48. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte, aby som na úvod poďakoval za pripomienky a námety, ktoré odzneli v tejto rozprave, ktorú, celkom úprimne hovorím, som vnímal ako dominantne konštruktívnu a naozaj vedenú snahou, aby sme mali kvalitný zákon a aby sme s ním vedeli efektívne pracovať.
Dovoľte, aby som povedal niekoľko vecí, ktoré považujem za kľúčové ohľadom toho aspektu tohto zákona, o ktorom sa najviac rozpráva, a to je zavádzanie duálneho vzdelávania. Ešte raz chcem zdôrazniť, že tento zákon si vyžiadali firmy, vyžiadali si ho zamestnávateľské zväzy a združenia a žiadali si ho významní zahraniční investori. Ten stále aktuálne platný zákon o odbornom vzdelávaní a príprave umožnil vznik viacerých pilotných projektov, na ktorých môžeme dnes stavať. Na druhej strane naozaj dnes sa žiada, aby sme otvorili tie dvere duálnemu modelu oveľa širšie.
Firma, ktorá plánuje ostať na Slovensku po niekoľko nasledujúcich ďalších rokov, podobne ako firmy, ktoré potrebujú vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, tento zákon potrebujú, pretože im bude významne šetriť prostriedky, prostriedky, ktoré dnes musia vynakladať na často veľmi nákladné preškoľovanie pracovnej sily. Keď sa stretávam so zamestnávateľmi, keď sa stretávam so zahraničnými investormi, vrátane investorov, ktorí sú združení v obchodných komorách, tak mi dokonca hovoria o pomerne extrémnych prípadoch, kde sú nútení preškoľovať napríklad kuchárov na kovoobrábačov a podobne.
Tento zákon zároveň významne pomôže školám, ktoré budú môcť uzatvárať silné spojenectvá s firmami, ktoré sú významnou značkou, ktoré pomáhajú pritiahnuť žiakov ku kvalite, a pomáha to tým samotným žiakom alebo teda študentom, ktorí získajú možnosť kvalitnejšej praktickej prípravy, získajú lepšiu, pevnejšiu perspektívu pracovného zaradenia a koniec koncov získajú aj možnosť zarábať priamo tým, že si zarábajú tvorením hodnôt v rámci praktickej prípravy, v niektorých prípadoch to môže ísť až do stovák eur mesačne.
No a v konečnom dôsledku tento systém môže pomáhať aj pedagogickým pracovníkom, ktorí sú na stredných odborných školách, pretože firmy celkom prirodzene majú záujem, aby mali kvalitných inštruktorov, a predpokladáme, že v mnohých prípadoch využijú služby práve pedagogických pracovníkov, ktorí dnes pôsobia v rámci stredných odborných škôl.
Zároveň chcem povedať, že nie je pravda, že študent sa učebnou zmluvou k niečomu zaväzuje. Áno, zákon dáva možnosť, tak ako to bolo doteraz, uzatvárať aj zmluvu o budúcej zmluve. Chcem len poznamenať, že toto je naozaj niečo, čo je nad rámec učebnej zmluvy. V žiadnom prípade učebná zmluva nevyžaduje, aby tam bol nejaký pevný záväzok zamestnať sa, na druhej strane záväzok zo strany zamestnávateľov poskytnúť to, to zamestnanie. To len na vyjasnenie.
Záverom chcem povedať, že za tento návrh zákona sa výrazne postavili na tlačovej konferencii na pôde ministerstva školstva minulý týždeň v stredu rozhodujúce zamestnávateľské zväzy a združenia, podobne ako bilaterálne obchodné komory, pretože, ešte raz chcem zopakovať, na tento zákon čakajú, tento zákon im výrazným spôsobom otvorí dvere, pomôže im, aby sa spolupodieľali na praktickej príprave žiakov, študentov, ktorí priamo po tom, ako opustia brány škôl, budú pripravení nastúpiť pracovať s technológiou, modernou technológiou, s ktorou sa budú zaúčať počas štúdia na strednej odbornej škole.
Od septembra nám nevznikne duálne vzdelávanie v takom rozsahu, v akom ho majú v Nemecku, Rakúsku alebo vo Švajčiarsku, ale týmto zákonom otvoríme dvere, aby sme sa od septembra vedeli učiť, ako s duálom pracovať a ďalej ho v ďalších rokoch rozvíjať.
A preto vás chcem poprosiť ešte raz o podporu tohto zákona a zároveň ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán spoločný spravodajca, želáte si záverečné slovo?

Kolegyne, kolegovia, vecne som povedal vo vystúpení v rozprave, aby bola možnosť reagovať len na štatistické údaje. V rozprave vystúpilo desať poslancov a poslankýň a bolo podaných sedem pozmeňujúcich návrhov a jeden procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A teraz budeme –  páni, ďakujem –  pokračovať rokovaním o druhom čítaní o

vládnom návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1337 a spoločná správa z výborov má tlač 1337a.
Pán minister práve došiel, takže mu dávam slovo, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán Peter Žiga.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dobrý deň vám prajem. Ministerstvo životného prostredia predkladá vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
V súčasnosti platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol už viac ako tridsaťkrát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. V dôsledku toľkých zmien niektoré ustanovenia stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností dochádzalo k ťažkostiam v aplikácii.
Slovenská republika je dlhodobo na chvoste európskych krajín v oblasti triedeného odpadu. Nie je dlhodobo únosné, aby sme takmer tri štvrtiny odpadu odvážali na skládky komunálneho odpadu. Je to obrovská záťaž pre životné prostredie a pre budúce generácie. Po štrnástich rokoch ministerstvo životného prostredia po dlhej odbornej diskusii pripravilo návrh úplne nového zákona o odpadoch. Prináša koncepčnú zmenu systému... (Rečník sa odmlčal.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pochopili. Ďakujem pekne za kľud v sále.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Prináša koncepčnú zmenu systému, ktorá nadviaže na najnovšiu európsku legislatívu a jej hlavné ciele, ktoré už súčasný zákon plniť nedokáže. Hlavným cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viac odpadu separovalo a recyklovalo a menej ho končilo na skládkach. Zákon prinesie dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenská republika sa inšpirovala systémom, ktorý už úspešne funguje vo vyspelých krajinách Európskej únie, a prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Platí to napríklad pre obaly, ako plasty, papier a sklo, ale aj elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, oleje alebo pneumatiky. O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové organizácie zodpovednosti výrobcov a obce budú zodpovedať len za zvyšný, teda zmesový odpad. V praxi to bude znamenať výrazne nižšie náklady pre obce a vyššiu motiváciu obyvateľov separovať. Tým sa otvára priestor na zníženie poplatkov za odpad pre občanov.
Návrh zákona súčasne zakazuje, aby už vytriedený odpad skončil na skládkach.
Návrhom na zrušenie Recyklačného fondu odstraňujeme dvojkoľajnosť existujúceho systému. V súčasnosti vedľa seba existujú systém platenia poplatkov do Recyklačného fondu za vybrané komodity a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, batérie a akumulátory a elektrozariadenia, kde výrobcovia takisto platia príspevky. Táto dvojkoľajnosť v konečnom dôsledku výrobcom predražuje celé nakladanie s vybranými druhmi odpadov, o ktoré sú povinní sa postarať. Recyklačný fond už naplnil svoje historické poslanie a podporil vznik kapacít recyklačného priemyslu.
Súčasťou nového zákona je aj príprava nového informačného systému odpadového hospodárstva, ktorým zabezpečíme významne väčšiu transparentnosť materiálových tokov odpadov a uľahčíme kontrolovateľnosť jednotlivých subjektov nakladajúcich s odpadmi. Návrh zákona prináša aj ďalšiu výraznú zmenu, keď sprísňuje podmienky a kontrolu výkupu kovového odpadu. V prípade nezákonne umiestneného odpadu, takzvaných čiernych skládok, návrh zákona zvyšuje právomoci polície a zavádza prísnejšie postihy pre tých, ktorí znečisťujú životné prostredie.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 3. júla 2013. Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19-EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56, ktorou sa mení Smernica Európskeho parlamentu 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého vzniesla Európska komisia štyri pripomienky. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania bol návrh zákona upravený v zmysle požiadaviek Európskej komisie a vykonali sa jeho legislatívne a technické úpravy.
Návrh sa na rokovanie Národnej rady predkladá s rozporom so Združením miest a obcí Slovenska v prípade nezákonne umiestneného odpadu, teda... (Šum v sále. Rečník sa odmlčal. Zaznievanie gongu.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kolegyne a kolegovia.

Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
... teda čiernych skládok. Rezort životného prostredia je presvedčený, že najviac možností, ako sa týmto problémom, s týmto problémom vysporiadať má samospráva, tak ako je to v súčasnosti. Likvidáciu tejto záťaže pre životné prostredie chce rezort podporiť čerpaním prostriedkov z Recyklačného fondu. Ministerstvo dáva do pozornosti v nadväznosti na zavedenie povinnosti triedeného zberu kuchynských odpadov novelou zákona č. 343/2012 Z. z. v súvislosti s finančným zaťažením prevádzkovateľov školských stravovacích zariadení potrebu uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu na pokrytie týchto povinností.
Verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1570 z 5. februára 2015 pridelila vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1337, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 562 z 26. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 398 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 402 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 331 zo 4. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 145 z 12. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 103 a 105 až 271 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bode 104 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1337) schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 337 z 10. marca 2015. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne sériu mien, za kluby, pán Peter Muránsky za KDH a Zsolt Simon za MOST – HÍD, a jednotlivo Ján Mičovský, Mikuláš Huba, Jozef Mikuš, Martin Fecko a Richard Raši.
Nech sa páči, prvým rečníkom je Peter Muránsky. Môžete to uviesť aj na tabuli.
Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegovia, to, čo hovoril pán minister z predkladacej správy, samozrejme, že je všetko pravda, lebo predmetom každého zákona o odpadoch je to, čo presne hovoril. Len ja nemám dôveru v to, že táto textácia tohto zákona to aj splní. Tým by som mohol aj skončiť, ale budem pokračovať, keďže sme v konečnom štádiu prijímania tohto zákona a zrejme aj v konečnom štádiu zvratu v oblasti smerovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Takže ešte raz by som teda, budem sa snažiť držať vecnej stránky, nie politizovať, by som z tohto miesta podal pár vecí, prečo si to myslím.
Naozaj tento návrh zákona vychádza z určitej ideálnej predstavy o tom, že tu budú fungovať vzťahy, kde dobrovoľne výrobcovia, dovozcovia prijmú túto dikciu zákona a z vybratých prostriedkov cez svoje výrobky de facto od ľudí, ktoré zhromaždia v organizáciách zodpovednosti výrobcov, tieto v plnej miere poskytnú de facto asi trom takým hlavným subjektom, a to sú teda obce, potom samozrejme na prepravu zberným spoločnostiam a na spracovanie.
A prečo idealizovanie? Pretože ja v tom vidím, že teda to museli existovať naozaj ideálne zmluvné vzťahy a veľmi korektné finančné toky, aby sa takýmto spôsobom tento zákon naplnil a aby sa stala, teda aby sme teda viacej separovali, aby sme viacej spracúvali, aby sme teda viacej recyklovali, správne povedané, aby sme teda naplnili literu tohto zákona.
No ale rozmýšľal som aj teda, že či budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady, ale zistil som, že to je zbytočné. To nie preto, že by mi to neprešlo, ale aj preto, že keby aj prešlo, tak každý môj pozmeňujúci návrh by vlastne viedol ako keby k negácii tejto filozofie takto postaveného zákona o odpadoch.
Totižto tu dochádza k úplne opačnému ponímaniu toho, aké má byť poradie subjektov pôsobiacich na poli odpadového hospodárstva. Súčasný zákon dával do popredia tých, ktorí v skutočnosti nakladajú s odpadmi, aj reálne to robia, a to sú spracovatelia, zberové spoločnosti a s nimi samozrejme súčinné obce. Tieto v tomto zákone sa dostávajú na chvost a hlavou sa stávajú povinné osoby, ktoré by vlastne mali tento systém financovať, teda výrobcovia združení v organizáciách zodpovednosti výrobcov. Teda tí, ktorí budú de facto aj zhromažďovatelia peňazí, tak tí budú aj de facto vykonávateľmi a rozhodovateľmi toho, kto bude zbierať, s kým obec čo bude mať a kto bude spracovávať a kto nebude. No a v tejto rovine teda nielenže Komisia hovorila o určitých pochybnostiach monopolizácie, ale aj mnohé iné subjekty a mnohí iní, nehovorím, že sú to nielen spracovatelia, veď posledne to bol aj kolektívny SEVAK, ktorý je najväčším kolektívnym systémom výrobcov a dovozcov pôsobiacich v oblasti napríklad elektroodpadov, ktorý mal včera jednu tlačovku k tomuto, takisto tento zákon v tejto podobe alebo v tejto filozofii zamieta.
V čom tá monopolizácia? Kolegovia, kolegyne, ak zmluvu s obcou môže uzavrieť len povinná osoba, t. j. len výrobca, len OZV, ale nemôže uzavrieť zmluvu spracovateľ, nemôže uzavrieť zberná spoločnosť, to znamená, sú vylúčené určité ďalšie subjekty, ktoré doteraz pôsobili na poli odpadového hospodárstva, a keď založiť OZV a jediným jeho akcionárom môže byť zase len výrobca a nemôže byť ani v minimálnej miere zberná spoločnosť alebo spracovateľ, tak sa domnievam, že jednoducho nemôžeme hovoriť o niečom inom ako o snahe monopolizovať tento stav.
Pritom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, nikde sa nepíše, že síce priamo nesmú mať prepojenie na spracovateľov a na zberné spoločnosti, ale viete, ako to dneska chodí. Veď vieme, že fungujú schránkové firmy, tak budú fungovať tzv. sesterské spoločnosti, ktoré tieto OZV-éčka, zložené väčšinou z dovozcov, prosím pekne, a nie našich výrobcov, založia, a tieto budú realizovať zber aj spracovanie možná v prihraničí, neďaleko na západ, neďaleko na juh, čím padne napríklad slovenský recyklačný priemysel a celý zberový náš systém, pretože utvoria, ja to nazývam, tak jednoducho povediac, tzv. cyklický monopol. No a toto si myslím, že v tomto systéme hrozí. A potom príde k tomu narovnaniu tých cien, lebo najprv pôjdu ceny dole a potom, keď padne tá konkurencia, tak pôjdu tie ceny naspäť hore a možná že oveľa viac hore.
Žiadny systém nemôže fungovať bez financií, to určite uznáte. A nech bol Recyklačný fond akokoľvek kritizovaný a akokoľvek je dneska už prežitý, s čím ako súhlasím, samozrejme, tak jednoducho neviem si predstaviť, aby sa nikde nikdy nezbierali žiadne prostriedky na to, že raz bude treba nazhromaždený nejaký odpad recyklovať.
Príklad poviem na automobiloch. Pamätáte si, aký bol obrovský boom výmeny vozidiel, keď všetci odovzdávali škodovky, formany, ja neviem, favority a tak ďalej, tieto autá a bolo treba ich recyklovať. No keby nebolo príspevkov, ktoré boli nazhromaždené v Recyklačnom fonde cez Zväz automobilového priemyslu, v ich sektore, neviem, kto by prispieval na recykláciu týchto vozidiel. U nás to bolo asi 3-tisíc korún, potom to bolo 2-tisíc korún slovenských, potom to bolo iba tisíc, 35 euro, v Českej republike stále, prosím pekne, 5-tisíc českých korún. Keď príde takýto nával, ja budem rád vidieť Zväz automobilového priemyslu, aj keď ich mám rád, ako zaplatia spracovateľom recykláciu veľkého návalu proste vozidiel, ako s radosťou budú tieto prostriedky v zmysle tohto zákona zo svojich vlastných zdrojov uvoľňovať.
Je tu aj jeden podľa môjho názoru nie celkom morálny princíp. Autorizovaná organizácia združenia, OZV-éčko teda, ktoré vznikne, ktoré bude autorizované, nemusia byť všetky samozrejme, autorizované, sú také, ktoré aj prirodzene samozrejme nesplnia podmienky autorizácie, získajú prostriedky na svoju činnosť, ešte raz opakujem, od občanov. Vždy všetko zaplatí občan, nikdy nezaplatí výrobca. Výrobca predá občanovi a ten v cene svojho výrobku má už zahrnutý ten environment, ten recyklačný poplatok. Tento vyberú, vložia ich do svojich OZV a potom získajú kontrolu cez zmluvy s obcami, lebo len ony budú môcť mať zmluvy s obcami, tak budú kontrolovať, kto bude jednoducho s odpadom robiť, ako keby im tá obec ten odpad odovzdala a s týmto odpadom budú narábať tieto OZV. Ja hovorím, že budú vedieť čo s nimi majú robiť a tým pádom zarobia ako keby, budú zarábať ako keby druhýkrát. Samozrejme tým sa dostávajú ony na hlavu a reálne pôsobiace subjekty v odpadovom hospodárstve, opakujem, sa dostanú na chvost. Ale všetko, je jasné, že zaplatia občania.
Ak v minulosti sme mali skúsenosti s tým, že už napríklad v odpadoch z obalov pôsobili kolektívne organizácie, čo boli vlastne združenia výrobcov a dovozcov, od roku 2005 každú fľašu, ktorú si kúpime, či je to sklenená alebo PET fľaša, všetko, čo je z obalov, ktoré, samozrejme, ktoré je v rámci komunálneho odpadu prikázané separovať a zbierať osobite, tak tieto poplatky v cene týchto obalov idú do kolektívnych systémov, ktoré založili výrobcovia, dovozcovia. Nebudem tu menovať jeden najväčší systém, už som ho tu minule menoval a povedal som, že prispieval obciam na tonu odpadu vyseparovaného napríklad skla alebo PET alebo kartónu zhruba 6 euro. Vtedajší Recyklačný fond z peňazí automobilového priemyslu 24 euro. Ja proste nechcem, nedá sa mi uveriť, že jednoducho teraz pod tlakom tohto zákona tieto združenia, ktoré sa pravdepodobne budú chcieť transformovať na tieto OZV, že zrazu budú všetko týmto obciam platiť. A to tie príspevky hovorím ešte mimo prepravy a mimo spracovania. To je len to, čo išlo za zber obci.
V tomto ja vidím ako naozaj velikánsky problém, že my robíme skutočne capa záhradníkom. Capa záhradníkom. A je to prirodzené všade na svete a niekedy tu počúvam, že zvlášť vraj na Slovensku, že jednoducho ten, kto už tie peniaze drží, tak už ich pustiť nechce, a tí, ktorí budú tieto peniaze vyberať, tak vám garantujem, výrobcovia, dovozcovia, že pustiť naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov budú chcieť čo najmenej. A keď to nebudú vedieť robiť, tak budú tlačiť ich členovia, ktorí i budú v tých OZV-čkách, tí výrobcovia, dovozcovia, aby sa platilo do nich čo najmenej, no a oni budú potom tlačiť, aby tie obce a tie zberné firmy a tí spracovatelia dostali čo najmenej.
Čo vidím ešte prípadne ako horšie, že keď si tieto subjekty napojené na zahraničné spracovateľské a zberné subjekty spravia zmluvy, tak hodnotný odpad, ktorý je na území Slovenskej republiky, a verte, že aj hodnotný odpad existuje, čisté plasty, kovy atď., batérie, akumulátory, tie sa budú snažiť z tejto krajiny vyviezť, pretože im v tom už nebráni nič, okrem nejakých menších prípadov v oblasti nebezpečných odpadov a, takpovediac ľudovo, ten sajrajt, ten sa budú snažiť nechať tu a ponúknuť tomu našemu systému spracovania, ale ten už po istom čase nebude existovať a jednoducho zanikne. A potom vám garantujem, potom príde k tomu zvýšeniu cien, lebo teraz sa budú všetci predbiehať, ako vedia všetko robiť lacnejšie, ako sa to robilo v zmysle terajšej legislatívy.
Teraz by som povedal ešte pár takých citátov, teda by som citoval z niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli na výbore, podľa čoho si myslím, že tie obce nebudú mať napríklad peniaze ani na tie odpady, ktoré sa týkajú odpadov z obalov, teda separovaný zber. Prosím pekne, v jednom § 27 ods. 5 sa píše jednoznačne, že za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety, teda finančné náklady spojené so zberom, prepravou, atď., znáša výroba vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov ani na zhodnocovanie, zariadenia zneškodňovania odpadov vrátane objemového zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Ja sa stále pýtam, dobre, tieto OZV zaplatia nejaké obvyklé, čo ešte stále nevieme, čo to je, náklady týmto obciam za odpad, ktorý ony nejakým spôsobom zhromaždia, ale kto bude platiť toto? Kto bude platiť toto, kto bude platiť triedenie napríklad? Kto bude platiť triedičky, ktoré tu budú musieť vzniknúť, pretože Únia od nás žiada, aby bol nárast separovaného zberu na 50 percent? Dneska ho máme, neviem, 20 alebo nejaké takéto menšie číslo.
Takisto by som podotkol, že v niektorých paragrafoch, ako je § 59, sa znova jednoznačne hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov má právo navrhnúť obci, že akým spôsobom má triediť, akým spôsobom má robiť, ako má kto vykonávať. Keď to nebude tak, tak samozrejme náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, čo, prosím, stále neviem, čo to je, v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec. To znamená, tu je strašne veľa paragrafov, v ktorých sa hovorí, že za určitých okolností teda sa môžu tohoto samotného OZV-čka, teda výrobcovia zbaviť a preniesť to, lebo nesplnili, neviem, aké podmienky, tak to budú platiť obce. A ja vám garantujem, že vo veľa prípadoch to aj tak skončí.
Opakujem, bez financií sa realizovať separácia ani recyklácia nedá. A ja neverím, že priebežné financovanie odpadového hospodárstva cez povinné osoby, teda výrobcov združených v týchto OZV, že bude funkčné. Totižto ,lebo ja neverím ani v to, že na určité toky alebo prúdy odpadov, ako sa hovorí v tomto zákone, netreba dopredu akumulovať nejaké zdroje. Ja som presvedčený, že je potrebné akumulovať zdroje.
Celý tento systém mi pripomína, viete, že bez OZV-éčky, teda bez tejto organizácie zodpovednosti výrobcov ani obec de facto si nehne, hoci môže každý rok vymeniť tú OZV, ale ony môžu vznikať, zanikať, alebo môžu tratiť dokonca tú autorizáciu, ale nemôže ten, kto má zbernú firmu, ani ten, kto má spracovateľskú firmu, nemôže pracovať, nemôže realizovať svoju činnosť, kým mu na to nedá súhlas príslušná skupina výrobcov, teda príslušné autorizované OZV. Nehnevajte sa, ja stále hovorím taký, možno nie celkom dobrý príklad, ale mne to pripadá, ako ja mám mliekareň, ale kým mi zväz výrobcov mlieka nedá súhlas, alebo kým mi nedá zmluvu, tak ja nemôžem aktívne chodiť vykupovať mlieko a spracovávať ho. A v tomto prípade je to tak, že nemôže robiť túto činnosť, tieto subjekty nemôžu vykonávať túto činnosť, ani keby nechceli od výrobcov nič, aj keby chceli nula. Ani tak to nemôžu robiť, pretože im to tento zákon zablokuje.
A preto sa domnievam, že ide tento zákon smerom k jasnému monopolizovaniu trhu v odpadovom hospodárstve v prospech niekoľkých autorizovaných subjektov alebo niektorých výrobcov, ktorí si tieto subjekty založia, samozrejme, musia splniť podmienky.
Nevýhodou podľa mňa je tento zákon z určitého hľadiska aj pre samotných výrobcov, a to z toho dôvodu, že ich nenúti len to, čo by mali teda oni robiť, teda financovať, ale ich núti de facto ako keby plniť povinnosti nakladania s odpadom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, čo takisto si myslím, že je veľmi sporné riešenie. Pretože ja to dávam na takom príklade: predstavte si, že ten, ktorý predáva televízory na trhu Slovenskej republiky, tak vlastne on prostredníctvom OZV sa má postarať, nie niekde uložiť nejaké peniaze, za to, čo sa s tými televízormi stane, ale on sa má postarať, čo sa stane s tými televízormi trebárs o desať rokov, keď my ich vyhodíme. No, ja si myslím, že takýto systém podľa môjho názoru nemôže fungovať, pretože ten, čo vyrába televízory, má čo robiť s tým, aby ich vyprodukoval, a ten, čo ich predáva, aby ich predal.
A autorizácia v tomto prípade je nielen na organizácii združenia, teda zodpovednosti výrobcov, ale aj na individuálnych. Pretože niekde asi v štyroch prúdoch týchto odpadov je možné plniť si svoje povinnosti aj samostatne, že sám si urobí zmluvu s tým, kto mu to bude plniť. Ale takisto aj tento individuálny sa musí nechať autorizovať. No a to ho podľa môjho názoru odradí od toho, aby sa dal autorizovať, pretože ty musíš splniť strašne veľa rôznych administratívnych záležitostí, a to ho bude tlačiť, aby sa už zaradil do existujúcej autorizovanej OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov. A v tom takisto vidím určitú snahu naháňania ovečiek do určitých monopolných zoskupení.
Stále som presvedčený o tom, že úlohou výrobcov a dovozcov je predovšetkým predchádzať vzniku odpadov. Však tak je to aj tá klasifikácia v odpadovom zákone, najprv predchádzať atď., atď., predchádzať a, nehnevajte sa, nech sa nikto na mňa nenahnevá, a zaplatiť, lebo je pôvodcom. Aj v preambule zákona, v začiatku zákona o odpadoch sa hovorí, že pôvodca platí. Tak ako občan musí platiť, ako pôvodca musí platiť obci za zmesný komunálny odpad, tak musí niekde platiť, čo tento zákon nezakladá. Lebo to má byť priebežne, mal by platiť ako výrobca určitého druhu výrobku, tak by tam mal podľa môjho názoru platiť. Ale výrobca a dovozca podľa mňa by nemal riešiť materiálový a finančný tok v odpadovom hospodárstve, pretože opakujem, je klišé, že tieto peniaze patria a platia výrobcovia a dovozcovia. Všetko platia občania, nie výrobcovia a dovozcovia. Oni platia iba to, čo im zaplatia občania v cene výrobku, oni už majú ten environment a ten recyklačný poplatok zakomponovaný v cene výrobku.
Pozrite si dozadu niektoré elektronické, napríklad, zariadenia, budete vidieť, na práčke máte cenu práčky, a potom máte tam napísané, že 700 korún je recyklačný poplatok. Verte, že nie do Recyklačného fondu, lebo za chladničku sa nikdy do Recyklačného fondu neplatilo, ale hneď sa platilo jednému združeniu výrobcov a dovozcov, ktorý existuje dodnes a ktorý, keď bude OZV, tak neverím, že bude robiť inak, ako robí dnes. To znamená, že nebude mať dostatok peňazí na riešenie problematiky napríklad bielej techniky. A ja im to ani neberiem, pretože máme slabučkú kontrolu štátu. A jednoducho máme tu slabučkú kontrolu preto, lebo máme slabú inšpekciu a napríklad nevieme ani cez colné orgány a iné orgány finančnej správy zachytiť internetové obchody. Áno, pretože k nám ide strašne veľa internetového tovaru, ktorý nikto samozrejme nikde, proste nikde zaň žiaden environment neplatil. A mám obavu, že veľmi ťažko aj platiť bude, pretože to si už budú musieť potom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov samé ich naháňať a ustrážiť, aby im platili do tých OZV. Lebo platiť im nebudú, ale keď sa ich tovar opotrebuje, tak sa na smetiskách, samozrejme na zberných dvoroch nájde, pretože tí ľudia nerozlišujú, že či ho kúpili, ja neviem, televízor cez internet, alebo si ho kúpili v konkrétnom obchode.
Povedal som viacero teda odrážok na to, že prečo si myslím, že tento systém nie je dobrý. Ja nehovorím, že za určitej ideálnej predstavy a veľmi silnej kontroly štátu to nemôže fungovať. Ale skôr som, opakujem, skôr som k tomu skeptický ako pozitívne naladený. Takže prajem odpadovému hospodárstvu veľa zdaru, prajem veľa zdaru obciam aj ministerstvu životného prostredia, aby po prijatí tohto zákona, aby po prijatí tohto zákona túto problematiku zvládlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Muránskeho sú dve faktické poznámky.
Nech sa páči, Magda Košútová s prvou.