov Kapitál.

Ďakujem pekne za korektnosť. Toto je naozaj faktická, čo som chcem povedať. Vecne som nezachytil úplne všetko od pána podpredsedu, ale čo som zachytil z toho vystúpenia, bolo, že máme tu nejaký nedostatok nejakej kultúry v parlamente, aj ten spôsob nebýva častokrát v poriadku, to sa zhodneme, to bolo myslím na úvod. A nakoniec ste povedali, že rokovací poriadok je zákon, treba ho dodržiavať a my sme sľúbili, že budeme ten rokovací poriadok dodržiavať, akýkoľvek zákon v zásade. A teraz mňa tak napadá do minulosti, mne tak napadá, tu sa ten zákon o rokovacom poriadku nedodržuje, opakovane zo strany vedenia parlamentu sa zákon o rokovacom poriadku nedodržuje. Či je to na interpeláciách, majú tu byť členovia vlády, musel prísť Alojz Hlina a búchať s topánkou, aby tu boli tí členovia vlády. To bolo porušenie rokovacieho poriadku. Ale čo bolo, čo je opakované porušovanie rokovacieho poriadku, sú mimoriadne schôdze, pardon, skrátené konanie k zákonom, kde § 89 jasne hovorí, kedy môže byť skrátené konanie, úplne jasne. Opakovane podmienky neboli dodržané. Najflagrantnejšie to bolo pri vianočných príspevkoch, kedy neboli ani mimoriadne okolnosti, Vianoce sú každý rok, a ľudské práva z úst ministra Richtera boli vyčíslené na 12 euro, 12 euro bola tá ľudská dôstojnosť, ktorá mala pomôcť, čo bola tá mimoriadna okolnosť, ktorá chránila ľudské práva. Prepáčte, to bol nezmysel, to bolo porušenie rokovacieho poriadku.
A ja budem rád, ak to, čo ste povedali, budeme dodržiavať a všetci. Ale, prosím vás, už začnime! Robme to, čo nám ten rokovací poriadok káže, a neporušujme ho. Ak je tam voľačo, čo je zlé, tak ho zmeňme. Ale dodržujme, prosím, zákon.