46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, zamestnanci ministerstva, ja som sa pôvodne hlásil z príčiny možno nejakého stručného komentáru, pár otázok. Nemusíme mať strach, dostal som informáciu, že doplňujúci pozmeňujúci návrh pána Lipšica zvládne pán Lipšic sám. Ja len tak technicky, že, Jožko, nie si podpísaný pod tým návrhom, tak by sa to nedalo veľmi formálne predložiť.
A možno aj taká krátka poznámka, ja už to budem brať nejak veľmi fatalisticky, že sa tieto kultúrne naše témy dostávajú vždycky v piatok pred obedom a možnože by si zaslúžili vyššiu pozornosť, pretože snaha ministerstva vyplývajúca jednak z legislatívneho plánu vlády dostala svoje legislatívne vyjadrenie k predmetnému návrhu zákona a mnohé veci, tak ako to už býva zvykom pri zákonoch z dielne ministerstva kultúry, sa dajú pochváliť, respektíve oceniť. A myslím si, že napriek tomu celkom mi to nebolo jasné, tá výhrada, že sa dáva ako keby pod jednu strechu evidencia, archivácia, možno aj následné zaradenie je z môjho pohľadu, ak to tak, politici to majú radi, používajú to slovo, že systémové riešenia, tak z hľadiska toho systémového riešenia je to jednoznačný krok vpred.
Zároveň ako keby jednotný systém označovania, o ktorom sme hovorili v inej príležitosti pri vysielateľoch, sa dostáva aj do audiovizuálnych diel, audiodiel takisto touto úpravou, čiže ako keby systém, ktorý sa snaží byť už zabehaný a jasný, pre vekové skupiny maloletých – do sedem, dvanásť, pätnásť alebo osemnásť rokov – a vychádza z platnej právnej úpravy, uvádzame aj sem, takisto by som to vedel oceniť.
Mám však jednu, keďže v prvom rade, alebo o peniaze ide vždycky až v prvom rade, mám jednu otázku, možno komentár a možno nápad, či by sa nedalo ísť v situácii, ktorú sme urobili pre kiná, poviem to tak, a diela šírené on demand alebo teda tých prevádzkovateľov, ktorý je prevádzkovateľom káblových sietí, môžeme to tak povedať, a iných, pretože tu zavádzame, a ja to pomenujem, novú sadzbu, ktorá sa mení z tvrdej sumy na percentuálnu sumu. Keby som to povedal tak ľudsky, tak budeme platiť o jedno percento, alebo budeme platiť jedno percento z lístka, ak sa pôjde do kina, a 0,5 % z požičaného filmu, ktorý, keď som si taký rýchly prieskum urobil, to sú zhruba sumy niekde okolo 1,5 až 2 eurá na deň, keď sa, záleží od toho prevádzkovateľa týchto on demand služieb. Čiže bude z toho nejaký odvod.
To percento, ste úžasní v tom, ako viete nájsť. Ja si myslím, že ono nie je tak zásadné. Mali sme možnosť na výbore pri inej téme, ktorú vyvolala pani poslankyňa Vášáryová, mať predsedu Audiovizuálneho fondu, bavili sme sa aj o tejto otázke. On v tejto konkrétnej uzavretej téme hovoril, že z hľadiska viaczdrojovosti fondu plníme úplne štandardizované pomery z hľadiska porovnania v Európe, že výkonnosť jednotlivých pilierov, ktoré prispievali do audiovizuálnych fondov je porovnateľná v rámci Európy, ale máme jednu rezervu a tá rezerva je práve zo zdrojov, ktoré idú od kín a prevádzkovateľov kín. Myslím, že náš priemer je niekde okolo dvoch-troch percent, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe Audiovizuálneho fondu, a štandardný európsky je niekde okolo 13. Predpokladám, že toto bola aj motivácia, prečo urobiť z pevnej sumy percentuálnu.
Ja by som si však dovolil navrhnúť možno ambicióznejší projekt, či neexistuje cesta, ktorá by dovolila fondu urobiť viac. Väčší odvod. A poviem aj, ako by sa to dalo urobiť. My totižto v dani z pridanej hodnoty sme sa tak celospoločensky zhodli, že pri liekoch a knižkách máme inú. Myslím si, že ak budeme hodnotiť tú vydavateľskú činnosť, printovú, tak sme sa dostali v nejakom posune, a predpokladám, že čísla, nie predpokladám, viem, čísla z hľadiska predajnosti a možno aj v tej vydavateľskej činnosti môžu ísť touto úľavou. Čiže ľudia si kupujú knižky nie s 20 % DPH, ale 10, by sa dalo urobiť aj pri audiovizuálnych dielach, pretože napriek tým dobrým číslam, napriek tomu, že Audiovizuálny fond od svojho vzniku v roku 2009 zaznamenal výrazný nárast či už v koprodukcii alebo priamo samostatnej tvorby oproti neblahým rokom deväťdesiatym a do toho roku 2009. Myslím si, ak zacitujem niektorých tvorcov audiovizuálnych diel, ktorí hovoria, že Audiovizuálny fond, bohužiaľ, je z hľadiska zdrojovosti a finančných prostriedkov jedinou organizáciou, odkiaľ tieto fondy môžu, tieto zdroje môžu čerpať. Myslím si, že sme tú ambíciu mohli dať omnoho ďalej, a teda vysvetlím ten názorný koncept, ak by sme na ministerstve financií, predpokladám, uhrali to, že nielen knižné diela, ale aj tieto audiovizuálne, pretože debata minimálne v kultúrnej obci a možno aj v širokej verejnosti je o tom, že točíme málo filmov, že by sme dali tú bazálnu debatu s ministerstvom financií a znížili možno aj na tento segment DPH.
Tým pádom si myslím, že zdrojovosť, zdrojovosť Audiovizuálneho fondu by nemuselo byť percento, ale možno päť a nemuselo by sa z lístka odvádzať teraz 20 % DPH a percento do Audiovizuálneho fondu, ale, a teraz, aby som nebol obvinený z nejakého lobistického tlaku multiplexov, pretože áno, môžeme si pozrieť, že jedna časť segmentu, kde sa audiovizuálne diela prezentujú, sú multiplexy, ale druhá, veľmi podstatná časť, kde ministerstvo a samotne aj fond urobili bohumilý projekt takzvanej digitalizácie, a teda máme aj, a myslím si, že je to mohutnejšia sieť, ak sieť audioplexov máme takzvané samosprávne kiná alebo kiná, ktoré môžeme ich nazvať možno trošička pejoratívne, tie mestské a dedinské, kde by sme im mohli v rámci tej mojej predstavy nechať 6 % oproti tomu, čo budú odvádzať aj po tejto právnej úprave. Čiže v logike 10 % DPH, 5 % Audiovizuálny fond a 6 % zostáva prevádzkovateľom kín. Zabezpečili by sme tak aj to, aby bol, v podstate by boli spokojní obecní samosprávni prevádzkovatelia kín a Audiovizuálny fond by mal päťnásobnú možno zdrojovosť z tohto segmentu, a teda kto by utrpel, bol by čiastočne štátny rozpočet, čo si myslím ale, že v miere pomoci tomu, ako sa môžu efektívne nájsť finančné prostriedky cez možnú návštevu kín, by sme sa mohli dostať k tomu, že bude zabezpečená vyššia zdrojovosť.
Toto je, tento môj komentár nie je pretavený do priamo legislatívneho návrhu, pretože by potreboval otvoriť širšiu plejádu zákonov, a preto ho nechávam na snahe možno ministerstva kultúry a možnože zaradiť nielen knižné, ale aj audiovizuálne diela do tejto dépeháčkovej skupiny by bol ten autentickejší, efektívnejší, možno odvážnejší krok a možno, že by zabezpečenie a vyrovnanie sa tým parametrom Európy, kde návšteva kín tvorí ten zásadný 13- až 14-percentný pilier z hľadiska zdrojovosti kinematografických fondov, u nás audiovizuálneho, by bola naplnená.
Možnože kratučký komentár k tomu by zniesol inak z hľadiska tej sadzby, ktorá predpokladám, že bola vydiskutovaná so všetkými tými skupinami. Ja návrh zákona vítam v tejto miere podpory, aj podľa komentáru pána ministra zvažujem jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána kolegu Viskupiča jedna faktická.
Nech sa páči, Anton Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja v podstate iba v krátkosti k tomu tvojmu návrhu, že by sa tie audiovizuálne diela alebo knihy zaradili medzi tovary s tou osobitnou sadzbou DPH. Neviem, či je to priamo takto možné, či by predtým, či nie je predtým potrebné vyjadrenie Európskej komisie alebo Únie. Viem, že v minulosti bolo, keďže osobitné sadzby DPH alebo teda viacero sadzieb DPH podliehalo vyjadreniam alebo schváleniu Európskou úniou. Čiže neviem, možno treba to ešte potom domyslieť, ale toľko iba z mojej strany.

Ďakujem pekne. S reakciou, nech sa páči, Jozef Viskupič.

Keďže tá príprava k tomuto podnetu obsahovala aj komunikáciu minimálne, čo viem, do súčasného stavu, je tento európsko-slovenský problém riešiť, ak zavádzame sadzbu ako takú. To, že do neho vsúvame proste nejaký ďalší produkt, si nemyslím, že by bol problém. Ak by sme zavádzali novú desaťpercentnú sadzbu a mali by sme len jednu, predpokladám, že áno, lebo sadzba DPH je, podlieha legislatíve Európskej únie a tuto ja, alebo tuná ja skôr vidím problém výpadku z hľadiska štátneho rozpočtu. Ten by bolo presne treba kvantifikovať. Ale to prepojenie, že koľko ľudí pôjde do kina, toľko peňazí, alebo päťkrát viac peňazí sa odvedie do Audiovizuálneho fondu a je to v tom uzavretom kruhu, ja vidím z hľadiska nastavenia systému efektívnejšie, ako dávať a tvoriť ten viaczdrojový systém financovania Audiovizuálneho fondu čisto na štátnom rozpočte. Čiže ak by ľudia mali záujem o tvorbu, chodili by do kina. Ak by chodili do kina vo väčšom, točili by sme viacej slovenských filmov. To je základný predpoklad. On je obsiahnutý aj v tomto návrhu, len je vyjadrený jedným percentom. Možnože tento nápad vyjadruje vyššiu možnosť zdrojov z Audiovizuálneho fondu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť teraz do rozpravy ústne, nech sa páči. Nie. Áno, predsa.
Nech sa páči, Daniel Lipšic, zrejme ako jediný. Uzatváram možnosť ďalšieho hlásenia sa. Máte slovo, pán kolega.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o audiovízii, ktorý sa týka nepočujúcich osôb. Najskôr ho prečítam a potom ho zdôvodním.
Zákon o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Čl. I § 15 sa dopĺňa o nový odsek 5 nasledujúceho znenia:
(5) Distributér slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je rozširované na nosičoch, bez ohľadu na druh nosiča, je povinný zabezpečiť pre toto dielo aj slovenskú jazykovú úpravu titulkovaním. To neplatí, ak ide o slovenské audiovizuálne dielo, ktoré neobsahuje hovorené slovo. Koniec pozmeňovacieho návrhu.
Zo zdôvodnenia by som len chcel povedať, že jeho cieľom je najmä zabezpečiť sprístupnenie slovenských audiovizuálnych diel nepočujúcim osobám. Návrh zakotvuje povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami. Podľa odhadov je na Slovensku približne 3 až 5 % populácie, ktoré sú sluchovo postihnuté. Ide o skupinu osôb nepočujúcich, nedoslýchavých, ako aj ohluchnuté osoby. Pre nepočujúce osoby sú titulky náhradnou formou prijímania informácií z hovorenej reči. Titulky zároveň môžu slúžiť ako podporný nástroj pri porozumení hovoreného slova osobám, pre ktoré nie je slovenský jazyk materinskou rečou. Aby sme sa rozumeli, pre nepočujúcich slovenský jazyk nie je materinskou rečou, pre nich je materinskou rečou posunkový jazyk. Čiže tam pre mňa toto bolo, keď som sa prvý raz s tou komunitou stretol pred piatimi rokmi, prekvapujúce zistenie, ktoré odráža našu ignoráciu niekedy potrieb zdravotne postihnutých.
Ja si myslím, že civilizovanosť každej krajiny sa okrem iného určuje aj tým, ako sa stará o ľudí, ktorí sú v oveľa ťažšej životnej situácii bez vlastnej viny. A niekedy mám pocit, že my sa staráme dosť o ľudí, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej sociálnej situácii a potom nezostáva na tých, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, najmä ak ide o zdravotne postihnutých.
Tento návrh nie je politický, tento návrh nie je stranícky, pán spravodajca, asi ho už máte k dispozícii, takže vám ho nemusím odovzdávať. A takže verím, že získa podporu v Národnej rade.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa... (Reakcia z pléna.) Áno? Tak sa ospravedlňujem, lebo na tabuli som nevidel.
Nech sa páči, pán kolega Mikuláš Huba má slovo.

Ďakujem pekne za slovo. To, čo je predmetom tohto doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu, je príkladom toho, ako sa dá s pomerne malými finančnými prostriedkami reálne pomôcť skupine zdravotne postihnutých občanov. A často sme kritizovaní a neraz, priznajme si, aj oprávnene, že tu prijímame právne normy, ktoré prinášajú ľuďom viac škody ako úžitku. Aj preto by sme mali využiť, podporiť každú možnosť opačného konania, dokázať opak a pomôcť hoci aj relatívne malému segmentu spoločnosti, a nie a priori takéto návrhy odmietať len preto, že pochádzajú z opozičných lavíc, alebo sa netýkajú väčšiny potenciálnych voličov. Osobne veľmi rád tento návrh podporím a vyzývam k tomu aj vás ostatných.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak týmto ešte raz definitívne vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.