48. schôdza

Čo na to povedať, pani kolegyňa Košútová? To máte dôsledok systému vašej práce. Keby spoločná správa nebola buchla, nebola kniha, tak vtedy by to bolo asi trápne, nebolo by to namieste.
Ja som sa v zásade, ak si myslíte, že som sa bavil, nebavil. Ja som chcel len vydokumentovať tú absurditu tej situácie. A, áno, aj takýmto spôsobom sa to dá. Od toho je koniec koncov parlament.
Ja viem, že by ste najradšej to zakázali všetko, všetkých povypínali, neviem čo. Ja tomu, ja rozumiem, že vy máte iné videnie sveta. Ale, žiaľ, takto sa vám to vie vrátiť, hej. To je možno na úrovni aj takého, by som povedal, zúfalého gesta, ale to je využitie akýchkoľvek možností na to, aby sme upozornili, že čo vlastne robíte a čo stvárate. Aj za tú cenu, že pre vás som šašo.
Ja viem, že nedosahujem výšiny morálno-eticko-vzdelanostné vaše a vašich kolegov. Ja som si toho plne vedomý. Plačem po nociach do vankúša. Ale ešte stále využívam svoj mandát aj na to, aby som upozornil, že aké absurdnosti sa v tomto parlamente vieme dopracovať, k akým sa vieme dopracovať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je možné na vystúpenie kolegu Hlinu sa pozerať zábavne, že robil to teatro. Ja osobne považujem jeho vystúpenie za poukázanie na tú šlendriánsku prácu, ktorá pri odvedení prípravy tohto zákona bola predvedená, a pána spravodajcu požiadam, aj po dohode s kolegom Hlinom, o zlúčenie hlasovania o bodoch 104, 105 a 106 spoločnej správy. To sú dva jeho pozmeňujúce návrhy. Konzultoval som to s ním, aby sme o týchto bodoch hlasovali spoločne.
Teraz k samotnému návrhu zákona. Niet sa čo čudovať, že keď niekto dostane takýto rozsiahly zákon, tak nie každý z vás, ktorí sa zaoberáte profesne alebo nie ste vo výbore pre životné prostredie, sa venujete tejto oblasti. Mňa len trošku zarmucuje, že sedia tu starostovia a primátori, ktorí tento zákon nepreštudovali. Aj tí, ktorí sú v tejto sále, keby aj pán kolega Bagačka si to prečítal, tak určite by vystupoval proti tomu takémuto návrhu zákona alebo aj ďalší, pretože pán minister síce deklaroval verejne, že organizácie zodpovednosti výrobcov vyriešia celý tento problém v oblasti recyklácie. Ale keď sa pozrieme, že musia to vykonávať obce alebo zberovky, tak práva všetky sústredil výrobcom a povinnosti a zodpovednosť tým ostatným, teda starostom. A práve preto považujem tento zákon za zlý.
Keď v civilnom práve, keď niekto robí zmluvu, idete za notárom, tak notár vám povie, že táto zmluva je zjavne nevýhodná, nevyvážená. Tento zákon, musím konštatovať, že je nevyvážený v procese vzťahu pri spracovaní a likvidácii odpadov výrobca a obec. Obec musí všetko.
Dôvodom, prečo som v skutočnosti ešte vystúpil, je aj to, že pri písomnom prihlásení sa do rozpravy som sa nezaoberal oblasťou čiernych skládok. Áno, je chvályhodné, keď minister povie, že dám 10 mil. na to, aby sme si vyčistili Slovensko. Len tie čierne skládky tu boli, sú aj budú. A čím viac tých pozmeňujúcich návrhov tu bude predložených a budú smerovať k tomu, aby občan platil viac, a tento zákon má za cieľ, že občan bude platiť viac, tých čiernych skládok bude opätovne viac.
Ako stanovenie minimálnej ceny a maximálnej ceny za stavebný odpad na skládkovanie, skúste si prepočítať, koľko stojí tona. Koľko budú platiť občania. Kde táto hmota skončí v zmysle zákona, akú cenu tam stanovuje ministerstvo. Ale pokiaľ sa pozrieme na to, že cena obvyklá pri recyklovateľných odpadoch, práve v tej chvíli sa dopracujeme k tomu, že jednoducho organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá má v zmysle zákona, § 28 ods. 1, hospodáriť na nule, netvoriť zisk. Ale nikto, nikto nemá právo skontrolovať organizáciu zodpovednosti výrobcov, či on má k dispozícii na recyklovanie plastov, ako príklad by som uviedol 10 mil. eur, a ako naložil s týmito peniazmi. Ako nulu je možné dosiahnuť aj tak, že z tých 10 miliónov 9 použijem na výplatu svojim zamestnancom, ktorí sedia v správnej a dozornej rade, a 1 milión rozdelím medzi 3-tisíc starostov a primátorov na jednotlivé obce. Aj toto je riešenie.
Nebude existovať žiadna verejná kontrola a práve toto, tu je ten klinec zašitý alebo zapatrošený, že starosta bude musieť akceptovať zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tak ako som to uviedol aj včera. Každá obec bude musieť uzatvoriť zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Tá hovorí, že táto zmluva by mala mať klauzulu, alebo ustanoviť výšku nákladov na triedený zber v obci. Ale keď organizácia zodpovednosti výrobcov povie, že ja nie som ochotný vám zaplatiť túto výšku, ale len 80 % tejto sumy, tak starosta nepodpíše zmluvu. Je to dobrovoľný akt. Ale keď on nepodpíše, nemôže sa ísť sťažovať ministrovi Žigovi, že, pán minister, ale oni mi nechcú preplatiť. Môže ísť sťažovať sa len výrobcom a výrobca sám proti sebe nepôjde. Keď sa bude sťažovať, tak bude musieť koordinačné centrum založené len výrobcami zvolať, zabezpečiť mediátora, ktorý vyrieši tento spor. Ale mediátor, ktorého zabezpečí výrobca, prosím pekne, kedy bude chrániť záujem starostu? No nikdy. A starostovia a primátori za SMER, ktorí sedia aj v tejto sále, budú musieť ísť a povedať svojim kolegom, straníckym kolegom, tým 800 ďalším, ktorí v tejto krajine sú primátormi a starostami, že prečo ich dostali do takejto zlej situácie.
A keď platí to, čo aj kolega Puci povedal, pán spravodajca, že OZV-čko všetko vyrieši, tak by som chápal, že by to tak bolo. Ale potom tento zákon by mal ustanoviť, že organizácia zodpovednosti výrobcov nesie plnú zodpovednosť a z tohto procesu pri komoditách, ktoré sú recyklovateľné, obec bude vynechatá. To znamená, že obec nebude mať žiadnu zodpovednosť, ani v zákone, ani právo vyberať od svojich občanov žiadne doplatky nad obvyklé náklady. To by som chápal.
Ja chápem, že mašinéria 83 poslancov v tejto Národnej rade zahlasuje za to, čo vláda sem doniesla. Kvalita zákona, ktorý sme dostali do parlamentu, je preukázateľná na nulovej úrovni, keď nie na mínusovej, z hľadiska pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložili vo výbore viac-menej len kolegovia za SMER, ktoré sú v spoločnej správe, a plus legislatíva Národnej rady. Tých 271 bodov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe, poukazuje na to, že tento materiál je zle pripravený.
A práve preto ešte raz si dovolím na vás apelovať, aby ste zvážili a podporili môj procedurálny návrh, ktorý som dal v tejto rozprave pri tom, keď som sa prihlásil písomne, a to vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi.
Pretože keď spoločná správa má toľko pozmeňujúcich bodov, tak by bolo namieste, aby si ich zobral s týmito pozmeňujúcimi návrhmi pán minister a vláda späť. Robert Fico by bol chlap, keby prikázal ministrovi, aby zobral tento zákon späť a zobral aj tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli zapracované do spoločnej správy, plus tie, ktoré sú predložené v pléne, a opätovne ich zapracoval a zákon po tejto úprave a po širokej konzultácii predložil do Národnej rady, a aby sme nemuseli mať tu 272, 91-stranovú spoločnú správu k zákonu, ktorú vypracovalo ministerstvo cez 2 roky.
Áno, tento zákon je potrebný, kolegyne, kolegovia, ale počíta sa s tým, že tento zákon vstúpi do platnosti od 1. januára 2016. Nikto a nič nebráni v tejto krajine v tom, aby tento zákon, buď aby k tomu bolo prerušené rokovanie a aby sa dopracoval a potom sa pokračovalo v zákone, alebo aby ho minister zobral späť a predložil po prepracovaní a úprave tohto zákona hoc na budúcu schôdzu, ale tak, aby sme tu mali ucelený zákon bez takejto rozsiahlej zmeny a pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú tu predložené.
To, čo kritizoval aj kolega Hlina, je pravda. Keď len legislatíva cez 100 pozmeňujúcich návrhov predložila, Národnej rady, svedčí o tom, že tento zákon bol enormne zle pripravený. O to viac, že každý starosta bude rukojemníkom výrobcov, bude musieť zodpovedať za všetko, ale práva voči výrobcom nebude mať žiadne. Starosta bude mať jedno jediné právo - zvýšiť poplatok vo všeobecne záväznom nariadení obce za vyberanie odpadu. Ja by som nebol rád, že z dôvodu zvýšenia recyklácie, zvýšenia podielu výrobcov na separovaní alebo na odstraňovaní odpadu sa skončilo tak, že občania Slovenskej republiky budú platiť viac za likvidáciu odpadu, ako je tomu dnes.
Áno, vyzýval som aj kolegu Rašiho na jeho vystúpení vo faktickej pripomienke, nech mi odpovie, že ako má garantované alebo ako má zabezpečené, že v zmysle tohto zákona občania Košíc nebudú musieť platiť viac. Pán kolega Raši sa tomu vyhol.
Aj ostatní starostovia a primátori za SMER, ktorí sedia v tejto sále, by si mali na túto otázku zodpovedať, prečítať si tie ustanovenia § 58, 59, 81 tohto zákona a možnože sa ešte raz pred schvaľovaním tohto zákona porozprávať so samotným ministrom. Skúste sa na to pozrieť. Ja chápem, že väčšina z vás ten zákon neprečítala. Ja som si ho prečítal. A bol by som nesmierne rád, keby každý starosta alebo primátor, alebo ten, ktorý sa zaoberá samosprávou, sa na to pozrel a urobil si na to vlastný názor. Pretože takýto zle pripravený zákon mal jediný, jediný cieľ, pomôcť lobistickým skupinám a nie občanom tejto krajiny. A zákon by sa tu mal prijímať nie preto, aby lobistické skupiny sa mali lepšie, ale občan sa mal lepšie. Brusel od nás chce, aby sme recyklovali, ale nechce od nás, aby za to občania platili viac.
Ďakujem.

Nedá mi, aby som nezareagovala nielen na diskusný príspevok pána poslanca Simona, ale aj na jeho predrečníka pána Hlinu.
Ja túto kritiku, ktorá poukazuje na neprehľadnosť legislatívneho procesu prijímania pozmeňujúcich návrhov tvorby spoločnej správy, rovnako ako aj kritiku poukazujúcu na nevyváženú rozloženosť práv a povinností účastníkov odpadového hospodárstva považujem za opodstatnenú. Stotožňujem sa s tým, že tento zákon možno rieši ideový návrh, má záujem, má ambíciu vlastne ideovo posunúť triedenie odpadu do vyššieho levla, avšak na druhej strane, čo sa týka jeho sfunkčnenia vykonateľnosti, považujem túto formu zákona za nedotiahnutú, za nedokonalú.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, je mi ľúto, že som sa nedokázal prihlásiť do ústnej rozpravy ako prvý z toho dôvodu, že téma, s ktorou chcem vystúpiť, logicky nadväzuje na vystúpenie pána kolegu Mičovského. Ale nevadí, však aspoň si oživíme to, čo povedal, a pokúsim sa povedať niečo, niečo nové.
Začnem s tým, že tiež budem čerpať najmä z vynikajúcej komparatívnej analýzy, ktorú na našu žiadosť pripravil Parlamentný inštitút. Nie je to prvá skvelá štúdia, a verím, že ani posledná, ktorá z tejto dielne pochádza, a tiež verím, že keď to hovorí opozičný alebo nezaradený poslanec, že to Parlamentnému inštitútu a autorom, resp. autorkám tejto štúdie to nejako nepriťaží. Takže celá táto moja, celé toto moje expozé sa bude týkať problematiky zálohovania a bude trošku dlhšie ako do jedenástej, takže sme sa dohodli s pánom predsedajúcim, že svoje vystúpenie preruším.
Ako tu už bolo naznačené, každodenná skúsenosť a uskutočnené výskumy dokumentujú, že PET fľaše, ktoré sa nachádzajú voľne v našom prostredí, použité PET fľaše, predstavujú veľkú časť toho tzv. voľne pohodeného odpadu. Konkrétne sa uvádza 36 % hmotnosti a až 38 % objemu tohto druhu odpadov pripadajúce na obaly z PET-u.
Opakovane používané zálohované obaly sú šetrnejšie k životnému prostrediu, to snáď uzná každý triezvo uvažujúci človek, v porovnaní s jednorazovými. Opakovaným používaním znižujeme množstvo odpadu, znečistenia, šetríme prírodné zdroje, energiu často až o 80 %. Počet opakovaných použití vratných sklenených obalov uvádzajú výrobcovia nápojov v intervale medzi 60 až 80. Pardon, medzi 20 až 60, preklep. U vratných plastových PET fliaš sa logicky uvádza menší počet takýchto opakovaných použití, avšak u niektorých nových obalov, napríklad z polykarbonátu, ide až o 50 až 75 použití. Miera návratnosti zálohovaných obalov sa u funkčných systémov, ako tu už bolo povedané kolegom Mičovským, pohybuje v intervale až 96, pri Dánsku až extrémnych 99 %.
Čo sa týka kvality obalov, plastové fľaše sú v porovnaní so sklenými ľahšie, nerozbitné a možno ich zväčša lepšie uzatvárať. Sklené fľaše skutočne dosahujú určité svoje limity, čo sa týka redukcie hmotnosti a tvarovania, a preto sa predpokladá napriek všetkým negatívam ďalší nárast tohto druhu obalov.
Toľko k výhodám, aby sme neboli tendenční a nespomenuli aj výhody, ktoré ako keby nám zatienili zrak i ostatné zmysly, lebo nevýhod, negatív plastov je v skutočnosti oveľa viac a sú zásadnejšieho charakteru v porovnaní so spomínanými výhodami.
Sklo je na rozdiel od plastov chemicky veľmi stabilné a minimálne priepustné. PET fľaše sú, naopak, pre plyny priepustné. To sa prejavuje prienikom kyslíka dovnútra a oxidu uhličitého smerom von z fľaše, čo vedie okrem iného k odbúravaniu vitamínov v nápoji. Rýchlejší prestup okolitého tepla do nápoja v PET fľaši spôsobuje nutnosť chladiť ho častejšie než v sklenej fľaši. Preto aj minerálne vody v PET fľašiach musíme viacej sýtiť kysličníkom uhličitým. Trvanlivosť nápoja v PET fľašiach je približne polovičná v porovnaní so sklenými fľašami.
Napriek všetkým týmto uvedeným skutočnostiam je fakt a vieme to z každodennej skúsenosti, že PET fliaš v našom prostredí z roka na rok pribúda. Uvádza sa v tejto štúdii 7 % ročne pre globálny trh a tými hlavnými hráčmi na globálnom trhu sa stávajú Čína, Rusko, Brazília, India. Je to spôsobené aj novými druhmi obalov, ktoré majú priaznivejšie vlastnosti z hľadiska priepustnosti ÚV žiarenia alebo odolnosti voči teplému alebo horúcemu obalu, ktoré v týchto fľašiach, ktoré do týchto fliaš plníme. Tieto nové vlastnosti zase majú celý rad negatívnych vlastností, keď ich chceme recyklovať. K tomu sa dostaneme neskôr.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Áno, už máme jedenásť?

Ďakujem pekne. Pán predseda, zvolávam na 12.00 hod. výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny do miestnosti č. 32. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo aj za to upozornenie, pán predseda, lebo je to naozaj náročné prekrikovať tieto diskusné krúžky, niekedy. (Zaznenie gongu.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kolegyne, kolegovia, umožnime vystúpiť pánovi poslancovi v dôstojnej atmosfére. Ďakujem.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže budem pokračovať tam, kde som pred chvíľou prestal konštatovaním, že systém opakovaného používania obalov je oveľa viac rozšírený v severských štátoch, než v štátoch južných, teda je to myslené v Európe. Súvisí to určite s mentalitou spotrebiteľov, lebo technologicky a hygienicky je to trošku paradox, skôr by to malo byť naopak vzhľadom na tie vlastnosti týchto obalov, o ktorých som hovoril pred hlasovaním.
Najvyššia miera opakovaného používania sa dosiahla v sektore minerálnych vôd, a to v Dánsku, Fínsku, Rakúsku, Nemecku a Švédsku, kde sa opakované používanie blíži alebo dokonca prevyšuje 90 %.
Smernica Európskej únie o obaloch a odpadoch z obalov č. 94/62/ES stanovuje opakované používanie podľa čl. 1/2 ako jeden zo základných princípov nakladania s obalmi. Čl. 5 tejto smernice podporuje systémy opakovaného používania obalov, ktoré môžu byť opakovane používané environmentálne prijateľným spôsobom.
Skúsenosti z krajín Európskej únie, ktoré sú úspešné v tejto oblasti, preukázali, že pre riešenie nepostačí len uvedomelý dopyt verejnosti. Rozhodujúce sú systémové opatrenia v legislatíve, hlavne zmena ekonomických podmienok, konkrétne odstránenie ekonomickej diskriminácie vratných obalov, zreálnenie cien a zohľadnenie dopadov obalov na životné prostredie v cenách. Čiže zarátanie tých tzv. externalít, ktoré, alebo negatívnych externalít, ktoré tak často zvykneme ignorovať. A netýka sa to len tejto problematiky, týka sa to aj energetiky a ďalších oblastí nášho života.
Obchod, výroba i spotrebitelia sa správajú najmä podľa ekonomickej výhodnosti a praktických podmienok. Ak tie nebudú zohľadňovať dopady na životné prostredie alebo dokonca, naopak, budú environmentálne šetrnejšie výrobky diskriminovať, nie je reálna nádej na zlepšenie situácie.
Stručne k situácii na Slovensku, o ktorej sme tu už pomerne veľa hovorili. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 40-tisíc ton tohto PET obalu, predovšetkým PET fliaš, z čoho sa len asi 40 % vyzbiera na rozdiel od toho spomínaného zálohovania, kde tá miera je 90 a viac percent.
Väčšina týchto vyzbieraných PET fliaš, a to cca 12-tisíc ton ročne, zhodnotí teda najväčší domáci spracovateľ General Plastic, s. r. o., v Kolárove. Celkovo možno konštatovať, že kapacít na recykláciu by sme už v súčasnosti mali dostatok. To je aj na margo toho, čo spomínal kolega Mičovský, že sa tu trošku straší tým, že by sme začínali na zelenej lúke. Nie je to pravda. Čiže aj tie vstupné investície by boli podstatne nižšie, ako sa niekedy uvádza.
Ešte jedna zmienka. A opäť zopakujem to, čo tu bolo povedané: na Slovensku sa ročne predá okolo jednej miliardy PET obalov. A ako je tiež známe, u nás sme na riešenie alebo čiastočne riešiť tohto problému zaviedli systém separovaného zberu, ktorý nám však pokrýva len okolo 43 % týchto produktov, ktoré potom sa využijú v ďalšom spracovaní.
Viaceré krajiny Európskej únie alebo aj nečlenské krajiny v Európe sa rozhodli zaviesť iný systém, oveľa efektívnejší systém, a to systém zálohovania. Viedlo ich k tomu to, že sa snažili zvýšiť mieru recyklácie, prinútiť výrobcov používať vhodnejšie obalové materiály, zredukovať množstvo voľne pohodeného odpadu v prírode a zvýšiť množstvo obalov, ktoré sú opätovne použiteľné. Je jasné, že na to, aby celý takýto systém zálohovania efektívne fungoval, musí na ňom participovať celý rad dotknutých subjektov, od výrobcov obalových materiálov cez zákazníkov až potom po spracovateľov druhotných surovín, prípadne klíringové centrá a ďalšie subjekty, ktoré do tohto procesu vstupujú. Čiže toto je jedna náročná fáza: zladiť záujmy a dosiahnuť aký-taký konsenzus medzi často protichodnými záujmami týchto participujúcich subjektov.
Teraz niečo k financovaniu celého systému. Na základe princípu "znečisťovateľ platí" výrobcovia a obchodníci sú zodpovední za financovanie systému. Systém je z veľkej miery financovaný z nevybratých záloh a sčasti aj z predaja druhotnej suroviny spracovateľom. Tie nevybraté zálohy sú to percento, ktoré sa reálne nevráti, čiže napriek tomu, že sa 100 % zaplatí a vyzbiera sa povedzme 90 %, tak 10 % je tá časť toho zisku.
V niektorých systémoch za správu nevybratých záloh je zodpovedný spracovateľ systému a môže ich použiť na environmentálne a iné projekty, inde sú tieto prostriedky viazané na presne stanovený účel, napríklad na rozširovanie systému o ďalšie relevantné komodity. Existujú finančné nástroje, ktoré sa bežne používajú na to, aby boli výrobcovia ochotní sa do systému zapojiť. Spomeniem aspoň niektoré: minimálna miera recyklácie je stanovená zákonom alebo špeciálne dane, ktoré zaťažujú jednorazové použité obaly, alebo taká viac soft metóda, alebo systém prístupu k verejnosti, čiže informačné kampane pre zákazníkov, aby kupovali len výrobky zaradené do tohto systému. (Ruch v sále.)
Teraz k nákladom na systém, ten bude určite všetkých zaujímať, aj keď nie všetkých v tejto sále. Náklady na systém, čiže zber, recyklácia, logistika, zberné automaty, prevádzkovanie klíringového centra a ďalšie, znášajú najmä výrobcovia a obchodníci. Švédsky správca systému Returpack tvrdí, že príjmy mierne prekračujú náklady. Počiatočné náklady sú najvyššie pre obchodníkov, lebo musia zabezpečiť spracovanie vrátených obalov. Štúdia zo Švédska ale ukazuje, že ak je systém dobre zorganizovaný, tak zo stredno- a dlhodobého hľadiska si tieto náklady dokážu kompenzovať z predaja druhotnej suroviny. Znova zdôrazňujem, že takto nastavený systém je schopný si zarobiť na seba a tým padá aj ďalší mýtus, že by to bolo niečo, čo by bolo ekonomicky neúnosné.
Pre výrobcov sú náklady zvýšené len o zmeny potrebné pre označovanie a identifikáciu zálohovaných obalov.
K prínosom sme už povedali ten základný fakt, že dochádza až k dvojnásobnej, ba i vyššej miere návratnosti pri týchto zálohovaných obaloch, ako je to v súčasnosti napríklad na Slovensku, kde sa spoliehame len na separáciu a následnú recykláciu.
No a teraz zaujímavá štatistika. Tie úspešné krajiny v porovnaní so Slovenskom: Nórsko 94 % miera recyklácie PET fliaš, Dánsko 92 %, Švédsko 88 %, Fínsko 92 %, ale veľmi dôležitý údaj, Estónsko, teda, ako vieme, bývalá sovietska republika, 90 %. Čiže nie je pravda, že je to len otázka tých tzv. vyspelých starých, zabehnutých demokracií alebo krajín s dlhoročne budovaným systémom voľného trhu. Toto Estónsko je vynikajúca výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo a dokazuje, že by to malo byť možné aj v postkomunistických štátoch.
Často skloňované zníženie znečistenia prostredia, sú tu názory, že to zníženie bude len čiastočné alebo veľmi marginálne vzhľadom na to, že ide len o časť odpadov. Nie je to celkom tak už aj vzhľadom na tie objemy, ktoré sme spomínali. Zároveň to podporuje aj prieskum robený v niektorých štátoch USA, ktoré zaviedli takéto zálohovanie PET obalov, a ten výskum ukázal, že to znečistenie sa, celkové znečistenie životného prostredia sa takto znížilo o 30 % a znečisťovanie obalovými materiálmi o 70 až 80 %. Čiže naozaj obrovská výhoda pre životné prostredie.
Ja som spomínal v tej faktickej aj tú konkrétnu skúsenosť moju zo Spojených štátov, ktorá to môže potvrdiť, pričom, samozrejme, nechcem povedať, že Spojené štáty sú nejaký environmentálny vzor na všetkých frontoch, aj v Spojených štátoch toto aplikujú len niektoré štáty v rámci USA, ale naozaj to tam prinieslo až nečakaný úspech.
Teraz postoj Európskej komisie, ktorý by mal byť pre nás zvlášť dôležitý. Európska komisia vydala stanovisko okrem iného aj na základe výsledku súdneho sporu vedeného s Nemeckom ohľadom legitimity zavedenia tamojšieho zálohového systému. Toto oznámenie Komisie 2009/C101/01 Obaly na nápoje, systémy zálohovania a voľný pohyb tovarov v stručnosti hovorí, že "členské štáty môžu zaviesť povinné zálohové systémy na jednocestné obaly, ak je to nevyhnutné z dôvodu ochrany životného prostredia, ale zároveň tieto systémy nesmú byť diskriminačné pre výrobcov, resp. dovozcov nápojov z iných členských štátov Únie". Čiže trošku šalamúnske rozhodnutie, ale podstatné pre nás je, že nijako toto oznámenie teda nebráni zavedeniu tohto zálohovaného systému, ktorý odporúčame v našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Teraz stručne k tomu, ako to funguje v jednotlivých európskych štátoch. Hlavným argumentom zástancov zálohovaných systémov na nápojové obaly vo všeobecnosti je, že v rámci dobrovoľných systémov triedenia odpadov nikdy nemôžu byť dosiahnuté tak vysoké miery návratnosti, ako je tomu v krajinách, kde tie zálohové systémy fungujú. To dokazujú aj tie štatistiky, to dokazuje vlastne aj, alebo k tomu dospejeme aj jednoduchým sedliackym uvažovaním, že to nemôže byť inak. Verím, že je otázka času, kedy sa to naozaj podarí zaviesť aj u nás a kedy, ak sa to nestane dnes, čo by bolo ideálne, tak sa to stane v dohľadnom čase.
Inak na margo toho k tej poznámke, myslím, pána spravodajcu, že ako keby sme tu otvárali nejakú Pandorinu skrinku alebo prišli s nejakým revolučným návrhom, tak nielen tieto zahraničné skúsenosti, ale aj domáca skúsenosť zo začiatku storočia, čiže viac ako desaťročná, kedy sa tieto veci dokonca dostali do našej legislatívy, len potom sústredeným odporom istých lobistických skupín sa tento systém vlastne zamietol pod koberec, tak dokumentuje, že je to tu na stole viac ako desať rokov, takže stačí oprášiť dávnejšie návrhy a môžme to operatívne prijať.
Už som tu spomínal tie slabé, tzv. bariérové vlastnosti PET fliaš a to, čo vlastne nasleduje v snahe eliminovať ich, teda zlepšiť tieto ich vlastnosti, čo na jednej strane je žiaduce, na druhej strane má to negatívne aspekty práve v tejto sfére, o ktorej hovoríme, a to je to používanie tých tzv. kompozitných fliaš, ktoré majú jednu stranu obalu potiahnutú iným materiálom. Zlepšuje to tie bariérové vlastnosti, ale znižuje to možnosti recyklácie niekedy až na nulu. Takže opäť vidíme príklad toho, že nielen všetko zlé je na niečo dobré, ale aj mnohé dobré opatrenia majú negatívne následky.
No a teraz k tým konkrétnym krajinám, ktoré sú úspešné. Systém zálohovania obalov používaný vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Nórsku a Estónsku je navzájom podobný a vo všeobecnosti mimoriadne efektívny. Je samofinancovateľný, opäť veľmi dôležitý argument, nezaťažuje veľmi obchodníkov ani zákazníkov a zabezpečuje vysokú mieru recyklácie. Klíringové centrum je financované z nevybraných záloh z registračných poplatkov pri vstupe nových výrobkov do systému a registrácii nových firiem a z predaja druhotnej suroviny spracovateľským podnikom. Klíringové centrum preberá zálohy od výrobcov, prepláca ich obchodníkom a zároveň prepláca obchodníkom a výrobcom náklady spojené so spracovaním obalov. Na identifikáciu obalov, ktoré spadajú pod systém záloh, sa používa EAN kód v kombinácii s viditeľným logom na obale. Predajne nad 200 metrov štvorcových musia brať všetky obaly a väčšinou používajú automaty, ktoré zákazníkovi vydajú potvrdenku. Menšie predajne musia preberať len obaly, ktoré predávajú. Fínsko, Švédsko a Nórsko, výrobcovia používajú na identifikáciu logo a EAN kód, ktorý je jedinečný pre daný trh. V Dánsku sa používa ešte aj etiketa s prídavným symbolom, ktorú poskytuje výrobcom klíringové centrum.
Ja vás tu nebudem už zaťažovať konkrétnym popisom, ako to teda do detailu funguje v tých jednotlivých krajinách. Možno len zmienka o tej výške tých záloh, budete si to mať možnosť prečítať o necelý mesiac, dostanete všetci k dispozícii túto štúdiu, ako je zabehnutá prax, že po mesiaci sa poskytuje všetkým poslancom, tak vám veľmi odporúčam si ju prečítať.
K tej výške záloh v porovnaní s tým, čo navrhujeme my, je zväčša vyššia, ale nakoniec aj životná úroveň v týchto krajinách je vyššia alebo väčšia u týchto krajín, takže ako-tak je to adekvátne aj tomuto aspektu, že si asi nemôžme dovoliť zaviesť až tak vysoké tie zálohy.
Záverom poviem, samozrejme, sú tu krajiny, ktoré tento systém nepoužívajú, dokonca ich je aj v Európe dosiaľ väčšina, to však by nemal byť argument proti tomu, aby sme my tento systém zaviedli, pretože mali by sme sa, samozrejme, orientovať na tie pozitívne vzory a tie jednoznačne tu máme aj v krajinách Európskej únie, ja som niektoré spomenul, kde preukazne tento systém funguje. Nie je to nič fatálne, dá sa to po istom prechodnom období zaviesť a prakticky všetky tie spomínané negatíva sa dajú eliminovať, takže naozaj nevidím dôvod, prečo by sme k nemu neprikročili.
Jedna ešte poznámočka. Trolinku možno odbočím, hovoril som v úvode o výhodách sklených obalov. Vieme, že Slovensko je krajina s obrovskou tradíciou sklární. Vieme, že veľká časť týchto sklární z rôznych dôvodov skrachovala. Preto využívam aj túto príležitosť, aby som sa pripojil k podpore toho aspoň čiastočného návratu ku sklu, dnes už ten problém povedzme prílišnej hmotnosti sklených obalov je technologicky do značnej miery vyriešený. Vieme, že máme odľahčené sklené obaly atď. A verím, že aj touto cestou by sme mohli prispieť k revitalizácii, alebo k čiastočnej revitalizácii nášho sčasti teda zlikvidovaného sklárstva na Slovensku. Myslím si, že bolo by to opatrenie, ktoré by sme všetci privítali, opatrenie s mimoriadnym multiplikačným efektom.
A celkom na záver. Pán minister Žiga, vy s obľubou hovoríte, že tento návrh zákona prakticky kopíruje tie dobré skúsenosti z vyspelých európskych krajín. Včera som si pozorne vypočul vašu diskusiu s kolegom Muránskym na obed v Slovenskom rozhlase, tam ste opakovane spomínali, dokonca explicitne, vzor severských krajín, ktorý údajne slúžil ako akési východisko pre prípravu tohto návrhu zákona. Myslím, že teraz máte vynikajúcu možnosť, aby ste dokázali, že to, čo hovoríte, nie sú len sľuby, ale že to myslíte vážne a že aplikujete tento žiarivý vzor severských krajín aj v tejto oblasti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi, pretože naozaj je za čo poďakovať, nakoľko to, čo povedal, má hlboké korene práve v tom materiáli, ktorý sme už tu spomínali viackrát.
Oceňujem, veľmi oceňujem Parlamentný inštitút za to, že nám poskytol brilantný materiál, ktorý, myslím, každý čitateľ, keď si ho poctivo prečíta, stane sa jednoducho zástancom toho, aby zálohovateľnosť bola u nás zavedená.
A zaujala ma tá časť, ktorá sa mi zdá, že by mohla byť pripomenutá z prejavu pána poslanca Hubu. My vieme, že severské krajiny naozaj majú dosť vysoko vyvinutý zmysel pre cit ku krajine, ale napriek tomu, a to je hodné zdôraznenia, ani táto vyspelá časť Európy nekoná úplne automaticky vždy tak, ako by príroda vyžadovala, pokiaľ nie sú k tomu stimuly. Skúsenosti zo severských krajín totižto sa zmenili skokom. Skokom po zavedení zálohovania.
Takže ak dáme do jednej roviny skutočnosť, akí sú severania, a do druhej, že ani oni nedokázali byť k svojej krajine šetrní, pokiaľ nebola zálohovateľnosť týchto obalov zavedená, máme z toho jasnú odpoveď na to, čo nám treba v našej krajine vykonať.
A na záver. Ak by niekto pochyboval o zmysle takéhoto návrhu a jeho naozaj vysokej potrebe, tak sa pozrime na vratné pivové fľaše. Vie niekto z nás alebo z občanov, že pivových fliaš nachádzame na našich smetiskách nejak veľa? Alebo že ich tam vôbec nachádzame? Zálohovateľnosť ich vyriešila. Myslím si, že to je dostatočný argument.
Ďakujem pekne.

Ja som si so záujmom vypočul príspevok pána poslanca Hubu a počul som tam klíringový účet. Ja som mal takýto klíring pripravený a mám ho aj pripravený, pokiaľ by tento zákon do budúcnosti nefungoval, ale trošku v inej podobe, a síce za každý prúd odpadov by mali podľa môjho názoru výrobcovia a dovozcovia platiť za každú komoditu určitý poplatok do tohto klíringu a tam by sa mal transparentne rozdeliť na to, čo je potrebné na zber v prípade odpadov z obalov na separáciu, čo je potrebné na prepravu, a to, čo je potrebné na spracovanie. A takýmto spôsobom, si myslím, by bola aj akumulácia zdrojov, aj by bola reálna vykonateľnosť finančná a transparentnosť pri rozdelení týchto peňazí medzi tieto systémy jednotlivé v rámci odpadového hospodárstva.
Čo sa týka zálohovania fliaš. Tu musím povedať, že už tento zákon, ktorý dneska platí, sa vydal iným smerom, áno. A pokiaľ by sme išli zálohovaním čo len PET fliaš, de facto by sme zrušili systém separovaného zberu, povedzme si to otvorene, na obciach. Pretože keby sme stadiaľ vyňali to, čo ste aj vy hovorili, kovové napríklad obaly, prípadne sklo, sklené obaly, teda fľaše a PET fľaše, tak jednoducho separovaný zber by bol zbytočný. Prípadne keby sme stade zobrali len PET fľaše, ktoré sú jednou z najhodnotnejších častí separovaného zberu, tým by sme tak jednoducho znehodnotili ten separovaný zber z hľadiska financií, že jednoducho by bol separovaný zber na tých obciach nerentabilný. Ja som bol jeden z prvých, ktorý v roku 2001 bil za zálohovanie. Ja som bol za zálohovanie, ale pokiaľ sa zákon prijal v takejto podobe, tak v tomto systéme to zálohovanie podľa môjho názoru, bohužiaľ, nie je možné.

Ďakujem pekne za slovo. Je zvykom v tomto parlamente, že najzaujímavejšie príspevky nemajú publikum a nemajú poslucháčov. A doslova sa mi tlačí až taká myšlienka, že za pána poslanca Hubu sa ospravedlniť za to, že unúval počas svojho vystúpenia, neviem, asi 20-minútového, toto ctené spoločenstvo svojím vystúpením, pritom myslím si, že takéto myšlienky a takéto analýzy mali predchádzať akémukoľvek a majú predchádzať akémukoľvek zákonu, ktorý jednoducho zbrusu mení celý systém. A tu boli ponúknuté cez analýzu, ktorú prezentoval, poctivé riešenia, ktoré napriek všetkému, tak ako povedal kolega Mičovský, neprinesú vždycky ten 100-percentný úspech, ale prinesú rapídne zlepšenie a samozrejme, že v prvom rade vedú k tomu, že sa všetko vracia, kam sa má, a na druhú stranu vychováva tento systém. Vychováva.
Ja ďakujem za to, že to takto pán kolega predniesol, a verím, že by v budúcnosti takýto spôsob mal aj pre nás prínos a mali by sme sa k takémuto niečomu dostať, pretože ten zákon, ktorý prijímame, nie je dobrý. Nie je dobrý. Myšlienka spočiatku bola dobrá, ale to, čo je výsledkom, je absolútne niečo iné a to ukáže čas. A aj debaty, ktoré som mal aj včera, aj dneska s niektorými poslancami SMER-u, ktorí verili, že ten zákon je dobrý, a ktorí zároveň aj spravujú nejaké obce, sú prekvapení, keď ich upozornili a upozornili sme na niektoré pasáže, na niektoré paragrafy, že čo to bude znamenať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky tri reakcie na moje vystúpenie, zvlášť za tú poslednú. Tiež si myslím, že by sme mohli častejšie takto vecne diskutovať a menej politikárčiť.
A opäť zdôrazňujem, že to, čo som tu predniesol, bolo najmä vďaka serióznej práci Parlamentného inštitútu, že aby som sa nejako nechválil cudzím perím. Aj keď sú to záležitosti, s ktorými sa zaoberám tiež dlhodobo a veľmi som podporoval tento systém už po roku 2000, keď bola veľká šanca ho zaviesť, tak som sa zúčastňoval aj tej kampane, aj tej prípravy novej legislatívy, no, bohužiaľ, dopadlo to, ako to dopadlo.
Ale znova zdôrazňujem, všetky tie veci sú pripravené a stačilo by ich oprášiť. Viem, že kolega Muránsky trošku spochybnil v prípade prijatia tohto návrhu zákona vôbec túto možnosť. Ja si nemyslím, poznám tento argument, ale nemyslím si, že by to musela byť za každých okolností taká tragédia s tou separáciou zvyšných komodít. Je to len otázka opäť iného nastavenia systému, a keď to ide inde, malo by to ísť aj u nás.
Ďakujem.