48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, k vládnemu návrhu zákona o poplatkoch, ako ho verejnosť už dnes volá, som vystupoval v druhom, aj v prvom čítaní a povedal som svoje pomerne jednoznačné stanovisko. Musím konštatovať, že rozhodnutie pána prezidenta, ktorý vetoval tento zákon a vrátil ho do Národnej rady Slovenskej republiky, bolo aj vzhľadom k tej diskusii, ktorá prebiehala v Národnej rade, ale aj k tej diskusii, ktorá prebiehala vo verejnosti, očakávaným krokom. V princípe sa dá povedať, že voči tomuto zákonu boli veľmi, vznesené veľmi vážne výhrady.
Pán prezident vzniesol v podstate tri výhrady, ktoré tak voľne parafrázujem. Tou prvou je, že zákon je nejednoznačný, že výklad tohto zákona lekármi, pacientmi, občanmi, ministerstvom je nejednoznačný a zákon zo svojej podstaty by mal byť jednoznačným. Nie je predsa možné vykladať si rýchlosť, ktorou smieme ísť v obci, ľubovoľne, podľa toho, či ste policajt, vodič alebo nezainteresovaná osoba, alebo ministerstvo vnútra. Je to jednoznačné, že musíme ísť päťdesiatkou a takisto by malo byť jednoznačné, za čo možno a za čo nemožno vyberať poplatky v ambulanciách v slovenskom zdravotníctve.
Druhý argument, ktorý uviedol vo svojom niekoľkostranovom odôvodnení pán prezident, je skutočnosť, že ministerstvo zdravotníctva napriek tomu, že dlhodobo pripravovalo tento vládny návrh zákona o poplatkoch, nekvantifikovalo reálne jeho dopady ani záporne, ani kladne. Čiže ministerstvo zdravotníctva nekvantifikovalo, koľko sa asi vyberá na poplatkoch, aká je momentálne situácia s vyberaním poplatkov a po zrušení piatich poplatkov, ktoré navrhuje minister Čislák, o koľko viac peňazí zostane v peňaženkách pacientov, o koľko menej budú pacienti doplácať v zdravotníctve. Čiže pri tak vážnej norme by určitá kvantifikácia, určitý dopad bol očakávaný z hľadiska toho, že to predkladá ministerstvo zdravotníctva.
A tretia výhrada pána prezidenta, prečo navrhol neschváliť zákon ako celok, je skutočnosť, že zákon bol schválený v inej verzii vo vláde Slovenskej republiky, než na záver schválila Národná rada Slovenskej republiky. Pán prezident teda nepriamo vzniesol výhrady voči pozmeňovacím návrhom, ktoré boli schválené v pléne Národnej rady, ktoré výrazným spôsobom pozmenili konečnú verziu zákona. Samozrejme k tomu môžem povedať len toľko, že my sme zvyknutí na to, že v Národnej rade predsa predkladajú poslanci Národnej rady pozmeňovacie návrhy, ktoré zasahujú do tohto zákona, ale pozmeňujúci návrh, ktorý zrušil prednostné vyšetrenie, alebo aby som bol presný, zrušil možnosť vyberať poplatky regulované samosprávnymi krajmi za prednostné vyšetrenia, je podľa názoru pána prezidenta, ale aj širokej odbornej a laickej verejnosti veľmi závažným zásahom do zákona, ktorým nebol dostatočne oddiskutovaný odbornou, ani laickou verejnosťou.
Dovoľte mi v tejto chvíli povedať, že ja rozhodnutie pána prezidenta vnímam ako odborne správne rozhodnutie. Som rád, že pán prezident vypočul pacientov a som rád, že pán prezident vypočul lekárov, ktorí mali množstvo pripomienok k schválenej verzii vládneho návrhu zákona o poplatkoch. Tri hlavné argumenty, pre ktoré považujem takto schválený vládny návrh zákona za zlý, si dovolím v tejto chvíli uviesť aj ja.
Prvý argument, prečo považujem schválený vládny návrh zákona za zlý a považujem za správne, že ho prezident vrátil do Národnej rady, je skutočnosť, že zákon vyvolá v praxi chaos. Úlohou zákona totižto bolo urobiť poriadok s poplatkami, a to myslím, že všetci, odhliadnuc od toho, či sme zo SMER-u alebo z opozície, vnímame ako správny krok. Problém s narastajúcimi poplatkami z roka na rok v ambulanciách na Slovensku máme. Čiže to je v poriadku. Ministerstvo zdravotníctva malo ambíciu urobiť s tým poriadok.
Faktom ale je, že takto schválený návrh zákona vyvolá väčší chaos, než je s poplatkami v súčasnosti. Tým, že ministerstvo zdravotníctva zakázalo päť poplatkov aj po pozmeňovacom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Blanár, ešte nevyriešilo skutočnosť, že poplatky sa budú v budúcnosti vyberať, aj keď sa mnohé len premenujú. Tak ako v súčasnosti máme problém s poplatkami, ktorý nespočíva v tom, že zákon predpisuje, čo sú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nariadenie vlády určuje, aká je výška poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, o tomto môžeme diskutovať, či je to dobre nastavené alebo zle. Ale toto nespôsobuje reálny problém v praxi.
Reálny problém v praxi spôsobuje, že mnohé ambulancie vyberajú poplatky aj za také výkony, ktoré už nejakým spôsobom hradí zdravotná poisťovňa, respektíve vyberajú poplatky od výmyslu sveta. A ja som mal veľmi vážne obavy pri prerokovaní tohto návrhu zákona v prvom, druhom čítaní, ktoré som tu za týmto rečníckym pultom aj opakovane povedal, že žiaľ, napriek snahe ministerstva zdravotníctva táto novela zákona nevyrieši problém vyberania poplatkov od výmyslu sveta. Mnohé sa premenujú, nájdu inú formu, nebude ich vyberať lekár, ale správca, nebudú sa tak volať, budú sa poukazovať ako dary, proste vymyslí sa na to nejaký model, ktorého sme koniec koncov svedkami od roku 2006, keď prvá vláda Roberta Fica zrušila 20 a 50-korunáčky a povedala, že zdravotníctvo bude už bezplatné. No je bezplatné? Z roka na rok narastajú poplatky. Predtým sa vyberala 20 a 50-korunáčka a bolo to dobré. Fungovalo to v praxi, všetci vedeli, za čo koľko zaplatia. Zrušilo sa to, nech sa páči. Je to určite systém, ktorý sa dá nahradiť omnoho efektívnejšími v súčasnosti, ale faktom je, že po zrušení poplatky nie klesli, ale začali narastať. Ináč by sme totižto tento zákon tu v súčasnosti nemali a ináč by ministerstvo financií nepredkladalo v zákone o dani z príjmov na jeseň minulého roka povinnosť zaviesť registračné pokladnice v ambulanciách. No veď logicky, keby neboli poplatky, tak čo by registrovali tieto ambulancie?
Druhou mojou výhradou, a koniec koncov je to výhrada pána prezidenta, ja som ju ale hovoril aj v druhom čítaní, je nejednoznačnosť tohto zákona. No, dnes sme diskutovali na výbore pre zdravotníctvo a sme tam v podstate ľudia z praxe, ktorí poznáme, ako je to na ambulanciách, ako je to v nemocniciach, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve a dnes sme diskutovali práve o tom, že ako je to s hlavnou výhradou súkromných lekárov, ktorú Asociácia súkromných lekárov, aj Slovenská lekárska únia špecialistov opakovane na verejnosti pripomínala. Môže lekár spoplatniť nezazmluvnený výkon? Veľmi jednoduchá otázka. Ale pomerne veľký problém, pretože Asociácia súkromných lekárov hovorí, že tak ako je to v súčasnosti schválené, to v praxi nebude možné. Minister Čislák nás dnes uisťoval na výbore pre zdravotníctvo, že s týmto sa nič nemení. Čiže ministerstvo necháva možnosť spoplatniť na dobrovoľnej báze, samozrejme, pacient s tým musí súhlasiť, nezazmluvnený výkon.
Aby ste rozumeli, o čom rozprávam. Rozprávam o tom, že gynekológ má pacientku, tehotnú ženu, vie jej urobiť ultrazvukové vyšetrenie na svojej ambulancii, ale nemá zazmluvnený ultrazvuk od zdravotnej poisťovni. To znamená, ak je táto pacientka, tehotná žena, ochotná dobrovoľne zaplatiť poplatok za toto vyšetrenie, ktoré nie je zazmluvnené, môže jej to gynekológ urobiť, alebo ju musí poslať k najbližšiemu zazmluvnenému ultrazvukovému prístroju do okresnej nemocnice?
Namietala to Asociácia súkromných lekárov, namietali to všeobecní lekári, aj špecialisti, poznáte príklad s EKG, ktoré bolo veľmi široko diskutované hlavne na sociálnych sieťach, či všeobecný lekár, keď nemá zazmluvnené EKG vyšetrenie, ho môže urobiť, alebo ho musí posielať k špecialistovi, keď má ten prístroj k dispozícii a vie robiť s tým prístrojom, má na to odborné predpoklady, spĺňa odborné predpoklady.
Čiže ak ministerstvo zdravotníctva chce teda ponechať možnosť vyberať platbu za nezazmluvnený výkon, ako lekár vie urobiť, lebo má na to predpoklady a má takýto prístroj, tak si myslím, že by sa to dalo omnoho jednoznačnejšie v tomto zákone napísať tak, aby to nevyvolávalo rôzne dezinterpretácie.
A tretia moja poznámka je a pripomienka aj k tretiemu problému, ktorý prináša táto novela, pre ktorú ju vrátil pán prezident do pléna Národnej rady, a to je zrušenie prednostných vyšetrení. Treba povedať, že vyvolalo to na moje prekvapenie pomerne veľkú búrku nevôle a ani nie tak u lekárov, ako u pacientov. To, že naším záujmom, dámy a páni, by malo byť, aby pracujúci ľudia pracovali a nevysedávali dlhé hodiny v čakárni čakajúc na vyšetrenie, ak sú ochotní zaplatiť poplatok za prednostné vyšetrenie, je pomerne jasné. Myslím, že to nejako netreba rozoberať zoširoka, všetci sa na to sťažujú, všetci by najradšej boli čím skôr ošetrení, ktorí ste niekedy, kolegovia, boli na ambulancii, tak viete, že nikomu sa tam veľmi čakať nechce a priznám sa, že ani pre lekára to nie je práve najpríjemnejšie, keď na vás hodiny čakajú pacienti. Čiže toto je jeden rozmer.
Ale prekvapili ma príbehy, ktoré na sociálnych sieťach tak isto boli široko rozoberané, príbeh nevládnej dôchodkyne, ktorá na cestu k lekárovi potrebuje zaplatiť opatrovateľku. Dnes za hodinu alebo za dve hodiny vedela vybaviť všetko, prišla po ňu opatrovateľka, išli k lekárovi, zaplatila poplatok za prednostné vyšetrenie, vyšetrili ju, prišla domov a mala to vyriešené. V súčasnosti sa ale dostávame do situácie, že ona bude musieť pre cestu k lekárovi zaplatiť tejto opatrovateľke pol deň, možno celý deň, kým vysedia v čakárni radu. Prichádzajú ponosy od pacientov, ktorých zdravotný stav jednoducho neumožňuje tak dlho vysedávať v čakárni. Takže zrušenie poplatkov za prednostné vyšetrenie vyvolalo veľkú búrku nevôle aj preto, pretože neboli dostatočne diskutované. O tom som presvedčený. Jednoducho i ministerstvo zdravotníctva tak dlho pripravovalo tento návrh zákona, chcelo zrušiť tento poplatok, tak nech sa páči, malo ho doniesť do Národnej rady a prediskutovať ho a nájsť, ako iným spôsobom upraviť objednávanie pacientov tak, aby ten, kto jednoducho nemôže čakať z rôznych dôvodov, čakať nemusel.
To, že pán prezident vrátil tento zákon do Národnej rady, považujem za odborne správne a otvára to priestor hlavne na strane kolegov zo SMER-u, aby rešpektovali prezidentove veto, aby ho neprelomili, aby neschválili ešte raz tento návrh zákona a aby ministerstvo zdravotníctva možno aj pripomienky, ktoré jednotlivé stavovské organizácie a organizácie pacientov, alebo aj konkrétna petícia ministerstvu zdravotníctva dávajú, vedelo zapracovať do upravenej verzie tohto návrhu zákona.
Pán minister dnes povedal, už som tu spomínal, že teda on je presvedčený o tom, že dnes treba prelomiť toto veto a teda predpokladám, že aj kolegovia zo SMER-u sú zatiaľ v situácii, že chcú prelomiť veto pána prezidenta a argument, ktorý pán minister používal na výbore pre zdravotníctvo, bol, že veď dlho to pripravovali a dlho to diskutovali s jednotlivými organizáciami. Teda po tak dlhej príprave je to konečne zákon, ktorý chce riešiť poplatky v ambulanciách.
Môžeme sa dohodnúť na tom, že súhlasím s tým, že chce. Chce riešiť poplatky v ambulanciách a je to správne. Je to správne, pretože poplatky narastajú a jediní, ktorí sa začali vôbec zaoberať výškou poplatkov v zdravotníctve, bola vláda Ivety Radičovej, ktorá zaviedla ochranný limit na doplatky za lieky. Áno, k poplatkom v ambulanciách sme sa nedostali, tak ako prvá Ficova vláda, ani vláda Ivety Radičovej. Je tu teda šanca to riešiť. Ale poďme to riešiť naozaj tak, aby to bolo jednoznačné, aby to nebola, nevyvolávalo chaos a aby každý vedel, za čo a koľko má doplácať. To by mali byť nejaké východiskové body. Aby to nebol marketingový návrh, ktorý bude vyzerať tak, že všetko sa vyriešilo, počúvam vyjadrenia kolegov zo SMER-u, všetko je v poriadku a medzitým veselo bude prebiehať vyberanie poplatkov, ktoré sa len premenujú v našich ambulanciách, ale SMER sa bude tváriť, že to vyriešil. Raz už sme toho boli svedkami v roku 2006, keď sa zrušili 20 a 50-korunáčky. Odvtedy sa SMER až do jesene minulého roku, kým minister Kažimír neprišiel s návrhom zaviesť registračné pokladnice v ambulanciách, tváril, že zdravotníctvo je v princípe bezplatné, že netreba platiť za nič. Neraz sa minister vyjadril v praxi, keď dostal otázku, veď pacienti platia za to a za to, nemajú platiť nič. Keď náhodou platia, nech sa sťažujú. Nemajú platiť za nič. Čiže netreba skrývať hlavu do piesku, ale treba riešiť tento problém.
Nesúhlasím ale s ministrom Čislákom v tom, že tak, ako bol zákon schválený a ako ho vetoval pán prezident, že je výsledkom nejakej diskusie, že vznikol na základe nejakých odborných pripomienok. Len uvediem hneď konkrétne dva prípady, alebo príklady, prečo si myslím, že tomu tak nie je.
Po prvé, je to zrušenie prednostných vyšetrení, pretože keď sa pozriete do pôvodného vládneho návrhu zákona, ministerstvo zdravotníctva ani náhodou neuvažovalo o tom, že zruší poplatok za prednostné vyšetrenie, ale najprv tam dalo lehotu 7 a potom ju dokonca posunulo na 10 dní a hovorí o tom vládny návrh, ktorý prišiel do Národnej rady, že do 7, po úprave do 10 dní je možné za objednanie pacienta vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie, nad 10 dní to možné nie je. To bol vládny návrh. Potom prišiel pozmeňovací návrh, že jednoducho nie je možné vyberať poplatok za prednostné ošetrenie nikdy.
Ďalšia moja poznámka je, že trošku sa nám tu pletú veci, aj dnes v diskusii som to vnímal tak, že sa nám tu pletú veci, lebo mnohí sa odvolávajú na to, že no veď, a pán prezident to aj napísal vo svojom odôvodnení, no veď objednávanie pacienta by nemalo byť spoplatnené a v Európskej únii ani spoplatnené nie je. Áno, nemalo by byť a mnohokrát je. Nemá to oporu v žiadnom zákone, keď budem počúvať tie argumenty, že to ako nejaká vláda pravicová, zlá, to tak, nemá to oporu v žiadnom zákone, ale bežne sa to v praxi deje. Zatelefonujete, objednáte sa, za objednanie sa na vyšetrenie treba zaplatiť. Ministerstvo zdravotníctva v návrhu, ktorý donieslo do Národnej rady a zostalo to tam napísané dodnes, je, napísalo, že nie je možné vyberať poplatok za objednanie sa. To je jedna vec, ale ministerstvo ďalej povedalo, že je možné vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie do 10 dní. Čiže to je niečo úplne iné, lebo keď dnes zavoláte alergológovi v Bratislave alebo v Košiciach a chcete sa objednať, lebo začínajú vám nejaké, nejaká polinóza, to znamená náznak sennej nádchy, lebo prichádza jaro, tak vám dá termín za tri mesiace a to máte veľké šťastie. A angiológ za šesť. No je jasné, že za objednanie o tri mesiace asi nie je možné vyberať poplatok za prednostné vyšetrenie. To je pomerne logické. To je logické.
A s touto logikou prichádzalo aj ministerstvo zdravotníctva, lenže pozmeňovací návrh, ktorý tu SMER predložil, pán poslanec Blanár predložil, zmenilo túto filozofiu, čiže to nie je to, čo bolo prediskutované s odbornou verejnosťou. Ešte raz, ministerstvo hovorilo, že nie je možné vyberať poplatok za prednostné ošetrenie, ktoré sa uskutoční od objednania nad desať dní. Čiže do desať dní áno.
Druhá moja poznámka v tejto časti môjho vystúpenia sa týka toho, že keď ministerstvo zdravotníctva chcelo urobiť poriadok s poplatkami, prečo nešlo napríklad tou cestou, o ktorej hovoria aj lekári, veď lekári sa tomu nebránia. Ja som nezachytil vyjadrenie žiadnej z lekárskych spoločností, ktorá by povedala, že je zásadne proti. Naopak, lekári hovoria, najjednoduchšie bude, keď nám urobíte zoznam, za čo je možné na ambulancii vyberať poplatky a tento zoznam bude centrálne regulovaný, či už tým, že sa stanoví maximálna cena, alebo tým, že ministerstvo jednoducho stanoví pevné ceny. Nerozumiem, prečo ministerstvo zdravotníctva na túto svoju kompetenciu rezignovalo? Prečo to ministerstvo zdravotníctvo neurobilo, lebo zrejme to v diskusii s lekármi muselo počuť. Naopak, prišlo s verziou do Národnej rady, pôvodnej, že zoznam poplatkov, resp. výkonov, za ktoré je možné vyberať poplatky v nejakej výške, má byť vyvesený v ambulancii a tento zoznam poplatkov má schvaľovať VÚC-ka.
Pán poslanec Blanár znovu v druhom čítaní prišiel s pozmeňovacím návrhom, že nie schvaľovať a v odôvodnení, keď si ho prečítate, píše, že prečo by to mala VÚC-ka schvaľovať, keď VÚC-ka na to nemá nástroje, prostriedky a dokonca ani vplyv na to, čo v legislatíve, ktorý výkon je plne hradený z verejného zdravotného poistenia a ktorý nie je plne hradený z verejného zdravotného poistenia, čo je koniec-koncov pravda a prišiel s verziou, že VÚC-ka to má len kontrolovať.
Doteraz mi nie je celkom jasné, kto si čo pod slovom kontrolovať vyloží. Raz za rok? Mesačne? Námatkovo? S čím to bude ten kontrolór, ktorý príde zo samosprávneho kraja, kde na odbore zdravotníctva pracujú traja, možno štyria ľudia, aj to nie všetci na plný úväzok. Ako to bude? S čím to porovná, či tá výška je dobrá alebo zlá. Alebo to bude porovnávať len s tým, že čo sú výkony, ktoré nie sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia a tam už si potom výšku poplatku napíše lekár akúkoľvek. V tom je tá nejednoznačnosť, dámy a páni.
Tento zákon mal urobiť poriadok s poplatkami. Miesto toho vyvolal chaos, poplatky nezrušil, len sa mnohé premenujú. Tento zákon vyvolal nejednoznačnosť vo výklade, lebo napriek tomu, že to ministerstvo zdravotníctva tvrdí, lekári v praxi tvrdia, že nebudú môcť spoplatnenie za zmluvnený výkon.
A do tretice, zrušenie prednostných vyšetrení vážne zasiahlo zamestnaných pacientov, ktorí nemajú čas vysedávať v ambulancii, ale aj mnohých nevládnych pacientov, ktorí nevládzu vysedávať v ambulancii. Čiže, dámy a páni, nie je to dobrý návrh zákona.
Záverom mi dovoľte povedať už len toľko, že verím, že zdravý rozum zvíťazí, že SMER, ktorý si nerád pripúšťa chybu, si tento raz tak trošku pripustí chybu a povie, že asi to nie je dokonalé, keď je voči tomu toľko pripomienok a otvorí sa tým priestor na reálne riešenie problému poplatkov v slovenskom zdravotníctve.
Riešenia sú tri, znovu ich zopakujem. Prvým je to, o čom sa diskutuje na odbornej úrovni, aby zoznam poplatkov za výkony jednoducho bol centrálne regulovaný, aby to ministerstvo zdravotníctva neváľalo na VÚC-ky, ale aby takýto zoznam pripravilo aj s maximálnymi cenami alebo s pevnými cenami, koľko je možné za ten-ktorý výkon vyberať poplatku, prvá možnosť.
Druhá možnosť je pokračovať tam, kde skončila vláda Ivety Radičovej, ako sme to aj pôvodne chystali, to znamená, rozšíriť ochranný limit na doplatky za lieky aj na poplatky v ambulanciách. Je otázne, či na všetky skupiny, či na konkrétne skupiny, matky s deťmi, všetci dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí, ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, ľudia, ktorí sú v nejakom sociálnom statuse. Je to o diskusii, o tom by mala byť odborná diskusia, ale tak, ako v praxi dokáže veľmi efektívne fungovať ochranný limit na doplatky za lieky, ktorý každý kvartál vracia späť 25-tisíc poistencom peniaze, ktoré nad ochranný limit zaplatili na doplatkoch za lieky predpísané na recept, čiže naozaj dôchodcom, vážne chorým ľuďom, zdravotne ťažko postihnutým, ten priemer sa pohybuje okolo 18 euro pre jedného pacienta kvartálne, čo nie je malý peniaz. Reálne sa vďaka tomuto mechanizmu zo zdravotných poisťovní naspäť pacientom od jeho zavedenia vrátilo viac ako 5 mil. eur.
A tá tretia možnosť, ktorá sa dá v praxi urobiť, je zrušiť poplatky v ambulanciách úplne a preniesť túto zodpovednosť na vzťah medzi lekárom a zdravotnou poisťovňou, kde je poistený pacient. Pretože v tomto vzťahu dokáže lekár vykázať všetky výkony, ktoré poskytol pacientovi, zdravotná poisťovňa dokáže omnoho lepšie ako pacient, ktorý číta nejaké poplatky a nejaký zoznam výkonov, ktorý bude mať niekoľko A4 niekde na stene ambulancie, alebo na nástenke v čakárni, omnoho lepšie dokáže zdravotná poisťovňa skontrolovať, či výkony, ktoré boli poskytnuté pacientovi, jednak tento pacient potreboval a či sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia v rámci zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a pacientom, alebo nie sú. Tam by ambulancia, lekár vyúčtoval zdravotnej poisťovni aj poplatky. Čiže zdravotná poisťovňa by ich zaplatila za pacienta, pacient by v hotovosti neplatil nič a následne v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia, by sa tieto poplatky nad rámec verejného zdravotného poistenia započítavali. A znovu to môžete kombinovať s ochranným limitom a môžte to kombinovať aj so zoznamom všetkých výkonov, za ktoré je možné vyberať poplatok s určením maximálnej ceny.
Čiže možnosti tu existujú tri, existuje aj štvrtá možnosť, že ministerstvo zdravotníctva len bude akceptovať pripomienky, ktoré prišli z terénu a upraví existujúci zákon. Najhoršou verziou podľa môjho názoru je, že ministerstvo zdravotníctva a kolegovia zo SMER-u strčia hlavu do piesku. Povedia, že nikomu sa to síce nepáči, ale oni sú presvedčení o tom, že je to dobré a prelomia dnes prezidentove, alebo zajtra, veto. Prelomia dnes alebo zajtra prezidentove veto a účinným sa stane zákon, ktorý je nejednoznačný a nevyrieši problém poplatkov. Poplatky budú v slovenskom zdravotníctve po schválení tejto novely, žiaľ, fungovať ďalej, akurát sa premenujú.
Takže, dámy a páni zo SMER-u, prajem vám, aby dnes pri hlasovaní zvíťazil zdravý rozum.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, no v prvom rade chcem vás upriamiť na to, že poplatky v slovenskom zdravotníctve zaviedol v minulosti partner vašej bývalej strany SDKÚ pán Zajac, ktorý bol vtedy ministrom v Dzurindovej vláde. No chcem sa venovať tomu, čo ste povedali vo vzťahu k tým poplatkom za prednostné prijatie.
No ja osobne si myslím, tak ako je nonsens, aby niekto platil poplatok za prednostné prijatie na nejakom úrade, či už je to okresný úrad alebo na mestskom úrade, alebo na katastri, tak je aj taký nonsens podľa môjho názoru, aby niekto platil za prednostné ošetrenie. Som aj preto toho názoru, že v podstate ide o diskriminačné ustanovenie a to, čo ste vy povedali, že keď bude akútny pacient, že čo s ním potom, že nebude mať právo na prednostné ošetrenie, no nie je to celkom pravda, lebo akútny pacient je vždy, akútneho pacienta je povinný lekár prijať prioritne, nehovoriac o tom, že aj teraz a po účinnosti tejto právnej úpravy vrátenej pánom prezidentom zostane platný princíp, že poradie pacientov vždy určuje lekár. To platilo aj doteraz, aj potom to bude platiť. Len rozdiel je oproti tomu ten, že súčasťou tejto našej novely alebo novely z dielne ministerstva zdravotníctva bude to, že súčasťou zdravotného výkonu bude objednanie pacienta na vyšetrenie, vrátane objednania na konkrétny čas.
Čiže lekár bude platený hlavne teda za zdravotné výkony a nie za to, že niekoho prednostne prijme a vyhneme sa situácii, že aj keď má voľný čas ten lekár v tom kalendári, povedzme o dva týždne, tak tomu lekárovi ten termín nedá, teda pardon, tomu pacientovi ten termín nedal, lebo si to držal v zálohe pre nejakého platiaceho pacienta, čo príde s ponukou, alebo s požiadavkou na prednostné ošetrenie. Čiže teraz už nebude mať dôvod odsúvať neplatiacich pacientov žiaden lekár, ale pokiaľ bude chcieť mať zaplatené za zdravotné výkony a minúť si tie finančné limity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Novotný, v plnej viere s vami súhlasím a musím povedať, že ja nie som odborníkom na zdravotníctvo, len tak principiálne sa mi žiada povedať, že keď SMER chce zrušiť prednostné poplatky v zdravotníctve, tak nech rovnako urobí pri polícii za prednostné vydávanie pasu, občianskeho preukazu, vodičského preukazu, či na katastri za zápis do katastra nehnuteľností, kde sú poplatky 260 euro, 130 euro, ďaleko vyššie, ako v tom zdravotníctve. Keď to chce urobiť principiálne a som nesmierne rád, že kolega Martvoň predo mnou sa vyjadril, že on tiež by považoval takýto prístup za normálny, takže keď dneska prelomia veto pána prezidenta smeráci, tak ja pravdepodobne zvážim predloženie takéhoto návrhu, aby sme prednostné poplatky v celej štátnej správe a verejnej správe zrušili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najprv k pánovi poslancovi Martvoňovi. Pán poslanec, ja som nehovoril o akútnych pacientoch. Akútny pacient má vždy prednosť pred chronickým pacientom a poradie určuje lekár, o tom tu nediskutujeme, to je úplne jasné mne ako lekárovi.
To, o čom som hovoril, je, že zamestnaný pacient radšej zaplatí poplatok, aby mohol pracovať a nevysedávať celý deň v ambulancii a často aj nevládny pacient radšej zaplatí poplatok, lebo keď vysedáva, jednak nevládze a jednak je to preňho, keď potrebuje opatrovateľku, náročnejšie. O tom som ja hovoril.
Tá moja druhá poznámka je, no viete, pán poslanec, stále rozprávate o tom, ako zaviedla pravicová vláda poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. No ale boli tie poplatky jasné. To, na čo dnes nemá ministerstvo zdravotníctva odvahu. Dvadsať korún v ambulancii, 50 korún za deň pobytu v nemocnici. Vy ste to zrušili, prvá vláda Roberta Fica. Sedem rokov vládnete, lebo len rok a pol vás prerušila vláda Ivety Radičovej, poplatky narástli a vy sa teraz odvolávate na nejakú pravicovú vládu, čo niečo zaviedla? To je smiešne. Po siedmich rokoch? Čo ste robili sedem rokov, preboha, keď vám to tak vadilo?
A znovu len zopakujem, za ministrovania Zajaca boli určené nariadením vlády maximálne výšky, presne určené výšky poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Dnes na to ministerstvo zdravotníctva nemá odvahu a váľa to na VÚC-ky a VÚC-ky sa toho zbavujú, lebo pán poslanec Blanár miesto "schvaľuje", dáva "kontroluje", aby s tým mal čo najmenej starostí.
Posledná poznámka aj k vám, aj k pánovi poslancovi Simonovi, no veď, dámy a páni, ale rovnako potom je nesociálne, že keď chcete občiansky preukaz alebo vodičský preukaz, alebo pas skôr, tak za to niekto vyberá poplatok. Ako k tomu prídu tí, ktorí na tento mimoriadny doplatok nemajú?

Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, milé dámy, vážení páni, musím povedať, že minule ešte táto diskusia bola odborná. Dneska som bol trošku prekvapený na výbore, že skôr tu už išlo do politickej roviny, a to nie je dobré, lebo ja si myslím, že tento zákon je veľmi potrebný, a to nemyslím si len ja, ale samozrejme aj vládni poslanci a pani ministerka Zvolenská to tiež myslela. Veď minule som už to, o tom rozprával, že keď sa stala ministerkou, tak som išiel za ňou a o tomto probléme sme začali hovoriť. Takže môžem kľudne povedať, že som patril medzi jedných z mnohých iniciátorov tohto zákona a pani ministerka od začiatku hovorila o tom, že áno, budú pripravovať takýto zákon, lebo aj ona cíti tú potrebu a samozrejme ja si myslím, že aj poslanci SMER-u cítili túto potrebu a je to úplne v poriadku.
Už niektoré veci nebudem opakovať, čo som povedal minule, veď ja si myslím, že vecne som poukázal na to, kde sú slabiny tohto zákona, kde je tá filozofická slabosť, kvôli čomu to musím kritizovať. Na druhej strane aj som ukázal, takisto ako teraz predo mnou pán poslanec Novotný, nejaké východiská, že ako by sme to mohli riešiť a boli veľmi podobné, takže nechcem to znovu zopakovať. A preto som rád, že pán prezident vrátil tento zákon, lebo s tým, ako to odôvodnil, musím sa stotožniť úplne. A sa samozrejme je to aj preto dobré, aj keď ako dneska SMER prelomí veto pána prezidenta, dúfam, tak ako zaznelo aj na dnešnom výbore, že budeme o tom ďalej diskutovať. A ja by som tu nepoužíval také slová a nechcem z toho robiť ako nejaké politické body, že či si SMER uvedomí svoju chybu, neuvedomí, je to úplne jedno. Ja si myslím, že nám všetkým má ísť o to, aby pacientom bolo čo najlepšie a keď zistíme, a pravdepodobne to zistíme, že tento zákon nie je dokonalý, nemusíme ukazovať jeden na druhého. Ja si myslím, že musíme si sadnúť, komunikovať o tom ďalej a dúfam, že na jeseň donesieme spoločne alebo nespoločne, len vládna strana SMER, taký zákon, ktorý bude lepší.
Ako som potvrdil, kvôli tomu, lebo tento zákon je potrebný, ale filozoficky, si myslím, že ako nie je úplne citlivý. A to, že filozoficky to nebolo úplne v poriadku, ešte trošku, a to aj minule som povedal, že pán Blanár, hoci som o tom presvedčený, že ako v dobrom úmysle zmenil tento zákon, ale tým pádom nechcem tiež kritizovať, že ešte väčší chaos do toho doniesol, ale v každom prípade ten pôvodný, pôvodnú filozofiu ministerstva zmenil. Nielen v tom, že nie sú prednostné vyšetrenia, lebo pozrite sa, o prednostných môžeme rozprávať. Keď ja som pred rokom a pol sem doniesol môj pozmeňujúci návrh ohľadom prednostných vyšetrení, ktoré, čo Národná rada schválila, tak keď som to začal konzultovať na ministerstve, doniesol som tam päť rôznych variant, ako by sme to mohli zmeniť. A vtedy ministerstvo bolo prvé, ktoré povedalo, že ako zrušiť to by nebolo dobré kvôli tomu, lebo to má aj pozitívne črty.
Takže začali sme trošku inak rozmýšľať a ja si myslím, že spoločnými silami sme dospeli k tomu, čo potom Národná rada aj schválila a vítal som, keď pán minister to ešte ďalej, alebo ministerstvo ďalej zdokonaľovalo a doniesol ten návrh, ktorý doniesli. Ale pritom ani proti tomu sa nebránim, čo pán poslanec Blanár riešil, že dobre, zrušme.
Áno, ale na druhej strane musím povedať, že práve prednostné vyšetrenie je na to dobré, aby sme poukázali na to, že prečo nie je stopercentný tento zákon. Lebo teraz, ako aj pán kolega Novotný rozprával o tom, že inak sa to bude menovať a tak isto budú za to vyberať peniaze, len možnože tie slávne registračné pokladnice to nebudú zaznamenať, tieto výbery, a to nie je dobré. Lebo môžeme to nazvať tak, ako ste nazvali na výbore a je to úplne v poriadku, že teraz už nebudú to prednostné vyšetrenia, budeme manažovať pacienta. Áno, manažovanie pacienta aj teraz je úplne legitímny spôsob a legitímna nie novela, legitímny spôsob, ale na druhej strane nemôžeme tomu zabrániť, či za to potom pán doktor dostane nejaké všimné alebo nie, alebo ako to bude riešené. Len dobre vieme, že pred tým, ako pán, ako to bolo zavedené pánom ministrom Zajacom, lebo je to pravda, čo hovoríte, že to pán minister Zajac a naša vláda to zaviedla, aj predtým to existovalo, len inak sa tomu hovorilo. Nepovedzte to, že predtým, keď ste išli lekárovi, pretože ste nemuseli tam čakať tri hodiny, že eventuálne ste nedoniesli niečo. Neviem, čo, či to bol koňak, alebo neviem čo, alebo káva, ale existovalo toto. Teraz o peniazoch ani nechcem rozprávať.
Takže musíme si uvedomiť, že nevyriešime takýmto spôsobom tento problém. Preto by sme na to mali, mali trošku citlivejšie a komplexnejšie pozerať na tento problém. Áno, je to pravda, že keď pán minister Zajac a naša vláda zaviedla 20-korunáčky, 50-korunáčky a plus aj prednostné vyšetrenie, vtedy boli po prvýkrát pomenované, že áno, zdravotníctvo nie je zadarmo, ale musíme povedať jasne a nemusíme klamať teraz politicky sprava alebo zľava ľuďom, že aj predtým zdravotníctvo nikdy nebolo zadarmo, bohužiaľ. Nikdy nebolo zadarmo. Aj predtým nosili rôzne úplatky, bohužiaľ, lekárom alebo sestričkám občania Slovenskej republiky. Potom, prosím? (Reakcia spravodajcu.) Tam len kačice, (povedané so smiechom) ale to nie je podstatné.
To je dôležité, že keď to bolo zavedené, potom prišla vaša vláda, zrušila 20-korunáčky, ale 50-korunáčky nezrušila. To znamená, že za pohotovosť naďalej bolo treba platiť, aj dneska sa platí. Takže ako to nebolo systémové riešenie, že sme zrušili všetky poplatky a bolo v poriadku. Ale bolo to také polovičaté riešenie kvôli tomu, lebo samozrejme, politický boj bol aj o tom, že ježišmária, aká zlá je tá vláda alebo pán minister Zajac, lebo zaviedol 20-korunáčky, a to som už aj minule spomínal.
Dnes, ja si myslím, že každý by bol rád, keby len 70 centov musel platiť v ambulancii, lebo väčšina pacientov, drvivá väčšina pacientov platí oveľa viac ako 70 centov. A vtedy neboli dovolené žiadne iné, iné poplatky, len tie vstupné poplatky takzvané. Nehovorím, že to musíme schvaľovať. Zrušili ste to, chápem, nenariekam, že ježišmária, prečo toto tak nie je, len na druhej strane musíme ex post priznať, že aj to malo určité pozitíva.
Po tom, ako boli zrušené 20-korunáčky, iné poplatky nie, potom zrazu prišli na to lekári a zdravotníci, že keď sme dostatočne kreatívni, tak môžeme si vyberať poplatky a začalo sa to a nemá to konca kraja. Tak ako tiež dneska na výbore zaznelo, ani vaša vláda, ani naša vláda to nevedela obmedziť a teraz sme dospeli k tomu, že už každý, aj vy, aj my cítime to, to znamená, že spoločne cítime to, že áno, musíme to už riešiť lebo je 10 300 ambulancií na Slovensku a pravdepodobne len jedna tretina vyberá úplne, prosím? (Reakcia spravodajcu.) Možnože len jedna tretina vyberá poplatky v takom rozsahu, že to vadí ľuďom, vadí nám, ale musíme to riešiť, lebo nie je to spravodlivé. Ale na druhej strane viete dobre, že tento zákon nerieši ani to, aby tak isto vyberali poplatky za tie isté výkony v Košiciach ako v Bratislave, alebo v Komárne alebo v Žiline. A to tiež nie je dobré kvôli tomu, lebo to prispieva k tomu, aby ten chaos tu bol naďalej.
Takže teraz to vyzerá tak, keďže tento zákon asi bude schválený, že áno, politicky môžeme povedať, alebo môžete povedať, že to je výborné, lebo urobili sme niečo pre pacienta a je to fakt, že niečo sa urobilo pre pacienta, môžete povedať politicky, že je to fantastické, lebo nemusíte teraz za prednostné vyšetrenie platiť, ale na druhej strane pacient za mesiac, dva, tri, štyri bude pociťovať to, že príde k lekárovi a bude platiť za prednostné vyšetrenie, len sa to bude volať tak, že manažment pacienta, bude platiť za ultrazvuk, za EKG, ale bude sa to volať, že na dobrovoľnej báze. Nakoľko aj pán kolega Novotný povedal, že sa to premenuje. Ale na druhej strane vaša vláda priniesla zákon, že zavedie registračné pokladnice v ambulanciách. Zavedie to, len tam sa tieto príjmy v štátnej kase neukazujú kvôli tomu, lebo hovorím, táto nová báza alebo nové pomenovanie bude úplne iné a to zákon nerieši. Takže pravdepodobne to netreba ani priznať, tieto, tieto peniaze.
A preto som už minule hovoril, že keď, fakt, a to teraz, ešte raz, nechcem to politiky, o tom politicky rozprávať, ale keď ste sociálna vláda, tak, prosím vás, vráťte do systému 150 mil. eur, čo ste odtiaľ zobrali. Lebo keby ste to vrátili, tak viete urobiť to, že k prvému kontaktu zvýšite bodové ohodnotenie špecialistom, vlastne kapitáciu viete zvýšiť, špecialistom bodové ohodnotenie a môžeme zrušiť na Slovensku všetky príplatky u ambulantných lekárov. A to aj preto by bolo dobré, jednak urobíte veľa pre ľudí, pre občanov Slovenskej republiky, lebo potom srdečne budú platiť, ale na druhej strane, čo je oveľa dôležitejšie, urobíte systémový krok. Systémový krok v tom, že keď to takto bude pokračovať, tak za desať rokov mi nebude kto nás liečiť. Nebudú lekári prvého kontaktu na Slovensku kvôli tomu, lebo hoci to je veľmi správne a to tiež pozitívne chcem ohodnotiť, že pani ministerka Zvolenská cítila to a začala zaviesť ten, aký program? (Reakcia spravodajcu.) Áno, rezidentský program, čo je v poriadku, ale dokedy títo lekári, títo lekári nebudú zaplatené, tak do tej doby, do tej doby prvý kontakt nebude pre nich taký lukratívny, aby to aj robili. A hlavne kvôli tomu, lebo keď prvý kontakt, tiež sú dobrí lekári, tak to aj preto je veľmi dobré, lebo obmedzia výdavky v zdravotníctve. A vieme dobre, že v zdravotníctve najlacnejší sú práve lekári prvého kontaktu a keď oni budú dobre vyšetrovať, nebudú posielať napríklad zbytočne špecialistom ľudí a tak ďalej, veľa, veľa príjmov ušetríme. Ale to len vtedy vieme, vtedy vieme robiť, ináč tak to bolo aj, nechcem, nechcem za to plakať, ale aj za socializmu to bolo tak, že práve obvodní lekári boli najlepšie zaplatení kvôli tomu, lebo vieme dobre, že to nikto v zdravotníckej obci nijak nevážil, že obvodný lekár je niekto alebo pediater, ale na druhej strane, keď tam chcel systém dobrých odborníkov dostať, tak, bohužiaľ alebo chvalabohu, musel ich aj zaplatiť a lepšie, ako tých nemocničných lekárov, ktorí veľakrát boli odborne veľmi dobrí.
To znamená, že preto, keby ste to takto urobili, tak by ste urobili systémový krok a s tým by ste pomohli nielen slovenskému zdravotníctvu, ale isteže by ste pomohli aj jednoduchým občanom Slovenskej republiky.
Takže preto na vás apelujem, a dneska to aj zaznelo na výbore, a dúfam, že to je pozitívna správa, že poslanci SMER-u sú ochotní ďalej rozprávať o tomto zákone. Dúfam, že budeme ďalej rozprávať, dúfam, že zmeníme filozofiu a prijmeme iný zákon, s čím doopravdy obmedzíme platby u lekárov, alebo to udržíme na nejakej normálnej miere, lebo je to veľmi dôležité, aby tento systém nemohli zneužívať ľudia. Ale ešte raz, bohužiaľ, bojím sa o to, že to budú zneužívať tí istí ľudia, ktorí zneužívali doteraz, pričom bude sa to inak menovať, napríklad tak, že je to na dobrovoľnej báze.
A preto vás prosím, že keď dneska, a preto prosím, ešte raz prosím, prelomiť veto pána prezidenta, tak nemyslite si, že všetko je za nami, vyriešili sme jeden bod, teraz populisticky budeme o tom rozprávať a to bude okej. Nebude to okej. Preto, prosím vás, konzultujme o tom a keď vieme, tak donesme ešte lepší zákon do Národnej rady. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega sa dotkol a ja za tie dve minúty nebudem mať viacej času, aby som sa venoval len jednej drobnosti. Tu sa samozrejme opakovane obíja o hlavu pravicovej koalícii, že Rudolf Zajac zaviedol regulatívne poplatky. Ja chcem povedať o jednom drobnom aspekte, keď ten poplatok má mať, ale vzhľadom na nízku sadzbu, ktorou je vymedzený, regulatívny zmysel. Musím povedať, že dochádza, a samozrejme logicky, nie na Oremovom laze a na kopaniciach na Myjave, ale v Bratislave napríklad k zneužívaniu pohotovostných služieb. Pacient v pohotovostnej službe, v konkrétnom prípade dermatológa, nemá nijaký problém prísť o pol jednej v noci v sobotu ukázať dermatológovi svoj pol roka starý ekzém alebo osem rokov starú interdigitálnu mykózu, teda ľudovo pleseň medzi prstami na nohách. Urobí tak veľmi rád, pretože bez čakania za sumu 2 eurá mu o pol jednej v noci má byť poskytovaná pohotovostná služba vymedzená pre záchranu zdravia a života pacienta. Pochopiteľne, že riešením by bolo zvýšenie takéhoto poplatku na oveľa vyššiu sumu, pretože to šetrí jeho čas napríklad na takýto poplatok, ale zároveň dať právomoc lekárovi, aby ak pacient má napríklad ružu, čiže eryzipel, 40 teploty, zimnicu a triašku a je vážne ohrozený na zdraví i v súbehu s inými ochoreniami, aby okamžite mohol doktor odpustiť svojim rozhodnutím pacientovi, ktorý skutočne potreboval pohotovostnú záchrannú pomoc a naopak, zvýšiť a neodpustiť tento poplatok zneužívateľom. Pretože by ste sa divili, koľkokrát chodia sanitky dopravovať pacientov s diagnózou, nad ktorou by vám rozum zastal.

Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Bastrnákovi za veľmi dobrú analýzu toho, čo sa vlastne udialo v tom celom procese niekedy od roku 2006. Skutočne, len podčiarknem, že vláda v rokoch 2002 až 2006 zaviedla poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré mimochodom, aj Ústavný súd uznal, ako v zmysle ústavného poriadku Slovenskej republiky legitímne poplatky. Faktom je, že vláda Roberta Fica zrušila - a to myslím, veľmi dobre na to upozornil pán poslanec Bastrnák - len dva z týchto poplatkov, ktoré dodnes sú napísané v platnej zdravotníckej legislatíve, a to 20 a 50-korunáčku, 20-korunáčku za návštevu ambulancie a 50-korunáčku za deň pobytu v nemocnici, teda za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v nemocnici. Ale ako veľmi dobre poznamenal pán poslanec, zostal tu poplatok za pohotovosť, zostal tu poplatok za sanitku, zostal tu poplatok za recept a mohol by som pokračovať cez kúpele a cez všetko možno ostatné, čo tu ešte existovalo.
O to viac treba povedať, že bol to iba marketingový ťah prvej vlády Roberta Fica, pretože v nariadení vlády určila výšku poplatku za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici na nula slovenských korún, resp. nula eur neskôr, ale v zákone je doteraz možné vyberať takýto poplatok. Až novelou 580-ky, ktorú máme zhodou okolností práve v druhom čítaní na tejto schôdzi Národnej rady, určuje ministerstvo zdravotníctva, že výška tohto poplatku aj v zákone bude nula. Čiže treba hovoriť veľmi presne a nie populisticky. A faktom je, že prešlo medzitým sedem rokov a poplatky neúmerne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, no, čo sa týka toho poplatku na tej pohotovosti, no samozrejme, ten poplatok zostal. Pohotovosti sú osobitný prípad. Je nemysliteľné, že niekto v nejakom akútnom stave strávi tri hodiny čakania na pohotovosti v noci v rade dvadsiatich ľudí s podobným akútnym stavom, lebo tých pohotovostí je málo a tí lekári na tých pohotovostiach, žiaľbohu, nestíhajú.
Na druhej strane, ale zasa to, čo tu bolo tvrdené, že existujú nejaké poplatky na katastri za zrýchlené konania alebo urýchlené konania, alebo za vydanie vodičského preukazu, no netreba si pliesť urýchlené alebo zrýchlené konanie, ktoré je štandardné konanie vo viacerých štátoch Európskej únie a nikto tam nikoho nepredbieha. To je práve opatrenie kvôli tomu, aby úradník neuprednostňoval niekoho. Čiže každý, kto si zaplatí za urýchlené konanie na katastri, tak mu bude do 15 dní, teda tá vec alebo teda ten pozemok zavkladovaný, alebo vydaný do tých dvoch-troch dní ten cestovný doklad. A nikto tam nie je diskriminovaný. Každý, kto si zaplatí, je do toho času mu vyhovené.
Ale tu pri prednostnom ošetrovaní je diskriminované, lebo niekto umelo posúva niekoho, čo si nezaplatí na čas, ktorý je umelo aj odsúvaný ďalej, čiže niekoľko mesiacov, i keď má voľný priestor toho pacienta prijať už povedzme na ďalší týždeň. A tomu chceme zabrániť. Čiže netreba si mýliť zrýchlené konanie, ktoré je opatrením proti uprednostňovaniu ľudí na úradoch, s prednostným ošetrením, ktoré je niečo, čo je oficiálne zlegalizovanie prednostného alebo uprednostňovania nejakého iného človeka. Toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Začínam odzadu. Pán poslanec Martvoň, bohužiaľ, v druhej časti ste nereagovali na mňa, lebo ja som nikdy v živote o katastri nerozprával, takže asi je to trošku vedľa. A bohužiaľ, aj v prvej časti vašej reakcie ste sa mýlili kvôli tomu, lebo na pohotovosti to nie je za prednostné vyšetrenie, tie peniaze, ale každý pacient, ktorý príde na pohotovosť, akýkoľvek je akútny, musí zaplatiť tieto peniaze. Takže je to potom už bezpredmetné.
Na druhej strane, viete, aj minule ste rozprávali o tom, že aký som strašný, lebo som ako jeden z možností, hoci som uznával, že vy za to nebudete nikdy v živote hlasovať ako SMER, som navrhol, že by sme mohli zaviesť, aby sme zjednodušili systém, ten vstupný poplatok, takisto ako na pohotovosti, takisto aj do ambulancií kvôli tomu, lebo potom je ten systém oveľa jednoduchší, nepotrebuje registračné pokladnice a tak ďalej. Je to len jedna z možností. Ale to aj preto je, preto bol pozitívny príklad, kvôli tomu, lebo teraz už aj vy ste čítali asi tie štatistiky, kde vieme, že v Európe Slováci chodia najviac k lekárom. A práve ako ten vstupný poplatok, vieme dobre, že keď bol zavedený, obmedzil, obmedzil tieto návštevy u lekára, ktoré neboli opodstatnené. Takže preto odbremeníme systém, pomôžeme ľuďom s tým, nemusia toľko zbytočne čakať na tých, ktorí len tam prídu porozprávať sa s lekárom. A na tretej strane aj šetríme peniaze. Nehovorím, že je to ideálne, nehovorím, že toto musíme robiť, len na to som poukázal, že áno, bol tu taký systém, zrušili ste to politicky, ale nie úplne a nie systematicky, lebo určitú časť ste tu nechali.
Ja to nekritizujem, poukazujem len na to, že sú rôzne možnosti a musíme o tom ďalej rozprávať.
Ďakujem pekne.