46. schôdza

Pán poslanec, ešte sa vás chcem opýtať, že či má Národná rada hlasovať o vašej nespokojnosti spoločne alebo samostatne? Osobitne? (Reakcia rečníka.) Spoločne. Dobre.
O slovo požiadal pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči.

66.
Pán poslanec Hlina, v mnohých veciach sa asi vyznáte, ale je veľmi zlé, keď sa tvárite, že sa vyznáte vo všetkom, a ste schopný z tejto pozície čokoľvek skritizovať a veľmi populisticky a sugestívne vytvárať situáciu alebo navodzovať napríklad moment, ako keby som vám ja so všetkou zodpovednosťou a serióznosťou na vašu interpeláciu neodpovedal.
To, že vy pri vašej interpelácii a položení otázky si vyžadujete, že ja vám mám odpovedať jednoslovne áno alebo nie, je síce pekné vaše zbožné želanie, ale ak má človek na určitú otázku odpovedať seriózne a zodpovedne, tak musí odpovedať aj s istým kontextom a nemôže sa najmä na sugestívne položenú otázku obmedziť len na slovo áno alebo nie. To je prvá vec. Čiže odmietam absolútne tento typ kritiky, že moja interpelácia je zlá preto, lebo som vás neposlúchol a neodpovedal som vám áno alebo nie. Vy si môžete také niečo želať, ale ja mám istú zodpovednosť, to znamená, ak takúto citlivú otázku mi kladiete, tak na ňu zodpovedám rozsiahlo, lebo si to vyžaduje daná otázka.
Ďalšia vec. Moja nejaká scenáristická aprobácia alebo čo pre vás bolo zdôvodnením, že som takto odpovedal. Ja, pán poslanec, nie som ani archeológ, ani pamiatkár, to znamená, že podklady na túto odpoveď som dostal od odborníkov, od ľudí, ktorí sa celoživotne tejto veci venujú. A oni nasýtili túto odpoveď aj určitými termínmi odbornými, ktoré som použil a ktoré vy ironizujete. Dostali ste serióznu odpoveď na vaše otázky. Naozaj.
A odmietam a rád by som aj povedal verejnosti, že to, že vy kričíte, že niečo je zničené a nenávratne, neznamená, že je to tak. Na celom procese aj archeologického výskumu, aj nakoniec budovania napríklad barokovej záhrady sa kontinuálne zúčastňujú odborníci. Ja sa necítim byť povolaný spochybňovať ich stanoviská ani som nikdy do toho nezasahoval, ani nebudem zasahovať. Dostali ste serióznu, zodpovednú a jasnú odpoveď, samozrejme, nie v tej intencii, ktorá vyhovuje vášmu propagovaniu sa, vašej sebaprezentácii.
Toľko som len chcel odkomentovať a už vôbec som nerozumel vášmu úvodnému vstupu, či ja niekde som, alebo nie som, to si nechajte niekde na kuloáre alebo čo a nezaťažujte tým ani túto snemovňu poslaneckú, ani verejnosť.

67.
Ďakujem, pán minister. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do bodu odpovede na interpelácie ústne. Nikto sa neprihlásil. Vyhlasujem rozpravu, všeobecnú rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.
Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu, ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Jozef Mikloško, pani poslankyňa Edita Pfundtner, pán poslanec Mikuláš Huba, ďalej pán poslanec Martin Fronc, Ján Mičovský, Pavol Zajac, Alojz Hlina. Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, aby predniesol svoju interpeláciu ústne.

68.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, dovolil by som si položiť moju interpeláciu na dvoch ministrov, aj keď je to tá istá interpelácia, lebo sa týka ako ministerstva zdravotníctva, tak aj ministerstva školstva. Týka sa projektu, ktorá sa nazýva Hrou proti AIDS. Zaviedol ho Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a aplikuje sa v školách Slovenskej republiky, takže vlastne tá otázka o vhodnosti a o akreditácii tohto projektu patrí na obidvoch pánov ministrov. Interpeláciu, samozrejme, odovzdám písomne.
Dovoľte, teda pár slov k tomuto projektu. Pamätáte sa, že asi pred dvoma mesiacmi tu bol taký určitý mediálny, mediálna diskusia na tému o tom, či tento projekt Hrou proti AIDS je správny, nejaká košická škola protestovala, že neni vhodný, a ja som vtedy, 9. decembra 2014, sa obrátil na Úrad verejného zdravotníctva v Slovenskej republike so žiadosťou o zaslanie týchto výučbových materiálov k tomuto projektu. Pán riaditeľ prof. MUDr. Ivan Rovný, hlavný hygienik Slovenskej republiky, mi odpovedal veľmi serióznym listom, tu ho pred sebou mám. Povedal, že tento projekt je vlastne projekt primárnej prevencie HIV AIDS a chce dať možnosť mládeži netradičným spôsobom, t. j. hrou umožniť získať základné informácie o spôsoboch prenosu vírusu HIV. Pôvodom je to nemecký projekt pochádzajúci zo Spolkovej centrály pre zdravotnú osvetu v Nemecku. Tam bol úspešne realizovaný a bol ponúknutý viacerým krajinám. V Českej republike sa stretol s pozitívnymi ohlasmi a záujmom mladých ľudí a českí kolegovia poskytli Slovenskej republike námet a pomoc pri realizácii tohto projektu. Na Slovensku teda už asi desať rokov tento projekt beží. Monitoruje ho teda Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na našich školách a pán riaditeľ alebo profesor hovorí, že zaznamenáva pozitívne ohlasy od mladých ľudí, učiteľov aj realizátorov tohto projektu, a konštatuje, že tá sťažnosť rodičov základnej školy je prvou zaznamenanou sťažnosťou. Na základe možno môjho listu, ale to tu neni celkom napísané, Úrad verejného zdravotníctva 9. 12. 2014, teda vlastne v ten istý deň, jak som ten list ja odoslal, vyzval všetky regionálne úrady verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, aby realizátori predmetného projektu vopred oboznámili vedenia škôl zapojené do projektu s jeho obsahom, záverom a priebehom. V prípade, že si rodičia nebudú želať, aby sa dieťa projektu osobne zúčastnilo, ich rozhodnutie bude akceptované. Úrad verejného zdravotníctva tiež vykonal na regionálnom útvare Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach previerku so zameraním na hodnotenie projektu v praxi. Konštatoval, že pracovníci postupujú v súlade s edukačným manuálom už viac ako desať rokov.
Tak by som povedal, že starostlivo vypracovaný list, kde na moje otázky bolo odpovedané, ale v prílohe bol teda ten projekt Hrou proti AIDS aj tu ho mám. A keď som si ho preštudoval, tak skutočne sa mi zdá, že nie je vhodný pre už napríklad siedmu až deviatu triedu, to je prvá, pre brancov a pre učňov vo vyšších triedach a tak ďalej. Ale je tam aj siedma až deviata trieda a to znamená, už od dvanástich rokov by ako žiaci mohli alebo mali tento projekt absolvovať, no. Už od dvanástich rokov.

Teda keď to, tých päť stanovíšť žiaci absolvujú a musia tam zaškrkávať nejaké znalosti, ktoré tým získali, tak v závere potom tí úspešní môžu získať propagačné materiály, kondómy a ďalšie veci. To je len päť stanovíšť a už toto bolo veľmi len stručne hovoriť. Každé stanovište je aj jedným obrázkom charakterizované. Napríklad to prvé stanovište má asi 18 obrázkov a k tomu aj nejaké texty. Ja by som očakával, že taký projekt by začal s tým, že by niekto zodpovedný sa porozprával s mládežou, čo vlastne o tomto vie, aby zistil, aká je úroveň tých detí, a podľa toho sa snáď aj zariadil. Druhá vec, že by som porozprával troška o vzťahoch, o láske, o priateľstve, zamilovanosti a tak ďalej. Čiže troška viac im to porozprával aj z hľadiska takej vzťahovej, teda nielen technickej alebo... No a, lebo pretože na tom prvom stanovišti sa skutočne dejú veci, ktoré som ani ja poriadne nevedel, až teraz som sa dozvedel, že jak to vlastne beží v tom živote. No, neviem, či má význam to tuná teraz hovoriť, aby ma náhodou televízia nevyškrkla, ale jednička je vaginálny styk, vysoké riziko, s kondómom nižšie riziko. Dvojka, análny styk, bla, bla, bla. Trojka. A pozor, riziko u darcu tiež existuje. Neviem, kto je v tom prípade darca a kto je príjemca. Tretie, orálny styk nechránený, bla, bla, bla, chránený už je to troška lepšie. Dentálna rúška vás môže zachrániť. Dobre. Štvorka. Bežné bozkávanie, pri hlbokom nejakom už je tam riziko. Drogy z matky na dieťa. Sedmička, kojenie. Osmička, transfúzia. A tak to ide dole. Tetovanie, prvá pomoc, holenie, zubná kefka, WC je bezriziková, chvalabohu, komáre, fajn, môžu vás štípať, koľko chcete, používanie pohárov, príborov, kýchanie, kašľanie, podávanie rúk, bazén, box a takto ide pomaličky dole. Dvadsať takýchto bodov aj s obrázkami. Tie obrázky, najmä čím idete nižšie, tým sú lepšie. Ale tak tie prvé sú také dosť nevhodné alebo by som povedal, že zvláštne. Decká sa idú z toho dvanásťroční iba rehotať a si z toho uťahovať. (Reakcia z pléna.) Dám ti to potom prípadne za malý úplatok prečítať. No, dobre, ale už teraz len veľmi stručne.
Druhé stanovisko je antikoncepcia. Zase vysvetľovanie. Tretie stanovisko je láska, sexualita, ochrana pred HIV, štvrtá sexuálna reč tela a piata život s vírom HIV AIDS. No mne sa zdá, že tento projekt možná že je aj dobre myslený, ale veľmi záleží od toho, čo deti vedia, jaké majú informácie z domu, jaké majú informácie v škole na sexuálnej výchove, na ďalších predmetoch, ktoré sa tomuto venujú. A tak naraz len zvonku prísť a začať päť stanovísk a tí, ktorí vyhrajú, nakoniec im dať kondóm, sa mi zdá troška také lacné. A je to skôr vec techniky, učenia sa techniky ako nejakých vzťahov a nejakých skutočne, by som povedal, dôležitých vecí, ktoré to dieťa predsa len ovlyvniť na celý život. Takže myslím, že obidvaja páni ministri by sa mohli troška na to pozrieť, lebo sa to týka ako školstva, aj zdravotníctva.
Ďakujem.

Ďalším prihláseným v bode interpelácie je pani poslankyňa Edita Pfundtner.
Nech sa páči.

70.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, ja som si dovolila podať interpeláciu v súlade s čl. 80 ústavy a s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky. Interpelácia sa týka nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vydaného 9. januára tohto roku.
Predmetné nariadenie Ministerstva vnútra sa týka udeľovania štátneho občianstva Slovenskej republiky z osobitných dôvodov. Predmetné nariadenie ministerstva ustanovuje postup v konaní o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky z dôvodov podľa § 7 ods. 2, písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve. Domnievam sa, že predmetné nariadenie ministerstva vnútra krváca z niekoľkých rán a je nezákonné. Poviem vám hneď, že z akých dôvodov.

Minulý týždeň vo štvrtok som si dovolila položiť na hodine otázok otázku pánovi ministrovi vnútra pánovi Róbertovi Kaliňákovi, ktorý nebol osobne prítomný na hodine otázok. Poslal mi však písomnú odpoveď. Predmetnú písomnú odpoveď mi sprostredkoval pán minister Počiatek. Na doplňujúce otázky však nevedel odpovedať. Žiaľ, tá písomná odpoveď pozostávala iba z čisto opísania textu mnou kritizovaného nariadenia, a preto takúto odpoveď považujem za neuspokojivú. Preto som si dovolila moju interpeláciu podať už včera aj písomne.
Zákon o štátnom občianstve je právny predpis, ktorý od roku 2010 je predmetom pravidelnej snahy mojich kolegov o určitú zmenu. Je tu vždy pravidelná snaha zo strany poslancov zmeniť zákon, ktorý bol novelizovaný za 24 hodín ako reakcia na tzv. Orbánov zákon o občianstve. Žiaľ, keď náš parlament v roku 2010 prijal túto novelu, tak podľa môjho názoru sa nedomysleli určité skutočnosti, ktoré sa snaží teraz pán minister riešiť predmetným nariadením, aj keď sľúbil niekoľkokrát, že sa to bude snažiť riešiť zákonom. Žiaľ, ten návrh zákona do parlamentu doteraz neprišiel.
Od 1. februára je však účinné nariadenie. Myslím si, že nie je tajomstvo, že aj pán minister, aj ja sme vyštudovali na Univerzite Komenského Právnickú fakultu a možno sme mali aj rovnakého učiteľa na teórii práva, a keď sa dobre pamätám, tak sme sa učili, že ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy môžu vydať všeobecne záväzné právne predpisy. Sú to konkrétne vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev. Ja si nepamätám, že nariadenie je všeobecne záväzný právny predpis. Nariadenie ministerstva je podľa môjho názoru, nie je všeobecne záväzný právny predpis a vyhľadala som si nariadenie ministerstva vnútra o legislatívnych pravidlách, kde sa píše, že čo sú interné predpisy ministerstva. Práve tam figuruje nariadenie ministerstva a v čl. 3 tohto materiálu sa píše, že minister schvaľuje nariadenie ministerstva, ktorým sa ustanovuje najmä organizačná štruktúra ministerstva, činnosť a hlavné úlohy útvarov ministerstva a nimi riadených zariadení a organizácií, organizácia, hlavné úlohy a činnosť útvarov Policajného zboru a tak ďalej a tak ďalej. Nikde sa nehovorí o tom, že nariadením ministerstva môžeme ísť nad rámec zákona. Ja som stále v tom, že zákony sa prijímajú tu v parlamente, a keď chceme splnomocniť nejaký iný orgán, či ministerstvo, alebo iný orgán štátnej správy, na to, aby mal legislatívnu právomoc ďalej a vykonávať zákon, tak na to musí existovať splnomocnenie v zákone. Ja neviem, že či zákon o občianstve takéto splnomocňovacie nariadenie obsahuje. Podľa môjho názoru nie. Takže si myslím, že ministerstvo v tomto smere s týmto nariadením išlo nad rámec zákona.
Pokiaľ ide o vecnú stránku mnou kritizovaného nariadenia, tak zákon o štátnom občianstve taxatívne uvádza dôvody a podmienky, za ktorých žiadateľ môže nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Je to tam presne uvedené. Zákon o štátnom občianstve dovoľuje výnimku výlučne len zo splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, a to len v presne vymedzených prípadoch. Namiesto požiadavky trvalého pobytu nastupujú v týchto prípadoch v zákone opäť presne špecifikované podmienky, ktoré žiadateľ musí spĺňať. Je to napríklad uzavretie manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky alebo skutočnosť, že žiadateľ je maloletým dieťaťom, ktorého zákonným zástupcom je občan Slovenskej republiky. Jedným z týchto prípadov je aj, a citujem: "ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej, alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky".
Vážený pán minister, ja teraz využijem, že ste tu, a dovolím si vás upozorniť, že rozšíriť podmienky pre udelenie štátneho občianstva stanovené zákonom môže len Národná rada, ktorá je v zmysle čl. 72 Ústavy Slovenskej republiky jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. Podľa môjho názoru s týmto nariadením ste išli nad rámec zákona, a preto som si vám dovolila položiť otázky v interpelácii, ktoré písomne dostanete.
Ide konkrétne o otázku: "Ministerstvo nemôže interným predpisom upravovať spoločenské vzťahy vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon. Aké opatrenie prijme vaše ministerstvo, aby tento nezákonný stav v právnom poriadku Slovenskej republiky nepretrvával?" To je prvá otázka.
Druhá otázka: "Prečo neupravujete predmetnú problematiku udeľovania štátneho občianstva zmenou zákona, ktorú už niekoľko mesiacov sľubujete?"
A tretia otázka, trošku dlhšia: "Pri opätovnom udeľovaní slovenského občianstva v zmysle nariadenia sa má prihliadať na skutočnosti, ktoré boli dôvodom straty štátneho občianstva Slovenskej republiky, a na spôsob a podmienky nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva, najmä na existenciu podmienky povoleného, evidovaného alebo registrovaného pobytu v cudzom štáte. Máme tomu rozumieť tak, že ak niekto opustí Slovensko a usadí sa inde, svoje občianstvo môže získať späť, ale ak niekto získa cudzie občianstvo iného štátu, zostane však doma na Slovensku, slovenské občianstvo tak ľahko nedostane? Pýtam sa konkrétne na osoby, ktoré nadobudli maďarské štátne občianstvo, avšak zostali bývať, naďalej žiť na území Slovenskej republiky a nemajú žiadny pobyt v cudzine. Ako budete postupovať pri posúdení týchto žiadostí?"
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pani poslankyňa, dávam slovo pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi, aha, pardon, ospravedlňujem sa, pán minister požiadal o slovo, chce reagovať hneď na interpeláciu.
Ešte, ešte raz upozorním, že o 16.30 hod. bude, bude rozprava prerušená, budeme pokračovať návrhom na schválenie utvorenia poslaneckého klubu.

72.
Ďakujem, v úvode si dovolím len tak odbočiť v tom smere, že, pán poslanec Hlina, rozpočet na barokovú záhradu je 4,5 mil. - a nielen na záhradu, ale na vonkajšiu úpravu všetkých plôch, ktoré dokopy sčítajú 23-tisíc m². Tak skúste to číslo predeliť a uvidíte, že jediným spôsobom vašej argumentácie je hrubá demagógia, ktorú ste tu aj dneska predviedli. Samotná záhrada má 7,5-tisíc a 4,5 mil. je vyčlenených na rekonštrukciu celých vonkajších plôch hradu na východnej terase predstavujúcich 23-tisíc m², pričom samotný hrad, iste viete, ako areál má zhruba 64-tisíc m², čím sa radí medzi najväčšie areály hradu v rámci Európy. Bodka.
Vrátim sa k pani poslankyni. Aby som bol úplne presný, mrzí ma, že teda, že osobitne vás som sklamal, ale myslím si, že vás vedie viacej emócií a, a menej, by som povedal, takého chladnokrvného právnického porovnania týchto vecí.
Samozrejme, máme rovnaké vzdelanie, čo ma veľmi teší, a preto by som si nikdy nedovolil nariadením ministerstva, ktoré, samozrejme, nielenže nemá, nemôže, ale ani nijakým spôsobom nerozširuje zákonné ustanovenia, nariadením ministra, popritom máme ešte k dispozícií rozkaz ministra, ktorý sa používa iba vo vzťahu k ozbrojeným zborom, používame na precizovanie postupov útvarov. Čiže útvary majú zadefinovanú nejakú dneska štandardnú, štandardné pravidlá, ktorými usudzujú, čo to je športová zásluha, čo to je vedecká zásluha, čo to je vzdelávacia zásluha, štandardnými prijímateľmi slovenského občianstva v týchto prípadoch je napríklad olympijská medailistka Anastasia Kuzminová a mnohí ďalší športovci, ktorí sa stali vlastne domestiko... domestikif... domestifikovanými Slovákmi. Nič, pohoda, ja sa niekedy musím aj pomýliť. Čiže toto je základ. Základ, prečo oni nadobudli slovenské občianstvo, je aj to, že proste oni sa presťahovali na Slovensko a rozhodli sa, že nová vlasť pre nich bude Slovensko, čo je prirodzené v každom štáte. Každý štát udeľuje občianstvo cudzím občanom a myslím si, že 90 % všetkých občianstiev sú tak udeľované, že ten človek si vyberie za novú domovinu štát, do ktorého sa presťahuje.
A to práve rešpektuje vlastne aj naše nariadenie, ktoré hovorí podriadeným útvarom nič viac a nič menej, a správne ste čítali to ustanovenie, ktoré hovorí o výnimkách a iných dôvodoch dôležitých pre Slovensku republiku. A pre mňa je rozhodujúce, že má záujem bývalý občan Slovenskej republiky žijúci v zahraniční o to, aby mohol získať svoje občianstvo späť. To je ten dôležitý záujem. Čiže my sme nijako nerozšírili dôvody, pre ktoré je občianstvo udeľované, my plne rešpektujeme a udeľujeme to občianstvo presne tak ako doteraz podľa toho, čo je v zákone napísané, ani o jedno písmeno viacej. Len som úradom, tak ako to zvykneme, postupujete štandardne, tak toto sú najčastejšie žiadosti, najčastejšie sa vybavujú takýmto spôsobom. Toto pod týmto rozhodnutím rozumieme, to je predmetom nariadenia, ktoré smeruje iba k útvarom cudzineckej polície, k útvarom obvodných alebo teda okresných úradov, ktoré prijímajú žiadosti. To vôbec nie je všeobecne záväzné nariadenie, to ani sme nikdy v úmysle nemali. To je vlastne len paušalizácia určitých stanovísk, ktoré pravidelne robíme, a sumarizácia rozhodnutí, ktoré doteraz robili, akým spôsobom to robíme. Nič viac a nič menej, niečo podobné bude aj v tej odpovedi.
A pre nás je rozhodujúce a v tom sa, ten názor náš sa líši, ak občan žije na Slovensku, nevidíme dôvod, prečo má snahu získať cudzie občianstvo bez toho, aby do toho štátu išiel bývať. Čiže aj maďarský občan má šancu získať späť slovenské občianstvo v prípade, že býva v Maďarsku. Lebo to máte už spojený daňový domicil, kopec iných vecí, to je všetko jasné. To, čo vy žiadate, je presné popretie dôvodu, prečo ten zákon existuje.

A keď niekto hovorí, no ale najmenej maďarských občanov stratilo občianstvo v rámci Slovenska, áno, to je presne ten preventívny účinok zákona. Keby nebol, tak by ich boli desaťtisíce. Čiže ten zákon absolútne splnil svoj účel, absolútne, pretože keby neexistoval, tak tých občianstiev sú desaťtisíce na Slovensku dvojakých, na to je ľahká odpoveď. A my sa snažíme, keďže zákon a medzinárodné inštitúcie dneska riešia podstatnejšie závažnejšie problémy, či Ukrajinu, alebo Islamský štát, tak sme povedali, nebudeme teraz proste prešovať, tlačiť na to, aby sme už zosumarizovali všetky stanoviská medzinárodných inštitúcií, tak ako som to sľúbil, zákon je pripravený, viete veľmi dobre, rok, ale povedali sme, že nebudeme ani odkladať to čakanie a skúsime tým, u ktorých je to možné v zmysle súčasne platného zákona, umožniť tak, ako sme si to vyskúšali na našom basketbalistovi pánovi Gavelovi, že vlastne môžme túto výnimku vlastne použiť pravidelnejšie a častejšie u tých, ktorí tieto veci spĺňajú, že je to dôležité, a podľa mňa je to dôležité pre Slovenskú republiku, že človek, ktorý žije v Spojených štátoch, ja neviem, podieľa sa na nejakom vedeckom programe alebo je iba obyčajným zamestnancom McDonaldu, ale má záujem, má záujem o to, aby bol aj občanom Slovenska. Ja si myslím, že je to v záujem Slovenskej republiky, a zatiaľ to tu nikto ani nespochybnil, čiže zákon sme ani neprekročili, ani nerozšírili, vychádzame len z doterajšej, jeho ustanovení, ktoré sú, a tie nám plne postačujú na to, aby sme tieto výnimky mohli týmto spôsobom udeľovať.
Ďakujem pekne.