46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Cieľom návrhu zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady. Cieľom implementácie smernice Solventnosť II alebo Solvency II je zavedenie nového ekonomického režimu solventnosti platného pre poisťovne a zaisťovne, založenom na dôslednej kvantifikácii jednotlivých rizík, ktorým sú poisťovne a zaisťovne vystavené. Návrh zákona tak v zmysle smernice ustanovuje len rámcové požiadavky a princípy platné pre poisťovne a zaisťovne, ktoré budú ďalej podrobnejšie ustanovené vykonávacími zariadeniami Európskeho parlamentu a Rady, resp. Európskej komisie. Implementáciou tejto smernice sa má zabezpečiť lepšia ochrana pre poistených a oprávnené osoby, dosiahnuť hlbšia integrácia poistného trhu, zvýšiť konkurencieschopnosť poisťovateľov v Európe a zabezpečiť lepšie rozdelenie kapitálových zdrojov. Solventnosť nám prináša aj výrazné zmeny v súvislosti s dohľadom nad poisťovňami a zaisťovňami. Poistné skupiny budú dohliadané komplexne, s čím je úzko spojený presun určitých kompetencií pri výkone dohľadu na orgán dohľadu nad skupinou, resp. európsky orgán dohľadu.
Súčasťou transpozície smernice je aj novelizácia Občianskeho zákonníka týkajúca sa poskytovania predzmluvných informácií klientom, uvedená v čl. II. Článok III obsahuje novelu zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov, v ktorej sa zavádza pre poisťovne povinnosť uplatňovať systém bonusu a malusu.
Toľko. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1289) vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 1445 zo 4. decembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o poisťovníctve týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 386 zo dňa 22. januára 2015 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 545 zo dňa 13. januára 2015. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 119 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1289) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 392 z 27. januára 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava evidencie slovenských audiovizuálnych diel, evidencie osôb pôsobiacich v audiovízii a evidencie nezávislých producentov, ako aj úprava jednotného systému označovania postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky. V oblasti evidencie sa navrhuje, aby zoznam slovenských audiovizuálnych diel a zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii viedol Slovenský filmový ústav a zoznam nezávislých producentov Audiovizuálny fond.
Pri úprave jednotného systému označovania bude mať povinnosť určovať a zverejňovať vekovú hodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu, umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú hodnosť má aj prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľ mediatéky a prevádzkovateľ počítačovej herne.
Návrh zákona ďalej upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav sa podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva, na propagácii a prezentácii audiovízie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo.
Úprava ochrany audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedičstva. Návrh zákona vymedzuje pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitnú povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičnú činnosť.
Z dôvodu požiadaviek aplikačnej praxe, najmä potreby jednoznačnejšie vymedziť pojem programy alebo program vyrobený nezávislým producentom, sa novelizuje aj zákon o vysielaní a retransmisii. Takisto sa týmto návrhom mení a dopĺňa zákon o audiovizuálnom fonde a síce v tom, že sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok a zavádza sa aj povinnosť platiť príspevok do fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške pol percenta z celkových príjmov poskytovateľa tejto služby na požiadanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1456 zo 4. decembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1267) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 546 z 13. januára 2015, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 155 z 22. januára 2015 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 179 z 22. januára 2015.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy v jej časti IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4, § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona (tlač 1267) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 s návrhom schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 182 z 27. januára 2015. Na základe poverenia predsedu výboru pre kultúru a médiá som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, 80, 83, 84 a 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, ja som teda v druhom čítaní najmä preto teraz sa prihlásil, ale vidím, že asi kolega Viskupič to tiež takto chce vybaviť, že jak na výbore, tak aj pri rôznych rokovaniach dostali sme od pána Mamojku, ktorý je predseda zväzu nevidiacich, taký podnet na to, aby pri audiovizuálnych dielach sa umožnilo aj tlmočenie do posunkovej reči. Ja teda len chcem povedať, že toto som ja mal pripravené, nechám to pre teba, samozrejme, klasický komentár pre nevidiacich. Ja som si to všimol už na výbore, tam som o tom hovoril, ľudskoprávnom. Tento podnet bol odmietnutý v pripomienkovom konaní, no a teraz, keď som videl, pán Lipšic, že tu nie je, tak som chcel toto jako nejako si osvojiť, ale medzitým teda už si to zrejme osvojil pán Viskupič, ktorý tam je podpísaný. Ja som si to iba na svojom zozname podpísal, keby tu nebol. Takže toto sa toho vzdávam. Samozrejme, prihováram sa tomu, aby; tie náklady sú minimálne. Vzhľadom na to, to je vlastne len pre nepočujúcich a nevidiacich, komentár, nahranie. Čiže prihováram sa za to, aby sa toto akceptovalo.
A pár slov ešte k tomu poviem, teda takých trocha všeobecných, ktoré sa skôr hodili možná do prvého čítania, ale už keď mám túto možnosť, tak dovoľte. Je zaujímavé, že tu sa všetka vlastne administratíva dáva na Slovenský filmový ústav, tak to, že či má na to kapacity a či, aký je vplyv na štátny rozpočet alebo bude, tam sa hovorí, že bude negatívny, tak, samozrejme, by nebolo zlé vedieť nejaký odhad. Všade inde to veľmi striktne požadujú, tak možno aj tuná.
Ďalej je tam klasifikovaná ochrana maloletých do sedem rokov, dvanásť, pätnásť, osemnásť, tak to je dobré, samozrejme, hodnotím to. Len vzápätí sa hovorí, že distribútor určuje vhodnosť podľa veku. Čiže keď to určuje distribútor, tak je to, samozrejme, neni moc múdre. V Nemecku to napríklad extra komisia posudzuje, všetky audiovizuálne diela, ktorá určí toto. Lebo distribútor má záujem to predávať čo najviac, a teda ten to určite určí nie tak, jak by sa to patrilo. Ale to už teraz len pripomínam, že možná by sa ešte dalo s tým niečo urobiť.
Je tam tiež také niečo, že veľmi precízne sa definujú rôzne pojmy, čo je dobré, aspoň desať ich je tu na začiatku, ale potom sa definuje, že dospelým osemnásťročným a viacej možno alebo nemožno premietať, dávať také nosiče, na ktorom je pornografia alebo hrubé a neodôvodnené násilie. Tak to hrubé a neodôvodnené násilie by sa snáď dalo definovať, len už tam tá definícia pornografie, o tom už dlhé roky mnohí debatujú, čo je. Ja som povedal, to, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi pornografiou, to dneska je neviem čo. Je to celkom ináč, ale tá definícia, tá by sa skutočne žiadala, voľakde ju spomenúť aspoň alebo snažiť sa o ňu.
No. Pravidlá pre reklamu, to je tiež dobré, že to tam je. Som prekvapený, že teda Slovenský filmový ústav, filmový, bude mať vlastne úlohy, evidenciu, propagáciu, vedeckú činnosť, čiže viac-menej nielen film alebo vôbec nie film z tohoto vyplýva, ale bude mať vlastne túto evidenciu všetkých týchto diel na starosti, a teda dáva sa mu veľká úloha a iste to bude aj vyžadovať nejako kapacitne a finančne zvýšenie.
To, že funkčné obdobie aj tých komisií, aj toho generálneho riaditeľa je tuším päťročné, ale je ho možné zvoliť opätovne. A to neni povedané koľkokrát. Čiže desaťkrát? To sa mi zdalo, že tak dva a dosť by stačilo, ale to tiež už je asi neskoro o tom teraz hovoriť.
Dosť vážna vec je, a to je pre pána ministra podnet, že ministerstvo uloží pokutu, ministerstvo teda. Ministerstvo je minister alebo jeho vedenie alebo nejaký riaditeľ alebo. Ministerstvo uloží pokutu, ktorá teda môže byť aj veľmi mastná, od 663 až 33 193. To je asi nejaký prepis z korún ešte a takisto 663 až 66 387, čiže to sú likvidačné pokuty. Čiže keď len ministerstvo môže takú pokutu uložiť, tak je to trocha tvrdé na tých porušovateľov, najmä keď proste potom okolo toho môžu byť súdy a neviem čo všeličo.
No, pán minister, a keď vás tu mám, tak toto troška je od veci, ale ja dosť často takto hovorím asi. No len som sa chcel ešte na toto opýtať. Veľmi často mi Andrej Ferko píše, hovorí so mnou na tému trezorových filmov a trezorových hier, on má aj celý zoznam. Čiže, aby ste vedeli, že aj ja som si to všimol, je to môj dokonca žiak, matematik, kamarát, doteraz sa venuje matematike. Ja som zradil. A teda tie trezorové filmy a trezorové hry, ktoré sú naozaj niekde asi v televízii poschovávané, nechcú sa ďalej ani ponúkať, ani vysielať, by bolo dobré niekedy povedať tým šéfom niečo o tomto.
No, samozrejme, mnohé štáty sa snažia aj o podiel, definovať, vlastnej slovenskej tvorby. Tak neviem, či niekde je takéto, ja som neni až tak informovaný, ale to, že Francúzi povedia, že amerických filmov len toľko a viac nič, či to my vôbec máme, lebo to je, audiovízia je teda plná amerických filmov a iných, ktoré sa vlastne v podstate nedajú pozerať. No, niekto zvoní, asi už mám končiť.
No a posledná vec je, no, ale to sa môžem aj v kuloároch, aby som nemusel sa pýtať inde. Je snáď, spisovatelia sa často pýtajú na zákon o knihe, takže to potom, aby som zas nemusel otázky, keď ujdete, ja sa vás na to opýtam, či niečo s tým sa deje, lebo zákon o knihe by bol veľmi dobrý. Ale to sa ešte raz ospravedlňujem, nesúvisí s týmto zákonom.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, zamestnanci ministerstva, ja som sa pôvodne hlásil z príčiny možno nejakého stručného komentáru, pár otázok. Nemusíme mať strach, dostal som informáciu, že doplňujúci pozmeňujúci návrh pána Lipšica zvládne pán Lipšic sám. Ja len tak technicky, že, Jožko, nie si podpísaný pod tým návrhom, tak by sa to nedalo veľmi formálne predložiť.
A možno aj taká krátka poznámka, ja už to budem brať nejak veľmi fatalisticky, že sa tieto kultúrne naše témy dostávajú vždycky v piatok pred obedom a možnože by si zaslúžili vyššiu pozornosť, pretože snaha ministerstva vyplývajúca jednak z legislatívneho plánu vlády dostala svoje legislatívne vyjadrenie k predmetnému návrhu zákona a mnohé veci, tak ako to už býva zvykom pri zákonoch z dielne ministerstva kultúry, sa dajú pochváliť, respektíve oceniť. A myslím si, že napriek tomu celkom mi to nebolo jasné, tá výhrada, že sa dáva ako keby pod jednu strechu evidencia, archivácia, možno aj následné zaradenie je z môjho pohľadu, ak to tak, politici to majú radi, používajú to slovo, že systémové riešenia, tak z hľadiska toho systémového riešenia je to jednoznačný krok vpred.
Zároveň ako keby jednotný systém označovania, o ktorom sme hovorili v inej príležitosti pri vysielateľoch, sa dostáva aj do audiovizuálnych diel, audiodiel takisto touto úpravou, čiže ako keby systém, ktorý sa snaží byť už zabehaný a jasný, pre vekové skupiny maloletých – do sedem, dvanásť, pätnásť alebo osemnásť rokov – a vychádza z platnej právnej úpravy, uvádzame aj sem, takisto by som to vedel oceniť.
Mám však jednu, keďže v prvom rade, alebo o peniaze ide vždycky až v prvom rade, mám jednu otázku, možno komentár a možno nápad, či by sa nedalo ísť v situácii, ktorú sme urobili pre kiná, poviem to tak, a diela šírené on demand alebo teda tých prevádzkovateľov, ktorý je prevádzkovateľom káblových sietí, môžeme to tak povedať, a iných, pretože tu zavádzame, a ja to pomenujem, novú sadzbu, ktorá sa mení z tvrdej sumy na percentuálnu sumu. Keby som to povedal tak ľudsky, tak budeme platiť o jedno percento, alebo budeme platiť jedno percento z lístka, ak sa pôjde do kina, a 0,5 % z požičaného filmu, ktorý, keď som si taký rýchly prieskum urobil, to sú zhruba sumy niekde okolo 1,5 až 2 eurá na deň, keď sa, záleží od toho prevádzkovateľa týchto on demand služieb. Čiže bude z toho nejaký odvod.
To percento, ste úžasní v tom, ako viete nájsť. Ja si myslím, že ono nie je tak zásadné. Mali sme možnosť na výbore pri inej téme, ktorú vyvolala pani poslankyňa Vášáryová, mať predsedu Audiovizuálneho fondu, bavili sme sa aj o tejto otázke. On v tejto konkrétnej uzavretej téme hovoril, že z hľadiska viaczdrojovosti fondu plníme úplne štandardizované pomery z hľadiska porovnania v Európe, že výkonnosť jednotlivých pilierov, ktoré prispievali do audiovizuálnych fondov je porovnateľná v rámci Európy, ale máme jednu rezervu a tá rezerva je práve zo zdrojov, ktoré idú od kín a prevádzkovateľov kín. Myslím, že náš priemer je niekde okolo dvoch-troch percent, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe Audiovizuálneho fondu, a štandardný európsky je niekde okolo 13. Predpokladám, že toto bola aj motivácia, prečo urobiť z pevnej sumy percentuálnu.
Ja by som si však dovolil navrhnúť možno ambicióznejší projekt, či neexistuje cesta, ktorá by dovolila fondu urobiť viac. Väčší odvod. A poviem aj, ako by sa to dalo urobiť. My totižto v dani z pridanej hodnoty sme sa tak celospoločensky zhodli, že pri liekoch a knižkách máme inú. Myslím si, že ak budeme hodnotiť tú vydavateľskú činnosť, printovú, tak sme sa dostali v nejakom posune, a predpokladám, že čísla, nie predpokladám, viem, čísla z hľadiska predajnosti a možno aj v tej vydavateľskej činnosti môžu ísť touto úľavou. Čiže ľudia si kupujú knižky nie s 20 % DPH, ale 10, by sa dalo urobiť aj pri audiovizuálnych dielach, pretože napriek tým dobrým číslam, napriek tomu, že Audiovizuálny fond od svojho vzniku v roku 2009 zaznamenal výrazný nárast či už v koprodukcii alebo priamo samostatnej tvorby oproti neblahým rokom deväťdesiatym a do toho roku 2009. Myslím si, ak zacitujem niektorých tvorcov audiovizuálnych diel, ktorí hovoria, že Audiovizuálny fond, bohužiaľ, je z hľadiska zdrojovosti a finančných prostriedkov jedinou organizáciou, odkiaľ tieto fondy môžu, tieto zdroje môžu čerpať. Myslím si, že sme tú ambíciu mohli dať omnoho ďalej, a teda vysvetlím ten názorný koncept, ak by sme na ministerstve financií, predpokladám, uhrali to, že nielen knižné diela, ale aj tieto audiovizuálne, pretože debata minimálne v kultúrnej obci a možno aj v širokej verejnosti je o tom, že točíme málo filmov, že by sme dali tú bazálnu debatu s ministerstvom financií a znížili možno aj na tento segment DPH.
Tým pádom si myslím, že zdrojovosť, zdrojovosť Audiovizuálneho fondu by nemuselo byť percento, ale možno päť a nemuselo by sa z lístka odvádzať teraz 20 % DPH a percento do Audiovizuálneho fondu, ale, a teraz, aby som nebol obvinený z nejakého lobistického tlaku multiplexov, pretože áno, môžeme si pozrieť, že jedna časť segmentu, kde sa audiovizuálne diela prezentujú, sú multiplexy, ale druhá, veľmi podstatná časť, kde ministerstvo a samotne aj fond urobili bohumilý projekt takzvanej digitalizácie, a teda máme aj, a myslím si, že je to mohutnejšia sieť, ak sieť audioplexov máme takzvané samosprávne kiná alebo kiná, ktoré môžeme ich nazvať možno trošička pejoratívne, tie mestské a dedinské, kde by sme im mohli v rámci tej mojej predstavy nechať 6 % oproti tomu, čo budú odvádzať aj po tejto právnej úprave. Čiže v logike 10 % DPH, 5 % Audiovizuálny fond a 6 % zostáva prevádzkovateľom kín. Zabezpečili by sme tak aj to, aby bol, v podstate by boli spokojní obecní samosprávni prevádzkovatelia kín a Audiovizuálny fond by mal päťnásobnú možno zdrojovosť z tohto segmentu, a teda kto by utrpel, bol by čiastočne štátny rozpočet, čo si myslím ale, že v miere pomoci tomu, ako sa môžu efektívne nájsť finančné prostriedky cez možnú návštevu kín, by sme sa mohli dostať k tomu, že bude zabezpečená vyššia zdrojovosť.
Toto je, tento môj komentár nie je pretavený do priamo legislatívneho návrhu, pretože by potreboval otvoriť širšiu plejádu zákonov, a preto ho nechávam na snahe možno ministerstva kultúry a možnože zaradiť nielen knižné, ale aj audiovizuálne diela do tejto dépeháčkovej skupiny by bol ten autentickejší, efektívnejší, možno odvážnejší krok a možno, že by zabezpečenie a vyrovnanie sa tým parametrom Európy, kde návšteva kín tvorí ten zásadný 13- až 14-percentný pilier z hľadiska zdrojovosti kinematografických fondov, u nás audiovizuálneho, by bola naplnená.
Možnože kratučký komentár k tomu by zniesol inak z hľadiska tej sadzby, ktorá predpokladám, že bola vydiskutovaná so všetkými tými skupinami. Ja návrh zákona vítam v tejto miere podpory, aj podľa komentáru pána ministra zvažujem jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, ja v podstate iba v krátkosti k tomu tvojmu návrhu, že by sa tie audiovizuálne diela alebo knihy zaradili medzi tovary s tou osobitnou sadzbou DPH. Neviem, či je to priamo takto možné, či by predtým, či nie je predtým potrebné vyjadrenie Európskej komisie alebo Únie. Viem, že v minulosti bolo, keďže osobitné sadzby DPH alebo teda viacero sadzieb DPH podliehalo vyjadreniam alebo schváleniu Európskou úniou. Čiže neviem, možno treba to ešte potom domyslieť, ale toľko iba z mojej strany.

Keďže tá príprava k tomuto podnetu obsahovala aj komunikáciu minimálne, čo viem, do súčasného stavu, je tento európsko-slovenský problém riešiť, ak zavádzame sadzbu ako takú. To, že do neho vsúvame proste nejaký ďalší produkt, si nemyslím, že by bol problém. Ak by sme zavádzali novú desaťpercentnú sadzbu a mali by sme len jednu, predpokladám, že áno, lebo sadzba DPH je, podlieha legislatíve Európskej únie a tuto ja, alebo tuná ja skôr vidím problém výpadku z hľadiska štátneho rozpočtu. Ten by bolo presne treba kvantifikovať. Ale to prepojenie, že koľko ľudí pôjde do kina, toľko peňazí, alebo päťkrát viac peňazí sa odvedie do Audiovizuálneho fondu a je to v tom uzavretom kruhu, ja vidím z hľadiska nastavenia systému efektívnejšie, ako dávať a tvoriť ten viaczdrojový systém financovania Audiovizuálneho fondu čisto na štátnom rozpočte. Čiže ak by ľudia mali záujem o tvorbu, chodili by do kina. Ak by chodili do kina vo väčšom, točili by sme viacej slovenských filmov. To je základný predpoklad. On je obsiahnutý aj v tomto návrhu, len je vyjadrený jedným percentom. Možnože tento nápad vyjadruje vyššiu možnosť zdrojov z Audiovizuálneho fondu.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o audiovízii, ktorý sa týka nepočujúcich osôb. Najskôr ho prečítam a potom ho zdôvodním.
Zákon o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Čl. I § 15 sa dopĺňa o nový odsek 5 nasledujúceho znenia:
(5) Distributér slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je rozširované na nosičoch, bez ohľadu na druh nosiča, je povinný zabezpečiť pre toto dielo aj slovenskú jazykovú úpravu titulkovaním. To neplatí, ak ide o slovenské audiovizuálne dielo, ktoré neobsahuje hovorené slovo. Koniec pozmeňovacieho návrhu.
Zo zdôvodnenia by som len chcel povedať, že jeho cieľom je najmä zabezpečiť sprístupnenie slovenských audiovizuálnych diel nepočujúcim osobám. Návrh zakotvuje povinnosť označiť slovenské audiovizuálne diela distribuované najmä na nosičoch DVD slovenskými titulkami. Podľa odhadov je na Slovensku približne 3 až 5 % populácie, ktoré sú sluchovo postihnuté. Ide o skupinu osôb nepočujúcich, nedoslýchavých, ako aj ohluchnuté osoby. Pre nepočujúce osoby sú titulky náhradnou formou prijímania informácií z hovorenej reči. Titulky zároveň môžu slúžiť ako podporný nástroj pri porozumení hovoreného slova osobám, pre ktoré nie je slovenský jazyk materinskou rečou. Aby sme sa rozumeli, pre nepočujúcich slovenský jazyk nie je materinskou rečou, pre nich je materinskou rečou posunkový jazyk. Čiže tam pre mňa toto bolo, keď som sa prvý raz s tou komunitou stretol pred piatimi rokmi, prekvapujúce zistenie, ktoré odráža našu ignoráciu niekedy potrieb zdravotne postihnutých.
Ja si myslím, že civilizovanosť každej krajiny sa okrem iného určuje aj tým, ako sa stará o ľudí, ktorí sú v oveľa ťažšej životnej situácii bez vlastnej viny. A niekedy mám pocit, že my sa staráme dosť o ľudí, ktorí sú z vlastnej viny v ťažkej sociálnej situácii a potom nezostáva na tých, ktorí sú v ťažkej životnej situácii bez vlastnej viny, najmä ak ide o zdravotne postihnutých.
Tento návrh nie je politický, tento návrh nie je stranícky, pán spravodajca, asi ho už máte k dispozícii, takže vám ho nemusím odovzdávať. A takže verím, že získa podporu v Národnej rade.
Ďakujem, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne za slovo. To, čo je predmetom tohto doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu, je príkladom toho, ako sa dá s pomerne malými finančnými prostriedkami reálne pomôcť skupine zdravotne postihnutých občanov. A často sme kritizovaní a neraz, priznajme si, aj oprávnene, že tu prijímame právne normy, ktoré prinášajú ľuďom viac škody ako úžitku. Aj preto by sme mali využiť, podporiť každú možnosť opačného konania, dokázať opak a pomôcť hoci aj relatívne malému segmentu spoločnosti, a nie a priori takéto návrhy odmietať len preto, že pochádzajú z opozičných lavíc, alebo sa netýkajú väčšiny potenciálnych voličov. Osobne veľmi rád tento návrh podporím a vyzývam k tomu aj vás ostatných.
Ďakujem.