48. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 17:14 hod.
Ing. PhD.
Tibor Lebocký
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Simon, ja som naozaj prekvapený týmto vystúpením, pretože na 90 – 95 % otázok, ktoré si postavil v rámci tohto vystúpenia, si dostal odpoveď už v rámci rokovania u nás na výbore, respektíve potom pri zasadnutí gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Myslím si, že spústu nepresností si tam uviedol. Neviem, kto ti to vystúpenie pripravoval? Dotknem sa len niektorých v rámci toho krátkeho limitu dvoch minút.
Musíš si uvedomiť, že za finančné náklady, ktoré znáša výrobca, sa naozaj nepovažujú všetky výdavky. Ale to nesúvisí s tým, teda hovorím teraz o finančných nákladoch na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia pre zber odpadov, na zhodnocovanie odpadov, nemôžeš stotožňovať pojem výdavky a náklady alebo teda uznateľné náklady. Z toho dôvodu, že tu existujú nejaké pravidlá účtovníctva, kedy nie všetky výdavky možno uznať za náklady. Najmä tie výdavky, ktoré sú vynaložené v rámci nadobúdacieho procesu hmotného majetku a jeho odpisovania. Čiže to je podstatný rozdiel.
Takisto si tam tvrdil, že organizácia zodpovednosti výrobcov nemôže tvoriť zisk. Je to nepravdivé tvrdenie a to by si mal vedieť, však sme sa tomu venovali aj na výbore. OZV-éčko môže tvoriť zisk, ale musí spätne tento vyprodukovaný zisk výlučne použiť na plnenie v oblasti odpadového hospodárstva.
Rovnako potom ďalšie tvrdenie, že starosta nevidí do finančných tokov. Áno, to je v poriadku. Ale spytujem sa, načo by do toho videl? Však on žiadne náklady nevynakladá. Pre neho je dôležité, aby systém fungoval, aby všetky nádoby, ktoré sú pripravené na odvoz, boli včas odvezené.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
Vystúpenia
16:04
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Kolegyne, kolegovia, vecne som povedal vo vystúpení v rozprave, aby bola možnosť reagovať len na štatistické údaje. V rozprave vystúpilo desať poslancov a poslankýň a bolo podaných sedem pozmeňujúcich návrhov a jeden procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:11
V súčasnosti platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch...
V súčasnosti platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol už viac ako tridsaťkrát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. V dôsledku toľkých zmien niektoré ustanovenia stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností dochádzalo k ťažkostiam v aplikácii.
Slovenská republika je dlhodobo na chvoste európskych krajín v oblasti triedeného odpadu. Nie je dlhodobo únosné, aby sme takmer tri štvrtiny odpadu odvážali na skládky komunálneho odpadu. Je to obrovská záťaž pre životné prostredie a pre budúce generácie. Po štrnástich rokoch ministerstvo životného prostredia po dlhej odbornej diskusii pripravilo návrh úplne nového zákona o odpadoch. Prináša koncepčnú zmenu systému... (Rečník sa odmlčal.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pochopili. Ďakujem pekne za kľud v sále.
Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Prináša koncepčnú zmenu systému, ktorá nadviaže na najnovšiu európsku legislatívu a jej hlavné ciele, ktoré už súčasný zákon plniť nedokáže. Hlavným cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viac odpadu separovalo a recyklovalo a menej ho končilo na skládkach. Zákon prinesie dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenská republika sa inšpirovala systémom, ktorý už úspešne funguje vo vyspelých krajinách Európskej únie, a prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Platí to napríklad pre obaly, ako plasty, papier a sklo, ale aj elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, oleje alebo pneumatiky. O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové organizácie zodpovednosti výrobcov a obce budú zodpovedať len za zvyšný, teda zmesový odpad. V praxi to bude znamenať výrazne nižšie náklady pre obce a vyššiu motiváciu obyvateľov separovať. Tým sa otvára priestor na zníženie poplatkov za odpad pre občanov.
Návrh zákona súčasne zakazuje, aby už vytriedený odpad skončil na skládkach.
Návrhom na zrušenie Recyklačného fondu odstraňujeme dvojkoľajnosť existujúceho systému. V súčasnosti vedľa seba existujú systém platenia poplatkov do Recyklačného fondu za vybrané komodity a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, batérie a akumulátory a elektrozariadenia, kde výrobcovia takisto platia príspevky. Táto dvojkoľajnosť v konečnom dôsledku výrobcom predražuje celé nakladanie s vybranými druhmi odpadov, o ktoré sú povinní sa postarať. Recyklačný fond už naplnil svoje historické poslanie a podporil vznik kapacít recyklačného priemyslu.
Súčasťou nového zákona je aj príprava nového informačného systému odpadového hospodárstva, ktorým zabezpečíme významne väčšiu transparentnosť materiálových tokov odpadov a uľahčíme kontrolovateľnosť jednotlivých subjektov nakladajúcich s odpadmi. Návrh zákona prináša aj ďalšiu výraznú zmenu, keď sprísňuje podmienky a kontrolu výkupu kovového odpadu. V prípade nezákonne umiestneného odpadu, takzvaných čiernych skládok, návrh zákona zvyšuje právomoci polície a zavádza prísnejšie postihy pre tých, ktorí znečisťujú životné prostredie.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 3. júla 2013. Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19-EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56, ktorou sa mení Smernica Európskeho parlamentu 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého vzniesla Európska komisia štyri pripomienky. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania bol návrh zákona upravený v zmysle požiadaviek Európskej komisie a vykonali sa jeho legislatívne a technické úpravy.
Návrh sa na rokovanie Národnej rady predkladá s rozporom so Združením miest a obcí Slovenska v prípade nezákonne umiestneného odpadu, teda... (Šum v sále. Rečník sa odmlčal. Zaznievanie gongu.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kolegyne a kolegovia.
Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
... teda čiernych skládok. Rezort životného prostredia je presvedčený, že najviac možností, ako sa týmto problémom, s týmto problémom vysporiadať má samospráva, tak ako je to v súčasnosti. Likvidáciu tejto záťaže pre životné prostredie chce rezort podporiť čerpaním prostriedkov z Recyklačného fondu. Ministerstvo dáva do pozornosti v nadväznosti na zavedenie povinnosti triedeného zberu kuchynských odpadov novelou zákona č. 343/2012 Z. z. v súvislosti s finančným zaťažením prevádzkovateľov školských stravovacích zariadení potrebu uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu na pokrytie týchto povinností.
Verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.
Skončil som, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dobrý deň vám prajem. Ministerstvo životného prostredia predkladá vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a tiež v nadväznosti na Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.
V súčasnosti platný zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol už viac ako tridsaťkrát novelizovaný a do jeho textu bolo prevzatých desať smerníc vrátane ich zmien a dodatkov. V dôsledku toľkých zmien niektoré ustanovenia stratili svoje opodstatnenie a pri zavádzaní nových povinností dochádzalo k ťažkostiam v aplikácii.
Slovenská republika je dlhodobo na chvoste európskych krajín v oblasti triedeného odpadu. Nie je dlhodobo únosné, aby sme takmer tri štvrtiny odpadu odvážali na skládky komunálneho odpadu. Je to obrovská záťaž pre životné prostredie a pre budúce generácie. Po štrnástich rokoch ministerstvo životného prostredia po dlhej odbornej diskusii pripravilo návrh úplne nového zákona o odpadoch. Prináša koncepčnú zmenu systému... (Rečník sa odmlčal.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pochopili. Ďakujem pekne za kľud v sále.
Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
Prináša koncepčnú zmenu systému, ktorá nadviaže na najnovšiu európsku legislatívu a jej hlavné ciele, ktoré už súčasný zákon plniť nedokáže. Hlavným cieľom nového zákona o odpadoch je, aby sa viac odpadu separovalo a recyklovalo a menej ho končilo na skládkach. Zákon prinesie dôraz na transparentnosť vzťahov, spravodlivosť a adresnosť v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovenská republika sa inšpirovala systémom, ktorý už úspešne funguje vo vyspelých krajinách Európskej únie, a prináša rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za výrobok od jeho výroby až po jeho spracovanie ako odpadu. Platí to napríklad pre obaly, ako plasty, papier a sklo, ale aj elektrozariadenia, batérie a akumulátory, vozidlá, oleje alebo pneumatiky. O vytriedený odpad sa na vlastné náklady postarajú nové organizácie zodpovednosti výrobcov a obce budú zodpovedať len za zvyšný, teda zmesový odpad. V praxi to bude znamenať výrazne nižšie náklady pre obce a vyššiu motiváciu obyvateľov separovať. Tým sa otvára priestor na zníženie poplatkov za odpad pre občanov.
Návrh zákona súčasne zakazuje, aby už vytriedený odpad skončil na skládkach.
Návrhom na zrušenie Recyklačného fondu odstraňujeme dvojkoľajnosť existujúceho systému. V súčasnosti vedľa seba existujú systém platenia poplatkov do Recyklačného fondu za vybrané komodity a systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov pre obaly, batérie a akumulátory a elektrozariadenia, kde výrobcovia takisto platia príspevky. Táto dvojkoľajnosť v konečnom dôsledku výrobcom predražuje celé nakladanie s vybranými druhmi odpadov, o ktoré sú povinní sa postarať. Recyklačný fond už naplnil svoje historické poslanie a podporil vznik kapacít recyklačného priemyslu.
Súčasťou nového zákona je aj príprava nového informačného systému odpadového hospodárstva, ktorým zabezpečíme významne väčšiu transparentnosť materiálových tokov odpadov a uľahčíme kontrolovateľnosť jednotlivých subjektov nakladajúcich s odpadmi. Návrh zákona prináša aj ďalšiu výraznú zmenu, keď sprísňuje podmienky a kontrolu výkupu kovového odpadu. V prípade nezákonne umiestneného odpadu, takzvaných čiernych skládok, návrh zákona zvyšuje právomoci polície a zavádza prísnejšie postihy pre tých, ktorí znečisťujú životné prostredie.
Návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru zákona o odpadoch, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky 3. júla 2013. Návrhom zákona sa zabezpečuje aj transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19-EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení, Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/56, ktorou sa mení Smernica Európskeho parlamentu 2006/66 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch.
Návrh zákona bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého vzniesla Európska komisia štyri pripomienky. Po vyhodnotení tohto pripomienkového konania bol návrh zákona upravený v zmysle požiadaviek Európskej komisie a vykonali sa jeho legislatívne a technické úpravy.
Návrh sa na rokovanie Národnej rady predkladá s rozporom so Združením miest a obcí Slovenska v prípade nezákonne umiestneného odpadu, teda... (Šum v sále. Rečník sa odmlčal. Zaznievanie gongu.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Kolegyne a kolegovia.
Žiga, Peter, minister životného prostredia SR
... teda čiernych skládok. Rezort životného prostredia je presvedčený, že najviac možností, ako sa týmto problémom, s týmto problémom vysporiadať má samospráva, tak ako je to v súčasnosti. Likvidáciu tejto záťaže pre životné prostredie chce rezort podporiť čerpaním prostriedkov z Recyklačného fondu. Ministerstvo dáva do pozornosti v nadväznosti na zavedenie povinnosti triedeného zberu kuchynských odpadov novelou zákona č. 343/2012 Z. z. v súvislosti s finančným zaťažením prevádzkovateľov školských stravovacích zariadení potrebu uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu na pokrytie týchto povinností.
Verím, že predložený vládny návrh zákona schválite.
Ďakujem.
Skončil som, pán predsedajúci.
Autorizovaný
16:11
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 562 z 26. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 398 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 402 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 331 zo 4. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 145 z 12. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 103 a 105 až 271 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bode 104 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1337) schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 337 z 10. marca 2015. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1570 z 5. februára 2015 pridelila vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1337, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. (Rečník si odkašľal.) Pardon.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 562 z 26. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 398 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 402 z 5. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 331 zo 4. marca 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu zákona nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 145 z 12. februára 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 103 a 105 až 271 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bode 104 hlasovať samostatne s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1337) schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 337 z 10. marca 2015. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Autorizovaný
16:15
Vystúpenie v rozprave 16:15
Peter MuránskyNaozaj tento návrh zákona vychádza z určitej ideálnej predstavy o tom, že tu budú fungovať vzťahy, kde dobrovoľne výrobcovia, dovozcovia prijmú túto dikciu zákona a z vybratých prostriedkov cez svoje výrobky de facto od ľudí, ktoré zhromaždia v organizáciách zodpovednosti výrobcov, tieto v plnej miere poskytnú de facto asi trom takým hlavným subjektom, a to sú teda obce, potom samozrejme na prepravu zberným spoločnostiam a na spracovanie.
A prečo idealizovanie? Pretože ja v tom vidím, že teda to museli existovať naozaj ideálne zmluvné vzťahy a veľmi korektné finančné toky, aby sa takýmto spôsobom tento zákon naplnil a aby sa stala, teda aby sme teda viacej separovali, aby sme viacej spracúvali, aby sme teda viacej recyklovali, správne povedané, aby sme teda naplnili literu tohto zákona.
No ale rozmýšľal som aj teda, že či budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady, ale zistil som, že to je zbytočné. To nie preto, že by mi to neprešlo, ale aj preto, že keby aj prešlo, tak každý môj pozmeňujúci návrh by vlastne viedol ako keby k negácii tejto filozofie takto postaveného zákona o odpadoch.
Totižto tu dochádza k úplne opačnému ponímaniu toho, aké má byť poradie subjektov pôsobiacich na poli odpadového hospodárstva. Súčasný zákon dával do popredia tých, ktorí v skutočnosti nakladajú s odpadmi, aj reálne to robia, a to sú spracovatelia, zberové spoločnosti a s nimi samozrejme súčinné obce. Tieto v tomto zákone sa dostávajú na chvost a hlavou sa stávajú povinné osoby, ktoré by vlastne mali tento systém financovať, teda výrobcovia združení v organizáciách zodpovednosti výrobcov. Teda tí, ktorí budú de facto aj zhromažďovatelia peňazí, tak tí budú aj de facto vykonávateľmi a rozhodovateľmi toho, kto bude zbierať, s kým obec čo bude mať a kto bude spracovávať a kto nebude. No a v tejto rovine teda nielenže Komisia hovorila o určitých pochybnostiach monopolizácie, ale aj mnohé iné subjekty a mnohí iní, nehovorím, že sú to nielen spracovatelia, veď posledne to bol aj kolektívny SEVAK, ktorý je najväčším kolektívnym systémom výrobcov a dovozcov pôsobiacich v oblasti napríklad elektroodpadov, ktorý mal včera jednu tlačovku k tomuto, takisto tento zákon v tejto podobe alebo v tejto filozofii zamieta.
V čom tá monopolizácia? Kolegovia, kolegyne, ak zmluvu s obcou môže uzavrieť len povinná osoba, t. j. len výrobca, len OZV, ale nemôže uzavrieť zmluvu spracovateľ, nemôže uzavrieť zberná spoločnosť, to znamená, sú vylúčené určité ďalšie subjekty, ktoré doteraz pôsobili na poli odpadového hospodárstva, a keď založiť OZV a jediným jeho akcionárom môže byť zase len výrobca a nemôže byť ani v minimálnej miere zberná spoločnosť alebo spracovateľ, tak sa domnievam, že jednoducho nemôžeme hovoriť o niečom inom ako o snahe monopolizovať tento stav.
Pritom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, nikde sa nepíše, že síce priamo nesmú mať prepojenie na spracovateľov a na zberné spoločnosti, ale viete, ako to dneska chodí. Veď vieme, že fungujú schránkové firmy, tak budú fungovať tzv. sesterské spoločnosti, ktoré tieto OZV-éčka, zložené väčšinou z dovozcov, prosím pekne, a nie našich výrobcov, založia, a tieto budú realizovať zber aj spracovanie možná v prihraničí, neďaleko na západ, neďaleko na juh, čím padne napríklad slovenský recyklačný priemysel a celý zberový náš systém, pretože utvoria, ja to nazývam, tak jednoducho povediac, tzv. cyklický monopol. No a toto si myslím, že v tomto systéme hrozí. A potom príde k tomu narovnaniu tých cien, lebo najprv pôjdu ceny dole a potom, keď padne tá konkurencia, tak pôjdu tie ceny naspäť hore a možná že oveľa viac hore.
Žiadny systém nemôže fungovať bez financií, to určite uznáte. A nech bol Recyklačný fond akokoľvek kritizovaný a akokoľvek je dneska už prežitý, s čím ako súhlasím, samozrejme, tak jednoducho neviem si predstaviť, aby sa nikde nikdy nezbierali žiadne prostriedky na to, že raz bude treba nazhromaždený nejaký odpad recyklovať.
Príklad poviem na automobiloch. Pamätáte si, aký bol obrovský boom výmeny vozidiel, keď všetci odovzdávali škodovky, formany, ja neviem, favority a tak ďalej, tieto autá a bolo treba ich recyklovať. No keby nebolo príspevkov, ktoré boli nazhromaždené v Recyklačnom fonde cez Zväz automobilového priemyslu, v ich sektore, neviem, kto by prispieval na recykláciu týchto vozidiel. U nás to bolo asi 3-tisíc korún, potom to bolo 2-tisíc korún slovenských, potom to bolo iba tisíc, 35 euro, v Českej republike stále, prosím pekne, 5-tisíc českých korún. Keď príde takýto nával, ja budem rád vidieť Zväz automobilového priemyslu, aj keď ich mám rád, ako zaplatia spracovateľom recykláciu veľkého návalu proste vozidiel, ako s radosťou budú tieto prostriedky v zmysle tohto zákona zo svojich vlastných zdrojov uvoľňovať.
Je tu aj jeden podľa môjho názoru nie celkom morálny princíp. Autorizovaná organizácia združenia, OZV-éčko teda, ktoré vznikne, ktoré bude autorizované, nemusia byť všetky samozrejme, autorizované, sú také, ktoré aj prirodzene samozrejme nesplnia podmienky autorizácie, získajú prostriedky na svoju činnosť, ešte raz opakujem, od občanov. Vždy všetko zaplatí občan, nikdy nezaplatí výrobca. Výrobca predá občanovi a ten v cene svojho výrobku má už zahrnutý ten environment, ten recyklačný poplatok. Tento vyberú, vložia ich do svojich OZV a potom získajú kontrolu cez zmluvy s obcami, lebo len ony budú môcť mať zmluvy s obcami, tak budú kontrolovať, kto bude jednoducho s odpadom robiť, ako keby im tá obec ten odpad odovzdala a s týmto odpadom budú narábať tieto OZV. Ja hovorím, že budú vedieť čo s nimi majú robiť a tým pádom zarobia ako keby, budú zarábať ako keby druhýkrát. Samozrejme tým sa dostávajú ony na hlavu a reálne pôsobiace subjekty v odpadovom hospodárstve, opakujem, sa dostanú na chvost. Ale všetko, je jasné, že zaplatia občania.
Ak v minulosti sme mali skúsenosti s tým, že už napríklad v odpadoch z obalov pôsobili kolektívne organizácie, čo boli vlastne združenia výrobcov a dovozcov, od roku 2005 každú fľašu, ktorú si kúpime, či je to sklenená alebo PET fľaša, všetko, čo je z obalov, ktoré, samozrejme, ktoré je v rámci komunálneho odpadu prikázané separovať a zbierať osobite, tak tieto poplatky v cene týchto obalov idú do kolektívnych systémov, ktoré založili výrobcovia, dovozcovia. Nebudem tu menovať jeden najväčší systém, už som ho tu minule menoval a povedal som, že prispieval obciam na tonu odpadu vyseparovaného napríklad skla alebo PET alebo kartónu zhruba 6 euro. Vtedajší Recyklačný fond z peňazí automobilového priemyslu 24 euro. Ja proste nechcem, nedá sa mi uveriť, že jednoducho teraz pod tlakom tohto zákona tieto združenia, ktoré sa pravdepodobne budú chcieť transformovať na tieto OZV, že zrazu budú všetko týmto obciam platiť. A to tie príspevky hovorím ešte mimo prepravy a mimo spracovania. To je len to, čo išlo za zber obci.
V tomto ja vidím ako naozaj velikánsky problém, že my robíme skutočne capa záhradníkom. Capa záhradníkom. A je to prirodzené všade na svete a niekedy tu počúvam, že zvlášť vraj na Slovensku, že jednoducho ten, kto už tie peniaze drží, tak už ich pustiť nechce, a tí, ktorí budú tieto peniaze vyberať, tak vám garantujem, výrobcovia, dovozcovia, že pustiť naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov budú chcieť čo najmenej. A keď to nebudú vedieť robiť, tak budú tlačiť ich členovia, ktorí i budú v tých OZV-čkách, tí výrobcovia, dovozcovia, aby sa platilo do nich čo najmenej, no a oni budú potom tlačiť, aby tie obce a tie zberné firmy a tí spracovatelia dostali čo najmenej.
Čo vidím ešte prípadne ako horšie, že keď si tieto subjekty napojené na zahraničné spracovateľské a zberné subjekty spravia zmluvy, tak hodnotný odpad, ktorý je na území Slovenskej republiky, a verte, že aj hodnotný odpad existuje, čisté plasty, kovy atď., batérie, akumulátory, tie sa budú snažiť z tejto krajiny vyviezť, pretože im v tom už nebráni nič, okrem nejakých menších prípadov v oblasti nebezpečných odpadov a, takpovediac ľudovo, ten sajrajt, ten sa budú snažiť nechať tu a ponúknuť tomu našemu systému spracovania, ale ten už po istom čase nebude existovať a jednoducho zanikne. A potom vám garantujem, potom príde k tomu zvýšeniu cien, lebo teraz sa budú všetci predbiehať, ako vedia všetko robiť lacnejšie, ako sa to robilo v zmysle terajšej legislatívy.
Teraz by som povedal ešte pár takých citátov, teda by som citoval z niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli na výbore, podľa čoho si myslím, že tie obce nebudú mať napríklad peniaze ani na tie odpady, ktoré sa týkajú odpadov z obalov, teda separovaný zber. Prosím pekne, v jednom § 27 ods. 5 sa píše jednoznačne, že za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety, teda finančné náklady spojené so zberom, prepravou, atď., znáša výroba vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov ani na zhodnocovanie, zariadenia zneškodňovania odpadov vrátane objemového zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Ja sa stále pýtam, dobre, tieto OZV zaplatia nejaké obvyklé, čo ešte stále nevieme, čo to je, náklady týmto obciam za odpad, ktorý ony nejakým spôsobom zhromaždia, ale kto bude platiť toto? Kto bude platiť toto, kto bude platiť triedenie napríklad? Kto bude platiť triedičky, ktoré tu budú musieť vzniknúť, pretože Únia od nás žiada, aby bol nárast separovaného zberu na 50 percent? Dneska ho máme, neviem, 20 alebo nejaké takéto menšie číslo.
Takisto by som podotkol, že v niektorých paragrafoch, ako je § 59, sa znova jednoznačne hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov má právo navrhnúť obci, že akým spôsobom má triediť, akým spôsobom má robiť, ako má kto vykonávať. Keď to nebude tak, tak samozrejme náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, čo, prosím, stále neviem, čo to je, v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec. To znamená, tu je strašne veľa paragrafov, v ktorých sa hovorí, že za určitých okolností teda sa môžu tohoto samotného OZV-čka, teda výrobcovia zbaviť a preniesť to, lebo nesplnili, neviem, aké podmienky, tak to budú platiť obce. A ja vám garantujem, že vo veľa prípadoch to aj tak skončí.
Opakujem, bez financií sa realizovať separácia ani recyklácia nedá. A ja neverím, že priebežné financovanie odpadového hospodárstva cez povinné osoby, teda výrobcov združených v týchto OZV, že bude funkčné. Totižto ,lebo ja neverím ani v to, že na určité toky alebo prúdy odpadov, ako sa hovorí v tomto zákone, netreba dopredu akumulovať nejaké zdroje. Ja som presvedčený, že je potrebné akumulovať zdroje.
Celý tento systém mi pripomína, viete, že bez OZV-éčky, teda bez tejto organizácie zodpovednosti výrobcov ani obec de facto si nehne, hoci môže každý rok vymeniť tú OZV, ale ony môžu vznikať, zanikať, alebo môžu tratiť dokonca tú autorizáciu, ale nemôže ten, kto má zbernú firmu, ani ten, kto má spracovateľskú firmu, nemôže pracovať, nemôže realizovať svoju činnosť, kým mu na to nedá súhlas príslušná skupina výrobcov, teda príslušné autorizované OZV. Nehnevajte sa, ja stále hovorím taký, možno nie celkom dobrý príklad, ale mne to pripadá, ako ja mám mliekareň, ale kým mi zväz výrobcov mlieka nedá súhlas, alebo kým mi nedá zmluvu, tak ja nemôžem aktívne chodiť vykupovať mlieko a spracovávať ho. A v tomto prípade je to tak, že nemôže robiť túto činnosť, tieto subjekty nemôžu vykonávať túto činnosť, ani keby nechceli od výrobcov nič, aj keby chceli nula. Ani tak to nemôžu robiť, pretože im to tento zákon zablokuje.
A preto sa domnievam, že ide tento zákon smerom k jasnému monopolizovaniu trhu v odpadovom hospodárstve v prospech niekoľkých autorizovaných subjektov alebo niektorých výrobcov, ktorí si tieto subjekty založia, samozrejme, musia splniť podmienky.
Nevýhodou podľa mňa je tento zákon z určitého hľadiska aj pre samotných výrobcov, a to z toho dôvodu, že ich nenúti len to, čo by mali teda oni robiť, teda financovať, ale ich núti de facto ako keby plniť povinnosti nakladania s odpadom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, čo takisto si myslím, že je veľmi sporné riešenie. Pretože ja to dávam na takom príklade: predstavte si, že ten, ktorý predáva televízory na trhu Slovenskej republiky, tak vlastne on prostredníctvom OZV sa má postarať, nie niekde uložiť nejaké peniaze, za to, čo sa s tými televízormi stane, ale on sa má postarať, čo sa stane s tými televízormi trebárs o desať rokov, keď my ich vyhodíme. No, ja si myslím, že takýto systém podľa môjho názoru nemôže fungovať, pretože ten, čo vyrába televízory, má čo robiť s tým, aby ich vyprodukoval, a ten, čo ich predáva, aby ich predal.
A autorizácia v tomto prípade je nielen na organizácii združenia, teda zodpovednosti výrobcov, ale aj na individuálnych. Pretože niekde asi v štyroch prúdoch týchto odpadov je možné plniť si svoje povinnosti aj samostatne, že sám si urobí zmluvu s tým, kto mu to bude plniť. Ale takisto aj tento individuálny sa musí nechať autorizovať. No a to ho podľa môjho názoru odradí od toho, aby sa dal autorizovať, pretože ty musíš splniť strašne veľa rôznych administratívnych záležitostí, a to ho bude tlačiť, aby sa už zaradil do existujúcej autorizovanej OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov. A v tom takisto vidím určitú snahu naháňania ovečiek do určitých monopolných zoskupení.
Stále som presvedčený o tom, že úlohou výrobcov a dovozcov je predovšetkým predchádzať vzniku odpadov. Však tak je to aj tá klasifikácia v odpadovom zákone, najprv predchádzať atď., atď., predchádzať a, nehnevajte sa, nech sa nikto na mňa nenahnevá, a zaplatiť, lebo je pôvodcom. Aj v preambule zákona, v začiatku zákona o odpadoch sa hovorí, že pôvodca platí. Tak ako občan musí platiť, ako pôvodca musí platiť obci za zmesný komunálny odpad, tak musí niekde platiť, čo tento zákon nezakladá. Lebo to má byť priebežne, mal by platiť ako výrobca určitého druhu výrobku, tak by tam mal podľa môjho názoru platiť. Ale výrobca a dovozca podľa mňa by nemal riešiť materiálový a finančný tok v odpadovom hospodárstve, pretože opakujem, je klišé, že tieto peniaze patria a platia výrobcovia a dovozcovia. Všetko platia občania, nie výrobcovia a dovozcovia. Oni platia iba to, čo im zaplatia občania v cene výrobku, oni už majú ten environment a ten recyklačný poplatok zakomponovaný v cene výrobku.
Pozrite si dozadu niektoré elektronické, napríklad, zariadenia, budete vidieť, na práčke máte cenu práčky, a potom máte tam napísané, že 700 korún je recyklačný poplatok. Verte, že nie do Recyklačného fondu, lebo za chladničku sa nikdy do Recyklačného fondu neplatilo, ale hneď sa platilo jednému združeniu výrobcov a dovozcov, ktorý existuje dodnes a ktorý, keď bude OZV, tak neverím, že bude robiť inak, ako robí dnes. To znamená, že nebude mať dostatok peňazí na riešenie problematiky napríklad bielej techniky. A ja im to ani neberiem, pretože máme slabučkú kontrolu štátu. A jednoducho máme tu slabučkú kontrolu preto, lebo máme slabú inšpekciu a napríklad nevieme ani cez colné orgány a iné orgány finančnej správy zachytiť internetové obchody. Áno, pretože k nám ide strašne veľa internetového tovaru, ktorý nikto samozrejme nikde, proste nikde zaň žiaden environment neplatil. A mám obavu, že veľmi ťažko aj platiť bude, pretože to si už budú musieť potom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov samé ich naháňať a ustrážiť, aby im platili do tých OZV. Lebo platiť im nebudú, ale keď sa ich tovar opotrebuje, tak sa na smetiskách, samozrejme na zberných dvoroch nájde, pretože tí ľudia nerozlišujú, že či ho kúpili, ja neviem, televízor cez internet, alebo si ho kúpili v konkrétnom obchode.
Povedal som viacero teda odrážok na to, že prečo si myslím, že tento systém nie je dobrý. Ja nehovorím, že za určitej ideálnej predstavy a veľmi silnej kontroly štátu to nemôže fungovať. Ale skôr som, opakujem, skôr som k tomu skeptický ako pozitívne naladený. Takže prajem odpadovému hospodárstvu veľa zdaru, prajem veľa zdaru obciam aj ministerstvu životného prostredia, aby po prijatí tohto zákona, aby po prijatí tohto zákona túto problematiku zvládlo.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
11.3.2015 o 16:15 hod.
Ing. Mgr.
Peter Muránsky
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Pán minister, kolegovia, to, čo hovoril pán minister z predkladacej správy, samozrejme, že je všetko pravda, lebo predmetom každého zákona o odpadoch je to, čo presne hovoril. Len ja nemám dôveru v to, že táto textácia tohto zákona to aj splní. Tým by som mohol aj skončiť, ale budem pokračovať, keďže sme v konečnom štádiu prijímania tohto zákona a zrejme aj v konečnom štádiu zvratu v oblasti smerovania odpadového hospodárstva na Slovensku. Takže ešte raz by som teda, budem sa snažiť držať vecnej stránky, nie politizovať, by som z tohto miesta podal pár vecí, prečo si to myslím.
Naozaj tento návrh zákona vychádza z určitej ideálnej predstavy o tom, že tu budú fungovať vzťahy, kde dobrovoľne výrobcovia, dovozcovia prijmú túto dikciu zákona a z vybratých prostriedkov cez svoje výrobky de facto od ľudí, ktoré zhromaždia v organizáciách zodpovednosti výrobcov, tieto v plnej miere poskytnú de facto asi trom takým hlavným subjektom, a to sú teda obce, potom samozrejme na prepravu zberným spoločnostiam a na spracovanie.
A prečo idealizovanie? Pretože ja v tom vidím, že teda to museli existovať naozaj ideálne zmluvné vzťahy a veľmi korektné finančné toky, aby sa takýmto spôsobom tento zákon naplnil a aby sa stala, teda aby sme teda viacej separovali, aby sme viacej spracúvali, aby sme teda viacej recyklovali, správne povedané, aby sme teda naplnili literu tohto zákona.
No ale rozmýšľal som aj teda, že či budem predkladať nejaké pozmeňujúce návrhy, či už na výbore alebo v pléne Národnej rady, ale zistil som, že to je zbytočné. To nie preto, že by mi to neprešlo, ale aj preto, že keby aj prešlo, tak každý môj pozmeňujúci návrh by vlastne viedol ako keby k negácii tejto filozofie takto postaveného zákona o odpadoch.
Totižto tu dochádza k úplne opačnému ponímaniu toho, aké má byť poradie subjektov pôsobiacich na poli odpadového hospodárstva. Súčasný zákon dával do popredia tých, ktorí v skutočnosti nakladajú s odpadmi, aj reálne to robia, a to sú spracovatelia, zberové spoločnosti a s nimi samozrejme súčinné obce. Tieto v tomto zákone sa dostávajú na chvost a hlavou sa stávajú povinné osoby, ktoré by vlastne mali tento systém financovať, teda výrobcovia združení v organizáciách zodpovednosti výrobcov. Teda tí, ktorí budú de facto aj zhromažďovatelia peňazí, tak tí budú aj de facto vykonávateľmi a rozhodovateľmi toho, kto bude zbierať, s kým obec čo bude mať a kto bude spracovávať a kto nebude. No a v tejto rovine teda nielenže Komisia hovorila o určitých pochybnostiach monopolizácie, ale aj mnohé iné subjekty a mnohí iní, nehovorím, že sú to nielen spracovatelia, veď posledne to bol aj kolektívny SEVAK, ktorý je najväčším kolektívnym systémom výrobcov a dovozcov pôsobiacich v oblasti napríklad elektroodpadov, ktorý mal včera jednu tlačovku k tomuto, takisto tento zákon v tejto podobe alebo v tejto filozofii zamieta.
V čom tá monopolizácia? Kolegovia, kolegyne, ak zmluvu s obcou môže uzavrieť len povinná osoba, t. j. len výrobca, len OZV, ale nemôže uzavrieť zmluvu spracovateľ, nemôže uzavrieť zberná spoločnosť, to znamená, sú vylúčené určité ďalšie subjekty, ktoré doteraz pôsobili na poli odpadového hospodárstva, a keď založiť OZV a jediným jeho akcionárom môže byť zase len výrobca a nemôže byť ani v minimálnej miere zberná spoločnosť alebo spracovateľ, tak sa domnievam, že jednoducho nemôžeme hovoriť o niečom inom ako o snahe monopolizovať tento stav.
Pritom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov, nikde sa nepíše, že síce priamo nesmú mať prepojenie na spracovateľov a na zberné spoločnosti, ale viete, ako to dneska chodí. Veď vieme, že fungujú schránkové firmy, tak budú fungovať tzv. sesterské spoločnosti, ktoré tieto OZV-éčka, zložené väčšinou z dovozcov, prosím pekne, a nie našich výrobcov, založia, a tieto budú realizovať zber aj spracovanie možná v prihraničí, neďaleko na západ, neďaleko na juh, čím padne napríklad slovenský recyklačný priemysel a celý zberový náš systém, pretože utvoria, ja to nazývam, tak jednoducho povediac, tzv. cyklický monopol. No a toto si myslím, že v tomto systéme hrozí. A potom príde k tomu narovnaniu tých cien, lebo najprv pôjdu ceny dole a potom, keď padne tá konkurencia, tak pôjdu tie ceny naspäť hore a možná že oveľa viac hore.
Žiadny systém nemôže fungovať bez financií, to určite uznáte. A nech bol Recyklačný fond akokoľvek kritizovaný a akokoľvek je dneska už prežitý, s čím ako súhlasím, samozrejme, tak jednoducho neviem si predstaviť, aby sa nikde nikdy nezbierali žiadne prostriedky na to, že raz bude treba nazhromaždený nejaký odpad recyklovať.
Príklad poviem na automobiloch. Pamätáte si, aký bol obrovský boom výmeny vozidiel, keď všetci odovzdávali škodovky, formany, ja neviem, favority a tak ďalej, tieto autá a bolo treba ich recyklovať. No keby nebolo príspevkov, ktoré boli nazhromaždené v Recyklačnom fonde cez Zväz automobilového priemyslu, v ich sektore, neviem, kto by prispieval na recykláciu týchto vozidiel. U nás to bolo asi 3-tisíc korún, potom to bolo 2-tisíc korún slovenských, potom to bolo iba tisíc, 35 euro, v Českej republike stále, prosím pekne, 5-tisíc českých korún. Keď príde takýto nával, ja budem rád vidieť Zväz automobilového priemyslu, aj keď ich mám rád, ako zaplatia spracovateľom recykláciu veľkého návalu proste vozidiel, ako s radosťou budú tieto prostriedky v zmysle tohto zákona zo svojich vlastných zdrojov uvoľňovať.
Je tu aj jeden podľa môjho názoru nie celkom morálny princíp. Autorizovaná organizácia združenia, OZV-éčko teda, ktoré vznikne, ktoré bude autorizované, nemusia byť všetky samozrejme, autorizované, sú také, ktoré aj prirodzene samozrejme nesplnia podmienky autorizácie, získajú prostriedky na svoju činnosť, ešte raz opakujem, od občanov. Vždy všetko zaplatí občan, nikdy nezaplatí výrobca. Výrobca predá občanovi a ten v cene svojho výrobku má už zahrnutý ten environment, ten recyklačný poplatok. Tento vyberú, vložia ich do svojich OZV a potom získajú kontrolu cez zmluvy s obcami, lebo len ony budú môcť mať zmluvy s obcami, tak budú kontrolovať, kto bude jednoducho s odpadom robiť, ako keby im tá obec ten odpad odovzdala a s týmto odpadom budú narábať tieto OZV. Ja hovorím, že budú vedieť čo s nimi majú robiť a tým pádom zarobia ako keby, budú zarábať ako keby druhýkrát. Samozrejme tým sa dostávajú ony na hlavu a reálne pôsobiace subjekty v odpadovom hospodárstve, opakujem, sa dostanú na chvost. Ale všetko, je jasné, že zaplatia občania.
Ak v minulosti sme mali skúsenosti s tým, že už napríklad v odpadoch z obalov pôsobili kolektívne organizácie, čo boli vlastne združenia výrobcov a dovozcov, od roku 2005 každú fľašu, ktorú si kúpime, či je to sklenená alebo PET fľaša, všetko, čo je z obalov, ktoré, samozrejme, ktoré je v rámci komunálneho odpadu prikázané separovať a zbierať osobite, tak tieto poplatky v cene týchto obalov idú do kolektívnych systémov, ktoré založili výrobcovia, dovozcovia. Nebudem tu menovať jeden najväčší systém, už som ho tu minule menoval a povedal som, že prispieval obciam na tonu odpadu vyseparovaného napríklad skla alebo PET alebo kartónu zhruba 6 euro. Vtedajší Recyklačný fond z peňazí automobilového priemyslu 24 euro. Ja proste nechcem, nedá sa mi uveriť, že jednoducho teraz pod tlakom tohto zákona tieto združenia, ktoré sa pravdepodobne budú chcieť transformovať na tieto OZV, že zrazu budú všetko týmto obciam platiť. A to tie príspevky hovorím ešte mimo prepravy a mimo spracovania. To je len to, čo išlo za zber obci.
V tomto ja vidím ako naozaj velikánsky problém, že my robíme skutočne capa záhradníkom. Capa záhradníkom. A je to prirodzené všade na svete a niekedy tu počúvam, že zvlášť vraj na Slovensku, že jednoducho ten, kto už tie peniaze drží, tak už ich pustiť nechce, a tí, ktorí budú tieto peniaze vyberať, tak vám garantujem, výrobcovia, dovozcovia, že pustiť naspäť do systému zberu, prepravy a spracovania odpadov budú chcieť čo najmenej. A keď to nebudú vedieť robiť, tak budú tlačiť ich členovia, ktorí i budú v tých OZV-čkách, tí výrobcovia, dovozcovia, aby sa platilo do nich čo najmenej, no a oni budú potom tlačiť, aby tie obce a tie zberné firmy a tí spracovatelia dostali čo najmenej.
Čo vidím ešte prípadne ako horšie, že keď si tieto subjekty napojené na zahraničné spracovateľské a zberné subjekty spravia zmluvy, tak hodnotný odpad, ktorý je na území Slovenskej republiky, a verte, že aj hodnotný odpad existuje, čisté plasty, kovy atď., batérie, akumulátory, tie sa budú snažiť z tejto krajiny vyviezť, pretože im v tom už nebráni nič, okrem nejakých menších prípadov v oblasti nebezpečných odpadov a, takpovediac ľudovo, ten sajrajt, ten sa budú snažiť nechať tu a ponúknuť tomu našemu systému spracovania, ale ten už po istom čase nebude existovať a jednoducho zanikne. A potom vám garantujem, potom príde k tomu zvýšeniu cien, lebo teraz sa budú všetci predbiehať, ako vedia všetko robiť lacnejšie, ako sa to robilo v zmysle terajšej legislatívy.
Teraz by som povedal ešte pár takých citátov, teda by som citoval z niektorých pozmeňujúcich návrhov, ktoré padli na výbore, podľa čoho si myslím, že tie obce nebudú mať napríklad peniaze ani na tie odpady, ktoré sa týkajú odpadov z obalov, teda separovaný zber. Prosím pekne, v jednom § 27 ods. 5 sa píše jednoznačne, že za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety, teda finančné náklady spojené so zberom, prepravou, atď., znáša výroba vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov ani na zhodnocovanie, zariadenia zneškodňovania odpadov vrátane objemového zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonávanie uvedených činností. Ja sa stále pýtam, dobre, tieto OZV zaplatia nejaké obvyklé, čo ešte stále nevieme, čo to je, náklady týmto obciam za odpad, ktorý ony nejakým spôsobom zhromaždia, ale kto bude platiť toto? Kto bude platiť toto, kto bude platiť triedenie napríklad? Kto bude platiť triedičky, ktoré tu budú musieť vzniknúť, pretože Únia od nás žiada, aby bol nárast separovaného zberu na 50 percent? Dneska ho máme, neviem, 20 alebo nejaké takéto menšie číslo.
Takisto by som podotkol, že v niektorých paragrafoch, ako je § 59, sa znova jednoznačne hovorí, že organizácia zodpovednosti výrobcov má právo navrhnúť obci, že akým spôsobom má triediť, akým spôsobom má robiť, ako má kto vykonávať. Keď to nebude tak, tak samozrejme náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov, čo, prosím, stále neviem, čo to je, v príslušnom regióne je povinná tejto osobe uhradiť obec. To znamená, tu je strašne veľa paragrafov, v ktorých sa hovorí, že za určitých okolností teda sa môžu tohoto samotného OZV-čka, teda výrobcovia zbaviť a preniesť to, lebo nesplnili, neviem, aké podmienky, tak to budú platiť obce. A ja vám garantujem, že vo veľa prípadoch to aj tak skončí.
Opakujem, bez financií sa realizovať separácia ani recyklácia nedá. A ja neverím, že priebežné financovanie odpadového hospodárstva cez povinné osoby, teda výrobcov združených v týchto OZV, že bude funkčné. Totižto ,lebo ja neverím ani v to, že na určité toky alebo prúdy odpadov, ako sa hovorí v tomto zákone, netreba dopredu akumulovať nejaké zdroje. Ja som presvedčený, že je potrebné akumulovať zdroje.
Celý tento systém mi pripomína, viete, že bez OZV-éčky, teda bez tejto organizácie zodpovednosti výrobcov ani obec de facto si nehne, hoci môže každý rok vymeniť tú OZV, ale ony môžu vznikať, zanikať, alebo môžu tratiť dokonca tú autorizáciu, ale nemôže ten, kto má zbernú firmu, ani ten, kto má spracovateľskú firmu, nemôže pracovať, nemôže realizovať svoju činnosť, kým mu na to nedá súhlas príslušná skupina výrobcov, teda príslušné autorizované OZV. Nehnevajte sa, ja stále hovorím taký, možno nie celkom dobrý príklad, ale mne to pripadá, ako ja mám mliekareň, ale kým mi zväz výrobcov mlieka nedá súhlas, alebo kým mi nedá zmluvu, tak ja nemôžem aktívne chodiť vykupovať mlieko a spracovávať ho. A v tomto prípade je to tak, že nemôže robiť túto činnosť, tieto subjekty nemôžu vykonávať túto činnosť, ani keby nechceli od výrobcov nič, aj keby chceli nula. Ani tak to nemôžu robiť, pretože im to tento zákon zablokuje.
A preto sa domnievam, že ide tento zákon smerom k jasnému monopolizovaniu trhu v odpadovom hospodárstve v prospech niekoľkých autorizovaných subjektov alebo niektorých výrobcov, ktorí si tieto subjekty založia, samozrejme, musia splniť podmienky.
Nevýhodou podľa mňa je tento zákon z určitého hľadiska aj pre samotných výrobcov, a to z toho dôvodu, že ich nenúti len to, čo by mali teda oni robiť, teda financovať, ale ich núti de facto ako keby plniť povinnosti nakladania s odpadom v odpadovom hospodárstve Slovenskej republiky, čo takisto si myslím, že je veľmi sporné riešenie. Pretože ja to dávam na takom príklade: predstavte si, že ten, ktorý predáva televízory na trhu Slovenskej republiky, tak vlastne on prostredníctvom OZV sa má postarať, nie niekde uložiť nejaké peniaze, za to, čo sa s tými televízormi stane, ale on sa má postarať, čo sa stane s tými televízormi trebárs o desať rokov, keď my ich vyhodíme. No, ja si myslím, že takýto systém podľa môjho názoru nemôže fungovať, pretože ten, čo vyrába televízory, má čo robiť s tým, aby ich vyprodukoval, a ten, čo ich predáva, aby ich predal.
A autorizácia v tomto prípade je nielen na organizácii združenia, teda zodpovednosti výrobcov, ale aj na individuálnych. Pretože niekde asi v štyroch prúdoch týchto odpadov je možné plniť si svoje povinnosti aj samostatne, že sám si urobí zmluvu s tým, kto mu to bude plniť. Ale takisto aj tento individuálny sa musí nechať autorizovať. No a to ho podľa môjho názoru odradí od toho, aby sa dal autorizovať, pretože ty musíš splniť strašne veľa rôznych administratívnych záležitostí, a to ho bude tlačiť, aby sa už zaradil do existujúcej autorizovanej OZV, teda organizácie zodpovednosti výrobcov. A v tom takisto vidím určitú snahu naháňania ovečiek do určitých monopolných zoskupení.
Stále som presvedčený o tom, že úlohou výrobcov a dovozcov je predovšetkým predchádzať vzniku odpadov. Však tak je to aj tá klasifikácia v odpadovom zákone, najprv predchádzať atď., atď., predchádzať a, nehnevajte sa, nech sa nikto na mňa nenahnevá, a zaplatiť, lebo je pôvodcom. Aj v preambule zákona, v začiatku zákona o odpadoch sa hovorí, že pôvodca platí. Tak ako občan musí platiť, ako pôvodca musí platiť obci za zmesný komunálny odpad, tak musí niekde platiť, čo tento zákon nezakladá. Lebo to má byť priebežne, mal by platiť ako výrobca určitého druhu výrobku, tak by tam mal podľa môjho názoru platiť. Ale výrobca a dovozca podľa mňa by nemal riešiť materiálový a finančný tok v odpadovom hospodárstve, pretože opakujem, je klišé, že tieto peniaze patria a platia výrobcovia a dovozcovia. Všetko platia občania, nie výrobcovia a dovozcovia. Oni platia iba to, čo im zaplatia občania v cene výrobku, oni už majú ten environment a ten recyklačný poplatok zakomponovaný v cene výrobku.
Pozrite si dozadu niektoré elektronické, napríklad, zariadenia, budete vidieť, na práčke máte cenu práčky, a potom máte tam napísané, že 700 korún je recyklačný poplatok. Verte, že nie do Recyklačného fondu, lebo za chladničku sa nikdy do Recyklačného fondu neplatilo, ale hneď sa platilo jednému združeniu výrobcov a dovozcov, ktorý existuje dodnes a ktorý, keď bude OZV, tak neverím, že bude robiť inak, ako robí dnes. To znamená, že nebude mať dostatok peňazí na riešenie problematiky napríklad bielej techniky. A ja im to ani neberiem, pretože máme slabučkú kontrolu štátu. A jednoducho máme tu slabučkú kontrolu preto, lebo máme slabú inšpekciu a napríklad nevieme ani cez colné orgány a iné orgány finančnej správy zachytiť internetové obchody. Áno, pretože k nám ide strašne veľa internetového tovaru, ktorý nikto samozrejme nikde, proste nikde zaň žiaden environment neplatil. A mám obavu, že veľmi ťažko aj platiť bude, pretože to si už budú musieť potom tieto organizácie zodpovednosti výrobcov samé ich naháňať a ustrážiť, aby im platili do tých OZV. Lebo platiť im nebudú, ale keď sa ich tovar opotrebuje, tak sa na smetiskách, samozrejme na zberných dvoroch nájde, pretože tí ľudia nerozlišujú, že či ho kúpili, ja neviem, televízor cez internet, alebo si ho kúpili v konkrétnom obchode.
Povedal som viacero teda odrážok na to, že prečo si myslím, že tento systém nie je dobrý. Ja nehovorím, že za určitej ideálnej predstavy a veľmi silnej kontroly štátu to nemôže fungovať. Ale skôr som, opakujem, skôr som k tomu skeptický ako pozitívne naladený. Takže prajem odpadovému hospodárstvu veľa zdaru, prajem veľa zdaru obciam aj ministerstvu životného prostredia, aby po prijatí tohto zákona, aby po prijatí tohto zákona túto problematiku zvládlo.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
16:40
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:40
Magda Košútová"Vážená pani poslankyňa, pán poslanec, vážený pán kolega, obraciame sa vás v súvislosti s pripravovanými zmenami, ktoré má priniesť nový zákon o odpadoch. Na základe skúseností...
"Vážená pani poslankyňa, pán poslanec, vážený pán kolega, obraciame sa vás v súvislosti s pripravovanými zmenami, ktoré má priniesť nový zákon o odpadoch. Na základe skúseností nielen z našich miest a obcí sme presvedčení, že súčasná situácia v oblasti triedenia a recyklovania odpadu, ako aj tvorby zdrojov na tento systém, je značne nevyhovujúca a je nevyhnutné ju zmeniť. Na jednej strane sú požiadavky Európskej únie na znižovanie miery skládkovania odpadu, na druhej strane je jednoznačný fakt, že objem finančných prostriedkov na zabezpečenie tohto cieľa je nepostačujúci.
Poznanie súčasného návrhu zákona o odpadoch nás vedie k presvedčeniu, že zmení situáciu v prospech našich miest a obcí.
Nový zákon jednoznačne definuje povinnosť výrobcov zaplatiť náklady na zber a triedenie odpadu v plnej výške. Obce a mestá tak získajú zdroje na triedenie a recykláciu odpadu priamo od subjektov, ktoré majú povinnosť postarať sa o svoje výrobky, obaly výrobkov po tom, čo sa stanú odpadom, a to v rozsahu reálnych nákladov a nielen príspevkov. Tento princíp je naplno funkčný aj v ostatných krajinách Európy, ktoré bez problémov spĺňajú kritéria Európskej únie. Nemali by sme sa preto o túto jedinečnú možnosť nechať nikým pripraviť. Je dôležité, aby sme my, primátori a starostovia, ale aj vy, poslanci a poslankyne, nenechali zmanipulovať lobistickými vyhláseniami spochybňujúcimi potrebu zmeny odpadovej legislatívy a..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 16:40 hod.
Ing.
Magda Košútová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, ja mám naopak opačný názor a aj názory, ktoré mi prichádzajú do mojej mailovej schránky, svedčia úplne o niečom inom. Ja vám dovolím si prečítať, 2. marca mi prišlo na mailovú schránku, list, v ktorom sa uvádza.
"Vážená pani poslankyňa, pán poslanec, vážený pán kolega, obraciame sa vás v súvislosti s pripravovanými zmenami, ktoré má priniesť nový zákon o odpadoch. Na základe skúseností nielen z našich miest a obcí sme presvedčení, že súčasná situácia v oblasti triedenia a recyklovania odpadu, ako aj tvorby zdrojov na tento systém, je značne nevyhovujúca a je nevyhnutné ju zmeniť. Na jednej strane sú požiadavky Európskej únie na znižovanie miery skládkovania odpadu, na druhej strane je jednoznačný fakt, že objem finančných prostriedkov na zabezpečenie tohto cieľa je nepostačujúci.
Poznanie súčasného návrhu zákona o odpadoch nás vedie k presvedčeniu, že zmení situáciu v prospech našich miest a obcí.
Nový zákon jednoznačne definuje povinnosť výrobcov zaplatiť náklady na zber a triedenie odpadu v plnej výške. Obce a mestá tak získajú zdroje na triedenie a recykláciu odpadu priamo od subjektov, ktoré majú povinnosť postarať sa o svoje výrobky, obaly výrobkov po tom, čo sa stanú odpadom, a to v rozsahu reálnych nákladov a nielen príspevkov. Tento princíp je naplno funkčný aj v ostatných krajinách Európy, ktoré bez problémov spĺňajú kritéria Európskej únie. Nemali by sme sa preto o túto jedinečnú možnosť nechať nikým pripraviť. Je dôležité, aby sme my, primátori a starostovia, ale aj vy, poslanci a poslankyne, nenechali zmanipulovať lobistickými vyhláseniami spochybňujúcimi potrebu zmeny odpadovej legislatívy a..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
16:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:42
Ľuboš MartinákSkutočne, tu už, ako povedal pán minister, bol býval ešte zatiaľ platný zákon o odpadoch až tridsaťkrát novelizovaný a to bola hlavná príčina nového zákona. Ďalšou príčinou vzniku nového zákona alebo takou podmienkou je prispôsobenie sa normám Európskej únie. Ďalej tiež nechápem, ako si vravel, že prečo v prospech iba niektorých autorizovaných výrobcov, a hneď na druhej strane dodávaš, že samozrejme za predpokladu, keď si splnia svoje povinnosti a kritériá v zmysle zákonov. Ja si myslím, že mali by sme byť v tejto oblasti optimistickí.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 16:42 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán kolega Peter Muránsky, trochu som prekvapený tvojím vystúpením a hlavne tvojou skepsou. Dávaš sám otázku plénu, že nevieš, ako budú fungovať vzťahy obce, preprava, spracovanie odpadu, že obce budú na chvoste toho všetkého, nebudú mať za čo a tak ďalej. Ja, práve naopak, si myslím, že práve tento nový zákon o odpadoch jasne definuje okrem iného aj programy obce. Vieš dobre, že tieto programy sú povinné vypracovávať obce tak, kde presahuje ročný komunálny odpad vrátane stavebného 350 ton a kde počet obyvateľov je viac než tisíc. Do veľkých právomocí obcí bude aj prejednávanie priestupkov a podávanie takisto sankcií a pokút, bohužiaľ, aj to sa v našej spoločnosti stáva. V ďalšej časti tento zákon rieši aj osobitné prúdy odpadov, ako sa bude riešiť komunálny odpad, cezhraničný pohyb odpadov, ďalej rieši administratívne nástroje.
Skutočne, tu už, ako povedal pán minister, bol býval ešte zatiaľ platný zákon o odpadoch až tridsaťkrát novelizovaný a to bola hlavná príčina nového zákona. Ďalšou príčinou vzniku nového zákona alebo takou podmienkou je prispôsobenie sa normám Európskej únie. Ďalej tiež nechápem, ako si vravel, že prečo v prospech iba niektorých autorizovaných výrobcov, a hneď na druhej strane dodávaš, že samozrejme za predpokladu, keď si splnia svoje povinnosti a kritériá v zmysle zákonov. Ja si myslím, že mali by sme byť v tejto oblasti optimistickí.
Ďakujem.
Autorizovaný
16:44
Vystúpenie v rozprave 16:44
Zsolt SimonKeď samotný návrh zákona má 138 paragrafov v čl. I, ku ktorým je predložených 264 pozmeňujúcich návrhov len v spoločnej správe. Podotýkam, že tie, ktoré tam sú, sú z dielne politickej strany SMER. Len tieto údaje samé osebe hovoria o tom, že tento materiál je absolútne zle pripravený.
Dovoľte, aby som svoje vystúpenie začal reakciou, neštandardne možno, na kolegyňu Košútovú. Vo faktickej pripomienke Muránskeho, citujem, hovoril, že obce tvrdia, že OZV-éčka zaplatia náklady v plnej výške a nie príspevok, tak ako tomu je dnes, je v priamom rozpore so znením tohto návrhu zákona. Tento zákon v niekoľkých paragrafoch hovorí o tom, že OZV-ečka sú povinné zaplatiť obciam a mestám len obvyklé náklady. OZV-éčka, ktorá má platiť, má právo kontrolovať obec z hľadiska efektivity. Po kritike, je pravda, že sa to zmenilo, že už dneska sa nehovorí o kontrole efektivity, ale hovorí sa o overení funkčnosti a nákladovosti systému. Áno, z hľadiska propagandy je to zákon super.
A pred tým, než pôjdem do podrobností, chcem dať procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďalej by som chcel navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 39, 53, 64, 69, 94, 114, 115, 119, 120, 149, 151, 155, 164, 226, 247, 269. O bodoch 39 a 53 hlasovať spoločne a rovnako o bodoch 151 a 155 hlasovať spoločne, pretože sú navzájom prepojené.
Kolegyne a kolegovia, zákon o odpadoch je robený nielen z podmienky alebo povinnosti tejto krajiny aplikovať európsku smernicu do slovenského právneho poriadku, ale aj naplnením požiadaviek akýchsi lobistických skupín, ktoré chcú mať za rukojemníka starostov, poslancov, ale hlavne občanov tejto krajiny. Je treba povedať, že z hľadiska toho, ako stúpi do platnosti tento zákon, to už minister Žiga nebude ministrom životného prostredia, pretože to už spadá do iného volebného obdobia. Možnože bude. Ale v každom prípade ani on, ani Robert Fico nebudú tí, ktorí budú musieť občanom vysvetliť, prečo za smeti musia platiť viac. Tými, ktorí to budú musieť vykonať, sú starostovia a primátori. Oni budú musieť zvýšiť vo všeobecne záväzných nariadeniach vo svojich obciach cenu, ktorú budú musieť vymáhať od občanov.
Dovoľte, aby som teraz k tej cene, pretože pre mňa z hľadiska toho, že mám záujem riešiť občana, aby ho to nestálo viac, a keď kolegyne a kolegovia zo SMER-u hovoria, že tento zákon zníži v konečnom dôsledku, aby som oponoval a vyvrátil, že, naopak, tento zákon povedie k zvýšeniu tých cien. Pokiaľ by to tak nebolo, tak kolegovia zo SMER-u neotvárajú a nemenia zákon o miestnych daniach a poplatkoch. Táto novela nepriamo mení a po novele alebo po tej zmene, ktorú navrhli kolegovia zo SMER-u a je obsiahnutá v spoločnej správe, bod 269, jednoznačne sa konštatuje, že v zákone o miestnych a miestnom poplatku 582/2004 Z. z. v § 77 ods. 1, "poplatok sa platí za d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu". Pokiaľ navrhovatelia navrhujú zmeniť a doplniť zákon o miestnych daniach v tomto znení, je to explicitný dôkaz pre mňa, že toto povedie a bude nútiť obce, aby poplatok kvôli týmto dôvodom aj zvýšili.
Ale to nielen zákon teda o miestnych daniach a poplatkoch, ale samotný zákon o odpadoch, ktorý je predložený, v § 59 ods. 8 hovorí o tom, že "náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe ohradiť obec". Opäť sa hovorí, že obec bude musieť dofinancovať a doplácať. Paragraf 81 ods. 10, opäť sa hovorí, že "náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu". A, hľa, ďalší dôkaz o tom, že SMER počíta kdesi s tým, že to bude musieť byť dofinancované.
Ale pokiaľ sa pozrieme na vec úplne pragmaticky, pre mňa všetky náklady spojené s recykláciou a zbieraním začínajú tým, že niekto to vyprodukuje. Tak organizácia zodpovednosti výrobcov má zabezpečiť zber, triedenie, separovanie, úpravu, odvoz a s likvidáciou. Pokiaľ platí to, čo minister povedal v úvodnom slove, že výrobcovia budú zodpovední za celú túto vertikálu, tak, prosím, vysvetlite mi, prečo je v § 27 ods. 5 napísané, že "za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky", opakujem, "nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenie na zhodnocovanie odpadov, zariadenie za zneškodňovanie odpadov, vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonanie uvedených činností"? Však tie zberné dvory, ktoré dnes sú, a sú tam aj lisy a všetky ostatné náklady, niekto to musel a musí znášať. Keď sa to opotrebuje, bude treba kúpiť ďalšie. Keď to bude treba kúpiť ďalšie, ale to nie je možné zohľadniť vo vzťahu k výrobcom, tak to obec môže zohľadniť jedine svojim občanom. To znamená, že možnože nie dneska, ale z dlhodobého hľadiska aj z tohto dôvodu bude musieť stúpnuť.
Nehovoriac o tom, že organizácie združujúcich výrobcov, ktorí toto všetko musia zabezpečiť v zmysle tohto zákona, majú zakázané tvoriť zisk. Ale pán minister vo svojich dokumentoch o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie hovorí, že len ten sa môže uchádzať o zdroje Európskej únie, aby ich mohol použiť aj na odpadové hospodárstvo, ktorý tvorí zisk. To znamená, že ich čiastočne aj vylučujeme z tohto procesu.
Snáď, kolegyne a kolegovia, uvedené príklady presvedčili a odstránili pochybnosť o tom, či táto novela povedie k zvýšeniu poplatkov pre občana, alebo nie. Ja si myslím, že tieto príklady jednoznačne poukazujú na to, že to povedie k zvýšeniu.
Aj kolega Muránsky poukázal na to, že tento zákon môže vytvoriť akýsi monopol. Ostatne je treba povedať, že aj samotná Európska komisia, ktorej bola predložená táto pôvodná verzia na predbežné posúdenie, hovorila a vyjadrila sa o tom, že nastavený systém môže viesť pravdepodobne k vytvoreniu monopolu.
Ďalej by som chcel len dodať, že z hľadiska notifikácie alebo schvaľovania platí, že členská krajina by mala predložiť zákon na schválené a posúdenie Bruselu vtedy, keď už neočakáva žiadne významné zmeny v danom právnom predpise. Ten, ktorý máme dnes na stole aj s pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, sa za taký zákon považovať nedá. Zákon, ku ktorému je predložených, 91-stranová spoločná správa, ktorá obsahuje viac ako 270 pripomienok, nemá nič spoločné s tým pôvodným návrhom zákona, ktorý kedysi v auguste minulého roku pán minister poslal do Bruselu.
Prečo si trúfam povedať, že obec, starosta, primátor, mestský poslanec sa stane rukojemníkom, rukojemníkom organizácie zodpovednosti výrobcov?
Pán minister asi veľmi dobre pozná pravidlo, že šéf má pravdu. Pokiaľ to neplatí, pravidlo číslo dva, platí pravidlo číslo jedna. Tento zákon je podľa toho aj urobený. Pokúsim sa to vysvetliť.
Obce musia uzatvoriť s organizáciou zodpovednosti výrobcov zmluvu. Zmluva je dobrovoľný akt dvoch partnerov, ktorí sa buď dohodnú, alebo sa nedohodnú. Pokiaľ sa nedohodnú, nasilu budú musieť. V § 59 ods. 3 písm. e) hovorí, že "zmluva by mala obsahovať najmä výšku nákladov na triedený zber v obci". Pokiaľ si obec vyčísli, že koľko ju to stojí a organizácia zodpovednosti výrobcov povie, že toľko ti nezaplatím, tak predpokladám, že starosta odmietne podpísať takúto zmluvu. Čo sa stane v tomto prípade? Pán minister to veľmi dobre na ministerstve vymyslel, pretože v tomto prípade, ak obec nebude mať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, lebo odmietne de facto podpísať za znevýhodnených podmienok, do ktorých ju nútia, tak vtedy príde na rad pravidlo č. 2. Koordinačné centrum podľa § 31 ods. 3 môžu založiť len výrobcovia, dovozcovia, žiadny starosta, len výrobcovia, dovozcovia, má právo podľa ods. 12 písm. b), písm. c), pardon, "organizovať zlosovanie, ktorým sa určí zmluvný partner obcí spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu v prípade obce, s ktorou žiadna organizácia zodpovednosti výrobcov zmluvu o zapojení sa do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi znevýhodnených výrobkov dobrovoľne neuzatvorila".
To znamená, že keď dobrovoľne nepodpíše starosta a primátor zmluvy s OZV-éčkou, pretože sa nevedia dohodnúť na cene, tak v tom prípade výrobcovia si zase vylosujú, že kto bude zodpovedať za tú obec, a v tom prípade platí, že im bude uhradená cena obvyklá. Nie skutočná, ktorá tam je, ale obvyklá.
Toto je systém monopolu. Keď do tohto systému, dobre a prefíkane premysleného, dodáme, že organizácie zodpovednosti výrobcov autorizuje ministerstvo, tak máme kolotoč uzatvorený a jasný, že sme vytvorili monopol. Tí, ktorí dnes sa zaoberajú elektroodpadom, a je ich tam asi 19, či koľko ich je, tak ja si trúfam dnes povedať, že po autorizácii ich nezostane viac ako traja alebo štyria. A to už som, možnože som bol veľkodušný, ale keď jeden alebo dvaja, tak v tej chvíli si oni budú diktovať. Nie tých 2 900 starostov a primátorov, ale OZV-éčka budú diktovať podmienky, za ktoré a aké.
Nehovoriac o tom, že keď všetko má zabezpečiť organizácia zodpovednosti výrobcov, tak prečo má vykonávať obec, respektíve ten, ktorý zbiera a separuje teda odpad v obci, a prečo máme zaviazať obec priamo či nepriamo podľa tohto zákona k akejsi spolupráci alebo súčinnosti, alebo za vykonanie čohokoľvek? Nehovoriac o tom, že nikto, žiadny starosta, žiadny primátor nevidí a nebude vidieť podľa tohto zákona, či táto organizácia má dostatočný, teda všetky peniaze, ktoré mala k dispozícii, použila na recykláciu a zbieranie a separovanie, alebo použila na výplaty odmien svojich orgánov, správnej a dozornej rady. Nikto. Nikto ich nebude mať právo kontrolovať, ani starosta. Ale keď mu nedoplatia, starosta musí ísť a s bičom vybiť si chýbajúce peniaze od občana. Prenášate zodpovednosť na starostov a primátorov.
Dovoľte ešte jednu perfídnosť. Až, chcem poukázať, až kam zašlo ministerstvo pri tvorení tohto princípu, do akej nevýhodnej pozície dostalo starostov a dostane starostov a primátorov, pretože pokiaľ starostovi sa tento postup nebude pozdávať a bude sa chcieť ponosovať, tak opäť je tu koordinačné centrum, ktoré založili výrobcovia. Ajhľa, pozrime sa! Paragraf 31 ods. 12 písm. e): "Koordinačné centrum pre prúd odpadov, obalov a neobalové výrobky je okrem povinnosti podľa ods. 11 povinné zabezpečiť, ak je to potrebné, nezávislú osobu na riešenie sporov pri uzatvorení zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov."
Dovoľte, aby som sa spýtal. Keď výrobcovia a ich spoločná organizácia, to koordinačné centrum, kde sa starosta pôjde posťažovať, bude musieť zabezpečiť mediátora, ktorého on si bude platiť, lebo on si ho zabezpečí, tak čie tričko, čie záujmy bude chrániť: záujem výrobcu, alebo záujem občana a starostu? Keď tieto príklady nepostačia kolegom zo SMER-u, aby tento zákon odmietli ako celok hneď, tak ja neviem, čo je ešte potrebné, pretože v tomto procese ministerstvo nehľadelo na občana tejto krajiny, starostu a primátora vôbec. A to môžem zodpovedne, zodpovedne vyhlásiť.
Keď starosta nemôže nič, ale výrobca, ktorý kontroluje obec, môže všetko, a nikde nemôžte ísť sa posťažovať, buď to urobíte tak, ako to oni chcú, dobrovoľne alebo nasilu, a keď sa pôjdete posťažovať, tak len k nim a nikde inde. Toto je situácia, ktorá je ne-prís-tup-ná. Takúto situáciu ja si neprajem, aby v tejto krajine bola, a ako poslanec tejto Národnej rady neviem odsúhlasiť.
A preto môžem povedať, že ani moji kolegovia zo strany MOST - HÍD takýto zákon nepodporia práve z uvedených dôvodov a pre tieto nedostatky, ktoré tu sú.
Ale môžeme ísť kúsok aj ďalej. Kolegovia predložili pozmeňujúci návrh aj vo výbore, ktorý trebárs medzi zákazy, § 33, uplatnili: "zakazuje sa zmiešavať elektroodpad z domácností", opakujem, "z domácností s inými zložkami komunálneho odpadu". Elektroodpad z priemyslu, z firiem je možné? Prečo ste tam dodali z domácností? Pýtal som sa aj na výbore, bohužiaľ, ale nedostal som odpoveď, prečo tomu je tak.
Áno, je pravdou, že potrebovali sme novelizovať zákon o odpadoch, pretože elektroodpad nebol súčasťou, nebol dostatočne zapracovaný do slovenského právneho poriadku. Ale na to by úplne postačovala jedna novela. Áno, ten zákon bol viackrát novelizovaný a možnože ucelený nový zákon je dobrý, by bol dobrý, ale nie v tejto podobe.
Rovnako, už som sa zmienil, aj autorizácie, ktoré ministerstvo bude podrobovať, každý subjekt, ktorý sa bude chcieť zúčastňovať, ministerstvo pri tomto procese bude zohľadňovať, či je daná oblasť dostatočne pokrytá v každej obci v tejto krajine. Keď to dve spoločnosti urobia, ministerstvo nemá dôvod, prečo tretiemu udeliť autorizáciu. Nikde v Európskej únii takáto prísna a striktná kontrola alebo autorizácia nie je. Chápal by som, keby ministerstvo stanovilo verejne, transparentne vyložené podmienky, a ten, ktorý to splní, tak zaregistruje, ten, ktorý nesplní, ho stade vyhodíme. Nie, my ho chceme kontrolovať. Fajn, krásne. Vytvoríme absolútny monopolný systém.
Kolegyne a kolegovia, monopol bol aj v Nemecku v tejto oblasti. Monopol bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu v Nemecku, myslím v roku 2004. Po tomto kroku v Nemecku občania Nemecka musia platiť za separovanie a triedenie zberu a za odpady ako také o 50 % menej ako predtým. Keď my na Slovensku chceme zaviesť monopol, tak prečo si niekto myslí, že u nás ceny klesnú? Naviac, keď platia tie ustanovenia, ktorými som poukázal na to, že sa vytvára priestor na to, aby obce zvyšovali miestne dane a poplatky.
Vláda sociálnodemokratická pri tomto návrhu sa neriadila heslom, aby to bolo dobré a lacné pre občana, ale aby to bolo dobré pre lobistické skupiny. A to treba na plné ústa povedať. Pretože tento zákon, keď vstúpi do platnosti, tak, a bude sa uplatňovať, tak predpokladám, že po takom roku to každý spozná.
Áno, do istej miery je treba povedať, že zrušenie Recyklačného fondu je správnym krokom. A musím povedať po skúsenostiach s vládou Roberta Fica, teda z prvej vlády Roberta Fica, keď mala problém v podobe emisnej kauzy či nástenkového tendra, tak na zmazanie stôp našla riešenie, že zrušila ministerstvo životného prostredia aj ministerstvo výstavby. Ministerstvo životného prostredia pri rušení Recyklačného fondu našlo tiež dobré riešenie. Možnože to chcú, zväz zamestnávateľov a podobne, ale ja sa s tým neviem stotožniť, a preto aj v tomto momente ho budem kritizovať.
Bod 247 spoločnej správy hovorí o tom, že funkčné obdobie pre členov správnej rady a dozornej rady sa predlžuje do 31. 12. 2016, teda do dátumu, keď Recyklačný fond má zaniknúť. To znamená, že tí, ktorí tam sedia dnes, a keď tento zákon vstúpi do platnosti, budú vedieť, že majú všetky peniaze, ktoré tam sú, rozdať v zmysle predpisov, samozrejme, tak ako je to zvykom v tejto krajine, ako inak, po sebe nielen zhasnúť, pozametať, zmazať stopy a potom úplne to zlikvidovať.
Kolegyne a kolegovia, neexistuje jeden jediný dôvod, aby štátny tajomník ministerstva životného prostredia, či, myslím, vedúci služobného úradu je tiež v Recyklačnom fonde, po voľbách budúceho roku, aby sedeli čoby len minútu, čoby len minútu v Recyklačnom fonde. Nech tam príde ktokoľvek, ten, ktorý má právo nominovať, ja ho nemám, ale ten, ktorý ho má a bude mať to právo nominovať, nech tam dá takých ľudí, ktorí sa vyznajú v tejto oblasti, ktorí majú možnosť kontrolovať tú prácu, ktorá sa vykoná v čase, keď sa Recyklačný fond pripravuje k zrušeniu. Ale nie že my povieme, že ideme rušiť Recyklačný fond a zákonom, zákonom natvrdo predlžíme platnosť funkčného obdobia bez rozdielu všetkého, lebo týmto predpíšeme nominovanie a všetko ostatné tým zákonom. Keď oni sa sami nevzdajú alebo neurobia nejaký prehrešok, tak zo zákona ich funkčné obdobie uplynie dňom zrušenia Recyklačného fondu, teda predĺžime ich o jeden rok. Nie je to správny krok.
Keď chcete, aby tento proces bol transparentný, tak prinajmenšom tento bod, či to chceli zamestnávatelia, alebo nechceli, vypustite. Nehovoriac o tom, že za vládu, za ministerstvo hospodárstva, ak si dobre pamätám, sedí tam človek, kvôli ktorému, firme, Slovenská republika čelí infringementu, a musíme zaplatiť viac ako 500 mil. korún. Sedí tam človek, áno, Frucona Košice, opäť je to, Košice, všakáno. Ale sedí tam za Fruconu, máme teda rozsudok, že neoprávnená štátna pomoc, Slovenská republika musí zaplatiť, a sedí v Recyklačnom fonde. Ani toto nevzbudzuje dojem, že všetko sa deje v Recyklačnom fonde tak, ako má. Pán minister, nie vy ste ho tam nominovali, preto som povedal, že to bol minister Malatinský vtedy, ktorý ho tam nominoval.
Opäť by som sa, dovoľte ešte, aby som sa na chvíľku zastavil u tej transparentnosti. Keď chceme mať lacné a lacnejšiu likvidáciu odpadu ako takého, tak som presvedčený, že systém financovania v tejto Národnej rade zákonom by mal byť ustanovený tak, aby to bolo verejne a transparentne kontrolovateľné. Keby ste to dopracovali do tohto návrhu zákona, tak možnože by sa dalo pochopiť aj to silné postavenie OZV-éčka oproti starostom. Ja ho nechápem. A starostov ste postavili do pozície, role, že musia vyberať peniaze od občanov. Áno, nie sú to dane, ktoré vyberá štát, nie sú to dane, ktoré vyberá vláda Roberta Fica. Ale ja som zvedavý, že ako to vysvetlíte nielen kolegom tu v parlamente, či už pánovi Ficovi, Bagačkovi, Bublavému, Čepákovi, Chomovi, Petrovi, Rašimu, Senkovi, Vaľovej, Petrákovi, ktorí to budú musieť vykonať ešte v tom svojom funkčnom období, ale aj všetkým ostatným ďalším starostom a primátorom za politickú stranu SMER, ktorých máte, lebo oni za vás budú musieť vykonať špinavú právu. Samozrejme, aj nezávislí, aj z našej strany, aj z KDH, aj za všetky ostatné strany. Preniesli ste tú špinavú prácu, prenášate práve na nich.
Dúfam, že vám blízkych, a môžem ich menovať všetkých osemsto z Košíc, či už z Bohdanoviec, Boliarova, Budimíru, Čakanoviec, Čane a ostatných, budete musieť prísť k nim a vysvetliť, že vy tie dane alebo miestne poplatky ste museli urobiť preto, lebo my sme ten zákon urobili zle.
Viackrát týmto zákonom som sa zaoberal od minulého roku a viackrát som žiadal aj v prvom čítaní, že by bolo dobré, keby ministerstvo predložilo návrh alebo štúdiu ekonomických dopadov. Vtedy ministerstvo tvrdilo a hovorilo, že ekonomiku nie je možné vyčísliť. Nie je možné povedať, že koľko to bude stáť. Ale v každom prípade v samotnom návrhu zákona sa vyžaduje od starostov, aby stanovili výšku nákladov na triedený zber v obci. Toto sa má zapísať do § 59 ods. 3. Keď starosta má vedieť a vie v každej obci, lebo musí uzatvoriť zmluvu, a vy od neho chcete, aby povedal, že výška nákladov na triedený zber v obci je aká, tak mi povedzte, prečo ste vedome nechceli urobiť túto analýzu a túto dopadovú štúdiu, pripraviť a predložiť občanom tejto krajiny a dokázať, že tento zákon bude pre občana dobrý? Vtedy ste hovorili, že nemáte takéto údaje a neviete to spraviť. Dnes už starosta, ajhľa, v zmysle zákona, tých zmien, ktoré predložili smeráci, budú vedieť.
Takže, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás poprosil, môj procedurálny návrh smeruje k tomu, aby sme tento zákon vrátili. Zámerne nehovorím o tom, že zákon je nepotrebný, lebo je potrebný. Ale je potrebný tak, aby bol vyhovujúci pre občana, nie pre lobistické skupiny. A preto dúfam, že môj návrh na to, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie, podporíte.
Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážený predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme taký veľmi jednoduchý zákon pred sebou, ktorý sa dotýka odpadov. Je pravda, že dotýka sa to každého jedného občana v tejto krajine a aj sa ho bude dotýkať. Keby som sa na tento zákon pozrel len z pohľadu, že rozsah spoločnej správy má 91 strán, samo osebe tento fakt je dôvodom, prečo odmietnuť a vrátiť tento návrh zákona tomu predkladateľovi.
Keď samotný návrh zákona má 138 paragrafov v čl. I, ku ktorým je predložených 264 pozmeňujúcich návrhov len v spoločnej správe. Podotýkam, že tie, ktoré tam sú, sú z dielne politickej strany SMER. Len tieto údaje samé osebe hovoria o tom, že tento materiál je absolútne zle pripravený.
Dovoľte, aby som svoje vystúpenie začal reakciou, neštandardne možno, na kolegyňu Košútovú. Vo faktickej pripomienke Muránskeho, citujem, hovoril, že obce tvrdia, že OZV-éčka zaplatia náklady v plnej výške a nie príspevok, tak ako tomu je dnes, je v priamom rozpore so znením tohto návrhu zákona. Tento zákon v niekoľkých paragrafoch hovorí o tom, že OZV-ečka sú povinné zaplatiť obciam a mestám len obvyklé náklady. OZV-éčka, ktorá má platiť, má právo kontrolovať obec z hľadiska efektivity. Po kritike, je pravda, že sa to zmenilo, že už dneska sa nehovorí o kontrole efektivity, ale hovorí sa o overení funkčnosti a nákladovosti systému. Áno, z hľadiska propagandy je to zákon super.
A pred tým, než pôjdem do podrobností, chcem dať procedurálny návrh, vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďalej by som chcel navrhnúť vyňať na osobitné hlasovanie bod č. 39, 53, 64, 69, 94, 114, 115, 119, 120, 149, 151, 155, 164, 226, 247, 269. O bodoch 39 a 53 hlasovať spoločne a rovnako o bodoch 151 a 155 hlasovať spoločne, pretože sú navzájom prepojené.
Kolegyne a kolegovia, zákon o odpadoch je robený nielen z podmienky alebo povinnosti tejto krajiny aplikovať európsku smernicu do slovenského právneho poriadku, ale aj naplnením požiadaviek akýchsi lobistických skupín, ktoré chcú mať za rukojemníka starostov, poslancov, ale hlavne občanov tejto krajiny. Je treba povedať, že z hľadiska toho, ako stúpi do platnosti tento zákon, to už minister Žiga nebude ministrom životného prostredia, pretože to už spadá do iného volebného obdobia. Možnože bude. Ale v každom prípade ani on, ani Robert Fico nebudú tí, ktorí budú musieť občanom vysvetliť, prečo za smeti musia platiť viac. Tými, ktorí to budú musieť vykonať, sú starostovia a primátori. Oni budú musieť zvýšiť vo všeobecne záväzných nariadeniach vo svojich obciach cenu, ktorú budú musieť vymáhať od občanov.
Dovoľte, aby som teraz k tej cene, pretože pre mňa z hľadiska toho, že mám záujem riešiť občana, aby ho to nestálo viac, a keď kolegyne a kolegovia zo SMER-u hovoria, že tento zákon zníži v konečnom dôsledku, aby som oponoval a vyvrátil, že, naopak, tento zákon povedie k zvýšeniu tých cien. Pokiaľ by to tak nebolo, tak kolegovia zo SMER-u neotvárajú a nemenia zákon o miestnych daniach a poplatkoch. Táto novela nepriamo mení a po novele alebo po tej zmene, ktorú navrhli kolegovia zo SMER-u a je obsiahnutá v spoločnej správe, bod 269, jednoznačne sa konštatuje, že v zákone o miestnych a miestnom poplatku 582/2004 Z. z. v § 77 ods. 1, "poplatok sa platí za d) náklady spôsobené nedôsledným triedením oddelene zbieraných zložiek komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov, e) náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa osobitného predpisu". Pokiaľ navrhovatelia navrhujú zmeniť a doplniť zákon o miestnych daniach v tomto znení, je to explicitný dôkaz pre mňa, že toto povedie a bude nútiť obce, aby poplatok kvôli týmto dôvodom aj zvýšili.
Ale to nielen zákon teda o miestnych daniach a poplatkoch, ale samotný zákon o odpadoch, ktorý je predložený, v § 59 ods. 8 hovorí o tom, že "náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov v príslušnom regióne je povinná tejto osobe ohradiť obec". Opäť sa hovorí, že obec bude musieť dofinancovať a doplácať. Paragraf 81 ods. 10, opäť sa hovorí, že "náklady presahujúce výšku obvyklých nákladov podľa § 59 ods. 8 hradí obec z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu". A, hľa, ďalší dôkaz o tom, že SMER počíta kdesi s tým, že to bude musieť byť dofinancované.
Ale pokiaľ sa pozrieme na vec úplne pragmaticky, pre mňa všetky náklady spojené s recykláciou a zbieraním začínajú tým, že niekto to vyprodukuje. Tak organizácia zodpovednosti výrobcov má zabezpečiť zber, triedenie, separovanie, úpravu, odvoz a s likvidáciou. Pokiaľ platí to, čo minister povedal v úvodnom slove, že výrobcovia budú zodpovední za celú túto vertikálu, tak, prosím, vysvetlite mi, prečo je v § 27 ods. 5 napísané, že "za finančné náklady, ktoré podľa prvej vety znáša výrobca vyhradeného výrobku, sa nepovažujú výdavky", opakujem, "nepovažujú výdavky na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia na zber odpadov, zariadenie na zhodnocovanie odpadov, zariadenie za zneškodňovanie odpadov, vrátane mobilného zariadenia, ako aj náklady na obstaranie techniky a technológie na vykonanie uvedených činností"? Však tie zberné dvory, ktoré dnes sú, a sú tam aj lisy a všetky ostatné náklady, niekto to musel a musí znášať. Keď sa to opotrebuje, bude treba kúpiť ďalšie. Keď to bude treba kúpiť ďalšie, ale to nie je možné zohľadniť vo vzťahu k výrobcom, tak to obec môže zohľadniť jedine svojim občanom. To znamená, že možnože nie dneska, ale z dlhodobého hľadiska aj z tohto dôvodu bude musieť stúpnuť.
Nehovoriac o tom, že organizácie združujúcich výrobcov, ktorí toto všetko musia zabezpečiť v zmysle tohto zákona, majú zakázané tvoriť zisk. Ale pán minister vo svojich dokumentoch o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie hovorí, že len ten sa môže uchádzať o zdroje Európskej únie, aby ich mohol použiť aj na odpadové hospodárstvo, ktorý tvorí zisk. To znamená, že ich čiastočne aj vylučujeme z tohto procesu.
Snáď, kolegyne a kolegovia, uvedené príklady presvedčili a odstránili pochybnosť o tom, či táto novela povedie k zvýšeniu poplatkov pre občana, alebo nie. Ja si myslím, že tieto príklady jednoznačne poukazujú na to, že to povedie k zvýšeniu.
Aj kolega Muránsky poukázal na to, že tento zákon môže vytvoriť akýsi monopol. Ostatne je treba povedať, že aj samotná Európska komisia, ktorej bola predložená táto pôvodná verzia na predbežné posúdenie, hovorila a vyjadrila sa o tom, že nastavený systém môže viesť pravdepodobne k vytvoreniu monopolu.
Ďalej by som chcel len dodať, že z hľadiska notifikácie alebo schvaľovania platí, že členská krajina by mala predložiť zákon na schválené a posúdenie Bruselu vtedy, keď už neočakáva žiadne významné zmeny v danom právnom predpise. Ten, ktorý máme dnes na stole aj s pozmeňujúcimi návrhmi obsiahnutými v spoločnej správe, sa za taký zákon považovať nedá. Zákon, ku ktorému je predložených, 91-stranová spoločná správa, ktorá obsahuje viac ako 270 pripomienok, nemá nič spoločné s tým pôvodným návrhom zákona, ktorý kedysi v auguste minulého roku pán minister poslal do Bruselu.
Prečo si trúfam povedať, že obec, starosta, primátor, mestský poslanec sa stane rukojemníkom, rukojemníkom organizácie zodpovednosti výrobcov?
Pán minister asi veľmi dobre pozná pravidlo, že šéf má pravdu. Pokiaľ to neplatí, pravidlo číslo dva, platí pravidlo číslo jedna. Tento zákon je podľa toho aj urobený. Pokúsim sa to vysvetliť.
Obce musia uzatvoriť s organizáciou zodpovednosti výrobcov zmluvu. Zmluva je dobrovoľný akt dvoch partnerov, ktorí sa buď dohodnú, alebo sa nedohodnú. Pokiaľ sa nedohodnú, nasilu budú musieť. V § 59 ods. 3 písm. e) hovorí, že "zmluva by mala obsahovať najmä výšku nákladov na triedený zber v obci". Pokiaľ si obec vyčísli, že koľko ju to stojí a organizácia zodpovednosti výrobcov povie, že toľko ti nezaplatím, tak predpokladám, že starosta odmietne podpísať takúto zmluvu. Čo sa stane v tomto prípade? Pán minister to veľmi dobre na ministerstve vymyslel, pretože v tomto prípade, ak obec nebude mať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov, lebo odmietne de facto podpísať za znevýhodnených podmienok, do ktorých ju nútia, tak vtedy príde na rad pravidlo č. 2. Koordinačné centrum podľa § 31 ods. 3 môžu založiť len výrobcovia, dovozcovia, žiadny starosta, len výrobcovia, dovozcovia, má právo podľa ods. 12 písm. b), písm. c), pardon, "organizovať zlosovanie, ktorým sa určí zmluvný partner obcí spomedzi organizácií zodpovednosti výrobcov pre vyhradený prúd odpadu v prípade obce, s ktorou žiadna organizácia zodpovednosti výrobcov zmluvu o zapojení sa do systému združeného nakladania s odpadmi z obalov a s odpadmi znevýhodnených výrobkov dobrovoľne neuzatvorila".
To znamená, že keď dobrovoľne nepodpíše starosta a primátor zmluvy s OZV-éčkou, pretože sa nevedia dohodnúť na cene, tak v tom prípade výrobcovia si zase vylosujú, že kto bude zodpovedať za tú obec, a v tom prípade platí, že im bude uhradená cena obvyklá. Nie skutočná, ktorá tam je, ale obvyklá.
Toto je systém monopolu. Keď do tohto systému, dobre a prefíkane premysleného, dodáme, že organizácie zodpovednosti výrobcov autorizuje ministerstvo, tak máme kolotoč uzatvorený a jasný, že sme vytvorili monopol. Tí, ktorí dnes sa zaoberajú elektroodpadom, a je ich tam asi 19, či koľko ich je, tak ja si trúfam dnes povedať, že po autorizácii ich nezostane viac ako traja alebo štyria. A to už som, možnože som bol veľkodušný, ale keď jeden alebo dvaja, tak v tej chvíli si oni budú diktovať. Nie tých 2 900 starostov a primátorov, ale OZV-éčka budú diktovať podmienky, za ktoré a aké.
Nehovoriac o tom, že keď všetko má zabezpečiť organizácia zodpovednosti výrobcov, tak prečo má vykonávať obec, respektíve ten, ktorý zbiera a separuje teda odpad v obci, a prečo máme zaviazať obec priamo či nepriamo podľa tohto zákona k akejsi spolupráci alebo súčinnosti, alebo za vykonanie čohokoľvek? Nehovoriac o tom, že nikto, žiadny starosta, žiadny primátor nevidí a nebude vidieť podľa tohto zákona, či táto organizácia má dostatočný, teda všetky peniaze, ktoré mala k dispozícii, použila na recykláciu a zbieranie a separovanie, alebo použila na výplaty odmien svojich orgánov, správnej a dozornej rady. Nikto. Nikto ich nebude mať právo kontrolovať, ani starosta. Ale keď mu nedoplatia, starosta musí ísť a s bičom vybiť si chýbajúce peniaze od občana. Prenášate zodpovednosť na starostov a primátorov.
Dovoľte ešte jednu perfídnosť. Až, chcem poukázať, až kam zašlo ministerstvo pri tvorení tohto princípu, do akej nevýhodnej pozície dostalo starostov a dostane starostov a primátorov, pretože pokiaľ starostovi sa tento postup nebude pozdávať a bude sa chcieť ponosovať, tak opäť je tu koordinačné centrum, ktoré založili výrobcovia. Ajhľa, pozrime sa! Paragraf 31 ods. 12 písm. e): "Koordinačné centrum pre prúd odpadov, obalov a neobalové výrobky je okrem povinnosti podľa ods. 11 povinné zabezpečiť, ak je to potrebné, nezávislú osobu na riešenie sporov pri uzatvorení zmluvy medzi obcou a organizáciou zodpovednosti výrobcov."
Dovoľte, aby som sa spýtal. Keď výrobcovia a ich spoločná organizácia, to koordinačné centrum, kde sa starosta pôjde posťažovať, bude musieť zabezpečiť mediátora, ktorého on si bude platiť, lebo on si ho zabezpečí, tak čie tričko, čie záujmy bude chrániť: záujem výrobcu, alebo záujem občana a starostu? Keď tieto príklady nepostačia kolegom zo SMER-u, aby tento zákon odmietli ako celok hneď, tak ja neviem, čo je ešte potrebné, pretože v tomto procese ministerstvo nehľadelo na občana tejto krajiny, starostu a primátora vôbec. A to môžem zodpovedne, zodpovedne vyhlásiť.
Keď starosta nemôže nič, ale výrobca, ktorý kontroluje obec, môže všetko, a nikde nemôžte ísť sa posťažovať, buď to urobíte tak, ako to oni chcú, dobrovoľne alebo nasilu, a keď sa pôjdete posťažovať, tak len k nim a nikde inde. Toto je situácia, ktorá je ne-prís-tup-ná. Takúto situáciu ja si neprajem, aby v tejto krajine bola, a ako poslanec tejto Národnej rady neviem odsúhlasiť.
A preto môžem povedať, že ani moji kolegovia zo strany MOST - HÍD takýto zákon nepodporia práve z uvedených dôvodov a pre tieto nedostatky, ktoré tu sú.
Ale môžeme ísť kúsok aj ďalej. Kolegovia predložili pozmeňujúci návrh aj vo výbore, ktorý trebárs medzi zákazy, § 33, uplatnili: "zakazuje sa zmiešavať elektroodpad z domácností", opakujem, "z domácností s inými zložkami komunálneho odpadu". Elektroodpad z priemyslu, z firiem je možné? Prečo ste tam dodali z domácností? Pýtal som sa aj na výbore, bohužiaľ, ale nedostal som odpoveď, prečo tomu je tak.
Áno, je pravdou, že potrebovali sme novelizovať zákon o odpadoch, pretože elektroodpad nebol súčasťou, nebol dostatočne zapracovaný do slovenského právneho poriadku. Ale na to by úplne postačovala jedna novela. Áno, ten zákon bol viackrát novelizovaný a možnože ucelený nový zákon je dobrý, by bol dobrý, ale nie v tejto podobe.
Rovnako, už som sa zmienil, aj autorizácie, ktoré ministerstvo bude podrobovať, každý subjekt, ktorý sa bude chcieť zúčastňovať, ministerstvo pri tomto procese bude zohľadňovať, či je daná oblasť dostatočne pokrytá v každej obci v tejto krajine. Keď to dve spoločnosti urobia, ministerstvo nemá dôvod, prečo tretiemu udeliť autorizáciu. Nikde v Európskej únii takáto prísna a striktná kontrola alebo autorizácia nie je. Chápal by som, keby ministerstvo stanovilo verejne, transparentne vyložené podmienky, a ten, ktorý to splní, tak zaregistruje, ten, ktorý nesplní, ho stade vyhodíme. Nie, my ho chceme kontrolovať. Fajn, krásne. Vytvoríme absolútny monopolný systém.
Kolegyne a kolegovia, monopol bol aj v Nemecku v tejto oblasti. Monopol bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu v Nemecku, myslím v roku 2004. Po tomto kroku v Nemecku občania Nemecka musia platiť za separovanie a triedenie zberu a za odpady ako také o 50 % menej ako predtým. Keď my na Slovensku chceme zaviesť monopol, tak prečo si niekto myslí, že u nás ceny klesnú? Naviac, keď platia tie ustanovenia, ktorými som poukázal na to, že sa vytvára priestor na to, aby obce zvyšovali miestne dane a poplatky.
Vláda sociálnodemokratická pri tomto návrhu sa neriadila heslom, aby to bolo dobré a lacné pre občana, ale aby to bolo dobré pre lobistické skupiny. A to treba na plné ústa povedať. Pretože tento zákon, keď vstúpi do platnosti, tak, a bude sa uplatňovať, tak predpokladám, že po takom roku to každý spozná.
Áno, do istej miery je treba povedať, že zrušenie Recyklačného fondu je správnym krokom. A musím povedať po skúsenostiach s vládou Roberta Fica, teda z prvej vlády Roberta Fica, keď mala problém v podobe emisnej kauzy či nástenkového tendra, tak na zmazanie stôp našla riešenie, že zrušila ministerstvo životného prostredia aj ministerstvo výstavby. Ministerstvo životného prostredia pri rušení Recyklačného fondu našlo tiež dobré riešenie. Možnože to chcú, zväz zamestnávateľov a podobne, ale ja sa s tým neviem stotožniť, a preto aj v tomto momente ho budem kritizovať.
Bod 247 spoločnej správy hovorí o tom, že funkčné obdobie pre členov správnej rady a dozornej rady sa predlžuje do 31. 12. 2016, teda do dátumu, keď Recyklačný fond má zaniknúť. To znamená, že tí, ktorí tam sedia dnes, a keď tento zákon vstúpi do platnosti, budú vedieť, že majú všetky peniaze, ktoré tam sú, rozdať v zmysle predpisov, samozrejme, tak ako je to zvykom v tejto krajine, ako inak, po sebe nielen zhasnúť, pozametať, zmazať stopy a potom úplne to zlikvidovať.
Kolegyne a kolegovia, neexistuje jeden jediný dôvod, aby štátny tajomník ministerstva životného prostredia, či, myslím, vedúci služobného úradu je tiež v Recyklačnom fonde, po voľbách budúceho roku, aby sedeli čoby len minútu, čoby len minútu v Recyklačnom fonde. Nech tam príde ktokoľvek, ten, ktorý má právo nominovať, ja ho nemám, ale ten, ktorý ho má a bude mať to právo nominovať, nech tam dá takých ľudí, ktorí sa vyznajú v tejto oblasti, ktorí majú možnosť kontrolovať tú prácu, ktorá sa vykoná v čase, keď sa Recyklačný fond pripravuje k zrušeniu. Ale nie že my povieme, že ideme rušiť Recyklačný fond a zákonom, zákonom natvrdo predlžíme platnosť funkčného obdobia bez rozdielu všetkého, lebo týmto predpíšeme nominovanie a všetko ostatné tým zákonom. Keď oni sa sami nevzdajú alebo neurobia nejaký prehrešok, tak zo zákona ich funkčné obdobie uplynie dňom zrušenia Recyklačného fondu, teda predĺžime ich o jeden rok. Nie je to správny krok.
Keď chcete, aby tento proces bol transparentný, tak prinajmenšom tento bod, či to chceli zamestnávatelia, alebo nechceli, vypustite. Nehovoriac o tom, že za vládu, za ministerstvo hospodárstva, ak si dobre pamätám, sedí tam človek, kvôli ktorému, firme, Slovenská republika čelí infringementu, a musíme zaplatiť viac ako 500 mil. korún. Sedí tam človek, áno, Frucona Košice, opäť je to, Košice, všakáno. Ale sedí tam za Fruconu, máme teda rozsudok, že neoprávnená štátna pomoc, Slovenská republika musí zaplatiť, a sedí v Recyklačnom fonde. Ani toto nevzbudzuje dojem, že všetko sa deje v Recyklačnom fonde tak, ako má. Pán minister, nie vy ste ho tam nominovali, preto som povedal, že to bol minister Malatinský vtedy, ktorý ho tam nominoval.
Opäť by som sa, dovoľte ešte, aby som sa na chvíľku zastavil u tej transparentnosti. Keď chceme mať lacné a lacnejšiu likvidáciu odpadu ako takého, tak som presvedčený, že systém financovania v tejto Národnej rade zákonom by mal byť ustanovený tak, aby to bolo verejne a transparentne kontrolovateľné. Keby ste to dopracovali do tohto návrhu zákona, tak možnože by sa dalo pochopiť aj to silné postavenie OZV-éčka oproti starostom. Ja ho nechápem. A starostov ste postavili do pozície, role, že musia vyberať peniaze od občanov. Áno, nie sú to dane, ktoré vyberá štát, nie sú to dane, ktoré vyberá vláda Roberta Fica. Ale ja som zvedavý, že ako to vysvetlíte nielen kolegom tu v parlamente, či už pánovi Ficovi, Bagačkovi, Bublavému, Čepákovi, Chomovi, Petrovi, Rašimu, Senkovi, Vaľovej, Petrákovi, ktorí to budú musieť vykonať ešte v tom svojom funkčnom období, ale aj všetkým ostatným ďalším starostom a primátorom za politickú stranu SMER, ktorých máte, lebo oni za vás budú musieť vykonať špinavú právu. Samozrejme, aj nezávislí, aj z našej strany, aj z KDH, aj za všetky ostatné strany. Preniesli ste tú špinavú prácu, prenášate práve na nich.
Dúfam, že vám blízkych, a môžem ich menovať všetkých osemsto z Košíc, či už z Bohdanoviec, Boliarova, Budimíru, Čakanoviec, Čane a ostatných, budete musieť prísť k nim a vysvetliť, že vy tie dane alebo miestne poplatky ste museli urobiť preto, lebo my sme ten zákon urobili zle.
Viackrát týmto zákonom som sa zaoberal od minulého roku a viackrát som žiadal aj v prvom čítaní, že by bolo dobré, keby ministerstvo predložilo návrh alebo štúdiu ekonomických dopadov. Vtedy ministerstvo tvrdilo a hovorilo, že ekonomiku nie je možné vyčísliť. Nie je možné povedať, že koľko to bude stáť. Ale v každom prípade v samotnom návrhu zákona sa vyžaduje od starostov, aby stanovili výšku nákladov na triedený zber v obci. Toto sa má zapísať do § 59 ods. 3. Keď starosta má vedieť a vie v každej obci, lebo musí uzatvoriť zmluvu, a vy od neho chcete, aby povedal, že výška nákladov na triedený zber v obci je aká, tak mi povedzte, prečo ste vedome nechceli urobiť túto analýzu a túto dopadovú štúdiu, pripraviť a predložiť občanom tejto krajiny a dokázať, že tento zákon bude pre občana dobrý? Vtedy ste hovorili, že nemáte takéto údaje a neviete to spraviť. Dnes už starosta, ajhľa, v zmysle zákona, tých zmien, ktoré predložili smeráci, budú vedieť.
Takže, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás poprosil, môj procedurálny návrh smeruje k tomu, aby sme tento zákon vrátili. Zámerne nehovorím o tom, že zákon je nepotrebný, lebo je potrebný. Ale je potrebný tak, aby bol vyhovujúci pre občana, nie pre lobistické skupiny. A preto dúfam, že môj návrh na to, aby sme vrátili tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie, podporíte.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:14
Tibor LebockýMusíš si uvedomiť, že za finančné náklady, ktoré znáša výrobca, sa naozaj nepovažujú všetky výdavky. Ale to nesúvisí s tým, teda hovorím teraz o finančných nákladoch na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia pre zber odpadov, na zhodnocovanie odpadov, nemôžeš stotožňovať pojem výdavky a náklady alebo teda uznateľné náklady. Z toho dôvodu, že tu existujú nejaké pravidlá účtovníctva, kedy nie všetky výdavky možno uznať za náklady. Najmä tie výdavky, ktoré sú vynaložené v rámci nadobúdacieho procesu hmotného majetku a jeho odpisovania. Čiže to je podstatný rozdiel.
Takisto si tam tvrdil, že organizácia zodpovednosti výrobcov nemôže tvoriť zisk. Je to nepravdivé tvrdenie a to by si mal vedieť, však sme sa tomu venovali aj na výbore. OZV-éčko môže tvoriť zisk, ale musí spätne tento vyprodukovaný zisk výlučne použiť na plnenie v oblasti odpadového hospodárstva.
Rovnako potom ďalšie tvrdenie, že starosta nevidí do finančných tokov. Áno, to je v poriadku. Ale spytujem sa, načo by do toho videl? Však on žiadne náklady nevynakladá. Pre neho je dôležité, aby systém fungoval, aby všetky nádoby, ktoré sú pripravené na odvoz, boli včas odvezené.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 17:14 hod.
Ing. PhD.
Tibor Lebocký
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Simon, ja som naozaj prekvapený týmto vystúpením, pretože na 90 – 95 % otázok, ktoré si postavil v rámci tohto vystúpenia, si dostal odpoveď už v rámci rokovania u nás na výbore, respektíve potom pri zasadnutí gestorského výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Myslím si, že spústu nepresností si tam uviedol. Neviem, kto ti to vystúpenie pripravoval? Dotknem sa len niektorých v rámci toho krátkeho limitu dvoch minút.
Musíš si uvedomiť, že za finančné náklady, ktoré znáša výrobca, sa naozaj nepovažujú všetky výdavky. Ale to nesúvisí s tým, teda hovorím teraz o finančných nákladoch na vybudovanie alebo výstavbu zariadenia pre zber odpadov, na zhodnocovanie odpadov, nemôžeš stotožňovať pojem výdavky a náklady alebo teda uznateľné náklady. Z toho dôvodu, že tu existujú nejaké pravidlá účtovníctva, kedy nie všetky výdavky možno uznať za náklady. Najmä tie výdavky, ktoré sú vynaložené v rámci nadobúdacieho procesu hmotného majetku a jeho odpisovania. Čiže to je podstatný rozdiel.
Takisto si tam tvrdil, že organizácia zodpovednosti výrobcov nemôže tvoriť zisk. Je to nepravdivé tvrdenie a to by si mal vedieť, však sme sa tomu venovali aj na výbore. OZV-éčko môže tvoriť zisk, ale musí spätne tento vyprodukovaný zisk výlučne použiť na plnenie v oblasti odpadového hospodárstva.
Rovnako potom ďalšie tvrdenie, že starosta nevidí do finančných tokov. Áno, to je v poriadku. Ale spytujem sa, načo by do toho videl? Však on žiadne náklady nevynakladá. Pre neho je dôležité, aby systém fungoval, aby všetky nádoby, ktoré sú pripravené na odvoz, boli včas odvezené.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:16
Marian ZáhumenskýA ja som zvedavý, či po tom roku, keď sa nenaplnia tvoje slová, čo sa nenaplnia, či sa ospravedlníš rezortu životného prostredia, ministrovi, starostom, našim poslancom, ale hlavne občanom. Lebo tým dneska rozprávaš, zavádzaš ich, lebo nie všetci občania študujú legislatívu podrobne, aj keď sa ich bude týkať, a stále ich strašíš, že toto je zákon, ktorý im bude zvyšovať poplatky, "lebo". A vytrhávaš z kontextu jednotlivé veci napriek tomu, že jak na výbore, na prvom čítaní, na výbore na všetky otázky bolo zodpovedané. A sám dobre si tú odpoveď dostal. Samozrejme, že ju nikdy neprijmeš, lebo to je tvoja filozofia videnia. Nečudujem sa tomu, ale ja si myslím, že aj občania prezreli tvoje správanie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 17:16 hod.
Ing.
Marian Záhumenský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega Simon, sám dobre vieš, že predkladaný návrh zákona, ktorý teraz prerokovávame, je jednou z najvýznamnejších zmien, ktoré rezort životného prostredia pripravil v oblasti odpadového hospodárstva, a že tento zákon bolo potrebné urobiť ako nový a nie ako ďalšiu nejakú novelu po tých všetkých novelách, ktoré tu boli prezentované. Ale ja si nepamätám nejaké vystúpenie, tvoje vystúpenie k akémukoľvek zákonu, ktoré predkladala vláda Roberta Fica, kde by si nemal katastrofické scenáre. Ku každému jednému zákonu, akýkoľvek z akejkoľvek oblasti, z akéhokoľvek rezortu, predkladáš katastrofické scenáre, ako to má dopad na občanov, ako to bude mať, ako to budú ťažko finančne znášať, ako to budú vaši, naši starostovia ťažko znášať. Pritom naši starostovia, aj všetci, ktorí sa na tom podieľali, nepociťujú tú potrebu. Práve opačne, vítajú tento zákon.
A ja som zvedavý, či po tom roku, keď sa nenaplnia tvoje slová, čo sa nenaplnia, či sa ospravedlníš rezortu životného prostredia, ministrovi, starostom, našim poslancom, ale hlavne občanom. Lebo tým dneska rozprávaš, zavádzaš ich, lebo nie všetci občania študujú legislatívu podrobne, aj keď sa ich bude týkať, a stále ich strašíš, že toto je zákon, ktorý im bude zvyšovať poplatky, "lebo". A vytrhávaš z kontextu jednotlivé veci napriek tomu, že jak na výbore, na prvom čítaní, na výbore na všetky otázky bolo zodpovedané. A sám dobre si tú odpoveď dostal. Samozrejme, že ju nikdy neprijmeš, lebo to je tvoja filozofia videnia. Nečudujem sa tomu, ale ja si myslím, že aj občania prezreli tvoje správanie.
Ďakujem.
Autorizovaný
17:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:17
Magda KošútováĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.3.2015 o 17:17 hod.
Ing.
Magda Košútová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No, pán kolega, ako už moji predrečníci povedali, na výbore si myslím, že sme dosť času venovali tomuto zákonu a sme si aj vysvetľovali veci. Ten návrh na predĺženie platnosti fungovania rady a orgánov Recyklačného fondu do 31. 12. 2016 bol vysvetlený. Vychádzalo sa z toho, že v marci budú voľby. Kým sa vymenuje nová vláda, môže byť nejaký mesiac, dva, a kým sa vymenujú nové orgány Recyklačného fondu, bude jún, júl, august a do konca roka noví ľudia, ktorí by tam prišli, by mali zabezpečiť ukončenie činnosti Recyklačného fondu. No neviem si predstaviť dosť dobre takých frajerov. A požiadavka na to, aby sa táto zmena zapracovala do zákona prišla z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, takže len bolo vyhovené ich požiadavke.
Ďakujem.
Autorizovaný