46. schôdza

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som písomne jedno meno, za klub KDH Ján Hudacký, ktorý je zároveň navrhovateľom, takže otváram týmto všeobecnú rozpravu a dávam slovo pánovi navrhovateľovi aj za klub KDH. Nech sa páči.

Ešte raz ďakujem, pán podpredseda.
V tom uvedení som viac-menej tak formálne spomenul tie najdôležitejšie veci, ktoré súvisia s týmto návrhom zákona alebo teda novely zákona o dani z pridanej hodnoty a novely Obchodného zákonníka. Chcem pripomenúť a zdôrazniť, že v súvislosti s tým, čo sa na Slovensku deje, a teda s veľmi zlou platobnou disciplínou a druhotnou platobnou neschopnosťou, ktorá v konečnom dôsledku pôsobí predovšetkým na tie malé podnikateľské subjekty, živnostníkov a v konečnom dôsledku potom na ich rodiny, sme konzistentní, či už sa to týka návrhu zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je jeden z najväčších problémov na Slovensku, ale s tým súvisí, samozrejme, aj tento návrh zákona o dani z pridanej hodnoty. Pretože, ako som už aj uviedol, ten problém je v tom, že často predovšetkým tí malí dodávatelia, malí, malé firmy, živnostníci dodávajú tovary, služby alebo práce, vyfakturujú to svoje plnenie a odberateľ jednoducho im nezaplatí. Nezaplatí im buď vôbec, alebo po nejakej dlhšej dobe. Samozrejme, ak títo podnikatelia, živnostníci nemajú nejaké finančné rezervy, dostatočné finančné rezervy, dostávajú sa do existenčnej situácie, musia vyhlásiť konkurz v podstate alebo v tom lepšom prípade teda uzavrú svoje podnikanie tak, aby, a teda skončia s podnikaním. A nie je to otázka niekoľkých desiatok alebo stoviek firiem alebo živnostníkov, to sú už tisícky hlavne živnostníkov, ktorí takýmto spôsobom musia odísť v podstate bez toho, aby mohli naďalej zabezpečovať obživu a fungovanie svojich rodín.
Aj preto sme prišli teda s týmto návrhom zákona o dani z pridanej hodnoty s tým, aby odberateľ bol povinný zaplatiť svoje plnenie minimálne, ak už nie v celej výške, tak aspoň vo výške plnenia dane z pridanej hodnoty, a teda aspoň daň z pridanej hodnoty, a to v lehote, sme stanovili na 30 dní aj v tom prípade, keď sa tie dva subjekty v obchodnom styku dohodli na dlhšej lehote splatnosti. Čiže túto časť dane z pridanej hodnoty musia zaplatiť do 30 dní a potom ten dodávateľ v podstate, opäť tento zákon upravuje jeho plnenie voči štátu. Do 14 dní musí potom odviesť daň z pridanej hodnoty štátu.
Tá situácia, ako som hovoril, je veľmi zložitá a veľmi vážna aj vzhľadom na to, že takéto neplnenie svojich záväzkov uskutočňujú aj veľké spoločnosti. Nemusím vám možno veľa pripomínať aj v súvislosti s verejnými zákazkami a spoločnosti ako Váhostav, Doprastav a tak ďalej, ktoré dlhujú mnohým firmám, stovkám, možno aj tisíckam firiem, keď do toho zoberieme aj živnostníkov, desiatky až stovky miliónov eur a potom sa nečudujme, že dochádza k druhotnej platobnej neschopnosti a títo nemôžu ďalej platiť svojim subdodávateľom a dochádza k tomu negatívnemu stavu, ako na Slovensku máme. Že je tá súčasná situácia vážna, svedčí o tom aj najnovší prieskum spoločnosti TNS Infratest, ktorý hovorí, že na Slovensku sa platia faktúry v priemere 24 dní po lehote splatnosti. Takisto z mojich vlastných skúseností, respektíve z výsledkov, výstupov, ktoré máme z nášho portálu nezaplatilimifakturu, kde dostávame bežne ďalšie a ďalšie desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, už môžeme hovoriť, že nie o dňoch po lehote splatnosti, ale o mesiacoch, dokonca rokoch po lehote splatnosti. Ak si zoberiete, že medzitým tento živnostník, ten malý živnostník, ktorý povedzme je platcom DPH a takisto tie malé firmy musia odviesť dépeháčko, takže ešte sú ďalej na tom ukrátení.
A preto to chceme, nejdeme to spôsobom, ako sa možno aj v budúcnosti nastaví, takzvaný reverse charge, to znamená, aby DPH platil odberateľ, ale chceme v podstate, aby naďalej platil dodávateľ toto DPH alebo aby to plnenie dépeháčka zo strany odberateľa bolo prednostné. To znamená, že minimálne musí poslať na účet toho dodávateľa aspoň sumu vo výške DPH, aby vlastne tento dodávateľ nemusel byť ukrátený ešte aj o to DPH.
Takisto z minulého roka, čo konštatuje analýza Slovak Credit Bureau, konštatujeme teda, že minulý rok bol, čo sa týka počtu bankrotov, rekordný na Slovensku. Na Slovensku zbankrotovalo 407 subjektov. Škoda, že táto inštitúcia neurobila možnože takú hlbšiu analýzu, predovšetkým čo sa týka malých firiem a živnostníkov, ktorí v súvislosti so zlou finančnou situáciou spôsobenou druhotnou platobnou neschopnosťou ukončili dobrovoľne svoju podnikateľskú činnosť. Lebo jedna vec je, tí, ktorí vyhlásili bankrot, dosiahli sme minulý rok rekordné číslo 407 subjektov. Sú to obyčajne malé až stredné firmy. Čo, samozrejme, spôsobí alebo určite spôsobilo, že sa na ulicu dostalo možno niekoľko stoviek zamestnancov, ale ak by sme zobrali do úvahy to množstvo tých maličkých firiem a živnostníkov, ktorí už v podstate nevyhlásili formálne bankrot, ale ukončili podnikanie práve z dôvodu, že majú problémy, majú finančné problémy, a to aj v súvislosti s druhotnou platobnou neschopnosťou, no tak by sme mohli hovoriť už o tisíckach subjektov, a to už má vážny dopad na hospodárstvo a ekonomiku Slovenska.
My sme niekoľkokrát a ja som, keďže som trikrát alebo teda, áno, trikrát sme dávali návrh zákona o ochrane subdodávateľa, som stále vyzýval ministerstvo financií, a teda aj vládnych poslancov, aby minimálne v súvislosti s DPH sme urobili alebo ministerstvo financií urobilo ten ústupok, teda aby prišlo s návrhom, ktorý by riešil aspoň ten odvod DPH pre dodávateľov, aby toto bolo prednostné plnenie, aby to prednostné plnenie bolo zabezpečené zo strany odberateľov.
Ministerstvo financií až vlastne po našom návrhu, keď sme vyšli v decembri s týmto návrhom zákona, prichádza, čo už odznelo aj v médiách, prichádza s podobným návrhom, ktorý predpokladá priniesť tu do pléna parlamentu, myslím si, že až niekedy až v polovici tohto roka. Myslím si, že máme možnosť urýchliť tento proces, pretože tá situácia je vážna. My nemôžeme si dovoliť už naťahovať časovo túto vážnu záležitosť niekoľko ďalších mesiacov, pretože medzitým možnože skrachujú ďalší živnostníci, ďalší podnikatelia len preto, že nemajú dostatočné finančné rezervy a nemôžu zaplatiť v podstate DPH a takisto nemôžu zaplatiť svoje ďalšie finančné záväzky svojim subdodávateľom, a teda len sa zhoršuje tá situácia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti.
My touto navrhovanou úpravou tiež vytvárame určitý tlak na odberateľov, pretože právo odpočítať si DPH z tovaru alebo služby im vznikne až v deň, keď si splnia svoj záväzok voči dodávateľovi minimálne vo výške tejto dane, teda DPH. To znamená, že tie vratky DPH tí podnikatelia, tí odberatelia si môžu uplatniť až vtedy, keď zaplatia toto svoje plnenie minimálne v tej výške DPH dodávateľovi. Čiže vytvárame aj určitý taký konkrétny mechanizmus na to, aby si tí odberatelia plnili túto svoju povinnosť minimálne vo výške DPH.
Ja viem, možno viacerí budete namietať, no dobre, ale čo s tými ostatnými zdrojmi. Je pravda, že tento zákon prioritne rieši možno tú záležitosť s DPH, ale na druhej strane ja si myslím, že sú tu aj páky na to, aby sa tá situácia vôbec v zlepšení finančnej zodpovednosti alebo plnení si svojich finančných záväzkov jednotlivých podnikateľských subjektov zlepšila.
Takisto týmto návrhom zákona upravujeme alebo novelizujeme aj Obchodný zákonník, a to v tom zmysle, že znižujeme alebo skracujeme lehotu splatnosti faktúr doteraz 60 dní na 30 dní. Tak ako je to aj v podstate odporúčanie v rámci európskej legislatívy a vo veľa krajinách Európskej únie je doba splatnosti 30 dní, nevidím dôvod, aby my sme tu mali, samozrejme, v zákone uvedených 60 dní. Napriek tomu, samozrejme, že tí podnikatelia alebo tie podnikateľské subjekty si môžu dohodnúť akúkoľvek chcú lehotu splatnosti. Ale ak si nedohodnú, aby platila lehota splatnosti 30 dní, ja si myslím, že aj toto zlepší tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku a, samozrejme, čo sa týka riešenia druhotnej platobnej neschopnosti.
Chcem preto skutočne aj touto cestou vyzvať predovšetkým vládnych poslancov, aby si uvedomili vážnosť tejto situácie, pretože množstvo malých podnikateľov a živnostníkov končí svoje podnikanie len preto, že nemáme urobenú správnu legislatívu, že nevieme ochrániť ich prostredníctvom konkrétnej legislatívy a, samozrejme, s týmto súvisí aj určitá kvalita úrovne podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku to má dopad na zamestnanosť, prípadne na tvorbu nových pracovných miest. Chcem vás teda, aj vás páni poslanci z vládnej strany, vyzvať, aby ste podporili tento návrh. Ak, samozrejme, budete mať v druhom čítaní nejaké vážne pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, radi budeme o tom rozprávať, radi budeme hľadať priestor na nejaký konsenzus tak, aby sme urýchlili proces. Nemôžeme si už dovoliť čakať nejaké ďalšie mesiace, z ktorých keď príde ministerstvo financií so svojím vládnym návrhom zákona, tak aby sme jednoducho naťahovali zbytočne tento proces. Ja si myslím, že ak by ste podporili tento návrh zákona, niekedy v apríli by sme mohli mať tento zákon prijatý a mohol by v podstate hneď vstúpiť do platnosti a mohli by sme pomôcť desiatkam, stovkám a – trúfam si povedať – tisíckam podnikateľov, ktorí by mohli štandardne fungovať na tomto trhu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja. Na vystúpenie pána poslanca Hudackého sú dve faktické.
Nech sa páči, Jana Kiššová s prvou.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem, pán kolega, poďakovať, že ste priniesli takýto návrh zákona do parlamentu, preto, lebo tí neplatiči sú naozaj veľký problém. Naozaj sú veľký problém a ja som rada za každý návrh, ktorý sem príde do tejto snemovne, ktorý by problém s neplatičstvom mal riešiť, a tých návrhov zákona – či už lepších, alebo horších – je tu neúrekom. Na každej schôdzi nejaké takéto predkladané sú a ja som mimoriadne prekvapená, s akým stoickým kľudom ich SMER všetky zamieta pod koberec. Ako keby tu ten problém neexistoval.
Ja sama prichádzam s nejakými návrhmi na opatrenia hneď po vás, pán kolega Hudacký, a ja naozaj chcem z tohto miesta sa prihovoriť za tých ľudí, ktorí ostávajú po firmách, ako je Doprastav a Váhostav. To sú naozaj tisíce ľudí, to sú tisíce živnostníkov, ktorí nemajú peniaze na to, keď už nie na to, aby ďalej fungovali, ani len na to, aby vracali štátu dépeháčku, ktorú sami nedostali zaplatenú. Čiže ja sa rovnako prikláňam k tomu a chcem poprosiť pekne, aby, keď už aj neschválite tieto zákony, tieto návrhy zákonov, aby ste sa nad tými neplatičmi, ktorí sú systémovými neplatičmi, zamysleli a prišli aspoň s vlastnými návrhmi, keď už teda odmietate programovo podporovať tie naše.
Ďakujem.

Nech sa páči, Jozef Bobík.

Ďakujem. Vo svojom vystúpení chcem povzbudiť kolegu Hudackého, že sa nevzdáva hľadania riešení, ako pomôcť situácii na Slovensku, lebo skoro denne sme svedkami stavov, keď dodávatelia hlavne stavebných prác nakúpia materiál, zaplatia mzdy, zaplatia odvody, ešte aj DPH a následne na to nedostanú platbu od svojho hlavného teda dodávateľa, pre ktorého oni robia poddodávky. Potom to vidíme, realitu, hlavne teraz v reštrukturalizáciách väčších firiem, kde v prvom rade sú tí, ktorí majú nejaké tie pohľadávky viacej vážnejšie, a na konci zostávajú tí, ktorí vykonávajú reálne práce a poddodávky, a ich riešenie potom je také, že sa im ujde 5 či 10 % z celkovej fakturovanej sumy. Samozrejme, že ak takýchto dodávok niektorá firma či živnostník má viacej, tak v priebehu krátkeho času sa nechtiac dostáva do situácie, že ak sám je seriózny, platí to všetko, čo platiť má, dokonca odvedie prácu a záver je taký vlastne, že on má existenčné problémy, prípadne aj jeho zamestnanci.
Takže toto si myslím, že je návrh, ktorý rieši minimálne to kritické, ktoré na Slovensku teraz existuje.

Ďakujem pekne, s reakciou Ján Hudacký.

Chcem poďakovať obom kolegom za podporné stanoviská. Je určite budem ďalej konzistentný vo svojej činnosti tuto v Národnej rade, jednak tým, že sa už v podstate profesionálne venujem hospodárstvu 20 rokov minimálne a snažím sa v podstate hľadať tie možnosti, aby sme vylepšovali to podnikateľské prostredie. V každom prípade tie problémy sú jasné, ja už tu ich nebudem opakovať. Určite prídem s ďalším návrhom aj trošku vyprecizovaným, čo sa týka ochrany subdodávateľov, teda zákona o ochrane subdodávateľov, ktorý je skutočne kritickým teda návrhom a môže riešiť ten problém neplatičstva, ak to tak môžem nazvať, na Slovensku. Ja si myslím, že ak by tento zákon bol už prijatý pred takmer troma rokmi, keď som ho prvýkrát predkladal, tak nemuseli by sme mať množstvo týchto problémov, teraz ako to poznáme v súvislosti s Váhostavom alebo Doprastavom.
Tak isto momentálne pracujem na zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý, ja si myslím, že prichádzam s originálnym návrhom, ako tie malé firmy a živnostníci by mohli mať ďaleko lepšie uspokojené tie svoje pohľadávky voči tým veľkým povedzme firmám, ktoré, samozrejme, podiel na tom zostatku mali nejaký. Tie malé firmy obyčajne nedostanú nič, čiže nedostanú ani len toľko zdrojov, aby mohli si v podstate vykompenzovať toto dépeháčko, ktoré vlastne už dopredu musia zaplatiť. Takže určite ja budem konzistentný v tomto, v tejto svojej činnosti a budem sa snažiť hľadať tie možnosti, aby sme zlepšili tú situáciu v oblasti finančnej disciplíny na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj ja.
Pýtam sa teraz, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Dve mená sú na tabuli Hlina Alojz, Zajac Pavol, končím možnosť ďalšieho prihlasovania. Nech sa páči, v tomto poradí.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v zásade sú viaceré taktiky, ako sa dopracovať k výsledku, ak nám ide o výsledok, že buď jeden veľký silný frontálny, alebo množstvo malých, drobných, možno niektoré diverzné. Na konci by bol výsledok, že dokopeme SMER k tomu, že sa k tej otázke postaví čelom. A ja oceňujem, samozrejme, oceňujem tento návrh. Na tejto schôdzi je viacero návrhov, ktoré riešia túto problematiku, možno teda stojí za to teda, že ísť týmito viacerými drobnými. Pre túto chvíľu možno lepšie, lebo sa to bude tak objavovať a na konci dokopeme SMER k tomu. Potom oni ohlásia, tam niekoho pošlú, že jak teda zachránili živnostníkov. Ten folklór už poznáme, ale nevadí, lebo tých živnostníkov treba naozaj ochrániť, vážení! Však my chránime viacej kamzíka a plesnivec ako živnostníka, hej, že tých živnostníkov bude pomaly menej ako tých kamzíkov, ale ani zďaleka nemajú tú ochranu. Na tých živnostníkov, oni dostávajú morové rany, už kto mohol, každý sa na nich vybúril.
Viete, to je presne v zmysle stratégie, keď neviem vybrať milión naraz, tak vyberiem od milióna ľudí po euro. To znamená, áno, niekto zistil, že z tých malých biedakov... Bol niekto ráno o tretej v Námestove na autobusovej stanici? Na Orave, bol tam niekto? Keby ste tam šli, tak máte pocit, že je 1. máj. Viete, ako je to o tretej ráno v pondelok na autobusovej stanici na Orave? Viete, koľko chlapov s taškami ide do sveta robiť, a viete, koľko ľudí si povedalo, teda rádovo menej, ale v takých parádnych oblekoch a kravatách, že ako by sa z tých ľudí dalo vydrieť nejaké tie peniaze? Z tých biedakov, ktorí ráno o tretej v tej zime prešľapujú z nohy na nohu, idú do Bratislavy, idú kde všade, tak tu si porozmýšľali, zarozmýšľali, že ako by sa... a prišli na to.
Tí živnostníci naozaj dostávajú morové rany. Morové rany dostávajú. Splatnosti faktúr, naschvál natiahnuté splatnosti faktúr, aby sa ten biedak až po 120 dňoch dozvedel, že nedostane zaplatené. Koľkokrát ste zmietli, vy ste to myslím predkladali, ja som to predkladal, to tu už bolo nie raz, nie dvakrát, skrátene aj teraz je adaptácia toho. Princípom je, že ten chlap sa dozvie, že mu niekto nezaplatí, za mesiac, to je zjednodušene. Ja sa, ľuďom, aby tomu prípadne rozumeli. Teraz sa ten človek dozvie za 120 dní, lebo vtedy mu príde splatnosť prvej faktúry, za 120 dní sa dozvie, keď mu po 120 dňoch nepríde platba, že čosi nie je v poriadku. Možno sa chvíľku začne krútiť, neviem čo, ale on medzitým stále robí, ten chlap.
A ten návrh, ktorý tu bol a ktorý proste má opodstatnenie, že po 30 dňoch, keď mu nezaplatí a začne sa vyhovárať, no tak ten živnostník zistí, že čosi nie je v poriadku, tak už ďalších 90 dní tam aspoň nerobí, nehrdlačí, lebo povie, tak nebudem robiť, keď nemám zaplatené. Viete, že v tom je tá oddialená splatnosť faktúr. Prečo by ste mali živnostníkovi platiť oddialenú splatnosť faktúr? Prečo? Veď je to jeho výplata! Ale to tu nikoho, s vami to tu vôbec nepohne, vôbec, to nechávate tak.
Teraz sexy móda: konkurzy, po tomto idú dva návrhy zákonov o konkurze a reštrukturalizácii. Čo sme dokázali, čo niekto dokázal v tých parádnych kvádrach urobiť z návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii? No elegantný spôsob, ako si nechať posvätiť súdom, že tým biedakom, ktorí ráno o tej tretej na tej autobusovej stanici čakajú s tými taškami a vŕtačka v nej, ako nezaplatiť faktúry a zakývať im papierom, že to je legálne, lebo ten chlap sa bude čudovať, to sú častokrát ľudia, ktorí nevedia, čo je podanie, neviem čo, uznesenie, oni, chudáci, nevedia, oni vedia navŕtať hmoždinku, oni vedia urobiť peknú sadrokartónovú stenu a niekto zistil, že z týchto peňazí sa dajú vytrieskať peniaze. A ten chlap sa bude čudovať, že prečo mi nechcete zaplatiť, a on mu povie: reštrukturalizácia, schválený plán reštrukturalizácie. Uspokojenie pohľadávky vo výške 15 %. A pritom ten biedak už zaplatil DPH.
Viete, a to je presne aj tá zodpovednosť toho štátu, však 20 % už štát dostal. A uspokojenie pohľadávky dostane vo výške 15 %, to, myslím, Doprastav tak vysporiadali, 15 % a v priebehu piatich rokov. Však to je nonsens, že súd posvätí niečo také! Však tam malo byť 20 % plus uspokojenie pohľadávky. Však tých 20 % on poslal štátu, to neni uspokojenie jeho pohľadávky! To je, už z princípu to je celé zlé. A rozumiete, to je tá ďalšia morová rana, to je ten ďalší sexy model.
A kto vám krachuje? Všetko vaši kamaráti: Doprastav, Váhostav, poórovci, všetci proste zistili, že aká je to super sexy vec, dáš to tam, nemusíš zaplatiť, máš na to dekrét. A povedz tomu Janovi z Lesnej, že môžeš ísť na lampáreň, tam volaj Hudackému, môžeš zavolať, komu chceš, nepomôže ti nikto, chlapče môj zlatý. Lebo ja mám uznesenie súdu o schválení plánu reštrukturalizácie. To je hrozné!
Zajtra sem príde pán Čislák, zajtra sem príde pán Čislák, ktorý donesie novelu zákona o zdravotnej starostlivosti v tom, že pokiaľ sa ten biedak omešká s jednou platbou do zdravotnej poisťovne, no tak ho nechajú umrieť na chodbe. Zjednodušene, doteraz to bolo tak, že tri mesiace pokiaľ ste mali omeškané platby, tak ste sa stali dlžníkom, a teda je vám poskytovaná len nevyhnutná zdravotná starostlivosť, teraz, Dôvera to priznala, Dôvera priznala, že áno, že oni proste chcú ten trh vyčistiť, lebo tak sa u nás čistí trh. Čiže nebude to tri mesiace, bude to sto euro, čo u životaschopného živnostníka znamená jeden mesiac, čiže ten biedak, keď sa omešká jeden mesiac s platbou, tak sa stane dlžníkom. Bude mu poskytnutá nevyhnutná zdravotná starostlivosť, ale veľkoryso povedali, ale môže sa s nami dohodnúť. Áno, tak potom ten biedak v tej Oravskej Lesnej musí zavolať na Dôveru a poprosiť, či mu dajú splátkový kalendár, musí ísť podpísať splátkový kalendár a potom ho možno ošetria. (Reakcia z pléna.) Bude stále dlžníkom, ale teraz, áno, to je presne to zákerné, cynické, že teraz hovoria, ale môžete aj pri, keď máte splátkový a plníte si povinnosti zo splátkového, tak môže vám byť poskytnutá plná zdravotná starostlivosť.
Ja proste žasnem! Žasnem, že pod čo všetko sa tu dá podpísať. A na tých biedakov hovorím, na tých biedakov, čo ráno o tretej, to neni len Námestovo, to sú aj Michalovce, to je Kežmarok, to je jedno, tam proste tí ľudia ráno stoja na tých zástavkách, tí, čo idú autom, tí, čo idú autobusom. Idú do sveta skúsiť zarobiť nejakú tú korunu, domov aby ju mohli doniesť svojim deťom. Aby ju mohli poslať žene. A niekto sa tu, sa nastavil, že ako z nich vytrieskam tie peniaze. Nebridí sa vám to? Nebridí sa vám to, že aby, viete, akí sú to ctihodní občania? Viete, jak tí ctihodní občania vedia chodiť po nejakých plesoch, viete, jak tí ctihodní občania vedia mať patetické reči, viete, koľko je takých ctihodných občanov? Motajú sa okolo vás, vážení! Koľko ctihodných občanov? Pán Široký, ctihodný to občan, nie?
Prosím vás, pod niečo sa podpísať, pod niečo sa nepodpísať. Už som to tu hovoril, v Amerike je taký think tank, zarobiť peniaze tak, aby ste neboli sviňa. Viete, to je to, že dajú sa zarobiť. U nás, zdá sa, že to tu nikto s tým nerozporuje. U nás keby niekto založil ten think tank, tak sa mu tam asi nikto neprihlási, mám obavu určitý moment, prosím vás.
Samozrejme, s tým skončím, sa plne stotožňujem s týmto návrhom.