48. schôdza

S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Osuský.
Nech sa páči.

Ďakujem obidvom cteným kolegom za ich pripomienky.
K prvým dvom pripomienkam kolegu Petráka, úplne sa s nimi stotožňujem, ale nezdali sa mi, že by boli objektom toho, čo napádame alebo čo mu atakujeme.
A zároveň k poslednej pripomienke kolegu Mamojku. No, samozrejme, že ja netvrdím, že cieľ je úplne zle postavený a mal by byť na opačnej strane. Ale ak sa o niečom bavíme a niečo z toho je opraviteľné bez toho, aby to búralo podstatu, prečo tak neurobiť z podstaty veci len preto, lebo to navrhuje toto neblahé trio Poliačik, Osuský, Jurzyca a iní kolegovia? Toľkoto teda k tomu, že nepopieram podstatu veci. Hovoríme o zlepšeniach.
A pokiaľ ide o ten argument, že zákony sú prijímané tak, ako sú. No áno, ale mali by sme urobiť už na začiatku čo najlepšie pre prospech veci, na "poľzu dela".
A pokiaľ ide o to, že či je VÚC-ka tá pravá inštitúcia? Ako pripusťme, že 24 rokov nebola tou pravou inštitúciou. A či bolo dobré alebo zlé, neviem, ale nezdá sa mi, že teraz k skúsenostiam po dvoch rokoch môžme sa postaviť nadšene a povedať: toto je to pravé orechové. Volení zástupcovia rozhodujú o všeličom a o všeličom nerozhodujú. Tak.
A potom úplne na začiatok, keď hovoríme, že objavujeme. No neobjavujeme, ale ani my vám, ani vy nám, nepodsúvame do topánok, že sme, tak ako Havel vraj zrušil zbrojovky, ako Čarnogurský pozabíjal kravy, zootechnikov aj agronómov čakanom, tak ani nikto z nás nerozohnal duálne vzdelávanie. Jednoducho zaniklo vývojom a je dobré sa k nemu vrátiť. Ale nebudeme si to podsúvať ako čiusi chybu. Taký vývoj bol a jednoducho stalo sa to bez viny.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brixi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, na záver predpoludňajšieho rokovania krátky pozmeňujúci návrh mňa a pána poslanca Martvoňa k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní. Jedná sa o pozmeňujúci návrh, ktorý je predložený v súlade so zákonom o rokovacom poriadku a znie nasledovne:
V čl. II sa za bod 5 dopĺňa nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 103 ods. 3 sa za slová "majstra odbornej výchovy" vkladá čiarka a slová "trénera športovej školy, trénera športovej triedy, korepetítora a zahraničného lektora".".
S tým, že tento nový bod 6 nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.
Odôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu súvisí so zaradením vyššie uvedených skupín dnes nepedagogických zamestnancov medzi pedagogických, ktorým sa zvýši základná výmera dovolenky v kalendárnom roku v trvaní najmenej osem týždňov v zmysle paragrafu, ods. 3 Zákonníka práce, čím sa odstráni diskriminácia pedagogických a nepedagogických zamestnancov, ktorá vznikla legislatívnou dierou. Navrhovaným znením sa odstráni rozpor, kedy v jednom zákone uvedení zamestnanci sú pedagogickí zamestnanci s právami a povinnosťami, ale nárok na dovolenku nemajú rovnako ako pedagogickí zamestnanci podľa Zákonníka práce, čím de facto zrovnoprávňujeme dve skupiny zamestnancov, ktoré na jednej škole alebo v jednom výchovno-vzdelávacom zariadení pôsobia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja chcem ako spolupredkladateľ podporiť tento pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol kolega Brixi. Naviac by som chcel iba uviesť, že podľa našich štatistík sa týmto pomôže cca dvetisíc ľuďom v daných pozíciách na celom Slovensku a odstráni sa tá diskriminácia v rámci jednej kategórie pedagogických zamestnancov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Keďže sa blíži dvanásta hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pokračovaním v rozprave o tomto návrhu zákona vystúpením pána poslanca Blanára. Po ňom vystúpi pán poslanec Fecko.
Ďakujem pekne a prajem vám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní, tlač 1363.
Pán minister Draxler, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pán spoločný spravodajca Petrák, poprosím vás zaujať miesto určené pre spravodajcov.
Nech sa páči, ďalším v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy je pán poslanec Juraj Blanár a pripraví sa pán poslanec Fecko.
Nech sa páči, pán poslanec Blanár, máte slovo. Nech sa páči, pán poslanec Blanár.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1363.)

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, ctení kolegovia, kolegyňa. Dovoľte mi, aby som sa pripojil rovnako do rozpravy o tomto podľa môjho názoru významnom zákone v oblasti vzdelávania. O niečom, čo, si myslím, že väčšine nám ešte pamäť siaha dozadu, nejakým spôsobom fungovalo a je potrebné to dnes v nových podmienkach nastaviť opäť.
Takže v prvom rade mi dovoľte povedať to, že samosprávne kraje, keďže som aj predsedom samosprávneho kraja, prevzali na seba celú tú úlohu stredoškolského vzdelávania. To bolo ešte úplne na začiatku v roku 2002, pretože to malo mať zmysel kvôli tzv. princípu subsidiarity, ktorý bol jasne nadefinovaný aj pri vzniku samosprávnych krajov ako jedna z podmienok vstupu do Európskej únie. To je potrebné spomenúť, lebo doteraz to nikto tu nespomenul. A poviem aj kontext, prečo to spomínam.
Odborné vzdelávanie si pamätáme ako vzdelávanie, ktoré bolo zabezpečované ešte pred 89. rokom priamo firmami, a bolo to zastrešené ministerstvom hospodárstva. To znamená, že firmy mali vlastné školy, ktoré prevádzkovali, a tam si vychovávali aj svojich budúcich zamestnancov a poskytovali aj odbornú prípravu, pretože priamo sa mohli zúčastňovať títo študenti výrobného procesu a zároveň mohli si osvojovať tieto pracovné a predovšetkým odborné návyky. Avšak to bol systém, ktorý bol úplne na inom základe postavený, pretože vtedy nebolo trhové hospodárstvo, bolo všetko centrálne riadené a dokonca všetky firmy patrili štátu. Po 89., po revolúcii sa všetko zmenilo a máme tu dnes demokraciu, chvalabohu, a rovnako sme prevzali aj trhovú ekonomiku. A trhová ekonomika znamená úplne niečo iné ako centrálne riadená ekonomika, ktorá držala pod kontrolou všetko hospodárstvo, všetky výrobné prostriedky.
Odvtedy sa začali robiť rôzne zmeny v systéme vzdelávania, ktoré môžeme nazvať, že boli viac-menej alebo viac úspešné, alebo neúspešné. A tých zmien bolo naozaj niekoľko. Avšak odborné vzdelávanie sa ponechalo kompletne bežať nejakým svojím životom a dokonca aj o školstvo sa v tom období veľmi nestaralo, pretože spoločnosť, Slovenská republika vznikla v roku ´93 a mala veľa práce predovšetkým s transformáciou ekonomiky, bankového sektoru, všetkého možného, čo je základné pre fungovanie štátu.
Až sme sa dostali do situácie, kedy začali samotné podniky, ktoré už sú postavené na súkromnom základe, sa dožadovať toho, že chýbajú im odborníci, špecialisti, ktorí budú vedieť ovládať stroje, ktorí budú vedieť ovládať procesy, ktoré sú už dnes moderné a už ďaleko nezodpovedajú tým procesom, ktoré boli voľakedy. Ja poviem príklad: ak automechanikov voľakedy vyučovali na obyčajnom atmosférickom motore a na princípe karburátora, tak ťažko by v tomto období dnes už takýto automechanik, keby skončil školu, obstál, pretože dnes už toto je patriace k veteranizmu a k histórii, pretože dnes je všetko plne špičkovo automatizované a sú tam nové technológie priameho vstrekovania, karburátor už je históriou a tak ďalej a tak ďalej.
Avšak bol tu úplne iný základ založenia firiem, to znamená, súkromník, ktorý sa prispôsoboval trhu a snažil sa čo najefektívnejšie pôsobiť a očakával, že školstvo mu bude dávať potrebné množstvo absolventov, akých on práve vtedy potrebuje. Nuž, ale keďže nekomunikoval so školami, alebo bol momentálne ešte len v procese, že založil svoju firmu, tak ťažko mohol takéto niečo očakávať a hlavne od škôl, ktoré možno nevedeli, aké požiadavky bude mať.
Preto prvá vláda Roberta Fica na základe dlhej komunikácie so zamestnávateľskými zväzmi, profesnými organizáciami, ktoré zastrešujú tieto firmy, prišla s návrhom zákona o odbornom vzdelávaní. Všetci viete o ňom, dokonca viackrát sa tu aj skloňoval a môžem vám povedať, že to bol naozaj proces, ktorý bol dlhodobý. A viem to potvrdiť aj z toho pohľadu, že my sme počas tohto procesu vytvárania dikcie zákona už mali aj nejaké pilotné aktivity, ktoré sme aj testovali v rámci samosprávnych krajov. A jedna z tých aktivít bola, že sme ešte pred schválením tohoto zákona, to znamená, sa o ňom rokovalo, vytvorili pilotnú, ako prví v rámci samosprávnych krajov tzv. štvorpartitu, ktorá sa potom v budúcnosti pretransformovala do krajskej rady pre odborné vzdelávanie. A vytvorilo sa to práve s cieľom pre to, aby sme všetkých, ktorí nám z toho systému odborného vzdelávania unikli preč, aby sme ich opäť dostali za jeden stôl a spoločne sa snažili nastaviť to odborné vzdelávanie tak, aby sme všetky tie informácie dokázali zdieľať. Lebo sa veľakrát nám stávalo, že tie profesné organizácie, ktoré prichádzali za nami a predkladali nám rôzne štatistiky, že im chýba toľko a toľko odborníkov, že tie štatistiky neboli relevantné, že veľakrát neboli celkom dobre postavené z hľadiska merita veci a dokonca si niekedy aj protirečili.
Preto sme prišli aj s touto aktivitou a sa to aj testovalo u nás, čo sa ukázalo, že bolo dobré, pretože sme dostali za jeden stôl zamestnávateľov, dostávali sme profesné organizácie, konkrétnych aj veľkých zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov, úrady práce, zriaďovateľov škôl a rovnako aj zastúpenie štátu, vtedy ešte krajského školského úradu. Bolo to dobré a tento model sa potom uplatnil aj do toho zákona, ktorý bol prijatý, o odbornom vzdelávaní.
Boli tam nastavené aj motivačné prvky, ale rovnako aj veci, ktoré sa ukázali, že sa v praxi nevyužívali. Veľakrát tu bol spomínaný napríklad fond pre odborné vzdelávanie, ktorý vytvoril sa štatút pre jeho fungovanie. Dokonca to požadovali samotné profesné zväzy. A ukázalo sa, že samotné profesné zväzy do neho neprispievali. No ale to nikto nemohol na začiatku vedieť, pretože s tým názorom niekto prišiel, že je dobré takéto niečo vytvoriť. Dokonca profesné zväzy ho chceli vytvoriť a oni sami ho nenapĺňali, lebo potom zistili, že tam je nejaká chybička, ktorá im vadila. Mohol by som o tom rozprávať dlho, lebo diskusií mám za sebou veľa na túto tému, ale ukázala prax, že toto naozaj sa minulo celkom účinku.
Ale zároveň, vážené dámy a vážení páni, páni poslanci, je potrebné povedať ku všetkým tým kritikom, ktorí tu vystupovali, že všetci zabúdame na jednu vec, a to vám všetci z tých profesných zväzov, ktorí tlačili aj nás do toho, aby sme čím skôr ten zákon o odbornom vzdelávaním schválili, prišla vtedy práve kríza. A kríza spôsobila to, že ja som v podstate na úrade nevidel ani jedného zástupcu zamestnávateľa. Dlho, dlho okrem toho, že sme zasadali v rámci krajskej rady pre odborné vzdelávanie, pretože podniky zrazu, a teraz sa určite na tom zhodneme, všetky mali predovšetkým existenčné problémy a nemohli sa venovať tomu, ako napĺňať aj zákon o odbornom vzdelávaní. Všetci vám to seriózne potvrdia, že my sme sa začali opäť vracať k zákonu o odbornom vzdelávaní niekedy okolo roku 2011, 2012 a tak ďalej, pretože my sme mali existenčné problémy, a to nemusí, to je nespochybniteľné. Však napokon každý, kto tu žil, tak to vie. Čiže to je objektívna príčina, ktorú musíme jednoznačne zobrať do úvahy.
A popri tom aj aplikačná prax ukázala, že to asi nepostačuje a musíme prísť s novelou alebo povedzme nahradíme ten zákon. Teraz bol zvolený princíp, že ho nahradíme, ale v podstate je to taká veľká novela, keď to tak môžeme zobrať svojím spôsobom. A myslím si, že bol ten postup zvolený dobre. Pretože ak je veľká novela, je lepšie urobiť nový zákon, ho nahradiť, ako urobiť veľkú novelu, lebo som presvedčený, že keby tu bola veľká novela predložená, tak opoziční poslanci by hovorili, že to je katastrofa, sa tu robí obrovská novela, ukázalo sa, že to je zlé. Ale samozrejme, keď chcete psa biť, tak palicu si nájdete.
Čiže toto sú objektívne príčiny, ktoré je potrebné zobrať do úvahy. A som rád, že tá diskusia opäť nabrala na obrátkach a že výsledkom je tento návrh zákona. Môžete, páni poslanci z opozície, kritizovať, hovoriť, že je zlý a že by mohol byť lepší. Prirodzene, je to opodstatnené, ale bral by som to úprimne od vás, keby ste počas pôsobenia vo vašej vláde niečo v tej veci urobili. Neurobili ste ani čiarku, ani čiarku. Ba dokonca, keď ste odchádzali, a k tomu sa ešte dostanem, keď sa budem vyjadrovať k niektorým myšlienkam, ktoré sa týkali aj mňa, z rozpravy, ste ešte do toho zlého systému pridali zlým krokom. Čiže vtedy by sme brali úprimne vašu kritiku, dnes to vidím len čisto ako politikárčenie, nič iné. Keby tu bol jeden návrh počas vlády Ivety Radičovej, tu na tomto stole predložený a predkladal by ho tu minister, týkajúci sa odborného vzdelávania, nepoviem ani slovo. Ale ten tu nebol.
Zatiaľ čo tu sa zrodila veľká aktivita zo strany zamestnávateľských zväzov, ministerstva, príslušnej organizácie pod ministerstvom, získali sa aj finančné prostriedky na projekt z európskych fondov, ktorý vlastne napomáha tomu celému, aby sme to dobre nastavili, čo je podľa mňa dobré, a výsledkom je nejaká dohoda. Predovšetkým tých, ktorých chceme, aby sa do toho systému dostali späť, a to sú tí zamestnávatelia. Aj keď tá dohoda možno v závere mala nejaké dohry, že Klub 500 mal iné vyjadrenie ako ostatní, ale si myslím, že to je správne, to je legitímne. Lebo keby sme napríklad nereflektovali, alebo presnejšie, ministerstvo nereflektovalo túto diskusiu, tak som presvedčený, že vy budete prví, ktorí tu budú kričať, že Klubu 500 nevyšlo v ústrety. A keď vám to teraz vyhovuje ináč, tak to komunikujete zasa ináč. Došlo k dohode a si myslím, že to, čo je aj uvedené v spoločnej správe, to jasne vylaďuje.
Pán poslanec Fronc, veľa ste hovorili o, ešte raz, aby som to dobre, defragmentácii školstva. Pán poslanec, ja by som tejto replike vašej naozaj chcel veriť, pokiaľ by ste neboli minister, ktorý významne podporoval tie zmeny v školstve, ktoré náš systém zdeformovali. Vy ho nazývate, že defragmentovali, ja – ho zdeformovali. Ja vám vysvetlím prečo. Pretože školstvo fungovalo na nejakom systéme, ktorý bolo potrebné upraviť k novému spoločenskému poriadku. A predovšetkým vláda Mikuláša Dzurindu pristúpila k tomu, že budeme musieť vzhľadom na demografický vývoj, ktorý sa ukazoval, že už vtedy, že je negatívny, a tie dôsledky dodnes cítime, urobiť nejaký tlak na školy tak, aby sa začali robiť v tom nejaké racionalizačné opatrenia. Prišiel tzv. návrh na financovanie škôl normatívom. No a tu vám poviem, tu bol prvý zakódovaný problém, ktorý dodnes sa ťahá. Lebo normatívy na jednej strane môžem objektívne povedať, že vytvárali tlak na to, aby sa redukovali školy, ale na druhej strane vytvorili obrovský priestor na to, aby si školy začali preberať jednotlivých žiakov. Bez ohľadu na to, či sú dobrí alebo sú zlí, či majú priemer do 1,5, aby mohli študovať na gymnáziu, alebo majú viacej a išli na strednú odbornú školu alebo povedzme na učňovku. No a potom ste dali tomu ešte ďalší klinec, ktorým ste dopomohli, pretože bolo úplne zjavné, že je potrebné vzhľadom na demografický vývoj spoločnosti, to znamená, menšej natality, pôrodnosti, redukovať školy, lebo jednoducho tých žiakov bude menej. Vy ste umožnili, aby do systému vstúpili neregulovane ďalšie školy.
A to je aj odpoveď na pána poslanca Beblavého, ktorý mi tu citoval, čo Žilinský samosprávny kraj urobil. On tu teraz nie je, ale určite si to potom pozrie alebo si to minimálne prečíta, čo som tu dnes povedal. Lebo komunikoval tu, že údajne samosprávne kraj, Žilinský samosprávny kraj zredukoval len 21,5 % škôl a že v podstate učebne ostali a že v podstate tá redukcia bola, mal som pocit, že úplne zbytočná, lebo sme to urobili akože naoko. Čiže inými slovami, ja som vlastne pochopil z jeho vyjadrenia, že my sme mali kompletne možno zrušiť takmer všetky školy, ktoré sú pod samosprávnymi krajmi, a že v podstate ich nahrania všetky tie školy, do toho systému, ktoré boli pustené bez akejkoľvek regulácie. Pretože to, čo sa urobilo za tohto pôsobenia tých vlád pravicových, bolo to, že bez akejkoľvek regulácie bolo umožnené vznikať stredným školám súkromným na území, kde už školy existovali, a nebralo sa do úvahy, že či tá škola je tu potrebná, alebo tu nie je potrebná.
Príkladom je napríklad rozhodnutie pána ministra Jurzycu, ktorý končil predčasne na svojom poste, a my sme bojovali za to v Turci, aby tam nebolo umožnené vzniku ďalšiemu gymnáziu, pretože už sme tam mali gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha a Jozefa Cígera Hronského, čo na toto územie úplne postačuje, keď zoberieme do úvahy, že tam je aj bilingválne, veľmi úspešné, dobré štátne gymnázium v Turanoch. Pardon, v Sučanoch. Pán Jurzyca to podporil, lebo ten zákon bol taký nastavený. Čiže vzniklo tam ďalšie gymnázium. A teraz ja vôbec nespochybňujem snahy toho zriaďovateľa, lebo mal nejaký svoj úmysel, a vieme o koho ide, a že skôr mi ide o to, že vy ste do toho vniesli celý tento chaos, a teraz nás idete viniť za to, že my to nezvládame. Pretože dnes napríklad my bojujeme s tým, čo s Gymnáziom Jozefa Cígera Hronského vo Vrútkach, ktoré už dnes má naplnenosť úplne mizernú, pretože je tam málo žiakov. Ale vy ste umožnili, aby tam vznikla ďalšia škola. Takto ste to doviedli do "dokonalosti" a teraz, keď ste toto všetko spôsobili, tak dneska prídete, poviete: robíte to zle, robíte to tak, určujete zlé počty prvých tried. A množstvo iných vyjadrení, ktoré aj z vašich úst bolo povedaných.
Napríklad, že, pán poslanec Fronc, že vlastne štát by si mal držať svoju kompetenciu a vzdelávanie by mal mať silne v rukách. Nuž tak potom, prečo ste pán poslanec Fronc, pán bývalý minister, prečo ste vy nedržali pevne v rukách to štátne vzdelávanie a prečo ste umožnili vznikať tým množstvám škôl súkromných, ktoré vznikali tam, kde už existovali školy? Takto ste vy pevne držali to, ako za štát, to vzdelávanie? Myslím si, že určite nie. Dnes sa vám to ale hodí, aby ste hovorili o tom, že štát by mal byť ten, ktorý to bude držať v rukách.
Rovnako ste povedali, o tom, že má to byť pod ministerstvom, to riadenie, kompletne celé. Pod príslušnou organizáciou, asi ste mali na mysli ŠI-ou, aby mal minister možnosť do toho zasiahnuť, keď nebude dobre to fungovať. Ale ja si pamätám, pán minister bývalý, že veľakrát, keď tu bola situácia, že minister chcel do niečoho zasiahnuť, ste povedali: to je politické zasahovanie, to je nemysliteľné! Veď je tu organizácia, ktorá je špecializovaná, to perfektne ovláda, a minister teraz politicky do toho zasahuje, lebo je to politický nominant, lebo to neni odborník.
Čiže ako sa vám to hodí, tak to položíte na stôl. Mrzí ma to, ale musím to otvorene povedať, pán poslanec Fronc, lebo vy ste takýmto spôsobom sa snažili vytvoriť dojem, že všetko, čo sa tu robilo za vašeho pôsobenia, bolo úplne všetko perfektné a skvelé. Nehovoriac o tom, že si protirečíte aj tým, že žiadate, aby bol zákon vrátený na prepracovanie a pritom predkladáte pozmeňujúci návrh. Tak ako teda? Chcete pozmeňujúci návrh? Alebo chcete, aby to išlo na prepracovanie? Tomu nerozumiem. (Reakcia z pléna.) Veď to je to, že vy sa spoliehate len na to, čo vám dokáže SMER schváliť, ale keď ste vo vláde, tak nie ste schopní to urobiť sami. To je celý problém, to je to vaše pôsobenie.
No a rovnako ste elaborovali ďalšiu myšlienku, ktorá je veľmi zaujímavá a opäť iba účelová z vašej strany, a nielen z vašej, ale aj pána poslanca Beblavého a ďalších, keď ste hovorili o tom, že samosprávne kraje sú vlastne v konflikte záujmov. Teraz sa to týka konkrétne... Je pravda (reakcia rečníka na kýchnutie v sále). Teraz sa to konkrétne týka počtu určovania prvých tried, lebo tu je neustále kritika na to, ako to samosprávne kraje zvládajú ,alebo nezvládajú. A ste povedali vlastne, samosprávne kraje, keď sú zriaďovateľmi, tak vlastne ony len bránia tie svoje školy a tie súkromné dávajú nabok a ich ničia. Takto ste to zjednodušene povedali. Ja to chápem, lebo vy ste im umožnili, aby do systému vstupovali, tak ich aj teraz obhajujete. Lebo vtedy, kedy ste mali povedať, že tu v tomto kraji môže vzniknúť iba jedna alebo dve, tri súkromné školy, a povedali, dobre, tak to môžu byť také a také školy, tak by som nepovedal nič, lebo tu chýba tá škola. Tak nech sa páči, buď ju založí štát alebo samospráva, alebo potom dáme priestor nejakým súkromným firmám, ktoré si ju založia, alebo aj cirkvi, a je to v poriadku. Vtedy by som to chápal. Ale vy ste to dali úplne tak, že kto splní kritériá, si môže založiť.
A potom vy prídete a poviete, že sme v konflikte záujmov. A teraz si kladiem otázku: ja som bol ministrom školstva, alebo pán Fronc? Pretože, pán Fronc, veľmi dobre viete, že štát je rovnako a ministerstvo zriaďovateľom stredných škôl. Vy veľmi dobre viete, že štát zriaďuje bilingválne gymnáziá. Jedno som už menoval a je ich viacej. A rovnako aj špeciálne stredné školy. A to teraz štát neni v konflikte záujmov, pán poslanec Fronc? On neni zriaďovateľ? Nie je ten štát takisto v tej pozícii, že by si obhajoval len tie svoje školy a ostatné nie?
Celé to pokrivkáva, to porovnávanie, a len je dôkazom toho, že účelovo sa snažíte manipulovať túto realitu, lebo nie je taká. A veľmi dobre viete, že samospráva to nie je niečo, čo tu vzniklo, že to sú nejakí tí zlí. Lebo vy tam sa snažíte vytvárať, že vlastne samosprávne kraje, to je niečo hrozné, čo tu vzniklo, a ony strašne bojujú proti tým súkromným školám, dokonca ich idú zničiť. Ale neberiete do úvahy jednu vec, že tie samosprávne kraje sú demokraticky zvolené orgány. Sú to ľudia, ktorí dostali priamo mandát na to, aby ich zastupovali, aby práve na báze subsidiarity najlepšie vedeli zhodnotiť, čo sa na tom území v rámci vzdelávania má udiať. To je princíp. A samosprávne kraje vlastne vykonávajú túto kompetenciu ako prenesený výkon štátnej správy, ergo to znamená, vykonávajú to v zastúpení štátu.
A tu je zasa ďalšia záležitosť, ktorá sa vám nehodí, ale ja vám to pripomeniem, pretože je to potrebné, dobre to zapadá do toho porovnania. Pretože na jednej strane hovoríte, že samosprávne kraje sú v tejto časti školstva v konflikte záujmov, ale na druhej strane vy ste umožnili niečo, kde obce a mestá sú absolútne v konflikte záujmov. Ja vám to teraz pripomeniem. To je prenesenie výkonu stavebného zákona na obce a mestá za pôsobenia takisto Mikuláša Dzurindu. Lebo obce, ktoré si riadia stavebný zákon, vlastne sú tiež v konflikte záujmov, lebo ony si tam riadia ako tie stavby sa budú stavať, alebo sa nebudú stavať. Ale to je nezmysel predsa. Prečo potom štát za vášho pôsobenia, vlády, dal takúto vážnu kompetenciu na obce a mestá? Prečo to urobil? Čiže vidíte, akým jednoduchým spôsobom sa dá dobehnúť to vaše tvrdenie?
Jednoducho toto nie je argumentácia, ktorá by išla k podstate a odbornosti, skôr je to politické vyjadrenie a možno zakrývanie toho, čo ste v školstve urobili vy. A my sa snažíme naozaj úprimne prísť s nejakými vecami, ktoré majú reflektovať na súčasnú realitu.
Pán poslanec Beblavý mal množstvo vyjadrení. A ja by som sa vrátil ešte k tomu, čo spomínal v súvislosti so Žilinským samosprávnym krajom, lebo si ho vybral ako príklad. Nemôžem sa ubrániť, pán poslanec Beblavý, tomu, že ste si dali tú prácu, aby ste sa pozreli práve na Žilinský samosprávny kraj, pretože vám akosi veľmi bilo do očí, že Žilinský samosprávny kraj sa kompetencie, o ktorej tu debatujeme, zhostil toho asi najlepšie. Snažili sme sa a robili sme, čo sme mohli, a chceli ste to takýmto spôsobom dehonestovať. Ja nebudem teraz tie čísla komentovať, pretože som ich nestihol verifikovať, či sú správne, alebo sú nesprávne. Ale faktom je, pán poslanec Beblavý, že všetky samosprávne kraje po nešťastnej liberalizácii otvorenia vzniku stredných škôl redukovali, prirodzene redukovali sieť škôl.
A ukážte mi jeden samosprávny kraj, ktorý založil novú školu od roku 2002! Taký nenájdete. Ale rozhodne nájdete školy, ktoré tu vznikli, tam, kde ani nemuseli vzniknúť, a dnes preberajú žiakov a budovy, ktoré boli postavené našimi predkami, otcami a starými otcami na to, aby slúžili na vzdelávanie, mali kapacitu 900 žiakov, tak dnes tie budovy majú 200 – 300 žiakov. A tí, ktorí ich majú, tak ich musia vykurovať, musia s nimi niečo robiť, lebo časť tých žiakov, ktorí mali byť v týchto budovách, boli presunutí do rôznych prenájmov, možno aj niektorých pofidérnych, v ktorých pôsobia. Česť výnimkám, tým škôl súkromným, a nechcem sa ich absolútne dotknúť z tohto pohľadu, ktoré majú svoje nehnuteľnosti a fungujú normálne. Ja len môžem povedať príklad jednej takejto školy v Rajci, kde dnes s cirkvou hľadáme stále, s biskupským úradom, spôsob, ako sa vysporiadať, lebo nie je vo vlastných nehnuteľnostiach, ale je paradoxne v našej nehnuteľnosti.
Čiže, pán poslanec Beblavý, bolo to účelové, politické a bolo to len opäť marketingové ukázanie sa, že v podstate my niečo ideme ukazovať pred voľbami, zatiaľ čo vy ste počas pôsobenia, kde bol aj pán poslanec Beblavý, neurobili absolútne nič v tejto oblasti.
Bol tu pán poslanec Poliačik, ktorý rovnako vystúpil a povedal, že Žilinský samosprávny kraj zrušil Súkromnú strednú odbornú školu podnikania v Dolnom Kubíne, že im neumožnil otvoriť ani jednu prvú triedu. Ja som už odpovedal mu čiastočne faktickou poznámkou, ale teraz to opäť poviem: čo by ste urobili vy, pán poslanec Fronc, keďže ste boli ministrom, keby ste mali na stole školu, ktorá si požiadala otvorenie 1. triedy a pritom tri roky po sebe nedokázala naplniť ani jednu triedu? Čo by ste vy urobili, pán poslanec Fronc, bývalý minister, keby ste dostali na stôl žiadosť školy, ktorá síce deklarovala, že predbežne má prihlásených 30 žiakov, ale v konečnom dôsledku ani jeden žiak sa neprihlásil a nemohli otvoriť zasa žiadnu 1. triedu? Čiže inými slovami, chcete povedať, že my sme tie zlé samosprávne kraje, že takéto školy sme neumožnili otvoriť, ďalšiu 1. triedu? Tak robíme to dobre, alebo robíme to zle?
Áno, môžete vyčítať, že možno niektoré kritériá neboli dobre zobrané do úvahy, že niečo sa celkom nezvládlo, tak ako by sa malo, pretože to robia ľudia. Ale nemôžete nám vyčítať to, že sme ten systém nenastavili tak, aby tu boli možné aj opravné prostriedky. Pretože do zákona sme my dali opravný prostriedok, že aby v prípade, aj kvôli úcte k tým, že všetkým školám súkromným a cirkevným, aby mali možnosť v prípade, že sa budú cítiť, že sme tu nie celkom dobre zhodnotili, sa odvolať na ministerstve. To nebola vaša práca, my sme to dali do zákona. A myslím si, že to funguje, pretože majú možnosť sa obrátiť, aby to ministerstvo mohlo posúdiť.
A ja si myslím, že je to správne. Ale to tu už vy nespomínate. To už nehovoríte, že my sme to do toho systému dali. Ale snažíte sa povedať, že ak jeden samosprávny kraj pochybil, že všetky sú zlé a treba to vrátiť späť. A to si myslím, že je tiež nie je správne, a neúprimné z vašej strany.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, zákon, ktorý máme na stole, je zákonom, ktorý podľa môjho názoru odzrkadľuje súčasnú realitu, záujem profesných zamestnávateľských zväzov o to, vstúpiť aktívne do duálneho vzdelávania na nových základoch, na základoch, ktoré sa už otestovali v trhovej ekonomike v krajinách, od ktorých sa aj čerpala skúsenosť, či už Rakúsko, Nemecko a tak ďalej. A nádejame sa, že tento systém, ktorým sme sa inšpirovali, že neobjavujeme koleso, ale ho zdokonaľujeme, že bude aj u nás fungovať. A sme radi, že profesné zväzy chcú na seba, a veľké podniky, prebrať určitú časť zodpovednosti. Lebo povedzme si otvorene, to, čo na seba teraz berú profesné zväzy, je veľká zodpovednosť. Pretože ak to nebude fungovať, tak už oni budú priamo za to zodpovední, ak oni nebudú schopní vychovávať tých absolventov, aby boli naozaj životaschopní a mohli sa uplatniť v tých jednotlivých firmách, tak berú na seba zodpovednosť.
A opäť do toho systému dávame aj nejaký opravný mechanizmus alebo záchranný mechanizmus, že v prípade, že niektorá profesná organizácia, ktorá bude napríklad zodpovedná za certifikáciu pracoviska v zmysle dikcie tohto zákona a nebude to zvládať, tak je tu zasa opravný prostriedok, že ministerstvo môže do toho vstúpiť, štát prevezme za neho tú kompetenciu a dotiahne ju dokonca. Je to zlé, prosím vás? Veď nejako sa pohnúť musíme dopredu. Ja si myslím, že je to dobré.
Tento zákon dáva ešte lepšie možnosti, ako bolo tomu doposiaľ. I keď aj ten predchádzajúci dával tie možnosti, ako odpočítavať si napríklad tie náklady z daňového základu, atď., a tak ďalej. Boli tiež tzv. motivačné štipendiá, alebo boli takisto platby za tzv. produktívnu prácu, ale nevyužívali ich úplne tie firmy do dôsledku. Dnes si tieto náklady budú môcť odpočítavať z daňového základu, dokonca aj náklady na tých, ktorí budú priamo vykonávať to vzdelávanie v tých firmách, pretože to budú inštruktori, ktorí prejdú nejakým vzdelaním, nejakým kurzom. Toto všetko si budú môcť dávať do nákladu. Čiže podľa mňa sú dobre motivované.
A my tiež máme trošku obavy a ja som presvedčil aj ministerstvo, ja ako predstaviteľ samosprávneho kraja mám trošku obavy z toho, že či to títo inštruktori zvládnu, pretože normálne vo vzdelávacom procese môžu pôsobiť iba tí, ktorí majú, minimálne majstri, minimálne pedagogické minimum. Ale títo inštruktori, zatiaľ od nich to nevyžadujeme, napríklad to pedagogické minimum.
Keby sme tu mali majstrov, ktorí nemajú pedagogické minimum, som presvedčený, že budete rovnako kričať, že akých tu máme nevzdelaných a nekompetentných ľudí. Dneska s trošku maličkou dušičkou im to ideme dať, pretože nedokážeme, aby sme tam mali hneď všetkých, aby mali aj pedagogické minimum. Lebo pri tom učení nestačí len ovládať ako chytiť ten kľúč a niečo urobiť, ale je potrebné využiť aj nejaké pedagogické schopnosti, lebo treba na toho žiaka nejako pôsobiť. Ale profesné zariadenia nás presvedčili, že jednoducho chcú to skúsiť a že budú využívať aj kapacity odborníkov samosprávnych krajov. Tak prečo by sme im to neumožnili? A je to dobré podľa môjho názoru.
Čiže mnohé tieto veci, ktoré aplikačná prax priniesla, tak my do tohto zákona zapracovávame. A som veľmi rád, že táto diskusia takto rezultovala, že dokázali sa nájsť aj kompromisy.
A preto mi dovoľte, aby som ešte aj ja prispel jedným pozmeňujúcim, respektíve dvoma pozmeňujúcimi návrhmi k tomu, že chceme aj my úprimne ešte trošičku, trošičku, ako by som to povedal, pomôcť alebo nejakým spôsobom aj prispieť k tomu, čo ešte sa nám zdá byť, že nie je celkom dobré, a na svoje plecia si ideme brať ďalšiu kompetenciu v plnom význame v zákone, tak ako ju teraz prečítam v pozmeňujúcom návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslanca Juraja Blanára k vládnemu návrhu zákona o odbornom vzdelávaní.
1. V čl. I v § 31 ods. 1 znie:
"(1) Samosprávny kraj v spolupráci s inštitúciami podľa § 28 ods. 3 písm. b) až f) každoročne aktualizuje regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách vo svojej územnej pôsobnosti podľa analýz a prognóz o vývoji trhu práce. Regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách samosprávny kraj po prerokovaní v krajskej rade pre odborné vzdelávanie a rade vlády vydáva a zverejňuje na svojom webovom sídle každoročne do 30. septembra.".
2. Za čl. VII sa vkladá nový článok VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 553/2003 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 583/2004 Z. z., zákona č. 615/ (rovnako) 2004 Z. z., zákona č. 628/2005 Z. z., zákona č. 16/2006 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 334/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z. a zákona č. 32/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 11 ods. 2 písm. c) sa za slová "rozvoja samosprávneho kraja" vkladajú slová "regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania v stredných školách,".".
Doterajšie články VIII až XIII sa primerane prečíslujú.
Vloženie nového článku VIII sa premietne do článku upravujúceho účinnosť návrhu zákona.
Zdôvodnenie: Hlavným cieľom samosprávnych krajov v oblasti stredoškolského vzdelávania a výchovy je vytvárať podmienky pre efektívne fungovanie stredoškolského vzdelávania. Vzdelávacia politika samosprávnych krajov je zameraná na dlhodobo strategické investovanie do vzdelávania a do profesií, ktoré sú potrebné pre trh práce v súčasnosti, ako i pre trh práce v budúcnosti. Subjekty uvedené v § 28 ods. 3, to sú tzv. koordinujúce subjekty, sa spolupodieľajú na tvorbe stratégie a sú zo zákona subjektmi koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, a preto je logické, že tento strategický dokument bude pre nich záväzný. V záujme zobjektívnenia celého procesu tvorby regionálnej stratégie ustanovuje sa zákonná podmienka prerokovania tejto stratégie v krajskej rade pre odborné vzdelávanie tak, v ktorej majú zastúpenie jednotlivé subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na úrovni samosprávneho kraja.
K bodu 2. Je to legislatívno-technické dotiahnutie v zákone o samosprávnych krajoch, že je to povinnosť schvaľovať v zastupiteľstve.
Toto je pozmeňujúci návrh, ktorým samosprávne kraje na seba preberajú, že táto stratégia, ktorú zo zákona musia vytvárať, a zatiaľ to vytvárali len samosprávne kraje. Nevytvárali to súkromné školy, iba samosprávne kraje, nikto iný to nedokáže, v podstate ani nemôže robiť. Chce, aby bola pre všetkých záväzná, pretože sa na tom všetci aj podieľajú. A zároveň to bude schvaľované aj zastupiteľstvami, lebo obligatórne to doteraz nebolo v zákone o samosprávnych krajoch.
A tu chcem aj podotknúť to slovo "územnej", pretože pán poslanec Fronc predkladá, tuším, pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že teraz vy ste chceli vypustiť, jak si pamätám, že územné, a aby to bola len stratégia, že aby sa to netýkalo všetkých škôl, tak som to ja pochopil. Ale to je krok späť. My práve naopak, chceme, aby sme všetkých tých hráčov dali za jeden stôl. A tuto je dôkaz, že to myslíme úprimne.
Dovoľte mi, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu, ktorý v podstate do určitej miery aj z diskusie reflektuje to, čo máme snahu reflektovať pri tej diskusii.
A preto v čl. II bode 1 § 53 ods. 2 sa vkladá za slová "uhradí zamestnávateľovi náklady, ktoré zamestnávateľ" nahrádzajú slovami "zamestnávateľ môže požiadať od neho úhradu nákladov, ktoré".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa pre zamestnávateľa ustanovuje možnosť, aby v odôvodnených prípadoch od absolventa, ktorý nedodrží svoj záväzok zotrvať u zamestnávateľa ako zamestnanec po určitú dobu, nevyžadoval úhradu nákladov, ktoré vynaložil na jeho prípravu a povolanie.
Myslím si, že tento pozmeňujúci návrh je dobrý a aj odráža diskusiu, ktorá si myslím, že je v konečnom dôsledku veľmi potrebná a dobrá, pokiaľ je vecná.
Vážení poslanci, vážené dámy, vážení páni, mohol by som povedať ešte viacej argumentov, ale myslím si, že toto, to je to podstatné, ktoré bolo potrebné povedať. Svedčí o tom, že naša snaha je úprimná robiť niečo s odborným vzdelávaním, nie je to vôbec niečo, čo by malo byť marketingovým ťahom, práve naopak, marketingovým ťahom je to, čo hovoria opoziční poslanci, pán Beblavý a ďalší, že to vyťahujeme pred voľbami. Ich je marketingovým ťahom zakryť to, že oni nekonali počas obdobia, keď boli vo vláde.
Som presvedčený, že je to dobrá vec, a som presvedčený, že v prípade ak aplikačná prax čosi prinesie, že bude na to aj ministerstvo primerane opäť aj so zamestnávateľskými zväzmi reagovať, rovnako so zriaďovateľmi škôl, tak aby sme to vyladili a postupne sa to dostalo do života. Pretože, vážené dámy a páni, školstvo je jedna veľká zaoceánska loď, ktorá keď zakrútite kormidlom, tak sa začne otáčať po 20-ch minútach, alebo po polhodine. To znamená, školstvo, keď urobíte nejakú zmenu, je, úpravy tejto zmeny cítite po štyroch, piatich rokoch. A preto je potrebné to robiť veľmi citlivo, a my sme na to pripravení.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petrák, Fronc, Viskupič, Vašečka a Čaplovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Petrák.