46. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani poslankyňa, dávam slovo pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi, aha, pardon, ospravedlňujem sa, pán minister požiadal o slovo, chce reagovať hneď na interpeláciu.
Ešte, ešte raz upozorním, že o 16.30 hod. bude, bude rozprava prerušená, budeme pokračovať návrhom na schválenie utvorenia poslaneckého klubu.
Skontrolovaný
Vystúpenia
15:55
Vstup predsedajúceho 15:55
Erika JurinováO slovo požiadal pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči.
O slovo požiadal pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči.
Pán poslanec, ešte sa vás chcem opýtať, že či má Národná rada hlasovať o vašej nespokojnosti spoločne alebo samostatne? Osobitne? (Reakcia rečníka.) Spoločne. Dobre.
O slovo požiadal pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči.
Skontrolovaný
16:04
Prednesenie interpelácie 16:04
Marek Maďarič66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám...
66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám odpovedať jednoslovne áno alebo nie, je síce pekné vaše zbožné želanie, ale ak má človek na určitú otázku odpovedať seriózne a zodpovedne, tak musí odpovedať aj s istým kontextom a nemôže sa najmä na sugestívne položenú otázku obmedziť len na slovo áno alebo nie. To je prvá vec. Čiže odmietam absolútne tento typ kritiky, že moja interpelácia je zlá preto, lebo som vás neposlúchol a neodpovedal som vám áno alebo nie. Vy si môžete také niečo želať, ale ja mám istú zodpovednosť, to znamená, ak takúto citlivú otázku mi kladiete, tak na ňu zodpovedám rozsiahlo, lebo si to vyžaduje daná otázka.
Ďalšia vec. Moja nejaká scenáristická aprobácia alebo čo pre vás bolo zdôvodnením, že som takto odpovedal. Ja, pán poslanec, nie som ani archeológ, ani pamiatkár, to znamená, že podklady na túto odpoveď som dostal od odborníkov, od ľudí, ktorí sa celoživotne tejto veci venujú. A oni nasýtili túto odpoveď aj určitými termínmi odbornými, ktoré som použil a ktoré vy ironizujete. Dostali ste serióznu odpoveď na vaše otázky. Naozaj.
A odmietam a rád by som aj povedal verejnosti, že to, že vy kričíte, že niečo je zničené a nenávratne, neznamená, že je to tak. Na celom procese aj archeologického výskumu, aj nakoniec budovania napríklad barokovej záhrady sa kontinuálne zúčastňujú odborníci. Ja sa necítim byť povolaný spochybňovať ich stanoviská ani som nikdy do toho nezasahoval, ani nebudem zasahovať. Dostali ste serióznu, zodpovednú a jasnú odpoveď, samozrejme, nie v tej intencii, ktorá vyhovuje vášmu propagovaniu sa, vašej sebaprezentácii.
Toľko som len chcel odkomentovať a už vôbec som nerozumel vášmu úvodnému vstupu, či ja niekde som, alebo nie som, to si nechajte niekde na kuloáre alebo čo a nezaťažujte tým ani túto snemovňu poslaneckú, ani verejnosť.
66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám odpovedať jednoslovne áno alebo nie, je síce pekné vaše zbožné želanie, ale ak má človek na určitú otázku odpovedať seriózne a zodpovedne, tak musí odpovedať aj s istým kontextom a nemôže sa najmä na sugestívne položenú otázku obmedziť len na slovo áno alebo nie. To je prvá vec. Čiže odmietam absolútne tento typ kritiky, že moja interpelácia je zlá preto, lebo som vás neposlúchol a neodpovedal som vám áno alebo nie. Vy si môžete také niečo želať, ale ja mám istú zodpovednosť, to znamená, ak takúto citlivú otázku mi kladiete, tak na ňu zodpovedám rozsiahlo, lebo si to vyžaduje daná otázka.
Ďalšia vec. Moja nejaká scenáristická aprobácia alebo čo pre vás bolo zdôvodnením, že som takto odpovedal. Ja, pán poslanec, nie som ani archeológ, ani pamiatkár, to znamená, že podklady na túto odpoveď som dostal od odborníkov, od ľudí, ktorí sa celoživotne tejto veci venujú. A oni nasýtili túto odpoveď aj určitými termínmi odbornými, ktoré som použil a ktoré vy ironizujete. Dostali ste serióznu odpoveď na vaše otázky. Naozaj.
A odmietam a rád by som aj povedal verejnosti, že to, že vy kričíte, že niečo je zničené a nenávratne, neznamená, že je to tak. Na celom procese aj archeologického výskumu, aj nakoniec budovania napríklad barokovej záhrady sa kontinuálne zúčastňujú odborníci. Ja sa necítim byť povolaný spochybňovať ich stanoviská ani som nikdy do toho nezasahoval, ani nebudem zasahovať. Dostali ste serióznu, zodpovednú a jasnú odpoveď, samozrejme, nie v tej intencii, ktorá vyhovuje vášmu propagovaniu sa, vašej sebaprezentácii.
Toľko som len chcel odkomentovať a už vôbec som nerozumel vášmu úvodnému vstupu, či ja niekde som, alebo nie som, to si nechajte niekde na kuloáre alebo čo a nezaťažujte tým ani túto snemovňu poslaneckú, ani verejnosť.
Neautorizovaný
16:04
Vstup predsedajúceho 16:04
Erika Jurinová67.
Ďakujem, pán minister. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do bodu odpovede na interpelácie ústne. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu, všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod
interpelácie poslancov.
Chcem vám dať do pozornosti podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku,...
67.
Ďakujem, pán minister. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do bodu odpovede na interpelácie ústne. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu, všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod
interpelácie poslancov.
Chcem vám dať do pozornosti podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Jozef Mikloško, pani poslankyňa Edita Pfundtner, pán poslanec Mikuláš Huba, ďalej pán poslanec Martin Fronc, Ján Mičovský, Pavol Zajac, Alojz Hlina. Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, aby predniesol svoju interpeláciu ústne.
67.
Ďakujem, pán minister. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do bodu odpovede na interpelácie ústne. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu, všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod
interpelácie poslancov.
Chcem vám dať do pozornosti podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Jozef Mikloško, pani poslankyňa Edita Pfundtner, pán poslanec Mikuláš Huba, ďalej pán poslanec Martin Fronc, Ján Mičovský, Pavol Zajac, Alojz Hlina. Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, aby predniesol svoju interpeláciu ústne.
Skontrolovaný
16:08
Prednesenie interpelácie 16:08
Jozef Mikloško68.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dovolil by som si položiť moju interpeláciu na dvoch ministrov, aj keď je to tá istá interpelácia, lebo sa týka ako ministerstva zdravotníctva, tak aj ministerstva školstva. Týka sa projektu, ktorá sa nazýva Hrou proti AIDS. Zaviedol ho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a aplikuje sa v školách Slovenskej republiky, takže vlastne tá otázka o vhodnosti a o...
68.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dovolil by som si položiť moju interpeláciu na dvoch ministrov, aj keď je to tá istá interpelácia, lebo sa týka ako ministerstva zdravotníctva, tak aj ministerstva školstva. Týka sa projektu, ktorá sa nazýva Hrou proti AIDS. Zaviedol ho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a aplikuje sa v školách Slovenskej republiky, takže vlastne tá otázka o vhodnosti a o akreditácii tohto projektu patrí na obidvoch pánov ministrov. Interpeláciu, samozrejme, odovzdám písomne.
Dovoľte, teda pár slov k tomuto projektu. Pamätáte sa, že asi pred dvoma mesiacmi tu bol taký určitý mediálny, mediálna diskusia na tému o tom, či tento projekt Hrou proti AIDS je správny, nejaká košická škola protestovala, že neni vhodný, a ja som vtedy, 9. decembra 2014, sa obrátil na Úrad verejného zdravotníctva v Slovenskej republike so žiadosťou o zaslanie týchto výučbových materiálov k tomuto projektu. Pán riaditeľ prof. MUDr. Ivan Rovný, hlavný hygienik Slovenskej republiky, mi odpovedal veľmi serióznym listom, tu ho pred sebou mám. Povedal, že tento projekt je vlastne projekt primárnej prevencie HIV AIDS a chce dať možnosť mládeži netradičným spôsobom, t. j. hrou umožniť získať základné informácie o spôsoboch prenosu vírusu HIV. Pôvodom je to nemecký projekt pochádzajúci zo Spolkovej centrály pre zdravotnú osvetu v Nemecku. Tam bol úspešne realizovaný a bol ponúknutý viacerým krajinám. V Českej republike sa stretol s pozitívnymi ohlasmi a záujmom mladých ľudí a českí kolegovia poskytli Slovenskej republike námet a pomoc pri realizácii tohto projektu. Na Slovensku teda už asi desať rokov tento projekt beží. Monitoruje ho teda Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na našich školách a pán riaditeľ alebo profesor hovorí, že zaznamenáva pozitívne ohlasy od mladých ľudí, učiteľov aj realizátorov tohto projektu, a konštatuje, že tá sťažnosť rodičov základnej školy je prvou zaznamenanou sťažnosťou. Na základe možno môjho listu, ale to tu neni celkom napísané, Úrad verejného zdravotníctva 9. 12. 2014, teda vlastne v ten istý deň, jak som ten list ja odoslal, vyzval všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby realizátori predmetného projektu vopred oboznámili vedenia škôl zapojené do projektu s jeho obsahom, záverom a priebehom. V prípade, že si rodičia nebudú želať, aby sa dieťa projektu osobne zúčastnilo, ich rozhodnutie bude akceptované. Úrad verejného zdravotníctva tiež vykonal na regionálnom útvare Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach previerku so zameraním na hodnotenie projektu v praxi. Konštatoval, že pracovníci postupujú v súlade s edukačným manuálom už viac ako desať rokov.
Tak by som povedal, že starostlivo vypracovaný list, kde na moje otázky bolo odpovedané, ale v prílohe bol teda ten projekt Hrou proti AIDS aj tu ho mám. A keď som si ho preštudoval, tak skutočne sa mi zdá, že nie je vhodný pre už napríklad siedmu až deviatu triedu, to je prvá, pre brancov a pre učňov vo vyšších triedach a tak ďalej. Ale je tam aj siedma až deviata trieda a to znamená, už od dvanástich rokov by ako žiaci mohli alebo mali tento projekt absolvovať, no. Už od dvanástich rokov.
Teda keď to, tých päť stanovíšť žiaci absolvujú a musia tam zaškrkávať nejaké znalosti, ktoré tým získali, tak v závere potom tí úspešní môžu získať propagačné materiály, kondómy a ďalšie veci. To je len päť stanovíšť a už toto bolo veľmi len stručne hovoriť. Každé stanovište je aj jedným obrázkom charakterizované. Napríklad to prvé stanovište má asi 18 obrázkov a k tomu aj nejaké texty. Ja by som očakával, že taký projekt by začal s tým, že by niekto zodpovedný sa porozprával s mládežou, čo vlastne o tomto vie, aby zistil, aká je úroveň tých detí, a podľa toho sa snáď aj zariadil. Druhá vec, že by som porozprával troška o vzťahoch, o láske, o priateľstve, zamilovanosti a tak ďalej. Čiže troška viac im to porozprával aj z hľadiska takej vzťahovej, teda nielen technickej alebo... No a, lebo pretože na tom prvom stanovišti sa skutočne dejú veci, ktoré som ani ja poriadne nevedel, až teraz som sa dozvedel, že jak to vlastne beží v tom živote. No, neviem, či má význam to tuná teraz hovoriť, aby ma náhodou televízia nevyškrkla, ale jednička je vaginálny styk, vysoké riziko, s kondómom nižšie riziko. Dvojka, análny styk, bla, bla, bla. Trojka. A pozor, riziko u darcu tiež existuje. Neviem, kto je v tom prípade darca a kto je príjemca. Tretie, orálny styk nechránený, bla, bla, bla, chránený už je to troška lepšie. Dentálna rúška vás môže zachrániť. Dobre. Štvorka. Bežné bozkávanie, pri hlbokom nejakom už je tam riziko. Drogy z matky na dieťa. Sedmička, kojenie. Osmička, transfúzia. A tak to ide dole. Tetovanie, prvá pomoc, holenie, zubná kefka, WC je bezriziková, chvalabohu, komáre, fajn, môžu vás štípať, koľko chcete, používanie pohárov, príborov, kýchanie, kašľanie, podávanie rúk, bazén, box a takto ide pomaličky dole. Dvadsať takýchto bodov aj s obrázkami. Tie obrázky, najmä čím idete nižšie, tým sú lepšie. Ale tak tie prvé sú také dosť nevhodné alebo by som povedal, že zvláštne. Decká sa idú z toho dvanásťroční iba rehotať a si z toho uťahovať. (Reakcia z pléna.) Dám ti to potom prípadne za malý úplatok prečítať. No, dobre, ale už teraz len veľmi stručne.
Druhé stanovisko je antikoncepcia. Zase vysvetľovanie. Tretie stanovisko je láska, sexualita, ochrana pred HIV, štvrtá sexuálna reč tela a piata život s vírom HIV AIDS. No mne sa zdá, že tento projekt možná že je aj dobre myslený, ale veľmi záleží od toho, čo deti vedia, jaké majú informácie z domu, jaké majú informácie v škole na sexuálnej výchove, na ďalších predmetoch, ktoré sa tomuto venujú. A tak naraz len zvonku prísť a začať päť stanovísk a tí, ktorí vyhrajú, nakoniec im dať kondóm, sa mi zdá troška také lacné. A je to skôr vec techniky, učenia sa techniky ako nejakých vzťahov a nejakých skutočne, by som povedal, dôležitých vecí, ktoré to dieťa predsa len ovlyvniť na celý život. Takže myslím, že obidvaja páni ministri by sa mohli troška na to pozrieť, lebo sa to týka ako školstva, aj zdravotníctva.
Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
5.2.2015 o 16:08 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
68.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dovolil by som si položiť moju interpeláciu na dvoch ministrov, aj keď je to tá istá interpelácia, lebo sa týka ako ministerstva zdravotníctva, tak aj ministerstva školstva. Týka sa projektu, ktorá sa nazýva Hrou proti AIDS. Zaviedol ho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a aplikuje sa v školách Slovenskej republiky, takže vlastne tá otázka o vhodnosti a o akreditácii tohto projektu patrí na obidvoch pánov ministrov. Interpeláciu, samozrejme, odovzdám písomne.
Dovoľte, teda pár slov k tomuto projektu. Pamätáte sa, že asi pred dvoma mesiacmi tu bol taký určitý mediálny, mediálna diskusia na tému o tom, či tento projekt Hrou proti AIDS je správny, nejaká košická škola protestovala, že neni vhodný, a ja som vtedy, 9. decembra 2014, sa obrátil na Úrad verejného zdravotníctva v Slovenskej republike so žiadosťou o zaslanie týchto výučbových materiálov k tomuto projektu. Pán riaditeľ prof. MUDr. Ivan Rovný, hlavný hygienik Slovenskej republiky, mi odpovedal veľmi serióznym listom, tu ho pred sebou mám. Povedal, že tento projekt je vlastne projekt primárnej prevencie HIV AIDS a chce dať možnosť mládeži netradičným spôsobom, t. j. hrou umožniť získať základné informácie o spôsoboch prenosu vírusu HIV. Pôvodom je to nemecký projekt pochádzajúci zo Spolkovej centrály pre zdravotnú osvetu v Nemecku. Tam bol úspešne realizovaný a bol ponúknutý viacerým krajinám. V Českej republike sa stretol s pozitívnymi ohlasmi a záujmom mladých ľudí a českí kolegovia poskytli Slovenskej republike námet a pomoc pri realizácii tohto projektu. Na Slovensku teda už asi desať rokov tento projekt beží. Monitoruje ho teda Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na našich školách a pán riaditeľ alebo profesor hovorí, že zaznamenáva pozitívne ohlasy od mladých ľudí, učiteľov aj realizátorov tohto projektu, a konštatuje, že tá sťažnosť rodičov základnej školy je prvou zaznamenanou sťažnosťou. Na základe možno môjho listu, ale to tu neni celkom napísané, Úrad verejného zdravotníctva 9. 12. 2014, teda vlastne v ten istý deň, jak som ten list ja odoslal, vyzval všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby realizátori predmetného projektu vopred oboznámili vedenia škôl zapojené do projektu s jeho obsahom, záverom a priebehom. V prípade, že si rodičia nebudú želať, aby sa dieťa projektu osobne zúčastnilo, ich rozhodnutie bude akceptované. Úrad verejného zdravotníctva tiež vykonal na regionálnom útvare Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach previerku so zameraním na hodnotenie projektu v praxi. Konštatoval, že pracovníci postupujú v súlade s edukačným manuálom už viac ako desať rokov.
Tak by som povedal, že starostlivo vypracovaný list, kde na moje otázky bolo odpovedané, ale v prílohe bol teda ten projekt Hrou proti AIDS aj tu ho mám. A keď som si ho preštudoval, tak skutočne sa mi zdá, že nie je vhodný pre už napríklad siedmu až deviatu triedu, to je prvá, pre brancov a pre učňov vo vyšších triedach a tak ďalej. Ale je tam aj siedma až deviata trieda a to znamená, už od dvanástich rokov by ako žiaci mohli alebo mali tento projekt absolvovať, no. Už od dvanástich rokov.
Teda keď to, tých päť stanovíšť žiaci absolvujú a musia tam zaškrkávať nejaké znalosti, ktoré tým získali, tak v závere potom tí úspešní môžu získať propagačné materiály, kondómy a ďalšie veci. To je len päť stanovíšť a už toto bolo veľmi len stručne hovoriť. Každé stanovište je aj jedným obrázkom charakterizované. Napríklad to prvé stanovište má asi 18 obrázkov a k tomu aj nejaké texty. Ja by som očakával, že taký projekt by začal s tým, že by niekto zodpovedný sa porozprával s mládežou, čo vlastne o tomto vie, aby zistil, aká je úroveň tých detí, a podľa toho sa snáď aj zariadil. Druhá vec, že by som porozprával troška o vzťahoch, o láske, o priateľstve, zamilovanosti a tak ďalej. Čiže troška viac im to porozprával aj z hľadiska takej vzťahovej, teda nielen technickej alebo... No a, lebo pretože na tom prvom stanovišti sa skutočne dejú veci, ktoré som ani ja poriadne nevedel, až teraz som sa dozvedel, že jak to vlastne beží v tom živote. No, neviem, či má význam to tuná teraz hovoriť, aby ma náhodou televízia nevyškrkla, ale jednička je vaginálny styk, vysoké riziko, s kondómom nižšie riziko. Dvojka, análny styk, bla, bla, bla. Trojka. A pozor, riziko u darcu tiež existuje. Neviem, kto je v tom prípade darca a kto je príjemca. Tretie, orálny styk nechránený, bla, bla, bla, chránený už je to troška lepšie. Dentálna rúška vás môže zachrániť. Dobre. Štvorka. Bežné bozkávanie, pri hlbokom nejakom už je tam riziko. Drogy z matky na dieťa. Sedmička, kojenie. Osmička, transfúzia. A tak to ide dole. Tetovanie, prvá pomoc, holenie, zubná kefka, WC je bezriziková, chvalabohu, komáre, fajn, môžu vás štípať, koľko chcete, používanie pohárov, príborov, kýchanie, kašľanie, podávanie rúk, bazén, box a takto ide pomaličky dole. Dvadsať takýchto bodov aj s obrázkami. Tie obrázky, najmä čím idete nižšie, tým sú lepšie. Ale tak tie prvé sú také dosť nevhodné alebo by som povedal, že zvláštne. Decká sa idú z toho dvanásťroční iba rehotať a si z toho uťahovať. (Reakcia z pléna.) Dám ti to potom prípadne za malý úplatok prečítať. No, dobre, ale už teraz len veľmi stručne.
Druhé stanovisko je antikoncepcia. Zase vysvetľovanie. Tretie stanovisko je láska, sexualita, ochrana pred HIV, štvrtá sexuálna reč tela a piata život s vírom HIV AIDS. No mne sa zdá, že tento projekt možná že je aj dobre myslený, ale veľmi záleží od toho, čo deti vedia, jaké majú informácie z domu, jaké majú informácie v škole na sexuálnej výchove, na ďalších predmetoch, ktoré sa tomuto venujú. A tak naraz len zvonku prísť a začať päť stanovísk a tí, ktorí vyhrajú, nakoniec im dať kondóm, sa mi zdá troška také lacné. A je to skôr vec techniky, učenia sa techniky ako nejakých vzťahov a nejakých skutočne, by som povedal, dôležitých vecí, ktoré to dieťa predsa len ovlyvniť na celý život. Takže myslím, že obidvaja páni ministri by sa mohli troška na to pozrieť, lebo sa to týka ako školstva, aj zdravotníctva.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:10
Vstup predsedajúceho 16:10
Erika JurinováNech sa páči.
Nech sa páči.
Ďalším prihláseným v bode interpelácie je pani poslankyňa Edita Pfundtner.
Nech sa páči.
Skontrolovaný
16:17
Prednesenie interpelácie 16:17
Edita Pfundtner70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z...
70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov. Predmetné nariadenie ministerstva ustanovuje postup v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Domnievam sa, že predmetné nariadenie ministerstva vnútra krváca z niekoľkých rán a je nezákonné. Poviem vám hneď, že z akých dôvodov.
Minulý týždeň vo štvrtok som si dovolila položiť na hodine otázok otázku pánovi ministrovi vnútra pánovi Róbertovi Kaliňákovi, ktorý nebol osobne prítomný na hodine otázok. Poslal mi však písomnú odpoveď. Predmetnú písomnú odpoveď mi sprostredkoval pán minister Počiatek. Na doplňujúce otázky však nevedel odpovedať. Žiaľ, tá písomná odpoveď pozostávala iba z čisto opísania textu mnou kritizovaného nariadenia, a preto takúto odpoveď považujem za neuspokojivú. Preto som si dovolila moju interpeláciu podať už včera aj písomne.
Zákon o štátnom občianstve je právny predpis, ktorý od roku 2010 je predmetom pravidelnej snahy mojich kolegov o určitú zmenu. Je tu vždy pravidelná snaha zo strany poslancov zmeniť zákon, ktorý bol novelizovaný za 24 hodín ako reakcia na tzv. Orbánov zákon o občianstve. Žiaľ, keď náš parlament v roku 2010 prijal túto novelu, tak podľa môjho názoru sa nedomysleli určité skutočnosti, ktoré sa snaží teraz pán minister riešiť predmetným nariadením, aj keď sľúbil niekoľkokrát, že sa to bude snažiť riešiť zákonom. Žiaľ, ten návrh zákona do parlamentu doteraz neprišiel.
Od 1. februára je však účinné nariadenie. Myslím si, že nie je tajomstvo, že aj pán minister, aj ja sme vyštudovali na Univerzite Komenského Právnickú fakultu a možno sme mali aj rovnakého učiteľa na teórii práva, a keď sa dobre pamätám, tak sme sa učili, že ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné právne predpisy. Sú to konkrétne vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev. Ja si nepamätám, že nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis. Nariadenie ministerstva je podľa môjho názoru, nie je všeobecne záväzný právny predpis a vyhľadala som si nariadenie ministerstva vnútra o legislatívnych pravidlách, kde sa píše, že čo sú interné predpisy ministerstva. Práve tam figuruje nariadenie ministerstva a v čl. 3 tohto materiálu sa píše, že minister schvaľuje nariadenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje najmä organizačná štruktúra ministerstva, činnosť a hlavné úlohy útvarov ministerstva a nimi riadených zariadení a organizácií, organizácia, hlavné úlohy a činnosť útvarov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej. Nikde sa nehovorí o tom, že nariadením ministerstva môžeme ísť nad rámec zákona. Ja som stále v tom, že zákony sa prijímajú tu v parlamente, a keď chceme splnomocniť nejaký iný orgán, či ministerstvo, alebo iný orgán štátnej správy, na to, aby mal legislatívnu právomoc ďalej a vykonávať zákon, tak na to musí existovať splnomocnenie v zákone. Ja neviem, že či zákon o občianstve takéto splnomocňovacie nariadenie obsahuje. Podľa môjho názoru nie. Takže si myslím, že ministerstvo v tomto smere s týmto nariadením išlo nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o vecnú stránku mnou kritizovaného nariadenia, tak zákon o štátnom občianstve taxatívne uvádza dôvody a podmienky, za ktorých žiadateľ môže nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Je to tam presne uvedené. Zákon o štátnom občianstve dovoľuje výnimku výlučne len zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a to len v presne vymedzených prípadoch. Namiesto požiadavky trvalého pobytu nastupujú v týchto prípadoch v zákone opäť presne špecifikované podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať. Je to napríklad uzavretie manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky alebo skutočnosť, že žiadateľ je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom je občan Slovenskej republiky. Jedným z týchto prípadov je aj, a citujem: "ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky".
Vážený pán minister, ja teraz využijem, že ste tu, a dovolím si vás upozorniť, že rozšíriť podmienky pre udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom môže len Národná rada, ktorá je v zmysle čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru s týmto nariadením ste išli nad rámec zákona, a preto som si vám dovolila položiť otázky v interpelácii, ktoré písomne dostanete.
Ide konkrétne o otázku: "Ministerstvo nemôže interným predpisom upravovať spoločenské vzťahy vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon. Aké opatrenie prijme vaše ministerstvo, aby tento nezákonný stav v právnom poriadku Slovenskej republiky nepretrvával?" To je prvá otázka.
Druhá otázka: "Prečo neupravujete predmetnú problematiku udeľovania štátneho občianstva zmenou zákona, ktorú už niekoľko mesiacov sľubujete?"
A tretia otázka, trošku dlhšia: "Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte. Máme tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko nedostane? Pýtam sa konkrétne na osoby, ktoré nadobudli maďarské štátne občianstvo, avšak zostali bývať, naďalej žiť na území Slovenskej republiky a nemajú žiadny pobyt v cudzine. Ako budete postupovať pri posúdení týchto žiadostí?"
Ďakujem veľmi pekne.
Prednesenie interpelácie
5.2.2015 o 16:17 hod.
Mgr.
Edita Pfundtner
Videokanál poslanca
70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov. Predmetné nariadenie ministerstva ustanovuje postup v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Domnievam sa, že predmetné nariadenie ministerstva vnútra krváca z niekoľkých rán a je nezákonné. Poviem vám hneď, že z akých dôvodov.
Minulý týždeň vo štvrtok som si dovolila položiť na hodine otázok otázku pánovi ministrovi vnútra pánovi Róbertovi Kaliňákovi, ktorý nebol osobne prítomný na hodine otázok. Poslal mi však písomnú odpoveď. Predmetnú písomnú odpoveď mi sprostredkoval pán minister Počiatek. Na doplňujúce otázky však nevedel odpovedať. Žiaľ, tá písomná odpoveď pozostávala iba z čisto opísania textu mnou kritizovaného nariadenia, a preto takúto odpoveď považujem za neuspokojivú. Preto som si dovolila moju interpeláciu podať už včera aj písomne.
Zákon o štátnom občianstve je právny predpis, ktorý od roku 2010 je predmetom pravidelnej snahy mojich kolegov o určitú zmenu. Je tu vždy pravidelná snaha zo strany poslancov zmeniť zákon, ktorý bol novelizovaný za 24 hodín ako reakcia na tzv. Orbánov zákon o občianstve. Žiaľ, keď náš parlament v roku 2010 prijal túto novelu, tak podľa môjho názoru sa nedomysleli určité skutočnosti, ktoré sa snaží teraz pán minister riešiť predmetným nariadením, aj keď sľúbil niekoľkokrát, že sa to bude snažiť riešiť zákonom. Žiaľ, ten návrh zákona do parlamentu doteraz neprišiel.
Od 1. februára je však účinné nariadenie. Myslím si, že nie je tajomstvo, že aj pán minister, aj ja sme vyštudovali na Univerzite Komenského Právnickú fakultu a možno sme mali aj rovnakého učiteľa na teórii práva, a keď sa dobre pamätám, tak sme sa učili, že ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné právne predpisy. Sú to konkrétne vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev. Ja si nepamätám, že nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis. Nariadenie ministerstva je podľa môjho názoru, nie je všeobecne záväzný právny predpis a vyhľadala som si nariadenie ministerstva vnútra o legislatívnych pravidlách, kde sa píše, že čo sú interné predpisy ministerstva. Práve tam figuruje nariadenie ministerstva a v čl. 3 tohto materiálu sa píše, že minister schvaľuje nariadenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje najmä organizačná štruktúra ministerstva, činnosť a hlavné úlohy útvarov ministerstva a nimi riadených zariadení a organizácií, organizácia, hlavné úlohy a činnosť útvarov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej. Nikde sa nehovorí o tom, že nariadením ministerstva môžeme ísť nad rámec zákona. Ja som stále v tom, že zákony sa prijímajú tu v parlamente, a keď chceme splnomocniť nejaký iný orgán, či ministerstvo, alebo iný orgán štátnej správy, na to, aby mal legislatívnu právomoc ďalej a vykonávať zákon, tak na to musí existovať splnomocnenie v zákone. Ja neviem, že či zákon o občianstve takéto splnomocňovacie nariadenie obsahuje. Podľa môjho názoru nie. Takže si myslím, že ministerstvo v tomto smere s týmto nariadením išlo nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o vecnú stránku mnou kritizovaného nariadenia, tak zákon o štátnom občianstve taxatívne uvádza dôvody a podmienky, za ktorých žiadateľ môže nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Je to tam presne uvedené. Zákon o štátnom občianstve dovoľuje výnimku výlučne len zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a to len v presne vymedzených prípadoch. Namiesto požiadavky trvalého pobytu nastupujú v týchto prípadoch v zákone opäť presne špecifikované podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať. Je to napríklad uzavretie manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky alebo skutočnosť, že žiadateľ je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom je občan Slovenskej republiky. Jedným z týchto prípadov je aj, a citujem: "ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky".
Vážený pán minister, ja teraz využijem, že ste tu, a dovolím si vás upozorniť, že rozšíriť podmienky pre udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom môže len Národná rada, ktorá je v zmysle čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru s týmto nariadením ste išli nad rámec zákona, a preto som si vám dovolila položiť otázky v interpelácii, ktoré písomne dostanete.
Ide konkrétne o otázku: "Ministerstvo nemôže interným predpisom upravovať spoločenské vzťahy vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon. Aké opatrenie prijme vaše ministerstvo, aby tento nezákonný stav v právnom poriadku Slovenskej republiky nepretrvával?" To je prvá otázka.
Druhá otázka: "Prečo neupravujete predmetnú problematiku udeľovania štátneho občianstva zmenou zákona, ktorú už niekoľko mesiacov sľubujete?"
A tretia otázka, trošku dlhšia: "Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte. Máme tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko nedostane? Pýtam sa konkrétne na osoby, ktoré nadobudli maďarské štátne občianstvo, avšak zostali bývať, naďalej žiť na území Slovenskej republiky a nemajú žiadny pobyt v cudzine. Ako budete postupovať pri posúdení týchto žiadostí?"
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
16:25
Vstup predsedajúceho 16:25
Erika JurinováEšte, ešte raz upozorním, že o 16.30 hod. bude, bude rozprava prerušená, budeme pokračovať návrhom na schválenie utvorenia poslaneckého klubu.
Ešte, ešte raz upozorním, že o 16.30 hod. bude, bude rozprava prerušená, budeme pokračovať návrhom na schválenie utvorenia poslaneckého klubu.
Ďakujem, pani poslankyňa, dávam slovo pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi, aha, pardon, ospravedlňujem sa, pán minister požiadal o slovo, chce reagovať hneď na interpeláciu.
Ešte, ešte raz upozorním, že o 16.30 hod. bude, bude rozprava prerušená, budeme pokračovať návrhom na schválenie utvorenia poslaneckého klubu.
Skontrolovaný
16:25
Vystúpenie v rozprave 16:25
Robert Kaliňák72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m2. Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na...
72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m2. Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na rekonštrukciu celých vonkajších plôch hradu na východnej terase predstavujúcich 23-tisíc m2, pričom samotný hrad, iste viete, ako areál má zhruba 64-tisíc m2, čím sa radí medzi najväčšie areály hradu v rámci Európy. Bodka.
Vrátim sa k pani poslankyni. Aby som bol úplne presný, mrzí ma, že teda, že osobitne vás som sklamal, ale myslím si, že vás vedie viacej emócií a, a menej, by som povedal, takého chladnokrvného právnického porovnania týchto vecí.
Samozrejme, máme rovnaké vzdelanie, čo ma veľmi teší, a preto by som si nikdy nedovolil nariadením ministerstva, ktoré, samozrejme, nielenže nemá, nemôže, ale ani nijakým spôsobom nerozširuje zákonné ustanovenia, nariadením ministra, popritom máme ešte k dispozícií rozkaz ministra, ktorý sa používa iba vo vzťahu k ozbrojeným zborom, používame na precizovanie postupov útvarov. Čiže útvary majú zadefinovanú nejakú dneska štandardnú, štandardné pravidlá, ktorými usudzujú, čo to je športová zásluha, čo to je vedecká zásluha, čo to je vzdelávacia zásluha, štandardnými prijímateľmi slovenského občianstva v týchto prípadoch je napríklad olympijská medailistka Anastasia Kuzminová a mnohí ďalší športovci, ktorí sa stali vlastne domestiko... domestikif... domestifikovanými Slovákmi. Nič, pohoda, ja sa niekedy musím aj pomýliť. Čiže toto je základ. Základ, prečo oni nadobudli slovenské občianstvo, je aj to, že proste oni sa presťahovali na Slovensko a rozhodli sa, že nová vlasť pre nich bude Slovensko, čo je prirodzené v každom štáte. Každý štát udeľuje občianstvo cudzím občanom a myslím si, že 90 % všetkých občianstiev sú tak udeľované, že ten človek si vyberie za novú domovinu štát, do ktorého sa presťahuje.
A to práve rešpektuje vlastne aj naše nariadenie, ktoré hovorí podriadeným útvarom nič viac a nič menej, a správne ste čítali to ustanovenie, ktoré hovorí o výnimkách a iných dôvodoch dôležitých pre Slovensku republiku. A pre mňa je rozhodujúce, že má záujem bývalý občan Slovenskej republiky žijúci v zahraniční o to, aby mohol získať svoje občianstvo späť. To je ten dôležitý záujem. Čiže my sme nijako nerozšírili dôvody, pre ktoré je občianstvo udeľované, my plne rešpektujeme a udeľujeme to občianstvo presne tak ako doteraz podľa toho, čo je v zákone napísané, ani o jedno písmeno viacej. Len som úradom, tak ako to zvykneme, postupujete štandardne, tak toto sú najčastejšie žiadosti, najčastejšie sa vybavujú takýmto spôsobom. Toto pod týmto rozhodnutím rozumieme, to je predmetom nariadenia, ktoré smeruje iba k útvarom cudzineckej polície, k útvarom obvodných alebo teda okresných úradov, ktoré prijímajú žiadosti. To vôbec nie je všeobecne záväzné nariadenie, to ani sme nikdy v úmysle nemali. To je vlastne len paušalizácia určitých stanovísk, ktoré pravidelne robíme, a sumarizácia rozhodnutí, ktoré doteraz robili, akým spôsobom to robíme. Nič viac a nič menej, niečo podobné bude aj v tej odpovedi.
A pre nás je rozhodujúce a v tom sa, ten názor náš sa líši, ak občan žije na Slovensku, nevidíme dôvod, prečo má snahu získať cudzie občianstvo bez toho, aby do toho štátu išiel bývať. Čiže aj maďarský občan má šancu získať späť slovenské občianstvo v prípade, že býva v Maďarsku. Lebo to máte už spojený daňový domicil, kopec iných vecí, to je všetko jasné. To, čo vy žiadate, je presné popretie dôvodu, prečo ten zákon existuje.
A keď niekto hovorí, no ale najmenej maďarských občanov stratilo občianstvo v rámci Slovenska, áno, to je presne ten preventívny účinok zákona. Keby nebol, tak by ich boli desaťtisíce. Čiže ten zákon absolútne splnil svoj účel, absolútne, pretože keby neexistoval, tak tých občianstiev sú desaťtisíce na Slovensku dvojakých, na to je ľahká odpoveď. A my sa snažíme, keďže zákon a medzinárodné inštitúcie dneska riešia podstatnejšie závažnejšie problémy, či Ukrajinu, alebo Islamský štát, tak sme povedali, nebudeme teraz proste prešovať, tlačiť na to, aby sme už zosumarizovali všetky stanoviská medzinárodných inštitúcií, tak ako som to sľúbil, zákon je pripravený, viete veľmi dobre, rok, ale povedali sme, že nebudeme ani odkladať to čakanie a skúsime tým, u ktorých je to možné v zmysle súčasne platného zákona, umožniť tak, ako sme si to vyskúšali na našom basketbalistovi pánovi Gavelovi, že vlastne môžme túto výnimku vlastne použiť pravidelnejšie a častejšie u tých, ktorí tieto veci spĺňajú, že je to dôležité, a podľa mňa je to dôležité pre Slovenskú republiku, že človek, ktorý žije v Spojených štátoch, ja neviem, podieľa sa na nejakom vedeckom programe alebo je iba obyčajným zamestnancom McDonaldu, ale má záujem, má záujem o to, aby bol aj občanom Slovenska. Ja si myslím, že je to v záujem Slovenskej republiky, a zatiaľ to tu nikto ani nespochybnil, čiže zákon sme ani neprekročili, ani nerozšírili, vychádzame len z doterajšej, jeho ustanovení, ktoré sú, a tie nám plne postačujú na to, aby sme tieto výnimky mohli týmto spôsobom udeľovať.
Ďakujem pekne.
72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m2. Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na rekonštrukciu celých vonkajších plôch hradu na východnej terase predstavujúcich 23-tisíc m2, pričom samotný hrad, iste viete, ako areál má zhruba 64-tisíc m2, čím sa radí medzi najväčšie areály hradu v rámci Európy. Bodka.
Vrátim sa k pani poslankyni. Aby som bol úplne presný, mrzí ma, že teda, že osobitne vás som sklamal, ale myslím si, že vás vedie viacej emócií a, a menej, by som povedal, takého chladnokrvného právnického porovnania týchto vecí.
Samozrejme, máme rovnaké vzdelanie, čo ma veľmi teší, a preto by som si nikdy nedovolil nariadením ministerstva, ktoré, samozrejme, nielenže nemá, nemôže, ale ani nijakým spôsobom nerozširuje zákonné ustanovenia, nariadením ministra, popritom máme ešte k dispozícií rozkaz ministra, ktorý sa používa iba vo vzťahu k ozbrojeným zborom, používame na precizovanie postupov útvarov. Čiže útvary majú zadefinovanú nejakú dneska štandardnú, štandardné pravidlá, ktorými usudzujú, čo to je športová zásluha, čo to je vedecká zásluha, čo to je vzdelávacia zásluha, štandardnými prijímateľmi slovenského občianstva v týchto prípadoch je napríklad olympijská medailistka Anastasia Kuzminová a mnohí ďalší športovci, ktorí sa stali vlastne domestiko... domestikif... domestifikovanými Slovákmi. Nič, pohoda, ja sa niekedy musím aj pomýliť. Čiže toto je základ. Základ, prečo oni nadobudli slovenské občianstvo, je aj to, že proste oni sa presťahovali na Slovensko a rozhodli sa, že nová vlasť pre nich bude Slovensko, čo je prirodzené v každom štáte. Každý štát udeľuje občianstvo cudzím občanom a myslím si, že 90 % všetkých občianstiev sú tak udeľované, že ten človek si vyberie za novú domovinu štát, do ktorého sa presťahuje.
A to práve rešpektuje vlastne aj naše nariadenie, ktoré hovorí podriadeným útvarom nič viac a nič menej, a správne ste čítali to ustanovenie, ktoré hovorí o výnimkách a iných dôvodoch dôležitých pre Slovensku republiku. A pre mňa je rozhodujúce, že má záujem bývalý občan Slovenskej republiky žijúci v zahraniční o to, aby mohol získať svoje občianstvo späť. To je ten dôležitý záujem. Čiže my sme nijako nerozšírili dôvody, pre ktoré je občianstvo udeľované, my plne rešpektujeme a udeľujeme to občianstvo presne tak ako doteraz podľa toho, čo je v zákone napísané, ani o jedno písmeno viacej. Len som úradom, tak ako to zvykneme, postupujete štandardne, tak toto sú najčastejšie žiadosti, najčastejšie sa vybavujú takýmto spôsobom. Toto pod týmto rozhodnutím rozumieme, to je predmetom nariadenia, ktoré smeruje iba k útvarom cudzineckej polície, k útvarom obvodných alebo teda okresných úradov, ktoré prijímajú žiadosti. To vôbec nie je všeobecne záväzné nariadenie, to ani sme nikdy v úmysle nemali. To je vlastne len paušalizácia určitých stanovísk, ktoré pravidelne robíme, a sumarizácia rozhodnutí, ktoré doteraz robili, akým spôsobom to robíme. Nič viac a nič menej, niečo podobné bude aj v tej odpovedi.
A pre nás je rozhodujúce a v tom sa, ten názor náš sa líši, ak občan žije na Slovensku, nevidíme dôvod, prečo má snahu získať cudzie občianstvo bez toho, aby do toho štátu išiel bývať. Čiže aj maďarský občan má šancu získať späť slovenské občianstvo v prípade, že býva v Maďarsku. Lebo to máte už spojený daňový domicil, kopec iných vecí, to je všetko jasné. To, čo vy žiadate, je presné popretie dôvodu, prečo ten zákon existuje.
A keď niekto hovorí, no ale najmenej maďarských občanov stratilo občianstvo v rámci Slovenska, áno, to je presne ten preventívny účinok zákona. Keby nebol, tak by ich boli desaťtisíce. Čiže ten zákon absolútne splnil svoj účel, absolútne, pretože keby neexistoval, tak tých občianstiev sú desaťtisíce na Slovensku dvojakých, na to je ľahká odpoveď. A my sa snažíme, keďže zákon a medzinárodné inštitúcie dneska riešia podstatnejšie závažnejšie problémy, či Ukrajinu, alebo Islamský štát, tak sme povedali, nebudeme teraz proste prešovať, tlačiť na to, aby sme už zosumarizovali všetky stanoviská medzinárodných inštitúcií, tak ako som to sľúbil, zákon je pripravený, viete veľmi dobre, rok, ale povedali sme, že nebudeme ani odkladať to čakanie a skúsime tým, u ktorých je to možné v zmysle súčasne platného zákona, umožniť tak, ako sme si to vyskúšali na našom basketbalistovi pánovi Gavelovi, že vlastne môžme túto výnimku vlastne použiť pravidelnejšie a častejšie u tých, ktorí tieto veci spĺňajú, že je to dôležité, a podľa mňa je to dôležité pre Slovenskú republiku, že človek, ktorý žije v Spojených štátoch, ja neviem, podieľa sa na nejakom vedeckom programe alebo je iba obyčajným zamestnancom McDonaldu, ale má záujem, má záujem o to, aby bol aj občanom Slovenska. Ja si myslím, že je to v záujem Slovenskej republiky, a zatiaľ to tu nikto ani nespochybnil, čiže zákon sme ani neprekročili, ani nerozšírili, vychádzame len z doterajšej, jeho ustanovení, ktoré sú, a tie nám plne postačujú na to, aby sme tieto výnimky mohli týmto spôsobom udeľovať.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:25
Vstup predsedajúceho 16:25
Erika JurinováDávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby návrh uviedol.
(Rokovanie o návrhu na...
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby návrh uviedol.
(Rokovanie o návrhu na schválenie utvorenia poslaneckého klubu – Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita, tlač 1388.)
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade s § 64 ods.3 zákona o rokovacom poriadku bol doručený návrh na schválenie utvorenia poslaneckého klubu, klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita. Materiál máte rozdaný pod tlačou 1388.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby návrh uviedol.
(Rokovanie o návrhu na schválenie utvorenia poslaneckého klubu – Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita, tlač 1388.)
Skontrolovaný
16:32
Uvádzajúci uvádza bod 16:32
Martin Poliačik74.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Uznesenie, ktoré mám tu česť predniesť a predložiť Národnej rade, je v zásade veľmi jednoduché. A vychádza z toho, že tak ako to bolo v minulosti, tak aj dnes pomery síl v Národnej rade a rozloženie a štruktúra zoskupení poslancov a ich rôzna organizácia sú jednak upravené rokovacím poriadkom a jednak podliehajú nejakej forme aktuálnej situácie.
Keď sa pozrieme do minulosti, vždy to...
74.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Uznesenie, ktoré mám tu česť predniesť a predložiť Národnej rade, je v zásade veľmi jednoduché. A vychádza z toho, že tak ako to bolo v minulosti, tak aj dnes pomery síl v Národnej rade a rozloženie a štruktúra zoskupení poslancov a ich rôzna organizácia sú jednak upravené rokovacím poriadkom a jednak podliehajú nejakej forme aktuálnej situácie.
Keď sa pozrieme do minulosti, vždy to tak bolo. Vždy to tak bolo, keď sa pozrieme na hlasovania o vznikoch napríklad klubov nezávislých poslancov, keď sa pozrieme na odchody poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov a potom na ich vstúpenia do iných klubov, vždycky to bolo výsledkom aktuálnej politickej situácie a v prípade, že takéto preskupenia alebo nová organizácia neboli vyslovene upravené v rokovacom poriadku, tak sa k nim vyjadrovala Národná rada na základe svojho vlastného uváženia, to znamená, na základe vedomia a svedomia 150 poslancov tohto pléna. Klub nezávislých poslancov vznikal v tomto parlamente minimálne dvakrát. Pamätníci možno mi povedia, že to bolo viackrát, pán Bugár, ja som počul, že štyrikrát, ale našiel som len dva.
Ten prvýkrát to bolo vtedy, keď menšinová vláda Mikuláša Dzurindu potrebovala nejakým spôsobom podporu na to, aby mohla dovládnuť. Vtedy hlavne odpadlíci z klubu HZDS vytvorili klub nezávislých poslancov, ak si dobre pamätám, celý poslanecký klub SMER-u vtedy hlasoval za.
Druhýkrát to bolo, keď poslanci na čele s pánom poslancom Bugárom odchádzali z SMK... (reakcia z pléna), viem, odchádzali z SMK, osmička poslancov požiadala o vytvorenie poslaneckého klubu, tento poslanecký klub nebol schválený, ale celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia vtedy hlasoval za. Z toho usudzujem, že aj v strane SMER existuje zmysel pre posúdenie aktuálnej situácie a upravenie svojho hlasovania podľa toho, čo situácia žiada a káže.
Rokovací poriadok hovorí o troch spôsoboch vzniku poslaneckého klubu. Ten prvý je automatický a nevyžaduje žiadne hlasovanie a vychádza z demokratických princípov deľby moci na základe demokratických volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Ten druhý vychádza z toho, že nie každý klub sa udrží štyri roky, nie každý klub, naopak, musí ostať taký malý, ako je, a môže sa zväčšiť, to znamená, kluby sa spájajú, rozpájajú podľa vôle ich členov, a teda ak sa napríklad zlúčia politické strany alebo sa rozdelia, tak, alebo koalície, tak takisto sa zlučujú alebo rozdeľujú ich kluby. A potom je tu ten tretí príklad, prípad, ktorý hovorí, ak sa poslanci rozhodnú združiť iným spôsobom, rozhoduje o tom svojím hlasovaním Národná rada.
Poďme sa teraz pozrieť na princípy, podľa ktorých by sa podľa mňa mala Národná rada riadiť a ktoré koniec koncov zazneli aj v diskusii o znovuobnovení poslaneckého klubu SaS v tomto období. Hovorí sa o štandardizácii politickej scény. Hovorí sa o tom, že politická scéna funguje lepšie vtedy, keď sú jasne zadefinované politické sily, ktoré sú reprezentované politickými zoskupeniami, na pôde parlamentu sú to poslanecké kluby. Už v tejto súčasne existujúcej Národnej rade existujú kluby, ktoré nie sú zostavené len z poslancov, ktorí na kandidátkach daných strán prešli voľbami. Prvým takým klubom je poslanecký klub MOST - HÍD, ktorý prijal pani kolegyňu Luciu Žitňanskú, a pokiaľ som dobre informovaný, tak kolega Mikuš vstúpil do poslaneckého klubu KDH. Neviem, či už sa to stalo, alebo sa to ešte len stane, ale vôbec ma to neprekvapuje koniec koncov kvôli, kvôli jeho názorom dlhodobo prezentovaným, ale takisto, takisto kolega Mikuš vstúpil do klubu KDH a bude jeho reprezentantom ako nová posila strany. Takisto... (reakcia z pléna) toho klubu, že klub, že klub reprezentuje stranu je, je možno slovičkárenie, ale ak by ste nechceli, aby stranu reprezentoval, zrejme by ste ho nebrali. Takže berme to tak, že v tom, v tej, v tej turbulentnej politickej dobe, akú práve teraz zažívame, sa môže stať, sa môže stať, že jednotlivec alebo skupina poslancov prejde k inému politickému zoskupeniu a na základe toho je potom rozšírený alebo zúžený aj poslanecký klub takejto strany. Nám sa stalo presne toto isté. Len s tou výnimkou, že na základe, na základe zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola schválená minulý rok, tým, že predtým klesol počet členov klubu pod 8, ako čo je počet, ktorý je potrebný k jeho utvoreniu, tak na základe zmeny rokovacieho poriadku klub SaS vtedy zanikol. Ale tá logika ostáva stále rovnaká. Žijeme s tým, že niektorí poslanci prichádzajú a niektorí poslanci odchádzajú. Koniec koncov nie je to prvé volebné obdobie, ktoré sa to deje. Pripomeniem, v roku 2004 poslanec Banáš napríklad vystúpil z klubu ANO a vstúpil do klubu SDKÚ. Poslanci, to boli, myslím, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Jarjabek, nezávisle na sebe vystúpili z klubu HZDS a v roku 2005 vstúpili do klubu SMER - sociálna demokracia a takisto ostal zachovaný klub, ostalo zachované meno klubu a títo noví poslanci sa stali novými tvárami alebo novou reprezentáciou klubu, do ktorého vstúpili. Presne podľa toho istého poriadku Eugen Jurzyca vstúpil do zoskupenia SaS, pripojil sa k nám, a ak by sme neboli stratili ten počet členov, ktorý vyžaduje nový rokovák, ktorý bol zmenený minulý rok, tak by sa vlastne dnes vôbec nič nedialo a klub by prirodzene fungoval.
Pripomeniem situáciu z roku 2011, keď vtedajší klub SNS takisto stratil počet, stratil niektorých svojich poslancov a ich počet klesol pod 8, ale vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík povedal, že na základe toho, že táto strana legitímne prišla do parlamentu a bola zvolená v parlamentných voľbách, môže jej klub naďalej fungovať a fungoval s nižším počtom poslancov, ako bolo 8. Pri SaS sa toto nestalo. Predseda Paška najprv odobral klubu všetky v podstate technické prostriedky, ktoré z jeho existencie plynuli, a po tom, ako bol dodatočne zmenený rokovací poriadok, tak klub zanikol.
Predstavme si teraz situáciu, že by sa tie isté veci udiali v inom časovom slede. Predstavme si, že Juraj Droba by nikdy neodišiel z klubu SaS a Eugen Jurzyca by doňho vstúpil ešte predtým, než odišli štyria poslanci, ktorí dnes reprezentujú iné politické zoskupenia. Ak by sa stalo toto, klub SaS by podľa všetkých platných pravidiel dodnes legitímne fungoval v počte 8 členov. Ak sa máme teda držať elementárnej logiky a pristupovať ku všetkým rovnako, potom tvrdím, že vôľou Národnej rady by malo byť takýto klub do takejto istej situácie dostať. Ak rokovák hovorí, nemôžete byť, nemôže vás byť menej ako 8, riadili sme sa ním a je nás 8. Ak rokovák hovorí, že je možné, aby jeden poslanec z jedného klubu vystúpil a do druhého vstúpil bez toho, aby sa menil jeho názov, takisto sa držíme tejto logiky a žiadame o vytvorenie klubu s názvom klub poslancov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita. Koniec koncov ani klub SDKÚ sa po vstupe pána Banáša nepremenoval, ani klub MOST - HÍD sa nepremenoval, ani klub KDH sa nepremenoval. (Reakcia z pléna.) No veď hovorím, je to úplne legitímne a z toho istého dôvodu, a z toho istého dôvodu je podľa mňa legitímne, aby bol obnovený klub s menom, ktoré mal predtým.
Ak sa bavíme o štandardizácii politickej situácie, pozrime sa - alebo o ukľudnení politickej situácie, alebo zatriedení politickej situácie - pozrime sa, čo je v podstate najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz. Najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz je skupina nezaradených poslancov. Nezaradených poslancov, ktorí, niektorí z nich síce stále reprezentujú stranu, za ktorú sem prišli, ale nie je ich dosť; a nezaradených poslancov, ktorí buď vytvorili nové politické zoskupenia, alebo sú nezávislí. Nemyslím si, že toto je žiaducim dlhodobým stavom. Ak by to malo byť žiaducim dlhodobým stavom, potom by mali mať takíto nezaradení poslanci tiež nejaký svoj zvláštny inštitút. Mali by byť reprezentovaní na grémiu, mali by mať možnosť vyjadrovať sa k chodu parlamentu a napríklad by sme tým zabránili tomu, že niekto kvôli tomu, že nie je informovaný o tom, čo sa na grémiu udialo, potom legitímne protestuje, že sa nemá ako poslanec Národnej rady ako zúčastňovať na jej chode. Aj tomuto opäť sa dá zabrániť tým, že ak sa vyskytne skupina poslancov, ktorí spĺňajú tú podmienku, že ich má byť minimálne 8, mali by sme im potom umožniť znovu klub obnoviť. Ja som na túto tému zviedol takú mediálnu prestrelku s publicistom Jurajom Hrabkom, ktorý najprv tvrdil, že zahlasovanie za vznik takéhoto klubu by bolo protizákonné. Keď som mu toto tvrdenie vyvrátil, tak už iba konštatoval, že nazahlasovať za vznik takéhoto klubu znamená stáť na strane zákona, a dôvodil to tým, že by mohla byť hypotetická situácia, že by voľne pohodení odchodivší poslanci z nejakého klubu mohli takisto na základe toho, že boli zvolení na kandidátke tej istej strany, potom vytvoriť klub s takým istým menom.
Ale pozrime sa, čo máme tu. Máme tu 83 poslancov za jednu stranu, ktorí by takisto, keby sa združili po 8, mohli vytvoriť 10 poslaneckých klubov s tým istým menom a bolo by to úplne legitímne. Mali by sme tu 10 klubov SMER-u - sociálnej demokracie, ale neurobia to. Ak si pamätáte začiatok tohto volebného obdobia, aj tejto situácii sme sa prispôsobili na základe toho, že sme prijali fakt, že v demokratických voľbách bola do vlády zvolená tak veľká väčšina, že môže vládnuť sama. Niektoré kompetencie, niektoré kompetencie, ktoré dovtedy mali iba tri poslanecké kluby, prešli aj na predsedu parlamentu. Prešlo to na základe prierezovej zhody a na základe toho, že aktuálnu situáciu sme posúdili a povedali, áno, bolo by nezmyslom, keby kvôli tomu, že potrebujeme na niečo 3 kluby, tak sa 83-členný klub mal rozdeliť na tri časti a kompetencie, ktoré dovtedy bolo možné zastať iba trom poslaneckým klubom, prešli aj do rúk predsedu parlamentu a prispôsobili sme sa tomu, že tu máme novú situáciu. Preto znovu opakujem, usporiadania parlamentu sa neriadi len písaným právom, ale riadi sa aj nejakými princípmi, ktoré sú individuálne posudzované a vyhodnotené potom v hlasovaní a v prijatí uznesenia. A buď tým uznesením zmeníme zákon, alebo iba upravíme súčasný stav.
Na základe všetkého, čo som doteraz povedal, si dovolím konštatovať, že SaS splnila v súčasných podmienkach všetky podmienky, ktoré potrebuje k fungovaniu klubu. Základy klubu tvoria ľudia zvolení na jednej kandidátke. Pristúpil ku nim legitímne poslanec, ktorý bol zvolený na inej, tak ako prestupujú iní poslanci do iných klubov, spĺňa zákonné podmienky na vznik klubov, lebo je nás 8, a na základe príkladov, ktoré som uviedol, a na základe analógie k inému správaniu Národnej rady som presvedčený o tom, že po posúdení situácie by bolo vhodné vyhodnotiť, že takýto klub má plné právo existovať.
Na základe tohto vás žiadam, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby ste v hlasovaní o tomto uznesení hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
5.2.2015 o 16:32 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
74.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Uznesenie, ktoré mám tu česť predniesť a predložiť Národnej rade, je v zásade veľmi jednoduché. A vychádza z toho, že tak ako to bolo v minulosti, tak aj dnes pomery síl v Národnej rade a rozloženie a štruktúra zoskupení poslancov a ich rôzna organizácia sú jednak upravené rokovacím poriadkom a jednak podliehajú nejakej forme aktuálnej situácie.
Keď sa pozrieme do minulosti, vždy to tak bolo. Vždy to tak bolo, keď sa pozrieme na hlasovania o vznikoch napríklad klubov nezávislých poslancov, keď sa pozrieme na odchody poslancov z jednotlivých poslaneckých klubov a potom na ich vstúpenia do iných klubov, vždycky to bolo výsledkom aktuálnej politickej situácie a v prípade, že takéto preskupenia alebo nová organizácia neboli vyslovene upravené v rokovacom poriadku, tak sa k nim vyjadrovala Národná rada na základe svojho vlastného uváženia, to znamená, na základe vedomia a svedomia 150 poslancov tohto pléna. Klub nezávislých poslancov vznikal v tomto parlamente minimálne dvakrát. Pamätníci možno mi povedia, že to bolo viackrát, pán Bugár, ja som počul, že štyrikrát, ale našiel som len dva.
Ten prvýkrát to bolo vtedy, keď menšinová vláda Mikuláša Dzurindu potrebovala nejakým spôsobom podporu na to, aby mohla dovládnuť. Vtedy hlavne odpadlíci z klubu HZDS vytvorili klub nezávislých poslancov, ak si dobre pamätám, celý poslanecký klub SMER-u vtedy hlasoval za.
Druhýkrát to bolo, keď poslanci na čele s pánom poslancom Bugárom odchádzali z SMK... (reakcia z pléna), viem, odchádzali z SMK, osmička poslancov požiadala o vytvorenie poslaneckého klubu, tento poslanecký klub nebol schválený, ale celý poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia vtedy hlasoval za. Z toho usudzujem, že aj v strane SMER existuje zmysel pre posúdenie aktuálnej situácie a upravenie svojho hlasovania podľa toho, čo situácia žiada a káže.
Rokovací poriadok hovorí o troch spôsoboch vzniku poslaneckého klubu. Ten prvý je automatický a nevyžaduje žiadne hlasovanie a vychádza z demokratických princípov deľby moci na základe demokratických volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Ten druhý vychádza z toho, že nie každý klub sa udrží štyri roky, nie každý klub, naopak, musí ostať taký malý, ako je, a môže sa zväčšiť, to znamená, kluby sa spájajú, rozpájajú podľa vôle ich členov, a teda ak sa napríklad zlúčia politické strany alebo sa rozdelia, tak, alebo koalície, tak takisto sa zlučujú alebo rozdeľujú ich kluby. A potom je tu ten tretí príklad, prípad, ktorý hovorí, ak sa poslanci rozhodnú združiť iným spôsobom, rozhoduje o tom svojím hlasovaním Národná rada.
Poďme sa teraz pozrieť na princípy, podľa ktorých by sa podľa mňa mala Národná rada riadiť a ktoré koniec koncov zazneli aj v diskusii o znovuobnovení poslaneckého klubu SaS v tomto období. Hovorí sa o štandardizácii politickej scény. Hovorí sa o tom, že politická scéna funguje lepšie vtedy, keď sú jasne zadefinované politické sily, ktoré sú reprezentované politickými zoskupeniami, na pôde parlamentu sú to poslanecké kluby. Už v tejto súčasne existujúcej Národnej rade existujú kluby, ktoré nie sú zostavené len z poslancov, ktorí na kandidátkach daných strán prešli voľbami. Prvým takým klubom je poslanecký klub MOST - HÍD, ktorý prijal pani kolegyňu Luciu Žitňanskú, a pokiaľ som dobre informovaný, tak kolega Mikuš vstúpil do poslaneckého klubu KDH. Neviem, či už sa to stalo, alebo sa to ešte len stane, ale vôbec ma to neprekvapuje koniec koncov kvôli, kvôli jeho názorom dlhodobo prezentovaným, ale takisto, takisto kolega Mikuš vstúpil do klubu KDH a bude jeho reprezentantom ako nová posila strany. Takisto... (reakcia z pléna) toho klubu, že klub, že klub reprezentuje stranu je, je možno slovičkárenie, ale ak by ste nechceli, aby stranu reprezentoval, zrejme by ste ho nebrali. Takže berme to tak, že v tom, v tej, v tej turbulentnej politickej dobe, akú práve teraz zažívame, sa môže stať, sa môže stať, že jednotlivec alebo skupina poslancov prejde k inému politickému zoskupeniu a na základe toho je potom rozšírený alebo zúžený aj poslanecký klub takejto strany. Nám sa stalo presne toto isté. Len s tou výnimkou, že na základe, na základe zmeny rokovacieho poriadku, ktorá bola schválená minulý rok, tým, že predtým klesol počet členov klubu pod 8, ako čo je počet, ktorý je potrebný k jeho utvoreniu, tak na základe zmeny rokovacieho poriadku klub SaS vtedy zanikol. Ale tá logika ostáva stále rovnaká. Žijeme s tým, že niektorí poslanci prichádzajú a niektorí poslanci odchádzajú. Koniec koncov nie je to prvé volebné obdobie, ktoré sa to deje. Pripomeniem, v roku 2004 poslanec Banáš napríklad vystúpil z klubu ANO a vstúpil do klubu SDKÚ. Poslanci, to boli, myslím, pán poslanec Tkáč a pán poslanec Jarjabek, nezávisle na sebe vystúpili z klubu HZDS a v roku 2005 vstúpili do klubu SMER - sociálna demokracia a takisto ostal zachovaný klub, ostalo zachované meno klubu a títo noví poslanci sa stali novými tvárami alebo novou reprezentáciou klubu, do ktorého vstúpili. Presne podľa toho istého poriadku Eugen Jurzyca vstúpil do zoskupenia SaS, pripojil sa k nám, a ak by sme neboli stratili ten počet členov, ktorý vyžaduje nový rokovák, ktorý bol zmenený minulý rok, tak by sa vlastne dnes vôbec nič nedialo a klub by prirodzene fungoval.
Pripomeniem situáciu z roku 2011, keď vtedajší klub SNS takisto stratil počet, stratil niektorých svojich poslancov a ich počet klesol pod 8, ale vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík povedal, že na základe toho, že táto strana legitímne prišla do parlamentu a bola zvolená v parlamentných voľbách, môže jej klub naďalej fungovať a fungoval s nižším počtom poslancov, ako bolo 8. Pri SaS sa toto nestalo. Predseda Paška najprv odobral klubu všetky v podstate technické prostriedky, ktoré z jeho existencie plynuli, a po tom, ako bol dodatočne zmenený rokovací poriadok, tak klub zanikol.
Predstavme si teraz situáciu, že by sa tie isté veci udiali v inom časovom slede. Predstavme si, že Juraj Droba by nikdy neodišiel z klubu SaS a Eugen Jurzyca by doňho vstúpil ešte predtým, než odišli štyria poslanci, ktorí dnes reprezentujú iné politické zoskupenia. Ak by sa stalo toto, klub SaS by podľa všetkých platných pravidiel dodnes legitímne fungoval v počte 8 členov. Ak sa máme teda držať elementárnej logiky a pristupovať ku všetkým rovnako, potom tvrdím, že vôľou Národnej rady by malo byť takýto klub do takejto istej situácie dostať. Ak rokovák hovorí, nemôžete byť, nemôže vás byť menej ako 8, riadili sme sa ním a je nás 8. Ak rokovák hovorí, že je možné, aby jeden poslanec z jedného klubu vystúpil a do druhého vstúpil bez toho, aby sa menil jeho názov, takisto sa držíme tejto logiky a žiadame o vytvorenie klubu s názvom klub poslancov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita. Koniec koncov ani klub SDKÚ sa po vstupe pána Banáša nepremenoval, ani klub MOST - HÍD sa nepremenoval, ani klub KDH sa nepremenoval. (Reakcia z pléna.) No veď hovorím, je to úplne legitímne a z toho istého dôvodu, a z toho istého dôvodu je podľa mňa legitímne, aby bol obnovený klub s menom, ktoré mal predtým.
Ak sa bavíme o štandardizácii politickej situácie, pozrime sa - alebo o ukľudnení politickej situácie, alebo zatriedení politickej situácie - pozrime sa, čo je v podstate najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz. Najväčšou opozičnou silou v tomto parlamente práve teraz je skupina nezaradených poslancov. Nezaradených poslancov, ktorí, niektorí z nich síce stále reprezentujú stranu, za ktorú sem prišli, ale nie je ich dosť; a nezaradených poslancov, ktorí buď vytvorili nové politické zoskupenia, alebo sú nezávislí. Nemyslím si, že toto je žiaducim dlhodobým stavom. Ak by to malo byť žiaducim dlhodobým stavom, potom by mali mať takíto nezaradení poslanci tiež nejaký svoj zvláštny inštitút. Mali by byť reprezentovaní na grémiu, mali by mať možnosť vyjadrovať sa k chodu parlamentu a napríklad by sme tým zabránili tomu, že niekto kvôli tomu, že nie je informovaný o tom, čo sa na grémiu udialo, potom legitímne protestuje, že sa nemá ako poslanec Národnej rady ako zúčastňovať na jej chode. Aj tomuto opäť sa dá zabrániť tým, že ak sa vyskytne skupina poslancov, ktorí spĺňajú tú podmienku, že ich má byť minimálne 8, mali by sme im potom umožniť znovu klub obnoviť. Ja som na túto tému zviedol takú mediálnu prestrelku s publicistom Jurajom Hrabkom, ktorý najprv tvrdil, že zahlasovanie za vznik takéhoto klubu by bolo protizákonné. Keď som mu toto tvrdenie vyvrátil, tak už iba konštatoval, že nazahlasovať za vznik takéhoto klubu znamená stáť na strane zákona, a dôvodil to tým, že by mohla byť hypotetická situácia, že by voľne pohodení odchodivší poslanci z nejakého klubu mohli takisto na základe toho, že boli zvolení na kandidátke tej istej strany, potom vytvoriť klub s takým istým menom.
Ale pozrime sa, čo máme tu. Máme tu 83 poslancov za jednu stranu, ktorí by takisto, keby sa združili po 8, mohli vytvoriť 10 poslaneckých klubov s tým istým menom a bolo by to úplne legitímne. Mali by sme tu 10 klubov SMER-u - sociálnej demokracie, ale neurobia to. Ak si pamätáte začiatok tohto volebného obdobia, aj tejto situácii sme sa prispôsobili na základe toho, že sme prijali fakt, že v demokratických voľbách bola do vlády zvolená tak veľká väčšina, že môže vládnuť sama. Niektoré kompetencie, niektoré kompetencie, ktoré dovtedy mali iba tri poslanecké kluby, prešli aj na predsedu parlamentu. Prešlo to na základe prierezovej zhody a na základe toho, že aktuálnu situáciu sme posúdili a povedali, áno, bolo by nezmyslom, keby kvôli tomu, že potrebujeme na niečo 3 kluby, tak sa 83-členný klub mal rozdeliť na tri časti a kompetencie, ktoré dovtedy bolo možné zastať iba trom poslaneckým klubom, prešli aj do rúk predsedu parlamentu a prispôsobili sme sa tomu, že tu máme novú situáciu. Preto znovu opakujem, usporiadania parlamentu sa neriadi len písaným právom, ale riadi sa aj nejakými princípmi, ktoré sú individuálne posudzované a vyhodnotené potom v hlasovaní a v prijatí uznesenia. A buď tým uznesením zmeníme zákon, alebo iba upravíme súčasný stav.
Na základe všetkého, čo som doteraz povedal, si dovolím konštatovať, že SaS splnila v súčasných podmienkach všetky podmienky, ktoré potrebuje k fungovaniu klubu. Základy klubu tvoria ľudia zvolení na jednej kandidátke. Pristúpil ku nim legitímne poslanec, ktorý bol zvolený na inej, tak ako prestupujú iní poslanci do iných klubov, spĺňa zákonné podmienky na vznik klubov, lebo je nás 8, a na základe príkladov, ktoré som uviedol, a na základe analógie k inému správaniu Národnej rady som presvedčený o tom, že po posúdení situácie by bolo vhodné vyhodnotiť, že takýto klub má plné právo existovať.
Na základe tohto vás žiadam, vážené kolegyne a vážení kolegovia, aby ste v hlasovaní o tomto uznesení hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
